Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. november 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717203363
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1717203363.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobcu: C. I.,

L.. XX.XX.XXXX, J. K.Á. Č.. XX, C., zast. Okenica Šula & Co. s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Pražská 11, Bratislava, IČO: 36 866 512, proti žalovanému: C. T., L.. XX.XX.XXXX, J. K. Č.. XXX/X, J.,
zast. Mgr. Ing. Vladimír Haukvitz, advokát, so sídlom: Lachova 11, Bratislava, o zaplatenie 7.990,- Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške náhrady bude

rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 09.05.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.990,- Eur, titulom náhrady škody spôsobenej trestným činnom
žalovaného. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako konateľ spoločnosti KG Outsorcing, s.r.o., IČO: 44 752 695,
uzavrel dňa 03.08.2012 so spoločnosťou AAA AUTO, a.s. IČO: 35 858 699, kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom bol prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. Peugeot 407, EČ: BA 84ISX, r. v.

2008 (ďalej len „Vozidlo") za kúpnu cenu 7146 Eur. Žalovaný súčasne s tým uzavrel so spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130 aj zmluvu o zabezpečení, na základe ktorej si
zabezpečil finančné prostriedky potrebné na zaplatenie kúpnej ceny Vozidla. Súčasťou podmienok
zmluvy so spoločnosťou Consumer Finance Holding bol aj zabezpečovací prevod vlastníckeho práva
k vozidlu v prospech Consumer Finance Holding. Následne došlo na vozidle k poškodeniu, v dôsledku
čoho sa stalo nepojazdným a vyžadovalo si servisnú opravu. V čase, keď sa vozidlo nachádzalo v
servise. Žalovaný napriek tomu, že nebol vlastníkom, konkrétne dňa 31.12.2012, uzavrel so žalobcom

kúpnu zmluvu, ktorou malo byť na žalobcu prevedené vlastnícke právo k vozidlu, a to za kúpnu cenu
2.050,- Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že vozidlo si vyžadovalo rozsiahle opravárenské práce, čomu
zodpovedala aj kúpna cena vozidla v hodnote 2.050,-€, pričom o štyri mesiace skôr bola jeho trhová
hodnota 7.146,- Eur, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nemal dôvod pochybovať o vlastníckom
práve k vozidlu, žalobca zabezpečil opravu vozidla. Po oprave vozidla sa žalobca rozhodol vozidlo
predať prostredníctvom ponuky vozidla v prevádzke Autobazáru RADEON. Vozidlo bolo ponúkané na
predaj za sumu 7.990,- Eur. Žalovaný následne dňa 23.3.2013 vozidlo žalobcovi z areálu autobazáru

ukradol. Vozidlo bolo bezprostredne po vyššie uvedenom skutku vyšetrovateľom zaistené, čomu je
tak doposiaľ. Dňa 17.02.2017 nadobudol právoplatnosť Trestný rozsudok, ktorým konajúci súd uznal
žalovaného za vinného z prečinov sprenevery a krádeže. Z obsahu výroku vyššie označeného
Trestného rozsudku vyplýva, že žalobca bol odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na civilnýproces. Žalobca si v zmysle ustanovenia § 46 ods. 3 Trestného poriadku v priebehu trestného konania
protižalovanémuuplatnilnároknanáhraduškody,ktorámubolaspôsobenátrestnýmčinomžalovaného.
Nakoľko súd v trestnom konaní odkázal žalobcu s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces,

uplatňuje si žalobca nárok na náhradu škody v tomto konaní.

3. Súd platobným rozkazom zo dňa 27.12.2017, č. k. 8C/27/2017-17, návrhu žalobcu vyhovel a
žalovanému uložil, zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s príslušenstvom a náhradu trov konania. Proti
predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný písomným podaním zo dňa 02.02.2018 odpor.

Žalovaný podaným odporom namietal vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu, s tvrdením, že tento nie
je ani nebol nikdy zapísaný ako vlastník alebo držiteľ vozidla, ako aj z dôvodu, že toto motorové
vozidlo odpredal tretej osobe. Žalovaný ďalej namietal, uplatnenú výšku náhrady škody, ktorú žalobca
nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom v zmysle ust. § 442 Občianskeho zákonníka, ako
aj samotný vznik škody, spôsob jej vyčíslenia a uplatnené úroky z omeškania. Ďalej uviedol, že nárok
žalobcu na uplatnenie práva na náhradu škody považuje podľa §106 ods. 1 Občianskeho zákonníka

za premlčaný.

4. Podaním doručeným súdu elektronicky 04.05.2018 žalobca podal vyjadrenie k odporu žalovaného,
kde vo vyjadrení uviedol, že námietke žalovaného k vecnej legitimácii žalobcu odôvodnenej tvrdením,
že žalobca „nie je a ani nebol zapísaný ako vlastník, alebo držiteľ osobného motorového vozidla, ako aj

z dôvodu, že toto osobné motorové vozidlo odpredal tretej osobe.“ Nerozumie, pričom poukázal, že dňa
17.2.2017nadobudolprávoplatnosťRozsudokOkresnéhosúduPezinokzodňa17.2.2017vtrestnejveci
žalovaného, spis. zn. 2T/48/2014, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu, v dôsledku
ktorého bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 7.990,-€. Ďalej uviedol, že podľa ustanovenia § 193
Civilného sporového poriadku, je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný

trestný čin, a o tom, kto ho spáchal. V súvislosti s námietkou nepreukázania výšky škody žalobca,
uviedol, že v konaní predložil Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 17.2.2017 v trestnej veci
žalovaného, spis. zn. 2T/48/2014, z ktorého vyplýva výška spôsobenej škody. Žalobca ďalej poukázal na
právny názor obsiahnutý v uznesení Najvysˇsˇieho su´du CˇR z 31.8.2004, sp. zn. 25Cdo/242/2004,
ktorý sa týka záväznosti trestného rozsudku v časti výroku obsahujúceho opis ujmy na zdraví. Uvedený

právny názor možno per analogiam, aplikovať aj v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody. V
právnej veci ktorou sa zaoberal Najvyšší súd CˇR boli posudzované nároky v dôsledku vzniku ujmy
na zdraví. Podľa právneho názoru Najvysˇsˇieho súdu CˇR „...je tak pre následné občiansko-právne
konanie záväzne rozhodnutie, aký skutok sa stal, kto ho spáchal, ako aj to, aká ujma na zdraví bola týmto
skutkom spôsobená ...“ Na margo odlišností slovenskej a českej procesnej úpravy žalobca uviedol, že v

