Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. jún 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/163/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224581
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2115224581.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v spore žalobcu: SPP Distribúcia a. s., so sídlom
Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpený: advokátska kancelária SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: E. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXX/XX, G. F., zastúpený: JUDr. Jana Hreňová, advokátka so sídlom Krížna 14, Bratislava,

o zaplatenie 2.762,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trnava, č. k. 18C/452/2015-246 zo dňa 13. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd I. inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.762,72
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.762,72 eur od 20.06.2014 do

zaplatenia, výrokom II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom
rozsahu.

2. Súd rozsudok po citovaní § 82 ods. 1 písm. d), § 82 ods. 2, § 85 ods. 2, § 76 ods. 1 zák. č.
251/2012 Z. z. o energetike a § 1 ods. 13 vyhl. č. 449/2012 Z. z. vecne odôvodnil tým, že žalovaný
ako odberateľ odoberal do dodávateľa Slovenský plynárenský priemysel, a. s. zemný plyn na adrese

odberného miesta X. XX, G. F.. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nebol v zmluvnom vzťahu so
žalobcom, ktorý je distribútorom zemného plynu pre územie Slovenskej republiky. Zamestnanci žalobcu
pri kontrole vykonanej dňa 17.03.2014 v prítomnosti žalovaného demontovali meradlo - plynomer č.
6316868-0B9-07-1 nachádzajúce sa v predzáhradke žalovaného na verejne neprístupnom mieste, po
výmene meradlo odoslali na posúdenie overovacích značiek znalcovi z príslušného odvetvia a odboru
Ing. Petrovi Leškovi. Znalec v posudku zo dňa 30.05.2014 jednoznačne potvrdil, že sporné odtlačky

čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky dodané žalobcom ako zadávateľom sú obsahovo
zhodné, avšak tvarovo a rozmerovo nezhodné v špecifických znakoch, o čom doložil aj obrazovú
dokumentáciu, pohľady na porovnanie tvaru a rozmerov znakov. Z dôvodu veľkej pravdepodobnosti,
že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii žalobca faktúrou č. 9000180221 zo
dňa 05.06.2014 vyfaktúroval žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu
vo výške 2.556,81 eur a náhradu nevyhnutných nákladov spojených so zisťovaním a odstraňovaním

neoprávneného odberu vo výške 205,91 eur, celkovo 2.762,72 eur so splatnosťou ku dňu 19.06.2014.
Žalovanýfaktúruneuhradil,pretosižalobcauplatnilnárokpodanoužalobouspolusúrokomzomeškania
vo výške 5,15 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, od 20.06.2014. Týmto má
súd preukázané, že vzťah žalovaného k žalobcovi nie je založený spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko
žalobca a žalovaný nie sú v priamom zmluvnom vzťahu a žalobca si neuplatňuje zaplatenie cenu
plynu, ale náhradu škody podľa § 82 ods. 2 Zákona o energetike, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s

neoprávneným odberom v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike. Aktívna legitimácia žalobcu
vyplýva priamo z § 82 ods. 2 zákona o energetike. Následkom porušenia zabezpečenia meradla protijeho neoprávnenej manipulácii je nemožnosť vykonania riadneho vyúčtovania plynu jeho dodávateľom.
Žalovaný nepreukázal, že za rozhodné obdobie uplatňoval náhradu za dodávku plynu jeho dodávateľ,
takúto fakturáciu nepredložil. Súd nemal preto pochybnosti o tom, že hoci v rozhodnom období bol plyn

na odberné miesto žalovaného dodaný, pre výmenu meradla z dôvodu porušenia overovacej značky
nebol dodávateľom vyúčtovaný. Dodávateľ plynu (SPP, a. s.) preto žalobcovi neuhradil cenu plynu
dodanú k odbernému miestu žalovaného podľa uzatvorenej distribučnej zmluvy. V príčinnej súvislosti s
neoprávneným odberom tak vznikla žalobcovi škoda. Hoci v ustanovení § 82 ods. 2 sa uvádzajú ako
osoby oprávnené na náhradu škody popri prevádzkovateľovi distribučnej siete i dodávateľ, škodu si

uplatnil výlučne žalobca, prevádzkovateľ distribučnej siete.

3. Znaky zodpovednosti za škodu sú: existencia protiprávneho úkonu, škoda a príčinná súvislosť medzi
existenciou protiprávneho úkonu a škodou. Keďže v danom prípade, uplatnením si nároku žalobcu podľa
§ 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, sa jedná o objektívnu zodpovednosť, nie je potrebné skúmať
zavinenie na strane odberateľa. Odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn. V danom prípade

bola preukázaná existencia všetkých znakov zodpovednosti za škodu.

4. K existencii protiprávneho úkonu, ktorý protiprávny úkon spočíva v neoprávnenom odbere zemného
plynumeradlom,naktoromboloporušenézabezpečenieprotineoprávnenejmanipulácii:súdsastotožnil
so závermi znaleckého posudku, v ktorom znalec jednoznačne potvrdil, že kontrolné odtlačky a sporné

odtlačky sú tvarovo a rozmerovo nezhodné. Pri 23 násobnom zväčšení sú viditeľné v predloženej
fotodokumentácii výrazné rozdiely v tvare a rozmere písmena „M", ako aj znaku „4". Súd zo svojej
činnosti vie, že znalec Ing. Peter Leška pri výsluchu pred súdom (napr. konanie na tunajšom súde pod
sp. zn. 19C/412/2015) popísal nezhodu špecifických znakov ako takú veľkú, že tento predpoklad - že
zabezpečenie bolo odstránené a nahradené inou plombou - je vlastne hraničiaci s istotou. Nakoľko

ide o znalca, ktorý vykonáva posudkovú činnosť v obdobných prípadoch pre žalobcu opakovane, súd
nepovažoval za hospodárne vypočuť znalca k skutočnostiam uvedeným v znaleckom posudku aj v tomto
konaní;stranysporutaktiežtakýtodôkazvykonaťnenavrhli.Porušeniezabezpečeniaprotineoprávnenej
manipulácii bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané znaleckým posudkom, ktorý nevykazuje
žiadne vady, pre ktoré by ho nebolo možno považovať za hodnoverný.

5. K vzniku škody a príčinnej súvislosti: to, že žalovaný odoberal neoprávnene plyn bolo jednoznačne
preukázané tým, že na meradle bol zaznamenaný odber plynu. Škoda vznikla tým, že sa odoberal
plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na
to, či došlo k manipulácii s meradlom a ovplyvneniu meraného stavu na meradle. V zmysle zákona

o energetike už porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii je neoprávnený odber, čo sa
rovnáškode.Príčinnásúvislosťvdanomprípadetakistoexistuje,keďžekodberuplynudošloporušeným
meradlom, v dôsledku čoho dodávateľ, SPP a. s. neuhradil cenu plynu žalobcovi, SPP distribúcia, a. s.

6. K objektívnej zodpovednosti: povaha veci vylučuje, aby zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne

prevádzkovateľovi distribučnej siete v súvislosti s neoprávneným odberom plynu, bolo možné založiť
na subjektívnom princípe, t. j. na preukazovaní zavinenia odberateľa prevádzkovateľom distribučnej
siete. Takáto požiadavka by podľa názoru súdu predovšetkým so zreteľom na početnosť odberných
miest vybavených meradlom celkom paralyzovala činnosť žalobcu, vykonávanú nepochybne i vo
verejnom záujme. Okrem toho je všeobecne známe, že bez poškodenia overovacej značky nemožno

manipulovať s číselníkom meradla (z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co 160/2015). Z
rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 Cdo 99/2012, 1 Cdo 107/2008) vyplýva, že v právnej úprave zákona o energetike je
konkretizovaných niekoľko skutkových podstát, označované za neoprávnený odber plynu, pričom z
hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenú dodávateľom plynu

neoprávneným odberom treba dôsledne odlišovať, od ktorej skutkovej podstaty neoprávneného odberu
dodávateľ plynu/distribútor odvíja uplatnený nárok na náhradu škody. Prichádza totiž do úvahy tak
subjektívna zodpovednosť odberateľa plynu pri neoprávnenom odbere plynu spojenom s neoprávneným
zásahom odberateľa do meradla (§ 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike), ako aj objektívna
zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie pri neoprávnenom odbere plynu s

meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (§ 82 ods. 1 písm.
d) zákona o energetike). V prípade objektívnej zodpovednosti odberateľ zodpovedá už len za to,
že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Závery o objektívnej zodpovednostižalovaného sa zakladajú na základe zákona platného v rozhodnom období, ktoré sú súladné s názormi
Najvyššieho súdu SR vo vyššie citovaných rozhodnutiach k skoršej právnej úprave.

7. Žalobca vychádzal zo zoznamu osôb, nájdených u inej osoby, ktoré sú z činnosti súdu známe a
táto skutočnosť je predmetom trestného konania. Na základe tohto vykonával kontrolu u odberateľov.
V danom prípade sú záznamy od r. 2008. Vzhľadom na poškodené meradlo nebolo možné určiť
reálnu spotrebu a za tým účelom práve tento výpočet určuje uvedená vyhláška. Porušením plomby
platnosť overenia meradla zanikla (§ 15 ods. 6 písm. d) zákona o metrológii) a preto údaj uvedený

na číselníku nebolo potom možné akceptovať ako množstvo spotrebovaného plynu. Z tohto dôvodu
dodávateľ vystavil opravnú faktúru žalovanému, v ktorej neúčtoval žiadnu spotrebu zemného plynu,
resp. vykázal spotrebu 0 m3, a preddavkové platby žalovanému vrátil, vyúčtoval formou preplatku.
Žalobca poukázal na v rokoch 2008 až 2013 vykonávanú činnosť organizovanej skupiny, voči ktorej
členombolovedenétrestnéstíhanie,vdôsledkuktorejnadobudolpochybnostiajosprávnostinameranej
spotreby na odbernom mieste žalovaného, keď táto za roky 2008 až 2013 mala pri vykonaných

odpočtoch poverenými zamestnancami výraznú klesajúcu tendenciu. Z dôvodu, že meradlo žalovaného
sa nenachádza na verejne prístupnom mieste, ale bolo uzamknuté, v predzáhradke žalovaného a preto
pri výpočte nebolo možné použiť typový diagram, na ktorý odkazoval žalovaný; z uvedeného dôvodu
nebolo rozhodujúce, či sa jedná o prvý neoprávnený odber.

8. K výške škody: v konaní nebolo sporné, že plynomer sa nachádza v uzamknutej skrinke, čo
potvrdil žalovaný svojím podpisom na zápise zo dňa 17.03.2014, a rovnako to vyplýva zo žalobcom
doloženej fotodokumentácie (v súdnom spise na rube č. l. 41). Žalobca vyčíslil škodu v zmysle vyhlášky
Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., pričom výška a spôsob jej vyčíslenia neboli v zásade
v konaní namietané. Podľa vyhlášky sa určuje výška škody pri neoprávnenom odbere. Jej aplikácia nie

je podmienená nemožnosťou zistenia rozsahu škody inak.

9. K námietke premlčania: Žalobca si uplatnil náhradu škody za neoprávnený odber zemného plynu
za obdobie od 19.05.2013 do 17.03.2014. Žalovaný namietol premlčanie objektívnej doby, keď žalobca
nepreukázal, že nevedel škodu zistiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov a automaticky

išiel do vyhlášky. Ak má žalobca za to, že plomba bola poškodená už dlhodobo s odkazom na zaistený
zoznam, tak predpokladal, že najneskorší dátum v zozname, t. j. dátum 18.05.2008 je dátumom, kedy
začala plynúť objektívna premlčacia doba.

