Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. december 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418010378
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4418010378.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, v trestnej veci

obžalovaného C. Č., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na základe obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 2Pv/35/18/4404 z 11.04.2018, na hlavnom
pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 19.12.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný C. Č., nar. XX.XX.XXXX U. W. A., trvale bytom
W. A., Z. Č.. XXX/XX,

je v i n n ý , ž e

dňa 19.11.2017 v čase okolo 20.00 h v meste Nové Zámky na križovatke ulíc L. E. M.. J.. Y. riadil osobné
motorové vozidlo zn. Hyundai Matrix, EVČ: W. - XXX H., pričom sa nevenoval plne vedeniu vozidla
a nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho pri vychádzaní z vedľajšej cesty z ulice M..
J.. Y. v smere od OD LIDL, označenej dopravnou značkou „Stoj, daj prednosť v jazde“, túto dopravnú
značku nerešpektoval, vozidlo nezastavil na mieste s náležitým rozhľadom na križovatku a vošiel do

križovatky na hlavnú cestu, kde nedal prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu zn. ŠKODA
Fabia, EVČ: W. - XXX F., ktorého vodičom bol poškodený Ľ. Q. a idúcemu po ceste označenej ako
hlavná v smere od čerpacej stanice OMV na ulici L. smerom na ulicu M. C.. Š., čím porušil ustanovenia
§ 4 odsek 1 písmeno c), a § 20 odsek 1, odsek 4 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho došlo k vzájomnej zrážke
týchto vozidiel, pri ktorej poškodený Ľ. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. A.Y., H. XXXX/XX utrpel
zranenia, a to pomliaždenie hrudníka a distorziu chrbticovo-rebrového spojenia vpravo v rozsahu IV. a
V. rebra, vyžadujúce si dobu liečenia najmenej 10 dní a maximálne 21 dní,

t e d a

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno l), písmeno k) Trestného zákona a za nezistenia žiadnej

priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona) na trest odňatia slobody 3 (tri) mesiace.Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba 1 (jeden) rok.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá v cestnej premávke na dobu 2 (dva) roky.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodené právnické osoby:
1. Dôvera zdravotná poisťovňa a.s., Bratislava, Einsteinova č. 25, IČO:35942436,
2. Sociálna poisťovňa Bratislava, Ul. 29. Augusta 8 a 10, IČO: 30807484,
s nárokom na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 11.04.2018 pod sp.zn. 2Pv/35/18/4404

obžalobu na obvineného C. Č. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že
dňa 19.11.2017 v čase okolo 20.00 h v meste Nové Zámky na križovatke ulíc L. a M.. J.. Y. sa ako vodič
osobného motorového vozidla zn. Hyundai Matrix, EČV: W. - XXX H. nevenoval plne vedeniu vozidla a
nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho pri vychádzaní z vedľajšej cesty z ulice T. J..

Y. v smere od OD LIDL, označenej dopravnou značkou „Stoj, daj prednosť v jazde“ vošiel do križovatky
na hlavnú cestu, kde nedal prednosť v jazde vodičovi Ľ. Q., jazdiacemu na osobnom motorovom vozidle
zn. ŠKODA Fabia, EČV: W. - XXX F., idúcemu po ceste označenej ako hlavná v smere od čerpacej
stanice OMV na ulici L. smerom na ulicu Y.. C.. Š., čím porušil ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno c), §
20 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, v dôsledku čoho došlo k vzájomnej zrážke týchto vozidiel, pri ktorej poškodený Ľ.
Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. A., H. XXXX/XX utrpel zranenia, a to podľa odborného vyjadrenia
č. 012/2018, podaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia MUDr. Rastislavom Rozborilom,
PhD., pomliaždenie hrudníka a chrbticovo-rebrového spojenia vpravo s dobou liečenia viac ako 7 dní a
menej ako 6 týždňov, v priemere 21 dní, konkrétne od 19.11.2017 do 15.12.2017.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne z vyhlásení podľa § 257 odsek 1 Trestného
poriadkuasúdnáslednevykonaldokazovaniejehovýsluchom,výsluchompoškodenéhoĽ.Q.,svedkyne
I. Š., znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil, že na križovatke nezastavil a nedal
prednosť v jazde vozidlu poškodeného, keďže si v dôsledku chvíľkovej nepozornosti pomýlil blikajúcu
oranžovú s oranžovým svetlom v zmysle prepínania zelenej a červenej na semafóre. Vošiel tak svojim
vozidlom do jazdnej dráhy vozidla poškodeného, došlo k zrážke, chcel sa uistiť, či nedošlo k zraneniu
nejakých osôb, ale poškodený sám vystúpil z vozidla a nejavil žiadne známky zranenia, rovnako ani jeho

