Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6604111323
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6604111323.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: DMF a.s., so sídlom: Lastomírska 9,
Michalovce, IČO: 36 187 437 proti povinnej: P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Q. XXX/XX, XXX
XX A., pôvodne podnikajúca pod obchodným menom: P. F. - JM Transport, s miestom podnikania: J.
Kráľa 814/14, 985 01 Kalinovo, IČO: 34 798 234, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 56.000,00
Sk (1.858,86 Eur) s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom, so sídlom:

Exekútorského úradu: Štefana Moyzesa 50, 984 01 Lučenec, pod sp. zn. EX 68/2004, o odvolaní
oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 14Er/112/2004-15 zo dňa 12. novembra
2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 14Er/112/2004-15 zo dňa 12. novembra 2018 vo výroku,
ktorým exekúciu zastavil p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením
č.k. 14Er/112/2004-15 zo dňa 12. novembra 2018 exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h)
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len
„Exekučný poriadok“) zastavil. Druhou výrokovou vetou zaviazal oprávneného k povinnosti nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 110,77 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa

12. februára 2004, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 20. februára 2004, domáhal voči povinnej
vymoženia pohľadávky vo výške 56.000,00 Sk (1.858,86 Eur) s príslušenstvom, na základe exekučného
titulu - Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č. k. 13Cb 121/03 zo dňa 26. septembra 2003. Poverením
č. 5606 023109 zo dňa 27. februára 2004 exekučný súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora
JUDr. Mariána Jurinu, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 68/2004. Dňa 9. augusta 2018 bol exekučnému súdu
doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného

poriadku, nakoľko vykonaným šetrením bolo zistené, že povinná nedisponuje žiadnym hnuteľným,
nehnuteľným ani iným zexekvovateľným majetkom. Súdny exekútor zároveň žiadal, aby súd rozhodol
o trovách exekúcie, na úhradu ktorých zaviaže oprávneného. Ďalej uviedol, že súd je v ktoromkoľvek
štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať
nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Exekučný súd zistil, že počas vykonávania
exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to nemajetnosť účastníka

konania - povinnej. Exekučný súd z obsahu súdneho spisu aj z predloženého exekučného spisu sp. zn.
EX 68/2004 mal preukázané, že u povinnej bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci
osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku,
ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor lustráciou v evidencii motorových vozidiel zistil, že povinná
nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Lustráciou v Sociálnej poisťovni, ako aj zo žiadosti
Sociálnej poisťovne o poskytnutie súčinnosti vyplynulo, že povinná nepoberá žiadne dávky a bola

naposledy evidovaná ako zamestnaná v období od 15. júna 2005 do 6. októbra 2005. Lustráciou v
Živnostenskom registri Slovenskej republiky bolo zistené, že povinná ukončila činnosti SZČO ku dňu26. novembra 2003. Súdny exekútor vykonal tiež elektronickú lustráciu bánk a zistil, že povinná má
vedený účet v Tatra banke, a.s., avšak účet je blokovaný sumou 491.342,83 Eur. Lustráciou majetku
prostredníctvom katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

súdny exekútor zistil, že povinná nie je vlastníkom nehnuteľností na území SR. Z vyššie uvedeného
vyplynulo, že povinná nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné
uspokojiť vymáhaný nárok. Okrem uvedeného súdny exekútor za súčinnosti Obvodného oddelenia
Policajného zboru Poltár zistil, že povinná sa na území Slovenskej republiky nezdržiava a po predvolaní
matky povinnej bola uvedená skutočnosť potvrdená a matka povinnej uviedla, že jej dcéra sa zdržiava

na neznámom mieste. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal exekučný súd za to, že v dôsledku
preukázanej nemajetnosti povinnej a z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
nie je ďalšie pokračovanie v exekúcii efektívne, a preto exekučný sud exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005 zastavil.
2. Proti prvej výrokovej vete predmetného uznesenia podľa obsahu podal v zákonom stanovenej
lehote oprávnený odvolanie. Namietal, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 12.

februára2004,doručenýmsúdnemuexekútorovidňa2.februára2004domáhalvočipovinnejvymoženia
pohľadávky vo výške 56 000,- Sk (1858,86 Eur) s príslušenstvom, na základe exekučného titulu -
Rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 13Cb/121/03 zo dňa 26. septembra 2003. Namietal premlčanie
v tejto právnej veci, pretože od podania návrhu na vykonanie exekúcie uplynulo viac ako 10 rokov.
Uviedol, že právo na náhradu škody sa premlčí za desať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. V týchto

prípadoch objektívna premlčacia doba začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla, t.j. od škodovej
udalosti zo dňa 12. februára 2004. Namietal, že postup súdu je v nesúlade s vykonanými dôkazmi, ktoré
v kontexte s platnou právnou úpravou boli základom pre rozhodnutie vo veci, a preto žiadal napadnuté
rozhodnutie exekučného súdu „v celom rozsahu ako vecne nesprávne zamietnuť“.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a
uznesenie exekučného súdu vo výroku, ktorým exekúciu zastavil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31. augusta 2005 exekúciu súd zastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. augusta 2005 exekúciu súd zastaví na návrh
alebo aj bez návrhu.
9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že súd prvej inštancie dňa 27. februára 2004 udelil súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5606 023109*, voči povinnej. Podkladom na
udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s

návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného a spolu s exekučným titulom - Rozsudkom Okresného
súdu v Lučenci sp. zn. 13Cb/121/03 zo dňa 26. septembra 2003, právoplatným dňa 28. novembra 2003 a
vykonateľným dňa 2. decembra 2003, ktorým bolo povinnej uložené zaplatiť pohľadávku spolu vo výške
56 000,- Sk s príslušenstvom. Dňa 9. augusta 2018 bol exekučnému súdu doručený podnet súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a z obsahu spisu

exekučného súdu vyplýva, že na výzvu bol exekučnému súdu predložený aj spis súdneho exekútora.
Z obsahu spisu súdneho exekútora vyplynulo, že povinná je nemajetná, nakoľko nedisponuje žiadnym
reálne exekvovateľným majetkom.
10. V § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku účinného do 31. augusta 2005 je zakotvený
princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu

rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov
exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá
mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, a preto je k jeho využitiu potrebné
pristupovať s náležitou opatrnosťou.11. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť
povinného, ktorá má vychádzať predovšetkým zo zistení súdneho exekútora a ktorá má za následok
vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd

v súlade s týmto zákonným ustanovením nie je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie
exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012,
III. ÚS 185/2012), vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie
tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený
súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu oznámenie o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že

majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Odvolací súd je toho názoru, že toto oznámenie
vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o
nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému.
Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho
konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr.
advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba

exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán
verejnej moci predkladá.
12. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú
splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto
zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinnej. Navyše

tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil, pričom neprodukoval
žiadne námietky vo vzťahu k nemajetnosti povinnej.
13. Pre exekučný súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení
exekúcie. Ak potom v uvedenom čase mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá
skutočnosťzakladalasúdupovinnosťtakútoexekúciuzastaviť,exekučnýsúdpostupovalvecnesprávne.

Navyše, aj napriek tomu, že prvoradým účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného,
samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v
samotnomExekučnomporiadkutým,žeexekúciumožnovykonaťlenvrozsahupohľadávkyvyplývajúcej
z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie, len primeraným spôsobom a nemožno ňou
postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku).

Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo
zistí,žesúdôvodynazastavenieexekúcie(§57ods.4Exekučnéhoporiadku).Súdjepovinnýajexoffov
každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s §
58 ods. 1 Exekučného poriadku). Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená
nie je, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu

exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na
skutočnosti domnelé, či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť. Ako už
totiž bolo uvedené vyššie, exekúcia môže zasiahnuť do práv povinného len v nevyhnutnej miere, ktorej
zásade by odporoval postup súdneho exekútora, či exekučného súdu, ktorý by zjavne nemajetného
povinného vystavil obmedzeniam vyplývajúcim z Exekučného poriadku po neobmedzený čas, a to len

z dôvodu, že je v istej miere pravdepodobné, že majetkové pomery povinného sa v budúcnosti môžu
(v pozitívnom zmysle) zmeniť.
14. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15. Podľa ust. § 110 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa
rozhodnutia plniť.
16. Podľa ust. § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo
u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia

po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
17. Oprávnený vo svojom odvolaní namietal premlčanie v tejto právnej veci, pretože od podania návrhu
na vykonanie exekúcie uplynulo viac ako 10 rokov. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného
odvolania a zistil, že exekučným titulom, ktorým v predmetnom prípade je Rozsudkom Okresného súdu

v Lučenci sp. zn. 13Cb/121/03 zo dňa 26. septembra 2003, , ktorým bolo povinnej uložené zaplatiť
žalobcovi 56 000,- Sk spolu so 16,5% úrokom z omeškania od 28. Júna 2003 do zaplatenia a nahradiť
mu trovy konania vo výške 4 410,- Sk, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Toto
rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 28. novembra 2003 a vykonateľným dňa 2. decembra 2003.Podľa citovaného ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa
rozhodnutia plniť. V danom prípade bolo právo priznané Rozsudkom Okresného súdu v Lučenci,

ktorý sa stal právoplatným dňa 28. novembra 2003 a vykonateľným dňa 2. decembra 2003, pričom v
rozhodnutí bola uvedená lehota na plnenie 3 dni od právoplatnosti tohto Rozsudku. Z uvedeného dôvodu
desaťročná premlčacia lehota na podanie návrhu na vykonanie exekúcie na základe tohto exekučného
titulu podľa ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka by uplynula až dňa 2. decembra 2013.
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 20.

februára 2004, ktorým dňom podľa ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo predmetné exekučné
konanie, teda pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty na jeho vykonanie. Odvolací súd preto
dospelkzáveru,ženámietkaoprávnenéhoneboladôvodná,nakoľkopohľadávkapriznanáprávoplatným
a vykonateľným exekučným titulom nie je premlčaná.
18. Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ si oprávnený v premlčacej dobe uplatnil svoje právo
vyplývajúce z exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu v Lučenci sp. zn. 13Cb/121/03 zo dňa 26.

septembra 2003 v tomto exekučnom konaní, podľa ust. § 112 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčacia
doba od tohto uplatnenia po dobu tohto konania (do skončenia tohto exekučného konania) neplynie.
19. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie vo výroku, ktorým exekúciu
zastavil ako vecne správne potvrdil.

20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.). Dovolanie sa podáva v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP.); dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP.).