Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. marec 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 2T/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116010078
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondrejová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4116010078.16

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra, samosudcom JUDr. Máriou Ondrejovou, v trestnej veci obžalovaného A. K. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 29.03.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. K., narodený XX.XX.XXXX v R.,
trvale bytom R. - Q., C. XXX/X

sa podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresného
prokurátora v Nitre č. 3Pv 327/15, podanej na Okresný súd Nitra dňa 21.01.2016, pre skutok obžaloby
právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného
zákona, ktorý mal spáchať tak, že
dňa 06.06.2015 v čase p 15.35 hod viedol v meste Nitra - Krškany na ceste I. triedy číslo 64 smerom

do centra mesta osobné motorové vozidlo značky C. V. s evidenčným číslom NR-XXXHS, pričom v
kilometri 62 v rozpore s ustanovením § 19 odsek 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v
znení neskorších právnych predpisov nedal prednosť v jazde oproti idúcemu motocyklistovi S. W., ktorý
viedol motocykel značky H. XXXFA s evidenčným číslom NR-XXXAM, rýchlosťou 83,0 až 92,0 km/hod,
v dôsledku čoho došlo k zrážke osobného motorového vozidla značky Škoda Octavia s motocyklom

značky H. XXXFA, pričom osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia následne narazilo do odstavného
osobného motorového vozidla značky Škoda Fabia s evidenčným číslom : NR-XXXDB, následkom čoho
S. W. utrpel otvorenú zlomeninu tela členkovej kosti vpravo, trieštivú zlomeninu pätovej kosti vľavo s
posunom kostných úlomkov, zlomeninu vnútorného členka vľavo s posunom kostných úlomkov, trieštivú
zlomeninu bázy proximálneho článku ukazováka palca pravej ruky, zlomeninu pätovej kosti vpravo,
vykĺbenie DIP kĺbu II. Prsta pravej nohy s tržnou ranou, kožnú odreninu v oblasti pravého lakťa a oboch

rúk, pomliaždenie pravých a ľavých pľúc a zároveň u neho došlo k rozvoju neuropatickej bolesti v oblasti
plosky ľavej dolnej končatiny okrem malíčka s dobou liečenia a práceneschopnosti v priemere 3 - 6
mesiacov, ak nevzniknú komplikácie,
pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku, súd poškodených: Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, Krajskú

pobočku Nitra so sídlom Mostná 58, 949 01 Nitra, IČO XX XXX XXX, Sociálnu poisťovňu, pobočka
Nitra, so sídlom Slančíkovej 3, 950 43 Nitra, IČO XXXXXXXX a S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX,
R. odkazuje s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre sp. zn 3Pv 327/15 prejednal Okresný súd Nitra
trestnú vec vedenú proti obžalovanému A. K. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek
2 písmeno a) Trestného zákona ( po zmene právnej kvalifikácie v priebehu hlavného pojednávania) a

na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. K., svedka - poškodeného
S. W., výsluchom znalcov - X.. Q. znalca v odbore dopravná cesta, X.. D. znalca z odboru cestnádoprava, výsluchom svedkov S. C., K.. C. J., svedka X.. S. C., prečítaním výpovedí svedka C. C., svedka
poškodeného A. I. z prípravného konania, prečítaním znaleckého posudku z odvetvia zdravotníctvo a
listinných dôkazov.

Obžalovaný A. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 06.06.2015 v popoludňajších hodinách išiel
s priateľkou z kúpaliska z N. J. smerom do R.. Na začiatku obce R. - J. zbadali naľavo stánok s melónmi,
rozhodli sa jeden kúpiť. Auto pribrzdil, spomalil, prešiel k stredovej čiare a chystal sa na odbočovací
manéver a ako sa naň chystal, videl protiidúcu motorku osvetlenú v diaľke. V tom čase pre neho nebola

žiadnou prekážkou na to, aby mohol bez problémov odbočiť alebo urobiť odbočovací manéver. Odbočil
doľava a keď boli celým autom mimo hlavnej cesty nastal náraz a po náraze vybehli von z auta. Zbadali
ležiaceho motorkára, ktorý bol pri vedomí, podali mu prvú pomoc, zavolal rýchlu zdravotnú pomoc a
čakali na príchod polície. Má za to, že protiidúci motorkár bol vo veľkej vzdialenosti, teda v takej, aby
nemuselmaťpocitobmedzenia.Obžalovanýďalejuviedol,žemalzapnutésvetlá,vmestešielrýchlosťou
50 km/h, mal zapnutý oznamovateľ zmeny smeru jazdy. Viditeľnosť bola dobrá, svietilo slnko. Pre

motorkára nebol žiadnou prekážkou, keďže bol vo väčšej vzdialenosti a nemusel ani z jeho hľadiska
premýšľať, ani reagovať, že odbáča vľavo. Dennodenne šoféruje, dodržiava predpisy a nebyť toho, že
motorkár mal takú rýchlosť, nehoda by sa nestala. Náraz motorkára nevidel ale narazil mu do blatníka.
K zraneniu jeho, ani jeho priateľky pri nehode nedošlo

Poškodený S. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje ako zubný technik, je zamestnaný vo
svojej firme, ktorej je konateľom. V daný deň 06.06.2015 jazdil v smere z Nitry na Nové Zámky, kde mu
z protiidúcej kolóny vozidiel skrížilo cestu vozidlo odbočujúce do jeho jazdného pruhu, ktoré zbadal z
ničoho nič, snažil sa mu vyhnúť manévrom vybočujúcim doľava smerom k stredovej čiare, ale to sa mu
nepodarilo. Vozidlo sa v čase zrážky sa nachádzalo v jeho smere jazdy, bolo cez stred vozovky, predná

kapota bola za stredovou čiarou vozovky v jeho jazdnom pruhu. K nárazu došlo do kufra, do pravej
strany, nad pravým zadným kolesom. V obci jazdil predpisovo, zrejme mal zaradený tretí rýchlostný
stupeň. V snahe vyhnúť sa vozidlu začal brzdiť a vyhýbať sa vozidlu smerom k stredovej čiare mysliac,
že ho obíde. Ako jazdec motocykla je začiatočník, v čase zrážky jazdil na motorke zn. Honda XXX.
Po náraze ostal ležať na krajnici, prišiel za ním vodič daného motorového vozidla s priateľkou, boli za

ním aj v nemocnici, kde chceli spisovať záznam o dopravnej nehode. Pri kolízii s motorovým vozidlom
utrpel otvorenú zlomeninu členkovej kosti pravej nohy, zlomeninu pravej päty, vykĺbenie druhého prstu
za palcom na nohe, trieštivú zlomeninu ukazováka, zlomeninu vnútorného členku ľavej nohy, zlomeninu
ľavej pätovej kosti, pomliaždenie pľúc a drobné odery. Lekár skonštatoval, že hybnosť jeho pravej nohy
nebude nikdy ako pred nehodou a obmedzenie pociťuje pri každom kroku, ako aj bolesti v oboch nohách,

má trvalé následky. Okrem dávok zo Sociálnej poisťovne mu nebola uhradené žiadna škoda. Absolvoval
4 operácie, vo februári 2017 mal absolvovať piatu. Práceneschopnosť trvala dokopy 9 mesiacov. Lekár
vypracoval lekársku správu k posúdeniu jeho zdravotného stavu a hodnoteniu trvalých následkov úrazu.

