Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114206058
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5114206058.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajove, v právnej veci žalobkyne: V. B.,
rod. R., nar. XX.X.XXXX, bytom W. č. XXX/X, XXX XX T. C., právne zastúpená Mgr. Zuzanou Karkoóvou,
advokátkou so sídlom F. F. č. XX, XXX XX D., proti žalovanému: V. S., nar. XX.X.XXXX, bytom N. K. č.
XXX, XXX XX B., právne zastúpený JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátom so sídlom N. V.. T.. M.. X,
XXX XX D., v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne
a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 7C/59/2014-219 zo dňa 24.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov vyporiadal
nasledovne. Súd vyporiadal majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán tak,
že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje fotoaparát zn. Sony v sume 16,74 Eur, a do výlučného
vlastníctva žalovaného prikazuje televízor zn. Samsung p550, prenosný DVD prehrávač zn. Sony,
nerezová chladnička zn. Electrolux, biela látková sedacia súprava Cosmo + taburetka, kuchynská
linka z drevotriesky v prevedení imitácie dreva hnedej farby s antikorovými madlami, notebook zn.

Acer, sklokeramická varná doska zn. Hotpointariston KEC 647B, vstavaná rúra zn. MORA MB 3101
FX, kuchynský robot s misou, červený vysávač zn. Zelmer, čierny vysokolesklý konferenčný stolík
110x110cm. Na vyrovnanie podielu z vyporiadaného BSM bol žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu
2 115,56 Eur, a to do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd žiadnej zo strán nepriznal nárok
na náhradu trov konania. Zároveň súd priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni a
žalovanému v celom rozsahu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že na základe zhodných tvrdení strán
a vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že počas trvania manželstva sporové strany
do BSM nadobudli hnuteľné veci, ktoré boli uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Všeobecná
hodnota všetkých nadobudnutých vecí bola ustálená znaleckým posudkom. Ustanovený znalec pri
určení všeobecnej hodnoty vychádzal zo zásady, podľa ktorej je určujúci stav veci v čase zániku BSM,
pričom treba vychádzať z cien zodpovedajúcich cenám v čase vyporiadania, proti znaleckému posudku
nevzniesli strany žiadne námietky. Súd hnuteľné veci, ktoré v čase vyporiadania existovali, v hodnotách

ako boli v priebehu konania ustálené znaleckým dokazovaním, prikázal do vlastníctva žalobkyne a
žalovaného tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, pričom vychádzal zo zhodných
návrhov sporových strán, z ich účelného využitia vzhľadom na charakter vecí a u ktorej zo strán sa
predmetné veci nachádzajú.3. Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané a medzi stranami ani nebolo sporné, že počas
trvania manželstva vznikol stranám spoločný záväzok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere

č. 42620228509007 uzavretej so spoločnosťou CETELEM, a.s., ktorý ku dňu rozvodu manželstva k
XX.XX.XXXX predstavoval celkovú sumu 2.932,09 Eur a tento po zániku manželstva dňa 27.5.2013
vyplatila v celej výške žalobkyňa a na uvedenú zmluvu vyplatila totožného dňa aj sumu 706,32 Eur za
sankčné poplatky, spolu teda po zániku manželstva na predmetný záväzok voči spoločnosti CETELEM,
a.s. vyplatila sumu 3638,41 Eur. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že po zániku

manželstva bola žalobkyni V. R. dňa 18.6.2015 vyplatená suma 1 173 Eur, na základe rozsudku súdu v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, pričom z uvedených rozsudkov vyplýva, že ide o spoločnú
pohľadávku sporových strán, ktorá vznikla počas trvania ich manželstva. Uvedenú sumu treba zahrnúť
doBSMavyporiadať,pritomvšakniejepotrebnéabypovinnosťstranytútosumudospoločnéhomajetku
nahradiť bola vyslovená výrokom rozsudku. Aplikujúc na zistený skutkový stav veci vyššie uvedené
základné zásady vyporiadania BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka súd určil celkovú masu BSM

