Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817207091
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8817207091.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu: S.. R. L., V.. XX.XX.XXXX, P. R. XXXX/
XXX, XXX XX L. V. B., proti žalovanému: J. B., V.. XX.XX.XXXX, P. Y. XXX, právne zastúpený JUDr.
Marošom Džukom, advokátom so sídlom Kalinčiakova 871/6, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie
2.500 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.
4C 42/2017-30 zo dňa 6. februára 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:

„Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým , že o výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“); § 191 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

3. Mal za preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal žiadnu z konkrétnych
skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Nepreukázal, že povinný subjekt, žalovaný,
bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu získal, a teda, že na strane žalovaného je pasívna legitimácia.

Z výsledkov vykonaného dokazovania, podľa názoru prvoinštančného súdu, jednoznačne vyplýva, že
žalobcasaporozhovore,vtomtokonanísvypočutýmsvedkomH.,rozhodol,žesaprihlásidospoločnosti
Q., čo aj urobil dňa 21.07.2016. Taktiež sa sám rozhodol (po rozhovore so žalovaným, keďže, ako
sám uviedol vo svojej výpovedi, že boli 2 možnosti), že peniaze pošle na účet žalovaného, ktorý ich
prevedie na účet spoločnosti Q., pretože chcel za menšie náklady získať najdrahší balík Y.. Mal tiež za
preukázané, žalovaný po vzájomnej dohode zabezpečil, aby tieto peniaze boli uložené na účte na meno
žalobcu v spoločnosti Q.. Postup mu podrobne vysvetlil svedok H., čo taktiež žalobca uviedol vo svojej

výpovedi. Žalobca v priebehu konania nepoprel, že peniaze, ktoré on zaslal na účet žalovaného, tento
preposlal na účet spoločnosti Q.. Žalobca nepreukázal, aby peniaze, ktoré on preposlal na osobný účet
žalovaného, si tento ponechal a nepreukázal, hoci je na ňom dôkazné bremeno, že žalovanému bola
známa zmena podmienok spoločnosti Q., a to v tom, že peniaze nemohli preposielať tretie osoby na účetosoby, ktorá si chcela zriadiť konto v spoločnosti Q.. Žalovanému (ktorý predtým podobný postup volil
aj u svojich príbuzných pri ich zaregistrovaní) nebola známa zmena podmienok spoločnosti Q., teda, že
peniaze osôb, ktoré chceli mať zriadený účet v spoločnosti, mali zaslať priamo tejto spoločnosti, a nie

cez tretie osoby. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že žalovaný sa na
jeho úkor obohatil, teda preukázať splnenie podmienok na strane žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil

a vec vráti súdu prvej inštancie na nové prerokovanie a rozhodnutie. Je síce pravda, že konto žalobcu
existuje, ale nebolo ho možné využiť a ani vybrať z neho finančné prostriedky. Nie je pravdivé tvrdenie
žalovaného, že to bol žalobca, kto požiadal žalovaného o prevedenie finančných prostriedkov na účet
žalovaného, ktorý ich následne prevedie na novovzniknuté Q. konto. Je síce pravda, že registrácia bola
vykonaná žalobcom na pokyny žalovaného, avšak finančné prostriedky už prevádzal osobne žalovaný
z nejakých ďalších kont.

5. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný. Žalobca na pojednávaní dňa 02.11.2017 potvrdil,
že žalovaný pre neho uskutočnil získanie konta v spoločnosti Q.. Žalovaný teda splnil svoj záväzok,
na ktorom sa ústne dohodli. To, že žalovaný vložil na účet žalobcu sumu 2.500 Eur potvrdil aj svedok
H., ktorý aj potvrdil, že peniaze, ktoré sú na účte žalobu boli určite použité na to, ako znela dohoda.

Zabezpečenie platobnej karty nemohlo byť predmetom záväzku žalovaného. O zmene podmienok
spoločnosti Q. žalovaný v čase uzavretia dohody so žalobcom nevedel a ani nemohol vedieť, nakoľko
stanovisko spoločnosti Q. bolo vydané až 24.10.2016. Súd prvej inštancie uviedol správne, že žalobca
nepreukázal, že povinný subjekt, teda žalovaný bezdôvodné obohatenie získal, a teda že je pasívne
legitimovaný.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku nie je

opodstatnené.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Podľa ustanovenia § 451 odsek Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vydať.

Podľa odseku 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa ustanovenia § 132 odsek 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh.

Podľa odseku 2, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

Podľa odseku 3, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže
bez svojej viny pripojiť.

