Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Peter Sivák

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/7/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310202785
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8310202785.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobkyne Y. I. (predtým L.),

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/X, XXX XX F. W. Z., zastúpenej JUDr. Darinou Komárovou -
advokátkou, Ul. 1.mája 2053, 069 01 Snina proti žalovaným v 1.rade H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Š.
XXX/X, XXX XX F. W. Z., zastúpenému JUDr. Ľubošom Bajužíkom - advokátom, Námestie slobody 2,
06601Humennéav2.radeAllianz-Slovenskápoisťovňa,a.s.,Dostojevskéhoradč.4,81574Bratislava
v konaní o náhradu škody na zárobku, náhradu z titulu účelne vynaložených nákladov spojených s
liečením a z titulu vecnej škody, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaným v 1. a v 2.rade priznáva nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni v celom
rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Štátu zastúpeného Okresným súdom Humenné priznáva nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k
žalobkyni v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 28.7.2004 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného
v 1. rade zaplatenie sumy 52.125,- Sk s príslušenstvom z titulu náhrady škody na zdraví a to bolestného
podľa lekárskeho posudku v počte 60-Sk x 868,75 bodov.

2. Podanú žalobu zdôvodnila tým, že dňa 15.8.2002, kedy ako chodkyňa na ulici V. v obci F. W. Z.K.C.
bola zrazená osobným motorovým vozidlom zn. Š. S. X. Q. XX-XX, ktoré viedol žalovaný v 1. rade, ktorý
bol zároveň aj prevádzkovateľom tohto motorového vozidla. V dôsledku zrážky utrpela žalobkyňa ťažký

úraz a to pohmoždenie mozgu v oblasti spánkovej, epidurálny hematóm v oblasti spánkovej vpravo,
zlomeninu kosti spánkovej, čelovej a záhlavovej, opuch mozgu, pohmoždenie pravého ramena stredne
ťažkého stupňa, povrchové odreniny v oblasti tváre v pravo a lakťa vľavo, hlboké odreniny v oblasti
oboch kolien a chrbta ľavej nohy a zakrvácanie do stredoušnej dutiny vpravo. Predmetnou žalobou si
uplatnila jednorazové odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom však žiada mimoriadne
zvýšenie odškodnenia a to z dôvodu, že išlo o prípad hodný osobitného zreteľa s ohľadom na charakter
zranení a trvalé následky po úraze.

3. V priebehu konania žalobkyňa požiadala súdu podaním zo dňa 30.7.2004 o rozšírenie petitu žaloby,
ktorým žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie nielen z titulu bolestného sumu 52.125,-Sk, ale aj z
titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 72.000,- Sk, z titulu straty na zárobku sumu 34.223,-Sk, z titulu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením sumu 52.984,80 Sk a z titulu vecnej
škody žiadala priznať finančnú čiastku v sume 3.169,- Sk a o pripustenie vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného. Súd uznesením zo dňa 29.12.2004 tomuto návrhu vyhovel a pripustil zmenu petitu žaloby a

zároveň týmto uznesením pripustil, aby do konania vstúpil vedľajší účastník konania Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s. Uznesením zo dňa 15.7.2005 pripustil, aby do konania ako žalovaný v 2. rade pristúpil
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ako žalovaný v 3. rade pristúpila do konania Slovenská kancelária
poisťovateľov a zároveň týmto uznesením súd konanie voči vedľajšiemu účastníkovi zastavil. Následne
súd uznesením č.k. 11C/191/2004-66, zo dňa 29.11.2005 konanie voči žalovanému v 3. rade zastavil,

v zastavujúcej časti žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a v prevyšujúcej
časti žalobu vylúčil na samostatné konanie.

4. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 25.11.2008 zmenila žalobný petit tak, že žiadala zaviazať
žalovaného v 1. a v 2. rade na zaplatenie sumy 4.965.502,- Sk z titulu bolestného, čo činí 80-násobok
základného bodového ohodnotenia a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 10.575.810,- Sk,

čo je taktiež 80-násobok základného bodového ohodnotenia.

5. Po vykonanom dokazovaní súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 11C/2/2006 - 278 z 14.5.2009, ktorým
zaviazal žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne z titulu
náhrady škody bolestného sumu 83.649,- eur a z titulu náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia

sumu 265.286,- eur. V prevyšujúcej časti o náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
žalobu zamietol. Nárok na náhradu škody na zárobku, náhradu z titulu účelne vyložených nákladov
spojených s liečením a z titulu náhrady vecnej škody súd vylúčil na samostatné konanie. Zároveň súd
zaviazal žalovaných v 1. rade a 2. rade na náhradu trov konania žalobkyne vo výške 7.518,41 eur, a
zaplatiť súdny poplatok vo výške 16.596,50 eur na účet Okresného súdu Humenné ako aj trovy štátu

vo výške 1.739,02 eur.

