Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. október 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/230/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412212929
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1412212929.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: G. W. B., R. XX, R. Q., Xnd V.,
V. XX, G..Q..XXXX, L., Q. O., zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Barbara Holíková, s. r. o., Staré
Grunty 162, Bratislava, IČO: 36 863 971, proti žalovaným: X/ E. E., Š.. G.., G..M..J. XX, T. X, J., W.:
XX XXX XXX, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava,
IČO: 36 862 711, X/ D.L. E. G., Š..G.., O. L. X, J. Š., W.: XX XXX XXX, zast. advokátkou JUDr. Evou
Slašťanovou, Tomášikova 50/A, Bratislava, IČO: 50 611 089, o zaplatenie 32.290.559,- eur s prísl., na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 5. decembra 2017 č. k. 5C/95/2012-

583, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1//, 2/ sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovaným
domáhal zaplatenia 32.290.559 eur s prísl. z titulu náhrady škody. Žalovaným 1/, 2/ súd prvej inštancie

priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaní dňa 16.9.2008 ako prenajímatelia
uzavreli so spoločnosťou Z., S..D.. zmluvu Č.. XXXX/XXXX/XXXX; XXXX/XXX/XXXX o podnájme
územia v lokalite Jarovecké rameno, predmetom ktorej bol nájom pozemkov nachádzajúcich sa v kat.
úz. G.a zapísaných na B. Č.. XXXX a pozemkov nachádzajúcich sa v kat. úz. I. zapísaných na B.
Č.. XXX konkrétne vyšpecifikovaných v čl. II nájomnej zmluvy. Prenajímateľ oboznámil nájomcu so

skutočnosťou, že v časti "C" na B. Č.. XXXX S. Č.. XXX bolo zriadené vecné bremeno na pozemku v
prospechoprávnenejosoby,ktorébolozrušenénazákladedohodyprenajímateľaaoprávnenejosobyku
dňu podpisu tejto zmluvy (bod 2.2 nájomnej zmluvy). Zmluvné strany sa dohodli, že nájom predmetných
pozemkovvzniknesplnenímodkladacejpodmienky,ktoroujedoriešenieprávnehovzťahukpredmetným
pozemkom spôsobom, ktorý odstráni existenciu duplicitného vlastníctva k týmto pozemkom alebo ich
častiam (bod 2.3 nájomnej zmluvy). Podľa čl. III nájomnej zmluvy bolo účelom nájmu vybudovanie
obytných budov na pozemku a objektov sociálnych zariadení a objektov pre šport, rekreáciu a voľný čas

a ich následné užívanie alebo podnájom v súlade s územnými a stavebnými rozhodnutiami vydanými
na základe projektu nájomcu. Nájomca bol oprávnený užívať predmet nájmu, najmä vybudovať budovy
aj ďalšie stavby na pozemku, uskutočniť terénne úpravy, ďalšie záhradné úpravy pozemku a akékoľvek
ďalšie činnosti potrebné na uskutočnenie projektu, pričom je povinný rešpektovať príslušné právnepredpisy upravujúce a vzťahujúce sa na predmet nájmu. Nájom bol dohodnutý na dobu 99 rokov s
tým, že mohol byť predĺžený o ďalšie roky na základe vzájomnej dohody nájomcov a prenajímateľov
(bod 4.2 nájomnej zmluvy). Podľa bodu 4.8 nájomnej zmluvy v prípade, že strane, ktorá nezavinila

ukončenie zmluvy, bude spôsobená akákoľvek škoda, táto strana má právo na jej kompenzáciu.
Nájomca sa zaviazal splniť všetky svoje povinnosti vo vzťahu k prenajímateľovi 1 a 2 pri akomkoľvek
ukončení nájomného vzťahu, a to ku dňu ukončenia nájmu. Nájomca sa ďalej zaviazal platiť nájomné
v štvrťročných splátkach na základe riadne vystavenej a doručenej faktúry, ktorú vystaví prenajímateľ 1
vždy najneskôr do 5. dňa od začiatku príslušného štvrťroka (bod 7.1 nájomnej zmluvy). Podľa bodu 9.1

nájomnej zmluvy ak ktorákoľvek zmluvná strana poruší záväzky dohodnuté v tejto zmluve, zaväzuje sa
nahradiť druhej zmluvnej strane škodu, ktorá druhej zmluvnej strane v tejto súvislosti vznikne, pričom
náhrada škody sa v tomto prípade riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa bodu
9.2 nájomnej zmluvy nájomca berie na vedomie, že prenajímateľ 1 a 2 nenesie žiadnu zodpovednosť
za prípadnú nemožnosť realizácie účelu nájmu alebo ak nebude dosiahnutý účel nájmu nájomcom na
pozemkoch a objektoch a zmluvné strany sa dohodli, že si nájomca nebude voči prenajímateľom 1 a 2

z tohto dôvodu uplatňovať žiadne nároky alebo sankcie.