spolujazdkyňa. Vypovedal, že po zrážke vystúpil z vozidla a s poškodeným a jeho spolujazdkyňou sa
stretli niekde v strede križovatky, pričom už obaja boli vystúpení z vozidla.

Poškodený Ľ. Q. v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v uvedený deň
bol pozrieť so svojou matkou a deťmi manželku v kúpeľoch, deti vyložil doma a išiel domov zaniesť

svoju matku. Jazdil pritom na hlavnej ceste pri čerpacej stanici OMV smerom na Komárno, keď pri
prejazde križovatkou mu rýchlo vybehlo z vedľajšej cesty vozidlo, ktoré išlo od Lidla a došlo medzi nimi
k zrážke. Jeho matka ihneď vystúpila z vozidla, on zostal zakliesnený, dostal strach, pretože v aute
cítil dym, čo bol dym z airbagu. Jemu sa v aute zakliesnil pás a tiež mal zakliesnené predné dvere
vodiča, potom sa mu podarilo z auta vystúpiť. Potvrdil, že sa mu obžalovaný ospravedlňoval. Poškodený

uvádzal, že pociťoval iba mierne bolesti, ale ako agónia opadala, bolesti sa stupňovali, bol ošetrený
v sanitke a potom bol odvezený na nemocnice, kde zistili, že má pomliaždený hrudník a odporučili
mu práceneschopnosť. Nedostal žiadne lieky, preto išiel na druhý deň k svojmu obvodnému lekárovi
si dať predpísať lieky, pretože pociťoval veľké bolesti, tiež mal problémy s hybnosťou ruky a potom
sa podroboval liečbe. Poškodený potvrdil, že on i jeho spolujazdkyňa boli pripútaní bezpečnostným

pásom. Poškodený opisoval, že bolesti pociťoval na chrbte a na hrudníku a tiež pri pohybe pravou rukouaj pri jednoduchých činnostiach, bolesti na hrudníku sa stupňovali vo večerných hodinách, absolvoval
ortopedické vyšetrenie, opichovali mu hrudný kôš aj chrbát, čo všetko trvalo asi 1 mesiac, do toho
potom prišli vianočné sviatky, takže jeho práceneschopnosť bola ukončená a keďže v jeho firme sa ešte

nepracovalo, doliečoval sa v rámci dovolenky a do práce nastupoval 02.01.2018. Svedok tiež vypovedal,
že bral asi 3 alebo 4 týždne Tramal, modriny alebo podliatiny nemal, ale na hrudníku mal opuch. Svedok
tiež uvádzal, že jeho matka neutrpela žiadne zranenia a škoda na vozidle bola vyhodnotená ako totálna
a uhradila mu ju poisťovňa. Bolesti pociťoval predovšetkým na hrudi a chrbte, najhoršie to bolo, keď ležal
a musel sa otočiť. Podľa vyjadrenia svedka jeho matka pri jazde vo vozidle zvierala v rukách dáždnik a

zrolovaný kabát, ktorý mala pred sebou v rukách, ona sám mal určite rifle a nejaké tričko, kabát oblečený
nemal, pretože v aute bolo teplo. Vypovedal ďalej, že je pracovne zaradený ako smenový majster v
spoločnosti Osram, má na starosti dve výrobné linky, dohliada na podriadených zamestnancov, pričom
sedí v kancelárii, ako sa aj pohybuje po výrobnej hale. Poškodený tiež uviedol, že jeho príjem počas
práceneschopnosti bol určite nižší ako počas riadneho výkonu zamestnania a určite pre neho nebolo
výhodné byť práceneschopný, pretože v tom čase žili iba z jedného príjmu, nakoľko manželka bola po

operácii chrbta.

