Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/321/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714202245
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5714202245.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej

a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Q.
S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. T.. M. XXXX/XXX, XXX XX V., adresa pre doručovanie L.. D. XX, XXX
XX V., právne zastúpený: JUDr. Jiří Zátopek, advokát so sídlom L.. K. X, XXX XX V., proti žalovanej:
MUDr. B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. T.. M. XXXX/XXX, XXX XX V., právne zastúpená: JUDr. Milan
Štúrik, advokát so sídlom S. XX, XXX XX V., v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/42/2014-719 zo dňa
26.07.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Krajskýsúdrozsudokokresnéhosúduvovýrokuodvolanímnenapadnutéhoponecháva nedotknuté.

Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom prikázal z majetku, ktorý tvorí bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, do výlučného vlastníctva žalobcu:
a) nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území C. Q. a sú zapísané na Okresnom úrade

v Martine na liste vlastníctva č. XXX a to rekreačný domček súpisné číslo XXX, postavený na pozemku
parcela č. 328 a pozemky parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape a to parcela č. 328 o
výmere 130 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela č. 329 o výmere 1783 m2 - záhrady,
b) nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území V. a sú zapísané na Okresnom úrade v
Martine na liste vlastníctva č. XXXX a to garáž súpisné číslo XXXX, postavená na parcele č. 488/19
a pozemok parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape, parcela č. 488/19 o výmere 23 m2 -
zastavané plochy a nádvoria,

c) pohľadávku ako podiel na zisku voči spoločnosti ČEMAT s.r.o. vo výške 12 447 €.
Z majetku, ktorý tvorí bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, do výlučného vlastníctva žalovanej
prikázal:
a) nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území V. a sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
a to rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele č. 5093/2 a pozemky parcely registra „C“,
evidované na katastrálnej mape a to parcela č. 5093/1 o výmere 258 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
parcela č. 5093/2 o výmere 142 m2 - zastavané plochy a nádvoria,

b) pohľadávku na vrátenie pôžičky 38 883 € voči spoločnosti BONAVIA s.r.o..
Okresný súd ďalej rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na vyporiadanie jeho podielu na
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sumu 42 916 € a to do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania 1 677,25 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.Žalovaná je povinná zaplatiť štátu náhradu trov konania 1 677,25 € do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalobca a žalovaná sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu náhradu za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 7 948,50 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Okresný súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Žalobou, ktorá bola doručená dňa 25.02.2014, žalobca žiadal, aby súd rozhodol o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Žalobca uviedol, že manželstvo
sporových strán zaniklo rozvodom dňa XX.XX.XXXX a do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
patrí rodinný dom v V., rekreačný dom v C. Q., podiel žalobcu na čistom obchodnom imaní spoločnosti

ČEMAT s.r.o. a podiel žalovanej na čistom obchodnom imaní spoločnosti BONA VIA s.r.o. Ako
dôkaz o tom, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalobca predložil
výpis z listu vlastníctva pre katastrálne územie V. č. XXXX, výpis z listu vlastníctva pre katastrálne
územie C. Q. č. XXX a rozhodnutie Štátneho notárstva Martin č. D 592/81 zo dňa 16.07.1981.
Týmto rozhodnutím žalobca preukázal, že garáž zdedil po nebohom otcovi Q. S. a nie je súčasťou
bezpodielového vlastníctva manželov. Žalobca predložil aj účtovnú súvahu spoločnosti ČEMAT s.r.o.

ku dňu 31.12.2010. Znaleckým dokazovaním a zhodným tvrdením sporových strán bolo preukázané,
že súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v
katastrálnom území V. a sú zapísané na liste vlastníctva XXXX a to rodinný dom súpisné číslo XXXX,
postavený na parcele č. 5093/2 a pozemky parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape a
to parcela č. 5093/1 o výmere 258 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela č. 5093/2 o výmere

