Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. december 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 19Cb/173/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114226336
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5114226336.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: FV

Brezno 3 s.r.o., so sídlom Lazovná 53, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 597 421, zast. ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA SLIVKA & LEČKOVÁ s.r.o., so sídlom Turčianska 16, 821 09 Bratislava, IČO: 35 913 754,
proti žalovanému: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010
47 Žilina, IČO: 36 442 151, o zaplatenie 1.738,49 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.738,49 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 9,25% ročne zo sumy 1.738,49 Eur od 11.11.2014 až do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobný návrh v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 1.738,49
Eur od 22.04.2014 do 10.11.2014 zamieta.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o
výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 06.08.2014 bol Okresnému súdu Žilina doručený žalobný návrh, ktorým sa žalobca domáhal
zaplatenia sumy v celkovej výške 1.738,49 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že

žalobca je výrobcom elektriny a prevádzkovateľom zariadenia na výrobu elektriny zo slnečnej energie s
inštalovaným výkonom 990 kW, ktoré sa nachádza v k.ú. J. a žalovaný fakturoval žalobcovi odplatu za
prístup do distribučnej sústavy výrobcom elektriny pripojeným do distribučnej sústavy žalovaného a to
napriek tomu, že žalobca s ním nemá uzavretú zmluvu o prístupe. Platby bez platne uzatvorenej zmluvy
sú s poukazom na nález ÚS SR protiústavné a tak došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na
úkor žalobcu. Spolu s návrhom predložil rozhodnutia URSO, faktúru.

2. Následne súd po vykonaní procesných úkonov v zmysle CSP nariadil pojednávanie na 08.12.2017,
na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

3. Súd mal zistené, že žalobca je výrobcom elektriny pripojeným do distribučnej sústavy žalovaného a
prevádzkovateľom zariadenia na výrobu elektriny zo slnečnej energie nachádzajúcom sa v k.ú. J. na
pozemku parc. KNC č. XXXX/X a XXXX/XX. Dané skutočnosti medzi stranami konania boli nesporné,
pričom uvedené vyplýva aj z rozhodnutia URSO zo dňa 17.10.2013, č. 0679/2014/E-OZ. (l.č. 64 obsahu

spisu)

4. Súd mal nepochybne preukázané, že žalovaný žalobcovi vystavil dňa 29.04.2014 faktúru na sumu
1.738,49 Eurzaprístupdodistribučnejsústavyzaobdobie01/2014.Danúfaktúružalobcariadneuhradil.Medzi stranami konania nebolo sporné, že platba bola uhradená zo strany žalobcu žalovanému. (l.č.
67 obsahu spisu)

5. Žalobca poukázal na to, že žalovaný mu účtoval poplatok za prístup do distribučnej sústavy napriek
tomu, že žalobca s ním nemal uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy. Žalovaný od
žalobcu požadoval platby za služby, ktoré si nikdy u neho neobjednal a ktoré mu ani nikdy neboli
poskytnuté. Poukázal na nález ÚS SR PL. ÚS17/2014 z 22.06.2016, podľa ktorého ak výrobca elektriny
nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej

sústavy a distribúcii elektriny, takému výrobcovi nevzniká povinnosť uhrádzať tzv. G-komponent. Z toho
dôvodu žalovaný nie je oprávnený fakturovať platby za prístup do distribučnej sústavy nezazmluvneným
výrobcom elektriny a teda ani žalobcovi, keďže žalobca nemal uzavretú žiadnu zmluvu o prístupe do
distribučnej sústavy. Trval na tom, že medzi žalobcom a žalovaným neexistoval, dodnes neexistuje
zmluvný vzťah, ani vzťah vyplývajúci z platného právneho predpisu, na základe ktorého by vznikol
záväzok vo vzťahu k fakturovaným nárokom. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca danú fakturáciu za

neoprávnenú. Poukázal na to, že od roku 2011 funguje žalobca na trhu, je teda pripojený, pričom všetko
platil odberateľ a nič sa nezmenilo a od januára 2014 si žalovaný zrazu začal účtovať od neho poplatok
za prístup. Argumentácia bola taká, že URSO vydalo cenové rozhodnutie a zaviedol sa poplatok za G-
komponent. Až neskôr sa začala argumentácia meniť, že to nie je poplatok, ale cena za nejakú službu,
avšak medzi súkromnými osobami pokiaľ je záväzkový vzťah, tak musí záväzok vyplývať z nejakého

zmluvnéhovzťahu.Odroku2011saničnezmenilo,žiadnazmluvanovásaneuzatvorila,napriektomuod
01/2014 žalovaný si začal účtovať daný poplatok. Teda neexistuje zmluvný podklad pre takýto záväzok,
čo vyplýva aj z rozhodnutia ÚS SR, že URSO nemal právo takýto poplatok zaviesť. A pokiaľ by to aj
nebol poplatok, ale nejaká cena za služby, tak musí to z niečoho vyplývať, pričom URSO nemôže robiť
samostatne nejaké úvahy.