Svedkyňa I. Š. (spolujazdkyňa poškodeného ) opísala okolnosti samotnej zrážky obdobne ako
poškodený a uviedla, že ona vedela po zrážke z vozidla vystúpiť bez problémov, pričom obžalovaný
sa hneď ospravedlňoval a ľutoval, čo sa stalo a povedal, že pridal rýchlosť, pretože si myslel, že ešte

prejde. Tvrdila, že tak ona, ako aj poškodený boli pripútaní bezpečnostným pásom, pričom jej syn
zostal zakliesnený vo vozidle a nevedel sa odpútať. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, čo mal oblečené
poškodený a predpokladala, že ona mala oblečený kabát vzhľadom na to, že bol november a ten si
nezvykne dávať dole v aute.

Súd vykonal dokazovanie aj znaleckým posudkom znalca MUDr. Františka Štullera, ktorý predložil
na hlavnom pojednávaní obžalovaný a ktorý v závere tohto posudku skonštatoval, že poškodený pri
dopravnej nehode utrpel pomliaždenie hrudníka a distorziu (podvrtnutie) chrbticovo-rebrového spojenia
vpravo v rozsahu IV. a V. rebra, pričom v prípade poranenia hrudníka išlo o pomliaždenie menšieho
rozsahu,pretožeaniprijednomzvyšetreníniejepopísanátypickámorfatakéhotoporanenia-podliatina,

hematóm. Podľa znalca ostatné poranenia, ktoré sa nachádzajú v ďalších popisoch, nemajú pendant
v nálezoch pri ošetrení poškodeného v deň nehody. Podľa záverov znalca poranenia u poškodeného
vznikli jednoznačne a nespochybniteľne v priamej príčinnej a časovej súvislosti s dopravnou nehodou
zo dňa 19.11.2017, a to momentálnou deceleráciou prednej plochy hrudníka o explodujúci airbag
- teda prudkým momentovým kontaktom a zbrzdením hrudníka o explodujúci airbag a následným

neanatomickým pohybom hrudnej kosti voči rebrám a dvoch pravých rebier voči skĺbeniu pri chrbtici.
Náraz bol stredne silnej intenzity, avšak nepresiahol zraniteľnosť podkožných kapilár a nedošlo k rozvoju
krvácania do priestoru pod kožu. Podľa znalca sa v danom prípade javí, že poškodený nemusel byť
pripútaný bezpečnostným pásom a narazil priamo do airbagu, bez tlmiaceho účinku pásov, v danom
prípade je markantný rozdiel medzi poraneniami poškodeného a jeho matky, ktorá mala byť pripútaná

bezpečnostným pásom, nemala pred sebou žiadny airbag a neutrpela žiadne zranenia (hoci u nej by sa
očakávalo zmliaždenie hrudníka a brucha od pásu) a poranením vodiča, ktorý bol chránený airbagom.
Znalec poukázal na to, že vo fotodokumentácii z miesta nehody nie je vidieť bezpečnostné pásy vodiča,
ktorépotakomtypenehodystratiasvojusamonavíjaciuschopnosťavisiavoľnevinteriérivozidla.Znalec
ďalej v posudku skonštatoval, že poranenia, ktoré poškodený utrpel, s určitosťou obmedzili obvyklý

spôsob jeho života, a to bolestivosťou miesta narazenia a spojenia rebier, a to pri výkone ťažšej práce
a pri intenzívnom pohybe, pričom dobu liečby zranení určil na 10 až 14 dní a za postačujúcu dobu
práceneschopnosti v trvaní do 6 dní.
Znalec na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch ním písomne podaného znaleckého posudku
a doplnil vo vzťahu k svojmu konštatovaniu, že ostatné poranenia, ktoré sa uvádzajú v ďalších

popisoch, nemajú pendant v nálezoch pri ošetrení poškodeného v deň nehody, vysvetlil, že poranenie
chrbtice je jedným z najťažšie hodnotiteľných poranení, aj v prípade takejto nehody mohli vzniknúť
ďalšie poranenia, ktoré sa uvádzajú v neskorších nálezoch, t.j. natiahnutie krčnej chrbtice a distorzia
rebier, ktorá môže byť sprevádzaná blokáciami v tejto oblasti, avšak na potvrdenie tejto diagnózy
by bolo potrené neurologické vyšetrenie, ktoré absentovalo a preto predpokladá, že sa jednalo o

