Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/131/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216215134
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1216215134.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.

Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej v sporovej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., Dvořákovo
nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného Advokátskou kanceláriou RELEVANS s. r. o.,
Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: G. T., U.. XX.X.XXXX, Y. XXXX/
X, R., o zaplatenie 1.444,03 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II č.k. 8Csp/50/2016-49, zo dňa 19.12.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdzuje.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
1.444,03 eura, úroky z istiny do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 128,85 eura, zmluvný
úrok vo výške 21,90 % ročne zo sumy 1.444,03 eura od 10.11.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 1.444,03 eura od 8.11.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, žalobu vo zvyšku zamietol a rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu 22.9.2016
sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

istinu 1.444,03 eura, bankové poplatky za upomienky vo výške 59,55 eura, úrok vo výške 128,85 eura,
zmluvný úrok vo výške 21,90 % ročne zo sumy 1.444,03 eura od 10.11.2015 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 5,05 % ročne z istiny od 8.11.2015 do zaplatenia z dôvodu, že 16.1.2015 ako
veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere Dobrá pôžička Č.. XXXXXXXXXX, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou boli aj obchodné podmienky pre daný úver, všeobecné obchodné podmienky,
sadzobník poplatkov, ktorých podpisom žalovaný potvrdil, že sa s dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich
obsahom, na základe čoho žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 1.500 eur, avšak

žalovaný úver neplnil riadne a včas, v dôsledku čoho žalobca vyhlásil 9.11.2015 úver za predčasne
splatný; žalovaný dlžnú sumu neuhradil ani len sčasti.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie vo
vzťahu k skutkovému stavu zistil, že žalobca 16.1.2015 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere - dobrá
pôžička Č.. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.500
eur, poskytnutý úver a úroky so sadzbou 21,90 % ročne sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných

mesačných72splátkachvsume41,30eura(ztoho38eurnaistinuaúrokya3,30eurapoistné)mesačne
a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 15.1.2021, avšak z dôvodu porušenia
povinností zo strany žalovaného rozhodol žalobca k 9.11.2015 o predčasnej splatnosti celého úveru asúčasnehovyzvalnaúhraduistiny1.444,03eura,úrokovvovýške128,85eura,poplatkovzaupomienky
vo výške 49,65 eura, poistného 9,90 eura, do 10 dní od doručenia výzvy.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal preukázané skutočnosti uvedené
v žalobe. Nárok žalobcu vyplýva zo zmluvy o úvere - dobrá pôžička zo 16.1.2015 uzavretej medzi
žalobcomakoveriteľomažalovanýmakodlžníkom.Považovalzanesporné,žežalovanýčerpalpeňažné
prostriedky vo výške 1.500 eur a nakoľko nedodržal platobnú disciplínu v súlade so zmluvou o úvere,
dostal sa do omeškania s platením jednotlivých splátok, v dôsledku čoho došlo k predčasnej splatnosti

úveru. Žalovaný vyčíslil ku dňu predčasnej splatnosti úveru, t.j. ku dňu 9.11.2015 dlžnú sumu na
1.632,43 eura (istina 1.444,03 eura, úroky 128,85 eura, poplatky za upomienky 49,65 eura a poistné
9,90 eura); v konaní si pritom žalobca uplatňoval bankové poplatky za upomienky vo výške 59,55 eura
a poistné si neuplatňoval s tým, že pri posúdení úrokov z dlžnej istiny vo výške 21,90 % ročne od
10.11.2015 do zaplatenia vychádzal zo skutkových tvrdení a dôkazov predložených žalobcom, nakoľko
žalovaný bol nečinný. Na uvedenom základe žalobe v časti uplatneného nároku na zaplatenie dlžnej

istiny a úrokov, podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 veta prvá, § 9 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka,
vyhovel. V časti nároku na bankové poplatky za upomienky vo výške 59,55 eura žalobu zamietol,
nakoľko žalobca v žalobe neuviedol, za aký počet upomienok poplatok požaduje ani výšku poplatku za
jednu upomienku; povinnosť uviesť v žalobe všetky relevantné skutočnosti pritom nemožno nahradiť

odkazom na pripojené dôkazy. Konštatoval, že ide zároveň o paušálne poplatky, pričom povinnosť
nahradiť náklady spojené s uplatnením pohľadávky, a to najmä v spotrebiteľskej zmluve, nemôže byť
paušalizovaná takým spôsobom, aby v neprimeranej miere zvyšovala príjem veriteľa. V tejto súvislosti
prihliadol najmä na priemerné ceny služieb Slovenskej pošty, a.s. pri zasielaní listových zásielok, ceny
jednotlivých telefónnych operátorov za poskytovanie telekomunikačných služieb, ktoré sú podstatne

nižšie ako paušálne poplatky, ktoré si žalobca uplatnil; v konečnom dôsledku bol názoru, že išlo o skryté
sankcie a nie o náhradu skutočných nákladov za prípadné upomienky. O úrokoch z omeškania rozhodol
súd prvej inštancie podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. a žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 8.11.2015, kedy základná
úroková sadzba ECB predstavovala 0,05 %. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.,

nakoľkomalžalobcavovecivprevažnejmiereúspech,pretomuprislúchanároknanáhradutrovkonania
v plnom rozsahu.