142 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli ja
nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území C. Q. a sú zapísané na Okresnom úrade v
Martine na liste vlastníctva č. XXX a to rekreačný domček súpisné číslo XXX, postavený na pozemku
parcela č. 328 a pozemky parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape a to parcela č. 328 o
výmere 130 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela č. 329 o výmere 1783 m2 - záhrady. Súčasťou

bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol aj pozemok, ktorý sa nachádza v katastrálnom území
V. a je zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a to parcela č. 488/19 o výmere 23 m2 - zastavané
plochy a nádvoria. Na tomto liste vlastníctva je ako spoločný majetok zapísaná aj garáž súpisné číslo
XXXX. Tento zápis v evidencii nehnuteľnosti je však nesprávny, pretože dedičským rozhodnutím bolo
preukázané, že túto garáž zdedil žalobca po svojom otcovi. Veci získané dedičstvom podľa § 143

Občianskeho zákonníka nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd z preventívnych
dôvodov do výlučného vlastníctva žalobcu formálne priznal aj garáž súpisné číslo XXXX, pričom
rešpektoval dohodu sporových strán, a skutočnosť, že garáž žalobca zdedil po otcovi a preto nepatrí
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí
len pozemok, na ktorom bola garáž postavená a ohľadne tohto pozemku sa strany dohodli tak, že

žalobca na vyrovnanie podielu ohľadne tohto pozemku zaplatí žalovanej sumu 1 150 €. Znaleckým
dokazovaním bolo preukázané, že podiel žalobcu na obchodnom imaní spoločnosti ČEMAT s.r.o. bol
5 169,14 € a podiel žalovanej na obchodnom imaní spoločnosti BONA VIA s.r.o. bol 7 514,56 €.
Na takto určenú výšku podielov sporových strán na obchodnom imaní obchodných spoločností súd
prihliadol pri výpočte vyporiadacieho podielu. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že súčasťou

bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovjeajpohľadávkažalobcuakopodielnaziskuvočispoločnosti
ČEMAT s.r.o. vo výške 12 447 € a pohľadávka žalovanej voči spoločnosti BONA VIA s.r.o. na vrátenie
pôžičky vo výške 38 883 €. Podľa záverov znaleckých posudkov predstavuje všeobecná hodnota
majetku, ktorý tvorí bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ku dňu zániku manželstva 264 964 €.
Závery znaleckého dokazovania sporové strany nenamietali. Z majetku, ktorý patrí do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, okresný súd do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal rekreačný domček,
ktorý sa nachádza v katastrálnom území C. Q. v cene 60 800 €, pozemok pod garážou v cene 1 150
€ (podľa vzájomnej dohody) a pohľadávku žalobcu ako podiel na zisku voči spoločnosti ČEMAT s.r.o.
vo výške 12 447 €. Žalobcovi patrí aj podiel na obchodnom imaní spoločnosti ČEMAT s.r.o. v znalcom
určenej výške 5 169,14 €, t.j. celkove 79 566 € (60 800 € + 1 150 € + 5 169 € + 12 447 €). Do výlučného

vlastníctva žalovanej okresný súd prikázal rodinný domček v V. v znalcom určenej cene 139 000 € a
pohľadávku žalovanej voči spoločnosti BONA VIA s.r.o. vo výške 38 883 €. Žalovanej patrí aj obchodný
podiel spoločnosti BONA VIA v znalcom určenej výške 7 514,56 €. Celkove teda žalovanej pripadlo z
majetkupatriacehodobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovmajetokvhodnote185398€(139000
€ + 38 883,89 € + 7 514,56 €). Podľa § 150 Občianskeho zákonníka majú byť podiely na bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov rovnaké a každému z nich by mali pripadnúť veci a peniaze v hodnote 132
482 € (majetok celkom 264 964 € : 2 = 132 482 €). Žalobcovi z majetku, ktorý patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, pripadli veci a práva v celkovej výške 79 566 €. Z toho dôvodu je žalovaná
povinná na vyporiadanie jeho podielu mu zaplatiť sumu 52 916 € (132 482 € - 79 566 €). Na pojednávaní,ktoré sa konalo dňa 26.07.2018 žalovaná tvrdila, že o nadobudnutie spoločného majetku sa zaslúžila
vyššou mierou, než žalobca. Túto skutočnosť však presvedčivým spôsobom nepreukázala. V snahe
ukončiť súdny spor žalobca súhlasil s tým, aby mu žalovaná na vyporiadanie jeho podielu vyplatila