ľahšie formy týchto poranení, pričom nikde v zdravotnej dokumentácii sa neuvádza, že poškodenému
bolo naordinované nosenie šancovho goliera, ktoré sa v takýchto prípadoch ordinuje na dobu 14
dní. Poranenia, ktoré utrpel poškodený, sú najviac bolestivé v prvých dňoch po ich vzniku, pretože
pomliaždenie hrudníka je sprevádzané opuchom, ktorý ale postupne odznieva a bolesti ustupujú,maximálna doba práceneschopnosti trvá do 1 týždňa a doba liečby od 10 do 14 dní, čo je dané
tým, že pacientovi súd ordinované protizápalové a protibolestivé lieky, poškodenému boli robené aj
obstreky. Pokiaľ poškodený nevykonáva fyzicky náročnú prácu, tak doba práceneschopnosti nad 1

týždeň nie je na mieste, celková doba liečby takéhoto typu poranenia by mala byť maximálne do 21
dní. Znalec tiež uviedol, že preukázateľným poranením v prípade pripútania bezpečnostným pásom
vodiča, sú podliatiny na hrudníku práve v miestach, kde je vodič pripútaný bezpečnostným pásom,
ktoré podliatiny v lekárskych správach konštatované neboli a pokiaľ ich lekár nepopísal, tak neboli
zistené, alebo sa nenašli i keď nie je vylúčené, že sa dostatočne neopísali. Zdôraznil, že pri charaktere

zranení je významné aj to, v akej polohe bolo sedadlo (čím je kolmejšia opierka sedadla, tým je nižšia
účinnosť pásov), tiež je významná vzdialenosť vodiča od volantu (pri bližšej vzdialenosti použitie airbagu
pôsobí intenzívnejšie na dané časti tela poškodeného) a ako bol napínaný bezpečnostný pás, pričom
nevylúčil, že nemuselo dôjsť ani k aktivácii bezpečnostných pásov a všeobecne uviedol, že čím je
vyššia rýchlosť pri zrážke, tým je väčší rozsah spôsobených zranení. Poranenia poškodeného boli podľa
znalca spôsobené prevažne airbagom, bol obmedzený v obvyklom spôsobe života po dobu liečby.

Znalec pripustil i tú alternatívu, že u poškodeného boli spôsobené zranenia výlučne airbagom aj v
prípade, ak bol pripútaný bezpečnostným pásom a uviedol, že na vznik podliatin v dôsledku použitia
bezpečnostných pásov a aj aktiváciu airbagu má vplyv aj hrúbka oblečenia. Znalec po oboznámení sa s
časťou výpovede poškodeného uviedol, že poškodeným opísané pocity bolesti a príznaky zodpovedajú
u neho diagnostikovaným zraneniam. Znalec tiež uviedol, že poškodenému boli ordinované lieky, ktoré

majú utlmujúce účinky, pričom Tramal má tieto účinky výraznejšie a podľa jeho názoru bol príliš silný
na takýto typ poranenia.

Súd zo zápisnice o ohliadke miesta činu zistil, že na križovatke ciest, na ktorej došlo k dopravnej
nehode, bola táto označená aj dopravnými značkami, a to na vedľajšej ceste, po ktorej jazdil obžalovaný,

dopravnou značkou „Stoj, daj prednosť v jazde!“. Súčasne súd z fotodokumentácie zistil, že na
fotografiách vozidla poškodeného a jeho interiéru, nie je vôbec vidieť bezpečnostné pásy, t.j. ani zvinuté,
ani vyvinuté, a to nielen na mieste vodiča, ale ani na mieste spolujazdca.

