Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. júl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/76/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318011290
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2318011290.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov

JUDr. Jozefa Piknu a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovanej A. V. pre zločin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Galanta zo dňa 15.05.2019 sp. zn. 2T/84/2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.7.2019
v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku

obžalovaná A. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX v V., bytom L., toho času vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov
od 30.03.2018,

j e v i n n á, ž e
1. dňa 05.03.2018 v čase o 16:00 hod. v obci L. na adrese č. XXX preskočila 190 cm vysokú kovovú
bránu, ktorá oddeľuje pozemok od ulice, vošla do dvora a následne do rodinného domu, ktoré obývajú
G. J., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželka Z. J., kde skonzumovala víno, a po výzve Z. J. na opustenie

domu a dvora, toto odmietla urobiť a na mieste zotrvala až do príchodu príslušníkov Obecnej polície
obce Diakovce, ktorých privolal poškodený G. J. a ktorí A. V. z dvora poškodených vyviedli,
2. dňa 30.03.2018 v čase približne o 20:30 hod. pod vplyvom alkoholu v obci L. sa neoprávnene
dostala na pozemok rodinného domu súp. č. 587, a to tým spôsobom, že najprv vyliezla na betónový
základ oplotenia, ktorý je vo výške 80 cm nad úrovňou chodníka, načo následne stúpila na skrinku
sivej farby, v ktorej sa nachádza elektromer, pričom potom preliezla cez kovovú časť tohto oplotenia
zelenej farby, ktorá sa nachádza v celkovej výške 182 cm nad úrovňou chodníka, potom, keď už sa
nachádzala na pozemku, tak bez povolenia prešla do kuchyne rodinného domu, kde bola následne

poškodenými za asistencie polície prichytená, čím narušila domovú slobodu užívateľov tohto domu, G.
J., nar. XX.XX.XXXX, a Z. J.,
t e d a
neoprávnene vnikla do obydlia iného a tam neoprávnene zotrvala, čin spáchala prekonaním prekážky,
ktorej účelom je zabrániť vniknutiu

t ý m s p á c h a l a

v bode 1
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
v bode 2
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods.
1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon uloženého trestu sa zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 15.05.2019 Okresný súd Galanta pod sp. zn. 2T/84/2018 uznal
obžalovanú A. V. vinnou zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b),
ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že
1. dňa 05.03.2018 v čase o 16:00 hod. v obci L. na adrese č. XXX preskočila 190 cm vysokú kovovú
bránu, ktorá oddeľuje pozemok od ulice, vošla do dvora a následne do rodinného domu, ktoré obývajú

G. J., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželka Z. J., kde skonzumovala víno, a po výzve Z. J. na opustenie
domu a dvora, toto odmietla urobiť a na mieste zotrvala až do príchodu príslušníkov Obecnej polície
obce Diakovce, ktorých privolal poškodený G. J. a ktorí A. V. z dvora poškodených vyviedli,
2. dňa 30.03.2018 v čase približne o 20:30 hod. pod vplyvom alkoholu v obci L. sa neoprávnene
dostala na pozemok rodinného domu súp. č. 587, a to tým spôsobom, že najprv vyliezla na betónový

základ oplotenia, ktorý je vo výške 80 cm nad úrovňou chodníka, načo následne stúpila na skrinku
sivej farby, v ktorej sa nachádza elektromer, pričom potom preliezla cez kovovú časť tohto oplotenia
zelenej farby, ktorá sa nachádza v celkovej výške 182 cm nad úrovňou chodníka, potom, keď už sa
nachádzala na pozemku, tak bez povolenia prešla do kuchyne rodinného domu, kde bola následne
poškodenými za asistencie polície prichytená, čím narušila domovú slobodu užívateľov tohto domu, G.

J., nar. XX.XX.XXXX, a Z. J.,.
Za to okresný súd obžalovanej uložil podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h, písm.
m), § 38 ods. 4, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4(štyroch)
rokov a 8(osem) mesiacov, na výkon ktorého ju zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obžalovaná, ktoré odôvodnila jednak sama
podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 5.6.2019, ako i prostredníctvom svojho obhajcu JUDr.
Martina Kuboviča.
Vo svojom odôvodnení obžalovaná uviedla, že žiada o oslobodenie, nakoľko má dve maloleté deti, ktoré
sú v detskom domove. Je pravdou, že mali s manželom nezhody, ktoré už nevedela zvládať a preto

