Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/142/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205774
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8814205774.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobkyne: X.. X. F., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. XXE, XXX XX M., zast. X.. F. Q., bytom R. S. W. č. XXX, XXX XX Q. proti žalovanému: C.
Q. sídlom V. X.X. XX, XXX XX W. n.T., E.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Martina Fabianová, advokátka, so
sídlom Hencovská 2043, 093 02 Hencovce, o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 3C/101/2014-151 z 28.02.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol, cit.:

„I. Súd u r č u j e , že závet poručiteľa F. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, naposledy
bytom V. XXXX/XX vo W. nad N. vyhotovený dňa XX.XX.XXXX vo W. nad N. je n e p l a t n ý .

II. Žalobkyni sa p r i z n á v a j trovy konania v celom rozsahu, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný a
o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku“.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 21 ods. 4 zák. č. 523/2004Z.z., § 6 ods.1, ods.
4 zák. č. 138/1991Zb., § 480 ods. 1, § 476b, § 476f, § 476 ods. 1, § 116 a § 853 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Výrok o trovách konania ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 261 ods. 1, ods. 2 CSP.

3. Svoje rozhodnutie postavil na zistení, že predmetom sporu je určenie neplatnosti alografného
závetu, zriadeného poručiteľom F. U., pred dvoma svedkyňami, a to X. Y. a Z. P., na základe ktorého
poručiteľ zanechal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. W. nad N. v prospech žalovaného, pričom
na podanie tejto žaloby bola žalobkyňa odkázaná v dedičskom konaní, kde na základe opätovného
vykonaného dokazovania, a to po prvom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu k prvoinštančnému
rozhodnutiu o zamietnutí žaloby, dospel k záveru o nespôsobilosti týchto svedkýň pri spísaní závetu.
Svedkyňa Y. pracovala ako vedúca opatrovateľského úseku u žalovaného, ktorá poručiteľovi kupovala

potraviny a zdravotnícky materiál bez toho, aby poručiteľ bol schopný za neho platiť, a preto mala
ako zamestnankyňa žalovaného záujem na spísaní tohto závetu v prospech žalovaného, ktorý by
inak utrpel ekonomickú ujmu nevrátením finančných prostriedkov, ktoré vynaložil na poručiteľa, teda
ako zamestnankyňa žalovaného nemohla vystupovať nestranne v pozícii svedka závetu. Na podnetdruhej svedkyne P., ktorá pracuje pre zmenu ako vedúca oddelenia organizačných a sociálnych
služieb mestského úradu vo W. nad N., kde žalovaný je rozpočtovou organizáciou mesta W. nad
N., bol poručiteľ premiestnený z nemocnice do zariadenia žalovaného, a na podnet tejto svedkyne

najprv Dr. Q. zariaďoval predaj domu poručiteľa, a po jeho neúspešnej realizácii, došlo k spísaniu
namietaného závetu. Aj uvedená svedkyňa teda mala záujem na poslednej vôli poručiteľka v prospech
žalovaného. V prípade oboch svedkýň ustálil, že vlastnícke a majetkové pomery žalovaného ako
právnickej osoby sa ich podstatným spôsobom dotýkali, a tieto svedkyne na základe vyššie uvedeného
by ujmu žalovaného, pociťovali ako svoju ujmu. Súčasne mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný

ako rozpočtová organizácia nemohol vo vlastnom mene nadobudnúť majetok dedením. V rozhodnutí
súčasne zdôvodnil, prečo nevykonal ďalšie žalovaným navrhnuté dôkazy.

4. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalovaný súdu prvej inštancie vytýkajúc nesprávne
skutkové zistenie a nesprávne právne posúdenie veci. Z obsahu jeho odvolania vyplýva, že súdu prvej
inštancie na prvom mieste vytýka nedostatočné vyporiadanie sa s jeho námietkami k aktívnej legitimácii

žalobkyne na podanie takejto žaloby, k nesprávnemu zneniu petitu a tým k neexistencii naliehavého
právnehozáujmunapodanietakejtožaloby,tupoukazujúcnaustanovenie§175kods.2OSP,§194ods.
1 CMP, majúc za to, že aj keď žaloba bola podaná v súlade s poučením notára na uplatnenie dedičského
práva žalobkyne, správne žalobkyňa mala žalovať určenie spornej skutočnosti, t.j. či je dedičkou po
poručiteľovi, kde by sa iba ako prejudiciálne riešila otázka ne/platnosti závetu. Ďalej súdu prvej inštancie

vytýka, že na danú vec neaplikoval ustanovenie § 6 ods. 3 zák. č. 138/1991Zb. v dôsledku čoho
nesprávne uzavrel, že žalovaný nemohol dediť, lebo žalovaný bol rozpočtovou organizáciou s právnou
subjektivitou ku dňu smrti poručiteľa, ktorá môže vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa
odo dňa svojho zriadenia, pričom na neho nedopadajú ani dôsledky dedičskej nespôsobilosti podľa §
469 Obč. zák.. Súčasne namieta i to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v otázke nespôsobilosti

svedkýň a súd mal jednoducho rešpektovať vôľu poručiteľa pri výbere svedkov závetu. Na základe
uvedeného navrhol aby odvolací súd v súlade s § 390 CSP žalobu zamietol a priznal žalovanému
náhradu trov konania v celom rozsahu.

