Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. máj 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416204018
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4416204018.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci - spore žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, (pôvodne zastúpený: JUDr. Barbora
Korenecová, advokátka v Malinove, Slnečná 3), proti žalovanej: V. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D. R., S. XXXX/X (Zariadenie sociálnych služieb Vek Nádeje - od 09.01.2018, dovtedy Nové Zámky,
Nábrežná 4592/2), zastúpená (od 08.01.2018): JUDr. Ing. Mikuláš Práznovszky, CSc, advokát so sídlom
Bočná 26, Nové Zámky, o zaplatenie 238,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10C/101/2016-88 zo dňa 05. decembra 2017 - vo vyhovujúcej časti

výroku a výroku o náhrade trov konania, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti výroku a výroku o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 18.12.2015 doručenou súdu 09.03.2016 sa žalobca domáhal od pôvodnej žalovanej
G. D. zaplatenia istiny vo výške 238,-Eur, úroku vo výške 21,74 (za obdobie od 21.03.2014 do
19.05.2014), poplatku vo výške 184,97 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 33,-Eur, úroku vo výške 39,15

% ročne zo sumy 238,-Eur od 20.05.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 238,-Eur od 20.05.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania, keď všetky uplatňované nároky
odvodzoval od uzatvorenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 401800428 zo dňa 20.03.2014, na
základe ktorej pôvodnej žalovanej poskytol spotrebiteľský úver vo výške 350,-Eur, z ktorého zmluvného
vzťahu mu vznikol nárok na uplatňované nároky, pričom však k plneniu došlo zo strany dlžníčky len v
rozsahu 112,-Eur.
2. Pôvodne žalovaná G. D. zomrela 06.07.2016, teda po začatí konania, na základe dedičského konania

a uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16D/998/2016-56 (Dnot 176/2016) zo dňa 23.11.2016
sa dedičkou v pravom zmysle slova stala V. D. - žalovaná, keď došlo k dohode dedičov (druhým bol
Ing. A. D.) o tom, že celé dedičstvo nadobudne žalovaná V. D. bez povinnosti výplaty dedičovi L..
A. D.. Na základe tejto skutočnosti súd prvej inštancie - Okresný súd Nové Zámky uznesením č. k.
10C/101/2016-41 zo dňa 26.05.2017 rozhodol o tom, že v konaní pokračuje s dedičom žalovanej, teda s
V. D.. Uvedené rozhodnutie o pokračovaní v konaní s dedičom žalovanej, bolo žalovanej V. D. doručené
31.05.2017 spolu so žalobou a jej prílohami na adresu jej trvalého pobytu D. XXXX/X, D. R.. Súd

prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 31.08.2017, ktoré sa neuskutočnilo, následne určil termín
pojednávania na deň 05.12.2017, na ktoré pojednávanie žalovanú predvolával z adresy jej evidovaného
trvalého pobytu, keď zásielka sa súdu vrátila dňa 28.11.2017 s poznámkou „adresát je neznámy“. Na
pojednávaní dňa 05.12.2017 súd prvej inštancie konštatoval to, že žalovaná má doručenie predvolaniavykázané v zmysle ustanovenia § 111 ods. 3 CSP (Civilný sporový poriadok - zákon č. 160/2015 Z. z.),
konal v neprítomnosti strán sporu, oboznámil obsah spisu a pripojeného spisu a vo veci takto rozhodol:

3. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 238,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo
sumy 238,- eur od 16.03.2015 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
4. V zostávajúcej časti súd žalobu zamieta.
5. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
6. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovný:

