Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. február 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416216376
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4416216376.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: Platiť
sa oplatí s. r. o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpený Jakubčák, advokátska
kancelária, s. r. o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706 proti žalovanej: Z. D., nar. XX.
XX.XXXX,T.G.I.XX,T.F.,ozaplatenie273,30euraspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudku

Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 5. decembra 2017 č. k. 18C/284/2016-44 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade
trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 182,44 eura, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 104,10 eura od 26. 10. 2013 do

zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 78,34 eura od 26. 11. 2013 do zaplatenia,
do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,50%, o výške trov konania súd
rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil
ustanoveniami § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 3, 5, § 53a
ods. 1, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, 2, § 101 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia

vlády č. 87/1995 Z. z., § 219 ods. 3, § 290, § 297 písm. b/, § 259, § 470 ods. 1 CSP, § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že žalobca sa cestou svojho právneho zástupcu žalobou
doručenou na súd dňa 26. 09. 2016 (elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu), dodatočne
doručenou poštou 29. 09. 2016, domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
273,30 eura s príslušenstvom a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu
- spoločnosť Slovak Telecom a. s. uzavrela so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb,

na základe ktorej sa žalovaná zaviazala uhrádzať odplatu za poskytované služby. Zmluvu uzavretú
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou možno považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Z
listinných dôkazov doložených v spise mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v súlade s ustanoveniami zákona číslo
351/2011 Z. z. v platnom znení. Súd mal preukázané, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu
voči žalovanej bola žalobcovi postúpená v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na otázku premlčania, ktorou je súd povinný zaoberať sa ex offo s prihliadnutím na § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. bolo potrebné určiť, či na posúdenie právnych vzťahov vyplývajúcich zo
zmluvy o poskytovaní verejných služieb je potrebné použiť ustanovenia Obchodného zákonníka alebo
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zákonom číslo 102/2014 Z. z. bol okrem iného novelizovaný
aj § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to v zmysle, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa prednostne vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali

použiť normy obchodného práva. Účinnosť novely § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nastala od 01.
04. 2015. Súd teda v otázke premlčania zobral do úvahy úpravu podľa Občianskeho zákonníka. Tak,ako je uvedené v § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch súd
okrem iného ex offo prihliadne aj na premlčanie nároku. Súd teda považoval pohľadávku žalobcu voči
žalovanému, vyfakturovanú faktúrou číslo 7309345519, splatnú dňa 25. 09. 2013 na sumu 90,86 eura,

za premlčanú a žalobu v tejto časti zamietol. Vo zvyšnej časti - teda u faktúr, ktoré premlčané neboli, súd
žalobe vyhovel. Úroky z omeškania, ktoré žalobca požadoval z uvedených faktúr boli, čo do dátumu, od
kedy boli uplatnené a výšky, v akej boli uplatnené, v súlade so zákonom. O trovách konania súd rozhodol
v súlade s § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na § 262 ods. l CSP. Čistý úspech žalobcu v konaní bol
33,50%, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,50%.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania
napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca. Vytkol súdu prvej inštancie, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Podstata nesprávnosti rozhodnutia spočíva v nesprávnom určení posledného dňa, kedy
sa právo premlčí. Namiesto správneho určenia, že posledný deň premlčacej lehoty je 26. 09. 2016 -
pondelok,súdnesprávneurčildeň25.09.2016-nedeľa.Súdtedanesprávneurčilkoniechmotnoprávnej
lehoty tak, že túto nesprávne posunul skôr na 25. 09. 2016, pričom táto skončila dňa 26. 09. 2016.

Zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku nevyplýva možnosť posunúť okamih doručenia
podania v elektronickej podobe tak, že podanie odoslané a doručené súdu v nedeľu sa považuje za
podanie doručené súdu neskôr, v najbližší pracovný deň. Namietal, že súd prvej inštancie popri ním
napádanej nesprávnosti neodôvodnil to, ako a prečo určil posunutie hmotnoprávnej lehoty na 25. 09.
2016 a prečo uviedol, že žaloba bola súdu doručená dňa 26. 09. 2016. Ústavnoprávna povinnosť

súdu dostatočne odôvodniť súdne rozhodnutie vyplýva z Dohovoru, Ústavy SR aj Listiny základných
práv a slobôd. Analyzovanie povinnosti súdu vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania má pre
právnu prax veľký význam. Ústavný súd SR má totiž právomoc preskúmavať ústavnosť rozhodnutí
všeobecných súdov a už mnohokrát zrušil rozhodnutia všeobecných súdov práve z dôvodu, že sa
súdy dostatočne nevyrovnali s argumentmi účastníkov konania a tým porušili základné právo na

spravodlivý proces. Tiež Európsky súd mnohokrát vyslovil porušenie práva na spravodlivý proces
preto, že rozhodnutia vnútroštátnych súdov sa nevyrovnali s argumentmi účastníkov konania. Uvedenie
dôvodu pre prijatie alebo odmietnutie argumentu účastníka konania je vlastne tiež argumentáciou - a
to uvádzaním argumentov reagujúcich na argumenty účastníka konania. Argumenty súdu uvedené pre
odmietnutie argumentov účastníka konania musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne -

aby naozaj smerovali k vyvráteniu alebo spochybneniu argumentov účastníkov konania. Za arbitrárne
zaoberanie sa argumentmi možno považovať napríklad konštatovanie súdu, že argumenty účastníka sú
nesprávne alebo irelevantné, bez toho, aby súd dostatočne vysvetlil, prečo ich považuje za nesprávne
alebo irelevantné. V súčasnej dobe sa otázka, akým spôsobom má byť vypracované odôvodnenie
rozsudku nepovažuje za spornú. V rámci rozhodovacej praxe súdov a právno-teoretických úvah bolo

vytvorené množstvo materiálov komplexne riešiacich danú problematiku. Napadnutý rozsudok tak podľa
jeho názoru vykazuje znaky arbitrárnosti a nie je preskúmateľný, kedy súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom uvedené zakladá aj porušenie
ústavnýchprávžalobcunasúdnuainúprávnuochranu.Logickýmpostupomvmedziachzákonabymalo

byť jeho zrušenie odvolacím súdom a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd musí v rámci
odôvodnenia svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v
rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre účastníkov konania,
ale aj pre verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. V
skúmanom prípade závery súdu nespĺňajú dané podmienky, keď aj absentuje popis myšlienkového

postupu, ktorými k nim súd dospel, čím sa rozhodnutie javí ako nepreskúmateľné. Navrhol, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku zmenil tak, že žalovaného zaviaže i na
zaplatenie sumy vo výške 90,86 eura spolu s 5.00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 90,86 eura od
26. 09. 2013 do zaplatenia, ako i náhrady trov konania, alternatívne, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§
379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom

zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania je potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods.
1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 273,30 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 90,86 eura od 26. 09. 2013 do zaplatenia, zo sumy 104,10 eura

od 26. 10. 2013 do zaplatenia, zo sumy 78,34 eura od 26. 11. 2013 do zaplatenia, ako i náhrady trov
konania.Zodôvodneniažalobyvyplýva,žežalobcanadobudolpohľadávkuvočižalovanejodpôvodného
veriteľa - Slovak Telekom a. s., a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.
08. 2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 03. 09. 2015. Právny predchodca
žalobcu a žalovaná sa na základe zmluvy o poskytnutí verejných služieb, resp. zmluvy o pripojení
dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanej poskytovať v nich vymedzené služby

a žalovaná bude uhrádzať odplatu za poskytnuté služby. Jednalo sa o mobilné služby, ku ktorým bolo
pridelené telefónne číslo XXXXXXXXX. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej za poskytnuté
služby faktúry, ktoré však žalovaná neuhradila riadne a včas, pričom k úhrade zostáva dlh žalovanej
v sume 90,86 eura na základe faktúry č. 7309345519, splatnej dňa 25. 09. 2013, v sume 104,10
eura na základe faktúry č. 7310532964, splatnej dňa 25. 10. 2013, v sume 78,34 eura na základe

faktúry č. 7311718229, splatnej dňa 25. 11. 2013. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v
rozsahu sumy 90,86 eura spolu s príslušenstvom zamietol, keď k takémuto záveru dospel z dôvodu, že
prihliadnuc na ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. posudzoval premlčanie nároku žalobcu ex offo
a nárok žalobcu v tomto rozsahu považoval za premlčaný.

6. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republiky viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný

podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

7. Súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobcu vychádzal z ustanovenia § 5b Zákona
o ochrane spotrebiteľa účinného v čase rozhodovania, avšak odvolací súd musí v rámci svojej

rozhodovacej činnosti prihliadať aj na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 5. februára 2018 sp. zn.
PL. ÚS 11/2016, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov SR dňa 27. 09. 2018 a ktorým vyslovil, že
ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl.
46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Hoci, ústava a zákon o ústavnom

súde nemajú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade vydaného pred
právoplatným skončením konania, treba dôjsť k jednoznačnému záveru, že v týchto veciach nastávajú
hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex
tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu, potom a fortiori to musí tak byť
vo veciach neskončených právoplatne v momente uverejnenia nálezu o nesúlade. Opačný výklad je

priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu
právnej istoty (Nález Ústavného súdu SR z 20. decembra 2006 sp. zn. I. ÚS 316/06-37).

8. Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca ustanovenie § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej
republiky neuvedie ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov do súladu s čl. 46
ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia
tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.

9. Vo vzťahu k vyššie uvedenému Nálezu Ústavného súdu SR je zrejmé, že aplikáciou ustanovenia § 5b
Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie prihliadal napremlčanie ex offo, bez námietky premlčania, keď v súčasnosti nie je možné na aplikáciu ustanovenia
§ 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa prihliadať. Z uvedeného dôvodu dospel odvolací súd k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku (ako i v súvisiacom výroku o

náhrade trov konania) je potrebné s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

10. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne vec prejednať, výsledky celého konania náležite zhodnotiť

a potom o veci rozhodnúť.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).