Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. jún 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/142/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6401898681
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6401898681.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: B. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
B. č. XXX, XXX XX G. hora, zast. Advokátska kancelária JUDr. Ján Krnáč, so sídlom 960 01 Zvolen,
Nám SNP 70/36, proti žalovaným: 1/ K. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. č. XX, 2/ E. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. č. XX, obe zastúpené: AK Maďar &partners, s.r.o., so sídlom Námestie Š.
Moysesa č. 26., 974 01 Banská Bystrica, za účasti intervenienta na strane žalovaných 1/ a 2/: Slovenská
kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta č. 82, 826 58 Bratislava, zast. Allianz - Slovenská
poisťovňa, a. s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, 3/ Slovenská kancelária

poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta č. 82, 826 58 Bratislava, zast. Allianz - Slovenská poisťovňa,
a. s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu,
žalovaných 1/, 2/, 3/ a intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 06. 02.
2017, č. k.: 7C/68/2001-563, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku I p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku II mení tak, že žalovaná 1/ je povinná uhradiť žalobcovi titulom

náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia istinu vo výške 2.530,00 EUR v lehote do 30 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom výkonu rozhodnutia.
III. Rozsudok okresného súdu vo výroku III m e n í tak, že žalovaní 2/ a 3/ sú povinní uhradiť žalobcovi
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia náhradu škody vo výške 10.423,00 EUR spolu s 5,75%
úrokom z meškania ročne zo sumy 431,76 EUR od 06.08.2012 až do zaplatenia v lehote do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť druhého žalovaného.
IV. Nárok žalobcu vo zvyšku o náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia zamieta.

V. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
VI. Žalobca je povinný uhradiť na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom trovy preddavkované zo
štátneho rozpočtu vo výške 50 %, žalovaní v 1/, 2/ a 3/ sú povinní uhradiť trovy preddavkované zo
štátneho rozpočtu vo výške 50 % s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť druhého žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„I. Súd žalobu žalobcu v časti uplatneného nároku na úhradu škody titulom mimoriadneho zvýšenia

náhrady za bolesť zamieta.
II. Žalovaná v 1. rade je povinná uhradiť žalobcovi titulom náhrady škody za sťaženie spoločenského
uplatnenia istinu vo výške 2.530,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy1.028,78 € od 06.08.2012 až do zaplatenia, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia pod
následkom výkonu rozhodnutia.
III. Žalovaní v 2. a v 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi titulom sťaženia

spoločenského uplatnenia náhradu škody vo výške 10.423,00 € spolu s 5,75% úrokom ročne zo sumy
1.028,78 € od 06.08.2012 až do zaplatenia, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia pod
následkom výkonu rozhodnutia.
IV. Čo do zvyšku uplatneného nároku súd žalobu žalobcu na náhradu škody zamieta.
V. Žalovaní v 1. až v 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške

50%.
VI. Žalobca je povinný uhradiť na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom trovy preddavkované zo
štátneho rozpočtu vo výške 50 %, žalovaní v 1. - 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť trovy
preddavkované zo štátneho rozpočtu vo výške 50 %.“
2. Žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 22. januára 2001 domáhal náhrady škody
spočívajúcej v mimoriadnom zvýšení náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške

30 násobku základného bodové ohodnotenia. Nároku sa domáhal s poukazom na § 7 ods. 3 vyhlášky č.
32/1262Zb.,ktoráplatilavčasepodaniažaloby.Tvrdil,žepridopravnejnehodedňa24.apríla2997jazdil
na bicykli a došlo k stretu s osobným motorovým vozidlom značka Škoda, ktorého prevádzkovateľom
bol pôvodne žalovaný v 1. rade a vodička bola žalovaná v 2. rade. Pri nehode utrpel vážne zranenia,
ktoré si vyžiadali dlhodobý liečebný proces. Navýšenie zdôvodňoval s poukazom na negatívny dopad

úrazového deja na všetky činnosti, jeho športové aktivity, kultúrne vyžitie, obmedzenie vykonávania
osobnej hygieny.
3. Odvolací súd pôvodný rozsudok okresného súdu zrušil uznesením zo dňa 9. marca 2006, sp. zn. 12
Co/310/2005 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom mu vytkol nedostatočne zistený skutkový stav
ohľadom priebehu úrazového deja ako aj rozpory medzi znaleckými posudkami. Počas konania došlo

k úmrtiu pôvodne označeného žalovaného v 1. rade Jozefa Šovčíka, pričom na základe osvedčenia
o dedičstve 12D 974/2010 Dnot 253/2010 sa univerzálnym sukcesorom stala jeho manželka Helena
Šovčíková, ktorá naďalej v konaní vystupuje ako žalovaná 1/.
4. Okresný súd ďalej uviedol, že počas konania žalobca žiadal pripustenie zmeny petitu žaloby podaním
zo dňa 31. 7. 2012. Okresný súd rozhodol o tomto návrhu uznesením zo dňa 14. 2. 2014, č. k. 7

C/68/2001 - 395, pričom následne na základe pripustenej zmeny petitu konal o nároku - náhrade škody
za bolesť vo výške 11 427,01 EUR s 8,75 % ročným úrokom z omeškania, o nároku úhrady titulom
náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 30.860,39 EUR s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 EUR ročne zo sumy 1028,78 EUR od 6. 8. 2012.
5. Vo vzťahu k priebehu úrazového deja prihliadol na vyjadrenie strán sporu a rozhodol vo veci

medzitýmnym rozsudkom zo dňa 29. 7. 2014, č. k. 7C/68/2001 - 413, keď určil, že základ nároku žalobcu
je pri obidvoch nárokoch 50 %. Tento rozsudok sa stal právoplatným 8. 8. 2014. Vo vzťahu k rozporným
tvrdeniamazáveromvznaleckýchposudkochohľadnebodovéhoohodnoteniasúdvykonaldokazovanie
znalcom, ktorý vykonal kontrolný znalecký posudok. Znalec W.. L. L. v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb.
(právneho predpisu platného v čase vzniku úrazového deja ohodnotil bolestné na 422 bodov, sťaženie

spoločenského uplatnenia obodoval na 867 bodov.
6. Po doručení znaleckého posudku žalovaní v 1. 2. rade vzniesli vo vzťahu k bolestnému námietku
premlčania. Vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia vzniesli námietky, že požadovaný 30
násobok je neobhájiteľný vo vzťahu k úrazovému deju a obmedzeniam, ktoré konštatuje že žalobca.
Žalovaný v 3. rade taktiež vo vzťahu k bolestnému vzniesol námietku premlčania, pričom vo vzťahu k

požadovanému navýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia žiadal dôsledne zvážiť jeho navýšenie.
7. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenej zo strany žalovaných súd skúmal, či nárok žalobcu na
bolestné nie je premlčaný. Aplikujúc § 106 ods. 1, 2, § 100 ods. 1 OZ ako aj § 9 ods. 1 vyhlášky č.
32/1965 Zb. dospel k záveru, že nárok na náhradu bolestného je premlčaný, pretože zdravotný stav
žalobcu na základe záverov vyplývajúcich zo znaleckého posudku bol ustálený najneskôr ku dňu 31.

12. 1998. Nárok bol na súde uplatnený žalobou dňa 22. 1. 2001, teda po uplynutí premlčacej lehoty.
Žalobu preto v tejto časti výrokom I. zamietol.
8. Vo vzťahu k nároku ohľadom navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vykonal dokazovanie,
na základe ktorého dospel k záveru, že v čase vzniku úrazového deja žalobca dosahoval vek 21 rokov,
kedy bol na vrchole svojich psychických a fyzických síl, v tomto čase pracoval odborne vo firme svojho

otca,vykonávalodbornéstolárskepráceakoajpráceumeleckéhocharakteru.Pretožedošlokporušeniu
nervových zakončení horných končatín, následne tieto práce už nemôže vykonávať. V dôsledku úrazu
došlo k obmedzeniu fyzického výkonu prác aj pri bežných pomocných činnostiach v domácnosti, je
vylúčený z bežných prác pri dome, čomu sa pred úrazom venoval. Taktiež je vylúčený zo športovýchaktivít (bol registrovaný hráč futbalu), je obmedzený pri osobnej hygiene. Finančný ekvivalent jedného
bodu v čase vzniku úrazu prestavoval 30 Sk (0,996 EUR). Na základe ohodnotenia 867 bodov priznal
medzitýmneho rozsudku ( 867 x 0,996EUR = 863,532 : 2 = 431,766 EUR x 30 = 12.953EUR).