6. Voči tomuto rozsudku podali odvolanie všetci účastníci. Po podaní odvolania voči tomuto rozsudku,
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a rozsudkom zo dňa 23.02.2010 potvrdil napadnutý rozsudok vo výrokoch o zamietnutí

žaloby v časti o zaplatenie bolestného prevyšujúcej 83.649-eur a v časti sťaženia spoločenského
uplatnenia prevyšujúcej 265.286-eur. Odmietol odvolanie voči výroku o vylúčení na samostatné konanie
veci náhrady škody na zárobku, veci náhrady nákladov spojených s liečením a náhrady vecnej škody.
V prevyšujúcej časti napadnutý rozsudok čo sa týka náhrady škody na zdraví a - bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

7. Poukázal pri tom na skutočnosť, že prvostupňový súd sa v konaní dostatočne nevysporiadal s
namietanými skutočnosťami. V prvom rade uviedol, že žalobkyňa si svoj nárok na náhradu škody
uplatnila v trestnej veci sp.zn. 2T/394/2002 proti žalovanému v 1. rade, kde jej bola rozsudkom
Okresného súdu Humenné z 10.1.2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.

1To/93/2003-173 zo dňa 19.2.2004 priznaná suma 36.015,- Sk titulom náhrady bolestného. So zvyškom
nároku bola odkázaná na konanie vo veciach občianskoprávnych, pričom prvostupňový súd sa v
rozsudku nevysporiadal, či toto plnenie, ktoré už bolo medzičasom žalobkyni plnené, nepredstavuje v
tomto konaní prekážku veci rozhodnutej.

8. Ďalej odvolací súd poukázal na to, že prvostupňový súd sa dopustil zásadného pochybenia aj napriek
vznesenej námietke premlčania časti žalobkyňou uplatnených nárokov, a na túto okolnosť neprihliadol,
resp. sa s ňou nevysporiadal dostatočne. Rovnako uložil prvostupňovému súdu povinnosť dostatočne
sa vysporiadať so splnením podmienok pre zvyšovanie sťaženia spoločenského uplatnenia, kde je toto
možné priznať len v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Súd napriek vykonanému dokazovaniu

sa opomenul vysporiadať, napriek opakovane namietanej skutočnosti, že žalobkyňa po úraze získala
vodičské oprávnenie, hoci je plne invalidná, pracuje pre kozmetickú firmu a má partnerský vzťah s
mužom. Prvostupňový súd taktiež nevysporiadal s namietaným spoluzavinením žalobkyne na vzniku
tohto úrazu. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

9. Krajský súd vyslovil záväzný právny názor, že čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia ( ďalej
len SSU ), tu došlo jednoznačne k premlčaniu základného bodového hodnotenia, ako aj samostatného
nároku na mimoriadne zvýšenie tohto nároku ( podľa § 7, odsek 3 vyhl. 32/1965Zb. ) s výnimkoupoložky 251- 1200 bodov, kde nie je premlčaný nárok na základné bodové hodnotenie a s výnimkou
položky 321-450 bodov, kde nie je premlčaný nárok ani na základné bodové hodnotenie a ani nárok na
mimoriadne zvýšenie. Určil prvostupňovému súdu, že tento ma vykonať dokazovanie ohľadom týchto

dvoch položiek, vrátane nároku na prípadne mimoriadne zvýšenie položky 321, teda či sa jedná o prípad
hodný osobitného zreteľa.

10. Ohľadom žalovaného bolestného vyslovil Krajský súd v Prešove záväzný právny názor, že ( ďalej len
B ), tu došlo jednoznačne k premlčaniu základného bodového hodnotenia, ako aj samostatného nároku

na mimoriadne zvýšenie tohto nároku ( podľa § 7, odsek 3 vyhl. 32/1965Zb. ) s výnimkou základného
bodového hodnotenia u položiek, ktoré boli uplatnené žalobkyňou v žalobe z 28.07.2004, avšak len v
rozsahu v akom neboli právoplatne prisúdené rozsudkom v adhéznom konaní. Za tým účelom nariadil
dopočuť znalca, respektíve doplniť znalecké dokazovanie.