aj pila. Na predmetný pozemok išla, lebo tam žila. Vo väzení sa jej otvorili oči a už s poškodeným žiť
nechce. Prosí o zníženie trestu. Ľutuje, že tam išla.
V odôvodnení odvolania podaného prostredníctvom obhajcu obžalovanej obhajoba uviedla,
prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, či už jednotlivo alebo v ich súhrne. V prípade
ak by mal súd pochybnosti, poukazuje na zásadu in dubio pro reo a preto navrhla, aby odvolací súd po

preskúmaní veci zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a obžalovanú spod obžaloby oslobodil.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 (podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala
alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo
podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné) alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 (súd

rozhodol v nezákonnom zložení, obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby,
alebo hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené
zákonné podmienky), preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §

371 ods. 1.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným vo vyššie citovanom ustanovení Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená,
pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone.
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil zástupca krajskej prokuratúry,

obžalovaná a obhajca obžalovanej, pričom obhajoba zotrvala na podanom odvolaní a prokuratúra
navrhla odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
obžalovanej je čiastočne dôvodné.
Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd, po obdržaní obžaloby, vykonal
všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne a vich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 odsek 12 Trestného poriadku a následne sa dopracoval k
správnemu ustáleniu skutkového stavu.
Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1

Trestného poriadku správne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporujú. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami sa
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny
a trestu.

K námietkam obhajoby, že obžalovaná skutok nespáchala, odvolací súd uvádza, že z vykonaného
dokazovania je aj podľa odvolacieho súdu bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaná
neoprávnene vnikla do obydlia poškodených a tam neoprávnene zotrvala a čin spáchala prekonaním
prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu.
Krajský súd sa však nestotožnil s prvostupňovým súdom vo vzťahu k právnej kvalifikácii skutku ako
zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného

zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, nakoľko má za to, že v
danom prípade nie je správne (prvostupňovým súdom) aplikovanie kvalifikačného znaku - spáchanie
skutku voči chránenej osobe - osobe vyššieho veku.
Podľa § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie osoba vyššieho veku.
Podľa § 139 ods. 2 Trestného zákona sa ustanovenie odseku 1 nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný

v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia možno spáchanie činu voči (na) osobe vyššieho veku
považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, len ak čin bol spáchaný v
súvislosti s vekom tejto osoby, teda je nevyhnutné aby páchateľ vedel, že poškodený je osobou vyššieho
veku a aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodeného,

umocnením účinku trestného činu voči poškodenému, alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo
podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin.
V prejednávanom prípade však z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaná svoj čin nespáchala
s úmyslom využiť, že poškodený G. J. je osobou vo vyššom veku, ale preto, že išlo o jej ex partnera,
s ktorým chcela naďalej žiť (bez ohľadu na jeho vek). Navyše pri prvom skutku poškodený G. J. ani

nebol doma, pričom bola doma iba jeho manželka Z. J., ktorá nie je osobou vyššieho veku v zmysle
Trestného zákona.
Z uvedeného dôvodu krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku zrušil v celom rozsahu a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo
veci rozhodol.

Vovzťahukvýrokuovineodvolacísúd(bezzmenyvskutkovejvete)prekvalifikovalobaspáchanéskutky
zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona na prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Vzhľadom na zmenu právnej kvalifikácie následne odvolací súd sám rozhodol aj výrokom o treste tak,

že s prihliadnutím na dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona (ako ich
správne zistil prvostupňový súd), ukladal v zmysle § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1 zvýšený úhrnný trest
odňatia slobody (čo rovnako správne ukladal už prvostupňový súd), avšak zo základnej trestnej sadzby
podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona (teda nie ako prvostupňový súd podľa § 194 ods. 3 Trestného
zákona) - 1 (jeden) rok až 5 (päť) rokov, čím sa po zvýšení spodnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu

(podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona) mení rozsah trestnej sadzby na 28 (dvadsaťosem) mesiacov až
5 (päť) rokov a odvolací súd má za to, že úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 30 (tridsať) mesiacov je
vzhľadom na osobu obžalovanej ako i okolnosti prípadu primeraný a spravodlivý a spĺňa i predpoklady
individuálnej a generálnej prevencie.
Na výkon uloženého trestu odvolací súd zaradil obžalovanú totožne ako súd prvého stupňa podľa § 48

ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, nakoľko obžalovaná doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.