Žalobca je zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. od 14.03.2001 pod obchodným
menom POHOTOVOSŤ, s.r.o., s prideleným IČOm: 35 807 598, keď do predmetu jeho činnosti patrí,
okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (výpis z obchodného registra). Dňa 20.03.2014
bola medzi žalobcom ako veriteľom a pôvodnou žalovanou ako spotrebiteľkou uzatvorená zmluva
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal po podpise zmluvy o spotrebiteľskom
úvere poskytnúť spotrebiteľke bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti k rukám spotrebiteľa vo

výške 350,- eur a spotrebiteľka sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľky spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 322,- eur, teda celkovú čiastku
672,- eur. Celkové náklady spotrebiteľky boli tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne, čo
predstavuje 137,03 eur a administratívnych nákladov vo výške 184,97 eur. Suma 672,- eur mala byť
zaplatená, ak nie je dohodnuté inak do 15.03.2015 na účet veriteľa, ktorý mal byť špecifikovaný vo

všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastal dňa 15.03.2015. RPMN bolo určené vo výške 92 %
a priemerná RPMN 44,79 %. Súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj potvrdenie o prevzatí
peňažných prostriedkov dňa 20.03.2014 pôvodnou žalovanou. Toho istého dňa, teda 20.03.2014 bola
medzi veriteľom, teda žalobcom a spotrebiteľkou, teda pôvodnou žalovanou, uzatvorená aj dohoda o

plnení v splátkach, ktorá obsahuje dohodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.03.2014 sa
menila tak, že spotrebiteľka sa zaviazala veriteľovi uhradiť celkovú čiastku 672,- eur v 12 pravidelných
mesačných splátkach po 56,- eur vždy k 15. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.04.2014.
RPMN bolo určené vo výške 281,64 % a priemerná hodnota ročnej RPMN bola určená vo výške 44,79
% a spotrebiteľka svojím prevzatím potvrdila prevzatie 12 kusov vkladových lístkov. Podľa prehľadu

úrokových mier úverov v roku 2014 výška úrokovej sadzby spotrebiteľských úverov do jedného roka
predstavovala 8,59 % ročne a od jedného roka do piatich rokov 13,91 % ročne.

7. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na zistený skutkový stav sporu, citované
ustanoveniaObčianskehozákonníka(OZ-zákonč.40/1964Zb.vzneníneskoršíchpredpisov-§52ods.

1 až 4, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 2) a citované ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch (§ 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1) ako aj s poukazom na zodpovednosť dediča za poručiteľove dlhy
v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 OZ a všeobecné úvahy k režimu spotrebiteľských úverov, odôvodnil
nasledovne:

8. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná sčasti. Súd sa v prvom rade zaoberal
vecnou legitimáciou a to aktívnou legitimáciou žalobcu a pasívnou legitimáciou žalovanej. Aktívna
legitimácia žalobcu vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.03.2014 a z dohody o plnení
v splátkach zo dňa 20.03.2014, ktorú uzatváral ako veriteľ. Spotrebiteľkou, teda dlžníčkou pri týchto
právnych úkonoch bola pôvodná žalovaná Alžbeta Nagyová, ktorá po začatí konania zomrela a ako je

konštatované vyššie, v dedičskom konaní tunajšieho súdu 16D998/2016 sa dedičkou v pravom zmysle
slova stala žalovaná. Okrem vyššie uvedeného sa ešte dodáva, že v citovanom dedičskom konaní bola
zistená čistá hodnota dedičstva vo výške 7 895,26 eur, pričom v tejto súvislosti sa dáva do popredia
citované ustanovenie § 470 ods. 1 OZ. Tým je možné uzatvoriť , že pasívna vecná legitimácia žalovanej
v konaní daná je. Súd sa ďalej musel vysporiadavať s otázkou platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere

zo dňa 20.03.2014 v znení dohody o plnení v splátkach zo dňa 20.03.2014. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b)
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v
znení účinnom od 10.06.2013 sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa ustanovenia § 9 ods. 1 citovaného
zákona alebo neobsahuje náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a) až k),r) a y) citovaného