čase posudzovania uvedenej právnej otázky bola slovenská právna úprava totožná s právnou úpravou
v českom právnom poriadku. V otázke premlčania nároku žalobca poukázal na ustanovenie § 112 OZ,
podľa ktorého, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
Žalobca ďalej poukázal, že si v priebehu trestného konania v zmysle § 46 ods. 3 Trestného poriadku

uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa uvedeného ustanovenia Trestného poriadku poškodený, ktorý
má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom,
je oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť
túto škodu; pričom poškodený si návrh musí uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo
skráteného vyšetrovania. Žalobca ďalej odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. decembra

1983, sp. zn. 5 Cz 27/83, R 29/1985, zaoberajúci sa situáciou, že ak poškodený uplatnil v trestnom
konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom konaní riadne
pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Po skončení trestného
stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený
o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje. Zápisnice o výsluchoch žalobcu ako poškodeného

v trestnom konaní (z 23.3.2013, 26.3.2013) opakovane obsahujú protokolácie v zmysle ktorých žalobca
žiadal o náhradu spôsobnej škody podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku. Otázku výšky uplatneného
nároku je možné vyhodnotiť interpretáciou výpovedí žalobcu, ktorý v jednotlivých výpovediach oznámil
hodnotu kúpnej ceny motorového vozidla, hodnotu zhodnotenia motorového vozidla ako aj cenu, za
ktorú malo byť motorové vozidlo po oprave predané. Na dôvažok treba poukázať na skutočnosť, že súd

si vo výroku trestného rozsudku vzal za smerodajný údaj pre určenie výšky škody hodnotu vozidla, za
ktorú malo vozidlo predané, t.j. 7.990,-€, že žalovaný sa proti výrokom obsiahnutým v trestnom konaní
nebránil a nepodal odvolanie.5. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní trvala na písomne podanej žalobe a žiadala, aby súd
žalobe vyhovieť. Kde uviedla, že aktívna vecná legitimácia žalobcu vyplýva z trestného konania, kde
žalobca bol poškodený v trestnom konaní z konania spáchaného zo strany žalovaného, kde výška škody

bola predmetom trestného konania.

6. Na pojednávaní konanom dňa 07.05.2018 právny zástupca žalovaného spochybnil žalobu, v celom
rozsahu a uviedol, že je nesporné, že žalobca kúpil predmetné motorové vozidlo na základe kúpno-
predanej zmluvy. Ďalej uviedol, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu, a to z dôvodu, že 09.01.2013

sa stala vlastníkom daného motorového vozidla Zuzana Džadžanová to znamená, že žalobca sa zbavil
vlastníckeho práva a vlastník nepodal žiadnu žalobu o náhradu škody a žalobca dané skutočnosti
úmyselne zamlčal. Zo zápisnice výsluchu poškodeného zo dňa 23.3.2013 vyplýva, citované „auto sa
neskôr prepísalo na základe plnej moci dňa 09.01.2013 na Zuzanu Džadžanovú. Rozhodol som sa,
že auto napíše na ňu kvôli ekonomickým dôvodom, nakoľko prepis v rámci okresu je lacnejší stojí
33 Eur, mimo okresu 66 Eur.“ Ďalej uviedol, že zo zápisnice, výsluchu poškodeného dňa 26.3.2013

vyplýva „vozidlo som prepísal na kamarátku Zuzanu Džadžanovú, vozidlo som kúpil za 2050 Eur, po
oprave bola hodnota vozidla 5.000 Eur,“ tzn. že výška škody, ktorú žiada žalobca v zmysle občianskeho
zákonníka7.990Eurnemôžebyťvýškaškodyvtakejtohodnote.Zozápisnicevyplýva,žedanácenabola
vyvolávaciacenazaktorýchcelautobazárautopredať,aletátokúpnacenanemôžebyťtotožnásvýškou
škody. Z lustrácie vozidiel prostredníctvom VIN, zistil že motorové vozidlo má v súčasnosti evidenčné

číslo PK-851EC. Zuzana Džadžanová prepísala motorové vozidlo, a predpokladá, že tak urobila po
právoplatnosti rozsudku 17.2.2017 do 21.6.2017 v tomto medziobdobí prepísala dané motorové vozidlo.
Z poistnej zmluvy č. 0073013632 taktiež vyplýva, že bola uzatvorená a poistenie vzniklo dňa 23.6.2017.
Okresné riaditeľstvo mu umožnilo nahliadnuť do spisu z ktorého vyplýva, že teraz súčasný vlastník
motorového vozidla je žalobca ktorý disponuje s týmto motorovým vozidlom a užíva ho.

7. Písomným podaním doručeným súdu elektronicky dňa 15.06.2018 žalobca, k vyjadreniam a dôkazom
prezentovaným žalovanou stranou na pojednávaní dňa 07.05.2018 doručil vyjadrenie, ktorým uviedol,
že pokiaľ žalovaný poukazuje na otázku vlastníctva motorového vozidla a s tým spojenú otázku aktívnej
vecnej legitimácie, je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný v čase predaja predmetného

vozidla žalobcovi nebol jeho vlastníkom, v dôsledku čoho nemohlo vlastníctvo vozidla prejsť ani na
žalobcu. Skutočnosť, že žalobca mal previesť vlastníctvo na ďalšiu osobu je preto v danom prípade
nerozhodná, nakoľko tento, ako aj ďalšie prevody vlastníckeho práva sú v zmysle zásady nemo plus
iuris ad alíum transferre potest, quam ipse habet (každý môže na druhého preniesť iba toľko práva
koľko má) absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Vlastnícke právo k vozidlu svedčilo v rozhodnom

čase spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. IČO: 35 923 130, s ktorou Žalovaný po nadobudnutí
vlastníckeho práva k vozidlu uzavrel zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, na základe
ktorej si zabezpečil finančné prostriedky potrebné na zaplatenie kúpnej ceny vozidla. V súvislosti s
tvrdeniami právneho zástupcu žalovaného, v zmysle ktorých žalobca „prepísal“ vozidlo na kamarátku.
Otázka evidencie motorových vozidiel je právne bezvýznamná. Zápis držiteľa motorového vozidla

v evidencii vozidiel nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik vlastníckeho práva k motorovému
vozidlu. Pokiaľ je ku dnešnému dňu evidovaný ako držiteľ vozidla žalobca, je tomu tak na základe
iného právneho titulu, ako kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným. Žalobcovi vznikla škoda v
dôsledku trestného činu žalovaného. Podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa
17.2.2017, vyhláseného v trestnom konaní, č. k. 2T/48/2014 bol žalovaný uznaný za vinného z prečinu,

ktorým spôsobil poškodenému, t.j. žalobcovi škodu, a to vo výške 7.990,-€ (viď str. 2, výrok v bode
2. Trestného rozsudku). Žalovaný dopustil konania, ktoré je protiprávne, a v dôsledku ktorého vznikla
žalobcovi škoda už bolo právoplatne rozhodnuté už spomínanom trestnom konaní. Žalobca má za to,
že v zmysle ust. § 193 C.s.p, je súd týmito závermi viazaný vo svetle čoho je argumentácia žalovaného
ohľadne absencie aktívnej legitimácie bezpredmetná. Škoda spôsobená žalobcovi pozostáva z kúpnej

ceny zaplatenej žalovanému, z hodnoty vykonanej opravy, a ušlého zisku získaného z budúceho
predaja opraveného vozidla. Skutočnosť, či kúpna cena bola žalovanému zaplatená priamo, alebo
prostredníctvom sprostredkovateľa je z hľadiska posúdenia zodpovednosti žalovaného za škodu bez
právneho významu.