3. Dňa 16.9.2008 uzavreli žalovaný 1/ ako povinný z vecného bremená a K. B. lesy ako oprávnený z
vecného bremena zmluvu o zrušení vecného bremena č. 515 - 1100/08. Predmetom tejto zmluvy bola
dohoda zmluvných strán na zrušení vecného bremena zapísaného na B. Č.. XXX, kat. úz. I., vecného

bremena zapísaného na LV č. 1959, kat. úz. G., vecného bremena zapísaného na B. Č.. XXX, T.. Ú.. Š.L.
a vecného bremena podľa E. - XXXX/XXXX, ktorého vklad do katastra nehnuteľností nebol povolený z
dôvodu formálnych nedostatkov podaného návrhu a jeho príloh.

4. Podľa uznesenia vlády SR č. 490 z 1. júla 2009 k návrhu postupu transparentného riešenia

komplexného využitia potenciálu sústavy vodných diel N. - L. a priľahlého územia vláda uložila ministrovi
životného prostredia zastaviť všetky investičné aktivity na riešenom území, ktoré neschválila vláda, s
poznámkou ihneď.

5. Podľa listu zo dňa 9.9.2008 označeného ako posúdenie zmluvy Č.. XXXX/XXXX/XXXX; XXXX/XXX/

XXXX o nájme územia v lokalite I.É. O. - D. C. Ž. G. D., Sekcia legislatívy a starostlivosti o životné
prostredie, zaslalo na základe žiadosti Sekcii vôd a energetických zdrojov stanovisko, v ktorom uviedlo,
že platný súhlas k uzavretiu zmluvy môže udeliť jedine minister alebo osoba ním poverená. Sekcia
legislatívy v stanovisku uviedla, že neodporúča sekcii vôd udeliť súhlas s uzavretím takejto zmluvy, resp.
odporučiť udelenie súhlasu za ministerstvo ako zakladateľa, pretože zmluva obchádza zák. č. 92/1991

Zb.

6. Listom zo dňa 9.9.2009 adresovaným právnemu predchodcovi žalobcu žalovaný 1/ ukončil zmluvu
o nájme územia v lokalite I. O. zo dňa 16.9.2008. Žalovaný 1/ v liste uviedol, že predmetná nájomná
zmluva je neplatným právnym úkonom z dôvodu obchádzania zákona.

7. Listom zo dňa 18.9.2009 adresovaným právnemu predchodcovi žalobcu žalovaní 1/, 2/ vypovedali
právnemu predchodcovi žalobcu zmluvu o nájme územia v lokalite I. O. zo dňa 16.9.2008 s tým, že
výpovedná doba uplynie dňa 31.12.2009. Žalovaní ako prenajímatelia zároveň oznámili, že odmietajú
uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu ako nájomcovi akékoľvek náklady, škodu, ušlý zisk a pod. z

titulu ukončenia právneho vzťahu.

8. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.6.2012 spoločnosť Z., S..D.. postúpila žalobcovi
pohľadávku proti žalovaným z titulu náhrady škody vo výške 33.000.000 eur, ktorá vznikla ako skutočná
škoda a ušlý zisk z dôvodov, že žalovaní spôsobili neplatnosť právneho úkonu - nájomnej zmluvy zo dňa

16.9.2008 uzavretej medzi postupcom ako nájomníkom a žalovanými ako prenajímateľmi.

9. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 12.9.2013 č. k. 29Cb/29/2010 - 245 bola spoločnosť Z.,
S..D.. zaviazaná zaplatiť spoločnosti Q. B. (právny nástupca K. B. lesy) sumu 32.290.559,- eur s prísl.
na základe nesplnenia si povinností (nezaplatenia odmeny) zo Zmluvy o spolupráci uzavretej medzi K.

