Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/308/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114228348
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4114228348.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. B. I., nar. XX. XX. XXXX,
bytom T. pri G., L. XX, 2. B. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. pri G., L. XX, o zaplatenie 2.605,65 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. 11. 2015 č. k.
12C/195/2015-46 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa 7,49 % úroku
zo sumy 1.882,70 eura od 03. 06. 2014 do zaplatenia p o t v r d z u j e a v časti týkajúcej sa 5 % úroku

z omeškania zo sumy 218,21 eura od 03. 06. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania ho z r u š
u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade (ďalej len
žalovaní) uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.100,91 eura s 5 % -tným
úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.882,70 eura od 03. 06. 2014 do zaplatenia s tým, že žalovaným
povolil dlžnú sumu splácať v splátkach po 50 eur mesačne a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci počnúc
prvou splátkou v mesiaci december 2015 až do zaplatenia pod stratou výhody splátok. Vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 112,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vyšiel zo zistenia, že dňa 27. 03. 2006 uzavreli žalovaní (stavební sporitelia) ako dlžníci so žalobcom
ako veriteľom Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej im poskytol
žalobca mimoriadny medziúver vo výške 3.319,39 eura, pričom po pridelení cieľovej sumy sa medziúver
zmenil na stavebný úver vo výške cca 1.991,64 eura. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy
splácať úroky mimoriadneho medziúveru 7,49 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške

20,75 eura a po pridelení cieľovej sumy sa dlžník zaviazal splácať stavebný úver vrátane úrokov vo
výške 2,9 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,51 eura. Žalovaní úver nesplácali,
preto žalobca listom zo dňa 26. 05. 2014 od úverovej zmluvy odstúpil a vyzval žalobcov na okamžité
vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v 7 dňovej lehote. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanej v
1. rade doručené dňa 29. 05. 2014 a žalovanému v 2. rade dňa 02. 06. 2014. Vyčíslená žalovaná suma
podľa jej špecifikácie a výpisu z účtu medziúveru predstavuje sumu 2.605,65 eura, pozostávajúcu
z istiny ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 1.882,70 eura za nezaplatené splátky úveru a úroky

za úver, zo sumy 504,74 eura za poplatky za upomienky a predžalobné upomienky za vedenie účtu
a zo sumy 218,21 eura za úroky. Právne svoje rozhodnutie oprel o ust. § 7 ods. 2 - 4, § 8 ods. 2
a 4, § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení; § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 4 písm.
k), 5 a 8 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Za dôvodný považoval nárok žalobcu na zaplateniesumy 2.100,91 eura, pozostávajúcej z nezaplatenej istiny do odstúpenia od zmluvy vo výške 1.882,70
eura a zo sumy 218,21 eura ako vyčísleného úroku k odstúpeniu od zmluvy. Uzatvorenú zmluvu o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu majúc za

preukázané, že zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, ktorý poskytuje stavebné úvery
a na druhej strane žalovaní ako spotrebitelia, ktorí nemohli individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, pričom dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dodal, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv
je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu
zmluvy alebo jeho zmeny. Vyzdvihol, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda

nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Napriek tomu, že úverová zmluva je
absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter
účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ
zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento
právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia Zákona o

ochrane spotrebiteľa. Ďalej dôvodil, že žalobu zamietol v časti uplatnenej sumy 504,74 eura titulom
poplatkov za vedenie účtu, za upomienky a za spracovateľský poplatok, pretože uvedené poplatky
považoval za neplatné zmluvné dojednania z dôvodu, že boli zjednané v rozpore s požiadavkou
dobrých mravov, na ujmu spotrebiteľovi, čo zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. Mal za to, že poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu medzi stranami

sporu. Dodal, že ani z úverovej zmluvy nevyplýva, za čo vlastne žalovaní poplatok zaplatili a žalobca
nepredložil sadzobník poplatkov. Argumentoval, že ak bol poplatok uhrádzaný za vedenie účtu, je to
len administratívna činnosť žalobcu, ktorá logicky súvisí s jeho predmetom podnikania a charakterom
uvedeného zmluvného záväzku. Poplatok tak slúži len žalobcovi na úhradu jeho administratívy, pokiaľ
je takáto administratíva vôbec vykonávaná a za uvedený poplatok nie je spotrebiteľovi poskytovaná