8. Na pojednávaní konanom dňa 01.10.2018 právny zástupca žalobcu zabezpečil prítomnosť svedka
za účelom odborného vyjadrenia, za aké kúpne ceny sa dané motorové vozidla predávajú, nakoľko
žalovanýspochybnildanúvýškuškody.Právnyzástupcažalovanéhonamietolvýsluchsvedka,zdôvodu,že svedok nemá odborné vzdelania a nevie sa vyjadriť ohľadom výšky škody, kde aj sám žalobca uvádza
v trestnom konaní, v zápisnici výsluchu svedka aká bola dohodnutá kúpna cena.

9. Žalobca na pojednávaní uviedol, že kúpnu zmluvu uzatvoril s treťou osobou, nakoľko vedel, že
nie je vlastníkom vozidla žiadal overenú kúpnu zmluvu a plnú moc na prepis motorového vozidla,
pričom zaplatil kúpnu cenu 2.050 Eur, po kúpe investoval do vozidla zhruba 3000 Eur. Vozidlo kúpil za
účelom opravy a následného predaja. Vozidlo kupoval v dobrej viere s tým, že nie je zaťažené právami
tretej osoby. V súčasnosti je evidovaný ako vlastník vozidla a týmto aj disponuje, nakoľko ho kúpil od

leasingovej spoločnosti. Žalobca predložil dohodu o urovnaní na nahliadnutie z ktorej vyplýva, že
predávajúci je Consumer Finance Holding, a.s. a Zuzana Džadžanová kupujúca, ktorá tam figuruje,
pretože spoločnosť chcela, aby tam bola zapísaná, nakoľko bola zapísaná v technickom preukaze, aby
nevznikli problémy. Zuzana Džadžanová bola vlastníkom v období 09.01.2013 do 21.06.2017. Žalobca
bol vlastníkom vozidla od 21.6.2017, kde po prepise bolo vozidlo vyradené z evidencie. Nachádza sa
v tom istom stave ako pred rokom. Nachádza sa v takom stave ako v deň odhlásenia z evidencie,

nechýba tam jediná súčiastka. Kúpil opäť motorové vozidlo za sumu 500 Eur s tým, že nie sú žiadne
možnéinénávrhyareklamácie.ZuzanaDžadžanovábolaevidovanáajvoveľkomtechnickompreukaze,
žalobca mal kúpno-predajnú zmluvu ako vlastník, Zuzana Džadžanova bola ako držiteľka. Spoločnosť
KG outsourcing zanikla ex offo, preto komunikoval so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a
dohodli sa na sume 500 Eur, nakoľko do motorového vozidla investoval, lebo bolo búrané.

10. Podaním doručeným súdu osobne dňa 14.11.2018 právny zástupca žalovaného doručil súdu
stanoviskokuskutočnostiamprednesenýmnapojednávaníkonanomdňa01.10.2018.Žalobcapoukázal
na ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom žalobca v právnom zastúpení tvrdí, že
o tom kto je škodca sa dozvedel až po vyhlásení rozsudku dňa 06.04.2015 v konaní 2T 48/2014.

Podľa zápisníc z výsluchov žalobcu zo dňa 23.03.2013, 26.03.2013 a 30.04.2013, kedy žalobca si
uplatnil nárok na náhradu škody podľa ustanovenia § 46 ods. 3 Trestného poriadku a súčasne už
26.03.2013 mal vedomosť o osobe škodcu. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.09.2014 si
žalobca právo na náhradu škody neuplatnil, ale žiadal, aby mu bolo vrátené motorové vozidlo. Vzhľadom
na nejasné vlastnícke vzťahy k predmetnému vozidlu bolo toto dňa 23.03.2013 uložené do depozitu

OR PZ v Pezinku. Vyšetrovateľka OR PZ v Pezinku vyzvala listom Spoločnosť Consumer Finance
Holding a žalobcu na uplatnenie si vlastníckeho práva. Spoločnosť Consumer Finance Hoding e-mailom
oznámila, že si neuplatňuje vlastnícke právo, ale podáva žalobu na finančné plnenie. Žalobca podal
dňa 17.10.2013 žalobu, ktorú neskôr vzal v celom rozsahu späť, zrejme z dôvodu, že vecná pasívna
legitimácia by bola na strane vlastníčky a držiteľky motorového vozidla Zuzany Džadžanovej. Vlastnícke

právo si uplatnil žalobou proti Zuzane Džadžanovej a žalobcovi na Okresnom súde Bratislava 5 sp. zn.
24C/371/2013. Pretože spoločnosť Consumer Finance Holding si neuplatnila vlastnícke právo, nebola
zapísaná ako vlastník a držiteľ, teda nemala vlastnícke právo k predmetnému vozidlu sa javí žalobcom
v právnom zastúpení predložená dohoda o opätovnej kúpe ako bezpredmetná v tomto konaní. Kúpno
- predajná zmluva zo dňa 31.12.2013 neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorou je kúpna cena. Žalobca

nepredložil žiadny relevantný doklad, že zaplatil sumu 2.050,- eur a ani v občianskoprávnom konaní
sp.zn. 24C/371/2013 nepredložil takýto doklad o zaplatení kúpnej ceny.( príloha č.8). Žalovaný ďalej
uviedol, že má za to, že nebola ani v trestnom ani v občiansko-právnom konaní žiadnym relevantným
dokladom preukázaná suma 3.000,- eur, ako uvádza žalobca v právnom zastúpení, a že táto nie je
škoda žalobcu, ale táto sa javí ako výdavok do cudzieho majetku, alebo ako bezdôvodné obohatenie