10. Podľa § 106 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. občiansky zákonník v znení neskorších predpisov,

právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

11. Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Z vykonaného
dokazovania súd mal za preukázané, že právo na náhradu škody žalobcovi vzniklo. Pri postupnom
pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt u žalovaného v podobe odoberaného plynu meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a úbytku plynu z majetku žalobcu
treba z hľadiska premlčania považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov -

fakturačných období ako za samostatné nároky na náhradu škody a to aj keď ide o rovnaké subjekty a
rovnaké skutkové podstaty neoprávneného odberu a zodpovednosti žalovaného za náhradu škody. Na
uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Právo na náhradu škody
sa premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za

desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Subjektívna premlčacia doba nemôže
začať plynúť skôr než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k škode a kto za ňu zodpovedá, sa
oprávnenýnemôžedozvedieťskôr,nežkvznikuškodyvôbecdošlo.Pretoanisubjektívnalehotanemôže
začať plynúť skôr, než vznikne právo na náhradu škody, ktorého sa týka. O tom, že došlo k škode a kto
za ňu zodpovedá, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých si možno vytvoriť

úsudok aj o výške škody (objektívne vyčíslenej v peniazoch), s dôvodným uplatnením na súde. Začiatok
plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je upravený odlišne, a tieto dve premlčacie doby
začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie
jednejznich,právosapremlčí,atoajnapriektomu,žepoškodenémuešteplyniedruhápremlčaciadoba.Žalobca sa o vzniku neoprávneného odberu spočívajúcom v odbere meraným meradlom s porušeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii dozvedel z vypracovaného znaleckého posudku Ing.
PetraLeškazodňa30.05.2014.Nakoľkopredmetomkonaniabolanáhradaškodyzaneoprávnenýodber

žalovaným za obdobie od 18.05.2013 do 17.03.2014, trojročná objektívna premlčacia doba na náhradu
škody, ktorá plynie odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, v čase doručenia žaloby na
súd dňa 05.10.2015 neuplynula, nakoľko za deň vzniku škody sa v zmysle neoprávneného odberu plynu
rozumie stav zistený pri vykonaní kontroly dňa 17.03.2014.

12. Nakoľko neuplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá začala plynúť odo dňa 30.05.2014
ani trojročná objektívna premlčacia doba, ktorá začala plynúť odo dňa 17.03.2014, považoval súd
námietku premlčania vznesenú žalovaným za nedôvodnú.

13. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995
Zb. v platnom znení súd priznal žalobcovi z nezaplatenej úverovej istiny, úrok z omeškania v zákonnej

výške 5,15 % od 20.06.2014 do zaplatenia. Dátum splatnosti (19.06.2014) a následného omeškania
žalovaného s plnením povinnosti súd ustálil v súlade so žalobcom preukázaného termínu splatnosti
faktúry č. 9000180221.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca mal vo

veci úspech v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

15. Proti rozsudku súdu I. inštancie podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v
zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) CSP. Odvolanie odôvodnil tým, že vnáleze Ústavného

súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.10.2012, spis. zn.: l. ÚS122/2012-47, súd uviedol: "Z dispozičného
princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a prácnej
stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že
súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Napriek tomu, že znenie
zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdil petitom bude vyžadovať i to, aby

súd neprisúdil iné plnenie, ako ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania
vymedzenýmžalobnýmnávrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového
základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu." Tento nález nadväzuje na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.07.2011, spis. zn.: 4 MCdo 15/2010, v
ktorom NS SR uviedol: "Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo

znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania
vymedzený v žalobnom návrhu."

16. Ak by súd priznal žalobcovi nárok, ktorý zo skutkového stavu určeného v žalobe nevyplýva, porušil by
dispozičnýprincíp,princípkontradiktórnostiaprekročilbysvojuprávomoc,pretožebyrozhodolonároku,

ktorý nie je predmetom konania, čím by porušil § 3 CSP. V prejednávanej veci má za to, že súd priznal
žalobcovi plnenie, ktoré nevyplýva z predmetu súdneho konania, pretože opis rozhodujúcich skutkových
okolností, teda skutkový dej, z ktorého malo toto priznané plnenie podľa súdu I. inštancie vzniknúť, nie
je uvedený v žalobe. Keďže si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody, bolo jeho povinnosťou (§ 132
ods. 1 CSP a predtým § 79 ods. 1 OSP) opísať rozhodujúce skutkové okolnosti v žalobe tak, aby z nich

bolozrejménaplnenievšetkýchpodmienokuplatňovanianárokunanáhraduškody,t.j.vžalobemusíbyť
opísané konanie, ktoré žalobca považuje za protiprávne, a musia v nej byť opísané skutkové okolnosti,
odktorýchžalobcaodôvodňujevznikskutočnejškody,ktorejnáhradysadomáha.Rozhodujúceskutkové
okolnosti, ktorými súd I. inštancie odôvodnil vznik škody, a to - postup objednávania, účtovania a úhrady
za plyn medzi žalobcom ako prevádzkovateľom distribučnej siete a dodávateľom (SPP, a. s.) nie sú

vôbec opísané v žalobe. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že právetouto skutkovou
okolnosťou súd odôvodnil vznik škody.

17. Poukázal z hľadiska právnej istoty na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
22.11.2011, spis. zn.: IV.ÚS 499/2011 a aj na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave:

- rozhodnutie KS TT zo dňa 24.01.2012, spis. zn.: 21Cob/131/2011,
- rozhodnutie KS TT zo dňa 27.01.2014, spis. zn.: 23Co/280/2012,
- rozhodnutie KS TT zo dňa 03.03.2015, spis. zn.: 21Cob/43/2014,
- rozhodnutie KS TT zo dňa 25.08.2015, spis. zn.: 26Co/291/2014,- rozhodnutie KS TT zo dňa 04.02.2016, spis. zn.: 31Cob/61/2014,
- rozhodnutie KS TT zo dňa 20.12.2016, spis. zn.: 9Co/582/2015.

18. Má za to, že súd I. inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedostatočne a len formálne
vysporiadal s prednesenou argumentáciu žalovaného, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na
riadne odôvodnenie rozhodnutia. Týmto postupom súd I. inštancie odňal žalovanému možnosť konať
pred súdom, pretože žalovaný nedostal odpovede na všetky ním prednesené relevantné argumenty.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje za nepresvedčivé, nedostatočné, nepreskúmateľné

a v niektorých častiach za zmätočné. Nevysporiadal sa s jeho argumentáciou, keď poukazoval na
doterajšiu rozhodovaciu prax okresných a krajských súdov, namietal hodnovernosti znaleckého posudku
č. 365/PL-2014 a to najmä z dôvodu, že znalecký posudok neobsahuje zákonné náležitosti a z
postupu znalca nie je zrejmé, ako sa dopracoval k záverom uvedeným v posudku. Tiež uvádzal, že
znalecký posudok nepreukazuje porušenie ochrannej funkcie plomby, teda zistené poškodenie plomby
neumožňuje prístup k číselníku meradla. Poukazoval na skutočnosť, že žalovaný odoberal plyn na

základe riadne uzavretej zmluvy, ktorá je právnym titulom samotného odberu, a preto samotná spotreba
plynu, ktorá je zaznamenaná meradlom, nemôže predstavovať škodu, nakoľko nie je výsledkom
protiprávneho konania. Poukazoval na neexistenciu priamej príčinnej súvislosti medzi poškodením
plomby a vyúčtovaním žalovaného (ktorým mal súd nepriamo preukázaný vznik škody. Namietal
postupu, akým žalobca odôvodňoval vyúčtovanie so spotrebou plynu vo výške 0 m3 (otázka zániku

platnosti overenia určeného meradla). Namietal princíp objektívnej zodpovednosti. Súd v bode 33.
napadnutého rozhodnutia uviedol pochybnosti žalobcu o správnosti nameranej spotreby v rokoch 2008
až 2013.

19. Prílohou jeho vyjadrenia zo dňa 19.01.2017 bola vyúčtovacia faktúra č. 7431171158 zo dňa

22.05.2014, ktorú vydal dodávateľ žalovaného obchodná spoločnosť SPP, a. s. Touto listinou sme
súdu preukazovali, že žalovaný v období od 19.05.2013do 17.03.2014 (žalobcom tvrdené obdobie
neoprávneného odberu plynu) spotreboval množstvo plynu vo výške 2.556 m3, a toto množstvo plynu
mal v tejto vyúčtovacej faktúre vyúčtované. Žalovanému vo vyúčtovacej faktúre vyšiel nedoplatok vo
výške 272,17 eur, ktorý zaplatil. Keby ho nezaplatil, nárok na jeho zaplatenie by vznikol dodávateľovi, nie

žalobcovi. Vyššie uvedená listina preukazuje, že za všetko množstvo plynu, ktoré žalovaný spotreboval,
zaplatil. Tento stav trval aj v čase vydania vyúčtovania škody spôsobenej neoprávneným odberom dňa
04.06.2014 zo strany žalobcu. Táto faktúra č. 7431171158 sa však nenachádza medzi dôkazmi (bod
11 až 17).

20. Súd I. inštancie nesprávne interpretoval znalecký posudok č. 365/PL-2014, t. j. na základe
jeho vykonania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd I. inštancie uviedol nasledovné:
"Porušeniezabezpečeniaprotineoprávnenejmanipuláciibolobezakýchkoľvekpochybnostípreukázané
znaleckým posudkom, ktorý nevykazuje žiadne vady, pre ktoré by ho nebolo možné považovať
za hodnoverný. "Tento záver vylučuje samotný znalecký posudok, v ktorom je uvedené "Na

základe zistených skutočností môžem s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou."
Veľká pravdepodobnosť je dokonca subjektívny pojem, t. j. každá osoba si môže pod veľkou
pravdepodobnosťou predstaviť niečo iné; z ktorého nie je možné zistiť konkrétnu - číselne vyjadrenú
mieru takejto pravdepodobnosti. Nakoniec aj súd v bode 27 uviedol ,,Z dôvodu veľkej pravdepodobnosti,

že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii." Pokiaľ ďalej súd I. inštancie
uvádza, že "súd zo svojej činnosti vie, že znalec Ing. Peter Leška pri výsluchu pred súdom (napr.
konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 19C/412/2015) popísal nezhodu špecifických znakov ako takú
veľkú, že tento predpoklad - že zabezpečenie bolo odstránené a nahradené inou plombou - je vlastne
hraničiaci s istotou." tak týmto postupom súd I. inštancie vychádza z dôkazu (výpoveď znalca v

konaní 19C/412/2015), ktorý nebol v konaní 18C/452/2015 vykonaný. Týmto je daný aj odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Skutočnosť tvrdenú znalcom nemožno považovať za skutočnosť
v zmysle § 186 ods. 1 CSP, ktorú by nebolo potrebné dokazovať. Z odôvodnenia nie je ani zrejmé,
čo bolo predmetom znaleckého skúmania v konaní 19C/412/2015, a teda či z hľadiska predmetu
znaleckého skúmania ide o porovnateľnú vec. Napokon, z tohto dôkazu opäť vyplýva pravdepodobnosť

a nie jednoznačnosť. Znalecký posudok č. 365/PL-2014 podľa jeho názoru nie je dôkazom, ktorý by
bezpochybností preukazoval porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Zo znaleckého
posudku č. 365/PL-2014 nie je možné zistiť:
1. pôvod kontrolných odtlačkova. kto ich vytvoril, kedy, za akým účelom, a pomocou akého nástroja/nástrojov
2. postup znalca
a. znalec uvádza, že optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích

klieští pri konštantnom 23 násobnom zväčšení zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu
špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov, avšak zo znaleckého posudku nie je možné zistiť
akých špecifických znakov - teda čo konkrétne znalec na odtlačkoch skúmal a následne porovnával.
Aby znalec mohol uviesť záver o odstránení pôvodnej plomby a jej nahradení, musí mať vedomosť
1. o tom, aká plomba sa na meradle nachádzala v čase jeho montáže na odberné miesto (v roku 2007)