B. lesy a spoločnosťou Z., S..D.. zo dňa 5.9.2008 v znení Dodatku zo dňa 20.7.2009.

10. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca v
žalobe tvrdil, že neplatnosť nájomnej zmluvy spôsobil žalovaný 1/ v súčinnosti so žalovaným 2/. Právnypredchodca žalobcu zabezpečil pre žalovaného 1/ odplatné zrušenie vecných bremien zaťažujúcich
pozemky v jeho správe, pričom práve vysporiadaním právnych vzťahov k pozemkom, ktoré mali byť
predmetom prenájmu, podmieňovali žalovaní 1/ a 2/ uzavretie nájomnej zmluvy. Právny predchodca

žalobcu nemohol realizovať svoj podnikateľský zámer a uhradiť K. B. lesy dohodnutú odplatu za zrušenie
vecných bremien. Vzhľadom na túto skutočnosť si K. uplatnilo svoj nárok žalobou na Okresnom súde
Bratislava III, ktorý rozsudkom zo dňa 12.9.2013 zaviazal právneho predchodcu žalobcu na zaplatenie
odplaty 32.290.559,- eur s prísl. za zrušenie vecných bremien zriadených v prospech oprávneného
K.. Právnemu predchodcovi žalobcu tak vznikla skutočná škoda spočívajúca v nákladoch na zrušenie

vecných bremien v sume 32.290.559,- eur. Pôvodne si žalobca uplatňoval v konaní aj ušlý zisk z dôvodu
nemožnosti realizácie podnikateľského zámeru právnym predchodcom žalobcu, ktorý si však v zmysle
poslednej zmeny žalobného petitu pripustenej na pojednávaní dňa 5.12.2017 v konaní neuplatňuje.

11. K otázke platnosti zmluvy o nájme územia v lokalite I. O. zo 16.9.2008 súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Vzhľadom na skutočnosť, že na strane prenajímateľa

vystupujú štátne podniky, je potrebné vyhodnotiť práva a povinnosti pri uzatváraní zmlúv zverené im
zákonom s ohľadom na ich osobitné postavenie a špeciálnu zákonnú úpravu vzťahujúcu sa k režimu
ich pôsobenia. Hospodárenie štátneho podniku s majetkom vo vlastníctve štátu je ohraničené úpravou
zákonač.92/1991Zb.opodmienkachprevodumajetkuštátunainéosobyvzmysleneskoršíchprávnych
predpisov (ďalej len „Zákon o podmienkach prevodu majetku štátu“). V zmysle ust. § 45 ods. 1 Zákona o

podmienkach prevodu majetku štátu: „Podniky nemôžu uzavierať zmluvy o prevode vlastníctva majetku
slúžiaceho na prevádzkovanie ich podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti, prípadne slúžiaceho
na kultúrne a sociálne potreby, ku ktorému majú právo hospodárenia...“ Predmetným ustanovením
upravený všeobecný zákaz prevodu majetku štátu môže byť platne porušený len v odôvodnených
prípadoch na základe rozhodnutia vlády SR v súlade s ust. § 45 ods. 5 Zákona o podmienkach prevodu

majetku štátu. V zmysle ustanovení § 45a ods. 1 a ods. 3 zákona o podmienkach prevodu majetku
štátu v prípade prevodu hmotného investičného majetku štátneho podniku v zostatkovej hodnote do
165.969,59 eur postačuje súhlas príslušného ministerstva, ktoré je zakladateľom štátneho podniku.
Podľa ust. § 45 ods. 3 zákona o podmienkach prevodu majetku štátu štátne podniky môžu uzavierať
nájomné zmluvy s inými subjektmi len na dobu do dňa zrušenia podniku bez likvidácie alebo vyňatia časti

majetku podniku zakladateľom podľa ust. § 11 ods. 1 tohto zákona, okrem zmlúv o nájme nebytových
priestorov podľa osobitých predpisov, kedy uvedené časové obmedzenie trvania zmluvy neplatí. Z
účelu nájmu špecifikovaného v ust. čl. III Nájomnej zmluvy: „...prenájom pozemkov a objektov na účel
vybudovania obytných budov, sociálnych zariadení, oblastí a objektov pre šport, rekreáciu a voľný čas
na pozemkoch, užívanie alebo podnájom pozemkov v súlade s územnými a stavebnými rozhodnutiami

vydanými na základe projektu nájomcu“ však nevyplýva, že nájomca bude schopný po uplynutí doby
nájmu vrátiť predmet nájmu v stave zodpovedajúcom zachovaniu jeho podstaty. Takto dojednané
užívanie pozemku zodpovedá spôsobu, aký prislúcha vlastníkovi veci - realizovať úžitkovú hodnotu veci
so zmenou charakteru a podstaty veci, a teda vzbudzuje pochybnosť o tom, čo účastníci zmluvy mienili
dohodnúť. Predmetné ustanovenie napĺňa znaky zmluvy o prevode vlastníctva, a nie nájomnej zmluvy,

