Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010505
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3813010505.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.

Romana Hargaša a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému D. I. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 20. februára 2019 prejednal
odvolanie obžalovaného D. I. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. januára 2018,
sp.zn.2T/140/2013, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. por. sa napadnutý rozsudok z r u š u j e v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný D. I., nar.XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T., G. cesta XX/

XXXX, okres D. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry
Prievidza zo dňa 18.07.2013, sp.zn.1Pv/984/12-17 pre skutok právne posúdený ako prečin ublíženia na
zdraví podľa § 158 Tr. zák., ktorý mal spáchať na skutkovom základe, že

dňa 16. 07. 2012 v čase o 18,30 h viedol po ceste I/XX smerom od mesta D. do T. okres D. motocykel
zn. Ducati Monster evidenčné číslo R. a to v ľavom jazdnom pruhu s dvoma jazdnými pruhmi, pričom v
kilometri176,5zdôvoduneprimeranejrýchlostikstavuapovahevozovky,akoajinýmokolnostiam,ktoré

mohol predvídať narazil s týmto motocyklom do pred ním idúceho motorového vozidla značky Suzuki
Swift SX4, evidenčné číslo D., ktoré viedol ako vodič A. G., čím porušil ustanovenie § 16 ods. 1, ods. 2,
Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho
A. G. utrpel zranenia - podvrtnutie stavcov v bedrovej oblasti a postraumatickú stresovú reakciu, ktoré
ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života počas 4 týždňov,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd odkazuje poškodených L. G., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX a
C. O., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom R., O. XXXX/XX s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. januára 2018, sp.zn.3T/140/2013 bol obžalovaný D.
I. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. na skutkovom základe, že
dňa 16. 07. 2012 v čase o 18,30 h viedol po ceste I/XX smerom od mesta D. do T. okres D. motocykel
zn. Ducati Monster evidenčné číslo R. a to v ľavom jazdnom pruhu s dvoma jazdnými pruhmi, pričom v
kilometri 176,5 z dôvodu závažného porušenia ustanovenia o dovolenej rýchlosti mimo obce, pričom išiel

rýchlosťou minimálne 126 km/h narazil s týmto motocyklom do pred ním idúceho motorového vozidla
značky Suzuki Swift SX4, evidenčné číslo D., ktoré viedol ako vodič A. G., čím porušil ustanovenie § 16
ods. 1, ods. 2, Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vdôsledku čoho A. G. utrpel zranenia - podvrtnutie stavcov v bedrovej oblasti a postraumatickú stresovú
reakciu, ktoré ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života počas 4 týždňov.

Za tento trestný čin bol obžalovaný D. I. odsúdený podľa § 158 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák.
k trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 12 mesiacov.
Súčasne okresný súd podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. mu uložil trest zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení na
hlavnom pojednávaní okresného súdu napadol odvolaním obžalovaný D. I. pre nesprávnosť výrokov
o vine a o treste.

Obžalovaný D. I. v písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu uviedol,

ženapadnutýrozsudokpovažujezanezákonnýanedôvodný.Takakouviedolvzáverečnejrečipoukázal
na to, že nespochybňuje skutočnosť, že v čase pred nehodou riadil motocykel nedovolenou rýchlosťou,
pričom vzhľadom na výrazné prekročenie rýchlosti nespochybňuje ani záver, že tým porušil dôležitú
povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona. Toto porušenie je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, pri
ktorej on sám utrpel vážne zranenia- podvrtnutie stavcov v bedrovej oblasti a posttraumatickú stresovú

reakciu mal utrpieť aj poškodený A. G.. Nesúhlasí s tým ako sa okresný súd vyporiadal s otázkou
priority porušenia povinností pri dopravnej nehode, keďže je presvedčený, že práve aj znaleckým
posudkom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline bolo konštatované nedanie prednosti
v jazde zo strany poškodeného ako prvotnej príčiny dopravnej nehody. Taktiež k tomu uviedol, že
otázka, či prvotnou príčinou dopravnej nehody bolo prekročenie rýchlosti z jeho strany alebo nedanie

