Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 33Cb/63/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208207209
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Raábová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7208207209.21

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Martou Raábovou v právnej veci žalobcu: Loacker
Recycling, s.r.o., so sídlom Mikulášska 1/A, Bratislava, IČO: 35 913 851, právne zastúpeného JUDr.
Jánom Garančovským, advokátom so sídlom Kukučínova 19, Košice, proti žalovanému: Š. E., G..
XX.XX.XXXX,K.XX,A..Ť.,C.,právnezastúpenéhoJUDr.ĽudmilouRaffáčovou,advokátkou,Mäsiarska
4, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 87.728,67 € takto

r o z h o d o l :

Žalovaného zaväzuje zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 87.728,67 € s úrokmi z omeškania vo výške
14,25 % ročne od 06.03.2008 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania návrh na začatie konania zamieta.

O náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania podaným dňa 3.4.2008 žalobca navrhol, aby súd žalovaného zaviazal
na zaplatenie sumy 87.728,67 € so 14,25% úrokmi z omeškania ročne od 21.2.2008 do zaplatenia a
žalobcovi priznal náhradu trov konania.

Žalobca návrh na začatie konania odôvodnil tým, že žalovaný bol v období od 22.12.2004 do 9.11.2007

prokuristom žalobcu a konaním v rozpore s povinnosťou uloženou v § 567 Obchodného zákonníka konať
s odbornou starostlivosťou a v súlade s pokynmi žalobcu, spôsobil žalobcovi škodu vo výške 87.728,67
€. Dňa 03.04.2006 žalovaný vyplatil spoločnosti Rokonal, s.r.o. sumu vo výške 33.193,92 €, ktorá mala
byť zálohou na kúpnu cenu za kovový odpad, ktorý mala spoločnosť Rokonal, s.r.o. dodať žalobcovi
na základe kúpnej zmluvy č. R 005/2006 zo dňa 01.03.2006 do 30.03.2006. Žalovaný vyplatil zálohu
zmluvnej strane v rozpore so zákazom žalobcu poskytovať zálohy bez adekvátneho zabezpečenia, a

to aj napriek tomu, že spoločnosť Rokonal, s.r.o. bola v čase poskytnutia zálohy v omeškaní s plnením
svojej zmluvnej povinnosti. Kúpnu zmluvu žalobca vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon z
dôvodu absencie dojednania kúpnej ceny. Spoločnosť Rokonal, s.r.o. vznikla dňa 15.02.2006, t.j. v
čase podpisu zmluvy existovala 2 týždne, v predmete podnikania nemá činnosť týkajúcu sa nakladania
s odpadom, resp. kovovým šrotom. Spoločnosť Rokonal, s.r.o. žalobcovi nedodala žiaden tovar a z
poskytnutej zálohy doposiaľ žalobcovi vrátila dňa 02.04.2007 len sumu 2.522,74 €.

Dňa 15.12.2006 žalovaný v hotovosti vyplatil spoločnosti SAFE-CROWN invest, s.r.o. sumu 61.740,69
€, ktorá mala byť zálohou na železný šrot, na základe ústne uzatvorenej zmluvy. Spoločnosť SAFE-
CROWN invest, s.r.o. nemá v predmete podnikania činnosť týkajúcu sa nakladania s odpadom, resp.
kovovým šrotom. Dňa 21.05.2007 spoločnosť SAFE-CROWN invest, s.r.o. vrátila žalovanému sumu vo
výške 4.683,20 €, zostatok sumy žalobcovi nevrátila a doposiaľ nedodala objednaný tovar.Okresný súd Košice II vyhlásil dňa 1.6.2010 rozsudok, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu 87.728,67 € so 14,25 % úrokmi z omeškania ročne od 6.3.2008 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania návrh na začatie konania zamietol,

žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 9.055,60 € a vo výroku ďalej uviedol, že o náhrade trov
štátu - svedočného bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s odôvodnením. Žalovaný navrhol, aby
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobu zamietol, prípadne zrušil rozsudok a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový
stav a napadnutý rozsudok označil za zmätočný a nepreskúmateľný. Vytýkal súdu prvého stupňa, že
nedostatočne rozlíšil dva obchodné prípady, ktoré boli predmetom sporu a pri rozhodovaní nevzal do
úvahy iné okolnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania. Tvrdil, že od počiatku bol oprávnený poskytovať
zálohu predávajúcim aj bez súhlasu konateľa žalobcu z dôvodu, že v prevádzke žalobcu na území
Košíc bol jediným zodpovedným pracovníkom a okrem toho žalobca mimoriadne tlačil na to, aby obchod

bežal a robili sa veľké obraty. Žalovaný uviedol, že príkaz na odsúhlasovanie záloh mu nikdy nebol
daný žalobcom písomne, ani v jednotlivých obchodných prípadoch nebol potrebný na poskytnutie zálohy
súhlas konateľa žalobcu, lebo v 99 % prípadov rozhodoval sám bez spoluúčasti konateľa žalobcu.
Tým, že žalobca sa chcel stabilizovať na trhu, tlačil na vysoké obraty, upúšťal od dôkladného šetrenia
jednotlivých obchodných partnerov a vedome bral na seba zvýšené riziko. V spoločnosti bolo prijaté

rozhodnutie o akceptácii a odporučenie dodávateľov pre nové spoločnosti, s ktorými žalobca doteraz
neobchodoval. Zdôraznil, že žalobca bol s ním spokojný a nenamietal proti uskutočňovaniu obchodu
týmto spôsobom. Podľa pokynov žalobcu pri jednotlivých obchodných prípadoch bola rozhodujúca cena
za tonu vykupovaného materiálu a od týchto pokynov sa neodchýlil. Uviedol, že v žalobe uvádzané
obchody boli štandardnými obchodmi a nebolo výnimočným, že sa poskytovali predávajúcim rovnako

vysoké, prípadne aj vyššie zálohy, ako v daných prípadoch. Namietal, že nemal možnosť preveriť,
či v spore uvedené skutočnosti majú v predmete podnikania obchod s kovovým odpadom, lebo sa s
nimi kontaktoval na základe odporúčaní pri iných obchodných jednaniach, tvrdil však, že samotná táto
skutočnosť nemá vplyv na uskutočnenie obchodného prípadu. Žalovaný poukázal na to, že spoločnosť
SAFE CROWN invest s.r.o. si splnila svoju povinnosť a dodala zmluvne dodaný tovar. Nebolo možné

pričítať na zodpovednosť nesplnenie povinností prokuristu ak je v účtovníctve žalobcu zaevidovaná
dodávka tovaru cestou tretej osoby, s ktorou žalobca započítal plnenie na sumu zálohy poskytnutej
uvedenej spoločnosti. Z týchto dôvodov požiadal o výsluch štatutárneho zástupcu tejto spoločnosti,
súd prvého stupňa však jeho žiadosť bezdôvodne odmietol. Z rovnakého dôvodu požiadal aj o výsluch
štatutárneho zástupcu spoločnosti Rokonal, s.r.o., lebo po odchode zo spoločnosti nemá žiadne

písomné dôkazy. Poukázal, že v spoločnosti žalobcu vykonával prácu aj na základe pracovnej zmluvy,
odlišnosti oboch týchto právnych vzťahov súd prvého stupňa neskúmal, nezaoberal sa tým, či v rámci
pracovnej náplne mohol uzatvárať zmluvy a či ako zamestnanec mal pokyny vzťahujúce sa na šetrenie
možností a reálnosti uzatvárania obchodov s jednotlivými obchodnými partnermi. Žalobca vo vyjadrení
k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť

a priznať mu trovy odvolacieho konania. Poukázal na to, že v odvolaní žalovaný uviedol skutočnosti,
ktorými sa bránil už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa súd prvého stupňa nevysporiadal a navyše
na pojednávaní sám uviedol, že sa cíti byť zodpovedným, ale nemohol vedieť ako sa to celé skončí.
V odvolaní žalovaný uvádzal aj nové okolnosti, ktoré v konaní pred súdom prvého stupňa netvrdil, ani
nedokladoval a v konaní pred súdom prvého stupňa bol pasívny. Pokiaľ žalovaný namietal, že u žalobcu

bol aj v pracovnom pomere zdôraznil, že jeho nárok má základ v obchodnom práve a vyplýva zo vzťahu
obchodnej spoločnosti a prokuristu. Existencia pracovného pomeru žalovaného u žalobcu nemá preto
na obchodno-právnu zodpovednosť žalovaného nijaký vplyv.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 19.12.2011 zrušil rozsudok v napadnutej časti vo výroku

povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu, úroky z omeškania a vo výroku náhrady trov
konania a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach v odôvodnení vyššie uvedeného uznesenia okrem iného uviedol, že odvolací
súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvého

stupňa.Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku vec právne posúdil s odkazom na príslušné zákonné
ustanovenia a s poukazom na vykonané dokazovanie rozviedol dôvody, ktoré ho viedli k záveru,
vyjadrenom vo výroku rozsudku.

Pri posudzovaní právneho vzťahu účastníkov konania súd prvého stupňa vychádzal správne z
postavenia účastníkov konania - žalobcu ako obchodnej spoločnosti a žalovaného ako prokuristu tejto
obchodnej spoločnosti a z ustanovenia § 261 ods. 3 písm. a/ Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa
záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia spravujú bez ohľadu

na povahu účastníkov výlučne treťou časťou Obchodného zákonníka.

Záväzky, záväzkové vzťahy vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia a z iných v zákone uvedených skutočností (§ 489 Občianskeho zákonníka).
V danej veci je predmetom sporu nárok žalobcu proti žalovanému na náhradu škody, ktorú mal spôsobiť
žalobcovi pri výkone činnosti prokuristu tejto spoločnosti.

Prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri
prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Prokúru možno udeliť len
fyzickej osobe (§ 14 ods. 1 Obchodného zákonníka).