Znalec z odboru dopravy X.. K. Q. na hlavnom pojednávaní predniesol znalecký posudok v súlade

s jeho písomným vyhotovením ako aj následným doplnením vypracovaným dodatkom k znaleckému
posudku. Uviedol, že k dopravnej nehode došlo na ceste 1/64 a to spôsobom, že motocykel jazdiaci v
smere z Nitry na Nové Zámky cca 70 m pred tabuľou konca obce narazil do vozidla odbočujúceho na
miesto ležiace mimo cesty. K nárazu prišlo v strede jazdného pruhu jazdy motocyklistu do pravej zadnej
časti odbočujúceho motorového vozidla Škoda Octavia, ktorý z technického hľadiska nedal protiidúcemu

motocyklu prednosť v jazde. Následkom nárazu sa vozidlá dostali do konečných pozícií, ktoré boli
zdokumentované políciou na mieste nehody. K zmenám týchto pozícií neprišlo. Išlo o excentrický ráz s
čiastočným sklzom, pri zrážke sa ťažiská pôsobiacich síl sa míňali, pričom došlo k rotácii oboch vozidiel.
Na mieste boli zadokumentované brzdovo šmykové stopy, jednalo sa o krátku priamo brzdovo šmykovú
stopu v smere jazdného pruhu. Skutočnosť, že išlo o miesto zrážky bolo možné oprieť o skutočnosť, že

cca polmetranaľavoodbrzdnejstopysanachádzaloznečisteniespôsobenérozstrekomprevádzkových
kvapalín motocykla a významnou stopou bola aj trecia stopa, ktorá vznikla v súvislosti s dopadom
motocykla a jeho pohybom do konečnej polohy. Z poškodení, ktoré boli zistené na motorovom vozidle
bolo zrejmé, že išlo o pomerne veľký náraz, pretože prišlo ku skrúteniu skeletu karosérie, k roztvoreniu
technologickej medzery medzi pravými zadnými dverami a pravým zadným blatníkom vozidla a k

značnému uzavretiu technologickej medzery medzi ľavými zadnými dverami a ľavým zadným blatníkom.
Pri náraze prišlo na motocykli k zlomeniu prednej vidlice, čo nasvedčuje na pomerene vysokú energiu
nárazu. Z výpočtov vyplynulo, že nárazová rýchlosť motocykla do vozidla sa v mieste zrážky pohybovala
v rozmedzí 76,9 - 86 km/h. Následnou rotáciou prišlo k rotácii motocykla okolo ťažiska a k dopadumotocykla v mieste, kde začínajú trecie stopy po motocykle. Pri uvedenom náraze bol motocyklista
vymrštený a dopadol do oblasti, kde začínali drecie stopy, pri náraze prišlo k odtrhnutiu výstuhy zadného
nárazníka vozidla Škoda Octavia, ktorá výstuha zároveň narazila do odparkovaného motorového vozidla

zn. Fábia. Rýchlosť motorového vozidla Škoda Octávia v čase zrážky bola stanovená na 21,5 - 17,5
km/h.
Z hľadiska posúdenia možností zabránenia zrážky zo strany oboch účastníkov bolo spracovaných
niekoľko možností zabránenia zrážke. Ak by sa motocyklista v čase začiatku reakcie pohyboval
rýchlosťou 65,5 km/h - 76,5 km/h po uplynutí predpokladanej doby reakcie, ak by začal intenzívne brzdiť

motocyklom so spomalením 7,9 m za sekundu vozidlo Škoda Octávia by z kolízneho koridoru vystúpilo
skôr,akobydokolíznehokoridoruvošielmotocykel,aleideopomernenebezpečnúmožnosťzabránenia
zrážke, pretože sa od motocyklistu vyžaduje brzdenie na hranici fyzikálnych možností, na hranici šmyku
a vozidlá sa míňajú v bezprostrednej blízkosti, kedy nie je možné vylúčiť, že ak by napr. vozidlo Octávia
zastavilo v jazdnom pruhu nedošlo by k zrážke. Ak by motocyklista jazdil rýchlosťou 53,2 - 60,5 km/
h a následne by brzdil s hodnotou spomalenia 7,9 m za sekundu na druhú zastavil by s motocyklom

pred kolíznym koridorom s vozidlom Škoda Octávia, v takomto prípade by nemohla nastať situácia,
že by zastavením vozidla Škoda Octávia prišlo ku kolízii, aj táto možnosť je nebezpečná z dôvodu, že
motocyklista stále musí brzdiť so spomalením na hranici fyzikálnych možností, kde nie je možné vylúčiť
šmyk. Z oboch týchto možností zabránenia zrážke vyplynulo, že motocykel by zabránil zrážke z vyšších
rýchlostí ako sú dovolené (v mieste dopravnej nehody išlo o obec s limitom rýchlosti do 50 km/h). Ak

by sa motocyklista pohyboval rýchlosťou 50km/h a nenáhle by brzdil s hodnotou spomalenia 3,9 m za
sekundu na mínus druhú, minul by sa v kolíznom koridore s vozidlom Škoda Octávia s odstupom vo
vzdialeností 7,5 metra - 15,5 metra, ale spomalenie 3,9 metra za sekundu na mínus druhú je polovičným
spomalením oproti hodnote 7,9 metra za sekundu na mínus druhú, ktoré v podstate vytvára priestor pre
motocyklistu pre bezpečné brzdenie motocykla, pod limitnými hodnotami bezpečného zastavenia. Ak by

sa motocyklista pohyboval rýchlosťou 42,2 km/h - 48,6 km/h po brzdení s hodnotou spomalenia 3,9 m
za sekundu na mínus druhú by zastavil pred kolíznym koridorom s vozidlom Škoda Octávia. Ak by sa
teda motocyklista pohyboval rýchlosťou 50 km/h, nepotreboval na odvrátenie zrážky použiť extrémne
brzdenienahranicišmyku,alestačilomulenpolovičnéspomalenie,čojemožnépovažovaťzabezpečné
brzdenie, motocyklista by však musel na zabránenie zrážke brzdiť a bol by tým pádom obmedzený,

nie však ohrozený. Vozidlo Octávia odbočujúce vľavo teda motocyklistovi nevytvorilo prekážku náhlu.
Rýchlosť motocyklistu bola výpočtom stanovená na 83,5-92,5 km/h a v takom prípade bolo pre vodiča
odbočujúceho doľava vzhľadom na vzdialenosť (71,9-96,5m) a rýchlosť motocykla obtiažne posúdenie
dopravnej situácie, pretože čím je väčšia vzdialenosť motocykla od vozidla, tým je obtiažnejšie posúdiť,
akou rýchlosťou sa motocykel blíži.