Z listinných dôkazov, predložených poškodeným v priebehu hlavného pojednávania, súd zistil, že pri

ohliadke vozidla poškodeného pracovníkom poisťovne Generali a.s. bola vyhotovená fotodokumentácia,
pričom však z fotografii interiéru vozidla vyplýva, že na týchto nie sú vôbec fotograficky zachytené
bezpečnostné pásy vodiča ani spolujazdca, pričom však bola konštatovaná potreba aj ich výmeny.

Z ostatných dôkazov súd poukazuje na lekárske správy, dokumentujúce priebeh liečby poškodeného,

dĺžku jeho práceneschopnosti a ordinované mu medikamenty a tiež aj ostatné listiny.

Na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v
ich vzájomných súvislostiach v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania súd
dospel k záveru, že obžaloba bola na obžalovaného podaná dôvodne a tento sa dopustil žalovaného

skutku. Obžalovaný v zásade ani nepopieral, že svojim zavineným konaním spôsobil dopravnú nehodu,
pri ktorej došlo k zrážke jeho vozidla s vozidlom poškodeného Q., keďže pri vychádzaní z cesty,
označenej ako vedľajšia, nedal prednosť v jazde na hlavnej ceste idúcemu vozidlu poškodeného,
pričom z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že tento prednosť v jazde vozidlu
poškodenému nedal nie preto, že by si iba nevšimol na hlavnej ceste jazdiace vozidlo poškodeného,

ale preto, že dopravnú značku „Stoj, daj prednosť v jazde“ vôbec nerešpektoval, vozidlo ani nezastavil
na mieste s náležitým rozhľadom na križovatku a vošiel do križovatky na hlavnú cestu, čím porušil
ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno c), a § 20 odsek 1, odsek 4 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obhajoba v konaní pred
súdom namietala, že k poškodeniu na zdraví poškodeného Ľ.G. Q. došlo v priamej príčinnej súvislosti

s porušením jeho povinnosti byť pripútaný bezpečnostným pásom a za týmto účelom súdu predložila
ňou zadovážený znalecký posudok MUDr. Štullera. Súd však ani z obhajobou predloženého znaleckého
posudku ani z iných dôkazov, vykonaných na hlavnom pojednávaní, obhajobou tvrdený záver nezistil a
dokonca vo vzťahu k tejto otázke nemal ani žiadne dôvodné pochybnosti.

Z predmetného znaleckého posudku totiž aj po výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní vyplynulo,
že poškodený pri predmetnej dopravnej nehode, ktorú spôsobil obžalovaný svojim vyššie uvedeným
porušením svojich povinností vodiča, utrpel v znaleckom posudku opísané zranenia, vyžadujúce si dobu
liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života najmenej 10 dní a maximálne 21 dní a teda bezakejkoľvek pochybnosti napĺňajú znaky ublíženia na zdraví v zmysle legálnej definície podľa § 123 odsek
2 Trestného zákona. Pokiaľ obhajoba namietala, že uvedené zranenia poškodeného vznikli v dôsledku
jeho porušenia povinnosti byť pripútaný bezpečnostným pásom, takýto záver podľa názoru súdu z ňou

zadováženého znaleckého posudku znalca MUDr. Štullera nevyplýva. Znalec skonštatoval, že zranenia
poškodeného pri dopravnej nehode boli spôsobené prevažne airbagom, avšak aj znalec na hlavnom
pojednávaní uviedol, že jeho závery nevychádzajú z predpokladu, že poškodený bezpečnostným pásom
pripútaný nebol, ale dôvodil tým, že absencia zranení u spolujazdkyne poškodeného skôr nasvedčovala
tomu, že bezpečnostné pásy nepoužil. Znalec však na druhej strane pripustil i to, že aj pri pripútaní

bezpečnostným pásom je možné, aby poškodený utrpel zranenia výlučne v dôsledku aktivácie airbagu s
tým,žetomuokolnostiajnasvedčujú.Vtejtosúvislostiznalecpoukázalinato,žeztohtohľadiskaakoajz
hľadiska očakávaných následkov aktivácie bezpečnostných pásov na tele poškodeného je významná aj
poloha sedadla a opierky sedadla, tiež aj vzdialenosť vodiča od volantu, hrúbka jeho oblečenia, rýchlosť
vozidla pri zrážke, typ a vek vozidla a skutočnosť, či sa vôbec bezpečnostné pásy aktivovali a správne.

