Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/123/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010665

Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316010665.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obžalovaného Y. R. pre prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 25. apríla 2017 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Y. R. G. Š. M. Í. V. , W.. XX.XX.XXXX U. Q., M. F. Q., N. XXXX/XX,

j e v i n n ý , ž e

v mesiaci júl 2015 sa ústne dohodol s C. S. A. C. na dodaní a montáži solárneho trubicového zariadenia
do rodinného domu C. S. nachádzajúceho sa v meste L. U. C., na čo mu C. S. prostredníctvom známeho
Ing. R. U. dňa 10.08.2015 na ul. N. Č.. XX U. Q. odovzdal zálohu v sume
4.100,- eur určenú na nákup materiálu a zariadení potrebných pre dodanie a montáž solárneho

trubicového zariadenia, avšak K.. Y. R.Í. za uvedenú zálohu v sume 4.100,- eur materiál a zariadenia
nenakúpil a ani ju následne napriek výzvam C. S. nevrátil, ale ju použil pre vlastnú potrebu, čím tak
prisvojením si zverenej finančnej zálohy spôsobil C. S. A. C. škodu v sume 4.100,- eur,

t e d a

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v
trvaní 15 /pätnásť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 50
ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 20 /dvadsať/ mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného Y. R. obžalobu pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa
mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe Okresnej prokuratúry Humenné č.

2Pv 225/16/7702 zo dňa 02.08.2016 a aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vo veci rozhodol dňa 31.08.2016 trestným rozkazom, ktorým uznal obvineného za vinného a uložil
mu trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a so skúšobnou
dobou v trvaní 20 mesiacov. Obvinenému uložil aj povinnosť zaplatiť poškodenému C. S. škodu vo výške

4.100,- eur. Trestný rozkaz bol obvinenému doručený dňa 19.09.2016 a obvinený podal voči nemu v
zákonnej lehote - dňa 23.09.2016 odpor, no len čo do výroku o treste, preto trestný rozkaz vo výroku o
škode nadobudol právoplatnosť a súd vo veci nariadil termín hlavného pojednávania na deň 08.11.2016,
aby rozhodol o treste.

Obžalovaný R. dňa 31.10.2016 však súdu doručil ospravedlnenie neúčasti na tomto hlavnom

pojednávaní, lebo sa mu po dlhom čase podarilo nájsť prácu v zahraničí a nakoľko je v skúšobnej dobe
a nechce o prácu prísť požiadal o určenie nového termínu hlavného pojednávania. Zároveň v tomto
podaní obžalovaný požiadal aj o ustanovenie obhajcu z dôvodov § 40 ods. 2 Tr. por.

Súd vzhľadom na žiadosť obžalovaného hlavné pojednávanie určené na deň 08.11.2016 odročil na

neurčito a zisťoval, kedy sa obžalovaný vráti do miesta bydliska. Následne súd vo veci určil nový termín
hlavného pojednávania na deň 07.02.2017 s tým, že zároveň obžalovanému oznámil, že jeho žiadosti o
ustanovenie obhajcu nevyhovel, z dôvodu, že obžalovaný pred výsluchom na OR PZ OKP v Humennom
dňa 23.05.2016 sám uviedol, že má výsluhový dôchodok vo výške 760,- eur, okrem toho si aj privyrobí
nejakými fuškami a teda nespĺňa podmienky uvedené v ustanovení § 40 ods. 2 Tr. por.

Trestná vec obžalovaného bola následne prerokovaná na hlavných pojednávaniach v dňoch 07.02.2017
a 25.04.2017.

Obžalovaný Y. R. vo svojom odpore proti trestnému rozkazu spáchanie skutku sprenevery nepoprel,

pretože odpor podal len proti výroku o treste, s ktorým nesúhlasil a uviedol, že súd mu mohol uložiť
peňažný trest, pretože ku skutku sa priznal. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 07.02.2017
už uviedol, že sa necíti byť vinný a odmietol ďalej vo veci vypovedať.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný využil svoje právo a odmietol vypovedať, súd prečítal jeho výpoveď z