9. Vo vzťahu k žalovanej 1/ prihliadol na osvedčenie o dedičstve, z ktorého vyplynulo, že celkové
aktíva dedičstva prestavovali 2.530 EUR. Aplikujúc § 470 ods. 1 OZ zaviazal žalovanú 1/ do výšky
nadobudnutéhodedičstva.Vzostávajúcejvýške10.423EURzaviazalžalovanýchv2.a3.radespoločne
a nerozdielne, pričom pri priznaní úroku z omeškania vychádzal z úpravy žaloby, keď žalobca požadoval
priznať úrok 5,75 %. Vo zvyšku uplatneného nároku na náhradu škody žalobu zamietol.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP , keď konštatoval, že žalobca bol úspešný v
konaní len čiastočne, preto mu priznal náhradu trov v rozsahu 50 % aj s prihliadnutím na jeho osobné,
majetkové pomery.
11. Proti rozsudku sa odvolal žalobca, a to proti výroku I a IV vo vzťahu k žalovanej 2/ Zuzane Ševčíkovej
ohľadom nárokov titulom bolestného a zvýšenia bolestného a voči výroku VI týkajúceho sa uloženia
povinnosti žalobcovi uhradiť na účet Okresného súdu Žiar nad Hronom trovy preddavkované zo štátneho

rozpočtu vo výške 50 %, pričom poukázal na odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), e),
h) CSP.
12. Namietal, že súd pri rozhodovaní postupoval arbitrárnym a nezákonným spôsobom. Premetom
uplatnených nárokov bol nielen nárok na zvýšenie bolestného podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965
Zb., ale aj nárok na tzv. základné bolestné podľa § 2, § 7 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky. Preto odvolanie

smeruje voči výroku I ako aj voči výroku IV. Hodnotenie skutkového stavu vo vzťahu k otázke bolestného
a premlčania tohto nároku nebolo vykonané náležite a správne, pričom poukázal na ustanovenie § 9
ods. 1 vyhlášky č. 65/1965 Zb.. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. posúdenie sa vykoná, len
čo stav poškodeného možno považovať za ustálený. Z toho je zrejmé, že okamih posúdenia nároku
titulom bolestného sa viaže na ustálenie zdravotného stavu poškodeného ako celku, tzn., že sa otázka

ustáleniazdravotnéhostavuneposudzujevovzťahukukaždémuzraneniu(položke)zvlášť.Zvýraznil,že
v dobe od 10. 12. 1997 do 20. 12. 1997 bol hospitalizovaný na Neurologickej klinike I. Lekárskej fakulty
UK v Prahe, kde sa dňa 11. 12. 1997 podrobil mikrochirurgickej rekonštrukcii ľavej hornej končatiny,
následne sa podrobil rehabilitačnej liečbe od 27. 5. 1998 do 7. 8. 1998, 10. 9. 1998 absolvoval vyšetrenia
EMG vo FN Kr. Vinohrady v Prahe, dňa 10. 3. 2000 absolvoval ďalšie elektrofyziologické vyšetrenie

v Prahe, 21. 9. 2000 absolvoval kúpeľnú a rehabilitačnú liečbu a ako trvalý hodnotí zdravotný stav
žalobcu neurológ v lekárskej správe dňa 23. 3. 1999. Označené dôkazy vyvracajú tvrdenia o ustálení
zdravotného stavu žalobcu. Súčasťou základného nároku titulom bolestného sú aj bolesti vytrpené pri
rehabilitačných zákrokoch a cvičeniach (§ 2 ods. 1 vyhlášky 32/1965 Zb.).
13. Vo vzťahu k premlčaniu k žalovanej 2/ namietal trestné konanie v súvislosti s dopravnou nehodou

a s tým spojenú právnu úpravu podľa § 112 OZ, kedy premlčacia doba od uplatnenia práva na súde
alebo u iného orgánu neplynie. Žalobca sa ako poškodená osoba v označenom trestnom konaní (PZ
OÚV PZ v Žiari nad Hronom pod ČVS: OÚV 136/ZH-97) pripojil podľa § 43 Tr. por. k tomuto konaniu a
uplatnil si nárok na náhradu škody voči žalovanej 2/ ako obvinenej v rámci trestného konania pri výsluchu
konanom dňa 12. 8. 1997. Z tohto dôvodu premlčacia doba spočívala po dobu od 12. 8. 1997 do 23. 8.

1999. Preto žaloba zahrňujúca nárok titulom bolestného bola podaná dňa 22. 1. 2001 riadne a včas. V
tejto súvislosti namietal, že nie je zrejmé z rozsudku, z akých konkrétnych dôkazov, skutočností a úvah
súd vychádzal, resp. dospel k záveru o premlčaní nároku titulom bolestného.
14. Poukázal na právnu úpravu v zmysle vyhl. č. 32/1965 Zb. a na zlý zdravotný stav, keď pri nehode
utrpel zlomeninu ľavej kľúčnej kosti, zlomeninu krčku pravej ramennej kosti zaklinenú riešenú operačne,

zlomeninu 5. rebra vľavo, poúrazový zatvorený pneumothorax s komplikáciami, poškodenie nervového
zásobenia ľavej hornej končatiny, početné oderky tváre a tela s revíziou, tržnú ranu v oblasti časti tela
a šok ťažkého stupňa, následne sa podrobil náročným operačným zákrokom, odberom štepov nervov,
rehabilitačným zákrokom a cvičeniam. Utrpel 8 ťažkých poranení a ďalšie množstvo menších poranení.
Pociťuje neustále bolesti, brnenie a tŕpnutie v ľavej hornej končatine v oblasti lakťa dole, pri zmenách

počasia pociťuje bolesť v oblasti postihnutých končatín a jaziev. Okrem obrnou postihnutej ľavej hornej
končatiny má postihnutú pravú ruku, v ktorej má zníženú hybnosť v oblasti ramena, táto mu často
tŕpne, dostáva do nej kŕče, vypadávajú mu z nej uchopené veci, neudrží pohár čí tanier. Pravú ruku
v oblasti ramena nemôže zdvihnúť nad hlavu. V ľavej hornej končatine pociťuje podchladenie a nie
prekrvenie. Pre bolesti sa v noci často zobúdza. Pre poškodenie hrudného koša sa často zadýcha, je

nútený často odkašliavať, bolestivé stavy utišuje užívaním liekov. Tento zlý zdravotný stav sa prejavuje
zvýšenou únavou či poruchami spánku, môže spávať iba na chrbte. Preto podľa jeho názoru bol nárok
voči žalovanej 2/ uplatnený riadne a včas a boli splnené podmienky pre akceptovanie základnej výmery
bolestného ustálené v posudku MUDr. XXXX zo dňa 17. 1. 2001 vo výške 382,50 bodov predstavujúcich380,90 EUR ako aj pre 30 násobné zvýšenie tejto výmery z dôvodu značného rozsahu a veľkej intenzity
prežitej bolesti.
15. Taktiež napadol výrok VI rozsudku, ktorým mu súd uložil uhradiť trovy preddavkované zo štátneho

rozpočtu vo výške 50 %, pretože tento výrok je nepreskúmateľný, a to aj s prihliadnutím na to, že
predmetom veci bola dopravná nehoda, jej priebeh nebol spoľahlivo objasnený, vyšetrujúce orgány boli
prepojené na podozrivú osobu a zámerne zmarili či náležite neobjasnili vznik a priebeh nehody. Súd
posúdenie otázky trov konania nezdôvodnil náležite. V dôsledku úrazu je invalidom, je obmedzený vo
všetkých sférach života vrátane možnosti zárobku.

16. Namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože zástupca žalobcu nebol súdom
riadnym spôsobom predvolaný na pojednávanie konané dňa 6. 2. 2017, pretože súd elektronicky
predvolal iného advokáta so sídlom v Banskej Bystrici, ako aj v tom, že vo veci konajúci súd rozsudok
nezdôvodnil spôsobom rešpektujúcim právo strany konania na spravodlivý proces. Z tohto dôvodu
rozhodnutie považoval za nedostatočné a nepreskúmateľné. Súdu zároveň vytkol značne mechanický
a paušálny princíp pri posúdení a rozhodnutí veci.