na strane vlastníčky a držiteľky motorového vozidla Zuzany Džadžanovej, ktorá v dobe od 09.01.2013
do 20.06.2017 predmetné vozidlo vlastnila. Vzhľadom na uvedené, ako aj skutočnosť, že žalobca je
vlastníkom a držiteľom tohto motorového vozidla je aj suma ušlého zisku tvrdená žalobcom v právnom
zastúpení irelevantná. Žalobca keď motorové vozidlo kúpil bol oboznámený s technickým stavom a teda
mal vedomosť, že musí vynaložiť finančné prostriedky na opravu. Žalobca v právnom zastúpení neustále

poukazuje na trestné konanie 2T/48/2014, pričom úmyselne opomína, že súd odkázal poškodených
podľa ustanovenia § 288 Trestného poriadku na občiansko-právne konanie, čo znamená, že súd
na základe výpovedí poškodených nemal daný podklad na vyslovenie povinnosti o náhrade škody
podľa ustanovenia § 287 Trestného poriadku. Žalobca v právnom zastúpení spochybňuje, že Zuzana
Džadžanová bola vlastníčkou a držiteľkou motorového vozidla, aj keď bola zapísaná v evidencii. Žalobca

v právnom zastúpení nemá právo robiť výklad, resp. spochybňovať zákon č. 8/2009 Z. z. Podľa tohto
zákona jednoznačne v ustanoveniach § 111 až 118 definovaná evidencia vozidiel, evidencia vlastníkov
a držiteľov. Ďalej je v týchto ustanoveniach upravený aj postup orgánu Policajného zboru a povinnosti
vlastníkov alebo držiteľov pri nahlasovaní zápisu zmien do tejto evidencie. Z uvedených ustanovení adokumentovzaslanýchORPZvPezinkuvyplývajednoznačne,žezavlastníkaadržiteľasajednoznačne
považuje Zuzana Džadžanová, a to v dobe od 09.01.2013 do 20.06.2017.

11. Žalovaný na pojednávaní dňa 19.11.2018 uviedol, že p. Kučeriaka splnomocnil len ohľadne poistky a
týchto vecí, vozidlo išlo k nemu do servisu keď bola dopravná nehoda. Zo strany p. Kučeriaka bol návrh
na predaj, kde povedal, že to bude treba upraviť ako celok, nakoľko na aute viazol úver preto vyžiadal
podklady od spoločnosti Quatro. Potom sa nevedel p. Kučeriakovi dovolať, nedvíhal mu telefón, začalo
mu to byť divné. Následne došlo k tej veci, že zbadal, že je vozidlo v autobazári, malo isté evidenčné

číslo. Ste v domnení v tom, že máte auto v servise a zrazu zistíte, že dané motorové vozidlo je zapísané
na p. Džadžanovú a ponúkané v bazári na predaj. Keď policajti prišli ku nemu domov tak im ukazoval
kúpne zmluvy, že ide o majetok jeho firmy. To bolo v ten istý deň 23.3.2013. Pán Kučeriak mu kúpnu
cenu za motorové vozidlo neodovzdal. Pána Jakubca v živote nevidel. Podpis na kúpnej zmluve bol
na matrike overený. Predmetom kúpnej zmluvy bolo motorové vozidlo, kde mu bolo povedané, že aby
kupujúci neodskočil od kúpnej zmluvy sa podpíše kúpno-predajná zmluva a potom sa doriešia veci.

Nakoľko bolo auto v danom čase nabúrané na riešenie poistnej udalosti bol pridelený p. Kučeriak.

12. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní 19.11.2018 uviedol, že žalovaný si druhým kľúčom
otvoril vozidlo a vtedy zistil, že v tieniacej clone z druhej strany je v osvedčení o evidencii časť I a II
uvedený vlastník Zuzana Džadžanová.

13. Žalovaný predložil súdu rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 24C/371/2013- 179 zo
dňa 04.02.2015, ktorým súd určil, že kúpno-predajná zmluva uzatvorená dňa 31.12.2012 medzi
predávajúcim Marekom Kajošom, r.č. 800611/7339, bytom Družstevná 8, Báhoň a kupujúcom Máriom
Jakubcom, r.č. 750831/6079, bytom Dukelská 35, Modra, je neplatná. Žalobca v danom konaní a to spol.

KG outsourcing, spol. s r.o., je vlastníkom osobného motorového vozidla Peugeot 407, EČV: BA 841 SX,
VIN: VF36DRHRH21709405, striebornej farby, rok výroby 2008. Uznesením č.k. 10Co/149/2015-204
Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil, a to z dôvodu, že
žalobca bol ku dňu 09.12.2015 vymazaný z obchodného registra a z dôvodu ex offo výmazu zanikol
bez právneho nástupcu.

14. Z odôvodnenia daného rozsudku č.k. 24C/371/2013- 179 vyplývam, že v danom konaní súd
vypočul svedkov Jána Kučeriaka, ktorý uviedol, že spol. KG outsourcing, spol. s r.o., dala vozidlo k
nim do servisu po havárii, malo sa opravovať, nemalo však havarijné poistenie a tiež p. Kajoš nemal
dosť peňazí na opravu, tento sa ho spýtal, či by vozidlo niekto nechcel. Auto muselo ísť na kontrolu

originality, kde pracuje jeho známa p. Pecová, ktorej spomenul, že vozidlo je na predaj. Následne p.
Pecová telefonovala, že jej spolupracovník má záujem, chcela vedieť aká je kúpna cena. Kontaktoval
p. Kajoša, ktorý sa vyjadril, že vozidlo môže byť predané za 2.500,-€. Keďže bolo treba zaplatiť kontrolu
originality, prepis a nejaké papiere, žalovaný v druhom rade navrhoval nižšiu predajnú cenu, a to v
rozpätí 2.000-2200, cena je uvedená na kúpnej zmluve. Nižšiu kúpnu cenu oznámil p. Kajošovi, tento

súhlasil, predmet kúpy po celý čas zostal v areáli pracoviska kontroly originality. Kúpnu zmluvu prevzal
od žalovaného 2/, boli vyplnené jeho iniciály ako kupujúceho, tiež zmluvu podpísal, predávajúci mal
dopísať svoju časť a overiť celú zmluvu aj so svojím podpisom. S p. Kajošom išli do Modry na matriku,
bol pri overovaní podpisu, všetko sa to udialo 31.12.2012. Po overení podpisu telefonoval žalovanému
v druhom rade a mali sa všetci traja stretnúť, stretnutie sa však neuskutočnilo. Zmluvu s overeným