6. Žalovaný uviedol, že žalobca nemôže tvrdiť, že ako výrobca takúto zmluvu neuzatvoril. Je
nepochybné, že žalobca má právo ako odberateľ na uzatvorenie zmluvy o prístupe do distribučnej
sústavy a distribúcii elektriny, čo vyplýva z § 35 ods. 1 písm. b) zákona o energetike, podľa ktorého
žalobca má právo uzatvoriť takúto zmluvu s prevádzkovateľom distribučnej sústavy alebo má právo

takútozmluvuuzatvoriťsosvojímdodávateľom,ktorýmuzabezpečujeuniverzálnuslužbu.Podľazákona
o energetike je univerzálna služba - služba, kde dodávateľ zabezpečí odberateľovi okrem dodávky
elektriny aj distribúciu elektriny a s tým spojené služby, vrátane prístupu do distribučnej sústavy. To
žalovaný preukazuje zmluvou o dodávke a distribúcii elektriny, ktorú uzatvoril žalobca práve so svojím
dodávateľom.

7 . Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal Vyhlášku, ktorou od 01.01.2014 zaviedol pre výrobcov
elektriny novú platbu s názvom - platba za prístup do distribučnej sústavy“ (tzv. G-komponent). Túto
platbu mali povinnosť uhrádzať všetci výrobcovia elektriny bez ohľadu na to, či prístup do distribučnej
sústavy využívajú, alebo nie, resp. bez ohľadu na to, či uzatvorili so žalovaným zmluvu o prístupe do

distribučnej sústavy alebo nie. Výšku platby za prístup do distribučnej sústavy sa určuje prostredníctvom
cenového rozhodnutia Úradu, a to z hodnoty 12-mesačnej rezervovanej kapacity. Takéto cenové
rozhodnutie vydáva Úrad pre každý kalendárny rok.

8. V zmysle Vyhlášky URSO č. 221/2013 Z.z. mal každý výrobca elektriny pripojený do distribučnej

sústavy žalovaného (t.j. prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy) povinnosť uhrádzať platbu
za prístup, a to aj vtedy, keď žiaden prístup do distribučnej sústavy nevyužíval, resp. aj vtedy, ak
neuzatvoril žiadnu zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny (ďalej len „zmluva
o prístupe“). /V zmysle § 26 ods. 23 Vyhlášky platba za prístup do distribučnej sústavy sa uhrádza
prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy (...) na základe faktúry vystavenej prevádzkovateľom

regionálnej distribučnej sústavy, a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom
regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o pripojení alebo zmluvu o prístupe do distribučnej
sústavy a distribúcii elektriny./ Dňa 22.06.2016 Ústavný súd SR nálezom sp.zn. I. ÚS 17/2014-132
vyslovil že taká právna úprava je neústavná (v zvýraznenej časti citovaného ustanovenia).

9. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 17/2014-132 zo dňa 22.06.2016, právna úprava
platby za prístup do distribučnej sústavy je neústavná. Podľa Ústavného súdu SR povinnosť výrobcov
elektriny uhrádzať platbu za prístup do distribučnej sústavy môže vzniknúť len na základe uzatvorenej
zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nebol splnomocnenýna vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým by ustanovil výrobcom elektriny povinnosť
platiť platbu za prístup do distribučnej sústavy aj v prípade, že títo nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe
do distribučnej sústavy. Toto rozhodnutie bolo dňa 21.07.2016 publikované v Zbierke zákonov, čím

sa stálo všeobecne záväzným. Ústavný súd SR v konaní o súlade predpisu dňa 22.6.2016 nálezom
rozhodol tak, že vyslovil nesúlad napádanej právnej úpravy platby za prístup s čl. 13 ods. 1 písm.
a) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky a v
spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Na základe rozhodnutia Ústavného súdu SR, ustanovenie § 26 ods. 23 Vyhlášky stratilo účinnosť v