sumou 2 910,57 Eur (hnuteľné veci 1 737,37 Eur + vyplatená spoločná pohľadávka v sume 1 173,20
Eur ). Každá zo sporových strán má nárok na polovicu tejto hodnoty, čo predstavuje sumu 1 455,29
Eur. Žalobkyni získala veci do výlučného vlastníctva v hodnote 1 189,94 Eur (Fotoatarát + finančné
prostriedky 1 173,20 Eur). Žalovanému boli prikázané veci do výlučného vlastníctva v hodnote 1 720,63
Eur. Žalobkyňa získala v porovnaní s hodnotou polovice masy BSM menej o 265,35 Eur. Žalovaný získal

v porovnaní s hodnotou polovice masy BSM viac o 265,35 Eur. Tento rozdiel v sume 265,35 Eur je
potrebné považovať za peňažnú hodnotu, ktorú by bol žalovaný povinný z titulu vyporiadaného majetku
vyplatiť žalobkyni. K uvedenému je však potrebné zohľadniť dlhy. Žalobkyňa vyplatila na spoločný dlh
voči spoločnosti CETELEM, a.s. po zániku manželstva sumu 3 638,41 Eur, vyplatila tak celú sumu
spoločného dlhu. Každá zo sporových strán by mala zaplatiť 1 zo spoločného dlhu, t.j. v sume 1819,21

Eur. Žalobkyňa teda vyplatila o 1 819,21 Eur viac. Potom pri zohľadnení tejto sumy by mal žalovaný
zaplatiť celkovo na vyrovnanie podielu žalobkyni sumu 2 115,56 Eur ( 265,35 + 1819,21), ktorú je
potrebné považovať za peňažnú hodnotu, ktorú je povinný žalovaný z titulu vyporiadaného majetku
vyplatiť žalobkyni. Pokiaľ žalobkyňa žiadala pri vyporiadaní zohľadniť spoločný dlh vo výške 3327,48
Eur z titulu dlhu na kreditnej karte VISA vydanej ku kartovému účtu č. XXXXXXX voči veriteľovi C., a.s.,

ktorý vyplatila po zániku manželstva súd na tento dlh neprihliadal, nakoľko nemal za preukázané, že išlo
o spoločný dlh sporových strán, pričom dôkazné bremeno toto preukázať bolo na žalobkyni. Listinné
dôkazné prostriedky predložené žalobkyňou túto žalobkyňou tvrdenú skutočnosť podľa okresného súdu
nepreukázali.

4. V konaní bola medzi stranami sporná všeobecná hodnota hnuteľných vecí, na zistenie ktorej bolo
nariadené znalecké dokazovanie, znalcovi bolo priznané znalečné vo výške 602,35 Eur, ktoré bolo
hradené čiastočne zo zálohy zloženej žalovaným v sume 250 Eur a v časti 352,35 Eur z rozpočtových
prostriedkov tunajšieho súdu. Súd preto priznal štátu v zmysle ust. 259 CSP nárok na náhradu trov
konania proti žalobkyni a žalovanému, ktoré v konaní platil v celom rozsahu.

5. Proti rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa odvolanie voči výroku týkajúceho sa výšky
povinnosti žalovaného vyplatiť žalobkyni sumu na vyrovnanie podielu z vyporiadavaného BSM, ako
aj voči výroku o náhrade trov konania priznanej štátu voči žalobkyni. Odvolacími dôvodmi sú dôvody
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP t.j. súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa ust. § 365 os. 1 písm. h) CSP t.j.
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa svoje
odvolanie odôvodňuje nasledujúco. Súd v bode 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval, že
súdom ustanovený znalec Ing. R. Naništa v znaleckom posudku č. 22016 stanovil všeobecnú hodnotu

hnuteľných elektronických zariadení ku dňu 31.12.2012 v sume spolu 1.289,15 Eur a v znaleckom
posudku č. 32016 hodnotu hnuteľných vecí - bytového zariadenia ku dňu 31.12.2012 sumou 1.814,72
Eur t.j. spolu 3.203,87 Eur. V bode 31. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však súd pri určení
hodnoty celkovej masy BSM bez ďalšieho zdôvodnenia pracoval s hodnotou hnuteľných vecí 1.737,37
Eur, čo podstatne ovplyvnilo konečné vyporiadanie BSM, najmä čo sa týka sumy, ktorú by mal žalovaný

uhradiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu z vyporiadavaného BSM. Keďže hnuteľné veci od zániku
BSM do jeho vyporiadania užíval vždy ten z bývalých manželov, ktorému boli súdom prikázané do
výlučného vlastníctva, súd mal pri vyporiadaní BSM pracovať so všeobecnou hodnotu hnuteľností
v čase zániku BSM a nie s hodnotu zohľadňujúcou ich opotrebenie. Súd v bode 15. odôvodnenianapadnutého rozsudku uvádza, že žalobkyňa svojím podaním zo dňa 01.08.2018 žiadala vylúčiť z
vyporiadania BSM drevenú manželskú posteľ z laminovanej dtk krémovej farby ako vec neexistentnú.
Žalobkyňa vo svojom podaní nežiadala o vylúčenie tejto hnuteľnosti z masy BSM, ale navrhovala zmenu

žalobného návrhu v nadväznosti na skutočnosť, že žalovaný predmetnú posteľ zlikvidoval, a teda už
neexistuje, a preto ju nemožno prikázať do výlučného vlastníctva niektorej zo sporových strán. V zmysle
bodu 18. a 30 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd v rámci vyporiadania BSM sporových strán
do masy BSM zahrnul spoločnú pohľadávku sporových strán predstavujúcu finančný nárok vo výške
1.173 Eur priznaný žalobkyni voči V. S. a B. S. rozsudkom OS Žilina č. 18C 108/2013-229 v spojení

s rozsudkom KS Žilina č. 6Co 753/2014 zo dňa15.04.2015. Z odôvodnenia rozsudku OS Žilina č. 18C
108/2013-229 je zrejmé, že žalovaný nielenže nevystupoval na strane žalobcov, ale ako svedok sa
aktívne snažil žalobkyňou uplatnený nárok poprieť, to výpoveďou ktorá bola dokonca zjavne účelovo
upravená a jednotlivými tvrdeniami si odporujúca. Podľa žalobkyne súd v rámci rozhodovacieho procesu
nesprávne postupoval, keď pri vyporiadaní BSM sporových strán neaplikoval ust. § 150 OZ tretia veta
t.j. že pri vyporiadaní BSM sa prihliadne o.i. na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie

a udržanie spoločných vecí, v dôsledku čoho nezohľadnil, že o nadobudnutie majetkového práva voči
V. S. a B. S. sa pričinila výlučne žalobkyňa, čo vyplýva u obsahu bodu 31. odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Ako vyplýva z bodu 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd pri vyporiadaní BSM
nezaradil do pasív BSM záväzok na kreditnej karte VISA vydanej ku kartovému účtu číslo XXXXXXX voči
veriteľovi C. a.s. a ani nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa po zániku BSM sporových strán predmetný

záväzok zvýšený o sankčné poplatky na sumu 3.327,48 Eur uhradila v celom rozsahu sama zo svojich
výlučných prostriedkov. Podľa názoru súdu tento nemal preukázané, že išlo o spoločný dlh manželov.
Dňa 19.05.016 boli súdu doručené listinné dôkazné prostriedky preukazujúce, že záväzok na kreditnej
karte VISA vydanej ku kartovému účtu číslo XXXXXXX voči veriteľovi C., a.s. vznikol za trvania BSM
sporových strán. Jednalo sa o kópiu potvrdenia o prevzatí a aktivácii platobnej karty č. XXXX XXXX

XXX XXXX neskôr označovanej č. XXXX **** ****XXXX zo dňa 29.03.201 a Formulár o zmluvných
podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere (zmluvy o karte), z ktorého vyplýva, že vydaním dotknutej
VISA karty bol poskytnutý spotrebiteľský revolvingový úver. Skutočnosť, že k vydaniu danej platobnej
karty, a teda poskytnutiu úveru, došlo za trvania manželstva účastníkov konania, dokladuje aj potvrdenie
C., a.s. o úhrade úveru zo dňa 27.08.2013, ktoré žalobkyňa súdu predložila spolu s návrhom na začatie