2. o tom, že má k dispozícii taký počet kontrolných odtlačkov, ktorý zodpovedá počtu razníc, ktorý sa v
príslušnom kalendárnom roku používal na vytváranie takýchto odtlačkov (používa sa počet väčší ako 1 a
v znaleckom posudku je len 1 odtlačok), vrátane toho, že každý jeden odtlačok je urobený samostatnou
raznicou.
Znalec ani jednou z uvedených informácií nedisponoval, preto nemohol urobiť záver o odstránení
pôvodnej plomby a jej nahradení. Ak by bolo zo znaleckého posudku zrejmé, aké špecifické znaky

znalec porovnával, tak závery znaleckého posudku možno interpretovať len ako nezhodu dvoch
konkrétnych odtlačkov, pričom z tejto nezhody nemožno vzhľadom na absenciu vyššie uvedených
informácii vyvodzovať záver o odstránení pôvodnej plomby a jej nahradení. Vyššie uvedené nedostatky
znaleckého posudku č. 365/PL-2014 preukazoval aj listinou - Stanoviskom SOI zo dňa 08.12.2016, ktoré
súdu predložil. Slovenská obchodná inšpekcia je správny orgán vykonávajúci dozor nad dodržiavaním

zákona o energetike. Toto stanovisko sa týkalo síce iného odberného miesta, ale zaoberalo sa
v postate identickým znaleckým posudkom. V stanovisku SOI uviedla, že zo znaleckého posudku
"nie je vôbec zrejmé, aké kontrolné odtlačky (plombovacích klieští boli predložené zadávateľom
znaleckého posudku. Je známe, že plombovanie overovacích/zabezpečovacích značiek sa vykonáva
rôznymi plombovacími kliešťami za určité obdobie (napr. v danom roku), avšak ani samotný zadávateľ

znaleckého posudku (spoločnosť SPP - distribúcia, a.s.) nevedel na výzvu orgánu dozoru preukázať,
že kontrolný odtlačok vykonaný na účely znaleckého posudku bol vykonaný presne tými istými
plombovacími kliešťami, ktorými bola odtlačená/zaplombovaná overovacia/zabezpečovacia značka
plynomeru v čase jej osadenia.

21. Žalobca tiež nepreukázal, že na odberné miesto žalovaného namontoval plynomer s inou plombou
než s tou, ktorá sa na plynomeri nachádzala v čase jeho výmeny. Žalobca tak nepredložil dôkaz, z
ktorého by bolo možné bez pochybností zistiť, že plomba nachádzajúca sa na plynomeri v čase jeho
výmeny je iná než tá, aká sa nachádzala na plynomeri v čase jeho montáže na odberné miesto v
roku 2004. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 07.03.2017, spis.

zn.: 15Cob/129/2016. Súd I. inštancie odôvodnil vznik škody tým, že porušením zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii zaniká platnosť overenia určeného meradla a údaje namerané meradlom
nie je možné použiť v obchodnom styku, t. j. žalobca ich nemôže poskytnúťdodávateľ ovi za účelom
vyhotovenia vyúčtovania. Dodávateľ plynu preto žalobcovi neuhradil cenu plynu dodanú k odbernému
miestu žalovaného podľa uzatvorenej distribučnej zmluvy.

22. V prvom rade je potrebné rozlišovať dva samostatné vzťahy:
1.) odberateľ (žalovaný) a dodávateľ (SPP,a. s.)
2.) dodávateľ (SPP, a. s.) a prevádzkovateľ distribučnej siete (SPP - distribúcia, a. s. žalobca) Je logicky
nemožné, aby vznik skutočnej škody, ktorá mala vzniknúť v období od 19.05.2013 do 17.03.2014, ktorá

bola vyfakturovaná dňa 04.06.2014, bola potom odôvodnená udalosťou, ktorá nastala až neskôr, a to
dňa 18.09.2014. Žalobca mal najneskôr ku dňu 04.06.2014 za to, že mu vznikla škoda, a preto vznik tejto
žalobcomuvedenejškodynemožnoodôvodňovaťbudúcouudalosťou,ktoránastalaaž18.09.2014,teda
o viac ako tri mesiace neskôr. Napadnuté rozhodnutie je potom zmätočné aj v tom zmysle, že na jednej
strane súd I. inštancie uviedol, že škoda vznikla momentom, keď dodávateľ (nie žalovaný) nezaplatil za

plyn žalobcovi, pričom túto skutočnosť si odvodil zo spotreby plynu vo výške 0 m3 uvedenej v opravnej
faktúre dodávateľa zo dňa 18.09.2014 (čiže z pohľadu súdu škoda vznikla dňa 18.09.2014), a na strane
druhej priznal žalobcovi úroky z omeškania od 20.06.2014, čiže ešte od dátumu, ktorý predchádzal vznik
škody z pohľadu súdu I. inštancie. Ku dňu vydania riadnej vyúčtovacej faktúry č. 7431171158 zo dňa
22.05.2014 bolo žalovanému fakturované skutočné množstvo spotrebovaného plynu vo výške 2.556 m3

za obdobie od 19.05.2013 do 17.03.2014, a práve na základe tejto riadnej vyúčtovacej faktúry došlo zo
strany žalovaného k úhrade všetkého množstva plynu, ktoré žalovaný spotreboval za rozhodné obdobie.
Za tento plyn bolo zaplatené až do dňa vydania opravnej vyúčtovacej faktúry, ktorá však bola vydanáz rozhodnutia dodávateľa, a preto takéto rozhodnutie dodávateľa, ktoré odberateľ nemôže ovplyvniť,
nemôže ísť odberateľovi na škodu.

23. Má za to, že súd I. inštancie nesprávne posúdil námietku premlčania, a v tejto súvislosti nesprávne
právne posúdil ustanovenia § 106 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka. Ním vznesená námietka premlčania
sa týkala objektívnej premlčacej doby, pretože má za to, že žalobca nepreukázal, že žalobu podal
včas v rámci objektívnej premlčacej doby. Súd I. inštancie uviedol, že "pri postupnom pokračujúcom
získavaní majetkových hodnôt u žalovaného v podobe odobraného plynu meradlom, na ktorom bolo

porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a úbytku plynu z majetku žalobcu treba
z hľadiska premlčania považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov -
fakturačných období ako za samostatné nároky na náhradu škody a to aj keď ide o rovnaké subjekty a
rovnaké skutkové podstaty neoprávneného odberu a zodpovednosti žalovaného za náhradu škody. Na
uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne." Toto právne posúdenie
považuje za nesprávne. Objektívna premlčacia doba začína plynúť vždy inak v závislosti od druhu

neoprávneného odberu plynu. Je vždy potrebné skúmať, aké konkrétne konanie pokrýva tá ktorá
skutková podstata neoprávneného odberu plynu. Pokiaľ súd I. inštancie uvádza úvahy o postupnom
pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt, tak takéto konanie pokrýva neoprávnený odber plynu
podľa § 82 ods. 1 písm. a) a b) ZoE, pretože len tieto skutkové podstaty pokrývajú pokračujúce konanie
- samotný odber plynu, jeho spotrebu. V týchto dvoch prípadoch začína každým novým dňom odberu

plynúť nová 3 ročná objektívna premlčacia doba. Za začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby preto
nemožno považovať deň prípadného odhalenia neoprávneného odoberania plynu.

24. V prípade neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE začína objektívna premlčacia
doba plynúť dňom, kedy dôjde k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, pretože

skutková podstata § 82 ods. 1 písm. d) ZoE pokrýva len takéto konanie. Podstata jeho argumentácie
spočíva v tom, že žalobca nepreukázal, kedy skutočne došlo k jemu tvrdenému porušeniu zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii, teda v ktorý konkrétny deň došlo podľa žalobcu k odstráneniu pôvodnej
plomby a jej nahradeniu. Len tento konkrétny deň, ktorý žalobca neuviedol, možno považovať za
začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a keďže ho žalobca neuviedol, vzniesol námietku

premlčania, pretože nie je preukázané, že žalobca podal žalobu včas v rámci objektívnej premlčacej
doby. Táto skutočnosť musí ísť na ťarchu žalobcu a musí znamenať neúspech žalobcu v konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené, ak súd I. inštancie uviedol, že objektívna premlčacia doba začala plynúť
dňa 17.03.2014 (deň výmeny meradla), tak tento dátum uviedol nesprávne. Z tvrdení a dôkazov
predložených žalobcom nie je možné zistiť, kedy začala plynúť objektívna premlčacia doba.

25. Skutkové podstaty podľa § 82 ods. 1 písm. c) až h) ZoE nepokrývajú samotný odber plynu, jeho
spotrebu, ale iné konanie, ktorá sa len označuje ako neoprávnený odber plynu, aj keď sa skutkovo o
žiadny odber plynu nejedná, resp. nepokrývajú konanie - odber a spotrebu plynu. Na základe vyššie
uvedeného má za to, že § 82 ods. 1 písm. d) ZoE je potrebné vykladať spoločne s § 76 ods. 11

ZoE a pokrýva skutkové konanie - poškodenie/porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii.
Toto ustanovenie nepokrýva skutkové konanie - odber plynu, jeho spotrebu, pretože toto konanie je
protiprávnym za splnenia podmienok uvedených v § 82 ods. 1 písm. a) a b) ZoE.

26. Samotný odber plynu, jeho spotreba, nemôže byť podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE protiprávny,

pretože túto protiprávnosť odberu vylučuje zmluva o dodávke plynu, ktorá je právnym titulom samotného
odberu plynu. Táto spotreba plynu na odbernom mieste je meraná určeným meradlom, pretože ak
by nebola, nešlo by o neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, ale o neoprávnený
odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. b) ZoE. Keďže je samotný odber plynu, jeho spotreba, realizovaná
na základe zmluvy o dodávke plynu, a tento odber je meraný určeným meradlom, potom celé

takto namerané množstvo plynu je odoberané oprávnene a nemôže byť považované za škodu, a
takéto odoberanie nemôže byť považované za protiprávne konanie. Plomba ako zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii nemá žiadny priamy vplyv na samotný odber plynu a ani na jeho meranie. Ako
je ďalej uvedené, tak ak dodávateľ za plyn nezaplatil žalobcovi, tak táto skutočnosť nastala z dôvodu
postupu žalobcu, pretože žalobca je ten, kto poskytuje údaje dodávateľovi a dodávateľ na základe týchto

údajov vydáva vyúčtovania odberateľom.