17. Súdu vytkol nepredvídateľný postup a rozhodnutie, pričom poukázal na § 181 CSP (predtým § 118 O.
s. p.), keď súd neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré považuje za nesporné,
ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd si v tomto zmysle dôsledne nesplnil svoju procesnú
povinnosť.
18. Z tohto dôvodu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napádaných výrokoch zmeniť tak, že žalobcovi

prizná náhradu škody titulom bolestného a titulom zvýšenia náhrady za bolesť vrátane príslušenstva
v intenciách žalobného návrhu aj jeho modifikácii so zohľadnením medzitýmneho rozsudku a zároveň
žalobcovi neuloží povinnosť nahradiť štátu trovy preddavkované zo štátneho rozpočtu.
19. Proti rozsudku sa odvolali žalovaná 1/ a žalovaná 2/. Rozhodnutie napadli vo výrokoch II, III a V.
Odvolanie odôvodnili s poukazom na § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Žiadali rozhodnutie súdu prvej

inštancie zmeniť a rozhodnúť v intenciách odôvodnenia odvolania. Namietali, že rozsudok vyvodzuje
z dokazovania nesprávne a neúplné skutkové závery, ktoré súd podrobuje následne nesprávnemu
právnemu hodnoteniu. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli závery odôvodňujúce 30 násobné
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej SSU).
20. Vo vzťahu k výroku II poukázali na § 470 OZ, podľa ktorého dedič zodpovedá len do výšky ceny

nadobudnutého dedičstva. Súd prvej inštancie síce pri rozhodnutí vychádzal z tohto ustanovenia, avšak
uložením povinnosti zaplatiť aj úroky z omeškania opomenul dôsledok spojený s navýšením konečnej
sumy. Žalovaná 1/ preto považuje rozsudok v tejto časti za nesprávny a nezákonný.
21. Namietla aj výšku sumy, z ktorej súd uložil povinnosť súčasne zaplatiť aj úroky z omeškania. Suma
vo výške 1.028,78 EUR nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keď súd pri vyhodnotení vychádzal

z lekárskeho posudku MUDr. Jablonského, od ktorej zároveň opomenul odpočítať spoluvinu na strane
žalobcu podľa medzitýmneho rozsudku v rozsahu 50 %. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že okresný
súd správne vychádzal pri vyčíslení náhrady škody za SSU zo znaleckého posudku MUDr. XXX,XX L.
zo dňa 24. 6. 2016, kde sumu rovnajúcu sa bodovému ohodnoteniu rovnako správne znížil o 50 % v
dôsledku ustálenej spoluviny. Napriek uvedenému vo výroku rozsudku určil úroky z omeškania zo sumy

1.028,78 EUR, čo žalovaná 1/ považuje za nesprávne, pretože podľa vlastného odôvodnenia súdu by
suma základného odškodnenia, s vyplatením ktorej sa žalovaní dostali do omeškania, mala prestavovať
sumu vo výške 431,69 EUR.
22. Vo vzťahu k výroku III namietala žalovaná 2/, že súd ju a žalovaného 3/ zaviazal spoločne a
nerozdielne uhradiť žalobcovi náhradu škody. Žalovaná 2/ namietla výšku sumy 1.028,78 EUR, z ktorej

súd priznal úroky z omeškania z dôvodov uvedených v predchádzajúcej časti odvolania.
23. Obidve žalované namietali voči 30 násobku základu náhrady škody za SSU. Poukázali na to, že
je zrejmé, že zákonodarca nešpecifikoval termín "v prípadoch hodných osobitného zreteľa“ a ponechal
konkrétne zváženie na voľnej úvahe súdu. V podobných situáciách existujú však aj pri voľnej úvahe
určité obmedzenia primeranosti a vhodnosti s prihliadnutím na skutkové okolnosti prípadu. Zdôraznili,

že prípad hodný osobitného zreteľa bol ustálený tak, že aplikácia § 7 ods. 3 vyhlášky je prípustná len v
celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, v ktorých kultúrne, športové alebo iné
zapojenie poškodeného pred úrazom bolo mimoriadne a osobitne na vysokej úrovni, pričom poukázali
narozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo182/2005.Presprávneurčenievýškyodškodneniaza
SSU je nevyhnutné zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti

pred vznikom škody a aké predpoklady má po vzniku škodovej udalosti. V rámci rozhodovacej praxe
súdov bol aj v závažnejších situáciách priznávaný podstatne nižší rozsah mimoriadneho zvýšenia
náhrady za SSU. V prípadoch, kedy súdy priznali až 30 násobok mimoriadneho zvýšenia náhrady
škody, išlo o podstatne závažnejšie následky úrazu v podobe amputácie končatín, strate orgánov atým spojené závažné psychologické dopady na osobný aj spoločenský život poškodeného, ktorý sa
často spája s následkami trvalého charakteru, a to tak v rodinnom, pracovnom ako aj spoločenskom
živote. Preto zastávajú názor, že z dokazovania nebolo preukázané naplnenie týchto predpokladov.

U žalobcu nejde o osobu, ktorá pred úrazom vyvíjala určitú výnimočnú činnosť, či už v pracovnom,
spoločenskom, kultúrnom alebo športovom živote. Žalobca pred úrazom žil bežným spôsobom života,
nebol angažovaný vo verejnom alebo športovom živote na profesionálnej úrovni, vykonával fyzicky
primeranú náročnú prácu. V dôsledku úrazu sa nestal bezvládnym, ochrnutým, neschopným vykonávať
bežné denné činnosti, nestal sa plne odkázaný na pomoc inej osoby vo všetkých potrebách. Bolo

preukázané, že po úraze sa oženil, kúpil starší rodinný dom, ktorý postupne prerobil, žije plnohodnotný
rodinný život. Taktiež sa aktívne podieľa na prevádzkovaní rodinného podniku a dodnes je spoločníkom
a konateľom spoločnosti V. M. - Babica, s.r.o., ktorej vznik je datovaný až po úraze. Preto namietajú
výšku priznaného mimoriadneho zvýšenia náhrady ako neprimeranú.
24. Namietali taktiež výrok V, ktorým ich súd zaviazal uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 50 %. V
prejednávanej veci si žalobca uplatnil nárok zvýšenia náhrady za bolesť vo výške 11.427,01 EUR (výrok

I) a nárok na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 30.860,39 EUR (výrok
II, III, IV). Nárok na náhradu škody titulom bolestného bol v celom rozsahu zamietnutý. S uplatneným
nárokom na náhradu škody bolo medzitýmnym rozsudkom konštatované 50% spoluzavinenie žalobcu.
Z toho vyplýva, že úspech žalobcu v časti uplatneného nároku na bolestné prestavuje 0 % a neúspech
100 %, v časti uplatneného nároku SSU úspech žalobcu predstavuje 50 % a neúspech 50 %. Potom

celkový úspech žalobcu predstavuje 25 % a neúspech 75 %. V konaní boli tak vo väčšom úspechu
žalovaní, a to v pomere 75 % k neúspechu žalobcu 25 %, preto na základe pomeru úspechu vzniklo
žalovaným právo na náhradu trov konania vo výške 50 %.
25. Proti rozsudku sa odvolal taktiež žalovaný 3/. Zároveň s podaným odvolaním zahlásil svoj vstup do
konania ako intervenient na strane žalovaných 1/ a 2/. Právny záujem na výsledku konania odôvodnil

tým, že podľa vyhlášky č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je krytá náhrada škody spôsobené
žalovaným tretím osobám, preto rozhodnutím súdu v tejto právnej veci bude dotknuté právne postavenie
intervenienta, teda jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva. Slovenská kancelária
poisťovateľov síce vystupuje v konaní ako žalovaný 3/, ale jeho povinnosť plniť bude daná aj v prípade,

ak budú zaviazané žalované 1/ a 2/. Z tohto dôvodu uviedol, že zároveň podáva odvolanie aj ako
intervenient.
26. Proti rozsudku podal odvolanie ako žalovaný 3/ a intervenient na strane žalovaných 1/, 2/ so
súhlasom žalovaných, pričom žiadal zmeniť rozsudok okresného súdu v bode II, III, V a VI tak, že: II.
Žalovaná 1/ je povinná uhradiť žalobcovi titulom náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia

istinu vo výške 2.530 EUR v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom výkonu
rozhodnutia (bez úrokov z omeškania). III. Žalované 2/ a 3/ sú povinné zaplatiť žalobcovi titulom náhrady
škodyzasťaženiespoločenskéhouplatneniaistinuvovýške10.423EURspolusúrokomzomeškaniavo
výške5,75%zosumy431,69EURod6.8.2012aždozaplateniatak,žeplnenímjednéhozožalovaných
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia, pod následkom výkonu rozhodnutia (nie spoločne a nerozdielne). V. Žalobca je povinný
zaplatiť žalovaným 1/ - 3/ náhradu trov konania v rozsahu 50 %, resp. žalobca ani žalovaní 1/ - 3/ nemajú
právo na náhradu trov konania. VI. V súvislosti z vyššie uvedeným žiadali prehodnotiť/zmeniť aj dotknutý
výrok VI. rozsudku. Argumentovali odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), d), h) CSP.
27. Namietal, že žalovanú 1/ zaviazal okresný súd uhradiť žalobcovi titulom náhrady škody za sťaženie

spoločenského uplatnenia sumu 2.530 EUR spolu s úrokom z omeškania zo sumy 1.028,78 EUR od 6. 8.
2012 až do zaplatenia. Okresný súd správne vychádzal z § 470 ods. 1 OZ, avšak vo výroku rozhodnutia
tým, že zaviazal žalovanú 1/ aj na úroky z omeškania zo sumy 1028,78 EUR zaviazal žalovanú 1/ nad
rámec výšky nadobudnutého dedičstva, čo považuje za nesprávne.
28. Odhliadnuc od uvedeného okresný súd zaviazal žalovanú 1/ na úroky z omeškania zo sumy 1.028,78