súdneho konania dňa 21.02.2014. Toto potvrdenie preukazuje sumy úhrad realizované v prospech tejto
karty za účelom splácania poskytnutého úveru počas trvania zmluvného vzťahu s C., a.s. datovaného
počnúc dňom 29.03.2011. Počas súdneho konania žalovaný nepoprel existenciu a okamih poskytnutia
úveru vydaním označenej VISA karty. Jeho procesná obrana spočívala v tvrdení, že nemal vedomosť o
uzavretí Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( zmluvy o karte ), nebol jej účastníkom, a preto tento záväzok

netvorí masu BSM. Nikdy sa však neplatnosti tohto právneho úkonu relevantným spôsobom nedomáhal.
Podľa ust. § 145 ods. 1 a 2 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z
manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z
právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a
nerozdielne. Na základe uvedeného má žalobkyňa za to, že súd nesprávne postupoval, keď záväzok na

kreditnej karte VISA vydanej ku kartovému účtu číslo XXXXXXX voči veriteľovi C., a.s. nepoňal do masy
BSM.Taktieždošlokpochybenou,keďsúdneaplikovalust.§150OZ,podľaktoréhokaždýzmanželovje
oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, v danom prípade
aby sa žalobkyni uhradila suma 327,48 Eur, ktorou predmetný záväzok zaplatila zo svojich výlučných
prostriedkov. Súd napadnutým rozhodnutím priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni a

žalovanému v celom rozsahu, čo odôvodnil v bode 36. odôvodnenia, čo odôvodnil aplikovaním ust. § 259
CSP. Súd takto postupoval napriek tomu, že žalobkyni bolo v konaní priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov v celom rozsahu. Vychádzajúc z hore uvedeného žalobkyňa konajúcemu súdu navrhuje,
aby po vykonanom dokazovaní v zmysle ust. § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil v
časti výroku týkajúcej sa výšky povinnosti žalovaného vyplatiť žalobkyni sumu na vyrovnanie podielu z

vyporiadavaného BSM tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu z
vyporiadavaného BSM sumu 5.092,12, Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v časti výroku týkajúcej
sa priznaného nároku štátu na náhradu trov konania tak, že súd priznáva štátu nárok na náhradu trov
konanie voči žalovanému v rozsahu 50% a voči žalobkyni súd štátu nárok na náhradu trov konania
nepriznáva, alebo, aby v zmysle ust. § 389 CSP v spojení s ust. § 391 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

6. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj žalovaný. Žalovaný uvádza nasledovné vady:
neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
znesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Žalovanýďalejuvádza,ženaohliadkenehnuteľnostínamieste
samom, ktorá sa uskutočnila dňa 22.10.2014 súdnemu znalcovi namietal, že predmetom masy BSM nie
je kuchynská linka a Sklokeramická varná doska zn. ELEKTROLUX ER 36233X, pretože sú zabudované
v bytovej jednotke - bývalej garáže, ktorú vlastnia jeho rodičia. Potvrdzuje to: „Záznam z obhliadky

hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v B., N. K. konanej dňa 22.10.2014 vo veci 7C/59/2014“, ktorý sa
nachádza, ako príloha v: „Znalecký posudok č. 32016“, ktorý vypracoval znaleck Ing. Radoslav Naništa,
C. XX, XXX XX V.. Uvedené rozporoval aj na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 23.05.2016 keď ho
zákonná sudkyňa vypočúvala k tejto veci. Jeho právny zástupca na pojednávaní, ktoré sa konalo na OS
Žilina dňa 22.08.2018 žiadal uvedené veci vylúčiť z masy BSM, ale zákonná sudkyňa mu na to povedala,
že ona sa s tým v rozsudku vysporiada. Potvrdzuje to CD nahrávka. Dňa 04.10.2018 bol jeho právny