27. V prvom rade je potrebné určiť, či zánik platnosti overenia určeného meradla z dôvodu podľa § 15
ods. 6 písm. d) ZoM nastáva ex lege, tak, ako to uvádza žalobca, alebo ex lege nenastáva, a nastávaaž rozhodnutím oprávnenej osoby určenej v § 15 ods. 2 ZoM. V prospech druhej varianty je argument,
že ak o vzniku platnosti overenia určeného meradla rozhoduje oprávnená osoba, tak táto rozhoduje aj
o jej zániku. Druhou otázkou je, kedy - v ktorý konkrétny deň nastáva zánik platnosti overenia určeného

meradla v prípade, ak konkrétny deň poškodenia zabezpečovacej značky nie jeznámy. Podľa jeho
názoru tento postup nie je možný. Nie je možný z dôvodu, že ZoM neupravuje žiadny mechanizmus,
žiadnu fikciu, podľa ktorej by sa určil tento deň, pokiaľ skutočný deň nie je známy, a ani žiadny odkaz
na použitie iného právneho predpisu. Žalobca spojil ZoM s vyhláškou č. 449/2012 Z. z., ktorou sa určuje
výška škody za podmienok § 82 ods. 3 ZoE, a teda sa jedná o vykonávaciu vyhlášku k ZoE, vydanú na

základe § 95 ods. 1 písm. l) ZoE. Podľa jeho názoru skutkovú okolnosť - konkrétny reálny deň, nie je
možné určiť spätne na základe fikcie, a to za použitia právneho predpisu inej právnej sily, ktorý bol prijatý
za účelom vykonania ZoE, a nie ZoM. Má za to, že pokiaľ skutočný deň poškodenia zabezpečovacej
značky nie je známy, má ním byť deň, kedy sa príslušná osoba o takomto poškodení dozvedela - v
prejednávanej veci deň výmeny meradla. Zánik platnosti overenia určeného meradla podľa § 15 ods. 6
písm. d) ZoM je právny následok, ktorý ZoM spája so skutkovým stavom - poškodením zabezpečovacej

značky. Myslí si preto, že samotné poškodenie zabezpečovacej značky, a ani právna skutočnosť zánik
platnosti overenia určeného meradla podľa § 15 ods. 6 písm. d) ZoM, nemôže poprieť a znegovať
reálne namerané údaje. Táto - nemožnosť zohľadniť namerané údaje - by mohla nastať iba v prípade,
ak by meradlo bolo poslané na úradné preskúšanie a zistila by sa jeho nefunkčnosť, alebo by bola
preukázaná neoprávnená manipulácia. Pokiaľ žiadna z týchto skutočností nenastala, údaje je možné

použiť a predstavujú objektívny a spoľahlivý údaj o spotrebe plynuna odbernom mieste.

28. Ak súd I. inštancie uvádza, že škoda vznikla tým, že žalobca nemal cenu plynu zaplatenú od svojho
dodávateľa, tak za tento stav nemôže niesť zodpovednosť žalovaný ako odberateľ.

29. Zodpovednosť žalovaného v tomto smere vylučuje aj skutočnosť, že ak sa má jednaťo protiprávne
konanie a škodu, tak takéto konanie by muselo byť protiprávne od začiatku. Nie je možné, aby škoda
týmto spôsobom vznikla spätne. Ak bola žalovanému neskôr vystavená opravná vyúčtovacia faktúra,
ktorá zmenila množstvo nameraného plynu, a touto skutočnosťou žalobca odôvodňuje vznik škody,
tak tento prístup je neprípustný, pretože už realizovaný oprávnený odber mení spätne na protiprávne

konanie.

30. Poukazuje tiež na rozhodnutie: Okresného súdu Piešťany zo dňa 14.05.2015, spis. zn.: 10C/7/2013,
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 29.01.2015, spis. zn.: 8Cb/93/2013, Okresného súdu Trnava
zo dňa 28.02.2017, spis. zn.: 22C/408/2015. K priamej príčinnej súvislosti poukazuje na rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2007, sp. zn. 2 Cdo 73/2006, aj na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009. Tvrdenie, že "v
zmysle zákona o energetike už porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii je neoprávnený
odber, čo sa rovná škode. ", je v zjavnom rozpore s § 82 ods. 2 ZoE, podľa ktorého "Odberateľ ... je
povinný uhradiť ... skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla." Toto právne posúdenie tiež popiera základné

predpoklady uplatňovania nároku nanáhradu škody, pretože podľa tohto právneho posúdenia stačí
preukázaťprotiprávnekonanie(neoprávnenýodberplynu)aniejepotrebnépreukazovaťvznikskutočnej
škody podľa § 82 ods. 2 ZoE (lebo neoprávnený odber plynu sa rovná škode), ale rovno sa preukazuje
jej výška. Trvá na tom, že § 82 ods. 1 písm. d) ZoE v spojení s § 76 ods. 11 ZoE pokrýva len konanie
poškodzujúce plombu, ktorého priamym a jediným následkom je poškodená plomba.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací súd podľa § 388, § 392 a § 396 ods. 2 CSP
rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 13. novembra 2017, č. k.: 18C/452/2015 - 246, zmenil tak, že
žalobu žalobcu zamieta a priznal žalovanému náhradu trov konania.

32. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol,
že žalovaný napáda údajné prisúdenie nároku, ktorý si žalobca neuplatnil a nevyplýva zo skutkového
základu. Uvedené tvrdenie žalovaný podporil nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
03.10.2012, spis. zn. I ÚS 122/2012-47. Tu si dovoľujeme uviesť, že predmetné rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky uvádza, že súd: "... plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu,

než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu." Ďalej žalovaný poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn. 4 MCdo/15/2010. Podľa tohto rozhodnutia súd: "..
plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený
v žalobnom návrhu." Dovoľuje si uviesť, že v žiadnom prípade nerozporuje vyššie uvedené záverykonštatované Ústavným súdnom Slovenskej republiky alebo Najvyšším súdom Slovenskej republiky a
považuje ich za správne. Nutné je si však uvedomiť, že skutkový základ v tomto prípade predstavuje
skutočnosť, že na odbernom mieste žalovaného dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu

v dôsledku čoho vznikla žalobcovi škoda. Tento skutkový základ zostal od podania žaloby počas celého
súdneho konania rovnaký a navrhovateľ ho žiadnym spôsobom nemenil.

33.Niejevrozporesozákonom,akpoužitíminýchslovsúdvovýrokusvojhorozhodnutiavyjadrírovnaké
práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo

dňa 28.9.2010, sp. zn. 5 Cdo254/2009. Možno uzavrieť, že prinajmenšom rozhodovacia prax súdov
nie je jednotná. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že mu v odôvodnení absentuje zdôvodnenie odchýlenia sa od
ustálenej rozhodovacej praxe ide o neopodstatnenú a neoprávnenú požiadavku. V danej problematike
(neoprávnených odberov v dôsledku porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii) nemožno
ani zďaleka považovať rozhodovaciu prax za ustálenú v prospech záverov a tvrdení žalovaného. Pokiaľ
bymaloísťorozhodovaciupraxustálenútýmtospôsobomjenepochopiteľné,prečožalovanýnepredložil

rozhodnutie vyššej súdnej autority napr. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý by sa v danom
rozhodnutí priklonil k akýmkoľvek jeho tvrdeniam a záverom. Z jeho činnosti je mu zrejmé, že takéto
rozhodnutie neexistuje.

34. Má za, to že súd I. inštancie sa dostatočne zaoberal argumentáciou účastníkov a správne

vyhodnotil skutkový stav veci. Žalovaný uvádza, že súčasťou jeho vyjadrenia mala byť vyúčtovacia
faktúra č 7431171158 zo dňa 22.05.2014, ktorou mal dodávateľ žalovaného SPP, a.s. vyfakturovať
žalovanému spotrebu za obdobie od 19.05.2013 do 17.03.2014. Má za to, že ak žalovaný nepredložil
predmetnú faktúru, tak je zrejmé že nemohla byť súčasťou súdneho spisu. Napriek uvedenému má
za to, že predmetná faktúra na ktorú odkazuje žalovaný by na faktickom a skutkovom stave nič

nezmenila, nakoľko žalovanému bolo opravnou zúčtovacou faktúrou jeho dodávateľa zo dňa 18.09.2014
fakturovaná 0 m3 a vrátený preplatok.

35. Žalovaný sa v tejto časti svojho odvolania zaoberal spornosťou znaleckého posudku a jeho
dôkaznou hodnotou. V tejto súvislosti uviedol, že znalecký posudok nepreukazuje bez zbytočných

pochybností neoprávnený odber plynu - odber meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii. Ďalej uviedol, že nespochybňuje osobu znalca, avšak podľa jeho
názoru znalec nemal dostatok relevantných podkladov od navrhovateľa pre vypracovanie hodnoverného
znaleckého posudku. Žalovaný podotkol, že úlohou znalca nebolo zistiť, či plynomer ako taký je
funkčný a meria hodnoty správne. Žalovaný spochybňuje znalecký posudok 365/PL-2014 a znalecké

závery znalca Ing. Petra Leška. Znalec v rámci znaleckého posudku podáva jednoznačný záver, že
sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho
istého nástroja. Žalobca si dovoľuje uviesť, že z uvedeného je zrejmé, že znalec ako odborník
na mechanoskopiu je schopný preskúmať okrem tvarovej a rozmerovej zhody špecifických znakov
porovnávaných plomb aj samotnú metodiku a spôsob výroby plomb. Skúma teda aj zhodu spôsobu

výroby a opracovania nástroja, ktorý odtlačok vyhotovil. Znalecký posudok č. 365/PL-2014 zo dňa
12.06.2014 bol opatrený znaleckou doložkou, kde znalec vyhlásil, že si je vedomý následkov vedome
nepravdivého znaleckého posudku. Vzhľadom na uvedené je na predmetný znalecký posudok potrebné
prihliadať ako keby znalecký posudok nariadil súd.

36. Dovoľuje si poukázať na skutočnosť, že žalovaný spochybňuje vykonávanie znaleckej činnosti,
postup a samotné závery znalca Ing. Petra Lešku. Pán Leška je znalcom od 14.02.2007 pracujúcim
pre Kriminalistický a expertízny ústav PZ a je zapísaným znalcom v zozname znalcov vedených
Ministerstvom spravodlivosti pod evidenčným č. 914169.

37. Má za to, že podmienky, aby mohla byť osoba zapísaná do zoznamu znalcov sú jednak vysoká a
dlhodobá odbornosť osoby a jej bezúhonnosť. V prípade, ak by znalec nebol odborníkom vo svojom
odbore nemohol by byť zapísaný v zozname znalcov. Zákonodarca nastavil vysoké nároky na osobu
znalca a na jeho činnosť avšak súd samotného znalca a jeho činnosť spochybňuje. Znalec Ing. Peter
Leška, je znalcom riadne zapísaným v zozname znalcov evidenčné číslo: 914169, vykonávajúci okrem

iného znaleckú činnosť v odbore: 390000 - Strojárstvo, odvetvie: 391100 - Mechanické zabezpečovacie
systémy, ako aj odbore: 490000 - Kriminalistika, odvetvie 490300 - Mechanoskopia, a to od roku 2007.38. Predmet znaleckej činnosti "mechanoskopia" možno podľa Ústavu kriminalistiky a kriminológie
vymedziť takto "Znalec sa zaoberá skúmaním stôp vznikajúcich vzájomným mechanickým pôsobením
kovových a nekovových predmetov a ich vzájomných väzieb, identifikáciou nástrojov, úlomkov,

zámkových systémov, vzájomných súvislostí a podmienok. Skúma nástroje, ich časti a ich úlomky.
Skúma aj schránky na úschovu vecí (napr. trezory, ohňovzdorné skrine, pokladničky, a pod.),
zámky, uzávery (napr. zadlabávacie zámky, cylindrické vložky, visiace zámky, autozámky, mechanické
zabezpečovacie zariadenia motorových vozidiel a pod.), porušené sklo, plomby, úlomky rôznych
predmetov, poškodenia odevov, kľúče (autokľúče, kľúče cylindrických vložiek, trezorové a pod.), iné

mechanicky poškodené predmety z kovových i nekovových materiálov (napr. predmety z gumy, plastu,
dreva, kosti a pod.). Cieľom je určovanie skupinovej a druhovej príslušnosti použitých nástrojov,
vykonávanie individuálnej identifikácie použitého nástroja porovnávaním so zanechanými stopami,
skúmanie možnosti, spôsobu a okolností prekonania rozličných uzamykacích mechanizmov (plomb,
závor a pod.), zisťovanie spôsobu narušenia a prekonania zabezpečovacích a iných predmetov,
určovanie skupinovej a druhovej príslušnosti kovových a nekovových úlomkov predmetov, zisťovanie

vzájomnej príslušnosti úlomkov (určenie celkov) rozličných poškodených predmetov, vykonávanie
porovnávania mechanoskopických stôp v zbierke."

