Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. december 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/281/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516211827
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516211827.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a
sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v sporovej veci žalobcu: OTP Banka
Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava, proti žalovanému: P. Q., X. S. XXX, X. S., o zaplatenie
3.388,20 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
V č.k. 6Csp/57/2016-46, zo dňa 6.9.2017 v spojení s opravným uznesením toho istého súdu č.k.

6Csp/57/2016-61, zo dňa 17.10.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní žalobcu proti vyhovujúcej časti napadnutého rozsudku
(výrok I.) z a s t a v u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v ostatných napadnutých častiach (výrok II. a III.) z r
u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.978,16
eura spolu s úrokom z omeškania 1 % ročne zo sumy 2.978,16 eura od 7.7.2016 do zaplatenia; vo
zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 74 %. V odôvodnení uviedol,
že žalobou doručenou súdu 15.8.2016 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 3.388,20 eura,
úrokov a úroku z omeškania, náhrady trov konania ako aj trov právneho zastúpenia titulom nesplateného

úveru poskytnutého žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere (zmluva o OTP Expres
úvere) č. XXXXXXXXXXRSU zo dňa 18.10.2012.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie k
povahe uzatváranej úverovej zmluvy uviedol, že ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv; zmluvy o spotrebiteľskom úvere

predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach
odkazuje na úpravu ustanovení v Občianskom zákonníku. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že
žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli
aj obchodné podmienky žalobcu, na základe ktorej mu poskytol žalobca 3.641 eur, ktoré sa žalovaný
zaviazal splácať v 84 mesačných splátkach po 68,15 eura. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaný titulom

splátok uhradil žalobcovi 662,84 eura; žalovaný nevedel uviesť koľko splátok a v akej výške uhradil.
Súd prvej inštancie uzavretú zmluvu o úvere považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobca ako
právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania - predmetu činnosti úver žalovanému ako fyzickej
osobe, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Uviedol, že spotrebiteľská
zmluvanesmieobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky,

tak tieto sú neplatné. Okrem toho, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.3. Po preskúmaní obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva neobsahuje zákonnú náležitosť

podľa § 9 ods. 2 písm. k); výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia; teda zmluva neobsahovala rozčlenenie
splátok úveru tak, aby bolo zrejmé aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné
poplatky. Skonštatoval, že je nepostačujúce uviesť len celkovú výšku splátky.

4. Súd prvej inštancie napokon uzavrel, že pre absenciu tejto náležitostí sa spotrebiteľský úver považuje
zabezúročnýabezpoplatkovpodľa§11ods.1písm.b)zákonač.129/2010Z.z.Nauvedenomzáklades
poukazom na § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 1 ods. 2, § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a), písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu
uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), § 524 ods. 1, § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho

zákonníka, čl. 3 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS, § 497, § 499 Obchodného zákonníka, súd prvej
inštancie žalobe čiastočne vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.978,16 eura ako
rozdiel medzi poskytnutými a uhradenými finančnými prostriedkami spolu s úrokom z omeškania 1
% ročne od 7.7.2016 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania podľa výsledku

sporu, vo výške 74 %.

5. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalovaného
zaviazať na zaplatenie 3.388,20 eura, vyčíslených úrokov do 6.7.2016 vo výške 1.340,60 eura,
vyčíslených úrokov z omeškania do 6.7.2016 vo výške 74,07 eura, poplatkov do 6.7.2016 vo výške

50 eur, úrokov 13,5 % ročne zo sumy 3.388,20 eura od 7.7.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania 1
% ročne zo sumy 3.388,20 eura od 7.7.2016 do zaplatenia. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení
a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal
nesprávne právne posúdenie úverovej zmluvy ako zmluvy bezúročnej a bez poplatkov z dôvodu, že
zmluva neobsahuje, resp. nespĺňa obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010

Z.z. Svoj právny názor opieral o rozsudok Súdneho dvora v Luxemburgu zo dňa 9.11.2016 vo veci
C-42/15, z ktorého mu vyplynulo, že nie je potrebné v zmluve o úvere členiť splátku na istinu a úrok.

6. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že napáda rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu;
podaním doručeným odvolaciemu súdu 20.4.2018 vzal žalobca späť odvolanie proti vyhovujúcej časti

rozsudku (výrok I.)

7. Podľa § 369 ods. 3 C.s.p. ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

8. Vzhľadom na to, že žalobca vzal svoje odvolanie proti vyhovujúcej časti napadnutého rozsudku späť
v čase, keď o ňom ešte nebolo rozhodnuté, odvolací súd podľa § 369 ods. 3 C.s.p. odvolacie konanie
o odvolaní proti tejto časti napadnutého rozsudku zastavil.

9.Odvolacísúdviazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§379,§380ods.1C.s.p.),preskúmalrozsudok

v zostávajúcich napadnutých častiach (výrok II. a III.), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutých
častiach, ktorými súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania
v rozsahu 74 %, je potrebné zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

10. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca a žalovaný 18.10.2012
uzatvorili úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver 3.641 eur, ktorý sa
žalovanýzaviazalžalobcovizaplatiťv84mesačnýchsplátkachpo68,15eura.Žalovanýzáväzoksplácať
poskytnutý úver riadne a včas neplnil, v dôsledku čoho žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

11. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že zmluva uzavretá 18.10.2012 medzi
žalobcom a žalovaným má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Predmetná skutočnosť nebola v konaní ani
sporná. Vzhľadom na spotrebiteľskú povahu uzavretej zmluvy, ktorej predmetom je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov vo forme úveru poskytnutého veriteľom spotrebiteľovi, právny vzťah účastníkovzmluvy sa spravuje zákonom č. 129/2010 Z.z.; zmluva o spotrebiteľskom úvere musí spĺňať zákonom
predpísané náležitosti uvedené v § 9 zákona č. 129/2010 Z.z.; tieto náležitosti regulujú formálnu i
obsahovú stránku zmluvy a vzhľadom na zvýšený záujem na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej

strany je nedodržanie kľúčových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sankcionované v zmysle §
11 zákona č. 129/2010 Z.z.

12. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

13. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1

a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

14. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje
dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej
tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

15. Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré
sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie
istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné
náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom

úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú
platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v
súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

16. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie úveru ako bezúročného a bez

poplatkov z dôvodu, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.

17. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, spočívajúca v subsumovaní zisteného skutkového stavu pod
príslušnú právnu normu, čo vedie k záveru o právach a povinnostiach strán sporu. Právne posúdenie je
nesprávne, ak sa súd dopustí pri tejto činnosti omylu, tzn. keď na správne zistený skutkový stav aplikuje

nesprávny právny predpis, tiež vtedy, keď síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne
interpretoval, alebo ak zo zistených skutočností vyvodil nesprávne právne závery.

18. Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych
noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy

uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého
nemážiadnazvýkladovýchmetódabsolútnuprednosť;jednotlivéuplatnenémetódybysamalinavzájom
dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri
výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je síce nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich
doslovného znenia, avšak v prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho

predpisu(umožňujúcehonapr.viacverziíinterpretácie)alebovprípaderozporutohtozneniasozmyslom
a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť
výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom (podporne III. ÚS 341/07).

19. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch jednoznačne vyjadreného v dôvodovej správe k zákonu

č. 129/2010 Z.z. bolo prebrať do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernicu 2008/48/ES. Podľa
čl. 10 ods. 2 písm. h), písm. i) Smernice 2008/48/ES zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza
výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamiúverupreúčelysplateniaavprípade
amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou, právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu

vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.
Z obsahu dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. nemožno vyvodiť, že by zámerom zákonodarcu
bolo, aby § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. sprísnil požiadavku zakotvenú v Smernici 2008/48/ES; účel zákona vyjadrený v dôvodovej správe, vo vzťahu k § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.
neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES.

20. Vychádzajúc z účelu a zmyslu sledovaného § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. odvolací súd
dospel k záveru, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie
toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej - ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné
ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo

vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne
ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Vyššie uvedené interpretačné prístupy a právne
závery sa vzťahujú na právny stav v čase, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie správnosti napadnutého
rozhodnutia; zákonom č. 279/2017 Z.z. z 12.10.2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z.
o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) zákona č.

129/2010 Z.z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1.5.2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne
pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo
možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.
Eurokonformný výklad nemôže nahradiť absenciu výslovného znenia zákona; zásada konformného

výkladu však vyžaduje, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich právomoci, berúc do úvahy
celé vnútroštátne právo a uplatniac výkladové metódy ním uznané, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť
smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou (rozsudok Európskeho
súdneho dvora C-212/04 zo dňa 4.7.2006, rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-456/98, zo
dňa 13.7.2000, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016, zo dňa 11.10.2016).

21. V nadväznosti na vyššie uvedené právne východiská odvolací súd uzatvára, že v zmluvách
dojednaných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný
rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok
a poplatky). Pokiaľ § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“

či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je nutné a možné za použitia eurokonformného
výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Eurokonformný
výklad § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje teda dospieť k záveru, že toto ustanovenie
nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok,
to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca

bežné úroky a poplatky; účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení
zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej - ktorej anuitnej splátke (výška
ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby, čo napokon vyplýva aj z § 9 ods.
3, ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorých túto informáciu môže získať kedykoľvek v priebehu
trvania zmluvy, bezplatne.

22. Odvolacím súdom zvolený eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.
v plnej miere korešponduje s aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.2.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017) ako najvyššej súdnej autority, ktorá
plní nezastupiteľnú funkciu pri usmerňovaní (regulovaní) aplikačnej praxe súdov a odstraňovaní rôzneho

výkladu zákonných ustanovení.

23. Odvolací súd zároveň pripomína, že základný princíp spotrebiteľských zmlúv spočíva tiež v tom, že
nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, teda také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej

neplatnosti takýchto podmienok (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na právne závery
súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
absentuje skutkové a právne posúdenie uzatvorenej zmluvy aj z tohto hľadiska.

24. Pretože súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol založil na

nesprávnych právnych záveroch o tom, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná
abezpoplatkov,prisúčasnejabsenciiskutkovéhoaprávnehoposúdeniažalobcomuplatnenýchnárokov
podliehajúcich súdnemu prieskumu z hľadiska neprijateľných (neplatných) zmluvných podmienok,
rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti právneho posúdenia nezodpovedá požiadavkám kladeným nariadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré by dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na relevantné právne
a skutkovo súvisiace otázky vo vzťahu k uplatňovanému nároku v jeho zamietnutej časti; súd prvej
inštancie tým znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces a nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v konaní
pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.
v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p.
vrátil vec v tomto rozsahu na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie
uvedenýmprávnymnázoromodvolaciehosúdu,ktorýmjevzmysle§391ods.2C.s.p.viazaný.Vďalšom

konaní opätovne posúdi dôvodnosť nárokov žalobcu (v zamietnutej časti), t.j. v časti úrokov a ďalších
plnení požadovaných žalobcom, pričom vezme do úvahy, že uzavretá zmluva vykazuje náležitosti v
zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.; zároveň posúdi, či zmluva neobsahuje neprijateľné
podmienky, teda také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, napr. takých, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za
službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, ako sú rôzne

poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy, za upomienky a pod.).
Na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo
vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery
o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2
C.s.p. tak, by obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné.

25. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1, §
396 ods. 3 C.s.p.).

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).