sumu o 10 000 € nižšiu, než aká mu patrí (52 916 € - 10 000 € = 42 916 €). Súd takto prejavenú vôľu
žalobcu rešpektoval, ako aj jeho legitímnu snahu ukončiť súdny spor a preto zaviazal žalovanú, aby
zaplatila žalobcovi na vyporiadanie jeho podielu na bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sumu 42
916 € a to do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Jednalo sa o sumu o 10 000 € nižšiu, než aká by
pripadala žalobcovi pri rovnom delení podielov. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaného

ustanovenia, teda podľa zásady úspechu v konaní, pričom dospel k záveru, že v danom prípade
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je pomer úspechu sporových strán v zásade
rovnaký,pretosúdrozhodoltak,žežiadnejzostránsporunepriznalnároknanáhradutrovkonania.Ďalej
bolo potrebné rozhodnúť o trovách štátu, ktoré v konaní vznikli v dôsledku vyplatenia časti znaleckej
odmeny ustanovenému znalcovi Ing. Jánovi Gregušovi a znaleckej organizácii JHS, s.r.o. zo štátnych
prostriedkov a to vo výške 102 € na základe uznesenia č. k. 5C/42/2014-115 zo dňa 07.11.2014 (Ing.

Ján Greguš) a vo výške 3 252,51 € na základe uznesenia č. k. 5C/42/2014-680 zo dňa 08.02.2018 (JHS,
s.r.o.), teda celkom 3 354,51 €. Ide o účelné, preukázané a odôvodnené trovy konania, nárok na náhradu
ktorých má štát voči stranám sporu, preto ich súd štátu priznal v plnej výške a vzhľadom na vyrovnaný
pomer úspechu strán v spore im uložil povinnosť zaplatiť tieto trovy konania každému v rovnakej výške,
t.j. každému v sume 1 677,25 €. Súdny poplatok za vyporiadanie súd stanovil na 7 948,92 €, ktorý sú

strany povinné zaplatiť štátu spoločne a nerozdielne.

2.Protirozsudkuokresnéhosúdupodalažalovanávzákonomstanovenejlehoteprostredníctvomsvojho
právneho zástupcu odvolanie proti výroku III., z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaná tvrdí, že suma 38 883 € netvorí masu BSM,
nakoľko táto finančná čiastka pozostáva z pôžičiek, ktoré ona získala (od V. S.) a následne vložila
do spoločnosti BONA VIA s.r.o.. Poskytnuté finančné prostriedky je nutné veriteľovi vrátiť, obdobne
ako je nutné splatiť SLSP a.s. poskytnutý finančný úver. Okresný súd, ani znalecká organizácia pri
vypracovaní znaleckého posudku sa nevysporiadala s tým, že úver je poskytnutý SLSP, ktorý je nutné

vrátiť, nepozostáva len zo základnej istiny, ale táto sa navyšuje o výšku úrokov, čo má vplyv pri
výpočte všeobecnej hodnoty majetku spoločnosti BONA VIA s.r.o.. V prípade ak by spoločnosť úver
vrátane úrokov nesplácala, resp. nesplatila, spoločnosť by mohla o nehnuteľnosť prísť, financujúca
banka by s ňou naložila podľa vlastného uváženia, odhliadnuc od nárokov žalovanej na vrátenie
finančných prostriedkov. Z týchto dôvodov navrhla žalovaná vykonať dokazovanie ohľadom získania

prostriedkov, ktoré boli použité za účelom poskytnutia pôžičiek spoločnosti BONA VIA s.r.o., ale aj za
trvania manželstva so žalobcom. Súd tento dôkaz neakceptoval, uznesením návrh na dokazovanie
výšky pôžičiek, ktoré si zobrala žalovaná, zamietol. Na základe uvedeného sa žalovaná domnieva,
že nemožno nehnuteľnosť považovať za reálny majetok spoločnosti BONA VIA s.r.o.. Žalovaná tvrdí,
že súd sa dôsledne nezaoberal a jednoznačne neustálil hodnotu pasív, ktoré patria do BSM. Nie je