11. Po tomto čiastočnom zrušení prvostupňového rozsudku Krajským súdom v Prešove, toto ostalo

predmetom ďalšieho konania a preto súd zameral dokazovanie s ohľadom na právny názor odvolacieho
súdu.

12. Následne Okresný súd Humenné rozsudkom zo dňa 5.12.2012 rozhodol tak, že žalovaný v 1. rade
a žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne na náhradu bolestného 222,-

Eur a na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 2150,97 Eur, a to všetko do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku. Súd žalobu v prevyšujúcej časti o náhradu škody na zdraví zamietol.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

13. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie o ktorom rozhodoval Krajský súd v Prešove svojím
rozsudkom zo dňa 11.2.2014 - 260, a to tak, že potvrdil rozsudok súdu 1. stupňa v jeho napadnutej
zamietavej časti vo veci samej, ktorou bola v prevyšujúcej časti zamietnutá žaloba na zaplatenie náhrady
škody z titulu bolestného. V prevyšujúcej napadnutej zamietavej časti vo veci samej rozsudok zrušuje a
v rozsahu zrušenia vec vracia súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd poukázal na to, že žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 25.11.2008 zmenila
žalobný petit tak, že žiadala zaviazať žalovaného v 1. a v 2. rade na zaplatenie sumy 4.965.502,-
Sk z titulu bolestného, čo činí 80-násobok základného bodového ohodnotenia a z titulu sťaženia
spoločenského uplatnenia sumu 10.575.810,- Sk, čo je taktiež 80-násobok základného bodového

ohodnotenia. Poukázal na to, že žalovaný v 2. rade vzniesol námietku premlčania v časti bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré boli rozšírené návrhom zo dňa 25.11.2008. Odvolací súd
poukázal na fatálne pochybenie žalobkyne spočívajúce v oneskorenom podaní žaloby na prisúdenie
a zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a na vznesenú námietku premlčania.
Odvolací súd konštatoval, že nárok na zvýšenie bolestného je v celom rozsahu premlčaný, a preto v

tejto časti rozsudok potvrdil.

Predmetom konania tak ostala náhrada škody na zdraví - sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré
si uplatnila žalobkyňa svojím podaním doručeným súdu 25.11.2008. Odvolací súd uviedol, že je
nejednoznačná existencia nároku na zaplatenie náhrady škody z titulu sťaženia spoločenského

uplatnenia, a to v dôsledku skutočnosti, že na preverenie prvotného posudku boli postupne nariadené
3 znaleckého dokazovania znalcami z rôznych odvetví medicíny. Vznikli tak pochybnosti kedy
vlastne došlo k ustáleniu zdravotného stavu poškodenej znamená to, že tak uplatňovaný 80-násobok
základného bodového ohodnotenia (1200 bodov), ktorú si žalobkyňa mohla uplatniť už pri zmene
žaloby dňa 30.7.2004 ako aj 80-násobok zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia

za 570 bodov o ktorých sa žalobkyňa dozvedela z posudku MUDr. H. L. dňa 6.10.2006 najneskôr
dňa 27.10.2006 by mali byť premlčané, pokiaľ bol hodnotený zdravotný stav ustálený už pred dňom
5.2.2004. Doterajšie posudky nedávajú právnu a jednoznačnú odpoveď o čase ustálenia zdravotného
stavu žalobkyne, a teda kedy začala plynúť premlčania doba na uplatnenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia, ako aj ich zvýšenie.

14. Z tohto dôvodu súd zameral podľa právneho názoru Krajského súdu v Prešove ďalšie dokazovanie
na zistenie času ustálenia zdravotného stavu žalobkyne pre účely sťaženia spoločenského uplatnenia,
ktoré ostalo predmetom tohto konania a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania.15. Následne súd nariadil doplňujúce znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, farmácia,
odvetvie chirurgie a traumatológia a poveril znalca MUDr. H. L.. Tento znalec podal znalecký posudok

č. XX z roku XXXX, v ktorého závere uviedol: „Sťaženie spoločenského uplatnenia t. j. trvalé následky u
žalobkyne z úrazu z 15.8.2002 je možné z hľadiska ustálenosti rozdeliť do niekoľkých skupín, a to trvalé
následky, ktorých vývoj je možné pokladať za ustálený už v čase vypracovania znaleckého posudku č.
XX/XXXX zo dňa 6.10.2006 H. L., a to položka XXX H., XXX F., XXX E., ďalej trvalé následky pri ktorých
došlo k ustáleniu v rokoch 2008 a 2011 a jedná sa o položku č. XXX, ktorý sa menil v júli 2008, resp.