prednostivjazdezostranypoškodenéhojeotázkouprávnou,nieodbornou,pričompristreteoznačených
príčin dopravnej nehody relevantná judikatúra pokladá za rozhodujúcu príčinu dopravnej nehody práve
nedanie prednosti v jazde. Z okolností prípadu je pritom evidentné, že nedanie prednosti v jazde
zo strany poškodeného G. nebolo spôsobené tým, že nesprávne vyhodnotil rýchlosť ním vedeného
motocykla (pre tento prípad uvažuje B.. L. D.. o prekročení dovolenej rýchlosti ako o prvotnej príčine

nehody), ale tým, že v čase v ktorom to malo význam sa vôbec nepresvedčil o tom, či mu dopravná
situácia za ním umožňuje prejsť s vozidlom do ľavého jazdného pruhu v smere jeho jazdy. Pre túto
alternatívu, ktorá je vzhľadom na výsledky dokazovania nesporne oveľa pravdepodobnejšia ako to,
že len nesprávne vyhodnotil jeho rýchlosť (vôbec ho totiž nezaregistroval, hoci ak by sa pozrel do
spätného zrkadla, zaregistrovať ho musel), už za prvotnú príčinu nehody prekročenie dovolenej rýchlosti

nemožno pokladať. Ďalej poukázal na to, že je rozhodujúce i posúdenie otázky, či poškodený A.
G. v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou utrpel zranenia zodpovedajúce ublíženiu na zdraví v
zmysle § 123 ods. 2 Tr. zák. Aj keď okresný súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že sa v rámci
posúdenia tejto otázky (tak ako mu to uložil odvolací súd v uznesení, ktorým zrušil jeho skôr vo veci
vydaný rozsudok), vyporiadal s námietkami obhajoby, obžalovaný s týmto tvrdením nesúhlasí, keďže

okresný súd vlastne iba zopakoval svoju skoršiu argumentáciu. Obhajoba naďalej namieta jednak to,
že objektívne konštatovanie poranenia A. G. spočívajúce v podvrtnutí stavcov v bedrovej oblasti nemá
vzhľadom na dobu liečenia, ktoré si toto zranenie vyžiadalo charakter ublíženia na zdraví v zmysle § 123
ods.2Tr.zák.,jednakto,žeposttraumatickústresovúsituáciuznalkyňaG..G.objektívnenezistila,aleto,
že ju poškodený utrpel pri dopravnej nehode konštatovala výlučne na základe poškodeným uvádzaných

subjektívnych údajov. S prihliadnutím na fakt, že tieto zdravotné problémy pri prvotných vyšetreniach
vôbec poškodený neuvádzal, je podľa jeho názoru potrebné v zmysle zásady „v pochybnostiach
v prospech obžalovaného“ dospieť k záveru, že vznik tejto zdravotnej ujmy u poškodeného nebol
preukázaný. To však znamená, že jeho konanie pre jeden z chýbajúcich objektívnych znakov nenapĺňa
všetky znaky skutkovej podstaty prečinu podľa § 158 Tr. zák. Domnieva sa preto, že okresný súd mal

predmetnú trestnú vec postúpiť príslušnému orgánu na prejednanie priestupku. Pre účely naplnenia
formálnych znakov prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. má za to, že nemalo byť jeho konanie
posúdené ako prečin vzhľadom na ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák., keďže so zreteľom na okolnosti
spáchania skutku, mieru zavinenia účastníkov dopravnej nehody a následky, je jeho nebezpečnosť
nepatrná. Opätovne v tomto smere poukazuje na výrazné spoluzavinenie zo strany poškodeného A. G.,