podpisom aj vyplneným predávajúceho dal žalovanému v druhom rade, spolu s plnou mocou, ktorú mu
udelil žalobca na prepis vozidla na dopravnom inšpektoráte, vozidlo s dokladmi aj kľúčmi zostalo v areáli
kontroly originality. Žalovaný v druhom rade mu dal peniaze do ruky, hneď v ten deň, teda 31.12.2012
dal peniaze p. Kajošovi. Keď bral peniaze od žalovaného v druhom rade, v aute sedela p. Pecová,
ktorá videla, že peniaze od p. Jakubca zobral. Za p. Kajošom išiel sám a peniaze mu odovzdal. Nemal

písomné poverenie od p. Kajoša na celú transakciu, len ústne. Nevie, prečo nie je na kúpnej zmluve
uvedená kúpna cena, nesledoval to. Mal vedomosť, že vlastníkom vozidla je právnická osoba, že časť
vozidla bola financovaná cez úver v tom čase nevedel.
Svedkyňa Barbora Pecová do zápisnice súdu vypovedala, že koncom roku 2012 prišiel p. Kučeriak na
kontroluoriginality,kdeonapracuje,zovzájomnejdebatyvyplynulo,žežalobcachceautokvôlipeniazom

predať. Predaj inicioval p. Kučeriak, ona mala pocit, že vystupuje ako zástupca žalobcu. Žalovaný v
druhom rade ako kolega prejavil záujem o auto, sprostredkoval overenie kúpnej zmluvy na notárstve,
zmluvu priniesol p. Kučeriak, nemá vedomosť ako ju účastníci podpisovali ani kto zmluvu vypracoval.Bola prítomná, keď žalovaný v druhom rade odovzdával peniaze za auto p. Kučeriakovi, dal mu vyše
2.000,-€, ďalej nevie, čo sa s peniazmi dialo.
Svedkyňa Romana Kajošová, manželka konateľa žalobcu, vo svojej výpovedi uviedla, že nevedela o

zmluve medzi manželom a p. Jakubcom. Manžel spomínal, že firma je v zlom stave a nevládze splácať
auto, ktoré kúpil na leasing alebo pôžičku, nebolo platené v hotovosti. Auto bolo havarované, poisťovňa
neplnila a preto bol manžel nútený auto aj so záväzkom voči leasingovej spoločnosti posunúť niekomu
ďalšiemu. Pán Kučeriak auto opravoval, manželovi ponúkol, že má záujemcu na odkúpenie auta aj so
záväzkami, čo vie od manžela. Peniaze za auto manžel určite nedostal, vedela by o tom, hospodária

spoločne a predpokladá, že by jej o tejto skutočnosti povedal. Manžel sa lieči na mániodepresiu, jeden až
dva roky navštevuje pravidelne psychiatra a berie lieky, stalo sa, že urobil rozhodnutie, ktorého následky
si neuvedomil.
15. Splnomocnením zo dňa 31.12.2012 splnomocniteľ Marek Kajoš splnomocnil Mária Jakubca
na všetky právne úkony spojené s prihlásením a odhlásením motorových vozidiel na dopravnom
inšpektoráte,značkavozidlaPeugeot407,VIN:VF36DRHRH21709405,naObvodnomúradeprecestnú

dopravu a pozemné komunikácie v Pezinku.

16. Z kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 31.12.2012 vyplýva, že predávajúci Kajoš Marek, Družstevná 8,
Báhoň, r.č. 800611/7339 oboznámil kupujúceho Mária Jakubca, Dukelská 35, Modra, r.č. 750831/6079
o stave motorového vozidla a nezamlčal žiadne vady, o ktorých by vedel a mal kupujúceho oboznámiť,

a to vozidla zn. Peugeot 407, VIN: VF36DRHRH21709405, rok výroby 7.2.2008. Kupujúci prehlasuje,
že si uvedené vozidlo riadne prezrel, zistil všetky vonkajšie nedostatky, ktoré treba odstrániť, oboznámil
sa s technickým stavom vozidla, skontroloval funkčnosť všetkých funkcií. Predávajúci prehlasuje, že
na aute nie je záložné právo, leasing, úver a nemá naň nárok žiadna tretia osoba. Zmluva je opatrená
vlastnoručnými podpismi predávajúceho a kupujúceho, podpis predávajúceho je overený na matrike

v Modre dňa 31.12.2012. V texte zmluvy je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli na cene, ktorej
uvedenie v zmluve absentuje.

17. Zo zápisnice o výsluchu poškodeného Mária Jakubca zo dňa 23.03.2013 vyplýva, že dňa 31.12.2013
sa dohodol s pánom Kučeriakom na kúpe predmetného vozidla, ktoré bolo v tom čase nabúrané.

Kučeriaka videl v danom dni prvý krát. Motorové vozidlo chcel odkúpiť za podmienok spísania kúpnej
zmluvy, t.j. odkúpenie vozidla, avšak za podmienok, že pôvodný majiteľ s tým súhlasí a na zmluve
bude overený podpis. V tom čase vedel, že majiteľom vozidla nie je pán Kučeriak, ale Marek Kajoš,
auto je písané na jeho firmu. On mu zmluvu dal hneď na mieste, nakoľko ju mal pri sebe vytlačil
cez počítač s tým, že Kučeriak mu v ten istý deň prinesol majiteľom predmetného vozidla Marekom

Kajošom podpísanú zmluvu, overenú matrikou. Osobu Mareka Kajoša vôbec nepozná. Hneď v ten deň
31.12.2012 v Modre pred Mestkým úradom Kučeriakovi vyplatil na ruku za vozidlo 2050 Eur, pričom
bola prítomná Barbora Pecová. Po vyplatení sumy za vozidlo, ktoré bolo v tom čase v areáli Rozálka
zaparkované, išiel hneď pre neho.

18. Z rozsudku Okresného súdu 2T/48/2014 jeho odôvodnenia vyplýva, že žalovaný Marek Kajoš na
hlavnom pojednávaní vypovedal okrem iného, že čo sa týka kúpno predajnej zmluvy z 31.12.2012 bol
oslovený Kučeriakom, u ktorého mal motorové vozidlo Peugeot 407 v servise, nakoľko tento mal záujem
o prevod predmetného vozidla spolu so všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo Zmluvy
a Zmluvy o zabezpečení spoločnosti QuatroCar čo je forma spotrebného úveru. S týmto spoločnosť

QuatroCar súhlasila, poslal mu k tomu dokumentáciu, ktorá je k tomu potrebná, t.j. formuláre, ktoré bolo
treba vyplniť a zaslať na schválenie k takémuto úkonu. Osobu, ktorá mala záujem o prevod týchto práv
a povinností vyplývajúcich z uvedených zmlúv QuatroCar, ktorú mu sprostredkoval Kučeriak nepoznal,
ani nepozná a nikdy sa s ňou nestretol. Kučeriak navrhol, aby kupujúci si to nerozmyslel, že si ho
treba zabezpečiť formou kúpnej zmluvy, aby to vyzeralo dôveryhodne navrhol mu, aby si overil podpis.