EUR, ktorá suma je nesprávna a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože uvedená suma
predstavuje základné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume lekárskeho posudku
MUDr. B. XXna 1033 bodov (1033 bodov x 30 Sk/bod = 30.990 Sk = 1028,69 EUR), od ktorej tiež okresný
súd opomenul odpočítať spoluvinu na strane žalobcu v rozsahu 50 %. Okresný súd mal vychádzať z
počtu bodov ohodnocujúceho sťaženie spoločenského uplatnenia v súdom ustanovenom znaleckom

dokazovaní, t. j. zo znaleckého posudku číslo 26/2016 znalca MUDr. L. L. zo dňa 24. 6. 2016, ktorý
objektívne ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia na 867 bodov (867 × 30 Sk/bod = sa 26.010
Sk = 863,37 EUR - 50 % spoluvina = 431,69 EUR. Správna suma základného odškodnenia, s vyplatím
ktorej sa žalované dostali do omeškania, prestavuje 431,69 EUR.29. Žalované súd zaviazal plniť spoločne a nerozdielne titulom náhrady škody za sťaženie
spoločenského uplatnenia istinu 10.423,00 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % zo sumy
1028,78 EUR od 6. 8. 2012 až do zaplatenia. Voči tomuto výroku namietali duplicitu výrokov, ktorým

súd zaviazal aj žalovanú 1/ aj žalovaných 2/ a 3/ k zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,75 %
zo sumy 1028,78EUR do zaplatenia. Taktiež namietali výšku priznanej sumy základného odškodnenia
sťaženia spoločenského uplatnenia 1028,78 EUR, od ktorej okresný súd priznal úrok z omeškania.
Namietali zaviazanie žalovanej 2/ aj žalovanej 3/ na úhradu spoločne a nerozdielne, pretože takýto výrok
podľa § 438 ods. 1 OZ právne neobstojí. Podľa názoru žalované nie sú spolu v právnom postavení

"viac škodcov“, kedy by vznikla solidárna zodpovednosť zo zákona, ale každý žalovaný je vo vzťahu
k žalobcovi v osobitnom a v samostatnom právnom vzťahu, t. j. ide o zodpovednosť žalovaných popri
sebe. Aj samotný žalobca sa pri uplatnení nároku domáhal delenej zodpovednosti.
30. Vo vzťahu k výroku V namietali, že je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce
rozhodnutie. Za základné sa považuje rozhodnutie, že žalobcovo právo na uplatnené plnenie existuje,
teda existuje základ uplatňovaného nároku. Výška nároku je potom druhotná a nadväzujúca. Úspech vo

veci sa skúma čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku. V posudzovanej veci si
žalobcauplatnilmimoriadnezvýšenienáhradyzabolesťvovýške11.427EURasťaženiespoločenského
uplatnenia 30.860,38 EUR, teda celkovo sumu 42.287,39 EUR. Medzitýmnym rozsudkom bolo
konštatované 50 % spoluzavinenie žalobcu na vzniku škody. Výška mimoriadneho zvýšenia základného
bodového hodnotenia závisela od úvahy súdu. Nárok na priznanie mimoriadneho zvýšenia základného

bodového ohodnotenia bol v celom rozsahu zamietnutý z dôvodu premlčania. Preto možno konštatovať,
že úspech žalobcu v časti bolestného predstavuje 0 % a neúspech 100 %, v časti SSU úspech žalobcu
prestavuje 50 % a neúspech 50 %. Potom celkový úspech žalobcu predstavuje 25 % a neúspech 75 %. V
konaní tak vo väčšom rozsahu boli úspešní žalovaní s tým, že čistý úspech žalovaných prestavuje 50 %.
31. Vo vzťahu k rozhodnutiu pod VI žiadali rozhodnutie prehodnotiť vzhľadom na vyššie uvedené

argumenty.
32. Následne žalovaný 3/ ako aj intervenient podaním zo dňa 12. 4. 2017 včas doplnil dôvody
odvolania v zmysle § 364 CSP. Odvolanie doplnil v časti rozhodnutia, ktorým súd priznal 30
násobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynuli
skutočnosti opodstatňujúce priznanie až tak neprimerane vysokého 30 násobného zvýšenia SSU.

Poukázal na súdnu prax, ktorá zvýšenie nároku opodstatňuje iba vo výnimočných prípadoch hodných
mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na osobitne vysokej úrovni a
mimoriadne. Súd nemal preukázané akékoľvek mimoriadne spoločenské, kultúrne, pracovné alebo
iné zapojenie žalobcu pred jeho úrazom, a preto priznané zvýšenie základného odškodnenia sa javí
ako nezakladajúce sa na vykonaných dôkazoch. V tejto súvislosti poukázal na dokazovanie vykonané

znalcom MUDr. L., ktorý stanovil počet bodov SSU na 867 z pôvodne uplatnených 1033 bodov. Podľa §
71ods.1zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenížalobcovibolapriznanámierapoklesuvykonávať
zárobkovú činnosť 50 %, čo je tesne nad hranicou invalidity. Preto poukázal na to, že žalobcovi bol
pôvodnepriznanýplnýinvalidnýdôchodokaod6.5.2002mubolpriznanýčiastočnýinvalidnýdôchodok,
teda u žalobcu nie sú naplnené podmienky na priznanie invalidného dôchodku v plnom rozsahu. Pokiaľ

žalobca poukazuje na to, že sa venoval futbalu na profesionálnej úrovni v TJ Družstevník B., svedok M.
na pojednávaní dňa 23. 6. 2005 uviedol, že žalobca hral futbal do dopravnej nehody, čo je v rozpore
s tvrdením samotného žalobcu, ktorý uviedol, že hrával futbal ako registrovaný hráč do roku 1996, t. j.
k ukončeniu tejto športovej aktivity došlo pred dopravnou nehodou, ktorá bola až 24. 4. 1997, kým si
nezlomil členok. Ostatné športy boli len rekreačného charakteru. Žalobca taktiež nie je obmedzený v

rodinnom živote, pretože po dopranej nehode sa dňa 30. 10. 1999 oženil a založil si rodinu, narodilo sa
mu dieťa. V roku 2002 spolu s manželkou kúpil starší rodinný dom, ktorý postupne prerobili, t. j. 5 rokov
po dopravnej nehode. Taktiež prevádzkuje tzv. koziu farmu, ktoré sa zaoberá chovom kôz a rýb. Naďalej
je evidovaný ako spoločník firmy V. M. - Babica, s.r.o.. S prihliadnutím na uvedené je žiadal rozsudok
okresného súdu zmeniť tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

33. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 3/ (zároveň aj ako intervenient). Nesúhlasil so stanoviskom
žalobcu o tom, že okamih posúdenia nároku titulom bolestného sa viaže na ustálenie zdravotného stavu
ako celku a že otázka ustálenia zdravotného stavu sa neposudzuje vo vzťahu ku každému zraneniu
zvlášť. Posúdenie otázky, kedy je možné zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený z hľadiska
jednotlivých nárokov je závislé na vyjadrení lekára (R 9/1986). Pokiaľ by aj teoreticky vychádzal z

výkladu žalobcu, komplexný stav žalobcu ako celok bol ustálený do takej miery, že bolo možné vyhotoviť
bodové hodnotenie komplexného bolestného najneskôr dňa 31. 12. 1998 (posledný krajný dátum, kedy
bola ohodnotená posledná položka bolestného číslo 232c), t. j. nárok aj na vyplatenie základnéhobolestného a aj na zvýšenie bolestného bol premlčaný už 31. 12. 2000 a žaloba bola podaná až 22.
1. 2000.
34. Pokiaľ žalobca argumentoval, že si náhradu škody uplatnil v adhéznom konaní, uviedol, že je

potrebné posúdiť, či bol nárok uplatnený v trestnom konaní, či bol uplatnený riadne a či žalobca v
adhéznom konaní riadne pokračoval. Významnou podmienkou naplnenia predpokladov na spočívanie
premlčacej doby je riadne uplatnenie náhrady škody. Aby návrh spĺňal náležitosti riadneho návrhu
poškodeného na náhradu škody v adhéznom konaní a mal za dôsledok spočívanie premlčacej lehoty,
musí z neho byť zrejmé, z akých dôvodov, v akej výške a voči komu sa uplatňuje (uznesenie Najvyššieho

súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 2478/2004). Výška náhrady škody, ktorú požaduje poškodený, musí byť
na účely riadneho uplatnenia uvedená aspoň minimálnou čiastkou (R 11/1967), treba uviesť aspoň
konkrétnu minimálnu výšku spôsobenej škody, prípadne odkaz na dokument, kde je výška určená (napr.
znalecký posudok), nestačí také vyjadrenie, ktoré odkazuje na budúce vyčíslenie škody. Zo zápisnice
výsluchu poškodeného B. M. zo dňa 12. 8. 1997 vyplýva, že "pripájam sa k trestnému konaniu proti
obvinenej a žiadam, ak mi nebude škoda uhradená poisťovňou, aby súd zaviazal obvinenú k celkovej

náhrade škody, ktorá mi touto dopravnou nehodou vznikla, teda škodu na zdraví, … a ostatné teraz
povedať neviem, vyčíslenie doložím neskôr, najneskôr však na súdnom pojednávaní“. Z takto uplatnenej
náhrady škody v adhéznom konaní možno konštatovať, že poškodený si síce uplatnil právo na náhradu
škody, ale neuplatnil si ho riadne. Z tohto dôvodu je jednoznačné, že neboli naplnené podmienky na
spočívanie plynutia premlčacej lehoty. Spočívanie plynutia premlčacej lehoty mohlo teoreticky nastať

za splnenia vyššie uvedených predpokladov len v časti základného odškodnenia bolestného, v časti
požadovaného zvýšenia bolestného je nárok žalobcu premlčaný jednoznačne, pretože nebol vôbec
uplatnený v adhéznom konaní.
35. Odhliadnuc od námietky premlčania zdôraznil, že podľa praxe súdov bolesť má nemateriálnu
psychickú zložku, preto priznanie jeho odškodnenia závisí od zistenia, či v organizme poškodeného

nastali objektívne zistiteľné zmeny vyvolané zranením a či pri liečení alebo odstraňovaní následkov
spôsobili bolesti. Na niektoré bolesti sa neprihliada a ostatné sa hodnotia primerane povahe zranenia,
či iného zásahu v priebehu liečenia. Ide teda o skúmanie tých skutočností, ktoré závisia od odborného
posúdenia a nie o zistenia súdu. Zvýšenie je možné priznať iba v prípade, ak preukázateľne pri
poškodenízdraviaznášalpoškodenýzvlášťmučivéútrapyabolesťmuspôsobovalazvlášťmučivéstavy.