malú závažnosť zranení, ktoré v dôsledku dopravnej nehody na rozdiel od obžalovaného utrpel. Aj pri
takomto právnom posúdení veci mal okresný súd túto vec postúpiť na prejednanie priestupku. Pokiaľ
ide o uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá tak tento nepokladá za správny. Poukazuje
na to, že od skutku, za ktorý bol uznaný vinným rozsudkom okresného súdu uplynulo už takmer 6 rokova počas tejto doby sa správal ako zodpovedný vodič. Trest zákazu činnosti po takej dlhej dobe nespĺňa
požiadavku účelu trestu, pričom jeho pocit nespravodlivosti zvýrazňuje skutočnosť, že A. G. hoci výrazne
spoluzavinil dopravnú nehodu a spôsobil mu tak zranenia zodpovedajúce ťažkej ujme na zdraví, nebol

za svoje konanie vôbec postihnutý. Obžalovaný D. I. z vyššie uvedených dôvod navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil a vec postúpil príslušnému orgánu
na prejednanie priestupku.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor do konania verejného zasadnutia krajského súdu bližšie

písomne nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín navrhol odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť, nakoľko považuje napadnutý rozsudok
okresného súdu za zákonný a trest uložený obžalovanému za primeraný a spravodlivý.

Obžalovaný a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok a postupom podľa § 280 ods. 2 Tr. por. vec postúpil príslušnému orgánu
na prejednanie priestupku a pokiaľ ide o alternatívy, tak v celom rozsahu sa pridržali písomného
odôvodnenia odvolania.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na verejnom zasadnutí dňa 20. februára 2019 na podklade podaného odvolania obžalovaným D.
I., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie

obžalovaného D. I. je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolania obžalovaného vyplýva, že odvolanie neobsahuje

žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu
chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym
spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci.

Okresný súd v súlade s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn.3To/9/2015 zo dňa 23.
septembra 2015, ktorým krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. zrušil predchádzajúci
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, doplnil v úplnom súlade s uznesením krajského súdu doteraz vykonané
dokazovanie výsluchmi znalcov B.. L. I., V.., B.. D. G., pribral po vypočutý týchto znalcov na

preskúmanie ich znaleckých posudkov znalecký ústav v odbore doprava cestná, a to Ústav súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, oboznámil znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity č.55/2017 a vypočul na hlavnom pojednávaní za znalecký ústav doc. B.. L., D..
Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že závery okresného súdu sú
nesprávne pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku najmä preto, že sa okresný súd nesprávne

vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a napadnutým rozsudkom boli
porušené ustanovenia Trestného zákona (§ 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. por.).

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom
konaníupravujeustanovenie§2ods.12Tr.por.Podľatohtoustanoveniaorgányčinnévtrestnomkonaní

a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o
mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné
hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány

činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.
Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno
preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné
presvedčenie je dôvodné.Odvolací súd poukazuje na to, že Krajský súd v Trenčíne v odôvodnení zrušovacieho uznesenia zo dňa
23.09.2015 okrem iného uviedol, že za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci je nevyhnutné

doplniť dokazovanie so zameraním na odstránenie rozdielov v záveroch znalcov. Úlohou okresného
súdu bolo pozornosť sústrediť na odstránenie rozdielov pri znaleckom skúmaní spočívajúce v tom, že
znalec B.. I., V.. vychádzal zo stabilnej rýchlosti motocykla a B.. G. z meniacej sa rýchlosti motocykla,
nakoľko motocykel pri obchádzaní pridával, ďalej odstrániť rozdiel v ich záveroch spočívajúci v
rozdielnom stanovení miesta prvého kontaktu medzi osobným motorovým vozidlo Suzuki a motocyklom

Ducati, ďalej odstrániť rozpor spočívajúci v tom, že znalec B.. I., V.. pri spätnom výpočte rýchlosti
neuvažoval s nárazom vozidla do zvodidiel a znalec B.. G. tento náraz do svojich výpočtov premieta
(či táto skutočnosť, je podstatná pri stanovovaní technickej príčiny dopravnej nehody, prípadne do akej
miery mohla ovplyvniť stanovenie technickej príčiny uvedenej nehody). Pri výsluchoch znalcov bolo
potrebné sa zamerať aj na otázku, z akého dôvodu došlo k rozdielnym záverom oboch znalcov, keď pri
vyhotovovaní znaleckých posudkov mali obaja znalci rovnaké vstupy (obaja znalci mali k dispozícii tie