Túto kúpnu zmluvu vypisoval Kučeriak, keďže mal predmetné motorové vozidlo v servise a keďže bol
aj poverený vyriešiť poistnú udalosť poisťovňou Kooperativa. Následne sa dozvedel, že predmetné
motorové vozidlo sa nachádza v Autobazáre Radeon, a vtedy si uvedomil, že zo strany Kučeriaka sa
udiali veci o ktorých, v tom čase nevedel a preto sa rozhodol, ako konateľ spoločnosti KG outsourcing,
s.r.o.,auto zoberie.

Mário Jakubec vo výpovedi na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že vyplatil Kučeriakovi 2050
Eur, pri tomto akte bola Barbora Pecová.
Ján Kučeriak na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že do hodiny ako obdržal finačné
prostriedky od kupujúceho tieto osobne odovzdal obžalovanému, nikto pritom nebol.Barbora Pecová na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že pri mestskom úrade v Modre Mário
Jakubec dal Kučeriakovi peniaze, a to viac ako 2000 eur.
Romana Kajošová manželka obžalovaného uviedla, že nemá vedomosť, že v uvedený deň tretíkrát

Kučeriak už u nich nebol a rovnako nemala vedomosť o tom, že by jej manželovi dával nejaké finančné
prostriedky. Keďže majú spoločnú domácnosť, tak spolu ekonomicky hospodária, v prípade, ak by
manžel dostal finančné prostriedky od Kučeriaka, tak o týchto veciach by jej manžel určite povedal a
taktiež nedošli ani neskôr žiadne finančné prostriedky od Kučeriaka.

19. Podľa histórie vlastníkov vozidla zn. Peugeot 407, EČV: BA 841 SX, VIN: VF36DRHRH21709405
v čase od 7.2.2008 do 8.8.2012 bola evidovaná ako vlastník vozidla spoločnosť BUSINESS LEASE
SLOVAKIA s.r.o., v čase od 07.02.2018 do 08.08.2012, spoločnosť AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s.
od 08.08.2012 do 09.01.2012, od 09.2013 do 21.06.2017 Zuzana Grebeči Džadžanová, od 21.06.2017
Mário Jakubec.

20. Podľa §39 Občianskeho zákonníka /OZ/ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa §37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

22. Podľa §40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

23. Podľa §40 ods. 3 veta prvá OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou;

ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis
ustanovuje inak.

24. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník skr. „OZ“)
každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a

životnom prostredí.

25. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

26. Podľa § 442 ods. 1 a 3 OZ, hrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda

sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda
uvedením do predošlého stavu.

27.Podľa§442ods.4OZ,akbolaškodaspôsobenáúmyselnýmtrestnýmčinom,zktoréhomalpáchateľ
majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré

z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Exekučného poriadku
nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s
takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.

28. Podľa § 451 ods. 1 OZ, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

29. Podľa § 451 ods. 2 OZ, Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa § 288 Trestného poriadku, Ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie
povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže
poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného
treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak

je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a
identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri.31.Podľa§112OZ,Akveriteľvpremlčacejdobeuplatníprávonasúdealebouinéhopríslušnéhoorgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného

orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

32. Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku, Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený

uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

33. Pokiaľ ide o posúdenie návrhu žalobcu súd vychádzal z jeho obsahu. Právne posúdenie zistených
skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu („aura novit curia“).

34. Právna zástupkyňa žalobcu odôvodňovala výšku škody z rozsudku Okresného súdu Pezinok sp.
zn. 2T/48/2014 zo dňa 17.02.2017, z ktorého vyplýva výška spôsobenej škody. Kde súd poukazuje, že
v danom rozsudku bol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku žalobca ako poškodený odkázaný na
náhradu škody na civilný proces. To znamená, že v trestnom konaní sa nekonalo dokazovanie ohľadné
výšky škody, nakoľko by bola potreba vykonania ďalšieho dokazovanie, ktorá by presahovala potreby

trestného konania a predĺžilo by ho, a preto žalobca bol odkázaný nárokom na náhradu škody na civilný
proces, v ktorom sa bude dokazovať výška škody a či nárok poškodeného je dôvodný.

35. Žalovaný namietal premlčanie nároku na uplatnenie práva náhradu škody, kde vo vyjadrení z
12.11.2018 uviedol, že žalobca poukazuje na ustanovenie § 106 ods. 1 OZ pričom žalobca tvrdí, že

o tom kto je škodca sa dozvedel až po vyhlásení rozsudku zo dňa 06.04.2015 v konaní 2T 48/2014.
Žalovaný má zato z výsluchu žalobcu zo dňa 23.03.2013, 26.03.2013 a 30.04.2013, kedy si žalobca
uplatnil nárok na náhradu škody podľa ust. § 46 ods. 3 Trestného poriadku a súčasne už 26.03.2013
mal vedomosť o osobe škodcu. Súd mal za preukázané, že žalobca si v trestnom konaní podľa §
46 ods. 3 Trestného poriadku uplatnil nárok na náhradu škody, kde v zmysle § 112 OZ premlčacia

doba počas daného konania neplynie. Žalobca nemohol mať vedomosť počas konania, či sudca
rozhodne o jeho výške škody, alebo ho odkáže na civilné konanie, v prípade podania žaloby na súd na
náhradu škody pred odkázaním na civilný proces, by išlo o predčasné podanie. Po skončení trestného
konania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený žalobca
bol vyrozumený o skončení konania, beh premlčacej doby pokračuje. Rozsudok sp. zn. 2T/48/2014

nadobudol právoplatnosť dňa 17.02.2017, žalobca podal žalobu na súd dňa 09.05.2017, čo vyplýva, že
nárok žalobcu podľa § 106 OZ, ani podľa § 107 OZ, nie je premlčaný.

36. Žalovaný namietol aktívnu legitimáciu žalobcu, a to z toho dôvodu, že vlastníkom a držiteľom
predmetného vozidla bola uvedená Zuzana Grebeči Džadžanová Žalovaný poukázal na zákon č.