4. Proti rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol podal žalobca
odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť
tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu. Nestotožnil sa dôvodmi nepriznania poplatkov za upomienky
v sume 59,55 eura, nakoľko žalovaný v zmysle bodu 4.7 zmluvy svojím podpisom potvrdil, že sa
oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami ako aj Sadzobníkom
poplatkov, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Účtované poplatky nie sú skryté sankcie a

nezvyšujúneprimeranepríjemžalobcu,nakoľkopredstavujúprimeranésumy,ktorémuselibyťžalobcom
vynaložené z dôvodu, že žalovaný odmietol plniť riadne. V zmysle bodu 6.2 obchodných podmienok
„Dlžník je povinný Banke zaplatiť aj dohodnuté poplatky uvedené v ZoÚ alebo Sadzobníku poplatkov a
zákonné úroky z omeškania spôsobom uvedeným v predchádzajúcom bode. Nárok na úhradu poplatkov
vzniká Banke okamihom uzatvorenia ZoÚ a bez ohľadu na to, či došlo k čerpaniu úveru.“ Záver súdu

prvej inštancie, že žalobcovi nepatria poplatky z dôvodu, že v neprimeranej miere zvyšujú jeho príjem, je
nesprávny. Uviedol, že v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka má zákonnú povinnosť upozorniť
spotrebiteľa a zaslať mu minimálne dva listy; považoval za nesprávny aj názor, že výdavky na plnenie si
zákonnej povinnosti by mal v plnej miere znášať žalobca; v prípade, že by žalovaný plnil svoj dlh podľa
zmluvy, k nutnosti uhradiť poplatky by nedošlo. Poplatok za upomienku nie je sankciou, tou je úrok z

omeškania; poplatky za upomienky predstavujú náklady spojené so sústavným sledovaním porušovania
zmluvy, prípravou, odoslaním a kontrolou, či došlo na splnenie podľa upomienky alebo naďalej trvá
protiprávny stav zavinený žalovaným. Žalobca je oprávnený poberať poplatok za upomienku, nakoľko
o tomto poplatku a jeho výške bol v čase uzatvorenia zmluvy žalovaný informovaný v Sadzobníku
poplatkov, ktorý bol súčasťou Zmluvy o úvere. Existenciu poplatku za upomienky neklasifikuje ako

neprijateľnú zmluvnú podmienku a ani ju nedefinuje ako sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti
ani Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3 Obdo 3/2009, zo dňa 11.9.2008. Bol názoru, že nielen
Obchodný zákonník, keďže zmluva o úvere je absolútnym obchodom, upravuje možnosť dohodnúť a
vymôcť náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ale aj v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníkasa predpokladá uplatnenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Náklady spojené s uplatnením
pohľadávky Občiansky zákonník bližšie nešpecifikuje a preto platí, že je možné si ich dohodnúť rôzne a
to aj vo forme paušálnej náhrady; nejde teda o žiadnu skrytú sankciu, ale o platné zmluvné ustanovenie.

Žalobca mal za to, že účtované poplatky boli primerané a vzhľadom na skutočné náklady, ktoré mu s
vykonaním úkonov vznikli, má na tieto oprávnený nárok.

5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385

ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej zamietajúcej
časti vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil 26.2.2019 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

6. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

7. V posudzovanej veci nebolo sporným, že Zmluva o úvere dobrá pôžička č. 1591873774 uzavretá
dňa 16.1.2015 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, je štandardnou formulárovou
spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a
žalovaný je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Odvolací súd považuje (pokiaľ ide o pohľadávku žalobcu predstavujúcu poplatky za upomienky 59,55
eura) za potrebné zdôrazniť, že poplatok za upomienku nemôže mať sankčný charakter, ale môže
spočívať iba v náhrade preukázaných vecných nákladov spojených s upomienkou (výzvou), v opačnom

prípade by totiž mal povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné
a netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi
nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané, pričom je za hranicou rozumného úsudku, aby
bankové poplatky žalobcu v súhrnnej výške 59,55 eura predstavovali skutočné (oprávnené) výdavky
spojené s vyhotovením a zaslaním upomienok, pričom na uvedenom závere nič nemení ani povinnosť

žalobcu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, že ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, ani skutočnosť, že poplatky boli súčasťou Zmluvy o úvere z
16.1.2015 (Čl. 3 Zmluvy).

9. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky)
predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie žalobcu spočívajúce v účtovaní
takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce, preto sa s poplatkami
za takéto plnenia spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie

akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale
naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Poplatok za upomienku
nemožno chápať ani ako poplatok za službu (plnenie), ktorá je poskytovaná spotrebiteľovi.

10. Podľa odvolacieho súdu je v účtovaní takýchto paušálnych poplatkov prítomná aj citeľná

snaha žalobcu o minimalizovanie nevymožiteľnosti vlastných pohľadávok a navyšovanie konečného
finančného zaťaženia spotrebiteľa neplniaceho si svoje záväzky, a to v rozpore s účelom právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej najmä v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

11. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie dodáva, že neprijateľnou

zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej
strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je
neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá
je neurčitá alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná
(napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou

podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po
materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).12. Za neprijateľnú je preto potrebné považovať zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami

v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Vo vyrubovaní poplatku za výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky
a upomienok obdobného charakteru je zrejmý vlastný ekonomický záujem žalobcu ako veriteľa. Na
poplatok spojený s upomienkou na zaplatenie dlžnej čiastky, nemá žalobca zákonný nárok, keďže
poplatok je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za poskytnutý úver (úrok z úveru).

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).