Vyššie uvedené závery znalca tak v žiadnom prípade nespočívali v konštatovaní, že poškodený pri
dopravnej nehode utrpel zranenia preto, že nebol pripútaný bezpečnostným pásom. Poškodený pre
súd aj na hlavnom pojednávaní presvedčivo tvrdil, že bezpečnostné pásy použil, ktorú skutočnosť
potvrdila aj jeho spolujazdkyňa v čase nehody svedkyňa Š. a toto tvrdenie nie je v rozpore ani so
žiadnym iným dôkazom, produkovaným v trestnom konaní. V rozpore s týmto tvrdením poškodeného

nie je ani vyššie opísaný znalecký posudok z dôvodov, hore uvedených, ale ani listinné dôkazy. Pokiaľ
obhajoba dôvodila tým, že na fotografiách interiéru vozidla poškodeného, vyhotovených pri ohliadke
miesta dopravnej nehody, nie je vidieť vyvinutý bezpečnostný pás pri sedadle vodiča, súd osobitne
zdôrazňuje, že na uvedených fotografiách bezpečnostný pás vodiča nie je zachytený vôbec, t.j. ani
zvinutý ani vyvinutý, a rovnako nie je na týchto fotografiách vozidla nie je zachytený ani bezpečnostný

pás spolujazdkyne poškodeného (ani zvinutý ani vyvinutý), ktorá aj podľa znalca musela byť nevyhnutne
bezpečnostným pásom pripútaná. Súd nemal dôvod pochybovať o tvrdení poškodeného, že bol riadne
pripútaný bezpečnostným pásom nielen z týchto dôvodov, ale i preto, že nezistil absolútne žiadny motív
poškodeného v tejto otázke vypovedať nepravdu. Poškodený totiž vo vzťahu k spôsobenej mu ujme na
zdraví od obžalovaného nežiadal osobitne žiadnu náhradu škody, rovnako ako ani náhradu za stratu

na zárobku počas trvania jeho práceneschopnosti, ktorú dobu sám považoval za pre neho nevýhodnú,
pretože počas práceneschopnosti klesol na svojom príjme, na ktorom bola v tom čase jeho rodina
závislá. Keďže súd v tejto otázke nevzhliadol žiadne dôvodné pochybnosti, nebolo na mieste aplikovať
zásadu in dubio pro reo.

Súd tak dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný porušením svojich povinností vodiča v cestnej
premávke spôsobil dopravnú nehodu, v priamej príčinnej súvislosti s ktorou poškodený Ľuboš Q. utrpel
ujmu na zdraví, majúcu charakter ublíženia na zdraví podľa § 123 odsek 2 Trestného zákona, pričom
žiadne spoluzavinenie poškodeného nezistil.

Pre tento záver súdu postačovali na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy, pričom odmietol vykonať v
prípravnom konaní zadovážené odborné vyjadrenie znalca MUDr. Rastislava Rozborila, nakoľko orgány
činné v trestnom konaní toto zadovážili v rozpore s ust. § 141 odsek 1 a nasl. Trestného poriadku.
Odbornévyjadreniatotižmožnožiadaťibamimoznaleckúčinnosťvykonávanúpodľaosobitnéhozákona
a preto, pokiaľ má na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie poskytnúť v rámci svojich

odborných znalostí stavisko znalec, možno tak urobiť znaleckým posudkom potom, ako je súdom alebo
orgánom činným v trestnom konaní pribratý do konania ako znalec podľa § 142 a nasl. Trestného
poriadku. Z toho dôvodu podľa názoru súdu nebolo možné znalca MUDr. Rozborila vypočúvať na
hlavnom pojednávaní ako znalca, keďže nebol ako znalec do konania pribratý postupom podľa § 142
Trestného poriadku a súčasne ani ako svedka v zmysle ust. § 141 odsek 3 Trestného poriadku a tiež jeho

vyjadrenie oboznámiť ako listinný dôkaz, keďže odborné vyjadrenie nepodával mimo znaleckú činnosť
vykonávanú podľa osobitného zákona. Absencia vykonania toho dôkazu na hlavnom pojednávaní
však bola nahradená iniciatívou obhajoby, ktorá predložila znalecký posudok, ktorý súd predpísaným
spôsobom i vykonal na hlavnom pojednávaní a ktorý súd pre svoje závery považoval za dostatočný.