prípravného konania zo dňa 23.05.2016 /č. l. 20-21/, kde sa ku skutku v plnej miere priznal a celé svoje
konanie oľutoval s tým, že poškodenému chce škodu nahradiť. Pri tomto výsluchu obvinený uviedol, že
ako výsluhový dôchodca si občas privyrába nejakými fuškami a vie pre kamarátov vykonať aj montáž
solárnych zariadení. Tak to bolo aj v prípade C. S., s ktorým sa poznajú. Zálohu na nákup materiálu vo
výške 4 100,- eur mu odovzdal ich spoločný známy K.. U., a to v auguste 2015 vo svojom vozidle. On

potom materiál objednal vo firme O. L. L..C..I.. A. I. I. pri M. - išlo o 50 ks trubíc. Objednal aj akumulačnú
nádobu o objeme 500 litrov s prietokovým ohrievačom z firmy M. Č. a iné veci. Uvedené veci mal
prevziať osobne po zaplatení cestou V. S. H. C.. Deň predtým sa mu však pokazila dodávka a preto
nevycestoval a S. to oznámil. Ten trval na montáži podľa dohody, s tým, že inak mu bude účtovať 70,-
eur za deň omeškania. Potom sa mu naskytla práca na Slovensku a tak znovu nemal čas ísť do C..

C. S. od neho začal pýtať poskytnutú zálohu, pretože kotol si už namontoval, no on sa obával pokuty
od predajcu a preto peniaze nevracal a mal ich u seba. Napokon peniaze použil pre vlastnú potrebu na
rôzne výdaje, a to v októbri 2015, no peniaze stále má v úmysle vrátiť, len takýto objem financií nemá k
dispozícii. Pán S. vo februári 2016 odstúpil od zmluvy a on sa mu hanbil vysvetľovať, že peniaze minul.

Po prečítaní zápisnice o výpovedi obvineného z prípravného konania, obžalovaný bol požiadaný o
odstránenie rozporov vo svojich výpovediach. Uviedol, že túto výpoveď si neprečítal, lebo nemal
okuliare. Po tom, čo obžalovanému bola predložená k nahliadnutiu táto zápisnica o jeho výsluchu a
obžalovaný sa mal vyjadriť, či podpisy sú jeho, obžalovaný uviedol, že podpisy sú síce jeho ale on iba
podpísal, kde mu ukázal vyšetrovateľ. Dodal, že ani odpor nepísal on, ale iná osoba, ktorej meno si

nepamätá a ani vtedy nečítal, čo tam je napísané.

Pokiaľsatýkazmenyvýpovedeobžalovanéhozhlavnéhopojednávaniataksúdtakejtozmenevýpovede
ani uvedenej obrane neuveril, ale považoval ju za tendenčnú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednostia tým aj povinnosti nahradiť škodu. Súd v danom prípade vychádzal z tej výpovede obžalovaného, ktorú
učinil v prípravnom konaní, lebo táto jeho výpoveď je v súlade aj s ďalšími vykonanými dôkazmi, ktoré
boli zaznamenané v prípravnom konaní a tvoria obsah trestného spisu.

VzhľadomnaobranuobžalovanéhoR.prednesenúnahlavnompojednávanídňa07.02.2017bolohlavné
pojednávanie odročené na deň 25.04.2017, čo obžalovaný vzal na vedomie, s tým, že viac písomne
predvolávaný nebude a budú predvolaní poškodený C. S. E. L. K.. R. U..

Obžalovaný R. dňa 07.02.2017, po odročení hlavného pojednávania, doručil súdu podanie, označené
ako vyjadrenie k žalobe. V tomto vyjadrení uviedol, že v odôvodnení uznesenia o vznesení obvinenia sa
najprv uvádza, že obžalovaný uzavrel ústnu dohodu s C. S. na dodaní a montáži solárneho trubicového
zariadenia do rodinného domu a v ďalšej časti uznesenia sa už uvádza, že právny zástupca žalobcu
uviedol, že C. S. s obžalovaným K.. R. uzavrel ústnu zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola dodávka a
montáž solárneho zariadenia na rodinnom dome C. S. U. C.. V podaní ďalej tvrdí, že medzi nimi nikdy