zákona alebo ustanovenia § 10 ods. 1 citovaného zákona : jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere tak podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení od 10.06.2013 bolo aj uvedenie
doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Súd
sa nestotožnil s názorom žalobcu, že sporná zmluva o spotrebiteľskom úvere túto náležitosť obsahuje;pokiaľ splnenie tejto obsahovej náležitosti videl žalobca vo formulácii zmluvy, podľa ktorej sa pôvodná
žalovaná zaviazala „splácať úver riadne a včas vrátane odplaty v 12 mesačných splátkach“, pričom
„prvá splátka je splatná 15.04.2014 a každá ďalšia splátka k 15. kalendárnemu dňu v mesiaci, tak súd

sa priklonil k názoru, že sporná zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.03.2014 neobsahuje údaj
podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona č. 129/2010 Z. z. v znení od 10.06.2013 a
preto sa úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súdny dvor Európskej únie vo veci Home Credit Slovakia,a.s., proti G. N. sp. zn. C-42/2015 dňa
09.11.2016 k prejudiciálnej otázke vnútroštátneho súdu Slovenskej republiky k výkladu čl. 10 ods. 2

písm. h) smernice 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008 ozmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS uviedol, že článok 10 ods.2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v
tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa
odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s
istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Súd dospel k záveru, že vymedzenie termínov jednotlivých
splátok úveru (§ 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona č. 129/2010 Z. z. v znení od 10.06.2013, ako

aj doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
(9 ods. 2 písm. 17 citovaného zákona č. 129/2010 Z. z. v znení od 10.06.2013) v spornej zmluve o
spotrebiteľskom úvere nezodpovedá vyššie uvedeným ustanoveniam citovaného zákona č. 129/2010
Z. z. v znení od 10.06.2013 a ani výkladu článku 10 ods.2 písm. h) smernice 2008/48 Súdnym dvorom
Európskej únie; žalovaná ako spotrebiteľka by musela zložitým spôsobom, výkladom ustanovení zmluvy

a zákona sama určiť termíny splatnosti splátok úveru, dobu trvania zmluvy, ako aj termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru; tieto dátumy popri tom majú z hľadiska dojednania strán v zmluve
o spotrebiteľskom úvere podstatný význam z dôvodu, že veriteľ je podľa zmluvy oprávnený žiadať od
dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej
splátky. Na základe uvedeného je zrejmé, že predmetný spotrebiteľský úver je v zmysle § 11 ods.

1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súd ďalej
dodáva, že z hľadiska neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 OZ zmluvu o spotrebiteľskom zo dňa
20.03.2014 je nutné považovať za absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom a s dobrými mravmi.
Odplata za úver je totiž rozhodujúcim kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy a pokiaľ dohoda o odplate
je neplatná, úverová zmluva stráca svoje opodstatnenie. Ako je konštatované vyššie, priemerná úroková

sadzba spotrebiteľských úverov na jeden rok a k mesiacu marec 2014 sa pohybovala na úrovni 8,59
%. Pri porovnaní výšky odplaty v súdenej veci, kde úver bol poskytnutý vo výške 350,- eur a odplata
predstavovala 322,- eur pri dohodnutých 12 mesačných splátkach po 56,- eur, tak je nutné konštatovať,
že výška odplaty 322,- eur, pozostávajúca zo súčtu úroku 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo
znamená 137,03 eur a bližšie nekonkretizovaných a nepreukázaných administratívnych nákladov na

vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere 184,97 eur, predstavuje 96 %, čo je v
hrubomnepomerekštandardnýmspotrebiteľskýmúveromposkytovanýmvobdobí20.03.2014.Nakoľko
v konaní nie je sporné, že žalobca poskytol pôvodnej žalovanej sumu 350,- eur a táto zaplatila žalobcovi
spolu sumu 112,- eur, žaloba žalobcu bola dôvodná v časti istiny ohľadne sumy 238,- eur (350,- eur
- 112,- eur). Posledná splátka úveru mala byť pôvodnou žalovanou zaplatená do 15.03.2015 a preto