5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správy potvrdiť

a priznať jej trovy konania v celom rozsahu majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. K námietke
odvolateľa k zneniu petitu podotkla, že v danom spore nie je spornou otázkou osoba dediča, ale majetok,
od ktorého posúdenia závisí postavenie žalovaného ako dediča a ktorého údajne dedičské právo je
odvodené od napadnutého právneho úkonu - závetu. K námietke odvolateľa k jeho spôsobilosti dediť

podotkla, že on nie je subjektom práva súkromného, ale verejného, pričom odvolateľ ako rozpočtová
organizácia je iba správcom, a nie vlastníkom majetku, a tak nemôže dediť. Svedkyne závetu považuje
za nespôsobilé.

6. Ďalšie podania strán v tomto štádiu dané neboli.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné

vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok treba navzdory námietkam žalovaného považovať za vo

výroku vecne správny.

8. Odvolací súd výzvou z 09.05.2019 vyzval strany v zmysle § 382 CSP, aby sa v lehote 10 dní od
doručenia výzvy vyjadrili k možnému použitiu na vec súdom prvej inštancie neaplikovaných ustanovení
§ 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 396 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku a § 175k

ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.9. Žalobkyňa na výzvu súdu reagovala tak, že ustanovenie § 175k ods. 2 OSP je hmotnoprávnym
podkladom pre celé toto konanie a zakladá procesnú legitimáciu strán sporu. Žalovaný na túto výzvu
súdu nereagoval.

10. Dňa 01.07.2016 nadobudli účinnosť nové civilné kódexy, teda Civilný sporový poriadok a Civilný
mimosporový poriadok. V zmysle § 470 ods. 1 CSP je potrebné aplikovať Civilný sporový poriadok aj na
toto sporové konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že právne účinky, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti týchto zákonov zostávajú zachované.

11. Podľa § 396 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku konania o dedičstve začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, teda pred 01.07.2016 sa dokončia podľa doterajších predpisov,
teda podľa Občianskeho súdneho poriadku v znení do 30.06.2016. Preto dedičské konanie po nebohom
poručiteľovi, ktoré je prerušené z dôvodu tohto sporového konania sa dokončí podľa doterajších
predpisov, teda ust. § 175a až 175zca OSP.

12. Podľa § 175k ods. 2 OSP Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných
skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo
sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak
žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

13. Podľa tohto ustanovenia platí, že ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných
skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo
sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Podľa judikatúry (porov. napr.
rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 108/2008, 1 Cdo 187/2016) pritom táto žaloba nie je určovacou žalobou

v zmysle § 80 písm. c/ OSP, ale osobitným typom žaloby, u ktorej naliehavý právny záujem vyplýva z
právneho predpisu. To však platí len vtedy, pokiaľ podaná žaloba zodpovedá ustanoveniu § 175k ods. 2
OSP,tedapokiaľsažalobcoviaskutočnedomáhajútoho,načoboliodkázaníuznesenímsúduvkonanío
dedičstve. Pokiaľ sa žalobcovia domáhajú určenia niečoho iného než na čo ich odkázalo toto uznesenie,
nejde už o žalobu podľa cit. § 175k ods. 2 OSP, ale o obyčajnú určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/

OSP, u ktorej je potrebné skúmať naliehavý právny záujem na žiadanom určení.

14. V prerokúvanej veci bola žalobkyňa v dedičskom konaní uznesením odkázaná na podanie žaloby
o vyslovenie neplatnosti závetu z 24.05.2013, a takúto žalobu aj podala. Prípustnosť jej žaloby teda
vyplýva z citovaného § 175k ods. 2 OSP, a nemusí na nej byť naliehavý právny záujem.

15. Z ustanovení § 21 ods. 4 zák. č. 523/2004Z.z. a § 6 ods. 4 zák. č. 138/1991Zb. jasne vyplýva, že
rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie nemajú spôsobilosť vlastniť majetok. Hoci môžu vo
vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa, majetok, ktorý je organizácii zverený pri jej zriadení,
ako aj majetok, ktorý nadobudne počas svojej existencie, je vždy iba majetkom obce, a nič na tom bez

ďalšieho nemôže zmeniť ani odvolateľom zmieňované ustanovenie § 6 ods. 3 zák. č. 138/1991Zb.

16. Ak v danom prípade sa jednalo o alografický závet, kde závetným dedičom bola právnická osoba,
potom nespôsobilým svedkom tohto závetu bola iba svedkyňa Y. ako zamestnankyňa žalovaného, lebo
u nej nie je dobré možné rozlíšiť, do akej miery jej konanie ovplyvňuje jej vzťah k zamestnávateľovi a jej

záujem na pomeroch zamestnávateľa, a nemožno preto u nej ani predpokladať, že by svoje svedectvo o
poručiteľovej poslednej vôli poskytla vždy pravdivo, alebo že by jej svedectvo o poručiteľovej poslednej
vôli muselo byť vždy a každým pokladané za vierohodné.

17. Ostatné odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej

už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.

Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a
podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.18. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo
vyhovujúcom výroku, vrátane vecne správneho výroku o náhrade trov konania, v súlade s ust. § 387

ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).