Takéto pociťovanie bolesti však u žalobcu nebolo znalcom konštatované. Žalobca v odvolaní uvádza
dôvody vo vzťahu k bolestnému, ktoré však spadajú pod sťaženie spoločenského uplatnenia, preto nimi
nemožno odôvodniť nárok na priznanie bolestného (v pravej ruke má zníženú pohyblivosť v oblasti
ramena, vypadávajú mu z nej uchopené veci …).
36. Tvrdenie žalobcu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nie je dôvodná. Žalobca na

pojednávaníkonanomdňa6.2.2017naotázkusúdu,čisúhlasístým,abysúdkonalvneprítomnostijeho
právnehozástupcu,žalobcauviedol,žesúhlasístým,abysúdkonalvneprítomnostiprávnehozástupcu,
nakoľko má eminentný záujem na tom, aby sa dlhotrvajúci spor ukončil. Taktiež tvrdenie žalobcu, že
okresný súd rozsudok nezdôvodnil, je neopodstatnené, nakoľko okolnosť, že rozhodnutie okresného
súdu žalobcu neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia.

Za odňatie konať pred súdom nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
podľa predstáv či požiadaviek účastníka konania. Z týchto dôvodov odvolanie žalobcu nepovažoval za
dôvodné.
37. K odvolaniu žalovaných 1/, 2/ sa vyjadril žalobca. Odkázal na obsah svojho odvolania. Z ich
námietkami sa nestotožnil. Zdôraznil, že utrpel viaceré závažné poranenia, počas liečby sa podrobil

rôznym ťažkým operačným a medicínskym zákrokom v spojení so značnou mierou bolesti. Pociťoval
neustále bolesti, brnenie a tŕpnutie v ľavej hornej končatine, aj pri zmenách počasia pociťuje bolesť.
Zdravotný stav sa nepriaznivo prejavuje zvýšenou únavou či poruchami spánku. Prognóza vývoja
zdravotného stavu je nepriaznivá, čo potvrdil aj znalec W.. L.. Ľavou hornou končatinou nemôže
vykonávať žiadnu činnosť a tento funkčný deficit je prakticky na úrovni straty končatiny. Dokonca znalec

skonštatoval, že ak by žalobca mal anatomickú stratu tejto končatiny, jeho útrapy by boli menšieho
rozsahu, nakoľko by nemusel znášať permanentné bolesti a starať sa o končatinu (obliekanie, hygiena,
ochrana pred poveternostnými vplyvmi). Poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR z 28. 7.
2007, sp. zn. 2 Cdo 215/2006 vo vzťahu k ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., v zmysle ktorých
sa okolnosti hodné osobitného zreteľa viažu len ku konkrétnemu poškodenému a o taký prípad ide

nielen vtedy, ak bol poškodený vrcholovým športovcom alebo inak pre spoločnosť významnou a známou
osobnosťou, ale aj vtedy, ak sa život poškodeného výrazne zmenil, to čo v minulosti pred poškodením
zdravia robil, už robiť nedokáže. Zároveň poukázal na rôzne rozhodnutia súdov, ktoré priznali 40
násobné zvýšenie bolestného ako aj 70 násobné zvýšenie bolestného a trvalých následkov, pričompoisťovňa sa neodvolala v týchto prípadoch. Podobný názor zaujala aj judikatúra aj v rozhodnutí Rc
53/97 (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 9. 1996, sp. zn. 3 Cdo 23/96). Na porovnanie poukázal na
konania o ochrane osobnosti a s tým spojenú nemajetkovú ujmu, kedy sa priznávajú sumy vo výške

100.000 EUR. Žalobca mal taktiež za to, že zákonné a spravodlivé rozhodnutie o trovách konania v
danej veci samej a rozhodnutie priznávajúce žalobcovi náhradu trov konania minimálne v rozsahu V.
38. Poukázal aj na to, že takmer celé prvostupňové konanie prebiehalo za O. s. p., pretože žalobca
očakával dôvodne, že trovy budú posúdené podľa § 142 ods. 3 O. s. p. Civilný sporový poriadok upravil
otázku náhrady trov konania značne povrchne. Úvaha súdu o výške plnenia mala základ v hmotnom

práve, pričom vzhľadom na povahu a okolnosti sporu bolo dôvodné očakávať, že otázka náhrady trov
konania bude posudzovaná v súlade s § 142 ods. 3 O. s. p. Podľa jeho názoru pri náležitej interpretácii
a aplikácii ustanovenie § 257 CSP prináleží žalobcovi náhrada trov konania.
39. Zároveň vyjadril pochybnosti nad platnosťou a účinnosťou podania právneho zástupcu žalovaných 1/
a 2/ pre značnú všeobecnosť a neurčitosť tohto podania, keď nie je zrejmý rozsah súhlasu vyjadreného
žalovanou 1/ a 2/, teda v akom rozsahu súhlasia, aby intervenient napadol rozsudok odvolaním. K

účelovým tvrdeniam intervenienta uviedol, že starší rodinný dom rodina nadobudla vďaka pomoci
svokrovcov, ktorí založili vlastnú nehnuteľnosť a ktorí s pomocou ďalších rodinných príslušníkov aj
takouto formou vypomáhajú žalobcovi. Koziu farmu prevádzkoval do roku 2014 otec žalobcu, ktorý
zomrel a farmu prevádzkujú rodinní príslušníci žalobcu. Firma V. M. - Babica, s.r.o. je dlhodobo
nefunkčná a nevykazuje žiadnu činnosť.

40. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného 3/ zotrval na svojich tvrdeniach, pričom uviedol, že
súčasťou bolestného je aj bolesť vytrpená pri rehabilitačných zákrokoch a cvičeniach a teda k ustáleniu
stavu poškodeného subjektu vo vzťahu k nárokom titulom bolestného môže dôjsť až po prípadnom
absolvovaní takýchto rehabilitačných procedúr ešte ako kontinuálnej fázy liečby poškodenia zdravia. V
trestnom konaní si riadnym spôsobom uplatňoval náhradu škody vrátane druhu a spôsobu jej ustálenia.

K premlčaniu uviedol, že je potrebné prihliadnuť na otázku dobrých mravov. Odňatie možnosti konať
pred súdom videl nielen v nesprávnom predvolaní právneho zástupcu žalobcu, ale aj v nedostatočnom
a nepreskúmateľnom zdôvodnení rozsudku.
41. Žalovaný 3/ (zároveň aj ako intervenient) v duplike zotrval na svojich tvrdeniach, pričom nesúhlasil
s tvrdeniami žalobcu, že uplatnenie námietky premlčania je v danom prípade v rozpore s dobrými

mravmi. Poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky číslo I. ÚS 643/2004, z ktorého vyplýva,
že námietka premlčania zásadne dobrým mravom neodporuje. Vyslovil domnienku, že žalobca sa
vo svojom vyjadrení opieral iba o čiastkové právne závery českých súdov nezohľadňujúc osobitosti
skutkových okolností prejednávaných prípadov.
42. Žalobca vo vyjadrení k podaniu žalovaného 3/ zo dňa 28. 2. 2018 zotrval na svojich tvrdeniach a