žiadna služba, preto je dojednanie takéhoto poplatku neplatným podľa ustanovení § 53 ods. 1 OZ.
Uvedené podporil poukazom na rozsudok sp. zn. XI ZR 388/10 zo dňa 07. 06. 2011 Spolkového
súdneho dvora (Bundesgerichtshof), ktorého právne závery sú vzhľadom na mieru zhodnosti slovenskej
a nemeckej právnej úpravy, keď obe vychádzajú zo smernice Rady 93/13/EHS, plne aplikovateľné aj
podľa slovenského práva. Naviac zo zmluvného dojednania o poplatku nie je zrejmé, čo je obsahom

vedenia účtu a za čo je uvedený poplatok uhrádzaný, keďže zmluvné dojednanie o poplatku je bez
vymedzenia akýchkoľvek práv a povinností, nie je zrejmá jeho funkcia, preto je dojednaním neurčitým a
nezrozumiteľným a v zmysle § 37 OZ neplatným. Dojednanie poplatku za neexistujúcu službu považoval
rovnako za konanie priečiace sa dobrým mravom, a teda je neplatné podľa § 39 OZ a za rozporné s
dobrými mravmi podľa § 3 OZ. Žalobcovi nepriznal i uplatnený nárok na zaplatenie úroku vo výške

7,49 % ročne zo sumy 1.882,70 eura od 03. 06. 2014 do zaplatenia, teda po dni nasledujúcom po
dni účinnosti odstúpenia od zmluvy, pretože z ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť
úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému

zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú
nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Žalobcovi tiež nepriznal požadovaný úrok z omeškania z
vyčíslených úrokov pre rozpor s dobrými mravmi a predpismi na ochranu spotrebiteľa, a to z dôvodu,
že za rovnaké porušenie zmluvných podmienok, omeškanie so zaplatením splátky úveru, postihuje
žalovaných dvoma spôsobmi, jednak úrokom a aj úrokom z omeškania. Žalobcovi preto priznal len ním

požadovaný úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 2.100,91 eura od 03. 06. 2014 do zaplatenia
dôvodiac, že v občianskoprávnych záväzkových vzťahoch súd môže priznať len úrok z omeškania podľa
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého je výška úroku z omeškania zvýšená o 5 percentuálnych
bodov ako základná úroková sadzba ECB, čo bolo v tom čase 5,25 %. Prisúdenú sumu povolil
žalovaným splácať v splátkach, po 50 eur mesačne, aplikujúc § 160 Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len OSP). O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 OSP a v konaní nepatrne
neúspešnémužalobcovipriznalnáhradu trovkonaniavovýške112,50eurazazaplatenýsúdnypoplatok
za žalobu.3.Protitomutorozsudkupodalžalobcaodvolanielenvzamietajúcejčasti,týkajúcejsa 7,49% úroku zo
sumy 1.882,70 eura od 30. 06. 2014 do zaplatenia, ako aj 5 % úroku z omeškania zo sumy 218,21 eura
od 03. 06. 2014 do zaplatenia. Dôvodil, že rozhodnutie v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, a preto žiadal v týchto častiach rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. S poukazom na § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) argumentoval,
že povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením poskytnutých finančných
prostriedkov. Mal za to, že ak by odstúpením od zmluvy pre jej porušenie dlžníkom zanikol veriteľovi
nárok na zaplatenie úrokov za úver, dlžník by tak získal výhodnejšie postavenie, pretože by sa zbavil

povinnosti platiť zmluvne dohodnuté plnenie. Vyzdvihol, že povinnosť platiť úroky až do splatenia dlhu
je upravená v čl. VII bol 6. úverovej zmluvy. Konštatoval, že práve nepriznaním dohodnutého 7,49 %
p. a. úroku zo sumy 1.882,70 eura od 03. 06. 2014 do zaplatenia súd spôsobuje hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach medzi dlžníkom a veriteľom. S poukazom na § 497 ObZ sú úroky hlavným
predmetom plnenia a súdom nepriznaná suma 218,21 eur predstavuje úroky do splatnosti pohľadávky
a tie sú tiež v omeškaní, preto má nárok na úrok z omeškania z omeškanej sumy. Nesúhlasil s tvrdením,

