Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21Csp/140/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316210964
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8316210964.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu I. K., nar. XX.XX.XXXX,

bytom Y.. T. XX/XX, XXX XX G., zast. JUDr. Matúšom Fabianom, advokátom, so sídlom Nám. sv. Egídia
93, 058 01 Poprad proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, o zaplatenie 871,65 eur s prísl. , takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 871,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne z tejto sumy od 21.2.2017 do zaplatenia v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu, pričom o výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.11.2016 voči žalovanému domáhal zaplatenia
871,65 eur s príslušenstvom špecifikovaným v žalobe.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným ako veriteľom uzavrel dňa 08.06.2009zmluvu o úvere č.
XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov v celkovej výške 2700 eur.
Na základe zmluvy o úvere bol žalobca ako dlžník povinný vrátiť žalovanému v dvoch mesačných
splátkach vo výške 1715 eur na istinu spolu s poplatkom vo výške 730 eur. Celkové náklady žalovaného

v súvislosti s poskytnutým úverom boli vo výške 730 eur a to za časové obdobie 2 kalendárnych
mesiacov, čo predstavuje RPMN vo výške 596,29 %. Žalobca doposiaľ uhradil žalovanému peňažné
prostriedky v celkovej výške 3250 eur a zároveň na účet súdneho exekútora peňažné prostriedky vo
výške 321,65 eur. Žalobca má za to, že právny vzťah je potrebné za každých okolností kvalifikovať
ako spotrebiteľský. Na určenie správnej kvalifikácie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je
potrebné preskúmať účel poskytnutia úveru na základe Zmluvy o úvere. Žalobca uviedol, že všetky
poskytnuté finančné prostriedky použil výlučne na osobnú spotrebu, najmä na úhradu výdavkov

súvisiacich s chodom domácnosti a iné bežné výdavky vrátane splácania iných úverov a pôžičiek a
iných zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Prostriedky predmetného úveru nikdy nepoužil na výkon svojej
podnikateľskej činnosti čo zároveň preukazuje aj tým, že ich ako pohľadávku neuviedol v daňovom
priznaní a tým, že neboli poukázané na podnikateľský účet žalobcu, ale na bežný účet. Žalovaný ako
veriteľ zneužil postavenie žalobcu ako spotrebiteľa a predložil k podpisu zmluvu podľa obchodného
zákonníka namiesto zmluvy podľa ZosÚ a tým uprel žalobcovi celý rad spotrebiteľských práv priznaných
mu zákonom. Predmetná zmluva o úvere obsahuje značné množstvo ustanovení, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide napr.
o tieto podmienky: splnomocnenie žalobcu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu o
uznaní záväzku v mene žalobcu zo Zmluvy o úvere, splnomocnenie na uzatvorenie záložnej zmluvy na
všetky nehnuteľnosti, ktoré má žalobca vo vlastníctve, splnomocnenie na konanie vo veciach sociálnehozabezpečenia pred príslušným orgánom Sociálnej poisťovne. Zo všeobecných podmienok poskytnutia
úveru žalobca považuje za absolútne neplatné ustanovenia z dôvodu ich neprijateľnosti s poukazom
na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka nasledovné dojednania: bod 05 - dohoda o zrážkach zo mzdy,

bod 15 splnomocnenie ohľadom prevodu cenných papierov, bod 17 dohoda o vyplnení zmenky na
zabezpečenie peňažného záväzku zo Zmluvy o úvere, bod 18 rozhodcovskej doložky, bod 20 dohoda
o voľbe práva. Zmluva o úvere obsahuje poplatok (úrok) vo výške 730 eur, ktorý mal žalobca ako dlžník
uhradiť za časové obdobie od 08.06.2009 do 18.08.2009, čo pri istine 2700 eur predstavuje úrok vo
výške 596,29 % ročne. Zmluva o úvere okrem neprijateľných podmienok neobsahuje ani podstatné

náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a to konkrétne náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm.
d), g), i), j), k) čo v zmysle § 4 ods. 3 posledná veta zákonodarca sankcionuje tým, že úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Keďže sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov, resp. cena úveru
z dôvodu výšky poplatku je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, a zároveň s ohľadom na skutočnosť,
že žalobca už žalovanému zaplatil okrem istiny doposiaľ aj sumu 871,65 eur, je žalovaný povinný vydať
žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 871,65 eur. Žalovaný sa na úkor žalobcu

začal bezdôvodne obohacovať až momentom splatenia istiny úveru a to dňa 21.11.2013, kedy mu bola
pripísaná splátka úveru vo výške 500 eur. Žalobca si taktiež uplatnil zákonné úroky z omeškania.