11. Podľa ustanovenia § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.12. Podľa ustanovenia § 150 odsek 1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa odseku 2, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie
skutkové tvrdenia.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným bola v mesiaci júl 2016 uzatvorená
ústna dohoda, v zmysle ktorej mal žalovaný zriadiť žalobcovi konto v spoločnosti Q., ktorá sa zaoberá

internetovými službami. Žalovaný od žalobcu obdŕžal sumu 2.500 Eur s tým, aby predmetné peniaze
žalovaný uložil na tento novovytvorený kairosový účet žalobcu. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalobcov
účet zaregistroval svedok p. Y. H.. Uvedené nebolo v konaní sporné.

14. Z vyjadrenie žalobcu vyplýva, že medzi stranami sporu bolo dohodnuté aj to, že žalovaný žalobcovi
zabezpečívydanieplatobnejkartykzaloženémukairosovémuúčtu,prostredníctvomktorejbysažalobca

mohol dostať k financiám nachádzajúcim sa na jeho konte. Uvedené však žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal. Z výpovede svedka p. Y. H. vyplýva, že platobnú kartu ku kairosovému účtu si vie
zabezpečiť jedine vlastník tohto účtu, tzn. žalobca. Jedine vlastník účtu totiž disponuje s prihlasovacími
údajmi od tohto účtu.

15. Čo sa týka obdŕžanej sumy 2.500 Eur, z vykonaného dokazovania vyplýva, že uvedená suma bola
preposlaná zo strany žalovaného na účty iných kairosových užívateľov, ktorí ju následne po častiach
preposlali na kairosový účet žalobcu. Žalobca nepreukázal, aby sa uvedená suma nenachádzala na
jeho kairosovom účte. Z obsahu však spisu tiež vyplýva, že v súčasnosti má žalobca problém disponovať
so svojim účtom, resp. že sa nemôže k peniazom nachádzajúcim na jeho kairosovom účte reálne dostať.

Za uvedené obmedzenie môže skutočnosť, že spoločnosť Q. zmenila podmienky svojich účtov tak,
že na novozaložený účet nemožno preposielať peniaze prostredníctvom iných užívateľov, ale uvedené
peniaze majú byť zaslané priamo spoločnosti Q.. Žalobca však nepreukázal, aby uvedená zmena
podmienok bola v platnosti už v čase uzatvorenia ústnej dohody. Z tvrdenia žalobcu tiež vyplýva, že pri
uzatváraníústnejdohodymalnavýber,čižalovanýpošležalobcovepeniazepriamospoločnostiQ.alebo

prevod na kairosový účet žalobcu bude zabezpečený cez účet inej osoby. V prípade druhej možnosti
by konto žalobcu bolo vytvorené rýchlejšie, pričom by tiež ušetril za rôzne poplatky. Žalobca v podanom
odvolaní uviedol, že to bol žalovaný, ktorý ho naviedol na spôsob vytvorenia konta (prostredníctvo
tretej osoby). Žalobca však v konaní nepreukázal, žeby to bol žalovaný, kto žalobcu úmyselne (resp. z
nedbanlivosti) naviedol žalobcu na porušenie pravidiel spoločnosti Q.. V konaní tiež nepreukázal, aby

uvedené pravidlo bolo v platnosti v čase uzatvorenie ústnej dohody, resp. v čase žalobcovej registrácie.

16. Dôkaznú povinnosť upravuje Civilný sporový poriadok v ustanoveniach § 132 odsek 1 a § 150.

17. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno

spočíva na strane konania bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša zo sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou konania v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie

zodpovednosť strany konania za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania dôkazného
bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v
prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté

dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musírozhodnúťvsituáciídôkaznejnúdze,ktorejdopadpričítatejstranekonania,naktorejpredovšetkým
podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti
významných z hľadiska hmotného práva.

18. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebonemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto

skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010)

19. Podľa názoru odvolacieho súdu dospel prvoinštančný súd k správnemu záveru v tom smere, že
žalobca nepreukázal svoj nárok voči osobe žalovaného.

20. Žalobca v prejednávanej veci nepredložil dôkazy na preukázanie tvrdenia, žeby sa žalovaný
bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, či tvrdenia, žeby žalovaný nepostupoval podľa pokynov žalobcu,
čím sám výlučne spôsobil, že žalobe nebolo možné vyhovieť, aj keď by sa to čiastočne javilo ako
dôvodné.

21. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

22. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil

jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalobcu
za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.
rozsudok potvrdzuje ako vecne správny.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek

1 C.s.p..

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).