Po vypracovaní doplnku č. 1 k znaleckému posudku znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že na
základe žiadosti súdu vykonal šetrenie, nahliadol do vyšetrovacieho spisu, ale nezistil skutočnosti, ktoré
byviedlikstanoveniuzmenypolohyvozidlaNR330HSpo zrážkeokrempoznámky,ktorásanachádzala
v náčrtku dokumentácie nehody políciou. Následne požiadal políciu o súčinnosť pri dokumentovaní
zmeny polohy vozidla, pričom polícia nevedela potvrdiť manipuláciu s vozidlom po nehode, preto

vykonal porovnanie stôp, ktoré boli na fotodokumentácii pozorovateľné. Z výsledkov porovnania bolo
preukázateľné, že stopy vedúce k pravému zadnému kolesu vozidla Octávia NR 330 HS sa kryjú so
stopami získanými v pôvodnej simulácii. Vykonal aj preverenie technickej prijateľnosti zdokumentovanej
polohy vozidla Octávia po zrážke. Čo sa týka posúdenia polôh črepín a súčiastok okolo vozidla, podľa
polôh črepín bola nevyhnutná rotácia vozidla Octávia s následným pohybom zadnej časti v smere

mimo cestu k poškodenému vozidlu Fábia. Miesto zrážky bolo v strede jazdného pruhu motocykla tak,
ako to bolo zadokumentované v náčrtku z miesta nehody. Doplnok znaleckého posudku korešponduje
so závermi jeho znaleckého posudku č. 12/2015 a tam uvedené závery nemá dôvod meniť ani po
vypracovaní doplnku.

Znalec z odboru dopravy X. na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku.
Rýchlosť jazdy motocykla bezprostredne pred zrážkou s protiidúcim odbočujúcim motorovým vozidlom
stanovil na cca XX km/h a vozidla odbočujúceho vľavo na cca XX km/h. W. stanovil na základe určenia
tzv.energetickyekvivalentnejrýchlosti(E.),tedadeformačnejenergiepotrebnejnadeformáciuvozidla.T.
E. sa vyjadruje hodnotou km/h, pričom sa porovnáva poškodenie vozidla o známej hodnote technických

parametrov, s vozidlom o neznámej hodnote. N. spracovaní znaleckého posudku vykonal viac ako XX
rôznych analýz zrážky motocykla s vozidlom a pri rýchlosti motocykla XX km/h by konečná poloha
motocykla bola ďaleko za polohou v akej bol motocykel nájdený. N. vozidla C. V. zdokumentovaná
na mieste dopravnej nehody nezodpovedala jeho konečnej polohe po zrážke, konštatoval preto, že svozidlombolopozrážkemanipulované.K.reagovalnaodbočujúcevozidlovovzdialenosticcaXXmetrov
od motorového vozidla a ak by aj išiel rýchlosťou dovolenou teda cca XX km/h, nemohol motocyklista
zrážke zabrániť, ani náhlou zmenou smeru jazdy, ani náhlou zmenou rýchlosti, brzdením na hranici

havarijného brzdenia, aj v takom prípade by došlo k zrážke motocykla s motorovým vozidlom. C. vozidla
V. vytvoril vodičovi motocykla z technického hľadiska prekážku náhlu, teda tento nemohol zrážke
zabrániť ani pri dodržaní pravidiel cestnej premávky.
Po vypracovaní doplnku č. X k znaleckému posudku znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že v
dodatku k znaleckému posudku sa zameral na analyzovanie skutočnosti či s vozidlom C. bolo po

zrážke manipulované, alebo či poloha vozidla zadokumentovaná príslušníkmi polície na mieste nehody
a plánok zodpovedajú konečnej polohe v akej zostalo vozidlo po zrážke. Z vykonanej analýzy vyplynulo,
že s vozidlom bolo po zrážke manipulované a toto bolo odstavené mimo vozovku. Na mieste nehody
neboli zadokumentované trecie stopy po kolesách prednej alebo zadnej nápravy vozidla C., stopa na
ktorú poukazuje jeho kolega znalec nezodpovedá tomu, aby bola vytvorená šmýkaním kolies zadnej
nápravy, nakoľko je súmerná v smere od stredu vozovky ku kolesu, ide o stopu spôsobenú valivým

pohybom. Na základe analýzy je možné z technického hľadiska konštatovať, že konečná poloha vozidla
C. bez následného premiestnenia mimo vozovky je technicky neprijateľná. Na základe vykonaných
analýz vyhodnotil zrážku tak, že pri rýchlosti motorového vozidla XX km/h a motocykla pri rýchlosti XX
km/h došlo k zrážke na mieste ktoré je vzdialené X,X m od pozdĺžnej súvislej čiary. R. však vysvetliť
ako mohol vzniknúť taký veľký rozdiel (XX km/h) medzi znaleckými posudkami vo vzťahu k rýchlosti

motocykla. K. výpočet obhajoby možno chápať ako správny v teoretickej rovine, ak by sa motocykel
šmýkal po celej zadokumentovanej dráhe, čo však nie je možné exaktne dokázať.

I. vykonal konfrontáciu znalcov, nakoľko z predložených znaleckých posudkov vyplynuli rozdielne
závery znalcov najmä vo vzťahu k rýchlosti motocykla. W. medzi posudkami súd videl v použitých

rozdielnych vstupných údajoch, v stanovení rozdielnej výbehovej rýchlosti motocykla, v stanovení
rýchlosti motocykla pred nárazom a v neposlednej miere aj v konštatovaní, že s osobným motorovým
vozidlom zn. V. sa po zrážke manipulovalo.
U. X.. Q. k posudku X.. D. uviedol, že hodnoty E., ktoré vypočítal považuje za nízke, rozpor v spôsobe
výpočtu nevidel, ale videl rozdiel v rešpektovaní konečnej polohy vozidla V. a samotných poškodení

vozidiel, čím vznikol aj rozdiel vo vypočítanej nárazovej rýchlosti. Na závery o konečnom postavení
vozidla V. po zrážke mala vplyv podľa X.. Q. aj zaznamenaná šmyková stopa na vozovke, ktorá
smerovala k zadnému kolesu motorového vozidla C. Octávia, nesúhlasil s tvrdením, že po dopravnej
nehode bolo s vozidlom manipulované, uviedol, že v dôsledku nárazu mohlo dôjsť aj k nadvihnutiu
vozidla a jeho odskočeniu do konečnej polohy. U. X.. D. zas k vyjadreniu X.. Q. uviedol, že absentovala

trecia stopa ľavého zadného kolesa po šmýkaní do konečnej polohy a do zadokumentovanej polohy sa
teda vozidlo C. nemohlo dostať nárazom motocykla, ale muselo byť s ním nejakým spôsobom narábané,
premiestnené.