že priznaním úroku z omeškania po splatnosti úveru by dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu na
ťarchu spotrebiteľa, pretože úrok z omeškania je zákonným právnym následkom porušenia povinnosti
vrátiť plnenie v lehote splatnosti a aj sám zákon takéto zaťaženie pripúšťa. Vzhliadol právne rozpor
rozsudku s dobrými mravmi v tom smere, že pred odstúpením od zmluvy boli žalovaní povinní platiť
dohodnutý úrok 7,49 % p. a., ktorého výška nie je neprimeraná a po odstúpení od zmluvy pre omeškanie

súd zaviazal žalovaných len na sankciu 5 % p. a. úroku z omeškania. V dôsledku porušenia svojich
povinností sa žalovaní tak dostali do lepšej pozície ako pred porušením povinností. V prípade, ak
by odvolací súd rozsudok v napadnutých častiach potvrdil, žiadal o vyslovenie prípustnosti dovolania,
pretože ide o rozhodnutie zásadného významu po právnej stránke.

4. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

5. Prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01.
07. 2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa
prechodného ustanovenia § 470 ods. CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem a teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného
sporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a

dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné sčasti.

7. V tomto konaní sa žalobca žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť mu spoločne a
nerozdielne sumu 2.605,65 eura so 7,49 % úrokom zo sumy 1.882,70 eura od 03. 06. 2014 do zaplatenia
a 5 % úrokom z omeškania zo sumy 2.605,65 eura od 03. 06. 2014 do zaplatenia a to do 15 dní z

dôvoduporušeniaZmluvyomimoriadnommedziúvereastavebnomúverezodňa 27.03.2006uzavretej
medzi stranami sporu. S ohľadom na rozsah odvolania žalobcu, predmetom odvolacieho konania je len
zamietajúca časť rozsudku súdu prvej inštancie týkajúca sa 7,49 % úroku zo sumy 1.882,70 eura od 03.
06. 2014 do zaplatenia a 5 % úroku z omeškania zo sumy 218,21 eura od 03. 06. 2014 do zaplatenia a
nadväzujúci výrok o náhrade trov konania. V ostatnej časti rozsudok pre absenciu odvolania strán sporu

nadobudol právoplatnosť.

8. Z hľadiska skutkového stavu v preskúmavanej veci žiadna zo strán sporu nespochybňovala, že dňa
07. 03. 2006 uzavreli Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovaným mimoriadny medziúver vo výške 3.319,39 eura, pričom po pridelení cieľovej sumy

sa medziúver zmení na stavebný úver vo výške cca 1.991,64 eura. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia
cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 7,49 % ročne pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 20,75 eura a po pridelení cieľovej sumy splácať stavebný úver vrátane úrokov
vo výške 2,9 % ročne mesačnými splátkami vo výške 29,51 eura. Z dôvodu neplnenia si zmluvnýchpovinností žalovanými, žalobca listom zo dňa 26. 05. 2014 od úverovej zmluvy odstúpil a vyzval
žalovaných na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v 7 dňovej lehote, s účinkami
ku dňu 02. 06. 2014. Z tohto dôvodu si žalobca v konaní uplatnil voči žalovaným nárok na zaplatenie

sumy2.605,65 eura, pozostávajúcej z istiny ku dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 1.882,70 eura, zo
sumy 504,74 eura, ako nezaplatených poplatkov a zo sumy 218,21 eura predstavujúcej úroky za úver
ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy.