39. Z predmetného konania a v rámci konania vykonaného dokazovania je zrejmé, že znalec pri
vypracovaní znaleckého posudku disponoval kontrolnými odtlačkami spôsobilými na realizáciu takéhoto

znaleckého posudku. V rámci vyjadrenia si dovoľuje zdôrazniť, že meradlo žalovaného sa nachádzalo
na verejne neprístupnom mieste za plotom a v uzamknutej skrini. Ohľadne zániku overenia meradla
vplyvom realizovaného zásahu podľa ust. § 15 ods. 6 písm.d) Zákona o metrológii, si žalobca dovoľuje
uviesť, že trvá na doposiaľ uvedenom. Nakoľko stav spotreby zemného plynu indikovaný na meradle,
na ktorom bola porušená plomba nie je možné v zmysle Zákona o metrológií v spojení so Zákonom o

energetike brať v úvahu, je potrebné určiť spotrebu zemného plynu na odbernom mieste žalovaného
prostredníctvom zákona, a to za obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho dňu
odhalenia poškodenia zabezpečenia meradla, do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla. V zmysle
ust. § 15 ods. 6 písm. d) Zákona o meteorológií, "Platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak bola
poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia

značka." Porušením zabezpečovacieho zariadenia proti neoprávnenej manipulácii príp. plomby platnosť
overenia meradla zanikla, nie je potrebné preukazovať či meradlo merá správne, a teda údaj uvedený
na číselníku nie je možné akceptovať.

40. Pre určenie množstva odobratého plynu na príslušnom odbernom mieste sú spravila určujúce údaje

z meradla plynu. Základnou úlohou meradla plynu je počítanie spotreby zemného plynu. Meradlo je za
týmto účelom oprávnenou osobou riadne kalibrované a testované. Pokiaľ meradlo dosiahlo uspokojivé
výsledky v rámci jeho preskúšania (určené príslušnými normami), je oprávnenej osobe umožnené
vykonať overenie meradla v zmysle právnych predpisov a jeho opatrenie príslušnými plombami. Úlohou
týchto plomb je meradlo chrániť pred neoprávnenou manipuláciou a v prípade ak k takejto manipulácii

dôjde, je úlohou plomby indikovať svojim poškodením, že bol do meradla vykonaný neodborný zásah.
Hodnoty namerané riadne overeným meradlom následne slúžia ako podklad pre fakturáciu spotreby
plynu, ktorú hradí odberateľ svojmu dodávateľovi.

41. Následkom porušenia povinnosti odberateľa prevádzkovať plynové zariadenie tak, aby nepoškodil

určené meradlo je v zmysle ust. § 15 ods. 6 písm. d) Zákona o metrológii, je zánik platnosti overenia
takéhoto meradla. V prípade porušenia overovacích značiek meradla (plomb) a to z akéhokoľvek dôvodu
stanoveného v ust. § 15 ods. 6 Zákona o metrológii, platnosť úradného overenia meradla zo zákona
zanikne. Z uvedeného vyplýva, že štandardne využívané údaje zaznamenané a vykázané meradlom,
ktoré predstavujú objektívne spoľahlivé podklady na bežné určenie výšky spotreby plynu, nie je možné

v prípade meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii použiť.

42. V dôsledku uvedeného dochádza k tomu, že dodávateľ nevyfakturuje spotrebovaný plyn
odberateľovi. Ak ho už náhodou vyfakturoval, alebo zaň obdržal preddavkovú platbu musí vrátiť tieto
finančné prostriedky a vystaviť odberateľovi opravnú faktúru. Ním v rámci konania viac krát spomínanú

faktúru na 0 m3 plynu spotreby. Všetok plyn, ktorý spotreboval žalovaný v čase neoprávneného odberu
bol vzhľadom na uvedené skutočnosti spotrebovaný priamo z kapacít distribučnej siete žalobcu, kde
reálne došlo k úbytku plynu t.j. k úbytku majetku žalobcu. V zmysle ust. § 82 ods. 3 Zákona o energetike
"Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne
záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l)."

43. V zmysle ust. § 82 ods. 4 Zákona o energetike "Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu
odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva
plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším

takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3."
Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že v danom prípade je potrebné použiť na určenie výšky škody
spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu vyhlášku č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Uvedený výpočet sa realizuje na
základe Vyhlášky z dôvodu, že sa meradlo žalovaného nenachádza na verejne prístupnom mieste. Táto
skutočnosť vzhľadom na ním predložené dôkazy (fotodokumentáciu a Zápis) sporná v konaní nie je,

ani nebola.

44. K námietke premlčania si dovoľuje uviesť, že vždy ak existuje pochybnosť o prípadnej manipulácii s
meradlom, a to bez ohľadu na to, akým spôsobom bola táto manipulácia vykonaná je potrebné podrobiť
meradlo znaleckému skúmaniu. To, že došlo k určitému zásahu musí konštatovať nezávislá osoba -

znalec (pre zaujímavosť môžeme uviesť, že pokiaľ by manipuláciu v tomto prípade konštatoval len
zamestnanec žalobcu, žalovaný by namietal, že meradlo malo byť podrobené znaleckému skúmaniu).

45. Danú problematiku pomerne výstižne vysvetlil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom
Rozsudku spis. zn. 1Cdo/43/2010 zo dňa 29.02.2012: "Pre posúdenie otázky premlčania dovolací súd

odkazuje na pomerne bohatú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, resp. Najvyššieho súdu
Českej republiky, a tak z dôb spoločného štátu ako aj následne po rozdelení, ktorá je plne použiteľná,
pretože spoločný právny základ zastal zatiaľ nezmenený. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený
(žalobca) dozvedel o škode, treba v zmysle vyššie uvedeného vychádzať z preukázanej skutočnej
vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nej), teda kedy

nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume
s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t.j. ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch,
aby poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o
vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu,
kedy poškodený získal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je

za škodu zodpovedná (R 38/75)."

46. Dovoľuje si ďalej poukázať na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod
Rc 38/75 podľa ktorého: "Pri posudzovaní kedy sa poškodený dozvedel o škode je potrebné vychádzať
z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode; nestačí teda iba možnosť dozvedieť sa o

vzniknutej škode."Má za to, že za rozhodný moment začiatku plynutia premlčacej doby nastal potom
ako bolo poškodenie zabezpečenia preukázané - konštatované nezávislou osobou. Týmto je naplnený
predpokladpreukázanejskutočnejvedomostipoškodenéhoovzniknutejškode.Ataktiežnenastávaskôr
ako je škoda určená výpočtom podľa zákona. Zákon o energetike spĺňa základné požiadavky kladené na
zákon. Je zrozumiteľný, prehľadne usporiadaný, stručný v tom zmysle, že obsahuje len ustanovenia s

normatívnymobsahom.Zákonjeterminologickypresnýajednotný.Používajúsavňomustálenépojmya
správna právna terminológia, najmä sa dbá na jazykovú správnosť, štylistickú primeranosť a všeobecnú
zrozumiteľnosť textu a je z neho zrejmé čo sa má zákonom dosiahnuť Zákon o energetike nepoužíva
slová ani konštrukčné spojenia, ktoré uvádza vo svojich vyjadreniach žalovaný a ktoré nezodpovedajú
zámeru zákonodarcu.

47. Je jasné a zrejmé bez ďalších pochybností, že ustanovenie upravuje prípad neoprávnenej
manipulácie podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike a priamo hovorí o tom, ako sa určí škoda
na plyne. Škodu na plyne predstavuje CENA NEOPRÁVNENE ODOBRATÉHO MNOŽSTVA PLYNU. Z
uvedeného priamo vyplýva, že sa nejedná o škodu na plombe meradla.

48. Možno považovať výklad žalovaného, ktorý prezentuje, za ničím nepodložený a nelogický. Takýto
výklad nemôže obstáť a byť akceptovaný. Ďalej je možné argumentovať aj vyhláškou 449/2012 Z. z.
Ministerstva Hospodárstva SR.49. Žalovaný tvrdí, že sa vyhláška 449/2012 Z. z. na neoprávnený odber plynu podľa ust. § 82 ods.
1 písm. d) Zákona o energetike nevzťahuje. Dôvodí tým, že vyhlášku možno použiť len v prípade ak

vzniká škoda na plyne.

50. Ako protiargument si dovoľuje citovať ust. § 1 ods. 9 Vyhlášky 449/2012 Z.z. "Ak v prípadoch
neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo
odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno

zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na
predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla
predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa
zistenia neoprávneného odberu."

51. Z vyššie citovaného ustanovenia vyhlášky vyplýva, že vyhláška priamo predpokladá, že sa uplatní

aj v prípade neoprávneného odberu podľa ust. § 82 ods. 1 psím. d) Zákona o energetike. Vyhláška v
danom ustanovení uvádza jednak stav kedy meradlo:

- nesprávne zaznamenáva spotrebu plynu,
- nezaznamenáva spotrebu plynu, t.j. neoprávnený odber podľa ust. § 82 ods. 1 písm. c) Zákona o

energetike, ale taktiež uvádza stav kedy meradlo:
- má porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. t.j. neoprávnený odber podľa ust. § 82
ods. 1 písm. d) Zákona o energetike.

52. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že aplikácia vyhlášky na ust. § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o

energetike je nie len možná, ale aj priamo týmto právnym predpisom predpokladaná a vyžadovaná.
Vyhláška predpokladá, že neoprávnený odber zemného plynu môže byť realizovaný meradlom ktoré:

- nesprávne zaznamenáva spotrebu plynu,
- nezaznamenáva spotrebu plynu,

- má porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
Všetky uvedené "vady" meradla predpokladané vyhláškou sú uvedené alternatívne a zákonodarca
medzi ne uviedol spojku "alebo". Možno teda konštatovať, že sa jedná o tri rovnocenné a rôzne vady
meradla, pri ktorých vzniká škoda najmä na plyne.
Taktiež možno na podporu jeho tvrdení uviesť, že predmetom samotnej vyhlášky č. 499/2012Z.z. je

určenie škody na spotrebovanom plyne počas neoprávneného odberu plynu. V prípade, ak škoda na
plyne nevzniká pri naplnení skutkovej podstaty podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike, nie
je ním zrejmé, z akého dôvodu je táto skutková podstata priamo vo vyhláške zmieňovaná a obsiahnutá.