nasledujúci deň, teda 16.03.2015 sa dostala do omeškania splnením peňažného dlhu podľa § 517 ods.
2 OZ. Žalobcovi tak boli priznané úroky z omeškania od 16.03.2015 vo výške, ktorá nie je v rozpore s
§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.02.2013. K veci je ďalej potrebné poznamenať,
že v zostávajúcej časti bola žaloba zamietnutá. Žalobca totiž požadoval zaplatenie úroku 21,74 eur,
poplatku 184,97 eur a zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur, ako aj úrok vo výške 39,15 eur ročne zo

sumy 238,- eur od 20.05.2014 do zaplatenia k čomu sa uvádza nasledovné. Už v predchádzajúcej časti
odôvodnenia súd uzatvoril, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.03.2014 je bezúročná a bez
poplatkov a preto nie je dôvod žalobcovi priznať úrok 21,74 eur, poplatok vo výške 184,97 eur, ktorý je
súčasťou neprimerane vysokej odplaty pohybujúcej sa vo výške 96 %, čo je v rozpore s dobrými mravmi
a predstavuje neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ. Rovnako nebol dôvod z vyššie uvedených

dôvodov priznať ani úrok vo výške 39,15 % ročne z osumy 238 eur od 20.05.2014 do zaplatenia, pretože
takto dojednaná výška úroku je aj absolútne neplatná podľa § 39 OZ s poukazom na výšku úrokových
sadzieb v prípade úverov poskytovaných peňažnými ústavmi v období 20.03.2014 (8,59 %). Žalobca si
nesprávne uplatnil aj počiatok úrokov z omeškania, pretože ho požadoval od 20.05.2014, no súdom bol
priznaný až od 16.03.2015, takže aj v časti úroku z omeškania od 20.05.2014 do 15.03.2015 vrátane

bola žaloba zamietnutá. Súd sa napokon v stručnosti vyjadrí aj k uplatnenej zmluvnej pokute vo výške 33
eur. Z ustanovenia § 544 odsek 1, 2 OZ vyplýva, že zmluvné strany si pre prípad porušenia zmluvných
povinnostímôžudohodnúťlenpísomnezmluvnúpokutu,pričommusíbyťurčenájejvýška,alebospôsob
jej určenia. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.03.2014 ani z dohody o plnení v splátkachvšak nevyplýva, že by si v písomnej forme žalobca a pôvodná žalovaná dohodli zmluvnú pokutu pre
prípad porušenia zmluvných povinností. Súdu tak nie je jasné, na akom právnom základe si žalobca
uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33 eur. Ak by tento základ mali predstavovať

všeobecné podmienky úveru, tak sa poznamenáva, že tieto súdu z neznámych dôvodov predložené
neboli vôbec a pokiaľ by aj súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola zmluvná pokuta,
nebolo by možné na toto ustanovenie prihliadať pre jej absolútnu neplatnosť s poukazom na ustálenú
rozhodovaciu činnosť, ktorej právne vety sú uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p., pretože každá zo strán mala
vo veci len čiastočný úspech. Okrem toho sa dodáva, že konanie bolo začaté dňa 09.03.2016, teda
za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však s účinnosťou od 01.07.2016 bol nahradený
Civilným sporovým poriadkom (C.s.p.) a s poukazom na ustanovenie § 470 C.s.p. sa podľa nového
právneho stavu postupuje aj v konaniach začatých pred 01.07.2016.