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že prokúra je v podstate obchodnoprávna plná moc,
ktorej účelom je ustanoviť zástupcu spoločnosti spôsobilého zaväzovať spoločnosť navonok vo veciach
prevádzky podniku spoločnosti. Na postavenie prokuristu však nemožno aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka upravujúce postavenie štatutárneho orgánu. Dôvodom je nielen skutočnosť, že
prokurista je zástupcom podnikateľa a štatutárne orgány konajú ako podnikateľ sám, ale najmä to, že

postavenie štatutárneho orgánu v kapitálových obchodných spoločnostiach majú jej vnútorné výkonné
orgány (konatelia, predstavenstvo), ktoré vykonávajú riadiacu činnosť podľa zákona, spoločenskej
zmluvy alebo stanov. Ťažisko tejto činnosti štatutárnych orgánov spočíva vo vnútornej sfére spoločnosti,
ktorá môže byť niekedy spojená aj s nutnosťou konať navonok. Prokurista pritom ako zástupca
spoločnosti koná a zaväzuje spoločnosť len navonok vo veciach týkajúcich sa prevádzky podniku.

Krajský súd ďalej poukázal, že „povolanie prokurista“ neexistuje, prokuristom môže byť preto
zamestnanec spoločnosti, spoločník spoločnosti, ale aj osoba stojaca mimo spoločnosti, vzájomné
vzťahy spoločnosti a prokuristu súvisiace s vykonávaním činnosti prokuristu, bez ohľadu na iné vzťahy
prokuristu k spoločnosti (napríklad pracovnoprávne) sa však vždy riadia ustanoveniami Obchodného

zákonníka.

Obchodná spoločnosť a prokurista si môžu upraviť svoj vzťah osobitnou zmluvou, ak sa tak nestane,
potom podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka je potrebné na takýto právny vzťah primerane
aplikovať ustanovenia o mandátnej zmluve, podľa ktorých sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta

na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene
mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu (§ 566
ods. 1 Obchodného zákonníka).

Krajský súd v Košiciach ďalej poukázal na § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že ako správne

konštatoval aj súd prvého stupňa, úkony prokuristu pri prevádzke podniku priamo zaväzujú spoločnosť,
a to aj v prípade, ak prokurista prekročil rozsah svojich oprávnení, obmedzený vnútorným rozhodnutím
spoločnosti, prípadne, ak konal v rozpore s pokynmi štatutárneho zástupcu spoločnosti. Prokurista však
v takom prípade zodpovedá za následky vyplývajúce z prekročenia obmedzení alebo obmedzujúcich
pokynov podnikateľa, teda za škodu tým spôsobenú.

Krajský súd poukázal, že v posudzovanej veci treba prisvedčiť odvolateľovi, že súd prvého stupňa
nedostatočne zistil skutkový stav veci, a preto sa javí byť jeho rozhodnutie predčasným a poukázal,
že predmetom konania vo veci samej je nárok žalobcu na náhradu škody, ktorú mu mal spôsobiť
žalovaný ako prokurista pri výkone činnosti prokuristu. Pre posúdenie, či žalovaný spôsobil škodu pri

výkone tejto činnosti, je potrebné zistiť rozsah oprávnení, najmä ak rozhodnutím spoločnosti, resp.
konateľa spoločnosti došlo k ich obmedzeniu. Žalovaný ako prokurista totiž zodpovedá za škodu, len
ak ju spôsobil porušením povinností vykonávať funkciu prokuristu s odbornou starostlivosťou svojim
nesprávnym konaním, pričom musí byť preukázané, že porušenie povinností prokuristu je v príčinnejsúvislosti so vznikom škody. Zavinenie prokuristu na vzniku škody sa neskúma, keďže zodpovednosť
za spôsobenú škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka je založená na princípe objektívnej
zodpovednosti. Prokurista sa však môže za podmienok stanovených v § 374 Obchodného zákonníka

celkom alebo sčasti zbaviť zodpovednosti za vzniknutú škodu a skutočnosti rozhodné pre posúdenie
liberácie musí preukázať práve prokurista, ak neunesie bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu, nemôže
byť v konaní o náhradu škody úspešný.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný ako prokurista nezastupoval žalobcu navonok pri prevádzke

podniku v plnom rozsahu. Podľa výpovede bývalého konateľa žalobcu, činnosti spoločnosti boli
rozdelené medzi štyroch zástupcov, zrejme medzi dvoch konateľov a dvoch prokuristov, pričom
oprávnenia žalovaného ako prokuristu súviseli s jeho zodpovednosťou za obchodnú činnosť. Táto
činnosť bola zrejme aj predmetom pracovnej zmluvy žalovaného, čo možno vyvodiť len z toho, že
kúpnu zmluvu so spoločnosťou Rokonal, s.r.o. nepodpísal žalovaný ako prokurista (k menu nepripojil
dodatok označujúci prokúru), súd prvého stupňa však v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie,

najmä si nezabezpečil pracovnú zmluvu, prípadne aj pracovnú náplň žalovaného v spoločnosti žalobcu
a neposudzoval, do akej miery v daných dvoch prípadoch postupoval žalovaný ako zamestnanec a ako
prokurista.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný ako prokurista nekonal s

odbornou starostlivosťou, ak si v potrebnom rozsahu nezabezpečil dostatok informácii o právnických
alebo fyzických osobách - podnikateľoch, s ktorými vstupoval do zmluvných vzťahov, zvlášť v prípadoch,
kedy im poskytoval pomerne vysoké zálohy.

Krajský súd uviedol, že z vykonaného dokazovania však nie je zrejmé, či medzi pokyny žalobcu, ktoré

mal žalovaný ako prokurista dodržiavať, patrilo aj uzatváranie zmlúv len s obchodnými partnermi, ktorí
mali v predmete činnosti obchodovanie s kovovým odpadom a že z nich vyplývala pre žalovaného
povinnosť overiť si reálne predpoklady splnenia povinností dodávateľa (zistiť, či má prevádzku, skládku
šrotu a pod.), hoci konať s odbornou starostlivosťou znamená nepochybne aj preveriť si možnosti
zmluvnej strany dodať kontrahované množstvo tovaru v dohodnutej lehote. Podľa tvrdenia žalovaného

v konaní však určité opatrenia v súvislosti s uzatváraním kúpnych zmlúv a poskytovaním záloh
dodávateľom (z dokazovania nevyplýva konkrétne aké) prijal žalobca až v roku 2007 a dovtedy práve
akceptoval zvýšené riziko pri uzatváraní zmlúv žalovaným v záujme stabilizovať sa na trhu. Tieto
okolnosti postupu žalovaného pri uzatváraní zmlúv a rozsah poskytovania záloh obchodným partnerom
neboli však súdom prvého stupňa v potrebnom rozsahu objasnené, preto nemožno bez pochybností

uzavrieť, že žalovaný skutočne porušil povinnosti vyplývajúce mu z postavenia prokuristu, v dôsledku
čoho vznikla žalobcovi škoda.

Je potrebné zdôrazniť, že nie každý vznik straty pri obchodovaní alebo inej činnosti bude podkladom
na vznik nároku na náhradu škody a podmienky jej uplatnenia voči prokuristovi. Žalobca musí preto

preukázať nielen vznik škody, ale aj to, že táto škoda vznikla v súvislosti s porušením povinností
žalovaného ako prokuristu pri zastupovaní žalobcu.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude odstrániť vytýkané nedostatky, najmä zistí rozsah
oprávnení žalovaného ako prokuristu, odstrániť rozpory týkajúce sa obmedzení oprávnení žalovaného

ako prokuristu, aké povinnosti žalovaný ako prokurista porušil, v dôsledku čoho možno uzavrieť, že
nekonal s odbornou starostlivosťou a teda toto porušenie malo vplyv na vznik škody žalobcu, za ktorú
zodpovedá a v akom rozsahu žalovaný.

Súd vykonal dokazovanie obsahom výpisu žalobcu z príslušného obchodného registra, výpoveďou

konateľažalobcuIng.MarekaDzuru,výsluchomžalovaného,výsluchomprávnychzástupcovúčastníkov
konania, výsluchom svedkov O. I. - C. žalobcu v rozhodnom čase, M. C., T.. O. I., T.. W. G., obsahom
fotokópií listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav veci.

Obsahom výpisu z príslušného obchodného registra žalobcu súd zistil, že žalovaný s Máriou

Kukučkovou boli prokuristami žalobcu v období od 22.12.2004 do 9.11.2007. V tomto období bol
žalovaný ako prokurista oprávnený za žalobcu konať a podpisovať samostatne tak, že k napísanému
alebo vytlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí dodatok označujúci prokúru a pripojí svoj
podpis.Dňa 1.1.3.2006 bola medzi žalobcom - kupujúcim a obchodnou spoločnosťou Rokonal, s.r.o -
predávajúcim uzatvorená kúpna zmluva č. R 005/2006, ktorú za žalobcu podpisoval žalovaný ako

zástupca. Na predmetnej zmluve za kupujúceho je pečiatka žalobcu a podpis žalovaného. Zmluvou sa
predávajúci zaviazal žalobcovi dodať kovový odpad podľa STN 420030 bez rádioaktivity, výbušných
prvkov a inej kontaminácie a žalobca sa zaviazal predávajúcemu zaplatiť zálohu vo výške 33.193,92 €
a zaplatiť cenu za predmet zmluvy, ktorá bude kótovaná v súlade s pohybom cien na trhu s kovovým
odpadom. Podľa čl. III. bol predávajúci povinný žalobcovi dodať cca 150 t materiálu v lehote do 30 dní

odo dňa podpisu kontraktu.

Z obsahu fotokópie „Potvrdenia“ vystaveného peňažným ústavom HVB Bank zo dňa 3.4.2006 súd zistil,
že prokuristom žalobcu bola z účtu žalobcu vybratá suma 33.193,92 €.

Z kópie faktúry č. ZF 001 06 zo dňa 03.04.2006, ktorá sa stala splatnou dňa 03.04.2006 spoločnosť

Rokonal, s.r.o. účtovala žalobcovi ako zálohu sumu 33.193,92 €.

Podľa kópie pokladničných dokladov žalobca vyplatil dňa 03.04.2006 spoločnosti Rokonal, s.r.o. sumu
33.193,92 € titulom zaplatenia zálohy.

Z kópie pokladničných dokladov zo dňa 02.04.2007 súd zistil, že žalobcovi bola spoločnosťou Rokonal,
s.r.o. zaplatená suma 2.522,74 € z dôvodu vrátenia zálohy.

Výzvou zo dňa 18.07.2007 právny zástupca žalobcu ECKER-KÁN & PARTNERS, s.r.o. vyzval
žalovaného na úhradu sumy 30.671,18 € v lehote do 14 dní od doručenia výzvy.