žiadne iné podstatné okolnosti z jeho podania nevyplynuli.
43. Žalované 1/ a 2/ vo vyjadrení zo dňa 12. 3. 2017 uviedli, že v plnom rozsahu sa stotožňujú s
vyjadrením žalovaného 3/, ktorý zrozumiteľne a presvedčivo vyvracia žalobcom tvrdené skutočnosti.
Podsúvaný názor o uplatnení námietky v rozpore s dobrými mravmi zostáva neodôvodnený nemajúci
oporu v zákone ani súdnej praxi. Vo vzťahu k odňatiu možnosti konať pred súdom opätovne poukázali

na vyjadrenie samotného žalobcu.
44. Žalovaný 3/ (zároveň aj ako intervenient) k vyjadreniu žalobcu zo dňa 28. 2. 2018 ako aj žalovaných
zo dňa 12. 3. 2017 uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na odvolaní a na doplnení dôvodov odvolania,
na svojom písomnom vyjadrení, ktoré obsahujú podrobné dôvody a stanoviská.
45. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil v časti I. zamietajúceho výroku, vo výrokoch II., III., IV., V. a VI. rozsudok zmenil podľa § 388 CSP.
46. Žalovaný 3/ s odvolaním zároveň zahlásil vstup intervenienta na strane žalovaných 1/ a 2/ s
poukazom na § 82 ods. 2 CSP. Právny záujem na výsledku konania odôvodnil s poukazom na vyhlášku
č. 423/1991 Zb., pretože rozhodnutím súdu v tejto veci bude dotknuté právne postavenie intervenienta,

teda jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva. Žalovaný 3/ ako intervenient vstúpil do
konania podľa § 82 ods. 1 CSP z vlastného podnetu. Žalované 1/ a 2/ podaním zo dňa 10. 4. 2017
vyslovili súhlas so vstupom žalovaného 3/ ako intervenienta na ich strana ako aj na podanie odvolania
podľa § 360 ods. 2 CSP, podľa ktorého môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa
§ 359 CSP. Súd zaslal odvolanie ostatným stranám, ktoré zároveň obsahovalo aj oznámenie o vstupe

intervenienta do konania (§ 82 ods. 4 CSP). Návrh na nepripustenie intervenienta nebol podaný (§ 83
CSP), preto súd so žalovaným 3/ pokračoval v konaní ako s intervenientom na strane žalovaných 1/ a
2/. Odvolací súd poukazuje na to, že námietka žalobcu o nedostatku súhlasu žalovaných 1/ a 2/ preto
nie je dôvodná.47. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
48. Odvolací súd preskúmaním nároku na náhradu škody titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za
bolesť dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu vo výroku I. Je správne a odvolací súd sa s ním
stotožňuje v celom rozsahu. Rozhodujúcou otázkou, ktorú okresný súd riešil a ktorá je podstatná pre
posúdenie tohto nároku, je okamih posúdenia ustálenia zdravotného stavu, pričom žalobca zdôrazňuje,

že tento okamih sa viaže na ustálenie zdravotného stavu poškodeného ako celku, neposudzuje sa
vo vzťahu ku každému zraneniu (položke) zvlášť. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na kúpeľnú
rehabilitačnú liečbu, podrobenie sa mikrochirurgickej rekonštrukcii ľavej končatiny. K námietke ohľadom
hospitalizácie od 10. 12. 1997 do 20. 12. 1997, kde sa dňa 11. 12. 1997 podrobil operácii, odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že toto obdobie sa vzťahuje na dobu, ktorá bola súdom hodnotená a
vyplynula aj zo znaleckého dokazovania, teda najneskôr do 31. 12. 1998. Tento záver sa vzťahuje aj

na námietku, že žalobca sa podrobil rehabilitačnej liečbe v zariadeniach v mieste bydliska ako aj, že od
27. 5. 1998 do 7. 8. 1998 postúpil rehabilitačnú liečbu v Národnom rehabilitačnom liečebnom ústave
v Kováčovej, keď žalobca poukazuje na správu zo dňa 7. 8. 1998. Taktiež tieto závery platia aj na
námietku, že dňa 10. 9. 1998 absolvoval vyšetrenia v Prahe. Hodnotenie zdravotného stavu, ako to
vyplýva zo správy zo dňa 30. 3. 1999, nie je dôkaz o vytrpených bolestiach, taktiež ani správa ohľadom

absolvovania kúpeľnej liečby od 21. 9. 2000 do 11. 10. 2000. Je však správne tvrdenie, že ustálenie
zdravotného stavu sa nevzťahuje samostatne vo vzťahu ku každej položke, ale k celku, avšak treba
doplniť, že v prípade ustálenia poslednej položky dochádza k ustáleniu zdravia vcelku, teda ustálenie
zdravotného stavu vo vzťahu k poslednej položke je krajným dátumom na začatie plynutia premlčacej
lehoty. Treba zdôrazniť, že ide o vzťah k bolestnému, teda bolestiam, ktoré boli, viazali sa na liečbu a

treba nájsť hranicu, kedy bolesti možno podradiť už do sťaženia spoločenského uplatnenia. Okresný
súd správne prihliadol na následky poškodenia zdravia a na bolesti, ktoré pretrvávajú, tieto správne
zohľadnil v rozhodnutí o nároku na SSÚ, keď toto aj navýšil.
49. Vo vzťahu k plynutiu subjektívnej premlčacej doby pri škode na zdraví je relevantné skúmanie
začiatkupremlčacejdobyzhľadiskavedomostipoškodenéhoospôsobenejškode.Posúdeniemomentu,

kedysapoškodenýdozvedeloškodenazdravíviažeslovenskájudikatúraokamihustáleniazdravotného
stavu poškodeného, z čoho vychádzal aj súd prvej inštancie. V právnej teórii sa za zásadný považuje
právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. 7. 1983, sp. zn. 1Cz 23/1983, Rc
9/1986, z ktorého vyplýva, že o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený
dozvie v čase, keď je možné objektívne vykonať ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia, lebo iba vtedy má poškodený k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých je možné škodu zistiť.
Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. sa posúdenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
vykoná, akonáhle je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený. Posúdenie otázky,
kedy je možné zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený z hľadiska jednotlivých nárokov na
náhradu, je závislé na vyjadrení lekára.

50. V otázke premlčania bolestného sa za podstatný považuje právny názor vyslovený v rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 6. 2001, sp. zn. M Cdo 37/2000, R 68/2003, z ktorého vyplýva, že za
deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného,
ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného.
Tento názor potvrdzuje aj rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 24. septembra 2008, sp. zn. IV.

ÚS 305/2008. Z neho vyplýva, že podľa konštantnej súdnej praxe za deň zistenia bolesti nemožno
považovať bez ďalšieho deň vyhotovenia posudku o bolestnom, lebo posudok len deklaruje vytrpenú
a zistenú bolesť. Pre správne posúdenie nároku na náhradu bolestného je rozhodujúcou skutočnosťou
zistenie, kedy bolesť bola spôsobená. Podstatným momentom je čas vykonania operácie, kedy
poškodený vytrpel bolesť, vedel o škode a zároveň mal vedomosť o tom, kto mu škodu spôsobil a kto

za ňu zodpovedá.
51. Odvolací súd je toho názoru, že pri sťažení spoločenského uplatnenia možno podmienku „dozvie
sa o škode“ považovať za podmienku objektívnu, ktorá je predovšetkým odborného charakteru. Až na
základe odborného vyjadrenia lekára je možné predpokladať, že došlo k ustáleniu zdravotného stavu,
pričom pri sťažení spoločenského uplatnenia nie je vylúčené, že v dôsledku ďalších ťažkostí vzniká

nový nárok. Toto však neplatí pri bolestnom, pretože tento nárok sa priamo vzťahuje na vytrpenú a
zistenú bolesť. Tento nárok však vyžaduje splnenie podmienky príčinnej súvislosti, pretože nemôže ísť o
akúkoľvek bolesť, následnú, ktorú možno zahrnúť pod sťaženie spoločenského uplatnenia ako dôsledok
poškodenia zdravia, ktorá sa opakuje a pretrváva do budúcna. Podľa § 2 ods. 2 písm. c) vyhlášky č.32/1965 Zb. za bolesť budúcu (následnú) a za bolesť vznikajúcu zo zmien predtým už existujúcich
odškodnenie za bolesť nepatrí.
52. Okresný súd pri rozhodovaní správne vychádzal zo záverov znaleckého posudku, ktorý ustálil

zdravotný stav vo vzťahu k bolestnému a k vytrpenej bolesti. Pretože ide o odbornú otázku, súd správne
vychádzal zo záverov znaleckého posudku. Na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu
skutkovému záveru, že nárok žalobcu na bolestné je premlčaný.
53. Tento záver nespochybňuje ani argument žalobcu, že riadne uplatnil v adhéznom konaní svoj nárok
a v zmysle ustanovenia § 112 OZ dochádza k zastaveniu plynutia premlčacej lehoty. V tomto správne

argumentuje žalovaný 3/ (zároveň aj ako intervenient,) keď poukázal na rozhodnutie R 11/ 1967. Aby
návrh na priznanie náhrady škody spĺňal náležitosti riadneho návrhu poškodeného na náhradu škody
v adhéznom konaní a mal za následok spočívanie premlčacej lehoty, musí z neho byť zrejmé, z akých
dôvodov, v akej výške a voči komu sa uplatňuje (uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo
2478/2004). Výška náhrady škody, ktorú požaduje poškodený, musí byť na účely riadneho platenia
uvedená aspoň minimálnou čiastkou, treba uviesť aspoň konkrétnu minimálnu výšku spôsobenej škody,

prípadne odkaz na dokument, kde je výška určená (napr. znalecký posudok), nestačí také vyjadrenie,
ktoré odkazuje na budúce vyčíslenie škody. Žalobca pri výpovedi v trestnom konaní sa dňa 30. 6. 1997
nepripojil s náhradou škody, dňa 12. 8. 1997 tak urobil s tým, že sa pripojil k trestnému konaniu proti
obvinenej, pričom sám uviedol, že nevie výšku doložiť a túto doloží neskôr. Podľa názoru odvolacieho
súdu nedošlo preto k zastaveniu plynutia premlčacej lehoty.

