Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. december 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/111/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716205834
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1716205834.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.

Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v sporovej veci žalobcov: X/ M.. M. M., G.. XX.X.XXXX, A.
X, K., X/ M.. O. M., G.. XX.X.XXXX, A. X, K., zastúpených advokátkou Mgr. Alicou Mendlovou, Riečna 2,
Bratislava, proti žalovanému: M.. Š. C., G.. XX.X.XXXX, Y.. O.. V. X, O., zastúpenému advokátom JUDr.
Ing. Ivanom Bošanským, Jašíkova 2, Bratislava, o zaplatenie 15.500 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 8C/143/2016-87, zo dňa 24.1.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdzuje.

II. Odvolanie žalovaného proti rozsudku v napadnutej zamietajúcej časti odmieta.

III. Žalobcom 1/ a 2/ priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/
spoločne a nerozdielne 15.500 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 14.7.2017 do zaplatenia; žalobu
vo zvyšku zamietol a rozhodol, že žalobcovia 1/ a 2/ majú voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie

konštatoval a medzi stranami nebolo sporným, že na základe kúpnej zmluvy zo 4.6.2013 žalovaný ako
predávajúci predal žalobcovi 1/ ako kupujúcemu motorové vozidlo Z. E. X.X E. Z. I., za kúpnu cenu
15.500 eur, pričom v článku III. predávajúci uviedol, že vozidlo nemá pozmeňované identifikátory a
technické dokumenty, nie je predmetom žiadnej ťarchy (leasing, finančný úver) a inej trestnej činnosti.
3. Súd prvej inštancie dokazovaním zistil, že osobné motorové vozidlo Z. E., N.: K. bolo 25.4.2016
zaistené na vykonanie úkonov, pretože vzniklo podozrenie, že táto vec súvisí so spáchaním trestného
činu alebo priestupku a zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie

orgánu v trestnom konaní alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku; z e-mailu mjr. M.
O., zástupcu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV z 17.1.2018 zistil, že
16.8.2016 bolo predmetné motorové vozidlo vrátené osobe M.L. T. -A., K., Rumunsko, ktorá bola
splnomocnená spoločnosťou Porsche Leasing Romania IFN SA na prevzatie vozidla.
4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie ďalej za preukázané, že žalovaný predmetné
motorové vozidlo získal od tretej osoby na základe kúpnej zmluvy a dobromyseľne ho užíval; následne
motorové vozidlo predal žalobcovi 1/, ktorý žalovanému zaplatil kúpnu cenu. Záväzkový vzťah medzi

žalobcom 1/ a žalovaným sa netýkal ich podnikateľskej činnosti, nakoľko žalovaný uviedol, že kúpnu
zmluvu uzatváral ako fyzická osoba podľa Občianskeho zákonníka; pripustil, že je zarážajúce, ak
vozidlo, ktoré bolo predmetom trestnej činnosti, bolo po jeho zakúpení žalovaným riadne zaevidované
na Okresnom dopravnom inšpektoráte a v technickom preukaze bol vedený ako vlastník motorovéhovozidla a následne po kúpe aj žalobca 1/, bez toho, aby daný stav nezistili skôr. Konštatoval, že odborný
posudok o kontrole originality, protokol o technickej a emisnej kontrole, od ktorých žalovaný odvodzoval
vlastnícke právo, toto právo k motorovému vozidlu nezakladajú, nakoľko len potvrdzujú, či na motorovom

vozidle došlo k neoprávnenému zásahu do jeho konštrukcie a emisná a technická kontrola posudzujú
len technický stav vozidla.
5.Súdprvejinštancievnadväznostinauvedenékonštatoval,žežalovanývčaseuzavretiakúpnejzmluvy
nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla a nakoľko podľa § 123 Občianskeho zákonníka je
iba vlastník veci zo zákona oprávnený nakladať s predmetom svojho vlastníctva tak, ako sám uzná za

vhodné a v zmysle zásady občianskeho práva, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má
sám, je kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom 1/ a žalovaným absolútne neplatný právny úkon podľa §
39 Občianskeho zákonníka. Vlastníkom motorového vozidla nemohol byť ani Q. V., od ktorého žalovaný
vozidlo kupoval a hoci sa cítil byť dobromyseľným nadobúdateľom, do úvahy neprichádzala ani aplikácia
§ 133 Občianskeho zákonníka, nakoľko z nepráva nemožno urobiť právo, keďže týmto spôsobom by
bolo možné legalizovať trestnú činnosť.