Z kópie doručeniek súd zistil, že spoločnosti Rokonal, s.r.o. a konateľovi spoločnosti Rokonal, s.r.o.
Tiborovi Zádorimu bola advokátskou kanceláriou ECKER-KÁN & PARTNERS, s.r.o., predchádzajúcim
právnym zástupcom žalobcu, adresovaná výzva, ktorú sa nepodarilo doručiť z dôvodu , že adresát
zásielku neprevzal v odbernej lehote.

Z výpisu z príslušného obchodného registra spoločnosti Rokonal, s.r.o. súd zistil, že predmetom
podnikania spoločnosti nie je obchod s kovovým odpadom, resp. železným šrotom.

Z kópie potvrdenia vystaveného HVB Bank zo dňa 12.06.2006 súd zistil, že prokuristom žalobcu bola z

účtu žalobcu v HVB Bank vybratá suma 44.811,79 €.

Z kópie potvrdenia vystaveného HVB Bank zo dňa 21.08.2006 súd zistil, že prokuristom žalobcu bola z
účtu žalobcu v HVB Bank vybratá suma 16 928,90 €.

Z kópie zálohovej faktúry č. 270800001 zo dňa 15.12.2006, so splatnosťou dňa 29.12.2006, vyplýva, že
spoločnosťSAFE-CROWNINVEST,s.r.o.účtovalažalobcoviakozálohuzaželeznýšrotsumu61.740,69
€.

Z kópie výdavkového pokladničného bloku č. 81288B zo dňa 15.12.2006 vyplýva, že subjektu

označenému ako Štefan Tomčo (SAFE- CROWN INVEST, s.r.o.) bola titulom úhrady zálohy: 270800001
vyplatená suma 61.740,69 €.
Je zrejmé, že túto sumu vyplatil žalovaný vyššie uvedenej obchodnej spoločnosti.

Z kópie príjmového pokladničného dokladu č. 20705103 zo dňa 21.05.2007 vyplýva, že spoločnosť

SAFE- CROWN INVEST, s.r.o. zaplatila žalobcovi sumu 4.683,20 € titulom vrátenia časti zálohy.

Výzvou zo dňa 24.07.2007 právny zástupca žalobcu ECKER-KÁN & PARTNERS, s.r.o. vyzval
žalovaného na úhradu sumy 57.057,49 € v lehote do 14 dní od doručenia výzvy.

Z kópie doručeniek súd zistil, že spoločnosti SAFE - CROWN invest, s.r.o. a konateľovi spoločnosti
SAFE - CROWN invest, s.r.o., Rastislavovi Víťazkovi, bola advokátskou kanceláriou ECKER-KÁN &
PARTNERS, s.r.o., t.j. predchádzajúcim právnym
zástupcom žalobcu, adresovaná výzva, ktorú konateľ Rastislav Víťazka prevzal dňa 27.07.2007.Z výpisu z obchodného registra spoločnosti SAFE - CROWN invest, s.r.o. súd zistil, že predmetom
podnikania spoločnosti nie je obchod s kovovým odpadom, resp. železným šrotom.

Z výpovede svedka O. I. súd na pojednávaní dňa 16.2.2010 zistil, že svedok bol jedným z konateľov
žalobcu, ďalším konateľom bol Ing. Gregor Nagy v čase uzatvárania zmlúv s obchodnými spoločnosťami
Rokonal, s.r.o. a SAFE - CROWN invest, s.r.o. Do funkcie konateľa bol svedok vybratý na základe
výberového konania a v jeho pôsobnosti bolo rozhodovanie o finančno - ekonomických záležitostiach

prevádzkarne v Košiciach. Žalovaný tým, že pochádzal z Košíc, na začiatku bol hlavne zodpovedný za
prevádzku v Košiciach a to, že bol zodpovedný za obchodnú činnosť vyplývalo aj z predchádzajúceho
dohovoru s majiteľom firmy p. Loackerom, s ktorým sa stretol v Bratislave a ktorý bol majiteľom firmy.
Táto skutočnosť vyplývala z toho, že býva v Košiciach a mal tu zázemie. Svedok pôsobil na začiatku
v Bratislave, ale neskôr sa ukázalo, že prevádzka v Košiciach bude zrejme jedinou prevádzkou, ktorú
spoločnosť v rámci Slovenska bude mať a od jesene 2005 začal svedok pravidelne dochádzať do Košíc

a väčšiu časť pracovného týždňa trávil v Košiciach. V tom čase pôsobili u žalobcu dvaja konatelia a dvaja
prokuristi. Každý mal samostatnú pôsobnosť, to znamená, že sa svoju oblasť zodpovedal a všetci mali
tie isté podmienky a čo sa týka vzťahu k bankám alebo k výberu peňazí vládla medzi majiteľom firmy,
konateľmi a prokuristami dôvera. Pravidelne sa konatelia, prokuristi a majiteľ informovali o výberoch v
banke, o zmluvách, o sledovaní priamych platieb a tým človekom, ktorý to mal na starosti bol svedok.

Dohoda bola taká, že predtým, než sa vyberie väčšia suma, tak prokuristi, jeden alebo druhý zavolajú
konateľovi žalobcu a podľa stavu informovanosti o klientovi odsúhlasí konateľ, či tento výber je možné
urobiť alebo nie. V prípade žalovaného tento postup dodržaný nebol. Po prvej skúsenosti s obchodnou
spoločnosťou Rokonal, s.r.o. v marci a apríli sa dohodli, že bez vedomia konateľa žalovaný a ďalší
prokurista z banky peniaze vyberať nemôžu. Uzatvorenie preddavkových obchodov s vyššie uvedenými

spoločnosťami nebolo výnimkou. Žalobca uzatvoril niekoľko ďalších preddavkových obchodov, avšak
vždy po predchádzajúcej konzultácii so svedkom, vtedy konateľom a po splnení určených podmienok,
napr. prevádzka, možnosť zmluvného partnera musela reálne existovať, musela disponovať reálnym
materiálom, čo konateľ t. č. svedok zisťoval často osobitnými návštevami týchto subjektov, telefonicky
alebo fotografiami. Podmienkou poskytnutia preddavku bol súhlas svedka a konateľa žalobcu, najmä

pokiaľ išlo o disponovanie s väčšími sumami. V čase uzatvorenia predmetných zmlúv s obchodnými
spoločnosťami Rokonal, s.r.o. a SAFE - CROWN invest, s.r.o. sa príjem žalobcu mesačne pohyboval
v rozmedzí 20 - 30 mil. Sk. O uzatvorení zmlúv, o výbere peňazí, ktoré boli použité ako preddavky
pre vyššie uvedené spoločnosti sa svedok dozvedel až dodatočne, nakoľko k ich výberu došlo v
čase, keď bol na dovolenke. V prípade firmy SAFE - CROWN invest, s.r.o. sa to stalo v rozpore

s výslovným zákazom konateľa žalobcu - svedka. Po zistení tejto skutočnosti bol po uzavretí druhej
zmluvy žalovaným, bol žalovanému odobratý podpisový vzor a bolo mu tak znemožnené disponovať
s peniazmi žalobcu. Medzi žalobcom a prokuristami existovala ústna dohoda s tým, že stanovená
mesačná odmena prokuristu bola netto 80.000.- Sk. Svedok zároveň uviedol, že najprv mu prokurista, v
danom prípade O.. E. bol povinný ukázať predmetnú zmluvu a až potom mohol byť urobený preddavok,

všetko so súhlasom konateľa žalobcu. Čo sa týka obchodnej spoločnosti Rokonal, s.r.o., p. E. bez
súhlasu konateľa podpísal zmluvu a poskytol obchodnej spoločnosti preddavok a ako plynuli týždne a
mesiacepredmetzmluvynebolsplnený.Konateľkontaktovaltelefonickyp.Zadorihostým,žetelefonicky
mup.Zadoridávalprísľuby,žemateriálbudedodaný,materiálneboldodanýanapožiadaniekonateľana
žalovaného časť zálohy bola žalobcovi vrátená. Potom, čo neboli splnené podmienky Obchodnej zmluvy

s obchodnou spoločnosťou Rokonal, s.r.o., bola uzatvorená ďalšia Obchodná zmluva s obchodnou
spoločnosťou SAFE - CROWN invest, s.r.o., p. Tomčo aj napriek tomu, že mal ústne vyslovený zákaz
vyberať peniaze z účtu na materiál predtým, než materiál bude poskytnutý žalobcovi, uzatvoril takúto
zmluvu a poskytol tejto obchodnej spoločnosti preddavok. Ako bolo vyššie uvedené, všetko sa udialo
v neprítomnosti a bez súhlasu konateľa žalobcu, keďže v tom čase bol na dovolenke a žiadna zmluva

neexistovala (nie je ani v spise), uskutočnilo sa to v letných mesiacoch a až v decembri 2006 žalovaný
predložil nejaké doklady po viacerých naliehaniach. Svedok a v rozhodnom čase konateľ žalobcu Peter
Horváth hodnotil pôsobenie žalovaného u žalobcu ako nezodpovedné z dôvodu, že v prípade firmy
Rokonal, s.r.o. táto firma existovala v čase vzniku a podpisu zmluvy veľmi krátky čas a taktiež osobne
navštívil sídlo spoločnosti uvedené v obchodnom registri, nič tam nenašiel, ani kanceláriu a vrátnik

mu nevedel povedať, či tá firma tam bola alebo nebola. Pre svedka to bolo prekvapujúce, že takejto
spoločnosti žalovaný poskytol preddavok. Preddavky a obchodné zmluvy sa uzatvárali a vyplácali sa iba
firmám,ktoréodobrilkonateľžalobcu,minimálnemuselaexistovaťprevádzkatakejtofirmyasamozrejme
materiál a šrot. Bol to dôležitý fakt, aby sa mohli takéto preddavkové obchody z času na čas uskutočniť.Samozrejme, že žalobca mal záujem na profitovaní firmy a snažil sa robiť obchody - najprv dodaný
materiál a až následne zaplatiť cenu po dodaní tovaru. Čo sa týka úspešnosti žalovaného, u žalobcu bol
viac úspešný ako neúspešný, od začiatku sa mal starať o obchod v rámci prevádzky v Košiciach, bola

to jeho činnosť, avšak všetky preddavky, resp. výber preddavkov musel byť konzultovaný s konateľom,
teda v tom čase svedkom. Obchodný partner musel mať reálnu prevádzku, reálny materiál a muselo
to byť doložené fotografiami a mnohokrát tieto obchodné spoločnosti konateľ žalobcu osobne navštívil.
Na výber, resp. na preddavok 5.000.- Sk - 10.000.- Sk nebol potrebný súhlas konateľa, bola to ústna
dohoda medzi konateľom a prokuristami, nekonzultovalo sa to, ale vyššie sumy sa museli konzultovať

a museli byť schválené konateľom.

