Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. máj 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/246/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217211009
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2217211009.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu:

Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: R Collectors s. r. o., so
sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpený splnomocnencom: Advokátska
kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti
žalovanému: W. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. B., W. XX/XX, o zaplatenie 1.434,09 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 19.03.2018,
č.k. 12Csp/142/2017-69, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v napadnutom

výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odsekom výroku uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu 1.434,09 eur s 5,25% úrokom z omeškania ročne z istiny od 01.05.2017 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým odsekom výroku vo zvyšku súd žalobu
zamietol. Tretím odsekom výroku rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 497, § 503 ods. 1
Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, § 11
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade mal súd za preukázané, že žalobca
a žalovaná uzavreli platne písomnú úverovú zmluvu, ktorá mala slúžiť na poskytnutie peňažných

prostriedkov pre žalovanú. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný úver spotreboval, avšak riadne nesplatil.
Žalovaná nárok žalobcu po vecnej (skutkovej), ani po právnej stránke nesporovala. Vzhľadom k
spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu súd z úradnej moci preskúmal oprávnenosť nároku.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len
sčasti. Žalobca má nárok na úrok z úveru výlučne do času zosplatnenia úveru (v zmysle rozhodnutia NS
SR sp. zn. 4Obo/143/1998: „ pri mimoriadnom zosplatnení úveru veriteľovi vzniká nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto

prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú
sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho
práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá
právo vrátiť v režime výhody splátok. Nastupuje tak stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúťúsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov, teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá
právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval
úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Keďže

jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru,
navýšenúokapitalizovanéúrokykudňuzosplatneniaa počnúcprvýmdňomomeškaniaspotrebiteľaide
o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym
stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej
sumy. Na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení

s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. ...“), ktoré predstavovali čiastku 132,44 eur. Súd priznal v zmysle
žalobného návrhu žalobcovi na nesplatenej úverovej istine (uplatnenú čiastku) 1.434,09 eur, ale bez
úroku vyčísleného do zosplatnenia úveru, keďže žalobca potvrdil aj platby žalovanej po zosplatnení
(z tohto dôvodu vyplýva aj nižšia istina ako pri zosplatnení, do ktorej banky započítavajú úhrady až v
poslednom poradí), zároveň súd žalobcovi priznal aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so
zákonom) z priznanej úverovej istiny odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaná sa s úhradou

úveru preukázateľne dostala do omeškania. Vo zvyšku nároku (na úroku) súd žalobu zamietol. V spore
boli úspešné sčasti obe strany, preto súd žiadnej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti vo výroku II. a v časti trov konania vo výroku III. podal
odvolanie žalobca, ktorým navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovieť v celom

rozsahu, priznať mu náhradu trov konania vo výške 100 %, resp. navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.
b), f), h) Civilného sporového poriadku. Odvolateľ namietal záver súdu, že žalobcovi nepatrí zmluvný
úrok po zosplatnení. Žalobca má nárok na zmluvné úroky, poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky, sp. zn. 29Cdp 2906/2000 odstúpením od zmluvy o úvere podľa § 506 obchodného

zákonníku nezanikajú všetky práva a povinnosti strán z tejto zmluvy, zanikajú len tie práva, ktoré mal
dlžník podľa zmluvy voči veriteľovi a im zodpovedajúce povinnosti veriteľa, povinnosť dlžníka vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky odstúpením od zmluvy nezaniká a veriteľovi teda z tohto
dôvodu nemôže vzniknúť podľa ust. § 351 ods. 2 obchodného zákonníka nová pohľadávka. Ústavný
súd Slovenskej republiky vykladá pojem zosplatnenia zánikom pôvodného záväzku, na ktorého miesto

nastupuje záväzok úplne nový. Máme za to, že takýto výklad je úplne nesprávny, nakoľko zosplatnenie
úveru spôsobuje len jedinú zmenu v záväzku, a to v lehote konečnej splatnosti a straty práva platiť
v splátkach. Žiaden zákon neupravuje, že zosplatnenie úveru spôsobuje zmenu všetkých zmluvných
podmienok. Práve z tohto dôvodu a logickosti výkladu Najvyššieho súdu Českej republiky sa žalobca
opiera aj o judikatúru tohto súdu. Pre daný súdny prípad je tak potrebný rozbor inštitútu vyhlásenia