I. S. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa s priateľom (D. K.) vracali z kúpaliska v N. J. a po ceste

do R. plánovali kúpiť melóny. Po svojej ľavej strane zbadali predajcov melónov a rozhodli sa odbočiť.
J. začali robiť odbočovací manéver, auto pribrzdilo, priateľ dal smerovku, v rozhľade im nič nebránilo,
vo veľkej diaľke videla osvetlenú motorku, ktorá im podľa nej nebránila v odbočení, motorku nepočuli. V
čase, keď už bola pripravená rozopnúť si bezpečnostný pás a čakala kedy auto zhasne, došlo k nárazu.
C. von, zbadala rozbitú časť auta a na zemi motorkára, mal otvorenú zlomeninu členka. N. zavolal políciu

azáchranku.C.boladobrá,svietiloslnko.N.nimisapohybovalomotorovévozidlovoväčšejvzdialenosti.
K. bol v dostatočnej vzdialenosti, aby mohli vykonať odbočovací manéver. K nárazu do zadnej časti
osobného motorového vozidla došlo v čase, keď už ich motorové vozidlo bolo takmer zaparkované v
rovine F., ktorá tam bola tiež zaparkovaná. N. náraze došlo k posunu ich vozidla smerom k zaparkovanej
F., s vozidlom po náraze nemanipulovali. C. cca XX rokov, dopravnú nehodu ešte nemala.

I. K.. C. J. na hlavnom pojednávaní po zbavení mlčanlivosti poškodeným uviedol, že vypracoval znalecký
posudok o bolestnom na základe zranení, ktoré poškodený utrpel. K zvýšeniu bodov oproti základnej
sadzbe došlo v dôsledku toho, že poškodenie členkovej kosti je veľmi háklivé zranenie, ktoré môže viesť
k odumretiu tkaniva a kosti, pričom povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon. V § 9

bod X zákona č. XXX/XXXX Z.z je uvedené, kedy sa bodové ohodnotenie bolesti môže zvýšiť až o
polovicu, ale pokiaľ by mohol, určil by bodové ohodnotenie až na dvojnásobok z hľadiska charakteru
poranenia a osoby poškodeného.I. X.. S. C. na hlavnom pojednávaní po zbavení mlčanlivosti uviedol, že po vyslaní na miesto dopravnej
nehody, prizval na miesto znalca X.. Q., z miesta dopravnej nehody vyhotovoval náčrtok, do ktorého
zadokumentoval , základný bod merania, jednotlivé stopy (napr.olejová škvrna, črepiny, ryhy a iné) a

k tomu vyhotovil fotodokumentáciu. N. stôp, ktoré zaznamenal na mieste dopravnej nehody, znalec
tieto údaje nahodil do počítača, premietol do programu a spracoval tak priebeh dopravnej nehody. K
zrážke s motocyklom došlo zhruba v strede jazdného pruhu motorkára, po strete vozidlo obžalovaného
nezostalo na mieste kontaktu, došlo k odrazeniu vozidla obžalovaného do vozidla, ktoré stálo mimo
cesty (označené v náčrte ako poloha po premiestnení).

Z prečítanej výpovede svedka C. C. (čl. XXX-XXX) vyplynulo, že dňa XX.XX.XXXX asi o XX.XX hod.
jazdil na vozidle zn. škoda F. EČ NR XXX DB, ktoré mal požičané od A. I.. V uvedenej dobe sa nachádzal
v obci R. - A. J., kde mal auto odstavené. V čase keď stál pri pokladni a platil, došlo k nárazu. V. sa
a uvidel ako letí motorkár vzduchom. K. vozidlo zn. V. bolo v tom čase asi v polovici jazdného pruhu, v
ktorom sa pohyboval motocyklista. R. toto vozidlo odhodilo do jeho vozidla zn. F.. C. z V. vystúpil a išiel

k motocyklistovi, nehodu nevidel, rozprával sa vtedy s obsluhou.

Z prečítanej výpovede svedka poškodeného A. I. (čl.XX-XX) vyplynulo, že jeho spoločnosť bola
vlastníkom motorového vozidla zn. C. F. EČ NR XXX DB, ktoré mal na základe zmluvy o prenájme
požičané C. C.. Na vozidle v súvislosti s dopravnou nehodou vznikla škoda vo výške XXX eur, ktorú si

neuplatňuje, nakoľko mu bola škoda vyplatená z poistky vozidla C. V. NR XXX HS

N. § X68 odsek 2 T. poriadku bol prečítaný znalecký posudok znalca K.. W. W.. Zo znaleckého posudku
a záverov tohto posudku vyplynulo, že poškodený pri dopravnej nehode utrpel otvorenú zlomeninu tela
členkovej kosti vpravo, trieštivú zlomeninu pätovej kosti vľavo s posunom kostných úlomkov, zlomeninu

mediálneho malleolu (vnútorného členka) vľavo s posunom kostných úlomkov, trieštivú zlomeninu bázy
proximálneho článku ukazováka palca pravej ruky, zlomeninu pätovej kosti vpravo, vykĺbenie A. kĺbu II
prsta pravej nohy s tržnou ranou, kožnú odreninu v oblasti pravého lakťa a oboch rúk, pomliaždenie
pravých a ľavých pľúc. U poškodeného X.. Jaromíra W. došlo k rozvoju neuropatickej bolesti, pálivej
bolesti v oblasti plosky ľavej dolnej končatiny okrem malíčka, pri dotyku mal prítomné úporné bolesti.

U. vnútorného členka vľavo vznikla najpravdepodobnejšie kombináciou násilnej rotácie a pádom na
oblasť ľavého členka, trieštivá zlomenina ľavej pätovej kosti vznikla najpravdepodobnejšie pri prudkom
náraze na stupaj ľavej nohy. V. trieštivá zlomenina pravej členkovej kosti vznikla najpravdepodobnejšie
nepriamymmechanizmom,prudkýmdopadomnanohu,kedydošlokprenosuenergiezpíšťalynaoblasť
talu veľkou silou a prudkosťou a zároveň došlo aj ku vzniku zlomeniny pravej pätovej kosti. C. A. kĺbu II

prsta pravej nohy s tržnou ranou vzniklo v dôsledku nadmerného, neprirodzeného pohybu v kĺbe II prsta.
C. tieto poranenia vznikli počas úrazového deja predmetnej dopravnej nehody. U. bázy proximálneho
článku ukazováka pravej ruky vznikla najpravdepodobnejšie priamym nárazom na ukazovák pravej ruky
veľkou silou a prudkosťou počas úrazového deja - dopravnej nehody. J. odreniny v oblasti pravého
lakťa a na oboch rukách vznikli pôsobením vonkajšieho mechanického násilia tupého charakteru, ktoré

pôsobilo na zranené oblasti tela
mechanizmom tlaku a ťahu menšou silou a prudkosťou a pomliaždenie pravých
a ľavých pľúc vzniklo pôsobením vonkajšieho mechanického násilia tupého charakteru, ktoré pôsobilo
na oblasť hrudníka stredne veľkou silou a prudkosťou a mohli
vzniknúť pri náraze hrudníka o pevnú podložku, napríklad vozovku pri páde motocyklistu z motocykla. C.

zranenia poškodeného vznikli a v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa XX.XX.XXXX
v čase o XX.XX hod. na ceste X/XX v obci
R. - J.. M. zmeny, ktoré utrpel X.. S. W. si vyžadovali dĺžku liečby a práceneschopnosti viac ako X
týždňov /XX dní/, priemerne X až X mesiacov.