Na vyššie uvedenom pojednávaní žalovaný uviedol, že „Cítim zodpovednosť, ale dosah by som nevidel,
nemohol som vedieť, ako to celé skončí“. Žalovaný ďalej uviedol, že aj napriek tomu, že neboli splnené
podmienky zo zmluvy s obchodnou spoločnosťou Rokonal, s.r.o. a poskytol preddavok spoločnosti
SAFE - CROWN invest, s.r.o. uviedol, že na doporučenie dodávateľov sa pýtal, ako fungujú a peniaze

konateľom týchto obchodných spoločností odovzdal v sídle žalobcu v Košiciach.

Konateľ žalobcu Ing. Marek Dzuro na pojednávaní dňa 1.6.2010 k predmetu konania uviedol, že ako
vyplýva z predchádzajúceho dokazovania, žalovaný bol pri zariaďovaní obchodných záležitostí pre
žalobcu v rámci udelenej prokúry povinný postupovať s odbornou starostlivosťou podľa pokynov žalobcu

avsúladesozáujmamižalobcu.Žalovanýbolprizariaďovaníobchodnýchzáležitostíprežalobcuvrámci
udelenej prokúry rovnako povinný zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie
týkajúce sa predmetu rozhodnutia. Taktiež bol povinný oznámiť žalobcovi všetky okolnosti, ktoré zistil
pri zariaďovaní záležitostí a odovzdať bez zbytočného odkladu žalobcovi doklady, ktoré za neho
prevzal pri vybavovaní záležitostí. V prípadoch, ktoré sú v tomto konaní prejednávané, je preukázané,

že žalovaný napriek týmto povinnostiam konal evidentne v rozpore so záujmami žalobcu a vôbec
nepostupoval s odbornou starostlivosťou a možno povedať, že konal v rozpore s bežnou opatrnosťou.
Neriadil sa pokynmi konateľa žalobcu, nezaobstaral si potrebné informácie týkajúce sa rozhodnutia
uzatvoriť zmluvu; zmluvy, poskytnúť zálohy, neinformoval žalobcu včas o okolnostiach svojho konania,
neodovzdal včas doklady, ktoré za neho pri vybavovaní záležitostí prevzal, čím porušil viaceré zákonom

uloženépovinnosti.Žalovanývpriebehuceléhokonaniaskutočnostivôbecnerozporoval,aninepopieral.
V dôsledku svojho protiprávneho konania bola žalobcovi spôsobená na jeho majetku škoda, ktorá
je predmetom konania a túto škodu žalobca preukázal. Vyčíslená škoda predstavuje nevrátenú časť
žalovaným poskytnutých záloh z prostriedkov žalobcu a žalobcovi nebolo za tieto zálohy poskytnuté
akékoľvek protiplnenie.

Právny zástupca žalobcu vo svojich prednesoch na pojednávaniach a v písomných podaniach uviedol,
žeodvolacísúddalžalobcovizapravduazodpovednosťžalovanéhojeobjektívnaažalovanýnepredložil
žiadne dôkazy, aby sa tejto objektívnosti zbavil. Čo sa týka údajného prehlásenia Ing. Hnatkoviča, takéto
vyhlásenie žalobcovi nebolo dané k dispozícií.

Právny zástupca žalobcu poukázal, že čo sa týka vzťahu žalobcu a žalovaného, nebol to pracovno -
právny pomer, žalovaný bol zamestnancom spoločnosti, bol v pracovnom pomere so žalobcom, ale
nárok uplatnený v tomto konaní vyplýva z obchodno - právneho vzťahu v spoločnosti zo spoločenskej
zmluvy a príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Obchodno - právny vzťah tu existuje medzi

spoločnosťou a prokuristom bez ohľadu na to, či bola pracovná zmluva alebo nie.

Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 6.10.2009 a v ďalších výpovediach na pojednávaniach
k predmetu konania uviedol, že prokuristom bol od r. 2004, kde od začiatku dával značku na trh. Vo
firme boli traja, p. Horváth a dvaja prokuristi, on a p. Kukučková. Nakoľko to bola novovzniknutá firma,

mali určité zámery dostať sa na trh, ktorý už bol niekoľko rokov a bolo ťažké sa presadiť a dostať
nejakých zákazníkov. Jediným spôsobom bolo vyplatenie záloh obchodným partnerom a od r. 2004
do 2007, keď pôsobil žalovaný ako prokurista sa tieto zálohy vyplácali firmám a jednou z nich bola
aj firma Rokonal, s.r.o. Žalovaný nemal ani potuchu, že niekedy v budúcnosti by nemali splniť to, čo
podpísali v rámci zmluvy. Je to prvý prípad a k druhému prípadu, čo sa týka firmy SAFE - CROWN

invest, s.r.o. uviedol, že to by vedel povedať p. Novák, lebo určité veci spolu konzultovali. Niektoré
záležitosti nie sú ani napísané, čo žalovanému vadí, že vybral v auguste peniaze a žalobca sa to
dozvedel až v decembri, že tieto peniaze vybral. Sú tam určité nejasnosti, prečo je to tak deklarované.
Žalovaný si nepripadá, že by bol vinník a že by mal vrátiť tieto prostriedky, ktorými nedisponoval, aniich nemá pri sebe. Na skutočnosť, že ako žalovaný vysvetlí, že v Kúpnopredajnej zmluve č. R 005/2006
(Rokonal, s.r.o.) bol termín dodania tovaru do 30 dní od podpísania kontraktu a kontrakt bol podpísaný
1.3.2006 a aj napriek tomu, že nedošlo k dodaniu predmetu zmluvy, ktorý nie je presne špecifikovaný, bol

1.000.000.- Sk poskytnutý obchodnej spoločnosti Rokonal, s.r.o. dňa 3.4.2006, teda aj napriek tomu, že
tovar nebol dodaný. Žalovaný uviedol, že on naháňal klientov a zálohy sa dávali dopredu. Na skutočnosť,
že obchodná spoločnosť Rokonal, s.r.o.,, s ktorou bola uzatvorená Kúpnopredajná zmluva dňa 1.3.2006
a vyššie uvedená spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra dňa 15.2.2006, či urobil žalovaný
analýzu, resp. ako pristupoval k týmto záležitostiam, žalovaný uviedol, že nepozeral do nijakého výpisu,

kedy bola firma založená a uviedol, že návrhy zmlúv robili právnici firmy a s konateľom vyššie uvedenej
spoločnosti sa poznal krátko. K obchodnej spoločnosti SAFE - CROWN invest, s.r.o. žalovaný uviedol,
že konateľa p. Rastislava Víťazku predtým nepoznal, že žalovaný bol v kontakte s p. Horváthom a keď
firma nedodala tovar, vtedy začal problém. Žalovaný uviedol, že zmluvy s obchodnými spoločnosťami
uzatváral on a predmet činnosti neskúmal a nemal o tom poznatky. O tom, že časť poskytnutých záloh
bola obidvoma obchodnými spoločnosťami vrátená žalobcovi bolo na základe urgencií žalobcu.

Žalovaný ďalej uviedol, že keď bola založená spoločnosť - žalobca, myšlienkou bolo, aby boli všetci
štyria konatelia, ale v tom čase sa to nedalo. Majiteľ p. Loacker je rakúskej národnosti a u nich v Rakúsku
je funkcia prokuristu a on navrhol, aby sme boli vo výpise z obchodného registra zapísaní, ale nebavili
sme sa o tom, čo je prokurista a aké má právomoci. S p. Kukučkovou bol žalovaný vo firme pre obchod s

tým, že predtým pracovali v spoločnosti, ktorá obchodovala so železným šrotom a vo firme boli asi preto,
aby rozbehli obchod na Slovensku. Ich pozícia bola vyslovene obchodná činnosť - zabezpečiť dodávky
železných šrotov, dodávky do hút a to robili ako obchodní riaditelia. V tom čase nebolo známe, že by
boli ešte nejaké miesta, neboli ani Košice ani Bratislava, začínalo sa postupne a firma sa dopracovala
k pozemku v Košiciach, ja som žil vtom čase v Bratislave a p. Loacker usúdil, že pokiaľ som z Košíc,

bolo by dobre sa presťahovať do Košíc a viesť obchodné záležitosti z Košíc. To bolo celé, čo sa riešilo
s majiteľom firmy. Čo sa týka obchodných prípadov, žalovaný to bral tak, že v tom čase bolo veľa
firiem, ktoré nemali vlastné šrotoviská, boli sprostredkovatelia, ktorí robili na základe toho, nebola to
jediná firma, s ktorou bola podpísaná zmluva. Nebola pochybnosť, aby obchod nevyšiel. To, že žalovaný
používal dodatok prokurista pri nejakej činnosti, bola to činnosť v banke alebo väčšinou bol v Košiciach

sám a všetky finančné veci sa riešili s konateľom p. Horváthom, robili sa mesačné výkazy a týždenne
taktiež analýzy a nebol žiaden problém. Problém nastal v r. 2006 vtedy, keď v prevádzke v Košiciach
bolo odcudzených asi 1000 t šrotu. Zistil to p. Dzuro a následne zamestnanec žalobcu p. M. robil fiktívne
nákupy, kde si na váhe robili veci, ktoré si potom fakturovali a p. Loacker preplácal za nič. To niečo
narástlo a konateľovi žalobcu p. Loackerovi to nebolo povedané, že akým spôsobom sa to stalo, lebo

sa divil, že máme mať na sklade niekoľko tisíc ton a on vedel vizuálne pozrieť, že to tam nie je. Je
to presne to, prečo sa to stalo. Žalovaný vydal peniaze a tie peniaze dostal nie p. Z. ale p. I. a za
tie peniaze mala dodať firma KBZ, s.r.o. šrot zo Spišskej Novej Vsi. Ing. O. I. nebol ani spoločníkom
ani konateľom obchodných spoločností SAFE - CROWN invest, s.r.o. a KBZ, s.r.o. (zistenie súdu z
obsahu výpisu z príslušných obchodných registrov).To všetko sa udialo, faktúry sú, musia ich mať určite

za ktoré nebolo vyplatené nič. Je tam výška možno 2 - 2,5 mil. Sk a žalovaný nevedel uviesť, akým
spôsobom sa začali započítavať veci s jeho mankom. P. Dzuro bol vtedy finančný riaditeľ, oni riešili
všetky tieto veci a žalovaný nevedel povedať a preukázať ako sa do toho dostal, ale bolo to tým, že sa
riešili všelijaké sklady, zo skladu jedného, druhého a tam nastali veľké problémy. P. Horváth povedal, že
to treba nejako vyriešiť, nechceli dať do toho p. I., lebo on robil nejaké iné veci, tým pádom bolo treba

zohnať firmu a bola to firma p. Víťazku, ktorý tie peniaze v živote nevidel. Bola doručená faktúra z firmy
KBZ, s.r.o., ktorá nebola zaplatená, ale bola započítaná s firmou, ktorá tieto peniaze zobrala, za čo je
teraz zodpovedný žalovaný a z dôvodu, že tieto peniaze niekomu poskytol. Všetky tieto veci sú v rámci
firmy. Písomný súhlas od p. I.E. mu nikdy nebol daný. Rozprávali sa stále ústne s tým, že sú obchody
pravidelné a nepravidelné, kde sa v danom mesiaci nakupuje. Vždy sa robil plán, žalovaný, p. C. a p.