54.Žalovaný3/,tiežakointervenientnastranežalovaných2/a3/,akoajžalované1/a2/podaliodvolanie
voči výroku II., keď namietal nesprávnu aplikáciu § 470 OZ, nakoľko žalovaná 1/ bola zaviazaná na
plnenie aj v rozsahu úrokov z omeškania, hoci okresný súd správne odôvodnil svoje rozhodnutie s
poukazom na § 470 OZ, keď podľa citovaného ustanovenia žalovaná 1/ zodpovedá iba do výšky
ceny nadobudnutia dedičstva. Súd v bode 16 odôvodnenia konštatoval, že z osvedčenia vyplynula pre

súd okolnosť, že aktíva poručiteľa predstavovali 2.530 EUR, pričom akceptoval námietku žalovaného
3/, preto zaviazal žalovanú 1/ do výšky nadobudnutého dedičstva. Hoci odôvodnenie rozhodnutia je
správne, okresný súd si nepovšimol, že vo výroku zaviazal žalovanú 1/ na plnenie vo väčšom rozsahu,
keď jej uložil povinnosť zaplatiť aj úrok z omeškania. S touto námietkou sa odvolací súd stotožňuje, preto
zmenil výrok II. tak, že žalovanej 1/ neuložil povinnosť plniť sumu 2.530 EUR s aj s príslušenstvom,

úrokom z omeškania, s poukazom na § 470 OZ, pričom žalobu v tejto časti zamietol vo výroku IV.
55. K námietke žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu, že právny zástupca nebol súdom
riadne predvolaný na pojednávanie, odvolací súd uvádza, že tento dôvod nie relevantný pre rozhodnutie
vo veci, pretože hoci toto tvrdenie je pravdivé, nedošlo v danom prípade k odňatiu práva strany sporu
konať pred súdom, pretože zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 6. 2. 2017, kedy došlo k vyhláseniu

rozsudku, vyplýva, že pred otvorením pojednávania sa súd opýtal žalobcu, či súhlasí s tým, aby súd
pojednával v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, na čo žalobca uviedol, že: „Súhlasím s tým,
aby súd konal v neprítomnosti môjho právneho zástupcu, nakoľko mám eminentný záujem na tom,
aby sa dlhotrvajúci spor ukončil.“ Žalobca taktiež vo svojom prednese zopakoval, že súhlasí, aby
pojednávanie prebehlo bez prítomnosti jeho právneho zástupcu (č. l. 554 spisu). Odvolací súd preto

námietku právneho zástupcu žalobcu nepovažoval za takú, ktorá by priviedla súd k záveru, že týmto
spôsobom súd prvej inštancie odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.
56. Ani argument žalobcu, že súd prvej inštancie porušilo jeho procesné práva, keď nepostupoval podľa
§ 181 ods. 1 CSP, nepovažoval za dôvodný. Podľa § 181 CSP (1) Po vyvolaní veci a úkonoch podľa §
180 žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k

prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie. (2) Po úkonoch podľa odseku 1 súd
určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné,
ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci.
To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. Súd si svoju povinnosť splní tým,
že so závermi oboznámi osoby prítomné na prvom pojednávaní. Na prvom pojednávaní súd oznamuje,

ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Tieto procesné úkony bezprostredne nadväzujú na
prípravu pojednávania. V rozhodovanom prípade vzhľadom na dlhoročný spor (konanie vo veci začalo
22.1.2001) nejde o situáciu, kedy súd na začiatku pojednávania postupuje podľa daného ustanovenia,
konanie začalo za platnosti Občianskeho súdneho poriadku, preto je nedôvodné, aby na konci konania
súd postupoval podľa § 181 CSP, pretože tu podľa CSP prichádza do úvahy umožnenie záverečných

rečí, čo súd dodržal. Odvolací súd poukazuje napr. na uznesenie NS SR zo dňa 13. júna 2018, sp. zn.
3Cdo/183/2017.
57. Odvolací súd poznamenáva, že i keď zo zápisne (poslednej) o pojednávaní pred súdom prvej
inštancie výslovne nevyplýva splnenie tejto povinnosti, zároveň z nej ani iných podaní pred týmtodňom, za platnosti § 118 O. s. p. nevyplýva ani žiadna výhrada právneho zástupcu voči jej nesplneniu,
ani v odvolaní na to konkrétne nepoukazuje. Z povahy tejto procesnej povinnosti je však zrejmé, že
k zhojeniu („skonzumovaniu“) jej prípadného nesplnenia dochádza samotným rozhodnutím súdu, v

dôvodoch ktorého v zmysle § 220 ods. 2 CSP súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Náprava prípadného
nesprávneho postupu prvoinštančného súdu v tomto smere je daná tiež možnosťou podania odvolania
ako riadneho opravného prostriedku, ktorý žalobcovia v predmetnej veci aj využili.
58. Voči tomuto záveru nenamietal ani Ústavný súd SR, keď v rozhodnutí zo dňa 11. júna 2018, sp. zn. II.
ÚS 366/2018-9 akceptoval obdobný názor odvolacieho súdu, podľa ktorého opomenutie aplikácie § 181
ods. 2 CSP vydaním rozhodnutia vo veci samej sa konvaliduje. V rozhodnutí o veci samej prvoinštančný

súdsvojenázoryoznámilatýmzhojiltentoprocesnýnedostatokaprípadnéodňatieprávanaspravodlivý
súdny proces stranám sporu. Preto tento dôvod odvolací súd nepovažuje za dôvod, pre ktorý by bolo
potrebné napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Odvolací súd
preto ani túto námietku žalobcu nepovažoval za dôvodnú.
59. K námietke žalovaných vo vzťahu k priznanému sťaženiu spoločenského uplatnenia a jeho 30

násobnému navýšeniu odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je v tomto rozsahu správne. Ohľadom ustálenia zavinenia došlo k vydaniu medzitýmneho
rozsudku, ktorý vyjadruje zodpovednosť v pomere 50 % : 50 %. Vzhľadom na vyriešenie základu sporu
nie je dôvodné zaoberať sa ďalšími námietkami ohľadom zavinenia, pričom odvolací súd však necháva
bez povšimnutia, že po nehode žalobcu bol zistený alkohol 1,53 g/kilogram. Súd vzhľadom na rozporné

závery v znaleckých posudkoch nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, z ktorého pri rozhodnutí
vychádzal. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že znalec ohodnotil sťaženie spoločenského
uplatnenia 867 bodmi. Základné bodové hodnotenie v konečnom výsledku predstavovalo 431,76 EUR.
Vo vzťahu k mimoriadnemu navýšeniu okresný súd v bode 15 dostatočne zdôvodnil, prečo priznal
mimoriadne zvýšenie, keď predovšetkým prihliadol na to, že v čase úrazového deja žalobca dosahoval

21 rokov, pričom ku skutkovým záverom dospel súd na základe výsluchu svedkov, samotného žalobcu,
záverov znaleckého dokazovania. Bolo preukázané, že v čase úrazu bol na vrchole svojich fyzických
psychických síl a v dôsledku úrazu došlo závažným spôsobom k zásahu do kvality jeho nastávajúceho
života. Žalobca práve v odvolaní argumentoval vo vzťahu k bolestnému, pričom dané argumenty
vystihujú následky, ktoré pretrvávajú a odôvodňujú priznanie sťaženie spoločenského uplatnenia v

primeranom rozsahu, keď zo znaleckého posudku nepochybne vyplynulo, že funkčnosť ľavej hornej
končatiny žalobcu prakticky znamená jej stratu, pretože ju nemôže žiadnym spôsobom používať, má
nej bolesti, ktoré pretrvávajú. Žalobca je obmedzený v bežnom živote, vyžaduje pomoc ďalšej osoby
pri osobnej hygiene, nie je nápomocný pri domácich prácach, čo nepochybne znižuje kvalitu jeho
života. Práve z dôvodu tohto hendikepu sa nemôže zúčastňovať plnohodnotného kultúrneho života,

samozrejme ani športovania.
60. Argumenty žalovaných vo vzťahu k priznanému plneniu odvolací súd nemôže akceptovať,
predovšetkým k tvrdeniu, že žalobca nie je obmedzený v rodinnom živote, lebo sa oženil a založil si
rodinu, a že sa mu narodilo dieťa. To isté platí pre tvrdenie, že si zakúpil starší rodinný dom, ktorý
postupne prerobil, prevádzkuje koziu farmu. Tvrdenie žalovaných v tomto smere prestavuje náznak

diskriminácie, výčitky, ktoré odvolací súd nanajvýš považuje za nevhodné. Žalovaní totiž vytýkajú
žalobcovi, že sa oženil a mal dieťa a z toho usúdili, že jeho zdravotné problémy nie sú takého charakteru,
ktoré by odôvodňovali možnosť priznať mu navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Odvolací súd
poznamenáva, že aj hendikepovaní ľudia si zakladajú rodiny, prípadne sa ženia. Tento argument je pre
rozhodnutieabsolútnenepodstatný.Žalovanížiadnymspôsobomnepreukázali,žebyžalobcabolnejako

aktívny v podnikaní, prípadne vykonával činnosti, ktoré nezodpovedajú jeho zdravotnému postihnutiu.
V konaní bolo jednoznačne ustálené, že zdravotný stav žalobcu mu neumožňuje vykonávať ani len
tie najzákladnejšie úkony vo vzťahu k hygiene pre nefunkčnosť ľavej hornej končatiny a poškodenie
pravej končatiny. Tvrdenie, že žalobca zakúpil s manželkou starší rodinný dom nepreukazuje to, že
by žalobca nebol obmedzený v dôsledku zranenia, pretože z tohto tvrdenia nemožno vyvodiť záver,