N. listinných dôkazov podľa § 269 T. poriadku menovite, záznamu o dopravnej nehode, zápisnice o
ohliadke miesta dopravnej nehody, náčrtku miesta dopravnej nehody a zápisov o dychovej skúške
(čl. X-XX), lekárskej správy (čl.XX), evidenčných kariet vozidiel (čl.XX-XX), výpisu z obchodného
registra(čl.XX-XX),výpisuzoživnostenskéhoregistra(čl.XX),zmluvyoprenájme(čl.XX-XX),lekárskeho
posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (čl.XXX-XXX, XXX-XXX), evidenčnej karty

vodiča (čl.XXX-XXX,XXX-XXX, ), uplatnenia nároku na náhradu za poskytnutie zdravotnej starostlivosti
a nároku na náhradu škody (čl.XXX-XXX), výpisu z ústrednej evidencie priestupkov (čl.XXX-XXX),
lekárskych správ (čl. XXX-XXX, XXX-XXX), rozhodnutia I. poisťovne R. (čl. XXX), lustrácie I., správy ORPZ R. a O. (čl.XXX-XXX,XXX-XXX), správy V. úradu R. (čl. XXX), pracovného posudku (čl.XXX), správy
obce Q. (čl. XXX), V. (čl. XXX,XXX), vyjadrenia obhajoby (čl. XXX-XXX) vyplynulo nasledovné:
- dňa XX.XX.XXXX o XX:XX došlo k dopravnej nehode na úseku cesty I/XX v obci R.. M. dopravnej

nehody boli obžalovaný A. K. (C. V. NR XXXHS) a S. W. (H. NR XXXAM) ako poškodený. K nehode došlo
na XX km cesty smerom do R., keď vodič motorového vozidla zn. V. pri odbočovacom manévri nedal
prednosť oproti jazdiacemu motocyklu, pri dopravnej nehode došlo k zraneniu poškodeného s dobou
liečenia minimálne X mesiacov, v rozsahu uvedenom v znaleckom posudku a poškodeniu prenajatého
vozidla F. (NR XXXDB), ktoré užíval vodič C. C. na základe zmluvy o prenájme vozidla so spoločnosťou

A. I. - SG I.
- u obžalovaného ani poškodeného v čase dopravnej nehody nebol zaznamenaný alkohol v dychu,
- zo správy o povesti páchateľa vyplynulo, že obžalovaný je vlastníkom vodičského oprávnenia pre
typy motorových vozidiel B1 od X.X.XXXX, B od XX.X.XXXX a AM od XX.X.XXXX, na úseku cestnej
premávky sa dopustil viacerých priestupkov, ktoré boli vybavené v blokovom konaní, rozsudkom súdu
zo dňa XX.XX.XXXX bol odsúdený za prečin, avšak hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. V. je

rozvedený, má povesť slušného občana, žije v spoločnej domácnosti s rodičmi. Z pracovného posudku
vyplynulo, že ide o spoľahlivého a zodpovedného zamestnanca, ktorý si plní svoje povinnosti svedomite,
patrí k zamestnancom, na ktorých sa dá spoľahnúť a je vždy ochotný pomôcť,
- z vyjadrenia obhajoby k znaleckému posudku X.. D. predloženého poškodeným vyplynulo hodnotenie,
že simulačný program pre analýzu dopravných nehôd C. P. nie je v I. republike autorizovaný, je

nedôveryhodný a negarantuje správnosť výpočtu. W. vo výstupných údajoch (výbehová rýchlosť-
rýchlosť vozidla bezprostredne po strete), pri aplikácii simulačného programu nezodpovedá
matematickým výpočtom.
- v konaní si uplatnili nároky na náhradu škody C. zdravotná poisťovňa vo výške XXXX,XX eur, I.
poisťovňa vo výške minimálne XXX,XX eur a S. W. vo výške minimálne XXXX,XX eur

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a zistil, že z výsledkov vykonaného
dokazovania nie je možné bezpečne ustáliť záver, že skutok uvedený v obžalobe prokuratúry je trestným

činom.

N. ublíženia na zdraví podľa § X57 odsek 1 T. zákona, pre ktorý bol A. K. obvinený, spácha ten, kto
inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví. N. konštatovaní, že ide o trestný čin musia byť
naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu a to objekt, objektívna stránka, subjekt a

subjektívnastránka.V.pritrestnomčineublíženianazdravíjeľudskézdravie,objektívnastránkaspočíva
v spôsobení ťažkej ujmy na zdraví u iného, subjektom je každá trestne zodpovedná osoba a subjektívna
stránka trestného činu ublíženia na zdraví vyžaduje nedbanlivostné zavinenie. R. si spáchanie trestného
činu ublíženia na zdraví podľa § X57 odsek 1 T. zákona vyžaduje ako následok spôsobenie ťažkej ujmy
na zdraví, je nevyhnutné posudzovať tento stav podľa individuálnych okolností každého konkrétneho

prípadu.

V. môže byť trestne zodpovedný za následok, ktorý spôsobil, len ak ho zavinil. U. ako obligatórny
znak subjektívnej stránky trestného činu je vnútorný, psychický vzťah páchateľa k objektívnym znakom
trestného činu, musí zahrňovať všetky znaky charakterizujúce objektívnu stránku trestného činu, ale i

príčinný vzťah medzi konaním obžalovaného a jeho následkom. N. skúmaní trestnej zodpovednosti z
hľadiska príčinného vzťahu je korektívom zavinenie, ktoré musí pristúpiť k príčinnému vzťahu medzi
konaním a následkom, pokiaľ na pričítanie následku stačí nedbanlivosť, treba aby páchateľ aspoň
podľa okolností a svojich osobných pomerov mal a mohol príčinný vzťah predvídať (R XX/XXXX).
Ak nepredvídateľný príčinný priebeh nie je v zavinení obsiahnutý, páchateľ potom za následok, ktorý

vznikne, nezodpovedá. Na naplnenie skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § XXX odsek
X T. zákona sa vyžaduje nedbanlivostné zavinenie spočívajúce buď vo vedomej nedbanlivosti, ktorá
zahŕňa vedomosť páchateľa o možnosti spôsobenia následku, ktorý síce páchateľ nechce spôsobiť, ale
bez primeraných dôvodov sa spolieha, že nenastane, alebo v nevedomej nedbanlivosti, ktorá spočíva v
tom, že páchateľ mal a mohol vedieť, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený

T. zákonom, pričom pre právnu kvalifikáciu v odseku X písmeno a) citovaného ustanovenia T. zákona
(po zmene právnej kvalifikácie) sa vyžaduje, aby k takému následku došlo v dôsledku závažnejšieho
spôsobu konania.C. dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa XX.XX.XXXX cca o XX.XX hod. došlo na ceste
smerom z R. U. do R. k dopravnej nehode, ku ktorej malo dôjsť tak, že obžalovaný pri vykonávaní
odbočovacieho manévru nedal prednosť v jazde oproti idúcemu vodičovi motocykla ( poškodenému) v

rozpore s ustanovením § 19 odsek X zákona č. X/XXXX Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého „vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým
vozidláminemotorovýmvozidlám,električkámidúcimvobochsmeroch,vozidlámidúcimvovyhradenom
jazdnom pruhu po jeho ľavej strane a chodcom prechádzajúcim cez vozovku“. N. tohto ustanovenia
cestného zákona súdna prax vždy považuje za porušenie dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona,

pretože jej porušenie má za následok ohrozenie života a zdravia a spôsobenie vážnej dopravnej nehody,
v dôsledku čoho vodič motocykla utrpel zranenia bližšie špecifikované v znaleckom posudku znalca
z odboru zdravotníctvo K.. W., ktoré zanechali na zdraví poškodeného trvalé následky vyplývajúce z
lekárskych správ a posudkov.

V daných súvislostiach je potrebné pripomenúť všeobecné východiská výkladu príčinného vzťahu. N.

vzťah (nexus causalis) spája konanie páchateľa s následkom a je obligatórnym znakom objektívnej
stránky trestného činu, preto páchateľ môže byť trestne zodpovedný za trestný čin len vtedy, ak svojím
konaním skutočne spôsobil trestnoprávne relevantný následok. Ak neexistuje príčinný vzťah, nemožno
mu pričítať ani následok, čo vedie k tomu, že odpadá trestná zodpovednosť. N. vzťah musí byť daný
nielen medzi konaním a následkom, ale aj medzi konaním a účinkom (napr. spôsobením ublíženia na

zdraví) a medzi konaním a ťažším následkom, ktorý je potom okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej
trestnej sadzby. V týchto smeroch príčinný vzťah trestnú zodpovednosť podmieňuje. U. príčinného
vzťahu je teória podmienky (conditio sine qua non), podľa ktorej je príčinou každý jav, bez ktorého by
iný jav buď vôbec nenastal alebo nenastal spôsobom akým nastal.
N. posúdení konkrétnej právnej veci bolo potrebné príčinnú súvislosť skúmať na základe zistených

okolností prípadu so zdôraznením hlavných a rozhodujúcich príčin, čo ale ešte neznamená, že len
hlavné príčiny boli právne relevantné a že bolo možné celkom vylúčiť príčiny vedľajšie. C. na to, že
trestným činom je čin, ktorý má znaky niektorej skutkovej podstaty trestného činu, bolo potrebné skúmať
príčinný vzťah v jeho konkrétnej podobe, t.j. protiprávne konanie páchateľa smerujúce ku konkrétnemu
trestnoprávne relevantnému následku. U., že jednotlivé príčiny a podmienky nemajú pri spôsobení

následku rovnaký význam, sa označuje ako zásada gradácie príčinnej súvislosti. A. je, aby konanie
páchateľa bolo z hľadiska následku príčinou dostatočne významnou. K. spôsobenia následku pritom
môže klesnúť až na tak nepatrný stupeň, že príčinná súvislosť je prakticky bez významu, a teda o trestný
čin nepôjde.

N. súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom je daná, ak by bez zavineného konania páchateľa
škodlivý následok nenastal. N. súvislosť medzi konaním páchateľa a spôsobeným následkom sa
neprerušuje, ak ku konaniu páchateľa pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá síce spolupôsobí pri vzniku
následku, avšak konanie páchateľa zostáva skutočnosťou, bez ktorej by k vzniku následku nebolo
došlo. K prerušeniu tejto príčinnej súvislosti dochádza vtedy, ak nová skutočnosť pôsobí ako výlučná

a samostatná príčina, ktorá spôsobí následok bez ohľadu na konanie páchateľa. Ak teda pri vzniku
následku spolupôsobí viac príčin, je potrebné hodnotiť každú príčinu osobitne, podľa významu na vznik
následku a určiť jej dôležitosť na následok, ktorý z konania obžalovaného nastal.
V posudzovanej veci podstata problému spočívala v otázke, či zistené skutkové okolnosti umožnili učiniť
záver súdu, že obžalovaný svojím konaním naplnil znak objektívnej stránky trestného činu podľa §

157 T. zákona. T. bolo potrebné hodnotiť práve z pohľadu výkladu teórie príčinnej súvislosti, resp. jej
gradácie. N. danú vec to znamenalo hodnotiť celkovú dopravnú situáciu, charakter cestnej komunikácie,
viditeľnosť, dennú dobu, spoluzavinenie poškodeného a mieru porušenia povinnosti obžalovaného ako
aj poškodeného. K. závažné porušenia pravidiel cestnej premávky, ktoré majú spravidla za následok
dopravnú nehodu s vážnymi následkami na živote a zdraví alebo spôsobia škodu na majetku, možno

okrem iných zaradiť aj nedanie prednosti v jazde a neprimeranú rýchlosť, ktoré treba posudzovať podľa
toho, ktoré porušenie bolo zásadnou príčinou vzniku následku.
N. riešení otázky viny vodiča osobného motorového vozidla za vznik dopravnej nehody, ktorej príčinou
(resp. jednou z príčin) bolo nesplnenie povinnosti vodiča dať prednosť v jazde motocyklu pohybujúcemu
sa oproti po hlavnej pozemnej komunikácii, bolo nutné vychádzať z faktu, že v prípade stretu križujúcich

sa vozidiel je spravidla rozhodujúce konanie vodiča odbočujúceho doľava (primárna je povinnosť dať
prednosť v jazde). Ak vodič odbočujúci vľavo nedá prednosť v jazde oproti idúcemu vodičovi jazdiacemu
priamo po hlavnej ceste, zodpovednosť za ich stret a prípadné ďalšie následky je zásadne na vodičovi
odbočujúcemu doľava. Ak však oproti idúci vodič, ktorý má prednosť v jazde ide rýchlosťou výrazneprekračujúcoumaximálnupovolenúrýchlosťtak,akotomuboloajvtomtoprípade(motocyklistaprekročil
maximálnu dovolenú rýchlosť minimálne o XX km/h), čím vodičovi odbočujúcemu vľavo z hlavnej cesty
znemožní, aby mu dal prednosť v jazde, tak nie je vylúčená zodpovednosť vodiča, ktorý má prednosť v