časti „a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej
sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.“ Podľa odôvodnenia
rozhodnutia Ústavného súdu SR „21.5 Povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať určité platby (ceny) za
prístup do distribučnej sústavy vzniká v zmysle § 26 ods. 5 v spojení s § 27 ods. 1 písm. b) Zákona
o energetike na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom
distribučnej sústavy. Uzatvorenie tejto zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy je fakultatívnou

možnosťou (právom) výrobcu elektriny [na rozdiel od zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy,
uzatvorenie ktorej je povinnosťou výrobcu elektriny v zmysle § 27 ods. 2 písm. a) zákona o energetike].
Iné povinnosti výrobcov elektriny, čo sa týka platenia cien za prístup do distribučnej sústavy alebo
iných poplatkov či platieb mimo záväzku uhrádzať tieto ceny na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe
do distribučnej sústavy, nie sú v zákone o energetike explicitne upravené.“ Zákon o regulácii v § 40

explicitne nesplnomocňuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na vydanie všeobecne záväzného
predpisu, ktorým by bol Úrad pre reguláciu sieťových odvetví oprávnený ustanoviť povinnosť výrobcov
elektriny platiť poplatok za prístup do distribučnej sústavy aj v prípade, že títo nemajú uzatvorenú
zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy.“ Pokiaľ potom časť
ustanovení § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii ukladá výrobcom elektriny povinnosť uhradiť platbu

za prístup do regionálnej distribučnej sústavy aj v prípade, ak nemajú s prevádzkovateľom regionálnej
distribučnej sústavy uzavretú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy, takáto povinnosť
ide nad rámec povinností zakotvených pre výrobcov elektriny v zákone o energetike čo do platenia
poplatkov (cien) za prístup do distribučných sústav, ako aj nad rámec zákonného splnomocnenia pre
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v zmysle zákona o regulácii upraviť platby výrobcov elektriny za

prístup do distribučných sústav.“ Popísaný stav nekorešponduje s dikciou čl. 123 Ústavy SR, keďže
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nepostupoval pri prijímaní sporných častí § 26 ods. 23 vyhlášky
o cenovej regulácii na základe zákonov (zákona o energetike a zákona o regulácii), a v ich medziach.
Zároveň tieto časti § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii ukladajú povinnosti výrobcov elektriny, o
ktorých nemožno vyhlásiť, že by boli ukladané zákonom alebo na základe zákona (zákona o energetike

a zákona o regulácii), čím sa dostávajú do kontradikcie s čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy. Úrad pre reguláciu
sieťových odvetví prijatím sporných častí § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii navyše nekonal v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, teda nekonal v súlade s princípom legality vyjadreným v
čl. 2 ods. 2 ústavy, ktorý tvorí integrálnu súčasť princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.
Nemožno taktiež opomenúť, že aplikáciou neústavných častí § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii

dochádza k odčerpaniu časti majetku tých výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe
doregionálnejdistribučnejsústavy,čímdochádzakneústavnémuzásahudozákladnéhoprávavýrobcov
elektriny ako podnikateľských subjektov vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl.
1 dodatkového protokolu.“ Čo sa týka ostatných častí napadnutého § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej
regulácii a napadnutého § 26 ods. 24, 25 a 26 a § 29 ods. 3 vyhlášky o cenovej regulácii, ústavný súd

konštatuje, že ide zväčša o technické právne normy, respektíve právne normy, ktorých základ je daný
zákonom o energetike a zákonom o regulácii (...).“ Pre výrobcov elektriny, ktorí majú uzatvorenú zmluvu
o prístupe do distribučnej sústavy, znamenajú právne normy § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii v
praxi len stanovenie spôsobu výpočtu výšky poplatku, k úhrade ktorého sa zaviazali uzatvorením zmluvy
o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy na základe §

26 ods. 5 zákona o energetike. Pre výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzatvorenú s prevádzkovateľom
regionálnej distribučnej sústavy zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, znamená časť ustanovenia
§ 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii, ktorú ústavný súd bodom 1 výroku vyhlásil na nesúladnú
s tam uvedenými ústavnými normami, upravenie povinnosti platiť poplatok za prístup do distribučnej
sústavy, ktorá, ako už ústavný súd deklaroval, nemá oporu v zákone o energetike, alebo inom zákone.“