isté skutkové okolnosti). Znalci sa mali vyjadriť, či ich vstupy boli rovnaké, a ak nie aké vstupy znalcov pre
účelyznaleckéhoskúmaniasúrozdielne,ačiprávetietospôsobilirozdielyvzáverochznalcov.Ďalejbolo
potrebné sa zamerať aj na skutočnosť aké programové prostriedky použili obaja znalci pri vypracovávaní
znaleckého posudku, ak použili rovnaké programové prostriedky, aby zdôvodnili, prečo sú ich závery
rozdielne a z akého dôvodu. Ďalej, aby sa znalec B.. I., V.. vyjadril, ako vo svojom znaleckom posudku

pri analýze dopravnej nehody vzal do úvahy zo zadováženej fotodokumentácie a zaistených stôp (stopy
č.7 až 10) skutočnosti v tom smere, že pri postretovom pohybe osobné motorové vozidlo Suzuki Swift
v dôsledku ľavotočivého šmyku narazilo najskôr zadnou časťou do zvodidiel v protismernom jazdnom
pruhu a až následne po ďalšej rotácii ovplyvnenej aj nárazom do zvodidiel, narazilo v protismere prednou
časťou do brehu priekopy, po čom zostalo stáť v trávnatej priekope kolmo na os vozovky. Taktiež sa mal

znalec B.. I., V.. vyjadriť z akého dôvodu dal poškodenie zadnej časti vozidla do príčinnej súvislosti iba s
nárazom motocykla (č.l.18 znaleckého posudku) a neuvažoval v posudku s jeho poškodením nárazom
do zvodidiel a v tejto súvislosti sa aj vyjadril, ktoré z poškodení zadnej časti osobného motorového
vozidla Suzuki Swift boli spôsobené stretom s motocyklom a ktoré nárazom do zvodidiel. Ďalej, aby
znalec B.. I., V.. vysvetlil, ako pri výpočte predstretovej rýchlosti vozidla Suzuki Swift vzal do úvahy jeho

spomalenie nárazom do zvodidiel a následnou ďalšou rotáciou do nárazu do brehu priekopy, a či v čase
keď vodič vozidla Suzuki začal prechádzať do ľavého jazdného pruhu, mohol v zadnom, či bočnom
spätnom zrkadle zaregistrovať približujúci sa motocykel a v ktorých miestach. Taktiež sa znalec B.. I., V..
mal vyjadriť, že za predpokladu, že znalec pri analýze dopravnej nehody neuvažoval o náraze vozidla
Suzuki Swift do zvodidiel, aby vysvetlil, aký vplyv táto skutočnosť mohla mať na záver posudku pri

vyhodnocovaní predstretového pohybu vozidla Suzuki Swift a motocykla Ducati, s prihliadnutím najmä
na stanovenie rýchlosti vozidiel v čase pred stretom a posúdenie priebehu celého nehodového deja.
Ďalej krajský súd uviedol, že ak sa okresnému súdu nepodarí odstrániť rozdiely v záveroch znaleckého
skúmania bude potrebné zvážiť pribratie znaleckého ústavu do konania na preskúmanie posudkov
znalcov (vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku).

Vzhľadom k tomu, že po dopočutí znalcov B.. L. I., V.. a B.. D. G. na hlavnom pojednávaní sa nepodarilo
odstrániť rozdiely v záveroch znaleckého skúmania, okresný súd správne pribral do konania na
preskúmanieposudkovznalcovznaleckýústavvodboredopravacestná,atoÚstavsúdnehoinžinierstva
Žilinskej univerzity, ktorý vypracoval znalecký posudok č.55/2017 (kontrolný znalecký posudok).