jazde za vznik prípadnej kolízie. C. prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti v konkrétnom úseku cesty
sa považuje za porušenie dôležitej povinnosti uloženej vodičovi motorového vozidla právnymi predpismi,
pretože takéto porušenie má spravidla za následok veľmi reálne nebezpečenstvo pre život a zdravie
ostatných. V tomto prípade bolo potrebné výrazné prekročenie povolenej rýchlosti vozidla idúceho po
hlavnej ceste považovať za jedinú a zásadnú príčinu dopravnej nehody. I. skutočnosť, že primárne

je potrebné v prípade kolízie vozidiel brať na zodpovednosť vodiča vykonávajúceho odbočovací úkon
vľavo neznamená, že spôsob jazdy oproti idúceho vozidla po hlavnej komunikácii nie je rozhodujúci.
N. totiž v tomto prípade minimálne XX % tným prekročením povolenej rýchlosti jazdy navodil taký
priebeh dopravnej situácie, že vozidlo obžalovaného, ktoré mu malo dať prednosť, nestačilo napriek
dostatočnému rozhľadu (priaznivé svetelné a poveternostné podmienky) a dostatočnej vzdialenosti
protiidúceho motocykla (podľa znaleckého posudku XX,X-XX,X m) prejsť na miesto ležiace mimo cesty a

taktosamotocyklistasámzbavilmožnostiadekvátnereagovaťnadopravnúsituáciuaprítomnosťvozidla
obžalovaného. V prípade extrémnej miery porušenia povinnosti vodiča idúceho po hlavnej ceste tak
prichádza do úvahy zodpovednosť vodiča motocykla. Z porovnania povinnosti oboch vodičov vyplýva,
že povinnosť dať prednosť v jazde je kvalitatívne vyšším stupňom povinnosti, ako je povinnosť dodržať
limit dovolenej rýchlosti. Od tejto zásady sa možno výnimočne odchýliť, ak je to odôvodnené jednak

extrémnou mierou porušenia povinnosti vodiča oproti idúceho po hlavnej ceste dodržať stanovený
rýchlostný limit a jednak tým, že porušenie tejto povinnosti spôsobí faktické znemožnenie vozidla
odbočujúceho vľavo splnenie si povinnosti dať oproti idúcemu vozidlu prednosť v jazde.
V danom prípade poškodený motocyklista J. W. rýchlosť jazdy prekročil významným spôsobom,
čím znemožnil obžalovanému dať mu prednosť v jazde, a preto došlo k dopravnej nehode, teda

„menšia“ povinnosť účastníka cestnej premávky bola príčinou vzniku tejto dopravnej nehody s fatálnymi
následkami na zdraví motocyklistu. B. vyplynulo nielen z výpovede obžalovaného, svedkyne C., ale
najmä zo záverov znaleckého posudku znalca X.. Q., z jeho výpovede a doplnku k znaleckému posudku,
kde znalec podrobne analyzoval jednotlivé dopravné situácie zamerané na zabránenie stretu vozidiel
a z ktorých zistení vyplynulo, že ak by sa motocyklista pohyboval povolenou rýchlosťou XX km/h,

nepotreboval na odvrátenie zrážky použiť žiadne extrémne brzdenie, ale stačilo mu len polovičné
spomalenie (bezpečné brzdenie) a bol by tak odbočujúcim motorovým vozidlom iba obmedzený, nie
však ohrozený. N. názoru súdu nemožno spravodlivo požadovať od vodiča odbočujúceho doľava (na
miesto ležiace mimo cesty), že po hlavnej ceste v obci prechádza iný účastník cestnej premávky
rýchlosťou vyššou minimálne o XX % ako je povolená a tejto okolnosti podriadiť svoje správanie v

doprave. V. by viedol k záveru, že každý vodič musí vždy a za všetkých okolností počítať s tým, že
ostatní účastníci pravidlá cestnej premávky nedodržiavajú, v cestnej premávke sa však uplatňuje princíp
obmedzenej dôvery, ktorý spočíva v tom, že vodič pri premávke na pozemných komunikáciách sa môže
spoliehať na to, že ostatní účastníci budú dodržiavať pravidlá cestnej premávky, pokiaľ z konkrétnych
okolností nevyplýva opak. N. obmedzenej dôvery sa nemôže dovolávať vodič, ktorý hoc jazdí po hlavnej

ceste, jazdí rýchlosťou významne prekročenou (nad polovicu maximálne povolenej rýchlosti), lebo ide o
absolútne nerešpektovanie pravidiel cestnej premávky a práv ostatných účastníkov v doprave a musí
tak počítať aj s tým, že môže v dôsledku takéhoto správania dôjsť k dopravnej nehode a prípadne aj k
nenapraviteľným následkom na zdraví a majetku účastníkov cestnej premávky.
V priebehu konania bol súdu predložený súkromný znalecký posudok poškodeného vypracovaný

znalcom X.. D., z ktorého záverov a výpovede vyplynulo, že motocykel H. sa v čase pred zrážkou
pohyboval konštantnou rýchlosťou XX km/h, že technickou príčinou nehody bola neprávna technika
jazdy vodiča motorového vozidla V., ktorý motocyklistovi vytvoril náhlu prekážku a motocyklista
nemohol zrážke zabrániť ani pri dodržaní pravidiel cestnej premávky. Na zdôvodnenie svojich záverov
argumentoval „chaotickým pohybom motocykla po zrážke, poškodeniami vozidiel porovnávanými v

databázach znalcov, absenciou brzdných stôp motocykla, iným vozidlom brániacim vodičovi V. vo
výhľade a manipuláciou vozidla V. po zrážke“, ktoré argumenty boli v rozpore so znaleckým skúmaním
a závermi znalca X.. Q.. I. v dôsledku rozporov v záveroch znaleckého skúmania vykonal konfrontáciou
znalcov. W. medzi posudkami súd videl v rozdielnych vstupných údajoch, v stanovení rozdielnej rýchlosti
motocykla a v neposlednej miere aj v tvrdení, že s motorovým vozidlom zn. V. sa po zrážke vozidiel

manipulovalo. I., ktorými argumentoval X.. D. sa však v konaní nepreukázali, znalecké zistenia X.. D.
boli nepresvedčivé, opierali sa o spochybňovanie reálne zabezpečených stôp pri dokumentovaní miesta
nehody, znalec nevedel technicky vysvetliť vysoký rozdiel v rýchlosti motocykla a primerane reagovať
na matematické rozdiely pri výpočtoch prednesených obhajobou.Z výpovede obžalovaného a svedkyne C. nevyplynulo, že by vodičovi V. v dostatočnom výhľade pri
odbočovaní vľavo bránilo iné vozidlo, z náčrtku miesta dopravnej nehody (pre X.. D. nečitateľného)
je zrejmá aj brzdno šmyková stopa motocykla, rycie stopy po pohybe motocykla po zrážke a z