53. Zásah do číselníka v dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva, alebo nesprávne zaznamenáva

odber plynu, spôsobuje škodu na plyne (jedná sa o ust. § 82 ods. 1 písm. c) Zákona o energetike). Výklad
žalovaného je ďalej nesprávny aj v ponímaní jeho chápania určenia výšky škody naplyne v prípade § 82
ods. 1 písm. c) Zákona o energetike t.j. teda že sa podľa žalovaného jedná o rozdiel medzi nameraným
množstvom plynu a skutočne spotrebovaným množstvom plynu. Už zo samotného písmena c) je zrejmé,
že meradlo v danom prípade trpí tým, že nesprávne zaznamenáva, alebo nezaznamenáva spotrebu

plynu. Je preto otázne ako chce žalovaný určiť namerané množstvo plynu a skutočne spotrebované
množstvo plynu. Zásadné je však uviesť, že v prípade riadne nameraného plynu sa nejedná o plyn
žalobcu. Riadne nameraný plyn totiž fakturuje odberateľovi jeho dodávateľ plynu. Teda namerané
množstvo plynu nie je potrebné žiadnym spôsobom zohľadňovať, nakoľko sa jedná o odber realizovaný
od dodávateľa plynu. Žalovaný ďalej operuje s tým, že je potrebné pri výpočte škody použiť aj skutočne

spotrebované množstvo plynu. Tu mu nie je zrejmé, ako chce žalovaný dospieť k tejto hodnote, nakoľko
v danom prípade meradlo trpí tým, že nesprávne zaznamenáva, alebo nezaznamenáva spotrebu plynu.
Čisto v hypotetickej rovine by určenie množstva skutočne spotrebovaného plynu bolo možné zistiť, ak
by sa za meradlom ktoré je poškodené nachádzal ešte jeden riadne overený a nepoškodený plynomer.
Táto situácia sa však v praxi nevyskytuje a preto je potrebné aplikovať zákonné fikcie, ktorými sa

určí množstvo spotrebovanéhoplynu t.j. typový diagram dodávky plynu, prípadne Vyhláška 449/2012
Z. z. Ust. § 82 ods. 1 zákona o energetike je jednoznačné, zrozumiteľné a zreteľné, bez potreby
jeho dodatočného dotvárania a bez potreby vytvárať konštrukcie, ktoré absolútne nekorešpondujú sozámerom zákonodarcu, zákon o energetike hovorí o odbere plynu a nie o zásahu, teda že neoprávnený
odber je zásah do meradla ako taký.

54. Ohľadne zániku overenia meradla vplyvom realizovaného zásahu podľa ust. § 15 ods. 6 písm. d)
Zákona o metrológii, si žalobca dovoľuje uviesť, že trvá na doposiaľ uvedenom. Nakoľko stav spotreby
zemného plynu indikovaný na meradle, na ktorom bola porušená plomba nie je možné v zmysle Zákona
o metrológií v spojení so Zákonom o energetike brať v úvahu, je potrebné určiť spotrebu zemného
plynu na odbernom mieste žalovaného prostredníctvom zákona, a to za obdobie od posledného odpočtu

meradla predchádzajúceho dňu odhalenia poškodenia zabezpečenia meradla, do zistenia poškodenia
zabezpečenia meradla. V zmysle ust. § 15 ods. 6 písm. d) Zákona o meteorológii, "Platnosť overenia
určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia
značka alebo zabezpečovacia značka." Porušením zabezpečovacieho zariadenia proti neoprávnenej
manipulácii príp. plomby platnosť overenia meradla zanikla, nie je potrebné preukazovať či meradlo
merá správne, a teda údaj uvedený na číselníku nie je možné akceptovať. Žalovaný vo vyjadrení uvádza,

že žalobca mal postupovať podľa ust. § 82 ods. 4 Zákonao energetike "Ak ide o prvý neoprávnený
odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom
mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm.
d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého
množstvaplynuurčenéhopomocoutypovéhodiagramudodávky.Prevýpočetškodyspôsobenejdruhým

a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa
odseku 3." Žalobca si taktiež dovoľuje uviesť, že plynomer žalovaného sa nenachádza na verejne
prístupnom mieste. Žalovaný v odvolaní namieta, že meradlo malo byť poslané na úradné preskúšanie,
aby sa zistila jeho nefunkčnosť. V tejto požiadavke žalobca nevidí žiadne opodstatnenie, nakoľko
pri poškodení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, je voľne možné disponovať s číselníkom

meradla a je možné nastavenie ľubovoľnej hodnoty na predmetnom číselníku. Argumenty ohľadom toho,
že žalobca neskúma skutočnosť, či meradlo meria hodnoty správne je vo svetle uvedených skutočností
bezpredmetné. Znalec sa vecou zaoberal v rozsahu, ktorý vyžaduje zákon o energetike (ust. § 82 ods.
1 písm. d) na posúdenie skutočnosti, či je porušené zabezpečenie meradla, ktorým sa plyn meria,
alebo nie je porušené zabezpečenie meradla, ktorým sa plyn meria t.j. či je naplnená skutková podstata

neoprávneného odberu plynu alebo nie je. Ďalšie skúmanie vzhľadom na dikciu zákona nie je pre
posúdenie tejto skutočnosti podstatné.

55. Preukázaním, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, sa každý takýto
odber považuje za neoprávnený odber. V tomto prípade nie je potrebné preukazovať či odberateľ sám

porušil zabezpečovacie zariadenie, alebo ho spôsobila iná osoba. Postačuje iba samotná skutočnosť,
že zabezpečovacie zariadenie bolo poškodené. V takomto prípade zákon predpokladá objektívnu
zodpovednosť. Pre vznik objektívnej zodpovednosti sa nevyžaduje preukázanie zavinenia. Tvrdenia
žalobcu podporuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 107/2008 zo dňa
27.10.2009. Žalobca si ďalej dovoľuje poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 4 Cdo 102/2010 zo dňa 29.11.2011. Tvrdenia žalobcu potvrdzuje tiež uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 99/2012 zo dňa 12.3.2015. Je pravdou a súhlasí s tým, že nie každé
poškodenie zabezpečenia meradla znamená automaticky vznik škody na plyne. S týmto záverom sa
stotožňuje, avšak je nutné uviesť, že sa jedná o prípady, kedy spotreba plynu realizovaná poškodeným
meradlom nebola. Chýba teda jeden z prvkov skutkovej podstaty tohto druhu neoprávneného odberu,

ktorý musí byť naplnený a to samotný odber plynu.

56. Čo sa týka princípu objektívnej zodpovednosti, ktorý opätovne spochybňuje žalovaný uvádza,
že danou problematikou sa zaoberal viac krát aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, pričom jasne
uzavrel, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť. Jej bezdôvodné a neustále spochybňovanie zo strany

žalovaného nemôže obstáť. Na základe vykonaného dokazovania súd správne ustálil skutkový stav
a následne správne aplikoval potrebné zákonné ustanovenia, čo ho pri rozhodovaní o veci doviedlo
k správnemu výroku rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje súdu druhej inštancie, aby
potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu I. inštancie ako vecne správne a prípadne, aby vo svojom
rozhodnutí doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia aj ďalšie dôvody. Zároveň si

uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania.

57. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na svoje odvolanie a uviedol, že žalobca podľa
jeho názoru zámerne upozorňuje na skutočnosti, ktoré nesúvisia s predmetom konania. Je irelevantné,či ním predložené súdne rozhodnutia tvoria alebo netvoria ustálenú rozhodovaciu prax, pretože súd
je v rámci práva na spravodlivý proces povinný riadne odôvodniť svoje rozhodnutia a vysporiadať sa
s podstatnými argumentmi strán v konaní, a to obzvlášť v prípade keď tieto argumentujú súdnymi

rozhodnutiami v skutkovo podobných veciach. Otázka preukázania vzniku skutočnej škody je v konaní
o náhradu škody esenciálna, a argumenty strany, podporené desiatkami súdnych rozhodnutí, nemožno
považovať za argumenty, ktoré mal na mysli Ústavný súd SR v náleze spis. zn. III. ÚS 21/2015.Súd
I. inštancie týmto spôsobom nepostupoval, vôbec sa nevysporiadal s našimi argumentmi, a vôbec
neuviedol, prečo právne závery v predložených súdnych rozhodnutiach považuje za nesprávne, čím

porušil právo na spravodlivý proces.

58. Trvá na tom, že súd I. inštancie predložený znalecký posudok č. 365/PL-2014 nesprávne vyhodnotil,
a tým dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Znalecký posudok trpí nasledovnými nedostatkami:
Nie je možné zistiť pôvod kontrolného odtlačku. Znalec nemal k dispozícii samotné raznice, ktorými sa
odtlačky vytvárajú, ale len odtlačky, pričom zo znaleckého posudku nie je možné zistiť, kto tieto odtlačky

vytvoril (znalcovi ich poskytol žalobca), akým nástrojom ich vytvoril a za akým účelom ich vytvoril. Ako
tiež uvádzal a preukazoval počas súdneho konania (stanovisko SOI), každý kalendárny rok sa používa
nová sada razníc, pričom sa používa viac ako 1 raznica. Znalec sporný odtlačok porovnával len s jedným
kontrolným odtlačkom, z čoho je zrejmé, že znalec nemal ani taký počet kontrolných odtlačkov, aký počet
razníc sa v kalendárnom roku používal.

59. Znalec uvádza, že opticky skúmal "označenia", avšak nie je možné zistiť, čo sú to tie označenia,
resp. čo konkrétne na odtlačkoch skúmal a porovnával. Znalec nemal vedomosť o tom, aký odtlačok sa
nachádzal na meradle v čase jeho montáže na odberné miesto, a preto nemohol uviesť, že pôvodné
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo odstránené a nahradené inou plombou. Znalec

nevedel, aká tá pôvodná plomba bola, teda nemohol vedieť, že tá plomba, ktorá sa na meradle
nachádzala v čase znaleckého dokazovania, nie je pôvodná plomba. Sám znalec nakoniec uvádza "S
veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie" bolo odstránené a nahradené
inou plombou. Ani znalec teda nehovorí o istote, ale len o jeho predpoklade, čo mal súd vyhodnotiť na
ťarchu žalobcu. Znalecký posudok vzhľadom na uvedené nedostatky možno považovať len za posudok

zaoberajúci sa porovnávaním dvoch odtlačkov. Z tohto porovnania však nie je možné urobiť záver o
odstránení pôvodnej plomby a o preukázaní porušenia zabezpečeniaproti neoprávnenej manipulácii.

60. Odberateľ nevie rozlíšiť, koho plyn odoberá. Žalovaný/odberateľ mal uzavretú zmluvu o dodávke
plynu,ktorájeprávnymdôvodomodberuplynu,vdobrejvierehradilzálohovéplatbyajehododávateľmu

vydalvyúčtovanie,vktoromjeriadneuvedenáspotrebaplynu.Skutočnosť,ženeskôrpokomplikovanom
procese medzi žalobcom a dodávateľom plynu dôjde k vydaniu opravnej faktúry, nemôže znamenať, že
spotrebovaný plyn sa neskôr bude považovať za škodu.