6. Na uvedenom základe súd prvej inštancie uzavrel, že v dôsledku absolútne neplatnej kúpnej zmluvy,
žalovaný tým, že od žalobcu 1/ prijal 15.500 eur ako plnenie z neplatnej zmluvy, sa na jeho úkor v
zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatil a podľa § 451 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je povinný bezdôvodné obohatenie vydať; žalovanému tak uložil povinnosť zaplatiť žalobcom
1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 15.500 eur; o úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, že ich priznal
žalobcovi vo výške 5 % ročne, ale nie odo dňa nasledujúceho po uzavretí neplatnej kúpnej zmluvy, ale až
od doručenia žaloby žalovanému 13.7.2017, kedy sa dostal do omeškania a v prevyšujúcej časti úrokov
z omeškania žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a v
plnom rozsahu úspešným žalobcom 1/ a 2/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

7.Protirozsudkupodalžalovanýodvolanieažiadalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciezrušiťavec
vrátiť na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vyčítal, že nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podstatným zhrnutím

skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať,
že v ňom namietal neurčitosť a nejasnosť podanej žaloby, v ktorej žalobnom petite chýba v zmysle §
457 Občianskeho zákonníka vyjadrený záväzok žalobcov vrátiť žalovanému všetko, čo podľa zmluvy
dostali, nakoľko neplatnou má byť kúpna zmluva vyjadrujúca dvojstranný, tzv. synalagmatický (vzájomne
podmienený) záväzok. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka

vôbec nezaoberal gramatickým výkladom ustanovenia kúpnej zmluvy, podľa ktorého vozidlo nemá
pozmeňované identifikátory a technické dokumenty, nie je predmetnom žiadnej ťarchy (leasing, finančný
úver) a inej trestnej činnosti, avšak neuviedol, že sa k tomu zaviazal ku dňu predaja a podpisu zmluvy,
nakoľko nemá žiadne nástroje, aby garantoval vyššie uvedené záruky bez časového obmedzenia, a
preto poskytuje záruku len ku dňu predaja a podpisu zmluvy. Z Osvedčenia o registrácii vozidla časť I a

II (Zulassungsbescheinung Teil I, II) vyplýva, že prvýkrát bolo motorové vozidlo registrované nemeckými
orgánmi 10.12.2007 na meno Q. V., s ktorým 18.8.2010 uzavrel kúpnu zmluvu, avšak v technickom
preukaze sa žiadna leasingová spoločnosť ako vlastník vozidla nenachádzala; napriek predloženiu
týchto listinných dôkazov ich súd prvej inštancie do spisu nezaložil, čím porušil princíp rovnosti zbraní;
namietal, že vozidlo bolo 31.8.2010 na neho registrované slovenskými orgánmi, užíval ho do roku 2013,

kedy bolo preregistrované iným dopravným inšpektorátom na žalobcu 1/, ktorý ho ďalšie tri roky užíval
až do jeho zaistenia, keď počas celej doby sa žiadny vlastník o vozidlo neprihlásil a nakoľko nedisponuje
spisom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV, nie je zrejmé odkedy bolo vozidlo v
pátraní, pričom súd prvej inštancie bez akéhokoľvek dokazovania a zdôvodnenia vyriekol nielen to,
že Q. V. nebol vlastníkom motorového vozidla, ale že vozidlo bolo predmetom trestnej činnosti, ktorá

skutočnosť z emailovej komunikácie s M.. M. O. z Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV vôbec
nevyplýva, čím mu súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom a porušil právo na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.Malzato,žesúdprvejinštancievrozporesprávomnariadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia
neuviedol, ako sa jeho právny úkon pri nadobúdaní osobného motorového vozidla od Avrama Dragosa

a následne pri prevode tohto vozidla na žalobcu 1/ prieči dobrým mravom, resp. odporuje zákonu alebo
ho obchádza; z rozsudku nevyplýva kto zavinil neplatnosť právneho úkonu a už vôbec, že neplatnosť
zavinil sám.8. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Uviedli, že žalovaný sa účelovými tvrdeniami snaží vyhnúť plneniu, nakoľko si
zrejme nesprávne vyložil pojem neplatnosti zmluvy ako dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia,

keďže v danom prípade ide o absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, teda o nulitný právny úkon; v zmysle
zásady, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv než sám má, žalovaný nemohol a nepreviedol
žiadne práva, teda ani vlastnícke právo, keďže nikdy nebol vlastníkom, preto nikdy neexistoval dôvod
zaplatiť mu kúpnu cenu za prevod vlastníctva k motorovému vozidlu a nemajú možnosť vrátiť mu ani
žiadne plnenie, pretože žiadne neprijali. Mali za to, že z kontextu článku III. kúpnej zmluvy a určenia