10. Žalovaná (po prevzatí rozsudku jej právnym zástupcom) podaním zo dňa 26..01.2018 si podala
žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty podľa § 114 CSP (lebo sa z ospravedlniteľného dôvodu
nezdržiavala na adrese podľa § 106 CSP) a žiadosť o doručenie jej rozsudku na jej súčasnú
adresu trvalého bydliska zmenenú dňa 09.01.2018. Okresný súd Nové Zámky uznesením č. k.
10C/101/2016-164 zo dňa 28.11.2018 zamietol návrh žalovanej na odpustenie zmeškania lehoty

(uznesenie právoplatné dňom 05.12.2018), pričom vyhovel žiadosti o doručenie rozsudku žalovanej na
adresu jej zmeneného bydliska (doručenie 28.03.2018).

11. Podaním zo dňa 07.02.2018 (prostredníctvom právneho zástupcu) podala žalovaná odvolanie proti
vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj súvisiacemu výroku o náhrade trov konania,

keď požadovala jeho zrušenie v napadnutej časti v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a/ a b/
CSP. V dôvodoch odvolania poukázala na to, že od 13.03.2017 sa trvalo nezdržiavala na pôvodnej
adrese pobytu D. 2, D. R., ale na novej adrese pobytu na S. 2, D. R., pričom si je vedomá toho, že
aj súdu svoj (nový) trvalý pobyt ohlásila oneskorene, avšak dôvody tohto opomenutia vychádzajú z jej
duševného stavu a plynúcej neschopnosti si samostatne vybavovať svoje administratívne záležitosti.

Na pojednávania bola predvolávaná z predchádzajúcej adresy trvalého pobytu D. 2, D. R. neúspešne,
a preto opakovane súd žiada, aby dôvody, pre ktoré sa o doručení písomnosti v období od 13.03.2018
(správne 2017) nedozvedela, posúdil ako ospravedlniteľné dôvody pre účely § 114 CSP a aby jej
zmeškanie lehoty odpustil. V dôsledku uvedenej vady objektívne neboli splnené procesné podmienky
na to, aby sa dozvedela, (ako žalovaná) o obsahu doručovaných písomností, čo je podľa jej názoru

odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP a teda v dôsledku toho si nemohla na pojednávaní
uplatniť svoje procesné práva. V dôsledku svojej zdravotnej nevýhody nemohla sama posúdiť obsah
písomností jej doručovaných ako aj uznesenie súdu prvej inštancie o pokračovaní v konaní, keď bol
reálny dôvod na podanie mimoriadneho opravného prostriedku, lebo dedičia po pôvodnej žalovanej G.
D. sú dvaja, okrem nej aj jej brat Ing. A. D., o ktorej skutočnosti súd prvej inštancie mohol vedieť z

pripojeného dedičského spisu po pôvodnej žalovanej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti,
v ktorej súd konštatuje, že „pasívna vecná legitimácia žalovanej v konaní je daná“ je vzhľadom na
existenciu druhého dediča neúplné, preto na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k
nesprávnemu skutkovému zisteniu, čo je odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. Uznesenie
o pokračovaní v konaní s ňou bolo preukázateľne vydané v čase jej zdržiavania sa na novej adrese

pobytu, keď podpis nesvedčí tomu, že bol urobený jej rukou, resp. ak by tomu aj tak bolo, potom by
to znamenalo vedomosť súdu o jej zmenenej adrese a neexistencii dôvodu doručovať jej na adresu
pôvodnú. Uvedené procesné vady majú dopad aj na jej hmotné právo podľa § 470 Občianskeho
zákonníka. Vyhovenie jej odvolaniu jej otvorí možnosť predniesť svoje stanovisko ohľadne zastavenia
konania po smrti pôvodnej žalovanej, keď vytýkanie procesných vád nie je samoúčelné, ale môže

prispieť ku kvalite konečného rozhodnutia súdu, keďže v prípade zastavenia konania jej nebude možné
uložiť žiadnu povinnosť; v tom vidí dopad zahojenia procesných vád, ktoré napadnutému rozsudku
predchádzali, na jej hmotné právo podľa § 470 OZ, na základe uvedeného sú preto prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany, čo je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP. Podaním zo
dňa 07.02.2018 žalovaná (prostredníctvom právneho zástupcu) učinila aj doplnenie odvolania dokladmi