9. V zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka platného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy

treťou časťou tohto zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy
o predaji podniku alebo jeho časti (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),
zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom
spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom
uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31. 12. 2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,

zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

12. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva.

15. Je nepochybné, že vyššie uvedená úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými je
štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa,
pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti a žalovaní sú spotrebiteľmi, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Za danej
situácie na ňu dopadá tretia časť Obchodného zákonníka, zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení,
ale tiež pri jej posudzovaní treba aplikovať normy spotrebiteľského práva, a to zák. č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, Smernicu rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993, Zákon o ochrane

spotrebiteľa ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách, ako to správne učinil i súd prvej inštancie.

16. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby v časti
týkajúcej sa žalobcom uplatneného nároku na priznanie mu 7,49 % úroku zo sumy 1.882,70 eura od

03. 06. 2014 do zaplatenia. V tomto smere totiž súd prvej inštancie správne uzavrel, že dohodnuté
(zmluvné) úroky z poskytnutých finančných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. V danom prípade
takáto situácia nastala po účinnom odstúpení žalobcu od zmluvy dňom 02. 06. 2014, čo žiadna zo strán
sporu ani nerozporovala. Odvolací súd osvojac si tento záver má za to, že je potrebné v tomto smere
vychádzať z charakteristicky úverového vzťahu, kedy z dôvodu uzatvorenia zmluvy o úvere u veriteľa

nastáva stav absencie poskytujúcej sumy, vracanej postupne v splátkach, za čo mu prináleží zmluvne
dohodnutý úrok ako cena peňazí predstavujúca odplatu za nemožnosť veriteľa počas trvania zmluvného
vzťahu s istinou úveru nakladať a dosahovať zisk. Dohodnutý úrok tak predstavuje zisk (odplatu) pre
veriteľa splácaný spolu so splátkami úveru v režime dojednaného záväzku. V prípade predčasnéhozosplatnenia úveru (odstúpenia od zmluvy) na základe jednostranného úkonu veriteľa, použitie ktorého
je za splnenia podmienok založené výlučne na slobodnej voľbe veriteľa, však dochádza k odlišnej
situácii. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové

vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov, kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda
zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných
peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s
istinou úveru a možnosti produkovať zisk. Na druhej strane dlžník stráca právo mať peňažné prostriedky
poskytnuté veriteľom, tieto užívať a splácať v splátkach a vzniká mu povinnosť ich vrátiť v celom rozsahu

veriteľovispoluskapitalizovanýmúrokomdozosplatneniaavprípade,žesitútosvojupovinnosťnesplní,
veriteľ má možnosť zosplatnenú pohľadávku vymáhať spolu s úrokom z omeškania ako zákonnou
sankciou za nesplnenie povinnosti. Úrok ako odplatné plnenie je preto možné spájať len so stavom
oprávneného držania peňažných prostriedkov, za čo možno považovať len stav do zosplatnenia celého
úveru, keďže zosplatnením úveru dlžník stráca právo držby požičanej sumy. Je tak len na vôli veriteľa,
či k využitiu inštitútu zosplatnenia úveru pristúpi alebo nie. V tejto súvislosti nemožno tiež opomenúť, že

zosplatnenie je právnym úkonom, ktorým sa mení hlavný úverový vzťah, pričom úrokový vzťah je voči
nemu vzťahom akcesorickým, ktorý zaniká spolu so zánikom hlavného záväzkového vzťahu.