7 dňovej lehoty na odstránenie vád je zrejmé, že žalovaný nemal na mysli, že uvedené vyhlasuje
len pre deň podpisu kúpnej zmluvy; ani absolútne účelový výklad žalovaného však nič nemení na
skutočnosti, že nebol vlastníkom motorového vozidla a preto nemohol previesť vlastnícke právo k
motorovému vozidlu na iného. Pripomenuli, že upovedomením o zaistení vozidla z 26.4.2016 bolo
políciou zaistené vozidlo Z. E., čiernej farby, EVČ: K., Z.: H. z dôvodu, že vlastníkom vozidla je rumunská
leasingová spoločnosť, ktorá má záujem o jeho vrátenie, nakoľko bolo predmetom trestného činu a v

Rumunsku sa vedie súdne konanie pre tento trestný čin; ako vyplýva zo spisu OR PZ Bratislava IV,
ČVS: ORPZ-BAIV-OPP2-96-008/2015, motorové vozidlo bolo odovzdané vlastníkovi do Rumunska. Vo
vzťahu k odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nezaložil do spisu kópie listín, ktoré predkladal na
pojednávaní, poukázali na povinnosť strany predkladať všetky dôkazy v úradnom jazyku a keďže platí
zásada koncentrácie, mal žalovaný predložiť preklady týchto dokladov do slovenského jazyka, tak aby

splnil predpoklady ich prijatia ako dôkazu, a preto nie je možné predkladať v odvolacom konaní ďalšie
dôkazy. Predloženie kúpnej zmluvy uzavretej s osobou, od ktorej údajne vozidlo nadobudol, však nič
nemení na skutočnosti, že ani táto nie je vlastníkom uvedeného motorového vozidla a preto nemohla na
žalovaného previesť vlastnícke právo k predmetnému vozidlu. Vyslovili názor, že kontrola originality je
skúmanie motorových vozidiel za účelom zistenia stôp neoprávneného zásahu do konštrukcie vozidiel,

pri ktorej sa kontrolujú identifikátory vozidla (VIN číslo a iné označenia vozidla, jeho komponentov)
určujúcich identitu vozidla s dokladmi vozidla, ich originalita a pravosť, avšak v tomto prípade vozidlo
zmenené identifikátory nemalo a jednalo sa stále o vozidlo, ktoré spĺňalo podmienky na vystavenie
odborného posudku; problém spočíval v tom, že vozidlo patrilo rumunskej spoločnosti a bolo predmetom
trestného činu, teda nebolo možné ho nadobudnúť do vlastníctva v súlade so zákonom od inej osoby ako

od rumunskej spoločnosti napriek skutočnosti, že na vozidle neboli zmenené identifikátory. Ani odborný
protokol o emisnej kontrole, ktorým žalovaný disponoval nezakladá jeho vlastnícke právo k motorovému
vozidlu; technická kontrola slúži na posúdenie technického stavu vozidla, systémov, komponentov alebo
samostatných technických jednotiek, preto ani odborný protokol o technickej kontrol vlastnícke právo
žalovaného k motorovému vozidlu nezakladá. Mali za to, že k porušeniu procesných práv žalovaného

tým, že súd prvej inštancie nevyhovel jeho návrhu na vyžiadanie spisu z Okresného riaditeľstva PZ v
Bratislave IV, nedošlo, nakoľko súd dostatočne zistil skutkový stav veci, keďže vychádzal z emailového
stanoviska príslušného riaditeľstva, ktoré je záväzné a zo spisu by žiadna iná skutočnosť nevyplynula,
pričom technickým preukazom disponoval iba vlastník. Nestotožnili sa ani s námietkou, že súd prvej
inštancie neodôvodnil absolútnu neplatnosť, nakoľko jednoznačne uviedol, že nikto nemôže na druhého

previesť viac práv než sám má, takého konanie odporuje zákonu, a preto ide o nulitný právny úkon.