pravdou tvrdenie súdu, že žalovaná presvedčivým spôsobom nepreukázala, že by sa bola vyššou
mierou zaslúžila o nadobudnutie spoločného majetku než žalobca, ktoré tvrdenie mala údajne uviesť
až na pojednávaní dňa 26.07.2018. Žalovaná už v roku 2015 poukazovala a predkladala dôkazy o ňou
vnesených investíciách do rodinného domu na ul. T.. M. v V., uhrádzaním nákladov domácnosti, súdu
predložila listinné dôkazy - pôžičky poskytnuté VÚB, SLSP, Stavebnou sporiteľnou, finančné prostriedky

získané predajom osobného automobilu v jej vlastníctve, pôžičky poskytnuté žalovanej od fyzických
osôb a pôžičky poskytnuté SLSP a V. S. spoločnosti BONA VIA s.r.o.. Žalovaná preto navrhuje, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie
a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov.

3. Žalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení

s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutej časti podľa
ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné

pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k
vydaniurozhodnutiaavyporiadalsasrozhodujúcimi skutočnosťami.Rozhodnutieprvostupňovéhosúdu
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa
okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté
právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach

naň poukazuje aj krajský súd.

9. Odvolací súd nad rámec spomenutého uvádza, že ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka, ktoré
hovorí o zásadách vyporiadania BSM je svojou širokou formuláciou a exemplifikatívnym výpočtom
zásad, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM, súdom umožňuje, aby majetkové vzťahy

manželov k spoločnému majetku upravili čo najspravodlivejšie v súlade s dobrými mravmi, so záujmami
manželov i ich maloletých detí. Súdy pri vyporiadaní BSM môžu teda odstrániť tvrdosti zákona, ku
ktorým by inak mohlo dôjsť pri strohom použití § 143 Občianskeho zákonníka. Vyporiadanie nemá len
kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale aj kvantitatívnu stránku, pri
ktorej ide o hodnotové podiely. Pri vyporiadaní je preto veľmi dôležité určiť správne ceny jednotlivých

vecí i hodnotu celého majetku.

10. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného
majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov
vynaložilonajehooddelený(samostatný)majetok.Tovšakneznamená,žeprivyporiadavanídochádzak

vyúčtovaniuvšetkýchpríjmovavýdavkovmanželovpocelýčastrvaniabezpodielovéhospoluvlastníctva.
Preto sa na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku alebo ak na to nie sú iné mimoriadne
dôvody, zásadne neprihliada (môže ísť napr. o plnenie vyživovacej povinnosti). Naproti tomu by sa
malo uhradiť to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok. Pri
určovaní výšky náhrady toho, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok, sa prihliadne na

zníženú(redukovanú)hodnotuveci(napr.vdôsledkujejspoločnéhoužívania)prizánikubezpodielového
spoluvlastníctva.

11. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva by mali byť medzi účastníkov rozdelené veci v
pomere zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. V niektorých prípadoch však taký postup nie je účelný. V

takom prípade nemožno vylúčiť, aby veci boli prikázané len jednému manželovi a aby, ak je ich hodnota
vyššia, než jeho podiel na spoločnom majetku - mu bola uložená povinnosť tento rozdiel vyrovnať
druhému manželovi v peniazoch.

12. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu na

základe všetkých výpovedí a tvrdení strán, všetkých vykonaných dôkazov, pri zohľadnení všetkých aktív
a pasív, ktoré patrili do BSM. Za účelom určenia hodnoty vecí patriacich do BSM súd vychádzal zo sumy
určenej znaleckým posudkom. Znalecké dokazovanie vo vzťahu k určeniu hodnoty hnuteľných vecí,
tvoriacich BSM, bolo vykonané v potrebnom a dostatočnom rozsahu a neboli voči nemu vznesenéžiadne námietky. Po zohľadnení všetkých vyššie spomenutých dôkazov okresný sú postupoval správne
pri určení masy BSM a pri jej následnom delení medzi žalobcu a žalovanú za dodržania všetkých zásad
obsiahnutých v Občianskom zákonníku vzťahujúcich sa na vyporiadanie BSM. Rozhodnutie okresného

súdu je preto vecne správne a dodržiava všetky základné zásady ako sú právo na spravodlivý súdny
proces, právo na rovnosť zbraní (kontradiktórnosť konania), právo na spravodlivé rozhodnutie vo veci
pri zachovaní účelu konania a záujmov všetkých strán.