zástupca nazrieť do predmetného spisu a dal si prefotiť Iné podanie... zo dňa 01.08.2018, kde žalobkyňa
navrhuje zmenu žalobného návrhu tak, že hnuteľné veci prikázať do jeho výlučného vlastníctva a on mal
žalobkyni zaplatiť 5092,12 Eur. V pôvodnej žalobe je uvedené aby jej zaplatil 6240,19 Eur. Okresný súd
o uvedenom návrhu žalobkyni nerozhodol, či ho pripúšťa, alebo nie, nerozhodol ani o rozdiele 6240,19
Eur-5092,12Eur=1148,07 Eur. Žalovaný preto namieta, že okresný súd mu nedal možnosť vyjadriť sa

k podaniu žalobkyne Iné podanie, nemohol proti nemu namietať, že tam nie je zahrnutý fotoaparát,
a k doplatku 5092,12 Eur, pretože nakoniec mu súd prisúdil zaplatiť 2115,56 Eur. Taktiež žalovaný
poukazuje na to, že okresný súd pochybil, ak v rozsudku nerozhodol o tom, že nerozhodol o rozdiele
medzi pôvodne žalovanou sumou 6240,19 Eur, súdom priznanou sumou 2115,56 Eur=4124,63 Eur,
to znamená, že súd mal o zvyšku rozhodnúť tak, že v tejto časti mal žalobu zamietnuť a jemu mal

priznať trovy konania. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 22.8.2018 jeho právny zástupca navrhol
súdu na vykonanie dokazovania, t. j oboznámením sa so zápisnicou o pojednávaní zo dňa 27.03.2014,
sp. zn. 18C/108/2013, kde je na strane 9 a 10 zaprotokolovaná výpoveď Q. R., ktorý potvrdil, že jeho
sestra - žalobkyňa zobrala pôžičku a dala mu 30.000 Sk. Preto žiadal aby toto bolo odpočítané z
pôžičky od CETELEMU. Okresný súd sa uvedeným návrhom a dôkazom nezaoberal a nevysporiadal, čo

považuje za jeho pochybenie. Okresný súd Žilina o jeho návrhoch, dôkazoch a argumentoch nekonal a
nerozhodoval. V otázke nároku na náhradu trov konania sa žalovaný nestotožňuje s názorom okresného
súdu, pričom uvádza, že v tomto konaní mal podstatný úspech, pretože žalobkyňa v pôvodnom
žalobnom návrhu žiadala za hnuteľné veci a predmetné pôžičky, ktoré boli predmetom BSM doplatiť
6 240,19 Eur, ale sú jej priznal iba 2 115,56 Eur, čo je iba jedna tretina. Pokiaľ žalobkyňa svojím

návrhom pôvodný žalobný návrh zmenila, potom mal súd vo zvyšku nad 2115,56 Eur konanie zastaviť
a jemu podľa §256 CSP priznať trovy konania. Ak okresný súd nerozhodol o zmene žalobného návrhu,
nerozhodol o rozdiele pôvodného žalobného návrhu oproti zmene, ktorá bola urobená Iným podaním,
potom takýto rozsudok nie je preskúmateľný odvolacím súdom. Za napísanie odvolania si žalovaný
uplatňuje trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 100%. S poukázaním na uvedené a v

súlade s §389 CSP navrhuje odvolaciemu súdu, t. j. Krajskému súdu v Žiline aby rozsudok Okresného
súdu Žilina zo dňa 24.09.2018, sp. zn.: 7C/59/2014-219 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a
rozhodnutie. Ďalej žiada, aby súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti
žalobkyni vo výške 100%.

7. K podanému odvolaniu žalobkyne sa žalovaný vyjadril nasledovne. Na vyjadrenie žalovanej ohľadom
toho, že súd pri určení hodnoty celkovej masy BSM bez ďalšieho zdôvodnenia pracoval s hodnotou
hnuteľnýchvecí1737,37Eur,čopodstatneovplyvnilokonečnévypriadanieBSM,najmäčosatýkasumy,
ktorú by mal žalovaný uhradiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu z vypriadania BSM, uvádza, že toto
tvrdenie žalobkyne nie je pravdivé, pretože hnuteľné veci, ktoré súd vo výroku napadnutého rozsudku