I., kde chceli predať určité množstvo železného šrotu, dávali si termíny, koľko majú nakúpiť, koľko to
bude stáť, aby vedeli dať dokopy, koľko peňazí je potrebné na celý mesiac. Pokiaľ sa to prešvihlo, že
nakúpilo sa viac, p. Loacker poslal peniaze z Rakúska do banky, tam to menili a posúvalo sa to ďalším
dodávateľom. Tak to vždy fungovalo, ale od určitého času keď sa stalo, že žalobca bol okradnutý, s tými
ľuďmi sa nič neudialo, neboli žiadne postihy, boli okamžite prepustení a nikto to neriešil. Potom sa to

riešilo rôznymi zápočtami a to je najväčší problém. Prokuristi podpisovali pracovné zmluvy v jednom
znení v slovenčine, v druhom znení v nemčine s tým, že v nemčine bola u p. Loackera. Žalovaný zároveň
uviedol na otázku právneho zástupcu žalobcu, že či súhlasil s prijatím funkcie prokuristu pri založení
spoločnosti, žalovaný uviedol, že ak podpísal takúto listinu tak áno a že vždy bol zamestnancom firmy as obchodnými partnermi vystupoval ako obchodný riaditeľ s tým, že v obchodných zmluvách a v banke
podpisoval ako prokurista, že to bola podmienka. Žalovaný taktiež uviedol, že nechápe význam slova
prokurista a prokúra.

Žalovaný nevedel preukázať skutočnosť, že sumu 1.350.000.- Sk poskytol p. Hnatkovičovi bez zmluvy
(zistenie súdu) v mesiaci jún, júl a ako vyplýva z príjmového pokladničného dokladu suma 141.086.-
Sk bola žalobcovi vrátená dňa 21.5.2007 p. Hnatkovičom. Žalovaný sa k týmto skutočnostiam nevedel
vyjadriť a nevedel ich preukázať.

Na pojednávaní dňa 15.1.2013 k predmetu konania uviedla, že žalovaný a Ing. Dzuro sú jej bývalí
kolegovia a so žalovaným boli prokuristi a obchodní riaditelia. Práca u žalobcu spočívala v tom, že
boli podelené kompetencie. Na Slovensku mali vzniknúť štyri prevádzky na likvidáciu odpadu. Z týchto
štyroch prevádzok na začiatku vznikli dve, jedna v Košiciach, kde pracoval p. Tomčo, Ing. Dzuro a Ing.
Horváth - konateľ a zastrešoval to, kontroloval, riadil a druhá prevádzka boli to kreatívne obchody, ktoré

som spracovala ja. Tieto obchody spočívali v tom, že svedkyňa získavala a zabezpečovala obchod,
obchodné prípady, marketing pre Bratislavu a západné Slovensko. Menovaní predtým spracovali
východné Slovensko. Do činnosti svedkyne patrilo mesačne predkladať plány Ing. I. a p. M. L. kde sa
bude uberať mesačný obchod. Nakupovala tovar už pripravený, buď v kamiónoch alebo na vagónoch a
táto činnosť sa odvíjala na základe zmlúv, v niektorých prípadoch bolo treba finančné prostriedky dávať

dopredu. Boli to dve firmy v mojom prípade, ale to všetko bolo uvedené v zmluvách odsúhlasených
samozrejme s p. I. a p. L. tak, že vždy dopredu sa dával nejaký plán, ako zabezpečiť, pretože ja som
mala zabezpečiť 1000 t mesačne týchto dodávok, čiže vždy som musela zabezpečiť menovite od koho
a z Rakúska prichádzali zase ceny s ktorými by sa malo robiť alebo zabezpečovala som zahraničný
obchod sama. Pripravovala som cenové ponuky, obchádzala som svojich obchodných partnerov, kde

sme sa dohodli, koľko ton predajú a na základe toho sa potom robili kontrakty smerom navonok. Nesúvisí
to ani ako dlho bola firma na trhu, pretože neznamenalo to, že kontrakty sa uzatvárali vždy s tými istými
firmami ale obchod je živý a bolo potrebné vynaložiť energiu z dôvodu, že bola veľká konkurencia, čiže
neustále bolo potrebné získavať nových obchodných partnerov, prihovárať sa starým, aby ostali pri nás,
aby tento obchod bol, aby som mesačne vedela zabezpečiť 1000 t a viac.

Čo sa týka kontroly obchodných partnerov, bolo to buď na základe doporučenia a výpisy sa kontrolovali,
alebo merítkom bolo v tom čase, že sa kontrolovalo na Daňovom riaditeľstve v Banskej Bystrici, bol
portál, odvody, DPH a samozrejme, že som robila aj takúto činnosť. Obchodný partner, ktorý bol dlho,
neznamenalo to, že mal vysokú bonitu a ak by sa nedal priestor novým obchodným partnerom, tak p. L.

by tu nemohol byť, pretože tiež prišiel do prostredia kde to už bežalo a bolo potrebné dať šancu novým,
ale byť obozretný a p. Horváth ako konateľ vyžadoval kontrolu nad všetkým. Pre mňa bol vhodný partner
p. L. s tým, že p. I. tiež musí mať informácie a pokiaľ bol nejaký rozpor alebo problém, obidvaja o tom
vedeli, resp. všetci. Keď vznikla prevádzka v Košiciach, nemala som veľa času cestovať na východ a ani
to nesúviselo s mojou prácou, stretávali sme sa, aby sme si povedali ako to vidíme, kam sa pohneme,

ktorým smerom by to malo ísť, alebo čo treba spraviť, aby to išlo lepšie s tým, že svoj účet som nemala,
ale fungovalo to tak, že mesačne tak ako sa pripravoval kontrakt, oboznámila som konateľa, že budem
potrebovať na ten biznis nejakú sumu peňazí pre toho ktorého obchodného partnera alebo firmu a potom
sme chodili do banky na základe toho, že p. I. povedal, že teraz nemá dostatok peňazí, ale prídu budúci
týždeň a potom sme sa dohodli a na základe toho sme išli do banky. O mojom obchode mal prehľad a

nebolo to inak ani na východe, nebol dôvod, prečo by to malo byť inak, keď vyžadoval odo mňa určité
podmienky, ja si myslím, že vyžadoval ich aj tu v Košiciach. Najprv sa posielal biznis plán na mesiac,
boli tam evidencie všetkých traťových dodávok, čísla vagónov, množstvo, faktúry a všetky doklady s tým
súvisiace a nachádzali sa v tabuľke vrátane preddavkov, to už bolo v samotnej zmluve s tým obchodným
partnerom kde preddavok mal ísť s tým, že platobné podmienky 50% vopred a zvyšok do určitého

obdobia. Šroteri na Slovensku pracujú tak, že potrebujú peniaze cash a boli obchodní partneri, ktorí
vyžadovali vyslovene pokladničné doklady a mesačne sa to vyúčtovalo a predkladalo účtovníčke. Zo
začiatku boli tendencie, že dopredu peniaze alebo záloha nie, ale potom sa prišlo na to, že bez toho to
nie je možné z dôvodu, že konkurencia pracuje tak. Snažili sme sa to eliminovať, pokiaľ to nebolo treba
takcezúčty,alebolifirmy,ktorésivyslovenevyžadovalicashplatby.Vofirmenásboloviac.Prvákontrola

ten kto to nakupoval, potom boli ďalší ľudia. Svedkyňa ako uviedla, pracovala ako obchodný riaditeľ a
prokurista a zároveň predložila súdu fotokópiu pracovnej zmluvy, na základe ktorej pracovala u žalobcu.
Táto fotokópia pracovnej zmluvy sa nachádza na č.l. 241 - 242. Svedkyňa uviedla, že pracovala v pozícií
obchodného riaditeľa. V pracovnej zmluve je uvedená funkcia - pracovné zaradenie prokurista s tým, žesa podpisovali ďalšie pracovné zmluvy, tie zostali u účtovníčky z dôvodu, že tá robila aj mzdové veci a
spätne nebol dôvod žiadať tieto pracovné zmluvy z dôvodu, že ak jeden mesiac nesplnila 1000 t, konateľ
p. I. prišiel a povedal, že p. L. mi strhne na 3 mesiace ako príjem riaditeľovi nejaké percento z platu.

Keď som sa ohradila, tak mi bolo oznámené, že som obchodný riaditeľ. Presne tak mi to bolo povedané.
Za funkciu prokuristu svedkyni nebola platená žiadna odmena, iba na základe pracovnej zmluvy, ktorú
predložila a bola to iba mzda. Funkcia prokuristu bola vysvetlená tak, že hlavne kvôli účtu, aby prokuristi
mohli narábať s finančnými prostriedkami, pretože p. I., konateľ nemohol byť vždy a všade, aby sme mali
slobodu konania a vyvíjal sa obchod, tak sme boli v pozícií prokuristu. Keď sme jednali s obchodnými

partnermi, vystupovala som ako obchodný riaditeľ a v mene spoločnosti som konala ako prokurista.