08/2009 cestný zákon, a to, že Zuzana Grebči Džadžanová bola vlastníkom motorového vozidla. V
zmysle § 2 ods. 2 písm. c) cestného zákona, je držiteľom vozidla osoba zapísaná v osvedčení o
evidencii časť I a II. časť ako držiteľ osvedčenia, alebo takáto osoba zapísaná v osvedčení o evidencii
vydanom v cudzine. Otázka vlastníctva v tomto konaní je irelevantná nakoľko žalovaný v čase prevodu
motorového vozidla nebol vlastníkom motorového vozidla, keďže k motorovému vozidlu mala vlastnícke

právo spoločnosť Consumer Finnace Holding a.s. a teda nemohol previesť vlastnícke právo k danému
vozidlu, keďže mu nesvedčalo a preto nenadobudol vlastnícke právo k vozidlu ani žalobca. Súd dospel
k záveru, že žalobca bol v konaní aktívne legitimovaný na podanie žaloby čo vyplýva z kúpnej zmluvy,
nakoľko v prípade platne uzavretej zmluvy, by svedčalo vlastnícke právo žalobcovi.

37. Súdmalzapreukázané,žežalovanýakokonateľspoločnostiKGOutsorcinguzavreldňa03.08.2012
so spoločnosťou AAA Auto, a.s. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva
k motorovému vozidlu zn. Peugeot 407 za kúpnu cenu 7146 Eur, žalovaný uzavrel súčasne so
spoločnosťou Consumer Finnace Holding a.s. zmluvu o zabezpečení, kde súčasťou zmluvy bol aj
zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k vozidlu v prospech spoločnosti. Dané nerozporovala počas

konania ani jedna strana sporu.

38. Žalobca si žalobou uplatňoval náhradu škody vo výške 7990 Eur, nakoľko vozidlo bolo ponúkané
na predaj za sumu 7990 Eur, žalovaný následne dňa 23.03.2013 vozidlo žalobcovi z areálu autobazáruukradol.Vozidlobolovyšetrovateľom bezprostrednezaistené.Žalobcavpísomnompodaníz08.10.2018
odôvodnil výšku škody tým, že keďže žalobca kupoval vozidlo za účelom ďalšieho predaja, jeho škoda
spočíva z kúpnej ceny vynaloženej 2050 Eur, opravy motorového vozidla vo výške cca 3000 Eur, ušlého

zisku vo výške 2940 Eur.

39. Všeobecnú zodpovednosť za náhradu škody je možné charakterizovať ako subjektívnu
zodpovednosť s predpokladaným zavinením škodcu. To znamená, že dôkazné bremeno spočívajúce
v povinnosti preukázať, že škodu spôsobil škodca (žalovaný), existenciu škody a jej výšku zaťažuje

poškodeného t.j. žalobcu. O všeobecnú zodpovednosť podľa OZ pôjde len vtedy, ak sú kumulatívne
plnené predpoklady:

A) Vznik škody, považuje sa za majetkovú ujmu vyjadrenú v peniazoch. Žalobca najprv odôvodňoval
škodu vo výške 7990 eur, nakoľko za danú sumu ponúkal prostredníctvom Autobazáru RADEON
motorové vozidlo na predaj. Súd poukazuje, že pokiaľ ide o výšku škody vo výške 7990 eur, ide o

dohodnutú kúpnu cenu s autobazárom, čo je na slobodnej vôli zmluvných strán. Kde výška škody
nemôže byť totožná s dohodnutou kúpnou cenou za ktorú chcel žalobca motorové vozidlo predať, to
znamená, že dohodnutá kúpna cena sa nerovná skutočnej výške škody. Ide o dohodnutú kúpnu cenu,
za akú mal úmysel žalobca dané motorové vozidlo predať. Následne žalobca špecifikoval výšku škody,
ktorá pozostáva zo súm 2050 eur kúpna cena motorového vozidla, náklady na opravu cca 3000 eur,

ušlý zisk 2940 Eur. Súd poukazuje, že v kúpno-predajnej zmluve absentuje kúpna cena, čo je jednou z
podstatnýchnáležitostikúpnejzmluvy. Žalobcasiuplatnilškoduajvovýškecca3000eur,atozanáklady
na opravu motorového vozidla. V kúpnej zmluve bolo uvedené, žalobca ako kupujúci mal vedomosť o
technickom stave motorového vozidla, to znamená, že žalobca mal vedomosť o tom, že bude musieť
vynaložiť finančné prostriedky na opravu motorového vozidla, a to aj z toho dôvodu, že bolo nabúrané.

Žalobca škodu spočívajúcu v nákladoch na opravu motorového vozidla v konaní nepreukázal, zároveň
vynaložené náklady, ktoré žalobca vynaložil na opravu motorového vozidla nepreukazujú výšku škody,
ktorá bola spôsobená v dôsledku trestného činu žalovaného. Išlo o náklady, ktoré žalobca vynaložil na
základe svojho uváženia. Výšku ušlého zisku, ktorá mala byť podľa žalobcu vo výške 2940 Eur, ako
zisk z budúceho predaja motorového vozidla žalobca taktiež nepreukázal, že by sa majetok žalobcu

v danej výške zväčšil, ak by nedošlo k škodnej udalosti. Vynaložené finančné prostriedky na kúpu
vozidla, vynaložené finančné prostriedky na opravu vozidla, znemožnenie jeho predaja odcudzením
nepredstavuje skutočnú majetkovú ujmu, ktorá by predstavovala skutočnú výšku škody.

B) Protiprávnosť konania resp. porušenie právnej povinnosti ako predpoklad zodpovednosti za škodu

je označované konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, teda konanie, ktoré porušuje
hmotnoprávne vzťahy, kde daný protiprávny úkon žalovaného vyplýva a bol preukázaný z rozsudku
2T 48/2014 bod 2,

C) Zavinenie škodcu bolo dokázané v trestnom konaní, ktorým bol žalovaný uznaný vinným aj z prečinu

krádeže,

D) príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody, žalobca nepreukázal. Žalobca k
príčinnej súvislosti poukázal, že konanie žalovaného je v priamej príčinnej súvislosti medzi vznikom
škody. Keďže žalovaný odcudzil motorové vozidlo, je jeho protiprávne konanie príčinou vzniku škody.

Ak by žalovaný skutok neuskutočnil, škoda by nevznikla. Nakoľko žalobca nepreukázal výšku škody,
ktorá mu odcudzením motorového vozidla vznikla, a preto súd nemal za preukázané príčinnú súvislosť
medzi konaním žalovaného a vznikom škody, s prihliadnutím aj na to, že motorové vozidlo, ktoré bolo
policajnými orgánmi zaistené, bolo žalobcovi následne vydané. Žalobca motorovým vozidlom riadne
disponuje, kde následne na pojednávaní uviedol, že motorové vozidlo vyradil z evidencie.