13. V podanom odvolaní žalovaná namieta, že suma 38 883 € netvorí masu BSM, nakoľko táto finančná

čiastka pozostáva z pôžičiek, ktoré ona získala (od V. S.) a následne vložila do spoločnosti BONA
VIA s.r.o.. Poskytnuté finančné prostriedky je nutné veriteľovi vrátiť, obdobne ako je nutné splatiť
SLSP a.s. poskytnutý finančný úver. Okresný súd, ani znalecká organizácia pri vypracovaní znaleckého
posudku sa nevysporiadala s tým, že úver je poskytnutý SLSP, ktorý je nutné vrátiť, nepozostáva len
zo základnej istiny, ale táto sa navyšuje o výšku úrokov, čo má vplyv pri výpočte všeobecnej hodnoty
majetku spoločnosti BONA VIA s.r.o.. V prípade ak by spoločnosť úver vrátane úrokov nesplácala,

resp. nesplatila, spoločnosť by mohla o nehnuteľnosť prísť, financujúca banka by s ňou naložila podľa
vlastného uváženia, odhliadnuc od nárokov žalovanej na vrátenie finančných prostriedkov. Z týchto
dôvodov navrhla žalovaná vykonať dokazovanie ohľadom získania prostriedkov, ktoré boli použité za
účelom poskytnutia pôžičiek spoločnosti BONA VIA s.r.o., ale aj za trvania manželstva so žalobcom. Súd
tento dôkaz neakceptoval, uznesením návrh na dokazovanie výšky pôžičiek, ktoré si zobrala žalovaná,

zamietol. Na základe uvedeného sa žalovaná domnieva, že nemožno nehnuteľnosť považovať za reálny
majetok spoločnosti BONA VIA s.r.o.. Žalovaná tvrdí, že súd sa dôsledne nezaoberal a jednoznačne
neustálil hodnotu pasív, ktoré patria do BSM.

14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku z bodu 4. vyplýva, že na pojednávaní, ktoré sa konalo

dňa 26.07.2018, právny zástupca žalovanej tvrdil, že suma 38 883 € nie je pohľadávka žalovanej
voči spoločnosti BONA VIA s.r.o., ale jedná sa o záväzok tejto spoločnosti voči nej. Aj keď z obsahu
znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že sa jedná o pohľadávku a nie záväzok, súd ohľadne tejto
skutočnosti pre istotu opätovne vypočul zástupcu znaleckej organizácie Ing. Darinu Huťkovú, ktorá
presvedčivým spôsobom vysvetlila, že v účtovnej evidencii spoločnosti BONA VIA s.r.o. je evidovaný aj

záväzok tejto spoločnosti voči žalovanej na vrátenie pôžičky vo výške 38 883 €. Po vyše štyroch rokoch
od začatia súdneho sporu začal právny zástupca žalovanej tvrdiť, že existuje aj záväzok žalovanej voči
banke a tento záväzok by mal byť takisto súčasťou prejednávaného bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Žalovaná však nevedela uviesť, voči ktorej banke má tento záväzok a v akej výške.
Právny zástupca navrhol, aby v tejto súvislosti súd vykonal dokazovanie. Akým spôsobom by mal súd

dokazovanie vykonávať, neupresnil. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a na pojednávaní, ktoré sa konalo
dňa 09.06.2014 rozsah majetku, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uvedený
žalobcom, nepoprela. Neuviedla, že súčasťou majetku by mal byť aj záväzok z pôžičky voči banke.
Okresný súd preto konštatoval, že návrh žalovanej, aby súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva bol
aj záväzok žalovanej voči banke, mohla žalovaná predložiť už v roku 2014. Na pojednávaní, ktoré sa

konalo dňa 12.07.2018, žalovaná nevedela uviesť, voči akej banke jej vznikol záväzok vrátiť pôžičku,
aká výška je tejto pôžičky a kedy tento záväzok vznikol. Z týchto dôvodov súd návrh na dokazovanie o
existenciiaovýškepôžičky,ktorúsižalovanázobralavbankezaúčelomposkytnutiapôžičkyspoločnosti
BONA VIA s.r.o. zamietol. Žalovaná ani nenavrhla, aké konkrétne dokazovanie by súd v tomto smere
mal vykonať.