61. Celá argumentácia žalobcu týkajúca sa námietky premlčania sa zaoberá plynutím subjektívnej

premlčacej doby. Ním vznesená námietka premlčania sa však týka plynutia objektívnej premlčacej
doby, ku ktorej žalobca neuviedol žiadne stanovisko. Argumentáciu žalobcu týkajúcu sa výlučne
plynutia subjektívnej premlčacej doby preto považuje za účelovú so zámerom odpútať pozornosť.
Medzi jednotlivými skutkovými podstatami neoprávnených odberov plynu treba vždy dôsledne skúmať
= vykladať, aké sú znaky tej ktorej skutkovej podstaty, teda ktoré konanie napĺňa tú ktorú skutkovú

podstatu § 82 ods. 1 písm. a) až h) ZoE, a až následne možno zistiť,čo je priamym a bezprostredným
následkom tohto konania, teda čo vôbec možno považovať za skutočnú škodu v zmysle § 82 ods. 2
ZoE. Žalobca ďalej uvádza, že ZoE je zrozumiteľný, prehľadne usporiadaný, terminologický presný a
jednotný. S týmto názorom nesúhlasí a má za to, že právna úprava neoprávneného odberu plynu trpí
nedostatkami, ktoré je potrebné odstrániť za pomoci uplatnenia rôznych metód výkladu jednotlivých

ustanovení. Podľa typového diagramu dodávky sa neurčuje škoda skutočná, ale škoda odhadovaná,
pretože na určenie výšky škody sa používa umelý mechanizmus - vzorec, ktorý vychádza zo spotrieb
plynu za predchádzajúce fakturačné obdobia. Preto je zrejmé, že nielen vyhlášku č. 449/2012 Z. z., ale
aj typový diagram dodávky možno použiť len v prípade: - ak vznikla skutočná škoda,
- ak skutočne vzniknutá škoda predstavuje množstvo plynu a súčasne

- ak výšku skutočne vzniknutej škody, ktorá predstavuje množstvo plynu, nie je možné určiť na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov.
Z prezentovaných úvah žalobcu je zrejmé, že aj žalobca vychádza len z jazykového výkladu právnych
predpisov bez použitia teleologického a systematického výkladu. Je zrejmé, že celé množstvo plynu,ktoré žalovaný spotreboval, bolo vyúčtované vo vyúčtovacej faktúre. Žalobca nepreukázal, že žalovaný
spotreboval akékoľvek množstvo naviac oproti množstvu plynu, ktoré nameralo meradlo. Vzhľadom na
vyššie trvá na podanom odvolaní v celom rozsahu a navrhuje, aby odvolací súd podľa § 388, § 392 a

§ 396 ods. 2 CSP rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 13. novembra 2017, č. k.: 18C/452/2015-
246, zmenil tak, že žalobu žalobcu zamieta. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

62. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že má za to, že s uvedenými tvrdeniami
žalovaného sa už viac krát dostatočne vysporiadal v jeho predchádzajúcich vyjadreniach. Poukázal

na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave spis. zn. 24Co/140/2017 zo dňa 10.01.2018 právny zástupca
žalovanej vytrvale svoje tvrdenia podporuje podľa neho ustálenou rozhodovacou praxou, ktorú
vybudovali okresné súdy. Pričom v prospech ním uvedenej argumentácie nesvedčí žiadne relevantné
rozhodnutie súdu vyššieho stupňa. V tejto súvislosti taktiež zdôrazňuje, že žalobca zámerne poukazuje
a poukazoval právne len na rozhodnutia súdov vyšších inštancií. V súvislosti s odvolaním napadnutým
rozhodnutím súdu I. inštancie, č. k. 18C/452/2015-246 zo dňa 13.11.2017 má naďalej za to, že toto

rozhodnutie je vecne správe a navrhuje súdu druhej inštancie predmetné rozhodnutie potvrdiť.

63. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je
dôvodné a preto bolo nevyhnutné rozsudok súdu I. inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

64. Žalobca si svojím žalobným návrhom uplatňoval nárok na zaplatenie 2.762,72 eur s úrokmi z
omeškania vo výške 5,15 % p. a. zo sumy 2.762,72 eur za obdobie odo dňa 20.06.2014 do zaplatenia.

65. Žalobca nárok na zaplatenie dlžnej sumy odôvodnil tým, že na odbernom mieste X. XXX/XX., G.
F., v období od 19.5.2013 do 17.3.2014 dochádzalo žalovaným k odberu zemného plynu meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber zemného plynu je
(podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike) považovaný za neoprávnený odber.
Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom

znalca Ing. Petra Leška. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá
odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným
odberom plynu. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 2.762,72 eur, ktorá bola
vyčíslená v súlade s vyhl. MH SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu a vyfakturovaná žalovanému faktúrou č. 9000180221,

splatnou 19.6.2014, znejúcou na sumu 2.762,72 eur.

66. Súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 2.762,72 eur s 5,15 % p. a. úrokom
z omeškania ročne zo sumy 2.762,72 eur od 20.6.2014 do zaplatenia z dôvodu, že túto považoval za
dôvodnú a nárok žalobcu za preukázaný, pričom s námietkou premlčania vznesenou žalovaným sa

nestotožnil.

67. Žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že súd sa nevysporiadal so všetkými jeho námietkami,
odôvodnenienapadnutéhorozhodnutiajenepresvedčivé,nedostatočnéanepreskúmateľnévniektorých
častiach, a to v súvislosti so vznikom škody, výškou vyčíslenej škody a hodnovernosťou znaleckého

posudku, súd priznal žalobcovi plnenie, ktoré z predmetu súdneho konania nevyplýva, súd sa odchýlil
od ustálenej rozhodovacej praxe, nevysporiadal sa s objektívnou zodpovednosťou, tiež uviedol, že
žalobca nepreukázal vznik skutočnej škody a súd sa nesprávne vysporiadal so vznesenou námietkou
premlčania.

68. Žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. 9000180221 zo dňa 15.06.2014, splatnou 19.06.2014,
sumu vo výške 2.762,72 eur, pričom podľa listu zo dňa 04.06.2014 uviedol, že vo vyššie uvedenom
období (19.05.2013 až 17.03.2014) dochádzalo na odbernom mieste X. XX, G. F. k odberu zemného
plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (napr.overovacia značka, zabezpečovacia značka, obal plynomera a pod.). Takýto odber je v zmysle ust.
§ 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z. z. považovaný za neoprávnený. Porušenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška č. 365/

PL-2014zodňa30.05.2014.Škodabolavyčíslenávzmyslevyhl.č.449/2012Z.z.vovýške2.762,72eur.

69. Podľa znaleckého posudku č. 365/PL-2014 vypracovaného Ing. Petrom Leškom tento zistil
poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby. Optickým skúmaním zistil obsahovú
zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Na základe

optického skúmania môže jednoznačne potvrdiť, že sporné odtlačky čeľustí plombovaných klieští a
kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Na záver uviedol, že na základe
zistených skutočností môže s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou.

70. V zmysle výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu vyhotoveného

19.03.2014 žalobcom, bola vyčíslená celková výška spôsobenej škody v sume 2.762,72 eur.

71. Podľa § 76 ods. 11 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike odberateľ plynu je povinný prevádzkovať
odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla
v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.

72. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike neoprávneným odberom plynu je odber
meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

73. Podľa § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike odberateľ ktorý neoprávnene odoberal plyn je
povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej
siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu ak vznikla. Odberateľ ktorý neoprávnene
odberal plyn je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

74. Podľa § 82 ods. 3 cit. zákona ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych
a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 95 ods. 1 písm. l).

75. Podľa § 82 ods. 4 cit. zákona ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti
meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii podľa ods. 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu
dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom

istom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

76. Citované ustanovenia osobitných právnych predpisov stanovujú predpoklady pre posúdenie nároku
z neoprávneného odberu zemného plynu, ako nároku na náhradu škody.

77. Ust. § 82 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len „zákon") konkretizuje niekoľko skutkových
podstát, ktoré označuje za neoprávnený odber plynu, pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti
odberateľa plynu za škodu spôsobenú dodávateľovi plynu neoprávneným odberom podľa § 82 zákona
treba dôsledne rozlišovať, od ktorej skutkovej podstaty (z viacerých možných) neoprávneného odberu
dodávateľ plynu odvíja porušenie povinnosti, keďže prichádza do úvahy tak subjektívna zodpovednosť

odberateľa plynu, ako je to napr. v prípade neoprávneného odberu plynu v zmysle ust. § 82 ods. 1
písm. c/ zákona (neoprávnený zásah „odberateľa" do meradla) ako aj objektívna zodpovednosť, teda
zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie, ako je to napr. v prípade neoprávneného odberu plynu v zmysle
ust. § 82 ods. 1 písm. d/ zákona (odber plynu meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii).

78. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 22.3.2018 sp. zn. 3Obdo/51/2017
konštatoval, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za
neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenieproti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť
odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období
odberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.

Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným
zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla
mu v súlade s § 82 ods. 2 ZoE povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu.

79. Ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE a § 82 ods. 2 ZoE, upravujú osobitný prípad zodpovednosti za

škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu a sú špeciálnym ustanovením vo vzťahu k
ustanoveniu § 420 OZ, upravujúcemu všeobecnú zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu.
Predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu podľa §
82 ods. 1 písm. d/, v spojení s ustanovením § 82 ods. 2 ZoE, sú 1. porušenie právnej povinnosti,
2. existencia škody a 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. V tomto
prípade ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti odberateľa, keď rozhodujúce v zmysle tohto

ustanovenia je to, že odberateľ odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, ktorým protiprávnym konaním odberateľa skutočne vznikla škoda buď
dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete, prevádzkovateľovi distribučnej siete, alebo
prevádzkovateľovi zásobníka. V danom prípade nároku na náhradu škody preto nie je potrebné zisťovať
zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu, avšak musia byť preukázané

všetky ostatné zložky zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu,
t. j. 1. protiprávny úkon spočívajúci v odoberaní plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti
neoprávnenej manipulácii, 2. vznik skutočnej škody na strane jednej z oprávnených osôb (dodávateľ
plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľ distribučnej siete, alebo prevádzkovateľ
zásobníka) a 3. existencia príčinnej súvislosti medzi neoprávneným odberom a vznikom tejto škody.

80. Žalobca do spisu založil fotokópiu znaleckého posudku č. 365/PL-2014 znalca Ing. Petra Leška,
podľa ktorého na plynomeri v odbornom mieste, kde je na odber plynu prihlásený žalovaný, s veľkou
pravdepodobnosťou je predpoklad, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo
porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Žalobca tým preukazoval, že k odberu zemného

plynu na odbernom mieste, kde je prihlásený na odber plynu žalovaný, došlo meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom takýto odber sa v zmysle citovaného
§ 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike považuje za neoprávnený odber zemného plynu. Odvolacia
námietka žalovaného o predmete konania (súd priznal žalobcovi plnenie, ktoré nevyplýva z predmetu
súdneho konania) neobstojí, hoci argumentácia súdu I. inštancie v tom, prečo nešlo o dodávku

dodávateľa plynu SPP, a.s., ale práve o neoprávnený odber zemného plynu je zmätočná. Žalobca si
uplatňoval svoj nárok na základe vyhotovenej faktúry, ktorej správnosť bola spochybnená. Žiadne z
ustanovení zákona však nezbavuje žalobcu, ktorý si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody, že má
povinnosť preukázať, že mu škoda v dôsledku protiprávneho úkonu žalovaného vznikla.

81. V súvislosti s argumentom žalovaného v odvolaní, pokiaľ ide o vykonanie a hodnotenie dôkazu -
znaleckého posudku, z ktorého súd vychádzal (pri základe nároku) a ktorý dôkaz žalovaný namietal už
v konaní pred súdom I. inštancie a aj v rámci odvolania, odvolací súd uvádza nasledovné:

82. Z odôvodnenia rozsudku súdu I. inštancie, ktorý žalobe v plnom rozsahu vyhovel vyplýva,

že ku skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, dospel na základe dokazovania.
Predovšetkým sa pravidlá hodnotenia dôkazov spravujú teóriou voľného hodnotenia dôkazov, teda
aj znalecký posudok súd hodnotí voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska
jeho vnútornej logiky. Súd hodnotí znalecký posudok komplexne, vrátane prípravy znaleckého
skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca, priebehu znaleckého skúmania, vierohodnosti

teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť použitých metód a spôsob
vyvodzovania záverov znalca. Súd nemôže nekriticky preberať závery znaleckého posudku, nevšímať
si vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôverovať záverom znalca, pretože by to bolo popretím
zásady voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možnosť súdu hodnotiť tento dôkaz podľa jeho
vnútorného presvedčenia a privilegovalo znalecký posudok, prenášalo zodpovednosť za skutkovú

správnosť súdneho rozhodnutia na znalca, čo je z ústavného hľadiska neakceptovateľné.