Zo záverov znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity č.55/2017 ako aj z
výsluchu znalca doc. B.. L., D.. odvolací súd zistil, že k dopravnej nehode došlo tak, že vodič vozidla
Suzuki vykonal priečne premiestnenie vozidla z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu
v čase, kedy už predchádzací manéver vykonával motocyklista jazdiaci v čase začiatku brzdenia

rýchlosťou minimálne 126 km/h. Vodič vozidla Suzuki vykonával prične premiestnenie spôsobom, že
došlo k ohrozeniu motocyklistu vo vzťahu ku skutočnej rýchlosti, ktorou viedol motocykel, a teda vo
vzťahu k skutočnej rýchlosti jazdy motocyklistu nedošlo k daniu prednosti v jazde. V technike jazdy
vodiča motocykla Ducati bol zistený nasledovný nesprávny prvok. Motocyklista viedol motocykel Ducati
rýchlosťou o minimálne 36 km/h. vyššou ako je maximálna dovolená rýchlosť v úseku. Motocyklista

si týmto vytvoril podmienky, ktoré mu znemožnili zabrániť dopravnej nehode. Nesprávnym prvkom v
technike jazdy vodiča vozidla Suzuki (za predpokladu, že mal situáciu v spätnom zrkadle správne
vyhodnotiť vo vzťahu k skutočnej rýchlosti jazdy motocyklistu) bolo to, že začal úkon priečneho
premiestnenia vozidla z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu aj napriek tomu, že vspätných zrkadlách mohol vidieť blížiaceho sa motocyklistu, ktorý sa pohyboval vyššou rýchlosťou ako
vozidlo Suzuki. Úkon začal aj napriek tomu, že vo vzťahu ku skutočnej rýchlosti motocykla došlo k
nedaniu prednosti v jazde motocyklistu a jeho ohrozeniu. Vo vzťahu k maximálnej dovolenej rýchlosti

v úseku došlo len k obmedzeniu motocyklistu zo strany vodiča vozidla Suzuki. Znalecký ústav ďalej
konštatoval, že ak vodič situáciu v spätných zrkadlách vyhodnocoval vo väčšom časovom odstupe pred
okamihom začiatku zmeny jazdného pruhu (cca. 5 sekúnd), potom dôsledkom nesprávnej techniky
jazdy motocyklistu (rýchlosť jeho jazdy) bola skutočnosť, že v okamihu kedy vodič vyhodnocoval
situáciu za vozidlom bol motocyklista vo vzdialenosti min. 100 metrov za vozidlom Suzuki. V takejto

vzdialenosti bol motocyklista v spätných zrkadlách vozidla Suzuki podstatne horšie rozpoznateľný. Na
takúto vzdialenosť je tiež problematicky rozpoznateľná rýchlosť motocyklistu. Taktiež znalecký ústav
poukázal na to, že za uvedených podmienok bola vzdialenosť medzi vozidlom Suzuki a motocyklom
dostatočná na to, aby nemohlo dôjsť k vzniku kolíznej situácie za predpokladu, že motocyklista by sa
pohyboval rýchlosťou pre daný úsek maximálne dovolenou rýchlosťou 90 km/h. Vyhodnotenie situácie
za vozidlom zo strany vodiča vozidla Suzuki v dlhšom časovom úseku (cca 5 sekúnd prípadne viac) pred

okamihom začiatku zmeny jazdného pruhu znalecký ústav nepovažuje za správny. Ak vodič situáciu
v spätných zrkadlách nevyhodnotil vôbec, potom práve táto nesprávna technika jazdy v konečnom
dôsledku znemožnila vodičovi zabrániť dopravnej nehode. Pri správnom vyhodnotení situácie v spätnom
zrkadle bezprostredne pred začiatkom zmeny jazdného pruhu mal vodič technickú možnosť vyhodnotiť,
že sa za vozidlom pohybuje motocykel a že sa pohybuje takým spôsobom, z ktorého je zrejmé, že

motocykel predchádza vozidlo Suzuki. Pri obvyklom vyhodnotení situácie v spätnom zrkadle vozidla
Suzuki (v časovom úseku 0,5 až 1 s) došlo počas tohto času k priblíženiu motocykla k vozidlu
Suzuki o vzdialenosť cca 5 až 10 m (pre spodnú hranicu rýchlosti motocykla), respektíve 7 až 15 metrov
(pre hornú hranicu rýchlosti motocykla). Takúto zmenu vzdialenosti mal možnosť vodič vozidla Suzuki
rozpoznať, a preto mal technickú možnosť vyhodnotiť, že motocykel vykonáva predchádzanie vozidla