Podľa názoru súdu obžalovaný uvedeným protiprávnym konaním naplnil všetky formálne zákonné
znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, a to z hľadiska
objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky. Obžalovaný totiž z nedbanlivosti (§16
písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmu, chráneného Trestným zákonom, a to záujmuna ochrane života a zdravia fyzických osôb tak, že inému ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú
povinnosť uloženú mu podľa zákona Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej
súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej

strane a jeho nedbanlivostným zavinením na strane druhej. Zákonné znaky žalovaného prečinu naplnil
obžalovaný aj po stránke materiálnej, keďže závažnosť jeho činu rozhodne nie je nepatrná (§10 odsek
2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade je táto určená predovšetkým spôsobom vykonania činu
(porušenie dopravných predpisov závažným spôsobom) a jeho následkom (vo sfére poškodenia zdravia
poškodeného), okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný (keď obžalovaný vôbec nezastal na hranici

križovatky pri vjazde na hlavnú cestu) a mierou zavinenia obžalovaného.

Obžalovaný dosiaľ nebol súdne trestaný, v evidencii priestupkov má však evidované viaceré postihy za
spáchaniepriestupkovnaúsekucestnejdopravy,pričomzatakýpriestupokbolpostihnutýajpospáchaní
skutku v prejednávanej veci (dňa 02.02.2018 za prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti). Obžalovaný
je živnostníkom, pričom živnosť vykonáva mimo miesta svojho bydliska v Bratislave. O obžalovanom z

miesta bydliska nie sú uvádzané žiadne negatívne charakteristiky ako ani bližšie poznatky k jeho osobe
a správaniu.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust.
§ 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce

a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd zistil u
obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a tiež aj podľa § 36
písmeno k) Trestného zákona (pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu tým, že
oznámil poisťovni poistnú udalosť a súčasne od momentu dopravnej nehody poškodenému ponúkol
náhradu škody). Súd obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného

zákona z dôvodu, že obžalovaný, v prejednávanej veci stíhaný pre trestný čin v súvislosti s porušením
právnych predpisov na úseku cestnej dopravy, bol v minulosti, a to opakovane postihnutý za spáchanie
právedopravnýchpriestupkov.Priťažujúcuokolnosťsúduobžalovanéhonezistilžiadnu.Trestnýzákonv
ust. § 158 Trestného zákona ustanovuje základnú sadzbu trestu odňatia slobody až na jeden rok. Podľa
§ 38 odsek 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistených

poľahčujúcich okolností a pri absencii priťažujúcich okolností podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona
znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona a
obžalovanému uložil trest odňatia slobody 3 mesiace. Keďže ide o trest odňatia slobody neprevyšujúci 2
roky, súd, majúc za splnené podmienky podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona (že vzhľadom
na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a

na okolnosti prípadu možno dôvodne očakávať, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu
obžalovaného nie je nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody), výkon tohto trestu u obžalovaného
podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 rok.