nevznikol právny vzťah podľa ustanovení § 631, § 633 a § 642, ako to uvádza žaloba a pre toto tvrdenie
neexistujú žiadne dôkazy. Je to len jednostranné tvrdenie žalobcu, ktorý najprv tvrdil, že sa jednalo o
ústnu dohodu a neskôr už tvrdil, že zmluva o dielo bola uzavretá ústne, presne neurčeného dňa. Ďalej
v tomto podaní obžalovaný spochybňuje aj ďalšie tvrdenia žalobcu - ohľadom okolnosti za ktorých malo
dôjsť k uzavretiu zmluvy o dielo, k odstúpeniu od zmluvy, k vráteniu peňazí- poskytnutej zálohy a tým

aj k tomu, že komu v danom prípade bola spôsobená škoda. Aj v tomto podaní uvádza, že výpoveď
ktorú vyšetrovateľ zapísal nevedel prečítať, lebo nemal okuliare. V závere podania uviedol, že vykonané
šetrenie v rámci vyšetrovania neobsahuje ani jeden hmotný dôkaz, že on, ako obvinený, prevzal zálohu
v sume 4.100,- eur , ktorá bola poskytnutá C. S. na nákup materiálu a zariadenia určeného pre dodanie
a montáž solárneho trubicového systému do rodinného domu C. S. a ani to, že on danú zálohu použil

pre vlastnú potrebu.

Na hlavné pojednávanie odročené na deň 25.04.2017, čo obžalovaný R. vzal na vedomie dňa
07.02.2017, sa obžalovaný nedostavil, ale až v deň pojednávania, teda 25.04.2017 bolo doručené
súdu podanie obhajcu R.. L., ktorého si obžalovaný dňa 25.04.2017 splnomocnil na zastupovanie

v tejto trestnej veci. Obhajca zároveň žiadal o ospravedlnenie ich neúčasti na tomto pojednávania
a odročenie na iný termín z dôvodu času potrebného na prípravu obhajoby. Vzhľadom k tomu, že
obžalovaný R., ktorý bral termín hlavného pojednávania na vedomie ešte dňa 07.02.2017 a teda mal
dostatok času na zvolenie obhajcu, za čo je v plnom rozsahu zodpovedný iba on, súd túto žiadosť
obhajcu o odročenie hlavného pojednávania neakceptoval a nerešpektoval, ale hlavné pojednávanie

vykonal v zmysle ustanovenia § 252 ods. 2 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného, lebo takýto postup
obžalovaného považoval za obštrukciu a zmarenie nariadeného termínu hlavného pojednávania.

Na tomto hlavnom pojednávaní súd vypočul svedka K.. R. U. a v zmysle ustanovenia § 252 ods. 5 Tr. por.
prečítal zápisnicu o výsluchu svedka - poškodeného C. S. o oboznámil sa s obsahom trestného spisu.

Svedok K.. R.W. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v lete 2015 mu volal C. S., že ide si namontovať
solárny systém a bude mu to montovať ich kamarát Y. R., ktorý nedávno podobný systém montoval u
ich ďalšieho priateľa a ten bol s tým spokojný. Poprosil ho, aby to bolo rýchlejšie, a teda aby dal p. R.
zálohu vo výške 4 100,- eur a ten mohol čím skôr nakúpiť potrebný materiál. On R.i tie peniaze poskytol

v hotovosti, aby nimi mohol zaplatiť firme, odkiaľ berie materiál. Vec považoval zo
svojej strany za vybavenú. Pýtal sa S., či treba od p. R. nejaký doklad, nejakú faktúru, tak povedal, že
nie, poznajú sa cez 30 rokov a že mu na konci vystaví faktúru po vykonaní celého diela. Pani S. mu
asi o mesiac prišla sumu 4 100,- eur vrátiť a tým bola vec pre neho uzavretá. V septembri mu volal p.
S., aby kontaktoval Y. R., pretože nedvíha telefón, nereaguje na SMS-ky, a že stále nebol ten systém

namontovať. Jemu Y. R. po zavolaní mobil zdvihol a najprv mu povedal, že bol zaneprázdnený, potom,
že sklad s tovarom bol zatvorený kvôli letnej odstávke. Raz mu povedal, že sa mu pokazilo auto a neskôr
už ani jemu nedvíhal telefóny a nereagoval na SMS-ky. Po osobnom stretnutí s p. R. ten bol na jeho
prekvapenie trošku agresívny, a postavil sa k tomu tak, že bol vulgárny, nadával, že ho každý otravuje
a že mu vypisuje SMS.