17. V tejto súvislosti odvolací súd tiež dodáva, že závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v jeho
rozhodnutí sp. zn. 4 Obo 143/1998 (R 59/1998), na ktoré odkázal v preskúmavanom rozsudku už súd

prvej inštancie, boli prijaté i v ďalších rozhodnutiach odvolacích súdov (napr. Krajský súd v Trenčíne
sp. zn. 5Co/407/2016, Krajský súd v Prešove sp. zn. 1Co/30/2012, sp. zn. 19Co/4/2017, Krajský súd v
Trnave sp. zn. 25Co/172/2015, Krajský súd v Košiciach sp. zn. 2Co/224/2015) a tieto závery akceptoval
i Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 18. 09. 2012 sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14, keď konštatoval, že
nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali svojvoľnosti alebo zjavnej neodôvodnosti

rozhodnutia odvolacieho súdu, keď tento sa stotožnil s právnym názorom okresného súdu, ktorý jasne,
zrozumiteľne a presvedčivo objasnil vzťah medzi úrokmi z úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku,
prečo zmluvný úrok patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa

§ 387 ods. 1 CSP v napadnutej zamietajúcej časti ohľadne 7,49 % úroku zo sumy 1.882,70 eura od 03.
06. 2014 do zaplatenia potvrdil.

19. Odlišná situácia je v časti zamietajúceho výroku prvoinštančného rozsudku, ktorým žalobcovi nebol
priznaný 5 % úrok z omeškania zo sumy 218,21 eura od 03. 06. 2014 do zaplatenia, ktorá predstavuje

žalovanými nezaplatené úroky z úveru do dňa účinnosti odstúpenia od zmluvy. V tejto časti súd
prvej inštancie svoj záver založil na konštatácii, že požadovaný úrok z omeškania aj z vyčíslených
úrokov je v rozpore s dobrými mravmi, ust. § 53 OZ a predpismi na ochranu spotrebiteľa z dôvodu,
že za rovnaké porušenie zmluvných podmienok, omeškanie sa zaplatením splátky úveru, postihuje
žalovaných dvoma spôsobmi a to jednak úrokom a aj úrokom z omeškania. Takéto odôvodnenie je však

v tomto smere nepostačujúce, keď v ňom prvoinštančný súd neposkytol tomu zodpovedajúcu náležitú
právnu argumentáciu. Nie je z neho totiž zrejmé, ako sa vysporiadal s právnou úpravou obsiahnutou
v ust. § 497, § 369 v spojení s § 502 Obchodného zákonníka a § 517 ods. 2 OZ. Odkaz len na
rozpor s dobrými mravmi a s § 53 OZ vzhľadom na dvojitý postih žalovaných za rovnaké porušenie
zmluvných podmienok je bez poskytnutia bližších úvah neprípustne zjednodušujúci. Zvlášť pokiaľ

dôsledok omeškania s platením úrokov bol riešený už v rozhodnutí NS SR sp. zn. 4Obo/143/1998, podľa
ktorého zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, ktoré
preto nie sú sankciou za porušenie povinnosti, ale stávajú sa súčasťou peňažného záväzku dlžníka,
z ktorého dôvodu aj omeškanie s ich platením zákon sankcionuje, pričom dôsledkom omeškania s ich
platením je povinnosť platiť úroky z omeškania. Pokiaľ teda súd prvej inštancie svoj odklon od uvedenej

rozhodovacej praxe v odôvodnení nevysvetlil tomu zodpovedajúcim spôsobom, jeho rozhodnutie v tejto
časti je nepreskúmateľné. Za danej situácie, keď právo strany sporu a povinnosť súdu na náležité
odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je
esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia), nepreskúmateľnosť rozhodnutia
odníma tak strane sporu možnosť konať pred súdom pre porušenie procesných ustanovení upravujúcich

postup súdu v konaní, a teda i porušuje jej právo na spravodlivé súdne konanie. V tejto časti preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na
ďalšiekonanie(§391ods.1CSP),vktoromopätovnesúdprvejinštancierozhodneouplatnenomnároku
žalobcu na 5% úrok z omeškania zo sumy 218,21 eura od 03. 06. 2014 do zaplatenia. Svoje rozhodnutienásledne odôvodní tak, aby spĺňalo zákonné požiadavky naň kladené (§ 220 CSP), vyporiadajúc sa v
ňom i s námietkami žalobcu uplatnenými v jeho odvolaní. Zároveň rozhodne i o náhrade trov konania,
vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte tohto
rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).