Na základe vyššie uvedeného Ústavný súd SR jednoznačne konštatoval, že je neústavné, aby výrobca
elektriny bol povinný platiť platbu za prístup do distribučnej sústavy v prípade ak nemá uzatvorenú
zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy. Ústavný súd SR rovnako konštatoval, že na zavedenie takejto
platby Úrad nebol oprávnený.10. Podľa bodu 21.7 nálezu - povinnosť uhradiť platbu za prístup do regionálnej distribučnej sústavy aj v
prípade, ak nemajú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzavretú zmluvu o prístupe do

regionálnej distribučnej sústavy, takáto povinnosť ide nad rámec povinností zakotvených pre výrobcov
elektriny v zákone o energetike, čo do platenia poplatkov (cien) za prístup do distribučných sústav, ako
aj nad rámec zákonného splnomocnenia pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v zmysle zákona o
regulácii upraviť platby výrobcov elektriny za prístup do distribučných sústav.

11. Podľa bodu 21.5 nálezu Ústavného súdu SR jednoznačne ÚS SR uvádza, že bez zmluvy o
prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektrickej energie nie je možné tento poplatok uplatňovať
a žiadať, pričom ide o zmluvu podľa § 26 ods. 5 zákona o energetike, ktorý stanovuje povinné
obsahové náležitosti, bez ktorých táto zmluva uzatvorená nemôže byť. Nemôže ju nahrádzať žiadna
zmluva o prístupe, ani iná zmluva, ktorá sa povinne uzatvára. Ústavný súd sa vyjadruje o tejto
zmluve, o konkrétnom zmluvnom type, ktorý upravuje zákon o energetike v § 26 ods. 5. ÚS SR sa

vyjadril jednoznačne, že pokiaľ táto zmluva medzi prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy a
výrobcom elektrickej energie uzatvorená nie je, čo v danom prípade nie je, tak nie je možné uplatňovať
túto platbu, resp. ju žiadať a z tohto dôvodu sa bez pochýb jedná o bezdôvodné obohatenie.

12. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie Ústavného súdu SR potvrdilo, že ten, kto nemal uzatvorenú

zmluvu o prístupe, nemal povinnosť uhrádzať platbu za prístup.

13. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR účinky jeho rozhodnutia o nesúlade právneho
predpisu pôsobia spätne (t.j. ex tunc) aj na situácie, ktoré predchádzali jeho vydaniu. Nie je prípustné,
aby všeobecný súd v súdnom spore aplikoval právnu normu, ktorá bola medzičasom Ústavným súdom

označená za neústavnú. (PLz. ÚS 1/06-4) Rozhodnutie Ústavného súdu SR nie je možné aplikovať len
na situácie po jeho publikácii v Zbierke zákonov. Ak Ústavný súd SR konštatuje neústavnosť právneho
predpisu, dané ustanovenie právneho predpisu bolo neústavným od už momentu jeho platnosti.
Rozhodnutie Ústavného súdu SR o nesúlade právneho predpisu je nutné aplikovať aj na situácie, ktoré
predchádzalijehovydaniu.Niejeprípustné,abyvšeobecnýsúdvsúdnomsporeaplikovalprávnunormu,

ktorá bola medzičasom Ústavným súdom označená za neústavnú. Všeobecný súd je viazaný názorom
Ústavného súdu SR o ústavnosti/neústavnosti právnych predpisov a preto je v čase rozhodovania
povinný aplikovať len tie predpisy, ktoré Ústavný súd SR neoznačil za protiústavné. Uvedené vychádza
z rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktorého plénum sa k účinkom rozhodnutia vyjadrilo v zjednocujúcom
stanovisku prijatom pod sp. zn. PLz. ÚS 1/06-4, v ktorom ÚS SR vyriešil rozpor medzi rozhodovacou

praxou tretieho senátu s rozhodovacou praxou prvého a druhého senátu. Podstatou tohto rozporu bolo,
či rozhodnutie ÚS SR o nesúlade právnych predpisov má účinky len od jeho vydania, t.j. ex nunc (názor
tretieho senátu), alebo či tieto účinky sa vzťahujú aj na situácie, ktoré vznikli pred vydaním rozhodnutia
Ústavného súdu, a teda toto rozhodnutie má účinky ex tunc (názor prvého a druhého senátu).

