Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2019

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 10P/84/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619201299
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslava Šúleková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2019:4619201299.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany, samosudkyňou Mgr. Miroslavou Šúlekovou, vo veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa: Z. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., Y. Q. XXX, t.č. I. dieťa rodičov: matka O. K.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., Y. Q. XXX/XXX, t.č. L. I., B. XX a otec Z. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B., Y. Q. XXX/XXX, t.č. G. O., zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako
kolíznym opatrovníkom, o zmenu zariadenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 10P/131/2018 zo dňa 06.09.2018,
právoplatný dňa 04.10.2018 v časti určenia zariadenia na výkon rozhodnutia súdu tak, že ústavná
starostlivosť nad mal. Z. P., nar. XX.XX.XXXX sa bude vykonávať v I., O. 1, XXX XX X., s účinnosťou

od 01.09.2019.
II. Súd z a v ä z u j e oboch rodičov prispievať na výživu maloletého každý sumou 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne na účet I. s účinnosťou od 01.09.2019.
III. V ostatných častiach zostáva uvedený rozsudok n e z m e n e n ý .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch (ďalej len „Úrad“) podal dňa 24.05.2019 na
tunajšom súde návrh na zmenu zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, ktorým sa domáhal, aby súd
rozhodol o zmene zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti, ktorú tunajší súd nariadil nad mal. Z. P.

tak, že bude premiestnený z I. do I. a to z dôvodu, že maloletý končí deviaty ročník základnej školy,
ďalej bude pokračovať v štúdiu na strednej škole, na čo doterajšie výchovné zariadenie nemá vytvorené
podmienky. Vyučiť sa môže v rámci pobytu v RC X., ktoré s premiestnením maloletého súhlasí.
2. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s pripojenými
dokladmi, správami, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 10P/66/2017 a zistil tento skutkový stav:
Maloletý Z. je narodený mimo manželstva, otec k nemu uznal otcovstvo. Rozsudkom tunajšieho súdu
sp. zn. 10P/194/2012 zo dňa 16.01.2013 bola nad maloletým nariadená ústavná výchova, ktorá bola

vykonávaná v E. a od 06.09.2017 bola vykonávaná v RC T. na základe rozsudku tunajšieho súdu sp. zn.
10P/66/2017 zo dňa 06.09.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.09.2017. V uvedenom zariadení
sa maloletý neadaptoval, má nezhody s pedagógmi a spolužiakmi, zo zariadenia aj ušiel a preto
jeho reedukácia v tomto zariadení nebola úspešná a maloletý bol rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn.
10P/131/2018 zo dňa 06.09.2018 premiestnený do RC Z.. Keďže v uvedenom zariadení nemá maloletý
možnosť pokračovať v štúdiu na strednej škole, uvedené zariadenie dalo podnet na premiestnenie
maloletého s tým, že v jeho reedukácii je potrebné naďalej pokračovať.

3. S premiestnením súhlasili rodičia maloletého, kolízny opatrovník ako aj obidve Reedukačné centrá
v Z. a v X..
4. Podľa § 54 zákona o rodine,(1) Náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou
starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa
nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.

(2) Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne
narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a
a)dieťajeosvojiteľnéaniejemožnéhozveriťdostarostlivostibudúcichosvojiteľovalebodostarostlivosti
fyzickej osoby podľa osobitného predpisu,
b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka,

c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo
d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.
(3) Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné
bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
(4) Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej

jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
(5) Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého
má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy
prihliadnenacitovéväzbymaloletéhodieťaťakrodičom,súrodencomainýmblízkymosobámazohľadní
možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho

rodičov a súrodencov.
Podľa § 55 zákona o rodine,
(1) Súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej
účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením,
v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.

(2) Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí
rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne
vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov
v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a
sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa

do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
(3) Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej
starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej
len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá

trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
5. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zmena zariadenia je na prospech maloletého
Z., preto návrhu Úradu vyhovel a rozhodol o premiestnení maloletého tak, ako je uvedené vo výroku

rozsudku a zároveň obidvoch rodičov zaviazal platením minimálneho výživného na účet Reedukačného
centra v X. s účinnosťou od 01.09.2019, teda od dátumu, kedy bude maloletý premiestnený do
uvedeného zariadenia. Obidvaja rodičia sú nezamestnaní, majú ďalšie vyživovacie povinnosti k mal.
deťom, otec sa momentálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, preto vyššie výživné než
minimálne nie sú v súčasnosti schopní platiť.

6. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiadna zo strán nemá
nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania,
pokiaľ zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch
vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom
uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané

a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.