3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 21Csp/140/2016 zo dňa 14.02.2017, ktorý bol
následne zrušený uznesením zo dňa 13.03.2017 z dôvodu, že proti nemu podal žalovaný včas odpor

s vecným odôvodnením.

4. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti
vzhľadom na to, že žalobcovi nemožno priznať postavenie spotrebiteľa. Žalovaným je právnická osoba
a preto v zmysle ustanovenia § 15 je na prejednanie veci miestne príslušný súd v obvode ktorého

má právnická osoba svoje sídlo, t.j. Okresný súd Bratislava I. Poukázal na neodstrániteľnú prekážku
konania, ktorú predstavuje existencia veci rozhodnutej , na ktorú je súd povinný prihliadať počas
ktorejkoľvek časti konania. O podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXX alebo jej
časti už bolo rozhodnuté dňa 23.03.2010, rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu SR 00951/10. Z
rozhodcovského rozsudku je jasne zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil Zmluvu ako platný a odplatný

právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči žalobcovi plnenie. V tejto súvislosti treba
pripomenúť, že z hľadiska res iudicata je prípadná nesprávnosť Rozhodcovského rozsudku irelevantná
a aj v takomto prípade res iudicata naďalej existuje. S poukazom na uvedené je žalovaný toho
názoru, že ak procesné podmienky nie sú splnené, konanie vykazuje nedostatky. Ak bolo právoplatne
rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci

vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku,
ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie a preto by mal súd konanie
zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok konania. Zmluvu o úvere uzatvoril žalovaný ako veriteľ so
žalobcom ako dlžníkom pod obchodným menom I. K., ako fyzickou osobou - podnikateľom označeného
identifikačným číslom XX XXXXXX. Nie je preto možné aplikovať na zmluvu o úvere ustanovenia o

ochrane spotrebiteľa. Zmluva sa posudzuje podľa Obchodného zákonníka, nakoľko bola uzatvorená
medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Vzhľadom na uvedené nie je možné posudzovať zmluvu o
úvere ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a aj preto
je žalovaný toho názoru, že predmetná zmluva nemusí obsahovať údaj o RPMN a ďalšie náležitosti
požadovanézákonom.Nakoľkodlžníknemienilpoužiťpeňažnéprostriedkynasvojusúkromnúspotrebu,

nie je spotrebiteľom. Vzájomný právny vzťah účastníkov konania je teda obchodnoprávny a uplatnenie
právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec namieste. Pokiaľ ide o výšku poplatku,
tento je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume
poskytnutého úveru, teda žalobca musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia. Žalobca mal okamžite
pri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť, aká je cena úveru. Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy

o úvere č. XXXXXXX nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon.
Žalobca plnil na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere, predmetná zmluva nebola nikdy právoplatne
vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol a
majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 05.04.2017 uviedol, že trvá na tom, že právny vzťah založený
na základe Zmluvy o úvere je potrebné za každých okolností kvalifikovať ako spotrebiteľský vzťah,
preto je miestna príslušnosť určená správne. K námietke res iudicata žalobca uviedol, že nepovažuje
Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. SR00951010, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd , a.s.dňa 23.03.2010 a ktorý sa mal stať právoplatným dňa 26.04.2010 a vykonateľným 29.04.2010 za
materiálne vykonateľný exekučný titul a teda ani za rozhodnutie orgánu, ktoré by mohlo zakladať
prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Pretože nie je možno totiž akceptovať rozhodcovský rozsudok,

pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka, ktorá je
obsahom všeobecných obchodných podmienok je absolútne neplatným právnym úkonom. Tak ako bolo
uvedené v žalobe, žalobca vystupoval a vystupuje v právnom vzťahu so žalovaným ako spotrebiteľ.
Žalovaný pri skúmaní schopnosti splácať splátky, keď zistil že žalobca je SZČO, „podstrčil“ žalobcovi
práve formulárovú zmluvu pre podnikateľov, pričom účelom úveru bolo uspokojovanie bežných potrieb

žalobcu. Čo sa týka vyhlásenia „o použití prostriedkov - na podnikateľskú činnosť“ to považuje žalobca
ako jedno z mnohých za neprijateľnú podmienku vo formulárovej zmluve. Žalovaný nemá nárok na
poplatky a úroky zo Zmluvy o úvere z dôvodu, že úver na jej základe je bezúročný a bez poplatkov,
resp. dohoda o cene úveru je z dôvodu výšky neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Vzhľadom na
vyššieuvedenéskutočnostipovažuježalobcanámietkyžalovanéhouvedenévpodanomodporevcelom
rozsahu za nedôvodné a navrhuje, aby súd žalobe vyhovel.