14. Teda Ústavný súd SR nálezom sp.zn. I.ÚS 17/2014-132 zo dňa 22.06.2016 konštatoval, že ust.
§ 26 ods. 23 vyhl. č. 221/2013 Z.z. je v časti - „a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá
s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o pripojení alebo zmluvu o
prístupe do distribučnej sústavy a distribúcie elektriny“ v zásadnom rozpore s čl. 13 ods.1 písm. a) v
spojení s čl. 1 ods.1, čl. 2 ods.2, čl. 20 ods.1 a čl. 123 Ústavy SR a v spojení s čl.1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa uznesenia ÚS SR sp.zn. I. ÚS 51/06
zo dňa 08.06.206, ktoré bolo potvrdené aj v zjednocujúcom stanovisku pléna ÚS SR, sp.zn. PLz. ÚS
1/06 - „hoci ústava a zákon o ústavnom súde nemajú výslovné ustanovenie o hmotnoprávnych účinkoch
nálezu o nesúlade, treba dôjsť k jednoznačnému záveru, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne
účinky pre všetkých účastníkov ex tunc.“

15. V zmysle vyššie citovaného nálezu ÚS SR, sp.zn. I. ÚS 17/2014-132 zo dňa 22.06.2016, je poplatok
za prístup do distribučnej sústavy (G-komponent), ktorý bol stanovený v rámci údajnej pôsobnosti Úradu
vo vyhláške č. 221/2013 Z.z. a ktorý si žalovaný v zmysle § 26 ods.23 vyhl.č. 221/2013 Z.z. od žalobcu
uplatňoval, protiústavný.

16. Z právnej argumentácie a záverov obsiahnutých v náleze ÚS SR - ÚS 17/2014-132 zo dňa
22.06.2016, ktorý bol publikovaný dňa 21.07.2016 pod č. 220/2016 v Z.z., nie je možné polemizovať
nad povinnosťou žalobcu platiť akýkoľvek poplatok alebo sumu za prístup do distribučnej sústavy zadodanú el.energiu v prípade, kedy výrobu elektrickej energie, v tomto prípade aj žalobca, nemá s
prevádzkovateľom distribučnej sústavy uzatvorenú príslušnú zmluvu o prístupe do sústavy. Uzatvorenie
takej zmluvy je právom žalobcu a tento výslovne uviedol, že nikdy toto svoje právo nevyužil, teda nemá

uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy v žiadnej forme.

17. Pokiaľ ide o platby, ktoré boli vyberané a fakturované za obdobie ešte pred týmto rozhodnutím PL.
ÚS 17/2014-132, súd poukazuje, že čo sa týka rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/98
zo dňa 17.2.1999, závery tohto rozhodnutia už boli dávno prekonané. V tejto súvislosti súd opakovane

poukazuje na zjednocujúce stanovisko pléna Ústavného súdu SR, sp. zn. PLz. ÚS 1/06-4, ktoré otázku
účinkov rozhodnutia ústavného súdu vyriešilo. Toto stanovisko je rozhodovacou praxou Ústavného súdu
SR rešpektované a neexistuje žiadne neskoršie rozhodnutie, ktoré by jeho právne závery spochybnilo.
Z odôvodnenia tohto nálezu je zrejmé, že Ústavný súd SR porovnával právne názory troch senátov
Ústavného súdu SR len a výlučne tých, ktoré súviseli s nálezom PL. ÚS 38/03-89. Táto námietka
nijakým spôsobom nespochybňuje správnosť právneho názoru, ktorý Ústavný súd SR vyslovil. ÚS SR

v konaniach o súlade právnych predpisov vždy posudzuje konkrétny právny predpis a konkrétne právne
problémy ktoré sa s jeho znením spájajú. Právne názory ÚS SR ako najvyššej právnej autority, sú
však vždy rešpektované a aplikované všeobecnými súdmi aj v iných súdnych sporoch. Ústavný súd
SR vo výroku Zjednocujúceho stanoviska k danej právnej otázke jasne uviedol, že „hmotnoprávne
účinky nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 38/03-89 (...) nastávajú pre všetkých

účastníkov tohto konania ex tunc.“ Preto názor žalovaného je nesprávny.