predčasného splnenia záväzku vo vzťahu k teórii práva o zmene a zániku záväzkov. Podľa ust. § 565
Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Alternatíva plnenia
dlhu v splátkach je výhodou, ktorá je dlžníkovi poskytnutá na úkor veriteľa, keďže možno predpokladať,
žezáujmomveriteľajeuspokojeniecelejpohľadávkyvnajkratšommožnomčase.Vyhláseniepredčasnej

splatnosti úveru je možné označiť rôznymi synonymami, pričom v právnej praxi sa často používa pojem
„strata výhody splátok“. Z vyššie uvedenej definície predčasného splatenia úveru, jeho synonymického
označenia vyplýva len jeden právny záver, a to, že predčasné vyhlásenie splatnosti úveru sa týka len
zmeny v lehote splatnosti úveru a straty výhody splátok, nie však ostatných dojednaných podmienok.
Nejde tak o privatívnu nováciu celého záväzku. Doterajší záväzkový vzťah teda nezaniká; právnym

dôsledkom zmeneného záväzku je jednak pôvodná právna skutočnosť, ktorá spôsobila jeho vznik, tak
aj dohoda strán o zmene jeho obsahu. Zmena záväzku sa spravidla týka miesta či spôsobu plnenia,
splatnosti a pod. Napríklad z rozhodnutia Krajského súdu Žilina, sp. zn. 13CoKR/15/2015 odvolací
súd vo všeobecnosti uvádza, že v súlade so zásadou autonómie vôle majú subjekty záväzku možnosť
vzájomnou dohodou ich záväzok zrušiť. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom je prejavom

vôle veriteľa smerujúcim k zániku povinnosti dlžníka platiť svoj dlh v splátkach a vzniku novej povinnosti,
zaplatiť celý dlh jednorazovo v stanovený termín. Z tohto prejavu vôle žiadnym spôsobom nevyplýva,
že veriteľ mení záväzok dlžníka v ostatných jeho právach a povinnosti. Výklad zákona tým spôsobom,
k akému dospel aj súd v prvostupňovom konaní, že vyhlásením predčasnej splatnosti zaniká záväzok v
širšom rozsahu, t.j. aj čo do zmluvného úroku, sa neopiera tak o vyjadrenú vôľu veriteľa, o ustanovenia

zákona o zmene záväzku, o ustanovenia zákona o zmluvách o úvere. Súdom prezentovaná koncepcia
je totiž priam absurdná a veriteľa stavia do obzvlášť, v porovnaní s dlžníkom, nevýhodného postavenia.
Nie len, že veriteľ nemá v dispozícii vlastné finančné prostriedky z úveru, nakoľko ich dlžník zatiaľ
nezaplatil, ale ani za toto obmedzenie nemôže poberať dohodnutý zákonný úrok. Zákonná dikciajednoznačne definuje, aký záväzok vyplýva žalovanému z uzatvorenej zmluvy o úvere, t .j. záväzok vrátiť
veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky ako i zaplatiť úroky a celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom. V danom konaní bolo preukázané, že žalovaná zostáva dlžná a teda je správny

ten záver, že jeho záväzok doposiaľ nezanikol. Keďže nezanikol hlavný záväzok dlžníka nemožno
hovoriť o zániku akcesorického zmluvného úroku. Podľa ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka,
ktorým sa zmluva o úvere riadi, platí, že veriteľ má nárok na úroky z úveru až do času riadnej úhrady
poskytnutého úveru. Z obsahu uvedeného ustanovenia, nie je možné dospieť k takému záveru, že
veriteľ nemá v prípade zosplatnenia úveru nárok na zmluvný úrok. Výklad, ktorý odbremeňuje dlžníka