6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 21Csp/140/2016 zo dňa 27.06.2017 tak, že uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 871,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 871,65 eur od 21.02.2017 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovanému. Žalovaný podal proti tomuto rozsudku

odvolanie, okrem výroku, v ktorom súd v časti žalobu zamietol.

7. Krajský sú v Prešove rozsudkom sp. zn. 14Co/5/2018 zo dňa 19.06.2018 zrušil rozsudok v
jeho napadnutej časti a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V
odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie dôsledne neskúmal skutočnosti relevantné na posúdenie

spotrebiteľského, resp. nespotrebiteľského charakteru predmetných zmlúv jeho záver o tom, že sa v
danom prípade jedná o spotrebiteľské zmluvy sa javí ako predčasný. V odôvodnení rozsudku súd
prvej inštancie stranám sporu neozrejmil svoje úvahy takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej
činnosti bol jasný, zrozumiteľný, bez možnosti dohadov, tak aby sa s prijatými závermi bolo možné
stotožniť ako s logickým záverom vychádzajúcim z právnych záverov a zo skutkových záverov (z ktorých

právne závery vychádzajú). Z týchto dôvodov je odôvodnenie rozsudku arbitrárne a neobhájiteľné,
v dôsledku čoho je rozsudok nepreskúmateľný a odvolací súd v dôsledku toho nemôže posúdiť či
došlo k správnemu právnemu posúdeniu veci. Na základe uvedených úvah odvolací súd dospel k
záveru, že neboli splnené podmienky na potvrdenie ani zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto
v napadnutej časti zaväzujúceho (vyhovujúceho) výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania

rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Po vrátení
veci bude úlohou súdu prvej inštancie dôsledne skúmať okolnosti relevantné pre posúdenie charakteru
uzatvorenej zmluvy a následne v závislosti od toho, či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu alebo nie,
vec právne posúdiť a opätovne rozhodnúť o uplatnenom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Súd prvej inštancie bude povinný vysporiadať sa so všetkými námietkami účastníkov konania, teda aj

námietkami žalovaného vznesenými v priebehu konania, ako aj v odvolaní (závery potom premietne do
odôvodnenia nového rozhodnutia, tak aby bolo preskúmateľné).

8. Na pojednávanie nariadené na deň 26.09.2018 sa nedostavil žalovaným predvolanie na pojednávanie

mu bolo riadne a včas doručené.

Právnyzástupcažalobcunapojednávanítrvalnapodanejžalobe.Trvánatom,žeprávnyvzťahzaložený
na základe zmluvy o úvere je potrebné kvalifikovať ako spotrebiteľský. Žalobca bol v nepriaznivej
finančnej situácii, preto si vzal úver od žalovaného, pričom bol prinútený podpísať zmluvu, v ktorej bolo

uvedené IČO. Účel poskytnutia úveru bol však na súkromné účely, všetky prostriedky žalobca použil
na osobnú potrebu, hlavne na chod domácnosti a podobné výdavky vrátane splácania iných úverov.
Tieto finančné prostriedky navyše neboli prevedené na jeho podnikateľský účet ale osobný účet, tieto
prostriedky neviedol žalobca ani vo svojom účtovníctve.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že finančné prostriedky z úveru použil na vyplatenie bytu, resp. úhrad
spojených s užívaním bytu. Tento úver nemal zaevidovaný vo svojom podnikateľskom účtovníctve, bol
vyplatený na jeho osobný účet.9. Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 871,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 350 eur od 21.11.2013 do zaplatenia, 5,25 % ročne zo sumy 200 eur od 29.11.2013
do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 321,65 eur od 04.02.2016 do zaplatenia titulom bezdôvodného

obohatenia v súlade s ustanovením § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

10. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 22.11.2016, zmluvou o
úvere č. XXXXXXX zo dňa 08.06.2009, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, vyjadrením strán
a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

11. Dňa 08.06.2009 bola medzi stranami tohto konania uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXX, na
základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 2700 eur, ktorý sa zaviazal vrátiť žalovanému
zvýšený o príslušný poplatok vo výške 730 eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 3430 eur, a to v 2
mesačných splátkach po 1715 eur. Žalobca tvrdil, že zmluvu uzavrel ako spotrebiteľ, úver si bral na
osobné účely a nie na účel podnikania, preto sa Zmluva o úvere mala spravovať v zmysle ustanovení

zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca poukázal na to, že zmluva o úvere nemá náležitosti v
zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, preto je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov a na
strane žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 871,65 eur, čo predstavuje rozdiel
medzi platbami, ktoré žalobca vykonal a výškou poskytnutého úveru. Žalovaný vo svojom vyjadrení
poukazoval najmä na skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzatvorená s dlžníkom v režime Obchodného

zákonníka a nevzťahujú sa na ňu preto ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.
Ďalej namietal miestnu príslušnosť súdu, prekážku rozhodnutej veci a skutočnosť, že v danom prípade
k bezdôvodnému obohateniu nedošlo.

12. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o

úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

13.Podľaustanovenia§52odsek3a4Občianskehozákonníka,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa ustanovenia § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa ustanovenia § 2 písmeno a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 4 odsek 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ustanovenia § 4 odsek 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak však zmluva s spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov.

16. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu

plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa ustanovenia § 39 odsek 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa priči dobrým mravom.

19. Podľa ustanovenia § 451 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu konania
bola uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXX. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov vyplýva, že

mu bola poskytnutá finančná čiastka v zmysle tejto zmluvy o úvere vo výške 2700 eur ktorú mal splatiť
zvýšenúopoplatok730eurvdvochsplátkachpo1715eur, spoluvovýške3430eur,pričomžalovanému
uhradil sumu 3250 eur a na účet súdneho exekútora sumu 321,65 eur , čoho dôkazom je žalobcom
predložený výpis z účtu.

21. Pre rozhodnutie tejto veci bolo určujúcim posúdenie, či zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným
má povahu spotrebiteľského vzťahu. V súlade s ustanovením § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka
sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov
tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ

pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú
zmluvu so žalobcom, ktorý hoci bola podnikateľom, úver zobral a aj použil na súkromné účely a nie
na podnikanie. Ide teda o spotrebiteľský vzťah. Je síce pravdou, že v zmluve je uvedené, že dlžník
prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, avšak toto prehlásenie je
napísanénavopredpredlačenomformulárizmluvyoúvere,ktoréhojesúčasťou,aktoréhoobsahvtomto

smere žalobca nemohol ovplyvniť. Dopísanie do zmluvy o úvere v predtlači IČO žalobcu ako dlžníka
neznamenalo automaticky, že zmluvný vzťah účastníkov je vzťah medzi podnikateľmi, že žalobca takúto
úverovú zmluvu neuzavrel ako jednoduchý spotrebiteľ. Z doterajšej súdnej praxe vo vzťahu k žalovanej
obchodnej spoločnosti, ktorá pravidelne zneužíva pri vyplňovaní oznámenia potenciálnych klientov, žesúajpodnikatelia,takichautomatickypíšesIČO-m,ajkeďvrozhodujúcejmieretakýtoúverposkytovaný
dlžníkom ako fyzickým osobám nie je na podnikanie, výkon povolania či zamestnania. Sám žalobca
popiera skutočnosť, aby úver bral ako podnikateľ. Úver potreboval na osobnú potrebu. Z podaní ako i

výpovede žalobcu ďalej vyplýva, že požičané finančné prostriedky nemal zahrnuté ani v účtovníctve a
daňovom priznaní. Zároveň súd uvádza, že uvedený zmluvný vzťah je treba posudzovať i podľa zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1966 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len
„zákon o spotrebiteľských úveroch“), a to bez ohľadu na tú skutočnosť, že žalobkyňa sa zaviazala splatiť

úver dvomi mesačnými splátkami v lehote nepresahujúcej dvanásť mesiacov, pretože tým žalovaný
účelovo obchádzal ustanovenia chrániace spotrebiteľov využitím formálnej dohody podľa ustanovenia
§ 1 odsek 2 písmeno f) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle uvedeného je preto nevyhnutné
spotrebiteľovi garantovať ochranu i v režime spotrebiteľských úverov, a to s prihliadnutím na ustanovenie
§ 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka (uvedený názor vyplýva i z uznesenia Krajského súdu v Prešove
zo dňa 8.12.2011 sp.zn. 16Co/71/2011).