ohľadom jej psychického stavu podľa nej nasvedčujúcim tomu, že nie je schopná samostatne vnímať
obsah jednotlivých procesných úkonov a samostatne na ne aj reagovať. Doplnenie odvolania učinila
žalovaná (prostredníctvom právneho zástupcu) aj podaním zo dňa 11.04.2018, v ktorom poukázala na
to, že vzhľadom k jej zdravotnému stavu nebola spôsobilá uplatniť svoje procesné úkony včas v zmyslezákonnej koncentrácie podľa ustanovenia § 154 CSP, z ktorého dôvodu trvá aj na odpustení zmeškania
lehoty.

12. Vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu (vrátane doplnení) podané nebolo.

13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalovanej dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých častiach -

vyhovujúceho výroku a súvisiaceho výroku o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdiť ako rozhodnutie (v týchto výrokoch) vecne správne, keď súčasne v odvolacom konaní
úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania (proti žalovanej) nepriznal z dôvodu,
že si svoje procesné právo neuplatnil a žiadne trovy mu v odvolacom konaní ani nevznikli.

14. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej

inštancie v napadnutých častiach - výrokoch, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia
vzťahujúcichsavknapadnutýmvýrokom,keďnazdôraznenieichsprávnostiajspoukazomnaodvolacie
dôvody žalovanej poukazuje na to, že

- pozbavenie - obmedzenie žalovanej v spôsobilosti na právne úkony preukázané nebolo,
- podpis žalovanej na doručenke zo dňa 31.05.2017 ohľadom prevzatia uznesenia súdu prvej inštancie
o pokračovaní s ňou v konaní, o prevzatí žaloby a príloh je vizuálne plne totožný s podpisom žalovanej
na splnomocnení jej právnemu zástupcovi, ako aj s jej podpismi v pripojenom dedičskom spise, keď
aj z informácie Slovenskej pošty a.s. ohľadom doručovania (vyžiadanej odvolacím súdom) vyplýva, že

zásielku si prevzal adresát t. j. žalovaná osobne,
- bolo potrebné vychádzať z právoplatného rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu
žalovanej na odpustenie zmeškania lehoty (bod 10. odôvodnenia),
- pokiaľ žalovaná žalobu s prílohami riadne prevzala (spolu s uznesením o pokračovaní v konaní s
ňou ako žalovanou) bol procesný postup súdu prvej inštancie ohľadom doručovania jej predvolaní na

pojednávania v súlade s Civilným sporovým poriadkom, teda predvolania boli správne realizované na
adresu jej evidovaného trvalého pobytu v Registri obyvateľov SR, teda súdu prvej inštancie nemožno
objektívne a dôvodne vytýkať procesné pochybenie a teda žalovaná si svojím konaním sama privodila
neschopnosť uplatnenia si svojich procesných práv v spore, vrátane procesnej obrany ohľadom jej
pasívnej legitimácie v spore, ktorá obrana vecne inak ani (vzhľadom k výsledku dedičského konania po

pôvodnej žalovanej) nezodpovedá skutkovému stavu, a teda neobstojí,
- pokiaľ žalovanej už bol doručený rozsudok (jej zvolenému právnemu zástupcovi), nebol dôvod jeho
doručovania samotnej žalovanej a teda druhé doplnenie odvolania zo strany žalovanej bolo realizované
už po uplynutí jej odvolacej lehoty počítanej od doručenia rozsudku jej právnemu zástupcovi, a že
- podané odvolanie žalovanej okrem poukazu na to, že po pôvodnej žalovanej boli dvaja zákonní dedičia,

žiadne ďalšie dôvody vecnej nesprávnosti priznaného nároku neuvádza, v dôsledku čoho odvolací súd
vecnú správnosť rozhodnutia z iných dôvodov sám preskúmavať nemohol.

15. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).