15. Odvolací súd uvádza, že dokazovanie je osobitná činnosť súdu, ktorá je sústredená na nadobúdanie
poznatkov o veci, ktorá už je predmetom súdneho konania. Základným znakom civilného sporového
konania je kontradiktórnosť konania v spojitosti s povinnosťou strán predložiť a zabezpečiť dôkazy
na podporu svojich tvrdení (dôkazné bremeno). Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy,

ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Iba celkom
výnimočne môže súd vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu. Ide o prípady, kedy je
kladený zvýšený dôraz na ochranu práv a oprávnených záujmov jednej zo strán, a to spotrebiteľské
spory, konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, antidiskriminačné spory, a individuálne
pracovnoprávne spory. Proces dokazovania je teda v civilnom sporovom konaní vybudovaný výlučne

na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má
obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa presúva na procesné strany.16. Strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne (povinnosť tvrdenia).
Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Jej nesplnenie má spravidla významné
dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť

strany v spore. Samotná skutočnosť, či strana sporu, resp. účastník konania vystupuje na strane žalobcu
alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi sporovými
stranami v spore závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti sporových strán.
Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho

ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu,
že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2018, sp. zn. 2 Cdo 27/2017

17. V zmysle § 153 strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä
skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a
hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti,

o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana
povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Ak strana nepredložila prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí (fakultatívne) na ne prihliadnuť, pričom Civilný sporový
poriadok demonštratívnym výpočtom uvádza, že môže ísť napríklad o situáciu, ak by prihliadnutie na
tietoprostriedkyvyžadovalonariadenieďalšiehopojednávaniaalebovykonanieďalšíchúkonovsúdu.Ak

by súd aplikoval § 153 ods. 2 CSP, a teda neprihliadol by na neskoro predložené prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany, môže sa stať, že skutkový stav v čase vyhlásenia rozsudku môže
byť iný než súdom zistený skutkový stav, preto je v ustanovení § 217 ods. 1 CSP ustanovené, že aj
napriek tomu, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ustanovenia o sudcovskej
koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. V prípade, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo

prostriedky procesnej obrany z dôvodu aplikácie sudcovskej koncentrácie konania neprihliadol, musí to
uviesť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

18. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov
procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte sprísnená uplatnením

sudcovskej koncentrácie. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, ak súd neaplikoval sudcovskú
koncentráciu konania. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené

v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných
podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, alebo má byť nimi preukázané, že
v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípadne ich
odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej

inštancie, možno uplatniť najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. V dovolaní nemožno uplatňovať
nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

19. Odvolací súd konštatuje v zhode s napadnutým rozsudkom, že na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa

12.07.2018, žalovaná nevedela uviesť, voči akej banke jej vznikol záväzok vrátiť pôžičku, aká výška
je tejto pôžičky a kedy tento záväzok vznikol. Z týchto dôvodov okresný súd návrh na dokazovanie
o existencii a o výške pôžičky, ktorú si žalovaná zobrala v banke za účelom poskytnutia pôžičky
spoločnosti BONA VIA s.r.o. zamietol. Žalovaná nenavrhla, aké konkrétne dokazovanie by súd v
tomto smere mal vykonať. Žalovaná ani v rámci odvolacieho konania neuviedla aké dokazovanie

by mal súd v tomto smere vykonať. Žalovaná si tak v tomto smere nesplnila dôkaznú povinnosť,
nepreukázala existenciu pôžičiek a neoznačila konkrétne dôkazy na podporu svojich tvrdení. V duchu
zásady hospodárnosti konania a princípu právnej istoty aj odvolací súd považuje dokazovanie v tomto
smere za neuskutočniteľné. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvejinštancie vo výroku napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej
správnosti. V ostatných výrokoch nenapadnutých odvolaním ponecháva rozhodnutie okresného súdu
nedotknuté.

20. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolateľ v odvolacom konaní úspešný nebol, žalovanej strane však
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej

časti jeho rozsudku.

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)