Od O.. I., konateľa sme dostávali pokyn a inštrukcie, že žalobca je nová firma na trhu, ale to
neznamenalo, že treba upustiť od obozretnosti a za každú cenu zháňať zmluvných partnerov. Bol to
dvojitý filter, prví sme boli obchodníci a p. I., konateľ bol zodpovedný na vyššej úrovni. Preddavky, resp.
zálohy na dodanie tovaru, ich odsúhlasovanie, komu a v akej výške, neboli vo firme žiadne smernice a

logicky vyplývalo, že predovšetkým ten, kto dáva zálohu si overoval a predkladal konateľovi a majiteľovi
informácie, aby sa včas stihlo reagovať, za každú cenu nie, ale samozrejme veľký dôraz sa dával na
rozširovanie obchodných vzťahov a obchodných partnerov. Funkcia prokuristu oprávňovala narábať s
účtomafinančnýmiprostriedkamižalobcuačosatýkabanky,svedkyňatovnímalaakoprokuristaačosa
týka obchodných prípadov a uzatvárania zmlúv to chápala ako obchodný riaditeľ. Svedkyňa nerozumela,

či konala ako prokurista podľa pracovnej zmluvy alebo podľa obchodného registra, ale chápala to tak, že
aby mohli narábať s financiami, konali ako prokuristi a pri uzatváraní zmlúv na Slovensku a v zahraničí,
ako obchodný riaditeľ..

Svedkyňa uviedla, že spolu s p. E., teda žalovaným v prítomnosti p. I. podpisovali zmluvy, boli to podľa

jej názoru rovnaké zmluvy a bola to určitá prestíž, že začínali pracovať pre takúto významnú firmu. Ako
vyplývazpracovnejzmluvy,ktorúsvedkyňapredložila,odmenamesačnebola102.100.-Sk,alestým,že
sa to delí na obchodný riaditeľ a prokurista, prišla na to až na pojednávaní s tým, že to brala ako zmluvu,
ktorá jej zabezpečuje plat. Pracovná zmluva bola v slovenskej a v nemeckej verzii, k dispozícií mala iba
zmluvu, ktorú predložila. Čo sa týka traťových obchodov, svedkyňa oslovila žalovaného, či vie odkiaľ

z východu cez Čaňu do Talianska, že budú výhodné podmienky, že by robili z východu obchody, aby
postúpili dopredu čo sa týka objemov. Čo sa týka charakteru práce žalovaného, podľa názoru sudkyne
bola to určite tá istá práca, ale podľa jej názoru práca na prevádzke je náročnejšia lebo je tam práca so
zamestnancami, hlavná vlastná činnosť, zabezpečovanie fungovania. Svedkyňa uviedla, že za svoju
prevádzku zasielala konateľovi zápisnice a či to robil p. E. to nevie, ale predpokladá, že áno lebo sa robili

aj iné veci, je to zahraničná firma a podávali sa aj týždenné správy. K ukončeniu činnosti obchodného
riaditeľa, resp. prokuristu u svedkyne došlo z dôvodu, že sa nedohodla s p. Horváthom, že jej krátil
trojmesačný plat z pozície obchodného riaditeľa a z dôvodu, že ho informovala, že je dobré obdobie,
ale práve v tom období nebol záujem o tovar, nevedela tovar predať. Vo vzťahu k banke svedkyňa
podpisovala výbery ako Kukučková s dodatkom prokurista a zmluvy podpisovala C. bez dodatku a

samozrejme, že všetci aj žalovaný disponoval s pečiatkami žalobcu. Pravidlá boli jasne dané s tým,
že nikdy sa nestalo, aby bola poskytnutá záloha a 5 mesiacov neinformovala spoločnosť, na aký účel,
aká záloha bola poskytnutá, pretože p. I., konateľ si sledoval tieto veci a žalovaný a ona vo vlastnom
záujme si tieto veci sledovali a dohliadali na to, vrátane p. I. - konateľa, aby peniaze boli tam kde majú
byť a boli v poriadku.

Svedok T.. O. I. -na pojednávaní dňa 15.1.2013 k predmetu konania uviedol, že žalovaného pozná
asi od r. 2005-2006 pri spolupráci so železným šrotom a za žalobcu nikoho nepozná a nebol s nikým
v styku. Nevie uviesť ako sa zoznamoval so žalovaným. So železným šrotom robí od r. 2001 a v r.
2006 bol úspešný v jednej zákazke v Spišskej Novej Vsi na likvidáciu Teplárne na ktorú potreboval

určitú finančnú hotovosť. Kontaktoval sa so žalovaným a povedal v akej je situácii, že potrebuje nejakú
zálohu cca 2.900.000.- Sk. Žalovaný povedal, že z ich strany by bola možná takáto spolupráca uvoľniť
tie peniaze a prišli si obzrieť spomínanú zákazku, ktorú svedok likvidoval. Vtedy bol žalovaný sám, ale
potom chodil aj p. Horváth, že tie peniaze mu žalobca poskytne prostredníctvom žalovaného a svedok
použil tieto peniaze na zákazku. Nevie či to trvalo rok, dva. Železo z bývalej Teplárne v závode Finish

dodal žalobcovi. Ako svedok uviedol, že má o tom záznamy, konkrétne ich so sebou nemá, aké autá
vyvážali a ktoré dni bol vývoz vykonaný, nejaký expedičný list vie doložiť a peniaze mu osobne doniesol
žalovaný. Peniaze sa dávali z ruky do ruky na základe príjmových a výdavkových dokladov a nevedel
si spomenúť, či to bolo raz alebo dvakrát. Bola aj nejaká zmluva, detaily nevie povedať s tým, že v r.2007 alebo 2008 svedkovi zhorelo auto a tam zhoreli aj nejaké doklady. So žalobcom obchodoval ako
fyzická osoba a zároveň obchodoval aj ako obchodná spoločnosť - s.r.o. Zobral zálohu 2.900.000.- Sk,
ktorú použil konkrétne do zákazky v Spišskej Novej Vsi. Robil aj nejaké iné zákazky. Svedok potreboval

úhrady okamžite a vtedy za ním prišiel do Spišskej Novej Vsi žalovaný aj p. Horváth a povedali mu,
že by mohol nastať problém, že mu vyplácajú peniaze hotovostne a že má zobrať zálohu od žalobcu.
Vtedy p. Horváth navrhol, aby navrhol nejakú inú firmu, na ktorú by prvú zálohu, keďže to bola nižšia
čiastka prepísali. Čo bolo ďalej to nevie uviesť, svedok mal zálohu 2.900.000.- Sk od žalobcu, ale mal
aj iné zákazky v regióne. Železo dodával žalobcovi a požadoval, aby žalobca platil ihneď za zákazky.

Bolo mu povedané, že môže vzniknúť problém, lebo majiteľ by mohol vytknúť, že svedok má zálohu
zaplatenú a ešte aj v hotovosti a vtedy p. Horváth prišiel s tým nápadom, že by zálohu 2.900.000.-
Sk napísali na nejakú inú firmu, aby tam nefiguroval svedok. V tej dobe to bola nižšia čiastka, lebo v
tej dobe už nejaké železo malo byť dodané žalobcovi. Svedok nevedel uviesť, či tak aj urobil alebo
neurobil, lebo p. Horváth ho už neoslovil a neboli naďalej v styku. Svedok ďalej uviedol, že nevie či má
expedičné listy, kde nakladal tovar, ale bolo to v Spišskej novej Vsi, bývalý Finish alebo Tatrasvit. Tam

nakladal na autá, odkiaľ sa odvážali. Všetko sa nakladalo na motorové vozidlá, ktoré sa vážili, pretože
si pamätá, že bolo to na digitálnej váhe v Spišskej Novej Vsi. Autá, ktoré odvážali železo nevie komu
patrili, ale myslí si, že boli to aj autá z KBZ. Je to názov šrotárskej firmy. Žalovaný oznamoval svedkovi,
kedy a koľko aut príde, aby to naložil a expedoval. On sa nestaral o to, kde sa to vozí. Stretnutia v
Spišskej Novej Vsi s p. Horváthom a žalovaným sa uskutočnili, p. Víťazku nestretol. Na otázku právnej

zástupkyne žalovaného, že odkiaľ vie, že celá táto zákazka sa posúvala na firmu SAFE - CROWN invest,
s.r.o., svedok uviedol, že z osobného rozhovoru s p. Z. vydedukovali, že došlo k stretnutiu a dohodli
sa, či prebiehala nejaká spolupráca medzi SAFE - CROWN invest, s.r.o. a žalobcom nevie. Svedok
zároveň uviedol, že keď spomínal, že určitú finančnú hotovosť prevzal aj p. Víťazka, odpovedal, že by
mal dostať nejakú hotovosť, ale nevie či ju dostal. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, že uviedol,

že ďalej nesledoval, či sa žalobca dohodol s p. Z., ale bol so spoločnosťou SAFE - CROWN invest,
s.r.o., napriek tomu vo svojom čestnom vyhlásení uviedol, že spoločnosť SAFE - CROWN invest, s.r.o.
nikdy nebola zmluvným partnerom ani obchodným partnerom žalobcu a nikdy neprevzala zálohu na
dodávku kovového šrotu od žalovaného. Svedok uviedol, že pravda je taká, že nevie či prevzal alebo
neprevzal a potvrdzuje tie slová, ktoré povedal, že mal informáciu, že mal prevziať, ale či p. Z. prevzal

alebo nie, to nevie. To, či čestné prehlásenie písal svedok alebo nie, si nepamätal. Nevedel taktiež
uviesť, na aké účely bolo čestné prehlásenie urobené. Na otázku, že uviedol, že keď sa uskutočnilo
jednanie,bolnanichprítomnýžalovanýohľadompožiadavkynazabezpečeniespoločnostialebonejakej
spoločnosti, z ktorej nakoniec bola spoločnosť SAFE - CROWN invest, s.r.o., či pri týchto jednaniach bol
prítomný žalovaný, svedok uviedol, že bolo to jedno stretnutie, bol prítomný žalovaný, na šrot bol pozrieť

žalovaný, ale nevie či stále, s tým, že s p. Horváthom sa nikdy nestretol, stále bol prítomný žalovaný. So
žalovaným sa stretával aj sám a všetky veci ohľadom železného šrotu riešil so žalovaným. P. Horváth
vstúpil do jednania až keď vstúpila firma SAFE - CROWN invest, s.r.o. a možno dvakrát bol pozrieť.
Svedok uviedol, že žalovaného bral ako riaditeľa obchodnej firmy a keď nosil faktúry, tak myslí, že ho
oslovoval p. riaditeľ, ale nikdy ho nelegitimoval. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, či chodil na

políciu a čo bolo predmetom výsluchu alebo proti komu bolo vznesené obvinenie a čo bolo predmetom
vyšetrovania, svedok uviedol, že boli to presne tieto peniaze 2.900.000.- Sk. Na otázku, či zakladal do
trestného spisu aj nejaké expedičné lístky uviedol, že na sto percent to nevie povedať, ale myslí, že ho
k tomu policajti vyzvali.