83. Súd pri hodnotení znaleckého posudku skúma jednak osobu znalca (či je zapísaný v zozname
znalcov a to v príslušnom odbore) a ďalej skúma posudok z hľadiska materiálneho a formálneho.Z formálneho hľadiska súd skúma, či posudok spĺňa požiadavky podľa § 17 ZoZ. Z materiálneho
hľadiskasúdskúmaobsahznaleckéhoposudkuaobsahzáveruznaleckéhoposudku.Pokiaľideoobsah
znaleckého posudku, rozhodujúce je, či posudok obsahuje logickú analýzu skutočností, z ktorých znalec

vychádzal, ktoré zistil z vlastného vyšetrovania a rozboru relevantných skutočností, či analyzoval všetky
skutočnosti, ktoré mali byť hodnotené, alebo vybral len tie, ktoré podporujú jeho závery, tiež či nález
obsahuje špecifikáciu metódy, ktorú znalec pri spracovaní posudku použil. Pokiaľ ide o obsah záveru
znaleckého posudku, súd hodnotí, či záver je logickým a prirodzeným vyústením rozboru skúmaného
materiálu, prípadne javov a skutočností, ku ktorým znalec prihliadal.

V danom prípade zadávateľ posudku - žalobca, požiadal ním vybraného znalca o spracovanie znaleckej
úlohy vymedzenej žalobcom ako - potvrdenie neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d)
zák. č . 251/2012 Z. z. o energetike.

84. Súd I. inštancie uviedol, že zo svojej činnosti vie, že znalec Ing. Peter Leška pri výsluchu pred súdom
(napr. konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 19C/412/2015) popísal nezhodu špecifických znakov ako

takú veľkú, že tento predpoklad - že zabezpečenie bolo odstránené a nahradené inou plombou - je
vlastne hraničiaci s istotou. Nakoľko ide o znalca, ktorý vykonáva posudkovú činnosť v obdobných
prípadoch pre žalobcu opakovane, súd nepovažoval za hospodárne vypočuť znalca k skutočnostiam
uvedeným v znaleckom posudku aj v tomto konaní; strany sporu taktiež takýto dôkaz vykonať nenavrhli.
Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané

znaleckým posudkom, ktorý nevykazuje žiadne vady, pre ktoré by ho nebolo možno považovať za
hodnoverný.

85. Znalecký posudok spochybnený bol a súd I. inštancie nedal odpovede, nevysporiadal sa s
argumentáciu žalovaného a neuviedol, prečo znalecký posudok považuje za postačujúci a hodnoverný.

Hoci žalovaný osobu znalca ako takú nespochybnil, mal pochybnosť o znaleckom posudku a tento
považoval za nedostatočný na preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácie ak
znalec porovnával a skúmal len zhodu medzi sporným odtlačkom a jediným porovnaním, ktorého pôvod
nie je uvedený. Podľa názoru žalovaného mal mať znalec k dispozícii všetky raznice, resp. ich kontrolné
odtlačkyanáslednespornýodtlačokmalporovnaťsovšetkýmiporovnávateľnýmiodtlačkami.Odkázanie

na výsluch znalca v inom konaní, ktoré sa tohto konania ani netýka (resp. vôbec nie je zrejmé čo bolo
predmetom konania), je nepostačujúce na preukázanie hodnovernosti znaleckého posudku. Znalec vo
veci nebol vypočutý a z takto vykonaného znaleckého dokazovania a znaleckého posudku nie je možné
jednoznačne nad všetky pochybnosti ustáliť porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a
záver znalca o odstránení pôvodnej plomby a jej nahradenie.

86. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v tom, že vyúčtovacia faktúra č. 7431171158 zo dňa 22.05.2014 sa
nenachádza medzi dôkazmi (bod 11 až 17), ktoré súd vykonal, nejde o pochybenie, pokiaľ tento dôkaz
vykonal v konaní pred súdom I. inštancie.
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že plynomer žalovaného sa nenachádza na verejne prístupnom

mieste, preto neprichádzal do úvahy postup podľa citovaného ustanovenia § 82 ods. 4 zákona o
energetike. Vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že žalobca škodu vyčíslil v súlade s
vyhláškou, vyfakturoval, faktúru doručil žalovanému. Aby však bolo možné považovať nárok žalobcu na
náhradu škody v súvislosti s neoprávneným odberom podľa ust. §82 ods. 1 písm. d) zák. č . 251/2012
Z. z. o energetike za dôvodný, je potrebné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností ustáliť vznik

škody v zmysle tohto ustanovenia.

87. Súd I. inštancie vychádza z toho, že ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného, s čím už
v zmysle ustálenej judikatúry za predpokladu neoprávneného odberu plynu podľa ust. § 82 ods.
písm. d) zák. o energetike, kde zavinenie nie je potrebné preukazovať, sa odvolací súd stotožňuje.

Žalovaný tvrdí, že následkom porušujúceho zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii objektívne
ani nemôže byť škoda predstavujúca množstvo plynu a jej výšku nie je možné určovať podľa vyhlášky
č. 449/2012 Z. z. Vzhľadom k tomu, že žalovaný odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (plomba) a preto išlo o neoprávnený odber zemného
plynu, je škodca (žalovaný) povinný nahradiť škodu v primeranej výške. Zákonodarca určil, že v

prípadoch, keď škodu nemožno určiť, náhrada škody sa vypočíta spôsobom stanoveným vyhláškou
MH SR č. 449/2012 Z. z. Vypočítaná škoda na základe vyhlášky je tak škodou fiktívnou, ktorá
nemusí mať žiadny vzťah k skutočnému množstvu odobratého plynu. Zvolená legislatívna konštrukcia
objektívnej zodpovednosti a výpočet fiktívnej škody podľa vyhlášky zvýhodňuje dodávateľa energie. Totozvýhodnenie je odôvodniteľné tým, že riadna evidencia spotreby energie a ochrana proti neoprávneným
odberom zabezpečujú verejný záujem na stabilite rozvodnej sústavy (porovnaj nález ÚS ČR I. ÚS
202/06).

88. Z dôvodu, že výška škody, na ktorú má žalobca nárok musí byť primeraná súd nemusí paušálne
akceptovaťspôsobvýpočtunazákladevyhlášky.Napríkladaksúddospejekzáveru,ževdanomprípade
by bol takýto postup v rozpore so zákonom a to napríklad z dôvodu, že by takýto výpočet náhrady
škody nezabezpečoval len naplnenie kompenzačného princípu, ale naopak, zistil by, že by malo dôjsť

k nadkompenzácii poškodeného, alebo dokonca k sankcii neoprávneného odberateľa súd vykonávací
predpis nebude aplikovať, resp. bude ho aplikovať len čiastočne a je prípustné, aby postupoval v súlade
s všeobecnými ustanoveniami o náhrade škody podľa OZ. Súd I. inštancie môže zobrať do úvahy pri
zisťovaní výšky škody predchádzajúcu históriu spotreby plynu neoprávneného odberateľa, ak je táto k
dispozícii. Nie je vylúčené, že súd na návrh strany nariadi znalecké dokazovanie, aby znalec odberné
miesto obhliadol a určil spôsobenú výšku škody podľa druhu plynových spotrebičov používaných v

odbernom mieste v rozhodnom období, prípadne vykoná také dokazovanie, ktorým výška skutočnej
škody bude čo najviac približná (porovnaj nález ÚS ČR sp. zn. Pl. ÚS 29/13). Samotná skutočnosť,
že okolnosť výšky spôsobenej škody je preukazovaná len s určitou mierou pravdepodobnosti, je
v občianskoprávnom konaní dovolené a neznamená to, že súd má takúto okolnosť považovať za
nepreukázanú. Súd rozhodujúci o stanovení výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu v

situácii, v ktorej nemožno použiť výpočet výlučne podľa vykonávacieho predpisu musí použiť i vlastnú
spravodlivú úvahu.

89. Zo strany žalovaného bolo namietané aj nesprávne posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby.
Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka je viazaný

v prvom rade na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Pojem „udalosť, z ktorej škoda vznikla", však zahŕňa
nielen protiprávny úkon či právne kvalifikovanú udalosť, ktoré viedli ku vzniku škody, ale najmä vznik
škody samej. Z hľadiska ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž nemožno udalosť,
z ktorej škoda vznikla, stotožňovať len so škodnou udalosťou, keďže v takom prípade by objektívna
premlčacia doba mohla začať plynúť skôr, ako ku škode na majetku vôbec došlo, prípadne škoda by

mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby alebo by nemusela vzniknúť vôbec. Pri úvahe
o tom, kedy sa poškodený dozvedel o škode (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka), treba vychádzať
z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a nielen z jeho predpokladanej vedomosti
o tejto škode. Ak nárok na náhradu škody tvorí neoddeliteľný celok, premlčacia doba začína plynúť až
vtedy, keď sa poškodený dozvie o celej škode (porovnaj R 38/1975, R 9/1986). Ďalšou podmienkou

bola vedomosť poškodeného o tom, kto (konkrétny subjekt) za škodu zodpovedá. Obe podmienky sú
súčasne podmienkami, aby si poškodený mohol uplatniť právo na náhradu škody na súde (actionata). Až
od tohto momentu môže začať plynúť 2-ročná, tzv. subjektívna premlčacia doba. Z uvedených záverov
vyplýva, že žalobca ako poškodený sa nemohol dozvedieť (ani sa nedozvedel) o zodpovednom subjekte
ani o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú bolo možné objektívne vyjadriť

v peniazoch, v deň protiprávneho úkonu, ale až následne po tejto „škodnej udalosti". Preto závery súd
I. inštancie ohľadom začiatku plynutia premlčacej doby sú síce správne, avšak iba pokiaľ ide o začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby. Je na žalobcovi, aby preukázal začiatok plynutia objektívnej
premlčacej doby, ako aj to, že žaloba z jeho strany bola podaná včas.

90. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

91. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu I. inštancie zruší, len ak a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak
tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd I. inštancie v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniťdokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

92. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských
právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania (strany sporu) na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany
proti takémuto uplatneniu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol
jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania (strana) nemusel hľadať odpoveď
na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí

potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné,
spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak,
aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS

174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba
považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v
danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28.2.2006, sp. zn. I. ÚS
154/2005). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny
prípad (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom

stačí, aby súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za
rozhodujúce (napr. rozhodnutie RuizTorija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko
z 29. apríla 1993, seria A č. 254-B, s. 49).

93. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka

stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého
nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP (odňatie možnosti
konať pred súdom).

94. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu I. inštancie s poukazom na námietky odvolateľa dospel
k záveru, že rozsudok je nedostatočne zdôvodnený, nakoľko z jeho odôvodnenia nemožno jednoznačne
vyvodiť, z čoho súd vychádzal keď priznal žalobcovi ním požadovanú náhradu škody, preto odvolací súd
rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vrátil súdu

I. inštancie.

95. Úlohou súdu I. inštancie bude opätovne posúdiť nárok žalobcu z hľadiska ustanovení o náhrade
škody podľa OZ a osobitných predpisov, na základe ktorých si žalobca nárok uplatnil. Opätovne posúdi
znalecký posudok z už vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu, vysporiada sa s námietkami

žalovaného, v prípade návrhov doplní dokazovanie v potrebnom rozsahu a výsledky celého konania
zhodnotí a až potom o veci rozhodne, pričom je potrebné náležite sa vysporiadať s relevantnou právnou
i skutkovou argumentáciou strán sporu a nové rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 a 3
CSP odôvodní.

96. V novom rozhodnutí rozhodne súd I. inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP).

97. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada(§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).