9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že

rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej vyhovujúcej časti vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1
C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil 18.12.2018 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

10. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

11. Na ďalšie zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že Občiansky
zákonník v § 123 vymedzuje vlastnícke právo ako súbor čiastkových oprávnení, t.j. oprávnenie vec držať
(ius possidendi), vec užívať (ius utendi), brať z nej plody (ius fruendi), nakladať s vecou (ius disponendi)
a vec scudzovať (ius alienandi). Pri derivatívnom nadobúdaní vlastníckeho práva odvodzuje vlastník veci

svoje vlastnícke právo od vlastníckeho práva svojho právneho predchodcu. Vlastníkom sa stane tým, že
pôvodný vlastník na neho svoje vlastnícke právo zmluvou prevedie; k nadobudnutiu vlastníckeho práva
dochádza z vôle predchádzajúceho vlastníka.12. Pri prevodoch vlastníckeho práva sa pritom uplatňuje zásada, že prevádzajúci nemôže na iného
previesť viac práv, než sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet). Táto
zásada vyjadruje, že nikto nemôže nadobudnúť právo, ktoré jeho právny predchodca sám nemal. Ani

tento princíp sa však neuplatňuje absolútne a sú z neho prípustné výnimky, ktoré chránia poctivého
nadobúdateľa, teda toho, kto sa v dobrej viere domnieval, že vec získal od pravého vlastníka (§ 486
Občianskeho zákonníka, § 446 Obchodného zákonníka).

13. Z obsahu spisu vyplýva, že 25.4.2016 bolo Pohotovostnou motorizovanou jednotkou, odboru

poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave v zmysle § 21 ods. 1 zákona č.
171/1993 Z.z. zaistené osobné motorové vozidlo Z. E., N.: K., Z.: H. pre podozrenie, že táto vec súvisí
so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu
veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o
priestupku, ktoré bolo 16.8.2016 vydané M. T. -A., K., Rumunsko, ako splnomocnenej osobe spoločnosti
O. L. P. IFN SA na prevzatie vozidla, t.j. predmetné motorové vozidlo bolo políciou vydané osobe, ktorej

právo na zaistenú vec je nepochybné (§ 21 ods. 2, ods. 4, ods. 6 zákona č. 171/1993 Z.z.), čoho
dôsledkom je nesporný záver, že žalovaný vlastníkom predmetného motorového vozidla byť nemohol.
14. Za absolútne právne irelevantnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalovaného, že osvedčenie o
registrácii vozidla (Zulassingsbescheinung Teil I a II) bolo Okresným úradom v Oldenburgu vydané
na meno Avram Dragos, avšak v technickom preukaze sa žiadna leasingová spoločnosť ako vlastník

vozidla nenachádza, nakoľko osvedčenie o evidencii motorového vozidla (rovnako ako potvrdenie
o administratívnej technickej alebo emisnej kontrole) nie je titulom k nadobudnutiu vlastníctva ani
dôkazom o existencii vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, ale iba dokladom oprávňujúcim
prevádzkovať vozidlo v premávke na pozemných komunikáciách, pričom pri kontrole originality (ktorou
žalovaný argumentoval v konaní na súde prvej inštancie) sa kontrolujú identifikátory vozidla, ktorými sú

výrobcom pridelené identifikačné číslo vozidla VIN a iné označenia vozidla, a jeho komponenty určujúce
identitu vozidla s dokladmi vozidla, ich originalita a pravosť, ako aj vyhodnotenie údajov v príslušných
informačných systémoch.
15. Pokiaľ žalovaný ako predávajúci kúpnou zmluvou zo 4.6.2013 uzavretou so žalobcom 1/ ako
kupujúcim a podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (nakoľko z nej nevyplýva, že by sa riadila

právnymrežimomObchodnéhozákonníka)prevádzalvlastníckeprávokosobnémumotorovémuvozidlu
Z. E., N.Z.: K., Z.: H. napriek tomu, že jeho vlastníkom nebol, potom v rozpore s § 123 Občianskeho
zákonníkaprevádzalnažalobcu1/akokupujúcehoviacpráv,nežsámmal,apretentorozporshmotným
právom je kúpna zmluva z 4.6.2013 absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka (právny úkon svojím obsahom odporuje zákonu).

16. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona
(ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Ak je
určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Ani
pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností nemá súd možnosť
dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu zohľadní alebo nezohľadní; na dôvod zakladajúci

absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí vždy prihliadnuť a to aj bez návrhu (ex officio).

17. Plnenie z neplatného právneho úkonu je v zmysle s § 451 Občianskeho zákonníka jednou zo
skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, pre ktoré § 457 Občianskeho zákonníka stanovuje
osobitnú úpravu reštitučnej povinnosti; jedná sa o spôsob vzájomného vyrovnania ako aj rozsah

vzájomných plnení v prípade, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená. V zmysle § 457
Občianskeho zákonníka právny vzťah z bezdôvodného obohatenia synalagmatickej povahy sa uplatní
medzi účastníkmi neplatnej (zrušenej) zmluvy v prípade, že na základe obojstranne zaväzujúcej zmluvy
si obidve strany plnili. Typicky obojstranne zaväzujúcou zmluvou je kúpna zmluva, kde sú práva a
povinnosti oboch účastníkov zmluvy vzájomne podmienené; rovnako tak sú podmienené ich nároky