40. Podmienky pre vznik práva na náhradu škody sú kumulatívne, teda musia byť splnené súčasne.
Keďže nebol preukázaný jeden z atribútov zodpovednosti za škodu a to vznik škody, ktorá podľa
tvrdenia žalobcu mala vzniknúť v dôsledku trestného činu žalovaného, a preto súd už nemusel skúmať
protiprávnosť konania, zavinenie škodcu, najmä príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti

a vznikom škody. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá
z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Ak teda žalobca tvrdil, že
konaním žalovanému mu vznikla škoda, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť relevantné dôkazy
na preukázanie tejto skutočnosti.41. Z kúpno - predajnej zmluvy 31.12.2012 vyplýva, že danú zmluvu uzavrel ako predávajúci Marek
Kajoš ako fyzická osoba, čomu svedčia generálie na uvedenej zmluve, nebola uzavretá ako konateľ

spoločnosti v zmysle podmienok uvedených v obchodnom registri. Konateľ spoločnosti KG outsourcing
sa v zmluve o zabezpečení zavial, že do 21 dní riadne prepíše na Dopravnom inšpektoráte v
BratislaveakovlastníkaspoločnosťQuatroCar-ConsumerFinanceHolding,a.s.čoneurobil.Nazáklade
uvedeného žalovanému nesvedčalo vlastnícke právo k motorovému vozidlu, preto ani nemohol na
iného previesť viac práv ako mal sám. Súd zároveň konštatuje, že kúpnej zmluve absentuje podstatná

náležitosť, a to údaj o kúpnej cene, alebo dohoda zmluvných strán týkajúc sa kúpnej ceny, čo robí zmluvu
neplatnou.Zdôvoduabsolútnejneplatnostiprávnehoúkonupredmetnejkúpnejzmluvyžalobcanemohol
nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu. Taktiež súd nemal za preukázané,
že zaplateniu kúpnej ceny kupujúcemu prišlo, svedecká výpoveď Peckovej preukázala len odovzdanie
peňazí Kučeriakovi zo strany žalobcu, ale odovzdanie peňazí žalovanému nebolo preukázané, nakoľko
žalovaný na pojednávaní poprel, že by mu Kučeriak ako sprostredkovateľská osoba odovzdala kúpnu

cenu. Z odôvodnenia rozsudku sp. zn. 2T 48/2014, ako aj sp. zn. 24 C 371/2013 vyplynulo, že žalobca
odovzdal finančné prostriedky Kučeriakovi, čo vyplýva aj z výpovede svedkyne Barbory Pecovej, ale
nemal súd za preukázané, že by Kučeriak odovzdal finančné prostriedky žalovanému. Svedok Kučeriak
na hlavnom pojednávaní v trestnom konaní uviedol, že „do hodiny ako obdržal finančné prostriedky
od kupujúceho, tieto osobne odovzdal žalovanému“. Svedkyňa Barbora Pecová bola prítomná iba pri

odovzdávaní finančných prostriedkov pred mestským úradom v Modre, kde žalobca odovzdal finančné
prostriedky Kučeriakovi, kde uviedla, že to bolo viac ako 2000 eur, kde z odôvodnenia rozsudku sp.
zn. 24C/371/2013 pri výpovedi ako svedkyňa uviedla, že ďalej nevie, čo sa s peniazmi stalo. Manželka
žalovaného Romana Kajošová ako svedkyňa na hlavnom pojednávaní v trestnom konaní potvrdila,
že dňa 31.12.2012 prišiel Kučeriak ku ním domov s cieľom overiť podpis. Tretíkrát Kučeriak už u

nich nebol a rovnako nemala vedomosť o tom, že by jej manželovi dával nejaké finančné prostriedky.
Keďže majú spoločnú domácnosť, tak spolu ekonomicky hospodária a v prípade, ak by manžel dostal
finančné prostriedky od Kučeriaka, tak o týchto veciach by jej manžel určite povedal a taktiež nedošli
ani neskôr žiadne finančné prostriedky od Kučeriaka. Absencia dohodnutia kúpnej ceny, ako podstatnej
náležitosti kúpnej zmluvy, podľa § 39 OZ spôsobuje absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. V kúpnej

zmluve absentuje kúpna cena a súd nemal preukázanú ani dohodnutú kúpnu cenu a zároveň súd nemal
za preukázané, že žalovanému boli finančné prostriedky odovzdané. Taktiež žalobca nepredložil súdu
žiaden iný doklad o zaplatení sumy 2050 Eur žalovanému.

42. Na základe vyššie uvedeného súd uzavretú kúpnu zmluvu medzi žalobcom a žalovaným považuje

za neplatný právny úkon, aj z dôvodu, že žalovaný v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol vlastníkom
predmetného motorového vozidla a podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka, iba vlastník
veci je zo zákona oprávnený nakladať s predmetom svojho vlastníctva tak, ako sám uzná za vhodné
a v zmysle zásady občianskeho práva, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má sám.
Žalobca nemohol uzatvorením kúpnej zmluvy právne účinným spôsobom nadobudnúť vlastníctvo

od nevlastníka, teda subjektu práva, ktorý v čase uzatvárania kúpnej zmluvy sám nedisponoval s
vlastníckym právom k predmetu kúpy- predmetnému motorovému vozidlu. Pre vznik zodpovednosti za
bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým
protiprávnym úkonom (napríklad trestným činom krádeže alebo sprenevery), aj keď to nie je vylúčené.
Je neprípustné, aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny

dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musel obohatenie vydať.
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Nakoľko zmluva bola
od samého počiatku neplatná, žalobca sa mohol domáhať peňažného plnenia len titulom bezdôvodného
obohatenia. Žalobca nepreukázal súdu, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil v sume 2050 Eur, čo
mala predstavovať kúpna cena za motorové vozidlo, nakoľko žalovaný uviedol, že kúpnu cenu za

motorové vozidlo od Kučeriaka nedostal. Žalobca nepreukázal, že finančné prostriedky vo výške 2050
Eur Kučeriakovi odovzdal, a preto na základe vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

43. Súd návrhy na doplnenie dokazovania zamietol, a to vypočutie svedka Milana Žiačika, pracujúceho v
Autobazáre, ktorý by súdu vedel iba preukázať aká bola zmluvne dohodnutá predajná cena motorového

vozidla Peugeot 407, kde výška škody nemôže byť totožná s dohodnutou kúpnou cenou. Taktiež súd
zamietol vypočutie svedkov Jána Kučeria, Barbory Pecovej, Romany Kajošovej, nakoľko ich výpoveď
vyplýva z rozsudku Okresného súdu Pezinok 2T/48/2014, ako aj 24C/371/2013, opätovné vypočúvanie
svedkov súd považoval za nadbytočné a nehospodárne.44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47.Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdpodľavyššiecitovanýchzákonnýchustanovenítak,ženárokna
ich náhradu priznal v plnom v rozsahu žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).