22. V danom prípade neobstojí tvrdenie žalovaného o tom, že úver bol žalobcovi poskytnutý ako
podnikateľovi, teda že túto zmluvu žalobca neuzatváral ako spotrebiteľ. Vykonaným dokazovaním súd
mal za preukázané, že žalobca pri uzatváraní zmluvy bol v pozícii fyzickej osoby, ktorá potrebovala
finančné prostriedky na osobné účely a nie na výkon povolania alebo podnikania. Zo samotnej zmluvy,

teda údajov v nej sa nachádzajúcich, okrem uvedenia identifikačného čísla žalobcu ako živnostníka,
nevyplýva, že by úver mal byť poskytnutý na výkon jeho povolania alebo živnosti. V zmluve absentuje
akýkoľvek údaj o tom, že v čase jej podpisu bol zamestnaný, kde bol zamestnaný. V zmluve nie
je uvedený žiaden účel poskytnutia finančných prostriedkov a tento účel podľa názoru súdu ani
žalovanýneskúmal.Vrámcepredbežnéhoskúmaniapomerovžalobcupreuzatvorenímúverovejzmluvy

žalovanému bol predložený aj výpis zo živnostenského registra a tento údaj bol aj do zmluvy pri údajoch
o dlžníkovi zaznamenaný. Zo strany žalovaného teda nebolo žiadnym spôsobom preukázané tvrdenie,
že žalobcovi boli finančné prostriedky poskytnuté na výkon jeho podnikateľskej činnosti.
Preskúmaním predmetnej úverovej zmluvy bolo teda preukázané, že žalobca si od žalovaného
nepožičiaval finančné prostriedky na podnikateľské účely, pretože úverová zmluva neobsahuje takéto

údaje, pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto
charakteristiku spĺňa. Vzhľadom na uvedené je žalobcovi dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa.

23. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v
zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka.

24. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných

podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ

vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení.

25. Predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobcom,

ktorý je fyzickou osobou. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje zmluvný vzťah medzi stranami
tohto konania za spotrebiteľský, pričom má zato, že ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch.26. Žalovaný ďalej namietal, že nakoľko medzi účastníkmi konania bol uzavretý obchodno-záväzkový
právny vzťah, jedná sa o absolútny obchod, nie je možné vzhľadom na uvedené okrem ustanovení
Obchodného zákonníka aplikovať ustanovenia iných právnych predpisov.

27. Aj napriek tomu, že v danej právnej veci bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom
Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch, pretože ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom

obsah zmluvy bol daný žalovaným bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná

prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

5MCdo 20/09).

28. Podľa ustanovenia § 39 odsek 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Keďže ide o zmluvu, ktorá podlieha úprave zmlúv o spotrebiteľských úveroch súd túto zmluvu
posúdil z hľadiska jej esenciálnych náležitostí v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere v tomto smere obsahuje
nedostatky. Predmetná zmluva o úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, priemernú
ročnú percentuálnu mieru nákladov, ročnú úrokovú sadzbu, ani výpočet nákladov, v dôsledku čoho sa

zmluvaoúverepovažujezabezúročnúabezpoplatkov.Zároveňnemožnoopomenúťanivýškupoplatku
za poskytnutie úveru, 730 eur, ktorý v percentuálnom vyjadrení predstavuje pri poskytnutí úveru na
obdobie 2 mesiacov výšku 27,03 %, čo je v prepočte 162 % ročne. Poplatok v takejto úžernej výške
súd považuje bez ďalšieho za dôvod jeho absolútnej neplatnosti, a to pre rozpor s dobrými mravmi
podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. V súlade s judikatúrou a zákonom, sa za odplatu

úveru považujú nielen dohodnuté úroky ako odmena, ale aj akákoľvek platby zo strany spotrebiteľa
žalovanému, bez ohľadu, či ju tento v zmluve alebo podmienkach označí, napr. ako poplatok, náklady
za vypracovanie, na administratívu a podobne.