fotodokumentácie je viditeľný aj rozsah poškodení a postavenie vozidiel po zrážke. Zo žiadnych
zadokumentovaných dôkazov tiež nevyplynulo, že by bolo s vozidlom V. po zrážke manipulované
naopak, z doplnku znaleckého posudku X.. Q. a fotodokumentácie je zrejmé, že existovali pozorovateľné
šmykové stopy zadných kolies vozidla V. vzniknuté po náraze odsunutím. U. Ing. Q. na posúdenie
technickej prijateľnosti šmykových stôp kolies V. využil pôvodné simulácie priebehu zrážky vozidiel z

posudku č.XX/XXXX pre jednotlivé nárazové rýchlosti motocykla a konštatoval technickú prijateľnosť
konečnej polohy V. tak, ako bola zadokumentovaná a táto korešpondovala aj s miestom nárazu,
spôsobom nárazu, poškodením vozidiel a zadokumentovanými stopami.
U. X.. Q. bol prítomný pri obhliadke miesta dopravnej nehody a pri vyhotovovaní náčrtku z miesta
dopravnej nehody a logicky a zrozumiteľne predniesol znalecký posudok a následne aj doplnok k
znaleckému posudku, pričom výpočtami za súčasnej aplikácie E. (energeticky ekvivalentnej rýchlosti)

vyvrátil aj hypotézu X.. D. o manipulácii s vozidlom V. a pochybnosti o konečnej polohe vozidla,
motocyklistu a jeho motorky po náraze. W. závery o rýchlosti, ktorou jazdil pred stretom vozidiel
motocyklista,prezentovanéX..D.súdvyhodnotilzhoreuvedenýchdôvodovakonepresvedčivé,nejasné
a s ohľadom na pôvodne vypracovaný posudok a doplnok X.. Q. a exaktné matematické výpočty
(písomné stanovisko obhajoby k znaleckému posudku X.. D.) aj ako nesprávne. C. rýchlosť motocyklistu

XX km/h (v znaleckom posudku X.. D. predloženým poškodenou stranou) odôvodňovala v dopravnej
situácii vytvorenie náhlej prekážky vodičom V. pre motocyklistu a výrazne zároveň znižovala extrémnosť
prekročenej rýchlosti motocyklistom, svedčila celkovo v prospech poškodeného, ale bola v zásadnom
rozpore so znaleckými zisteniami X.. Q., ktorý znaleckými zisteniami podložil, že vodič V. nevytvoril
motocyklistovi vzhľadom na rýchlosť jeho jazdy z technického hľadiska prekážku náhlu.

I. nemal žiadny dôvod spochybňovať závery znaleckého posudku X.. Q., ktorý vypracoval znalecký
posudok už v prípravnom konaní na základe obhliadky miesta dopravnej nehody, pri ktorej bol osobne
prítomný, s použitím a zapracovaním zabezpečených stôp a takéto pochybnosti o správnosti znaleckých
záverov nevyplynuli ani z vyšetrovacieho spisu. U. X.. Q. však nemohol v znaleckom posudku z
technického hľadiska rozhodnúť, či vodič V. v začiatku odbočovania bol povinný predpokladať, že

vodič motocykla jazdí rýchlosťou vyššou ako je v danom úseku cesty dovolená, nakoľko išlo o otázku
právneho posúdenia. U. a ich technické závery boli navzájom konfrontovaní, obaja mali možnosť vyjadriť
sa k vypracovaným posudkom a zaoberali sa v doplnkoch svojich znaleckých posudkov aj technickej
prijateľnosti úvahy o zmene konečnej polohy motorového vozidla V. po náraze. U. posudok X.. Q.
zohľadňoval zákonu zodpovedajúcim spôsobom všetky skutočnosti, ktoré mali význam pre podanie

posudku,opieralsaohodnovernéskutočnosti,reálnezabezpečenéstopyajehoposudokboldostatočne
odôvodnený a jasný, preto ho súd zobral za základ svojho rozhodnutia. Z hľadiska znaleckého skúmania
nešlo o výnimočný, ani obzvlášť závažný prípad, resp. o potrebu na osobitné vedecké posúdenie
dopravnej situácie, preto súd nevyhovel návrhu prokurátora na pribratie znaleckého ústavu, ktorý návrh
vyhodnotil ako nadbytočný už aj s ohľadom na skutočnosť, že posudok X.. Q. orgánom činným v

trestnom konaní postačoval pre vznesenie obvinenia, dokonca na podanie obžaloby a postavenie
obvineného pred súd a nemali o jeho záveroch žiadne pochybnosti.
N. svojom rozhodovaní súd prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebraté
a opieral sa o dôkazy ( z výpovedí svedkov, výpovedí znalcov, zo znaleckých posudkov a listinných
dôkazov), ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. I. však nemal za

preukázané, že konanie obžalovaného naplnilo objektívnu stránku trestného činu ublíženia na zdraví.
Na základe vykonaného dokazovania nebolo možné s ohľadom na objektívne a subjektívne kritérium
konania obžalovaného vyvodiť akékoľvek zavinenie. V., ktoré páchateľ môže alebo nemôže predvídať
nebolo možné vymedzovať len v hypotetickej rovine, pretože inak by každý musel predvídať v podstate
čokoľvek. N. hodnotení konania obžalovaného bolo potrebné vychádzať z existujúcich objektívnych

okolností vyplývajúcich z konkrétnej dopravnej situácie, ktorá bola charakterizovaná celým radom
faktorov, ktoré obžalovaný mohol vnímať svojimi zmyslami a mohol ich potom aj vyhodnotiť podľa svojich
znalostí a ďalších subjektívnych dispozícií. I. nezistil, že by obžalovaný konal v rozpore s povinnosťami
uloženými mu zákonom, teda povinnosťou, ktorá je uvedená v § 19 odsek X zákona o cestnej premávke
a ani povinnosťou, že sa mal pri všetkej opatrnosti, ktorá sa pri jazde na ceste vyžaduje, domnievať,

že účastník, ktorý jazdí s právom prednosti nebude dodržiavať pravidlá cestnej premávky a tieto poruší
tak významným spôsobom, ako je prekročenie povolenej rýchlosti o viac ako jednu polovicu maximálne
povolenej rýchlosti v danom úseku cestyZ vyššie uvedeného vyplynulo, že v trestnom konaní sa nepodarilo preukázať, že skutok, ktorý je v
obžalobeV.prokurátoraR.kvalifikovanýpodľa§X57odsek1,odsekXpísmenoa)T.zákonaspoukazom
na § 138 písmeno h) T. zákona (pôvodne podľa § 157 odsek 1 T. zákona) je trestným činom, nakoľko

nebolo preukázané naplnenie obligatórneho znaku skutkovej podstaty trestného činu, a to stránky
objektívnej.

C. na to, že súd obžalovaného spod obžaloby prokuratúry oslobodil, obligatórne odkázal poškodených
s ich nárokmi na náhradu škody na civilné konanie podľa § 288 odsek X T. poriadku.

S poukazom na vyššie rozvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.