čím obchádza zákon a to ust. § 45 ods. 1 a § 45 ods. 5 zákona o podmienkach prevodu majetku štátu
a v zmysle ust. § 39 Obč. zák. je preto zmluva o nájme, ktorou zmluvné strany disimulovali zmluvu o
prevode vlastníctva, absolútne neplatným právnym úkonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Navyše sa
predmet nájmu nachádza v zdrži Y., objektu vodného diela N. - L.. Podľa dvojstrannej medzinárodnej
zmluvy uzatvorenej medzi ČSSR a MĽR o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel N. - L. zo dňa

16.9.1977 nesmú národné investície nepriaznivo ovplyvňovať výsledky spoločnej investície, pričom sa
zmluvné strany zaviazali realizovať národné investície, ktoré budú slúžiť výlučne ich vlastným záujmom
a cieľom. Podľa čl. 25 Zmluvy sú zmluvné strany spoločne zodpovedné za vykonávanie tejto zmluvy
počas výstavby a prevádzky sústavy vodných diel N. - L., spoločne prijatých opatrení a rozhodnutí
splnomocnencov vlád. Za Slovenskú republiku vykonáva túto zmluvu vláda SR. Ide o medzinárodnú

zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred zákonmi SR. Na základe vyššie uvedených
skutočností využitie zdrže Y. ako objektu spoločnej investície Sústavy vodných diel N. - L. musí realizáciu
národnej investície odsúhlasiť vláda SR, inak plnenie zo zmluvy nemôže spôsobovať právne účinky.“

12. Súd prvej inštancie ďalej skúmal, či v prejednávanej veci existujú predpoklady vzniku zodpovednosti

za škodu, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a vznikom škody. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol: „Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania vzniku škody, nakoľko počas
celého súdneho konania trvajúceho viac ako 5 rokov nepredložil, ani len neoznačil jediný relevantnýdôkaz ohľadom vzniku škody. Po zmene žaloby pripustenej na pojednávaní dňa 5.12.2017 sa žalobca
domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie skutočnej škody vo výške 32.290.599,- eur,
ktorá mu vznikla titulom zaplatenia odmeny za zrušenie vecných bremien, kde povinným z vecných

bremien bol žalovaný 1/ a oprávneným z vecných bremien bolo K. B. B.. Zrušenie vecných bremien
bolo odkladacou podmienkou uzavretia nájomnej zmluvy na pozemkoch Jaroveckého ramena, ktorej
zmluvnými stranami boli žalovaní ako prenajímatelia a právny predchodca žalobcu ako nájomca. Právny
predchodca žalobcu ako nájomca bol podľa zmluvy o nájme povinný zabezpečiť zrušenie uvedených
vecných bremien, za čo sa zaviazal zaplatiť oprávnenému z vecného bremena odplatu. Na zaplatenie

odplaty za zrušenie vecných bremien bol právny predchodca žalobcu zaviazaný rozsudkom Okresného
súdu Bratislava III zo dňa 12.9.2013 č. k. 29Cb/29/2010 - 245. Súd uvádza, že pokým dlžník (spoločnosť
Z., S..D.. ako právny predchodca žalobcu) nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi (oprávnený z
vecného bremena), nemôže úspešne uplatniť nárok na jej náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby
za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla. Samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi,
ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh, nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom

(porovnaj rozsudky Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20.2.2003 sp. zn. 25 Cdo/986/2001; 25Cdo/987/2001).

13. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

14. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že nevyhovel jeho
žiadosti o odročenie pojednávania konaného dňa 5.12.2017 za účelom oboznámenia sa s podaním
žalovaného 1/ vo veci samej, ktoré súd prvej inštancie doručil žalobcovi krátkou cestou na tomto
pojednávaní. Tým podľa žalobcu súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Ďalej