30. Dobrými mravmi sa v súdnej praxi považuje súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel

správania, ktoré sú v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi
spoločenského zriadenia, ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť a vystihujúcu podstatné
historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných
noriem. Neprimerane dohodnuté úroky, či celková odplata za úver sú v rozpore s pravidlami správania
sa, a teda aj s dobrými mravmi a ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho

zákonníka. Obdobne právne už súdy rozhodovali, a to napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 6C/126/2012 zo 7.5.2013, rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo/1/2009 z 31.7.2009, rozhodnutie sp.
zn. 5Cdo/26/2011 z 26.4.2012, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/1484/04 z 15.12.2004, rozhodnutie
KS v Prešove sp. zn. 3Co/3/2011 z 12.10.2011, 3Co/67/2012 z 24.10.2012.

31. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.

32. Žalovaný vzniesol námietku res iudicata poukazujúc pritom na vydaný rozhodcovský rozsudok
zo dňa 23.03.2010 sp.zn. SR XXXXX/XX. Súd sa však nestotožňuje s názorom žalovaného, a to

vzhľadom k tomu, že rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského
súdu na prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcovským rozsudkom považuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, čoho následkom je jej neplatnosť. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné
uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. rozhodcovskej doložky medzi zmluvnými stranami. Absolútnaneplatnosť právneho úkonu má za následok akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý Rozhodcovské
konanie by mohlo byť akceptované, ak by si spotrebiteľ osobitne vyjednal takýto spôsob rozhodnutia
sporulennaužexistujúcesporyabolžalovanýmdostatočnepoučenýovýznameadôsledkochuzavretia

takejto rozhodcovskej doložky. V tomto prípade však táto doložka nebola dojednaná v čase vyššej
bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale už na samom začiatku zmluvného vzťahu. Súd svoj názor
o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci
C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi bod 40, v ktorom tento súd
konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v

zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky
sporyvyplývajúcezozmluvysúdu,vobvodektoréhosanachádzasídlopredajcualebododávateľa,spĺňa
všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa
stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie,
že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecných súd, v obvode ktorého má
dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. Na základe uvedeného preto súd i

túto zmluvnú podmienku považuje za neprijateľnú v súlade s ustanovením § 53 odsek 4 písmeno r)
Občianskeho zákonníka.

Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp.
rozhodcovskej doložky medzi zmluvnými stranami. Absolútna neplatnosť právneho úkonu má za

následok akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Na základe uvedeného preto prejednanie a
rozhodnutie veci v rozhodcovskom konaní na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemožno
považovať za prekážku res iudicata, ktorá by bránila súdu v tomto konaní vec prejednať a rozhodnúť.

33. Žalovaný taktiež vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Humenné. Ako súd

uzavrel už vyššie, predmetný vzťah zo Zmluvy o úvere vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský, preto je na
konanie v zmysle § 19 ods. písm. d) Civilného sporového poriadku na konanie príslušný tunajší súd,
preto je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná.

34. Žalovanému vzhľadom na vyššie uvedené vznikol nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov

ktoré z jeho strany boli žalobcovi reálne poskytnuté a to vo výške 2700,- eur. Nakoľko však žalobca v
prospech žalovaného uhradil celkovo sumu 3571,65,- eur, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému
obohateniu vo výške 871,65,- eur a súd ho preto zaviazal na zaplatenie tejto sumy žalobcovi.

35. Podľa ustanovenia § 517 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne

a včas nesplní, je v omeškaní.

36. Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

37. Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka vznp., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

38. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 350 eur od 21.11.2013
do zaplatenia, 5,25 % ročne zo sumy 200 eur od 29.11.2013 do zaplatenia a 5 % ročne zo sumy
321,65 eur od 04.02.2016 do zaplatenia. Žalovaný sa však s plnením peňažného záväzku dostal

do omeškania preukázateľne až druhým dňom nasledujúcim po doručení žaloby, keď žaloba bola
žalovanému doručená dňa 20.02.2017, pričom doručenie žaloby súd považoval za kvalifikovanú výzvu
na vrátenie sumy 871,65,- eur. Súd preto žalobcovi odo dňa 21.02.2017 priznal nárok na úrok z
omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 871,65 eur až do jej zaplatenia a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol.

39. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. Žalobca bol v konaní úspešný, preto má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.