došlo k ustáleniu mozgových porúch u žalobkyne a v roku 2011 došlo k ustáleniu oblasti duševných
porúch u žalobkyne nakoľko po tomto čase sa v zdravotnej dokumentácii žalobkyne nevyskytujú napr.
záznam o suicídnych, čiže samovražedných myšlienkach žalobkyne. Ďalej trvalé následky vývoj ktorých
je možné pokladať za chronický, ustálený, t. j. opakovaný po inkriminovanom úrade až do súčasného
obdobia, pričom sa jedná o položku XXX hypertenzia a položku č. XXX - porucha funkcie zažívacích
orgánov, kde liečebný proces naďalej trvá.

16. S týmto znaleckým posudkom nesúhlasila žalovaná v 2. rade ani žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2.
rade žiadala nariadiť kontrolný znalecký posudok s tým, že znalecký posudok MUDr. L. je tendenčný a
je v rozpore s doteraz troma vypracovanými znaleckými posudkami, pričom žalovaný v 1. rade uviedol,
že sa vyhotovil na objednávku žalobkyne.

17. Z tohto dôvodu súd uznesením (čl. 387) nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znaleckou
organizáciou, a to forensic.sk - inštitút forenzných medicínskych expertíz s. r. o., Bratislava. Po zložení
preddavku zo strany žalovanej v 2. rade spis bol zaslaný tejto inštitúcii. Táto znalecká organizácia podala
dňa 9.2.2018 do súdneho spisu znalecký posudok č. XX/XXXX, v ktorého závere uviedla, že čo sa

týkaustáleniazdravotnéhostavupoškodenejžalobkyneprisťaženíspoločenskéhouplatneniavzhľadom
na uvedené písomnosti a doterajšie závery znalcov v predchádzajúcich znaleckých posudkoch, kedy
bolo možné vykonať hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia jednotlivých položiek tak ako sú
uvedené v znaleckom posudku č. XX/XXXX znalca MUDr. L. k položkám XXX F., XXX, XXX H., XXX,
XXX a uviedol, že k ukončeniu liečby a ustáleniu zdravotného stavu u žalobkyne došlo dňa 5.2.2004,

lebo následná liečba bola v podstate s nezmeneným stavom a bola uskutočnená 14.3.2005, čo však
nemožno považovať za kontinuálnu liečbu. Následne v zdravotnej dokumentácii sa nevyskytujú nálezy,
ktoré by dokumentovali výrazné zhoršenie alebo zmeny zdravotného stavu súvisiace s predmetným
úrazom,alelennálezykontinuálnejliečbyvzniknutýchtrvalýchnásledkov.ČosatýkapoložkyXXXvážne
mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy z úrazu z 15.8.2002 hodnotenie sťaženia

spoločenského uplatnenia položky XXX tak, ako je uvedené aj v znaleckom posudku č. XX/XXXX znalca
MUDr. L. bolo možné vykonať prvýkrát dňa 5.2.2004. Závery znaleckého dokazovania boli formulované
po vzájomných konzultáciách a dohode znalcov znaleckej organizácie. Podľa kontrolného znaleckého
posudku tak k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne pre účely sťaženia spoločenského uplatnenia
došlo najneskôr dňa 05.02.2004.

18. Žalovaný v 1. a v 2. rade dali k tomuto kontrolnému znaleckému posudku kladné vyjadrenie a
stotožnili sa s jeho závermi a žiadali žalobu zamietnuť kvôli premlčaniu. Právna zástupkyňa žalobkyne
namietala, že tento posudok je v rozpore so znaleckým posudkom MUDr. L. a navrhovala vypočuť znalca
MUDr. L. resp. aj znalcov znaleckej organizácie. Právna zástupkyňa žalobkyne však nevytkla žiadne

konkrétne skutočnosti z kontrolného znaleckého dokazovania ani nenamietala jeho konkrétne závery a
tým spôsobom nespochybnila jeho pravdivosť.

19. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré sa dostavili právni zástupcovia strán, ako aj žalovaný v
1. rade, pričom títo zotrvali na svojich vyjadreniach. Nemali ďalšie návrhy na dokazovanie s výnimkou

právnej zástupkyne žalobkyne, ktorá navrhla vypočuť znalca MUDr. L. a znalcov znaleckej organizácie.
Súd tento jej návrh zamietol z dôvodu hospodárnosti, doteraz vykonaného dokazovania a predovšetkým
zdôvodu,žežiadnymspôsobomnespochybnilakonkrétneskutočnostiuvedenévkontrolnomznaleckom
posudku. Namietala len to, že tento je v rozpore so znaleckým posudkom znalca MUDr. L.. Súd
poukazuje na to, že práve kontrolný znalecký posudok sa robil z dôvodu, že bol napadnutý znalecký

posudok znalca MUDr. L.É., predovšetkým žalovaným v 2. Rade pre rozpor s ostatnými posudkami.

20. Po takto vykonanom dokazovaní súd ustálil v súlade so závermi kontrolného znaleckého posudku
a vzhľadom aj na závery už skôr vyhotovených znaleckých posudkov na sťaženie spoločenskéhouplatnenia a to hlavne znaleckého posudku z 5.2.2004 MUDr.V., z 6.10.2006 MUDr.L., z 13.8.2008
MUDr.L. a z 11.2.2009 MUDr.Z., že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo najneskôr dňa
5.2.2004, a teda pokiaľ došlo podaním žalobkyne zo dňa 25.11.2008 k uplatneniu a sťaženia

spoločenského uplatnenia na súde vo výške 80-násobku základného bodového ohodnotenia, to
znamená vo výške 10.575.810,- Sk bolo tak po uplynutí 2-ročnej premlčacej lehoty podľa § 106
Občianskeho zákonníka. To je v súlade aj s právnym názorom odvolacieho súdu (str.14 rozsudku na
čl.266).

21. Podľa § 106 Občianskeho zákonníka ods. 1, právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2, najneskoršie sa právo
na náhradu škody premlčí za 3 roky, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď
došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí ak ide o škodu na zdraví.

22. Súd poukazuje, že pre počiatok behov subjektívnej premlčacej lehoty práva na odškodnenie za

sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 106 ods. 1 je rozhodujúci okamih, keď možno objektívne
vykonať bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, lebo až vtedy má poškodený k
dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu resp. jej rozsah zistiť. Posúdenie otázky, kedy sa
zdravotný stav poškodeného ustálil je závislé na vyjadrení lekára. Významné je teda zistenie, kedy bol
hodnotený zdravotný stav poškodeného ustálený do tej miery, že bolo možné vypracovať posudok na

hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

23. Kontrolným znaleckým dokazovaním sa teda odstránili pochybnosti kedy došlo k ustáleniu
zdravotného stavu poškodenej, pričom je zrejmé, že k uplatneniu zvýšenia odškodenia sťaženia
spoločenského uplatnenia došlo až pri zmene žaloby dňa 25.11.2008, keď z tohto právneho dôvodu

požadovala žalobkyňa zaplatiť sumu 10.584.000,- Sk ( 2205 bodov x 60,- Sk sa rovná 132.000,-
sk x 80-násobok). Znamená to, že tak uplatňovaný 80-násobok základného bodového hodnotenia
(1200 bodov), ktorý si žalobkyňa mohla uplatniť už pri zmene žaloby dňa 30.7.2004, ako aj 80-
násobok zvýšenia odškodenia sťaženia spoločenského uplatnenia za 570 bodov, o ktorých sa žalobkyňa
dozvedela z posudku MUDr. H. L. zo dňa 6.10.2006 najneskôr dňa 27.10.2006 sú premlčané, pretože

hodnotený zdravotný stav žalobkyne bol ustálený už dňom 5.2.2004. Došlo k marnému uplynutiu 2-
ročnej subjektívnej lehoty podľa § 106 Občianskeho zákonníka.

24. Z týchto príčin súd prednostne posudzoval v súlade s názorom odvolacieho súdu námietku
premlčania a už nebolo potrebné vykonávať dokazovanie podmienok pre mimoriadne zvýšenie sťaženia

spoločenského uplatnenia, kde však taktiež došlo k zmenám stavu na strane žalobkyne, napríklad sa
jej narodilo dieťa (predtým tvrdila, že dieťa v dôsledku nehody nemôže mať a iné).

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku ( ďalej CSP), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

V danom prípade bol návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietnutý, a preto súd priznal náhradu
trov konania žalovaným v 1. a v 2. rade a rovnako súd priznal nárok na náhradu trov konania
štátu za vynaložené znalecké dokazovania v tejto veci. K zamietnutiu žaloby došlo v podstate pre
chybu žalobkyne, ktorá oneskorene po uplynutí premlčania podala rozšírenie žaloby v časti sťaženia
spoločenského uplatnenia, tak ako je to uvedené vyššie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.