Suzuki. Pri vyhodnocovaní situácie v spätnom zrkadle vodič nevyhodnocuje absolútnu hodnotu rýchlosti
pohybu motocykla, ale vyhodnocuje relatívnu rýchlosť medzi vozidlom a motocyklom- teda rozdiel
rýchlosti medzi vozidlom a motocyklom. V predmetnom prípade bol rozdiel rýchlosti medzi vozidlom
a motocyklom 39 až 53 km/h. Podľa znaleckého ústavu možno konštatovať, že vodič vozidla Suzuki
mal reálne možnosti správne vyhodnotiť vzniknutú dopravnú situáciu a mal reálne možnosti zabrániť

dopravnej nehode, ktoré však nevyužil.

Znalecký ústav vo svojom znaleckom posudku skonštatoval, že technickou príčinou vzniku dopravnej
nehody bola predovšetkým nesprávna technika jazdy vodiča motocykla Ducati (ktorý viedol motocykel
rýchlosťou o minimálne 36 km/hod. vyššou, ako je maximálna dovolená rýchlosť v danom úseku).

Prekročenie rýchlosti jazdy vodičom motocykla bol prvok nehodového deja, ktorý vodičovi motocykla
znemožnil odvrátiť vznik kolíznej situácie a aj odvrátiť samotnú dopravnú nehodu. Ďalším prvkom
technickej príčiny predmetnej dopravnej nehody podľa záveru znaleckého ústavu bola nesprávna
technika jazdy vodiča vozidla Suzuki, a to skutočnosť, že situáciu za svojim vozidlom vyhodnotil
nesprávne, v dôsledku čoho začal vykonávať manéver zmeny jazdného pruhu aj napriek tomu, že

motocyklista sa pohyboval za vozidlom Suzuki v takej vzdialenosti a takou rýchlosťou, že z technického
hľadiskanedalprednosťvjazdemotocyklistovivovzťahukskutočnejrýchlostijazdymotocykla.Jednása
o prvok nehodového deja, ktorý vodičovi vozidla Suzuki znemožnil zabrániť dopravnej nehode. Konečné
posúdenie tohto prvku nehodového deja- nesprávne vyhodnotenie situácie za vozidlom Suzuki a vplyv
prekročenia rýchlosti jazdy vodiča motocykla na túto skutočnosť (nesprávne vyhodnotenie situácie v

spätnom zrkadle vodičom vozidla Suzuki), znaleckú ústav správne považuje za otázku právnu, ktorú v
konečnom dôsledku neprináleží riešiť technickým znalcom.

Krajský súd v predmetnej veci zdôrazňuje, že hodnotenie príčin predmetnej dopravnej nehody je otázkou
právnou, nie odbornou, preto aj v súlade so zásadou „iura novit curia“ (súd pozná právo) je v danom

štádiu trestného konania v kompetencii súdu vyhodnotiť z právneho hľadiska zistené technické príčiny
dopravnej nehody. Znalecký ústav vo svojom znaleckom posudku skonštatoval dve technické príčiny
predmetnej dopravnej nehody, a to prekročenie rýchlosti jazdy vodiča motocykla o minimálne 36 km/h.,
ako je maximálna dovolená rýchlosť v inkriminovanom úseku a nesprávnu techniku jazdy vodiča vozidla
Suzuki, keďže tento nesprávne vyhodnotil situáciu za svojim vozidlom v dôsledku čoho začal vykonávať

manéver zmeny jazdného pruhu aj napriek tomu, že motocyklista sa pohyboval za vozidlom Suzuki v
takej vzdialenosti a takou rýchlosťou, že z technického hľadiska nedal prednosť v jazde motocyklistovi
vo vzťahu k skutočnej rýchlosti jazdy motocykla.Krajský súd v súvislosti s ustálením príčin dopravnej nehody z právneho hľadiska, pri správnom ustálení
technických príčin uvedenej dopravnej nehody, riešil predovšetkým otázku porušenia pravidiel cestnej
premávky s upriamením pozornosti na porušenie dôležitej povinnosti ustanovenej zákonom (porušenie

pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom). V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na právnu
úpravu § 137 ods. 2 zákona č.8/2009Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o cestnej premávke“) (v čase skutku dňa 16.07.2012), kedy sa v zmysle § 137
ods. 2 písm. d/ a i/ zákona o cestnej premávke považovalo za porušenie pravidiel cestnej premávky
závažným spôsobom prekročenie rýchlosti jazdy vozidiel ustanovenej týmto zákonom mimo obce o 30

km/h a viac a aj nedanie prednosti v jazde. Novela zákona o cestnej premávke (zákon č.430/2015Z.z.)
s účinnosťou od 01. januára 2016 ustanovila (došlo z § 137 ods. 2 zákona o cestnej premávke k
vypusteniu prekročenia rýchlosti jazdy mimo obce o 30 km/h a viac ako skutočnosti, ktorá zakladá
dôvod porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom), že prekročenie rýchlosti jazdy mimo
obce o 30 km/h a viac nemožno už považovať za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným
spôsobom, pričom nedanie prednosti jazdy (§ 137 ods. 2 písm. h/ zákona o cestnej premávke) je

naďalej potrebné považovať za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Odvolací
súd uvádza, že súd na účely posudzovania trestnosti činu (§ 2 ods. 1 druhá veta Tr. zák.) je povinný
vychádzať z právnej úpravy, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia, keďže od momentu spáchania
skutku sa právna úprava zmenila, pričom v čase rozhodovania súdu zákon o cestnej premávke za
porušenie pravidiel v cestnej premávke závažným spôsobom považuje už len nedanie prednosti v jazde.

Odvolací súd s prihliadnutím na túto dôležitú skutočnosť a po preskúmaní spisového materiálu dospel v
tejto veci k záveru, že z právneho hľadiska je potrebné hodnotiť nedanie prednosti jazdy vozidla Suzuki
motocyklu Ducati ako príčinu dopravnej nehody, keďže nedanie prednosti v jazde v zmysle § 137 ods. 2
písm. h/ zákona o cestnej premávke po novele č.430/2015Z.z. je porušením pravidiel cestnej premávky
závažným spôsobom (porušením dôležitej povinnosti podľa zákona). Nemožno preto obžalovanému D.

I. z právneho hľadiska relevantne pričítať zavinenie na dopravnej nehode. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje i na § 10 ods. 6 zákona o cestnej premávke (Jazda v jazdných pruhoch), podľa ktorého
vodič pri predchádzaní z jedného jazdného pruhu do druhého jazdného pruhu je povinný dať prednosť
v jazde vodičovi jazdiacemu v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza; pritom je povinný dávať znamenie
o zmene smeru jazdy. Odvolací súd na rozdiel od okresného súdu dospel k záveru, že príčinou

predmetnej dopravnej nehody bolo nedanie prednosti v jazde vozidla Suzuki a nesprávne vyhodnotenie
situácie za vozidlom Suzuki. Odvolací súd zdôrazňuje, že znalci znaleckého ústavu konštatovali, že
vyhodnotenie situácie za vozidlom zo strany vodiča vozidla Suzuki v dlhšom časovom úseku, približne
5 sekúnd prípadne viac, pred okamihom začiatku zmeny jazdného pruhu bolo nesprávne. Pri správnom
vyhodnotení situácie v spätnom zrkadle bezprostredne pred začiatkom zmeny jazdného pruhu mal

vodič vozidla Suzuki technickú možnosť vyhodnotiť, že sa za vozidlom pohybuje motocykel a že sa
pohybuje takým spôsobom, z ktorého je zrejmé, že motocykel predchádza vozidlo Suzuki. Pri obvyklom
vyhodnotení situácie v spätnom zrkadle vozidla Suzuki (v časovom úseku 0,5 až 1 s) došlo počas
tohto času k priblíženiu motocykla k vozidlu Suzuki o vzdialenosť cca 5 až 10 m (pre spodnú hranicu
rýchlosti motocykla), respektíve 7 až 15 metrov (pre hornú hranicu rýchlosti motocykla). Takúto zmenu