Poškodený C. S. sa na hlavné pojednávanie určené na deň 25.04.2017 sa nedostavil ale svoju neúčasť
ospravedlnil z dôležitých rodinných dôvodov a zároveň požiadal, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo
bez jeho prítomnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené súd na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu ojeho výpovedí, ktorú učinil v prípravnom konaní. V nej uviedol, že niekedy v júli 2015 sa s obž. Y. R.
ústne dohodol na dodaní a namontovaní solárneho trubicového mechanizmu do jeho rodinného domu
v meste L. U. C.. Prostredníctvom svojho známeho K.. R. U. mu odovzdal 10.08.2015 na Laboreckej

ulici v Humennom zálohu v sume 4 100,- eur určenú na nákup materiálu a potrebných zariadení. R. za
zálohu tovar nenakúpil a napriek výzvam ju ani nevrátil a použil na vlastnú potrebu. Termín montáže
bol z jeho strany 4-krát menený a posledný mal byť vykonaný 04.09.2015. Od toho času ho už nijako
nekontaktoval a jemu nedvíhal telefón. K montáži dohodnutého diela už nedošlo, obžalovaný stále sa
vyhováral, termíny odkladal a nevrátil mu ani časť zálohy.

Z obsahu trestného je zrejmé, že obžalovaný R. bol o termínoch výsluchov tak poškodeného R. S. ako aj
svedka K.. R.. U. riadne upovedomený, o čom svedčia doručenky pripojené pri č. l. 22 resp. 32 trestného
spisu.

Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že obžalovaný K.. Y. R. od 01.11.2010 do 11.11.2013

vykonával podnikateľskú činnosť vo viacerých predmetoch podnikania.

Aj na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania, no predovšetkým vzhľadom na výpovede
tak poškodeného C.. S. ako aj svedka K.. U., ktorým súd nemal dôvodu neveriť súd dospel k záveru
a presvedčeniu, že skutok, tak ako je uvedený v obžalobe sa stal, že tento skutok, tak po stránke

objektívnej ako aj po stránke subjektívnej napĺňa všetky pojmové znaky žalovaného prečinu, že sa ho
dopustil obžalovaný K.. Y. R. a preto ho uznal vinným.

Aj keď obžalovaný v konaní pred súdom poprel spáchanie skutku a tento spochybnil jednak tým, že sa
k nemu v prípravnom konaní nepriznal a jednak tým, že podľa neho nedošlo ani k uzavretiu zmluvy, ani

k odovzdaniu a prevzatiu peňazí, lebo poškodený o tom nepredložil žiaden dôkaz, súd má za to, že v
prípravnom konaní sa obžalovaný jednoznačne ku skutku priznal a svoje priznanie potvrdil aj v podanom
odpore a jeho obrana prednesená v písomnom podaní, ako aj pri výpovedí na hlavnom pojednávaní
neobstojí. V tejto súvislosti súd uvádza, že k tomu, aby došlo k uzavretiu zmluvy - dohode o vykonaní
práce požadovanej poškodeným C.. S. sa nevyžaduje, aby táto bolo uzavretá v písomnej forme.

Prokurátor po vykonanom dokazovaní uviedol, že v prípade I.. Y. R. trvá na vine a treste tak, ako
bolo pôvodne rozhodnuté trestným rozkazom zo dňa 31.08.2016, ktorý bol zo strany obžalovaného
napadnutý odporom.

Na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania súd dospel k presvedčeniu, že obžalovaný Y. R.
naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona, a to po stránke subjektívnej i po stránke objektívnej, na základe čoho ho uznal vinným zo
skutku uvedeného v obžalobe prokurátora. Súd pri
rozhodovaní o vine zohľadnil skutočnosti zistené výpoveďami obžalovaného a poškodeného C. S.