A. T.. W. G., konateľ žalobcu v rozhodnom období na pojednávaní dňa 11.6.2013 k predmetu konania
uviedol, že v spoločnosti žalobca pôsobil asi mesiac v r. 2005 a požiadal majiteľa spoločnosti, aby ho
uvoľnil z funkcie. O tomto rozhodnutí informoval aj p. Horvátha, ktorý bol druhým konateľom. Dohodli sa
a po nejakom mesačnom pôsobení ukončil pôsobenie ako konateľ s tým, že vyzval p. Horvátha o výmaz
z obchodného registra ako konateľa, kde bol zaregistrovaný do r. 2007. Svedkovi nie je známy dôvod,

prečo nebol vymazaný z obchodného registra ako konateľ, aj keď mu to bolo viackrát potvrdené, že sa
to udeje, neudialo sa to. Asi po mesiaci pôsobenia u žalobcu svedok dostal ponuku z predchádzajúceho
zamestnania a z toho dôvodu sa rozhodol odísť z firmy. Podľa jeho názoru a vzhľadom na odstup času
si pamätá, že p. Kukučková a žalovaný mali byť rovnocenní vrátane p. Horvátha, že ich podpis bol
rovnocenný s podpismi konateľa. Na to si už ale dobre nepamätá. Svedok nedával žiaden pokyn ani

svedkyni Kukučkovej, ani žalovanému, ani Horváthovi a v tom čase všetky činnosti riadil p. L. s tým, že
potom čo dostal ponuku od predchádzajúceho zamestnávateľa, okamžite odišiel. Zároveň uviedol, že
so žalobcom nemal žiadnu zmluvu.Právnazástupkyňažalovanéhonapojednávaniachnavrhlažalobuzamietnuťaotázkaminažalovaného,
svedkov poukázala na skutočnosť, že je dôvod na zamietnutie žaloby.

Súd nevypočul ďalších navrhnutých svedkov - P. Z. Q. E. J. z dôvodu, že týmto svedkom sa po viacerých
predvolaniach súdu, predvolanie na pojednávanie nepodarilo doručiť ani prostredníctvom príslušných
oddelení Policajného zboru SR. Aj napriek týmto skutočnostiam súdu súd dostatočne zistil skutkový stav
a vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na zistenie skutkového stavu.

K výsluchu Rastislava Víťazku, ktorý bol konateľom obchodnej spoločnosti SAFE - CROWN invest,
s.r.o.súduvádza,ževyššieuvedenáfirmabolavobchodnomregistrizapísanáod16.2.2001avymazaná
z obchodného registra dňa 6.11.2009.

E. J. bol konateľom obchodnej spoločnosti Rokonal, s.r.o. od 15.2.2006 do 1.8.2007.

K právnej úprave súd poukazuje na § 14 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého prokúrou
splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku,
aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Prokúru možno udeliť len fyzickej osobe.

Podľa ust. § 14 ods. 3 Obch. z obmedzenie prokúry vnútornými pokynmi nemá právne následky voči

tretím osobám.

Podľa ust. § 261 ods.3 písm. a) Obchz sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov aj záväzkové vzťahy prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.

Záväzky a záväzkové vzťahy vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv zo spôsobenej škody z
bezdôvodného obohatenia a z iných v zákone uvedených skutočností - § 489 Občianskeho zákonníka.

V predmetnej veci je predmetom sporu nárok žalobcu proti žalovanému na náhradu škody, ktorú
spôsobil, resp. mal spôsobiť pri výkone činnosti prokuristu tejto spoločnosti. Z vyššie uvedeného

zákonného ustanovenia - § 14 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že prokúra je fakticky obchodno
- právna plná moc, ktorej účelom je ustanoviť zástupcu spoločnosti spôsobilého zaväzovať spoločnosť
navonok vo veciach prevádzky podniku spoločnosti. Prokurista je zástupcom podnikateľa a štatutárne
orgány konajú ako podnikateľ sám, ale najmä, že postavenie štatutárneho orgánu v kapitálových
obchodných spoločnostiach majú len vnútorné výkonné orgány - konatelia predstavenstva, ktoré

vykonávajú riadiacu činnosť podľa zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov. Prokurista, ako zástupca
obchodnej spoločnosti koná a zaväzuje spoločnosť navonok vo veciach týkajúcich sa prevádzky
podniku.

Povolanieprokuristaneexistujeaprokuristommôžebyťzamestnanecspoločnosti,spoločníkspoločnosti

alebo osoba stojaca mimo spoločnosti a vzájomné vzťahy spoločnosti a prokuristu súvisiace s
vykonávaním činnosti prokuristu bez ohľadu na iné vzťahy prokuristu k spoločnosti sa riadia vždy
ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Podľa § 576 - § 575 Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve sa použijú primerane v prípadoch,

keď je povinnosť podľa iných ustanovení tohto zákona zriadiť určitú záležitosť na účet iného, ibaže z
týchto iných ustanovení vyplýva niečo iné.

Podľa ust. § 567 ods.1 Obchz mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou
starostlivosťou.

Podľa§569Obchodnéhozákonníkamandatárjepovinnýodovzdaťbezzbytočnéhoodkladumandantovi
veci, ktoré za neho prevzal pri vybavovaní záležitosti.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a najmä § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka prokurista

je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou podľa pokynov obchodnej
spoločnosti alebo jej štatutárneho zástupcu a v súlade so záujmami obchodnej spoločnosti. Úkony
prokuristu pri prevádzke podniku priamo zaväzujú spoločnosť a to aj v prípade, ak prokurista prekročil
rozsah svojich oprávnení, obmedzený vnútorným rozhodnutím spoločnosti, prípadne ak konal v rozpores priamymi pokynmi štatutárneho zástupcu spoločnosti. Prokurista v takom prípade zodpovedá za
následky vyplývajúce z prekročenia obmedzení alebo obmedzujúcich pokynov podnikateľa, t.j. za škodu
tým spôsobenú.

Podľa ust. § 373 kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje
prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno
rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala,
a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

Podľa ust. § 378 Obchz škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak

to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa ust. § 379 Obchz, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového
vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať

s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

S poukazom na § 373 a citované zákonné ustanovenia Obchodného zákonníka je zodpovednosť za
spôsobenú škodu prokuristu založená na princípe objektívnej zodpovednosti a prokurista sa môže za

podmienok uvedených v § 374 Obchodného zákonníka celkom alebo sčasti zbaviť zodpovednosti za
vzniknutú škodu a skutočnosti rozhodné pre posúdenie liberácie musí preukázať prokurista. Ak neunesie
bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu, nemôže byť v konaní o náhradu škody úspešný.

Je zrejmé, že žalovaný ako prokurista zastupoval žalobcu navonok pri prevádzke podniku v plnom

rozsahu a podľa výpovede p. Horvátha, bývalého konateľa žalobcu, činnosti spoločnosti boli rozdelené
medzi 4 zástupcov, t.j. dvoch konateľov a dvoch prokuristov - žalovaného a p. C., pričom oprávnenia
žalovaného ako prokuristu súviseli s jeho zodpovednosťou za obchodnú činnosť. Ako vyplýva z
pracovnej zmluvy p. C., ktorá bola prokuristkou žalobcu tak, ako žalovaný a s touto činnosťou začali
súčasne na základe rovnakých pracovných zmlúv aj keď žalovaný nepredložil súdu pracovnú zmluvu,

podľa názoru súdu a ako vyplynulo z výpovede svedkyne - p. C., pracovné zmluvy boli rovnaké,
pretože tieto pracovné zmluvy boli podpísané súčasne v prítomnosti obidvoch prokuristov a žalobcu
s rovnakým obsahom, pričom vo fotokópii pracovnej zmluvy predloženej p. C. je uvedené pracovné
zaradenie: prokurista, nástup do práce 1.1.2005, základný mesačný plat 102.100.- Sk. Zmluva bola
podpísaná dňa 31.12.2004, za žalobcu je zastúpený Ing. Peter Horváth, konateľ spoločnosti. Je zrejme,

že pracovné zaradenie prokurista neexistuje. Žalovaný súdu predložil zápočtový list s uvedením príjmov
a obdobia, za ktoré u žalobcu pôsobil na základe pracovnej zmluvy. Žalovaný súhlasil s prokuristom,
ale zrejme nevedel aké práva a povinnosti z tejto funkcie vyplývajú. Podľa názoru súdu vo vlastnom
záujme mal a musel vedieť a mal možnosť zistiť - práva a povinnosti prokuristu, resp. sa informovať u
žalobcu, aké práva a povinnosti mu z tejto funkcie, resp. pracovného zaradenia vyplývajú. Zarážajúce

je a je na škodu žalovaného, že ak by za pracovné zaradenie prokurista a ako bude poukázané
aj neskôr a čo sa aj domnieval, že je obchodným zástupcom, nemal uzatvorenú dohodu o hmotnej
zodpovednosti a jeho činnosťou malo byť „iba“ zabezpečovanie alebo získavanie obchodných partnerov,
pričom podpisovanie zmlúv a výber finančných prostriedkov z banky musel byť odsúhlasený konateľom,
čo pre žalovaného bolo poľahčujúce. Za takéto pracovné zaradenie, teda získavanie obchodných

partnerov mala byť vyššie uvedená odmena, čo aj vzhľadom na obdobie, v ktorom pôsobil u žalobcu bola
neprimeranáfinančnáodmena,resp. mzda.Podľanázorusúdu,vdohodnutejmzdebolaprežalovaného
zohľadnená aj zodpovednosť za uzatváranie obchodných zmlúv a výber a poskytovanie záloh pre
obchodných partnerov, samozrejme so súhlasom konateľa žalobcu. Ako vyplynulo z výpovede svedkyne
p. Kukučkovej, ktorá bola v rovnakej pozícií vo vzťahu k žalobcovi, ako žalovaný týždenne a mesačne sa

podávali správy a plány (žalovaný nepredložil a nevyjadril sa k ním) o cenových ponukách, obchádzaní
partnerov, prípadných výberoch a až po schválení - ústnom s konateľom žalobcu p. Ing. I. sa uzatvárali
kontrakty a vyberali a poskytovali zálohy. Ako bolo vyššie uvedené, zmluva žalobcu s obchodnou
spoločnosťou Rokonal, s.r.o. bola súdu predložená. V tejto zmluve je za žalobcu podpísaný žalovanýbez uvedenia funkcie a pečiatka žalovaného. Ďalšia obchodná zmluva s obchodnou spoločnosťou SAFE
- CROWN invest, s.r.o. súdu nebola predložená. Súdu boli predložené ďalšie kúpne zmluvy, ktoré
sa nachádzajú v prílohovej obálke s obchodnými partnermi žalobcu, kde na niektorých zmluvách sa