na vrátenie už poskytnutých plnení. Obidve strany sú zároveň povinným i oprávneným z právneho
vzťahu bezdôvodného obohatenia získaného plnením podľa neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Žaloba
na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej (zrušenej) zmluvy je nárokom podmieneným zo zákona povinnosti
vrátiť druhej strane to, čo získala za kúpnu cenu, ktorej vrátenia sa domáha.
18. V posudzovanej veci nebolo sporným, že strany si poskytli vzájomné plnenia vyplývajúce z kúpnej

zmluvy z 4.6.2013; avšak aj tá skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo bolo nielen zaistené políciou,
ale aj vydané oprávnenej osobe, čím povinnosť žalobcov 1/ a 2/ splniť si svoju reštitučnú povinnosť
zanikla vydaním veci jej vlastníkovi a zároveň bola splnená povinnosť za toho, kto poškodenému vecodcudzil a predal (stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR z 29.9.1987, č.j. Cpj 41/87, publikované v Zbierke
súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1988, str. 21).

19. Na uvedenom základe neboli žalovaným uvádzané tvrdenia v odvolaní ďalej spôsobilé zmeniť
správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie; s
ohľadom na podrobnú právnu argumentáciu odvolacieho súdu, nemali odvolacie námietky žalovaného
z hľadiska právneho posúdenia veci a dodržania zásad spravodlivého procesu nijaký význam.

20. Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

21. Podľa § 359 C.s.p. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

22.Podľa§386písm.b)C.s.p.odvolacísúdodmietneodvolanie,akbolopodanéneoprávnenouosobou.

23. Úlohou odvolacieho súdu prv, než pristúpi k posudzovaniu dôvodnosti podaného odvolania z
jeho vecnej stránky je posúdiť, či odvolateľ splnil všetky zákonom vyžadované podmienky, ktoré
odvolaciemu súdu umožnia odvolanie meritórne prejednať. Ak tomu tak nie je, rozhodne o odmietnutí

odvolania bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Podmienkami prípustnosti
odvolania je spôsobilý predmet odvolania, zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania, procesná
legitimácia odvolateľa a dodržanie zákonných náležitostí odvolania. Následkom absencie niektorej z
uvedených podmienok prípustnosti odvolania je jeho odmietnutie. Osobou oprávnenou podať odvolanie
(osobou, ktorej svedčí procesná legitimácia na podanie odvolania) je prioritne tá strana sporu, v

ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.); odvolanie podané oprávnenou osobu
je podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania, ktorá je spojená s existenciou ujmy spôsobenej
napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné ponímať výlučne z hľadiska procesného, pričom sa
musí vychádzať z výroku rozhodnutia napadnutého odvolaním. Z hľadiska procesného tak ujma vznikne
žalobcovi vtedy, ak súd žalobu zamietol (v celom rozsahu alebo v časti žalobcom uplatneného nároku).

Ak súd zamietol žalobu iba v časti žalobcom uplatneného nároku, žalobcovi môže ujma vzniknúť len
v tejto zamietajúcej (žalobcovi nevyhovujúcej) časti rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný rozsahom, v
akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie, t.j. odvolací súd odvolanie prejedná len v
medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ preto musí v podanom odvolaní uviesť, ktoré výroky
rozhodnutia konkrétne napáda, t.j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje. Uvedené je

relevantnéajzdôvodu,želenvovzťahukvýrokom,ktorésúnapadnutéodvolaním,nastanesuspenzívny
účinok odvolania. Rozsah, v akom odvolateľ napáda konkrétne rozhodnutie, môže rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania je obmedzená preskúmavacia právomoc
odvolacieho súdu maximálne na rozsah vymedzený v odvolaní (s výnimkou prípadov uvedených v §
379 C.s.p.). Výrok rozhodnutia, ktorý odvolaním napadnutý nebol, nadobúda právoplatnosť.

24. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného voči
časti napadnutého rozsudku, ktorou súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol, bolo podané
neoprávnenou osobou, nakoľko týmto rozhodnutím mu žiadna ujma nebola spôsobená. Odvolací súd
na uvedenom základe odvolanie žalovaného podľa § 386 písm. b) C.s.p. ako podané neoprávnenou

osobou v tejto časti odmietol.

25.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.
1 C.s.p. tak, že žalobcom 1/ a 2/, ktorí boli úspešní v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p. s tým, že o výške náhrady trov celého konania rozhodne

súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).