od platenia zmluvného úroku by bol až absurdný, keďže privodením stavu predčasného zosplatnenia
úveru z dôvodu porušenia povinnosti dlžníka by sa postavenie dlžníka zvýhodnilo v porovnaní s jeho
postavením v prípade, ak by povinnosť neporušil. Takýto výklad tak nie je prípustný. V zosplatnení úveru
žalobcom totiž neboli započítané zmluvné úroky, ide len o dlžnú sumu do času zosplatnenia, ku ktorej bol
pripočítaný zvyšok dlžnej istiny. Ad absurdum, v prípade nepoctivého dlžníka, by tento zo špekulatívnych
dôvodov mohol bezprostredne po čerpaní úveru pristúpiť k neplateniu dohodnutých splátok, čím by

spôsobil predčasnú splatnosť úveru a vyhol by sa tak plateniu dohodnutých zmluvných úrokov v sadze
určenej trhovými mechanizmami. Ani sankčný úrok nie je kompenzáciou veriteľa za poskytnutie úveru.
Zmluvný úrok je totiž odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí tak ekonomickú
podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa. Súd odmietnutím
priznania zmluvného úroku konal v rozpore s právnou zásadou, že nikto nemôže mať prospech z

vlastného protiprávneho konania. Ak však zosplatnením úveru dlžník získa nedôvodnú výhodu v tom,
že nie je povinný platiť zmluvný úrok, hoci táto skutočnosť je následkom protiprávneho konania dlžníka,
súd konal v rozpore s uvedenou právnou zásadou. Žalobca poukazuje na prístup NS ČR (napríklad
rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 32 Cdo 3830/2014, sp. zn. 31 Cdo 2851/1999, 32 Cdo 2782/1999, 29 Cdo
2606/2000, 33 Cdo 113/2008), ktorý nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru veriteľom priznáva.

Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43Co/1/2018 zo dňa
25.01.2018, sp. zn. 17Co/122/2017 zo dňa 21.03.2018, judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky -
rozhodnutia sp. zn. 33Odo/657/2005 z 27. 06. 2017, sp. zn. 33Cdo/1401/2014, sp. zn. 33Cdo/212/2014.

5. Odvolateľ namietal tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia a jeho nedostatočné odôvodnenie. Tvrdenie

konajúceho súdu, že v rozsudku nepriznal úroky do zosplatnenia, nakoľko žalobca potvrdil platby
žalovaného (z tohto dôvodu vyplýva aj nižšia istina ako pri zosplatnení, do ktorej banky započítavajú)
nie je správne a dostatočne odôvodnené, ako k tomuto záveru konajúci súd dospel. Súd prevzal v
konaní na seba nielen úlohu rozhodovacieho orgánu, ale aj orgánu, ktorý aktívne produkuje argumenty
v prospech strany, ktorá je v spore celkom pasívna. Poukázal na názor občianskoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.12.2015 uverejneného v Zbierke Stanovísk NS a súdov SR 1/2016,
nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho
súdnehoporiadku.Spôsobzapočítaniaplatiebnapoplatky,úrokyaistinuvychádzazobchodnoprávneho
charakteru Zmluvy o úvere. Už pri uzatváraní Zmluvy o úvere totiž tento presne vie, aká bude
celková výška nákladov (poplatky, úroky a pod.), ak sa bude pridržiavať ustanovení zmluvy. Zmluva o

spotrebiteľskom úvere je absolútnym obchodom a z toho vyplýva aj aplikácia ustanovení Obchodného
zákonníka na jej znenie. Započítanie platieb neupravuje zákon o spotrebiteľských úveroch, preto o
aplikácii ustanovení obchodného práva žalovaný nemá pochybností. Žalobca postupoval v súlade so
zákonom, keď započítaval úhradu najskôr na úroky a až následne na istinu. Podľa ust. § 330 ods. 2
Obchodného zákonníka pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na

istinu, ak dlžník neurčí inak.

6. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanievčasejehopodaniapripúšťa(§355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v

medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP acontrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej

inštancie je v napadnutom zamietajúcom výroku II. a v napadnutom výroku III. o náhrade trov konania
vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle ustanovenia §
387 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

8. Vyhovujúca časť rozsudku vo vyhovujúcom výroku nebola napadnutá odvolaním, nadobudla

právoplatnosť a nestala sa predmetom odvolacieho prieskumu. Nebolo pritom sporným, že predmetný
záväzkový vzťah medzi stranami bol založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a preto sa spravuje
príslušnými normami na ochranu spotrebiteľa.

9. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.

Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval).

10. Vzhľadom na to, že súd je povinný ex offo, t.j. z úradnej povinnosti a bez ohľadu na aktivitu

spotrebiteľa, podrobiť zmluvu kontrole z hľadiska dodržania noriem spotrebiteľského práva, bolo
potrebné, aby takúto kontrolu vykonal aj odvolací súd. Odvolací súd prieskumom predmetnej úverovej
zmluvy dospel k záveru, že táto neobsahuje zákonom požadovanú obsahovú náležitosť v zmysle ust.
§ 9 ods. 1 písm. j) ZoSU účinného ku dňu 07.11.2011.

11. Na výzvu odvolacieho súdu podľa § 382 CSP k možnému použitiu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j)
zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch reagoval svojim vyjadrením žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu a poukázal na to, že pokiaľ ide o celkovú čiastku, ktorú má žalovaný uhradiť a
RPMN, predmetné dva údaje zmluva o úvere obsahuje - RPMN úveru 28,70 %. Do RPMN a celkových
nákladov spojených s úverom nebolo započítané poistenie úveru, nakoľko toto nebolo podmienkou

uzatvorenia zmluvy o úvere. Už v žiadosti o úver v článku 2 zmluvy o úvere je jasne formulovaná otázka,
že dlžník žiada o poistenie úveru, pričom z formulácie predmetnej vety je zjavné, že možnosť nie a áno
sú rovnocenné a odpoveď je uvedená podľa vyjadrenia žalovaného. Žalovaný požiadal o základný súbor
poistenia s výškou mesačného poplatku za poistenie 2,62 eur, ktorá je uvedená priamo z zmluve o úvere
pri výške splátky úveru s rozdelením, čo patrí na anuitnú splátku istiny a čo na poplatok za poistenia.

Dikcia zákona pritom nehovorí o tom, že celkovou čiastkou, ktorú má spotrebiteľ uhradiť, je násobok
počtu splátok s ich výškou, ale podľa ustanovenia § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z. celkovou čiastkou
sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom. Obsah celkových nákladov spojených s úverom je definovaný priamo zákonom
a vyplýva zo zmluvy o úvere. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trnava

sp. zn. 25Co/201/2017. Do celkových nákladov podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. patria všetky
náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu a náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver. Žalovaný osobne prevzal
formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, čo potvrdil svojim podpisom priamo na

predmetnom dokumente. Podľa článku 2 písm. g) predmetného formulára poistenie úveru nie je bankou
vyžadované. Z charakteru zmluvy o úvere ako listinného dokladu vyplýva, že táto bola uzatvorená
vo forme písomnej listiny, iné skutočnosti v konaní ani neboli tvrdené ani potvrdené a dokonca ani
rozporované. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/187/2018 a
rozhodnutie Okresného súdu Revúca sp. zn. 8C/203/2015.

12. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že dôvodom nezaplatenia mesačnej splátky je jej
práceneschopnosť od 07.01.2019.

13. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zák.č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 24.6.2014, zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá

písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §
10 ods. 1.

15. Odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z dokazovania vykonaného pred súdom
prvej inštancie, z ktorých vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu, Poštová banka, a.s. a

žalovanou bola dňa 07.11.2011 uzavretá Zmluva o úvere č. 6650986011. Predmetom zmluvy bola
dohoda žalobcu a žalovanej o poskytnutí úveru vo výške 1.500,- Eur, s dohodnutou výškou úroku 25,5%
ročne a RPMN 28,7 %. Žalovaná sa zaviazala splácať úver mesačnou splátkou vo výške 44,62 Eur,
v počte splátok 70, splatných vždy k 7. dňu v mesiaci, od 12/2011 do 09/2017. Ďalej z predmetnej
úverovej zmluvy vyplýva, že celková výška nákladov je 1.343,53 eur. Zároveň bolo dojednané poistenie
schopnosti splácať úver - základný súbor poistenia.

16. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý
dodávateľom a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať
voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára
úverovú zmluvu s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej

podobe a predloží spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli
naplnené. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne
obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka
zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

17. Odvolací súd preskúmaním predmetnej úverovej zmluvy dospel k záveru, že úver, ktorý právny
predchodcažalobcuposkytolžalovanémuaktorýončerpal,jebezúročnýabezpoplatkov,keďvúverovej
zmluve absentuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom

ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere /26.4.2016/, teda celková čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

18. V predmetnej úverovej zmluve nie je uvedená celková čiastka úveru, uvedená je len výška úveru
1.500,-euracelkovávýškanákladov1.343,53eur,stým,žedrobnýmipísmenamijeuvedené,žecelkovú

čiastku úveru predstavuje súčet úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Žalovaná mal úver
splatiť v 70 splátkach po 44,62 eur, čo je celkovo v súčine suma 3.123,40 eur, teda suma vyššia, než je
súčet úveru 1.500,- eur a celkových nákladov spojených s úverom 1.343,53 eur, t.j. 2.843,53. Pokiaľ je aj
zo sumy mesačnej splátky odpočítaná suma 2,62 eur ako poplatok za poistenie (o ktorom žalobca tvrdí,
že nebol podmienkou poskytnutia úveru a preto nemá byť započítaný do RPMN a celkových nákladov

spotrebiteľa), tak zostane suma 42,- eur, ktorá je podľa žalobcu výškou splátky istiny a úroku. V tomto
prípade bude súčin počtu splátok 70 a výšky splátky 42,- eur suma 2.940,- eur, teda aj tak suma vyššia,
než je súčet úveru 1.500,- eur a celkových nákladov spojených s úverom 1.343,53 eur, t.j. 2.843,53. V
zmluve je tak uvedená nižšia celková výška nákladov ako bola reálna, čo je v neprospech spotrebiteľa.

19. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu o tom, že uzavretie poistnej zmluvy nebolo
podmienkou získania úveru, nakoľko zmluva o úvere nedáva spotrebiteľovi možnosť zaškrtnúť, či o
poistenie vyslovene žiada alebo ho odmieta, ale dáva spotrebiteľovi voľbu len vo vzťahu k druhu
poistenia. Ak žalobca tvrdí, že ak spotrebiteľ poistenie nechce, tak žiadne políčko neoznačí, tak odvolací
súd dodáva, že takýto spôsob možnosti odmietnutia poistenia je pre spotrebiteľa zavádzajúci a nejasný.

Spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný a musí mu byť daná jednoznačná možnosť slobodne sa
vyjadriť, či poistenie schopnosti splácať úver žiada alebo nie. Vychádzajúc z uvedeného má odvolací
súd za to, že uzavretie poistenia bolo podmienkou získania úveru, a preto malo byť zahrnuté do výšky
RPMN.

20. Keďže v predmetnej úverovej zmluve je uvedená celková čiastka úveru spotrebiteľa 1.500,- eur pri
súčasnom uvedení výšky mesačnej splátky úveru 44,62 eur a počte splátok úveru 70, je nepochybné,
že celková čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť uvedená v zmluve je v rozpore so skutočnou celkovou
čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a ktorá je vypočítaná na základe údajov platných v časeuzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (44,62 eur x 70 = 3.123,40 eur). Takýto rozpor môže
objektívne spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku a preto možno dôvodne
poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere). Žalobcovi tak vzniklo
právo len na vrátanie istiny poskytnutého úveru, preto súd prvej inštancie rozhodol v zamietajúcej časti
vecne správne.

21. Vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru bolo nadbytočným riešiť
otázku nároku žalobcu na dohodnutý úrok, či už do zosplatnenia alebo po zosplatnení.

22.Nazákladeuvedenýchzáverovpretoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastiv
druhomodsekuvýrokuozamietnutízvyškužaloby,vrátanevecnesprávnehozávisléhovýrokuonáhrade
trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého), potvrdil ako vecne správny podľa § 387

ods. 1 a 2 CSP, aj keď na základe čiastočne iného právneho posúdenia.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, ktorá tak má nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Keďže však žalovanej objektívne žiadne trovy odvolacieho konania

nevznikli, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

24. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).