žalovaný podpisuje je pečiatka žalobcu a podpis žalovaného s uvedením prokurista a jeho mena a
na niektorých je iba pečiatka žalobcu a podpis žalovaného bez uvedenia funkcie. Podľa názoru súdu
žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou a v potrebnom rozsahu si nezabezpečil dostatok informácií
o obchodných partneroch. Podľa názoru súdu bol povinný overiť si verejne dostupné informácie o
obchodných partneroch a v prípade obchodných spoloční Rokonal, s.r.o. a SAFE - CROWN invest,

s.r.o., tieto obchodné spoločnosti nemali v predmete podnikania obchodovanie so železným šrotom s
tým, že ako bolo vyššie uvedené, obchodná spoločnosť Rekonal, s.r.o. pôsobila na trhu veľmi krátko a
aj napriek skutočnosti uvedených v zmluve s obchodnou spoločnosťou Rokonal, s.r.o. bol poskytnutý
preddavok, tovar nebol v určenej lehote dodaný, aj napriek tomu žalovaný bez súhlasu konateľa žalobcu
p. T.. I. uzatvoril ďalšiu zmluvu s obchodnou spoločnosťou SAFE - CROWN invest, s.r.o. a poskytol
jej zálohu. O tejto skutočnosti sa konateľ žalobcu dozvedel až v mesiaci december a následne bol

ukončený pracovný pomer so žalovaným. Pre súd je zarážajúca ľahkovážnosť žalovaného s akou
pristupoval k plneniu svojich povinnosti, či už ako zamestnanec alebo ako prokurista žalobcu, aj keď z
vykonaného dokazovania, výsluchov svedkov, výsluchov žalovaného je zrejme, že obchodné zmluvy,
výber a poskytovanie záloh musel byť odkonzultovaný a odsúhlasený s konateľom žalobcu, čo žalovaný
v daných prípadoch nesplnil. Výpoveď svedka T.. I., ktorý nebol konateľom obchodnej spoločnosti SAFE

- CROWN invest, s.r.o. a ktorý ako uviedol vo výsluchu, konal za spoločnosť aj ako živnostník sa vo
viacerých tvrdeniach, vo svojej výpovedi rozchádzal s tým, že za žalobcu poznal iba žalovaného, nikoho
iného a následne uvádzal, že sa stretol s p. Ing. Horváthom. Následne skutočnosti, resp. údaje uvedené
v čestnom prehlásení predložené žalovaným a čestné prehlásenie podpísané uvedeným svedkom sú
rozporuplné a tzv. trojzápočet, resp. zápočet, ani zmluva, ani ďalšie dôkazy p. Ing. I. súdu neboli

predložené a nie je zrejmé, aké informácie mal o žalobcovi, keď uviedol, že žalobca to má v účtovníctve.
Nesúlad vo výpovedi p. T.. I. je okrem týchto uvedených skutočností aj so skutočnosťami tvrdenými
o p. Z., konateľovi obchodnej spoločnosti SAFE - CROWN invest, s.r.o. a o vzťahu k obchodnej
spoločnosti KBZ, s.r.o.. Výpoveď svedka p. Ing. I. na súd zapôsobila nedôveryhodne a neprispela k
zisteniu skutkového stavu veci a uvedený svedok nevedel odstrániť rozpory vo svojej výpovedi.

Podľa názoru súdu žalovaný si zrejme neuvedomil riziko, ktoré mu plynie z funkcie prokuristu a
porušil povinnosti, ktoré mu z tejto funkcie vyplývali, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla škoda.
Žalovaný žiadnym spôsobom neuviedol a neuniesol dôkazné bremeno, na základe ktorého by sa
zbavil zodpovednosti nahradiť škodu spôsobenú žalobcovi. Súd zistil rozsah jeho oprávnení vyplývajúci

z pracovnej zmluvy a z funkcie prokuristu a je zrejmé a preukázané, že povinnosťou žalovaného
vyplývajúcou z pracovnej zmluvy bolo získavanie obchodných partnerov, avšak všetkými informáciami
o potencionálnych partneroch a ako uviedla svedkyňa, ktorá bola v rovnakom postavení ako žalovaný,
tieto informácie mala možnosť, ale aj povinnosť ako prokuristka získavať z rôznych verejne dostupných
prostriedkov a taktiež z príslušného daňového úradu o potencionálnych klientoch, aj keď krátkosť času

obchodných partnerov na trhu neznamenala nedôveryhodnosť. Žalovaný zanedbal túto povinnosť a
aj právo, ktorým by znížil svoje riziko pri preskúmavaní obchodných partnerov, ich bonity a taktiež
podľa názoru súdu žalovaný nedostatočne využil svoje právo a povinnosť každého obchodného
partnera preveriť uzatváranie zmlúv, vyberanie záloh a poskytovanie záloh, komunikovať s konateľom
žalobcu a schváliť a až následne na základe pokynov a súhlasu konateľa žalobcu takúto zmluvu

uzatvoriť (týždenné správy, mesačné správy a možnosť konzultácie a povinnosť takejto konzultácie
s konateľom žalobcu) a vyhnúť sa tak prípadnému riziku. Súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu
žalovaný uzatvoril aj takúto zmluvu s obchodnou spoločnosťou SAFE - CROWN invest, s.r.o. keď
konateľ žalobcu bol na dovolenke a podľa názoru súdu nebol to obchodný prípad, ktorý by nezniesol
odklad a žalobcu o tom informoval až v decembri 2014, pritom obchodnú zmluvu s touto obchodnou

spoločnosťou súdu nepredložil. Podľa názoru súdu žalovaný bol dostatočne „krytý“ alebo zabezpečený
od možného rizika, t.j. konzultovať uzatvorenie zmluvy, vybrať zálohu a poskytnúť zálohu obchodnému
partnerovi so súhlasom konateľa žalobcu. Na základe vyššie uvedeného podľa názoru súdu žalovaný
porušil dohodnuté povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy a z funkcie prokuristu tým, že konaním
nezabezpečil dostatok informácií o zmluvných partneroch, nedisponoval súhlasom konateľa žalobcu

uzatvoriť kúpne zmluvy, vybrať a poskytnúť preddavky obchodným partnerom, uzatvoriť kúpne zmluvy
nákupu kovového odpadu so subjektmi, ktoré obchodovanie s kovovým odpadom nemali v predmete
činnosti a neoveril si reálne predpoklady splnenia povinnosti. Poskytol preddavok zmluvnej strane,
ktorá bola v omeškaní s plnením zmluvnej povinnosti, konal v rozpore s pokynmi žalobcu, keď prizariaďovaní týchto obchodných záležitostí nekonal s pokynmi žalobcu, so súhlasom žalobcu a s
odbornou starostlivosťou.

Žalobca predloženými kópiami listinných dôkazov preukázal, že žalovaný za žalobcu vyplatil obchodnej
spoločnosti Rokonal, s.r.o. v čase keď bola v omeškaní s plnením svojej zmluvnej povinnosti preddavok
vo výške 33.193.- €, pričom táto obchodná spoločnosť žalobcovi nedodala objednaný tovar a z
vyplatenej zálohy žalobcovi vrátila len sumu 2.522,74 €. Žalobca taktiež preukázal, že bez súhlasu
konateľa žalobcu žalovaný za žalobcu vyplatil obchodnej spoločnosti SAFE - CROWN invest, s.r.o.

zálohu vo výške 61.740,69 € (záloha vyplatená T.. I., ktorý nebol konateľom) a uvedená spoločnosť
žalobcovi nedodala objednaný tovar, nepredložil zmluvu a z vyplatenej zálohy vrátila sumu 4.683,20
€ ( T.. I.). Uvedeným konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 87.728,67 €, ktorá je v
príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, ktorý porušil vyššie uvedené povinnosti. Žalovaný v konaní
nepreukázal existenciu žiadnej okolnosti, ktorá by bola spôsobilá vylúčiť jeho zodpovednosť za škodu
spôsobenú žalobcovi a z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

rozsudku.

Podľa ust. § 365 Obchz dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v
omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ust. § 369 Obchz účinného v čase vzniku omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené
v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná
pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková

sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas
celého tohto polroka.

Žalobcapreukázal,žežalovanémuboladňa19.02.2008doručenávýzvazodňa15.02.2008,abyvlehote
15 dní od doručenia výzvy žalobcovi titulom náhrady škody uhradil sumu 106 266,12 €. Nakoľko v zmysle

výzvy splatnosť dlhu žalovaného nastala pätnásty deň od doručenia výzvy, t.j. dňa 05.03.2008, žalovaný
sa jeho nezaplatením dostal dňa 06.03.2008 do omeškania, čím mu vznikla povinnosť žalobcovi okrem
istiny uhradiť zákonný úrok z omeškania.

Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná ku dňu 01.07.2007 (t.j. prvý deň

kalendárneho polroka, ktorý predchádza polroku, v ktorom došlo k omeškaniu) bola 4,25 %, súd preto
žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne od 06.03.2008, t.j.
odo dňa, od ktorého sa žalovaný dostal do omeškania, do zaplatenia.

Nakoľko k omeškaniu žalovaného v zmysle výzvy žalobcu zo dňa 15.02.2008 došlo dňa 06.03.2008, súd

návrh v časti úrokov z omeškania za obdobie od 21.02.2008 do 05.03.2008 zamietol ako nedôvodný.

O trovách konania súd podľa § 151 ods. 3 OSP rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 151 ods. 3 OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo

väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne
až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov
1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§
205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zaistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodovanie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.