Súd súčasne obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, keďže sa trestnej

činnosti dopustil v súvislosti s touto činnosťou, a to vo výmere 2 roky. Súd v porovnaní s trestným
rozkazom sprísnil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, a to vzhľadom na výsledky dokazovania
na hlavnom pojednávaní, z ktorého vyplynulo, že ku kolízii medzi vozidlom obžalovaného a vozidlom
poškodeného, idúcim po hlavnej ceste a majúcim prednosť v jazde, došlo nielen púhym nevšimnutím
si po hlavnej ceste idúceho vozidla poškodeného obžalovaným, ale preto, že obžalovaný, nevenujúc sa

dostatočnesituáciivcestnejpremávke,vošieldokrižovatky nahlavnúcestubeztoho,abyvôbeczastavil
na mieste s náležitým rozhľadom na križovatku. Tvrdenie obžalovaného, že si pomýlil blikajúce oranžové
svetlo na semafóre s oranžovým svetlom pri prechode zeleného svetla semafóru na červenú, nemôže
byť dostatočným ospravedlnením pre porušenie takej dôležitej povinnosti, akou je povinnosť vodiča,
vyplývajúca z ust. § 20 odsek 1, odsek 4 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a porušenie ktorej povinnosti môže vo všeobecnosti
viesť k veľmi závažným, možno aj fatálnym následkom pre účastníkov cestnej premávky. Naviac tak,
ako je vyššie uvedené, obžalovaný dokonca aj po spáchaní skutku v prejednávanej veci v čase vedenia
trestného konania voči nemu ako obvinenému, nebol vzorným vodičom, ale znovu sa dopustil priestupku
na úseku cestnej dopravy. Z tohto dôvodu súd považoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu trestu

pôsobiť na obžalovaného aj trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 2 roky.

Súd sa nestotožnil s názorom obhajoby, je za dostatočný na splnenie účelu trestu u obžalovaného
možno považovať uloženie len samostatného peňažného trestu, t.j. aj na miesto trestu zákazu činnostiviesť motorové vozidlá. Naopak, súd nielenže považoval za potrebné obžalovanému ukladať aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ale z dôvodov vyššie uvedených dokonca v prísnejšej výmere,
než mu pôvodne bol uložený trestným rozkazom. Z tohto hľadiska nie je možné spôsob a okolnosti

obžalovaným spáchaného činu a jeho následky bagatelizovať na úkor faktu, že tento motorové vozidlo
používa na prepravu pri výkone svojej pracovnej činnosti. Súd je dokonca toho názoru, že nemožno
takých páchateľov trestných činov na úseku cestnej dopravy priorizovať v súvislosti s ukladaním trestu
zákazu činnosti pred páchateľmi takých trestných činov, ktorí túto podmienku nespĺňajú. Naopak, súd
je toho názoru, že osoby, dennodenne používajúce motorové vozidlo, musia byť ako účastníci cestnej

premávky obzvlášť dôslední pri dodržiavaní dopravných predpisov, a to nielen v záujme jej nerušeného
a plynulého priebehu, ale v záujme vlastnom, keďže používanie osobného motorového vozidla im viac
ako iným osobám uľahčuje výkon pracovnej činnosti. Z tohto hľadiska súd ani z výpovede obžalovaného,
ani z ním predložených listinných dôkazov nezistil, že by výkon jeho živnosti bol v nadväznosti na
uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá bol ohrozený, keďže obžalovaný sám pripustil
možnosť cestovať do miesta výkonu tejto činnosti (ktorú zjavne vykonáva iba pre jedného odberateľa) aj

prostriedkami hromadnej dopravy s tým však, že by bol preňho veľmi „skľučujúci pocit“, keby sa musel
prispôsobovať odchodu a príchodu vlakov. Za tohto stavu súd nezistil dôvody pre neuloženie trestu
zákazu činnosti obžalovanému a ani jeho uložením rozpor s ust. § 34 Trestného zákona.

V prípravnom konaní uplatnili včas a riadne nárok na náhradu škody poškodená Sociálna poisťovňa v

súvislosti s poškodenému vyplatenými nemocenskými dávkami a tiež Dôvera zdravotná poisťovňa a.s.
v súvislosti s liečebnými nákladmi, vynaloženými na poskytnutie zdravotnej starostlivosti poškodenému
Ľ. Q.. Vzhľadom na však na znalcom MUDr. Štullerom spochybnenej celkovej dĺžky trvania
práceneschopnosti poškodeného ako aj niektorých liečebných postupov pri liečbe jeho zranení a
ordinácii liečiv, súd podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku tieto poškodené právnické osoby s ich

nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).