priznal žalovanému do výlučného vlastníctva neužíval, nakoľko býva a pracuje v P.. Podľa žalobkyne
súd v rámci rozhodovacieho procesu nesprávne postupoval, keď pri vyporiadaní BSM sporových strán
neaplikoval ust. §150 OZ tretia veta, t. j. že pri vyporiadaní BSM sa prihliadne o. i. na to, ako sa
každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, v dôsledku čoho nezohľadnil,
že o nadobudnutie majetkového práva voči V. S. a B. S. sa pričinila výlučne žalobkyňa. Žalovaný k

uvedenému tvrdeniu žalobkyne uvádza, že on a žalobkyňa spoločne za jeho rodičov splácali úver,
ale oni za nich platili energie a inkaso za bývanie v ich bytovej jednotke rodičov, ktorá je vybudovaná
v bývalej garáži, ktorú vlastnili rodičia. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že vypovedal proti nej. Z
výroku napadnutého rozsudku vyplýva, že by mal za vyrovnanie podielu z vyporiadaného BSM žalobkynizaplatiť sumu 2115,56 Eur, ale to nie je pravda, pretože podľa jeho výpočtu je to 2090,50 Eur, čo
potvrdzuje nasledovný výpočet. Nábytok podľa ZP č. 32016 : 1090 Eur: 2 =545 Eur, Elektronika podľa
ZP č. 22016: 646,55 Eur:2=323,27 Eur, Pôžička CETELEM: 3638,41 Eur:2=1819,20 Eur, Spolu: 2687,47

Eur. Od sumy 2687,47 Eur je potrebné odpočítať polovicu toho čo žalobkyňa dostala od V. S., t. j.
1173,20 Eur:2=586,60 Eur. Potom je nasledovný výpočet: 2687,47 Eur-586,60 Eur=2100,87 Eur. Zo
sumy 2100,87 Eur je potrebné odpočítať polovicu ceny fotoaparátu (16,74 Eur:2=8,37 Eur), pretože
ho má žalobkyňa a jej bol súdom prisúdený do výlučného vlastníctva. Výpočet je nasledovný: 2100,87
Eur-8,37 Eur=2092,50 Eur. To znamená, že vo výroku napadnutého rozsudku mal byť jeho doplatok

žalobkyni vo výške 2092,50 Eur a nie 2115,56 Eur, ako uviedol súd. Čo sa týka záväzku z kreditnej
karty VISA, žalovaný s tvrdením žalobkyne nesúhlasí, pričom sa stotožňuje s názorom okresného súdu,
pričom uvádza, že žalobkyňa v predmetnom konaní relevantným spôsobom nepreukázala listinným
dôkazmi svoje tvrdenie i napriek tomu, že dôkazné bremeno bolo na jej strane. Na pojednávaní v tejto
veci, ktoré sa konalo dňa 23.05.2016 na otázku jeho právneho zástupcu, či mám vedomosť o nejakej
pôžičke, ktorú si zobrala žalobkyňa v C. uviedol, že nie. To znamená, že Žalobkyňa si zobrala uvedenú

pôžičku bez jeho vedomia a súhlasu a to na splatenie svojich dlhov. Žalovaný si za napísanie tohto
vyjadrenia uplatňujem trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 100%. Žalovaný navrhuje
krajskému súdu rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 24.09.2018, sp. zn.: 7C/59/2014-219 zrušiť a
vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Ďalej žiada, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania proti žalobkyni vo výške 100%.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP

potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

12. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k
vydaniurozhodnutiaavyporiadalsasrozhodujúcimi skutočnosťami.Rozhodnutieprvostupňovéhosúdu
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa
okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté

právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach
naň poukazuje aj krajský súd.

13. Odvolací súd nad rámec spomenutého uvádza, že ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka,
ktoré hovorí o zásadách vyporiadania BSM je svojou širokou formuláciou a exemplifikatívnym výpočtom

zásad, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM, súdom umožňuje, aby majetkové vzťahy
manželov k spoločnému majetku upravili čo najspravodlivejšie v súlade s dobrými mravmi, so záujmami
manželov i ich maloletých detí. Súdy pri vyporiadaní BSM môžu teda odstrániť tvrdosti zákona, ku
ktorým by inak mohlo dôjsť pri strohom použití § 143 Občianskeho zákonníka. Vyporiadanie nemá lenkvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale aj kvantitatívnu stránku, pri
ktorej ide o hodnotové podiely. Pri vyporiadaní je preto veľmi dôležité určiť správne ceny jednotlivých
vecí i hodnotu celého majetku.

14. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného
majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov
vynaložilonajehooddelený(samostatný)majetok.Tovšakneznamená,žeprivyporiadavanídochádzak
vyúčtovaniuvšetkýchpríjmovavýdavkovmanželovpocelýčastrvaniabezpodielovéhospoluvlastníctva.

Preto sa na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku alebo ak na to nie sú iné mimoriadne
dôvody, zásadne neprihliada (môže ísť napr. o plnenie vyživovacej povinnosti). Naproti tomu by sa
malo uhradiť to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok. Pri
určovaní výšky náhrady toho, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok, sa prihliadne na
zníženú(redukovanú)hodnotuveci(napr.vdôsledkujejspoločnéhoužívania)prizánikubezpodielového
spoluvlastníctva.

15. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva by mali byť medzi účastníkov rozdelené veci v
pomere zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. V niektorých prípadoch však taký postup nie je účelný. V
takom prípade nemožno vylúčiť, aby veci boli prikázané len jednému manželovi a aby, ak je ich hodnota
vyššia, než jeho podiel na spoločnom majetku - mu bola uložená povinnosť tento rozdiel vyrovnať

druhému manželovi v peniazoch.

16. Ak mali spoločnú pôžičku manželia, ktorí sa rozviedli, a o ich spoločnom majetku platí to, čo je
ustanovené v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, potom sa ten z bývalých manželov, ktorý zaplatil
celý dlh z tejto pôžičky (alebo viac ako jednu polovicu), môže žalobou na súde domáhať, aby mu druhý

z bývalých manželov nahradil to, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého podielu ich obidvoch na
tomto dlhu. (R 22/1991).

17. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu na
základe všetkých výpovedí a tvrdení strán, všetkých vykonaných dôkazov, pri zohľadnení všetkých aktív

a pasív, ktoré patrili do BSM. Za účelom určenia hodnoty vecí patriacich do BSM súd vychádzal zo sumy
určenej znaleckým posudkom. Znalecké dokazovanie vo vzťahu k určeniu hodnoty hnuteľných vecí,
tvoriacich BSM, bolo vykonané v potrebnom a dostatočnom rozsahu a neboli voči nemu vznesené
žiadnenámietky.Pozohľadnenívšetkýchvyššiespomenutýchdôkazovokresnýsúdpostupovalsprávne
pri určení masy BSM a pri jej následnom delení medzi žalobkyňu a žalovaného za dodržania všetkých

zásad obsiahnutých v Občianskom zákonníku vzťahujúcich sa na vyporiadanie BSM. Rozhodnutie
okresného súdu je preto vecne správne a dodržiava všetky základné zásady ako sú právo na spravodlivý
súdny proces, právo na rovnosť zbraní (kontradiktórnosť konania), právo na spravodlivé rozhodnutie vo
veci pri zachovaní účelu konania a záujmov všetkých strán.

18. Odvolací súd rovnako za vecne správne považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti
žalobkyne a žalovaného uhradiť trovy štátu. V prvoinštančnom konaní bola medzi stranami sporná
všeobecná hodnota hnuteľných vecí, na zistenie ktorej bolo nariadené znalecké dokazovanie, znalcovi
bolopriznanéznalečnévovýške602,35Eur,ktorébolohradenéčiastočnezozálohyzloženejžalovaným
v sume 250 Eur a v časti 352,35 Eur z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu. Súd tak preto správne

preto priznal štátu v zmysle ust. 259 CSP nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni a žalovanému,
ktoré v konaní platil v celom rozsahu.

19. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, vychádzajúc pri svojom

rozhodnutí z predmetu konania a povahy súdneho konania, keďže bolo v záujme oboch strán, aby bolo
ich bezpodielové spoluvlastníctvo po rozvode vyporiadané, pričom vzhľadom na rozsah vyporiadania
na oboch stranách nemožno v danom prípade hovoriť o prevažnom úspechu jednej či druhej strany.

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)