žalobca v odvolaní namietol nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý aplikoval ust. § 181 ods.
4 C.s.p., pričom tento postup (sudcovská koncentrácia konania) neumožňuje v konaniach začatých
pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku ust. § 470 ods. 2 C.s.p. Ďalej žalobca v
odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal ním navrhnuté dokazovanie. K uplatnenej škode
vo výške 32.290.599 eur žalobca v odvolaní (bod 36.) uviedol: „Žalobca počas konania jednoznačne

deklaroval, že na jeho strane vznikla škoda v podobe skutočnej škody v celkovej výške 32.290.599 eur,
pričom táto vznikla titulom úhrady odmeny za zrušenie vecných bremien, ktoré viazli na predmetných
nehnuteľnostiach. Žalobca tak jasne uviedol v predmetnom konaní charakter vzniknutej škody, jej výšku,
ako aj skutkový a právny dôvod jej vzniku. Žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
navrhoval a označoval dôkazy, ktoré mali preukázať samotnú výšku škody, jej charakter (žalobca navrhol

predloženie znaleckého posudku, avšak súd tento dôkaz nepripustil), ako aj samotný jej vznik (opätovne
súd prvej inštancie navrhnuté dôkazy nepripustil).“ Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že ak súd prvej
inštancie dospel k záveru, že na jeho strane doposiaľ škoda nevznikla, mal vyhodnotiť, či zistený
skutkovýstavnemožnosubsumovaťpodinéprávnenormy.Konkrétnepodľažalobcusažalovanínajeho
úkor bezdôvodne obohatili, pretože v dôsledku konania právneho predchodcu žalobcu došlo k zrušeniu

vecných bremien viaznúcich na ich nehnuteľnostiach bez toho, aby žalovaní za to zaplatili odmenu.

15. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadreniach k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

16. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil
správne skutkový stav veci a vec po právnej stránke aj správne posúdil. Žalobcovi sa prostredníctvom

odvolania nepodarilo spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť ( § 387 ods. 2 C.s.p. ).

18. K odvolacej argumentácii žalobcu treba uviesť, že žalobe o náhradu škody nebolo možné vyhovieť
už len z jedného dôvodu, ktorým je to, že žalobca nepreukázal vznik škody a nepreukázal teda

existenciu základného predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu či už v zmysle Občianskeho alebo
Obchodného zákonníka. Žalobca tvrdil, že škoda predstavuje sumu 32.290.559 eur, na zaplatenie
ktorej bol súdom zaviazaný v prospech právneho nástupcu K. B. lesy z titulu nezaplatenia odmeny
za zrušenie vecného bremena vyplývajúcej zo zmluvy o spolupráci uzavretej medzi jeho právnympredchodcom a spomenutým družstvom. Odvolací súd poukazuje na to, že samotný žalobca v podaní
zo 7.11.2017 (č. l. 465) uviedol: „K vzniku skutočnej škody na strane právneho predchodcu žalobcu
došlo okamihom splnenia záväzku vo výške 32.290.559 eur z titulu nezaplatenej odplaty priznanej v

súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 29Cb/29/2010 v prospech veriteľa
právneho predchodcu žalobcu.“ Žalobca teda uznáva, že škoda v uvedenej výške by mu vznikla iba za
predpokladu, že by sumu 32.290.559 eur jeho právny predchodca skutočne uhradil. Túto skutočnosť
však žalobca v konaní nepreukázal. Na preukázanie zaplatenia uvedenej sumy veriteľovi - družstvu
B. lesy nebolo potrebné vykonanie dokazovania výsluchom svedkov, najmä nebolo potrebné za tým

účelom nariaďovať znalecké dokazovanie. Postačovalo, aby žalobca predložil doklad, z ktorého by
vyplývalo, že ako dlžník zaplatil sumu 32.290.559 eur veriteľovi. Takýto doklad však žalobca v konaní
nepredložil. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ods. 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku,
kde súd prvej inštancie podrobne vysvetlil, prečo bol toho názoru, že žalobca nepreukázal vznik škody.
K bodu 36. odvolania treba uviesť, že žalobca v konaní síce skutočne deklaroval vznik škody vo výške
32.290.599 eur a uviedol právny a skutkový dôvod jej vzniku. Samotné „deklarovanie“ vzniku škody je

však nepostačujúce, pokiaľ žalobca vznik škody dôkazne nepreukázal.