že by ho žalovaný sa na jeho údržbe podieľal. Jeho zdravotný stav mu to totiž nedovoľuje. Zakúpenie
staršieho rodinného domu neznamená, že žalobca sa podieľa aj na jeho údržbe a renovácii. Z výpovedí
bolo preukázané, že sa tak udialo sa pomoci rodinných príslušníkov. Odvolací súd sa stotožňuje s
argumentom žalobcu, ak poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR z 28. 7. 2007, sp. zn. 2Cdo 215/2006, keď okolnosti hodné osobitného zreteľa nemožno vzťahovať len na poškodeného, ak
bol vrcholovým športovcom alebo inak pre spoločnosť významnou známou osobnosťou, predovšetkým
vtedy, ak sa život poškodeného výrazne zmenil, to, čo v minulosti pred poškodením zdravia robil, už

robiť nedokáže. Žalobca poukázal správne na skutočnosť, že súdy priznávajú 30 násobok bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia v konkrétnych prípadoch, dokonca aj viac, pričom pre porovnanie
poukázal na judikatúru v konaniach o ochranu osobnosti a s tým spojenú náhradu nemajetkovej ujmy,
pričom odvolací súd sa rozhodne prikláňa k tomuto názoru, kedy predovšetkým zdravie je najvyššou
hodnotou, pretože s poškodeným zdravím sa podstatne ťažšie žije ako s nepravdivým tvrdením napr.

v médiách o konkrétnej osobe. Rozdiel v dopade na kvalitu života je diametrálny, pretože v prípade
priznania nároku o ochranu osobnosti a s tým spojenú nemajetkovú ujmu poškodený nepociťuje žiaden
hendikep, avšak priznaná suma za poškodenie zdravia len zmierňuje okolnosti a následky, zdravotné
poškodenie však nijako nezmení, priznaná suma môže byť využitá na zníženie následkov poškodenia
zdravia, napr. investovanie peňazí do kúpeľné liečby, rehabilitácie a pod.. Odvolací súd sa pri rozhodnutí
o tomto nároku stotožnil so závermi okresného súdu a jeho rozhodnutie, pokiaľ ide o výšku sumy de

facto potvrdil.
61. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaných voči výroku III. odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné. Podľa § 438 ods. 1 OZ ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a
nerozdielne. Solidárna zodpovednosť sa uplatní vtedy, keď škodu spôsobilo spoločne viac škodcov.
Nezáleží na tom, či ich účasť spočíva v spoločnom zavinení škody alebo v ich objektívnej účasti

na spôsobení škody. Rozhodujúca je iba skutočnosť, že viaceré osoby svojou činnosťou, prípadne
nečinnosťou spôsobili spoločne inej osobe škodu.
62. Postavenie škodcu a jeho poisťovateľa voči poškodenému je v tomto prípade obdobné postaveniu
dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi, čo znamená, že poškodený nemôže dostať to isté plnenie dvakrát,
od škodcu aj od jeho poisťovne. Pretože obaja, škodca a poisťovateľ boli žalovaní v jednom

konaní, nemohol ich súd zaviazať na náhradu škody „solidárne“ (spoločne a nerozdielne), pretože ide o
samostatných spoločníkov. V tomto prípade, aby sa zabránilo poskytnutiu plnenia žalobcovi dvakrát (od
každého žalovaného), musí byť tento vzťah (obdobný vzťahu veriteľ-dlžník-ručiteľ) vyjadrený vo výroku
rozsudku tým, že „plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého
žalovaného“. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti zmenil tak, že zaviazal

žalovaných 2/ a 3/ na plnenie celého dlhu žalobcovi s tým, že plnením jedného z nich zaniká v tomto
rozsahu plnenia povinnosť druhého, bez zaviazania spoločne a nerozdielne. (viď rozsudok NS SR sp.
zn. 3Cdo 256/2012, NS ČR sp. zn. 25Cdo/ 499/2002, sp. zn. 25Cdo 895/2008, 25 Cdo 113/2006).
Záverom súd poukazuje na to, že v tomto zmysle sa plnenia domáhal aj žalobca. To platí aj aj vo vzťahu
k trovám preddávkovaným štátom (výrok VI).

63. Dôvodná je námietka žalovaných vo vzťahu k výroku III., keď súd nesprávne uložil zaplatiť sumu
10.423 EUR s úrokom z omeškania zo sumy 1.028,78 EUR, pretože žalovaní sa dostali do omeškania
s plnením, ktoré vychádza zo záverov znaleckého dokazovania znalca W.. L. L., pričom pri zohľadnení
spoluviny sa žalovaní dostali do omeškania len zo sumy 431,69 EUR. Odvolací súd preto nad túto sumu
rozsudok vo výroku III. zmenil a žalobu vo vzťahu k úrokom z omeškania zamietol.

64. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1, 2 CSP. Pri rozhodnutí o
trovách konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 255 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo. Žalobca uplatnil v konaní dva nároky, a to na rok na zaplatenie bolestného a nárok na

zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Ide o dva samostatné nároky, ktoré z hľadiska úspechu
vo veci je potrebné posúdiť samostatne. Pri nároku, ktorými sa domáhal žalobca zaplatenia bolestného,
boli v celom rozsahu úspešní žalovaní, ich úspech je 100 %, úspech žalobcu bol 0 %.
65. Pokiaľ však ide o druhý nárok, a to uplatnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, z povahy tohto
nároku však vyplýva, že presné stanovenie výšky plnenia je závislé vždy od úvahy súdu, prípadne aj

zo záverov znaleckého dokazovania. Je preto spravodlivé, aby až súdom prisúdená výška plnenia (nie
žalobcom v návrhu uplatnená) bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania. Súd môže
priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, nie však v
požadovanej výške. Ide o prípady, keď výška nároku závisí od úvahy súdu. Zásadu úspechu vo veci (§
255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého

posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň
časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou
za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov
konania je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie,že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako
odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napríklad výšku
škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. Žalobcu

pri uplatnení nároku zo sťaženia spoločenského uplatnenia preto je nevyhnutné považovať za plne
procesne úspešného.
66. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaní boli úspešní pri uplatnenom nároku ohľadom bolestného,
keď žaloba bola zamietnutá, žalobca bol úspešný pri uplatnenom nároku na náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia. Úspech žalobcu a úspech žalovaných je vyrovnaný, preto odvolací súd

dospel k záveru, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
67. V konaní bol pribratý uznesením zo dňa 22. apríla 2016 okresným súdom znalec ešte za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, ktorému štát vyplatil znalečné. Štát má preto ako osoba, ktorej v
súvislosti s konaním vznikli výdavky, právo voči neúspešnej strane sporu, ktorou je žalovaný, na
stopercentnú náhradu týchto výdavkov.
68. Podľa čl. 4 ods. 2 CSP (1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a

poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
69. Štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou
normou, ustanovením § 148 OSP, podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to napriek
tomu, že nová procesná úprava CSP analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného
princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 CSP s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením

§ 255 ods. 1 CSP, § 259 CSP a § 470 ods. 2 CSP, je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej
strane sporu priznať aj za právnej úpravy Civilného sporového poriadku. Okresný súd uložil uznesením
žalovanému 3/ zložiť preddavok na vykonanie dôkazu. Vyúčtované náklady spojené s vykonaním tohto
dôkazu presiahli zložený preddavok, preto súd vyplatil znalcovi znalečné z rozpočtových prostriedkov
súdu. Vzhľadom na pomer úspechu vo veci odvolací súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania

štátu v rozsahu 50 %, taktiež v rovnakom rozsahu žalovaných 1/, 2/ a 3/. O výške týchto trov konania
súd prvej inštancie rozhodne samostatným uznesením.
70. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).