vzdialenosti mal možnosť vodič vozidla Suzuki rozpoznať, a preto mal možnosť vyhodnotiť, že motocykel
vykonáva predchádzanie vozidla Suzuki. Znalci znaleckého ústavu konštatovali, že vodič vozidla Suzuki
mal reálne možnosti správne vyhodnotiť vzniknutú dopravnú situáciu a mal reálne možnosti zabrániť
dopravnej nehode, ktoré však nevyužil.

Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 123 ods. 2 Tr. zák. nebolo
doteraz objektivizované porušenie zdravia poškodeného A. G., ktoré vychádza len zo subjektívneho
hľadiska poškodeného. Odvolací súd má za to, že nebolo v konaní bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že poškodený A. G. utrpel po dopravnej nehode aj posttraumatickú stresovú reakciu.
Znalkyňa G.. G. G. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v čase jej vyšetrenia

poškodený už netrpel posttraumatickou stresovou reakciou. Skutočnosť, že v dobe po dopravnej nehode
touto trpel, vedela ustáliť na základe subjektívnych vyjadrení poškodeného, ktoré ako sama uviedla,
neboli v konaní objektivizované lekárskymi správami. Znalec G.. M. R. na hlavnom pojednávaní uviedol,
že v prípade, že by nebola u poškodeného zistená posttraumatická stresová porucha, bola by u
poškodeného dĺžka liečenia na podvrtnutie stavcov do 7 dní. Odvolací súd preto dospel k záveru, že

konanie obžalovaného D. I. pre absenciu tohto objektívneho znaku nenapĺňa všetky znaky skutkovej
podstaty predmetného prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák.Pokiaľ ide o návrh obžalovaného D. I., že predmetná vec by mala byť postúpená príslušnému orgánu
podľa § 280 ods. 2 Tr. por. na prejednanie ako priestupok, odvolací súd konštatuje, že v danom prípade
2-ročná lehota na prejednanie priestupku podľa § 20 ods. 1 zákona č.372/1990Zb. o priestupkoch

(ďalej len „zákon o priestupkoch“) uplynula dňa 16.07.2014, keďže predmetný skutok bol spáchaný dňa
16.07.2012. Konanie obžalovaného D. I. v súčasnej dobe nie je možné prejednať ako priestupok. V tejto
súvislosti odvolací súd uvádza, že až novelou zákona o priestupkoch (zákon č.1/2014Z.z.) účinnou od
01.02.2014 bolo ustanovené (§ 20 ods. 2), že do plynutia lehoty podľa odseku 1 sa nezapočítava doba,
počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie, avšak podľa prechodných ustanovení k vyššie

uvedenej novele zákona o priestupkoch ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o priestupkoch sa vzťahuje
na priestupky spáchané po 01.02.2014. Keďže predmetný skutok bol spáchaný pred 01.02.2014 (dňa
16.07.2012), tak z pohľadu priestupkovej zodpovednosti je potrebné aplikovať právnu úpravu zákona
o priestupkoch účinného do 01.02.2014, na základe ktorej zodpovednosť za priestupok za predmetný
skutok zanikla dňom 16.07.2014.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo
veci rozsudkom sám tak, že podľa § 285 písm. b/ Tr. por. obžalovaného D. I. spod obžaloby oslobodil,
pretožeskutok,ktoréhosaobžalovanýdopustilaktorýokresnýsúdnazákladevykonanéhodokazovania
správne ustálil, nie je trestným činom.

Pokiaľ ide o otázku náhrady škody, krajský súd rozhodol tak, že podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodených
L.G.aC.O.sichuplatnenýminárokminanáhraduškody(vrámciadhéznehokonania)odkázalnacivilný
proces, nakoľko pre prípad oslobodenia obžalovaného spod obžaloby je súd vždy povinný poškodeného
odkázať s jeho nárokom na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.