19. Nemožno sa stotožniť ani s názorom žalobcu, že ak mu nevznikol nárok na náhradu škody, vznikol
mu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Neexistuje tu totiž žiadna zo skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia uvedených v §§ 451 ods. 2, 454 Obč. zák. Sumu 32.290.559 eur bol právny

predchodca žalobcu povinný zaplatiť K. B. lesy na základe právneho vzťahu založeného zmluvou o
spolupráci z 5.9.2008. Ani jeden zo žalovaných nezískal v súvislosti s uvedeným zmluvným vzťahom
medzi právnym predchodcom žalobcu a K. B. lesy na úkor právneho predchodcu žalobcu majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, resp. plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Ani jeden zo žalovaných totiž nezískal žiadne plnenie v súvislosti so

zrušením vecných bremien zaťažujúcich predmetné pozemky, v rámci ktorých malo družstvo Lužné lesy
postavenie oprávneného z vecného bremena. Napokon zrušenie vecného bremena na základe zmluvy
o spolupráci nemá charakter „plnenia“, ktoré by mali žalovaní získať na úkor právneho predchodcu
žalobcu. Dojednaním odplatného zrušenia vecných bremien nebolo za žalovaných plnené to, čo by
podľa práva mali plniť oni.

20. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý
proces tým, že nevyhovel jeho žiadosti o odročenie pojednávania konaného dňa 5.12.2017, aby sa
mohol oboznámiť s podaním žalovaného 1/, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu
prvej inštancie vyjadreným v bode 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku a na tento bod odôvodnenia

napadnutého rozsudku poukazuje.

21. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, súd prvej inštancie vykonal v prejednávanej veci dokazovanie
v dostatočnom rozsahu a na jeho základe zistil správne skutkový stav veci. K námietkam žalobcu, že
súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy treba uviesť, že z ust. § 185 ods. 1 C.s.p. vyplýva,

že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhované stranou, ale je na jeho rozhodnutí, ktoré z
navrhovaných dôkazov vykoná. Súdna prax je jednotná v tom, že ak súd v priebehu konania nevykoná
všetky navrhované dôkazy, nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Rozhodnutie
v prejednávanej veci nezáviselo od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky a preto
nebolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie v zmysle § 207 ods. 1 C.s.p. a ani nebolo potrebné,

aby žalobca do spisu zakladal súkromný znalecký posudok (§ 209 C.s.p.). Ako je to totiž uvedené
vyššie, žalobca v konaní nepreukázal, že by zaplatil veriteľovi (K. B. B.) sumu 32.290.599 eur a teda
nepreukázal, že by mu v tejto výške vznikla škoda. Za tejto situácie vykonávať dokazovanie ohľadom
výšky škody postráda zmysel. Okrem toho, žalobca v konaní a aj v odvolaní tvrdil, že „počas konania
jednoznačne deklaroval, že na jeho strane vznikla škoda v podobe skutočnej škody v celkovej výške

32.290.599 eur, pričom táto vznikla titulom úhrady odmeny za zrušenie vecných bremien, ktoré viazli na
predmetných nehnuteľnostiach“ (viď bod 36. odvolania). Z toho podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva,
že výšku škody žalobca celkom jednoznačne špecifikoval, takže akékoľvek znalecké dokazovanie by
bolo v tomto ohľade nadbytočné.

22. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 3.10.2017 vyzval strany, aby v lehote 30 dní doručili dôkazy,
prípadne návrhy na doplnenie dokazovania. V bode 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej
inštancie uviedol, že dňa 3.10.2017 postupoval v súlade s § 181 ods. 4 C.s.p. V tomto ustanovení je
upravená tzv. sudcovská koncentrácia konania. Konanie v prejednávanej veci sa začalo dňa 7.9.2012,teda pred tým, než nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok. Z ust. § 470 ods. 2 druhá veta C.s.p.
vyplýva, že ak sa Civilný sporový poriadok použije na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho
účinnosti, nemožno uplatňovať okrem iného i ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania, ak by

boli v neprospech strany. Odvolací súd je toho názoru, že použitie ust. § 181 ods. 4 C.s.p. súdom
prvej inštancie nebolo v neprospech žalobcu. Ten totiž podaním zo 7.11.2017 (č. l. 465 ) oznámil
súdu prvej inštancie svoje návrhy na doplnenie dokazovania. Postup súdu prvej inštancie by bol v
neprospech žalobcu v prípade, ak by žalobca v dôsledku použitia ust. § 181 ods. 4 C.s.p. nebol schopný
v stanovenej lehote doručiť súdu prvej inštancie svoje návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobca v

odvolaní nekonkretizoval, aké nepriaznivé dôsledky pre neho mala tá skutočnosť, že súd prvej inštancie
použil ust. § 181 ods. 4 C.s.p. Možno teda uzavrieť, že súd prvej inštancie svojím postupom neznemožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva.

23. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil
podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
C.s.p. a úspešným žalovaným priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).