v prípravnom konaní, ako aj z výpovede svedka R. U. na hlavnom pojednávaní. Považuje preto za
preukázané, že obžalovaný dostal cez tretiu osobu zálohu za účelom nákupu materiálu a zariadení na
montáž dohodnutého diela, toto dielo však nevykonal a zálohu objednávateľovi napriek tomu nevrátil
a použil ju pre vlastnú potrebu na iný účel. Sám obžalovaný najprv svoju vinu nepoprel, pretože v
prípravnom konaní sa k skutku priznal a dokonca ho oľutoval, a v odpore podanom proti vydanému

trestnému rozkazu výslovne nesúhlasil len s druhom uloženého trestu, keď požadoval trest peňažný,
teda svoju vinu nepoprel. Jeho neskoršie argumenty o tom, že nemal okuliare pri podpisovaní zápisnice
pred vyšetrovateľom a nevedel, čo podpisuje, a trval na predložení dôkazu o tom, že prevzal zálohu,
súd považuje za účelovú obranu so snahou spochybniť skutočnosti tvrdené svedkom a poškodeným a
tak sa zbaviť trestnej zodpovednosti. Obrane obžalovaného, ktorú uviedol v konaní pred súdom tak súd

neuveril, ale vychádzal z tej jeho výpovede, ktorú učinil v prípravnom konaní, lebo táto jeho výpoveď
korešponduje aj s výpoveďami svedkov U. E. S., ktorým súd nemal dôvod neveriť. Obžalovaný sa podľa
presvedčenia súdu dopustil prečinu, ktorým si prisvojil cudziu vec jemu zverenú a na cudzom majetku tak
spôsobil väčšiu škodu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania
prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., pretože bolo dostatočne preukázané,

že uvedený skutok spáchal.Zo správy Mesta Humenné o povesti obžalovaného bolo zistené, že býva na adrese evidovaného
trvalého pobytu, je slobodný a má jedného syna. V mieste bydliska má dobrú povesť, alkoholické nápoje
požíva príležitostne. Jeho správanie nebolo prerokovávané komisiou verejného poriadku.

Podľa odpisu z registra trestov bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ 1- krát súdne trestaný, a to v
roku 2013 za prečin krádeže, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom
výkonu a so skúšobnou dobou, a keďže sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený, čo
súd ako priťažujúcu okolnosť u neho nezohľadnil.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR bolo preukázané, že obvinený Y. R. sa od roku
2013 dopustil piatich priestupkov, z toho štyri boli pre porušenie pravidiel cestnej premávky s uložením
blokových pokút a jeden bol proti občianskemu spolunažívaniu s uloženým pokarhaním.

Pri určovaní druhu a výmery trestu, súd prihliadol na ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona, teda na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností,
na osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy. V prejednávanej veci súd u obžalovaného zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť, a to, že sa k spáchaniu trestného činu v prípravnom konaní priznal (§ 36
písm. l) Trestného zákona), pričom priťažujúcu okolnosť nezistil u neho žiadnu. Vzhľadom k prevahe
poľahčujúcich okolností súd pristúpil k úprave trestnej sadzby zmysle ust. § 38 ods. 2,3 Trestného

zákona, a to k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri prečine
sprenevery podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona je trestná sadzba u trestu odňatia slobody jeden
až päť rokov. Súd zohľadnil pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a za
daných okolností uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, výkon ktorého
podmienečneodložilnaskúšobnúdobuvtrvaní20mesiacov,tedarovnakýtrest,akýmuuložilvtrestnom

rozkaze napadnutom odporom obžalovaného. Takýto trest je podľa názoru súdu pre obžalovaného
primeraný, na jeho nápravu postačujúci, majúc za to, že zároveň bude na obžalovaného pôsobiť aj
preventívne, zabráni mu v páchaní ďalšej podobnej trestnej činnosti a aktivuje v ňom väčší pocit
zodpovednosti pri nakladaní s cudzím majetkom vrátane finančných prostriedkov. Súd dospel k záveru,
že vzhľadom na doterajšiu bezúhonnosť obvineného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný

pre dosiahnutie jeho účelu tak z pohľadu individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný podal odpor iba proti výroku o treste, výrok o jeho povinnosti na
náhradu škody pre poškodeného C. S. nadobudol právoplatnosť dňa 31.08.2016 a preto o škode v
tomto konaní už nebolo potrebné rozhodovať.

S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd vo veci
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v

Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená

podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol
urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli
obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o
mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.