18. Súd má za potrebné uviesť k účinkom nálezov ÚS SR, že za výnimku zo zásady, podľa ktorej výklad
zákonov prislúcha predovšetkým všeobecným súdom, treba považovať výklad ustanovení zákona
NárodnejradySlovenskejrepublikyč.38/1993Z.z.oorganizáciiÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,o

konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Ide najmä o tie ustanovenia, z
ktorých možno vyvodiť právne účinky nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky vydaných v konaní
o súlade právnych predpisov na konania pred súdmi a inými orgánmi verejnej moci v individuálnych
veciach. Hoci Ústava Slovenskej republiky a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o
organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov nemajú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade
vydaného pred právoplatným skončením konania, treba dôjsť k jednoznačnému záveru, že v týchto
veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky
prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu, potom a fortiori to
musí tak byť vo veciach neskončených právoplatne v momente uverejnenia nálezu o nesúlade. Opačný

výklad je priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním
princípu právnej istoty (Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 51/06, sp.zn. I. ÚS
60/06 z 08. júna 2006, sp.zn. I. ÚS 195/06 zo 17. októbra 2006 a sp.zn. I. ÚS 320/06 zo 6. decembra
2006).

19. Je nepochybné, že dňa 11.07.2013 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „Úrad“) vydal
vyhlášku č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike (ďalej len
„Vyhláška“). Vyhláška pre výrobcov elektriny zaviedla novú platbu za prístup do distribučnej sústavy (tzv.
G-komponent), ktorá sa uplatňuje od 01.01.2014 (ďalej len „platba za prístup“).

20. Je nepochybné, že žalobca uvedené platby za prístup uhrádzal, pričom žalobca tvrdil, že nikdy nemal
uzatvorenú zmluvu o prístupe so žalovaným, preto dané platby, resp. fakturáciu za prístup považuje za
protiústavné a bez právneho základu, nakoľko boli na základe neústavného právneho predpisu. Žalobca
zdôraznil, že so žalovaným nikdy neuzatvoril žiadnu zmluvu o prístupe a celý čas mu bola platba za
prístup fakturovaná len na základe ustanovenia Vyhlášky, a to bez akéhokoľvek zmluvného základu. Na

strane žalovaného tak došlo k bezdôvodnému obohateniu z dôvodu plnenia bez právneho dôvodu.

21.Súdmalnepochybnepreukázanévyúčtovaniepoplatkuzaprístupdodistribučnejsústavyžalovaným
za obdobie od 01/2014 vo 767,50 Eur. Uvedené medzi stranami bolo nesporné, daná faktúra a jej
úhrada vyplýva aj z predložených listín, žalovaný to nerozporoval a súd v tejto súvislosti poukazuje

na zákonné ustanovenie § 151 ods.1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.22. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

24. Žalobca ako výrobca elektriny, vyrobenú elektrinu dodáva do distribučnej sústavy žalovaného,

ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Na to, aby danú elektrinu mohol dodať do distribučnej
sústavy, musí byť k tejto sústave fyzicky pripojený. Toto fyzické pripojenie sa uskutočňuje na základe
Zmluvy o pripojení, ktorú uzatvorí výrobca s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Výrobca elektriny
odovzdáva vyrobenú elektrinu prevádzkovateľovi distribučnej sústavy v tzv. odovzdávacom mieste (t.j.
v mieste fyzického pripojenia do distribučnej sústavy). K odovzdaniu elektriny teda dochádza na hranici
s distribučnou sústavou. Výrobca elektriny tak vôbec distribučnú sústavu nevyužíva, ani ju využívať

nepotrebuje.

25. Medzi stranami bolo nesporné, že za pripojenie do distribučnej sústavy a na zabezpečenie potrebnej
kapacity v distribučnej sústave na pripojenie každý výrobca riadne platí jednorazový poplatok - ide o
tzv. pripojovací poplatok, ktorého výška je stanovená v závislosti od maximálnej rezervovanej kapacity.

Súd poukazuje na to, že výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov energie sú oprávnení na „výrobu
a dodávku elektriny“ až po tom, ako si splnia tzv. „oznamovaciu povinnosť“ a je im následne zo
strany Úradu vydané oznámenie o splnení oznamovacej povinnosti. Výrobcovia elektriny z OZE tak po
podpise zmluvy o pripojení, po samotnom pripojení do distribučnej sústavy a po splnení si oznamovacej
povinnosti, reálne vyrábajú a dodávajú elektrinu prevádzkovateľovi distribučnej sústavy.

26. Súd mal preukázané, že strany konania uzavreli Zmluvu o pripojení zariadenia odberateľa - výrobcu
do distribučnej sústavy dňa 14.08.2014 spolu s prílohami. Predmet zmluvy bol špecifikovaný v bode I.
Zmluvy, v zmysle ktorého žalovaný sa zaviazal pripojiť zariadenie odberateľa do distribučnej sústavy
SSE-D. (l.č. 220 obsahu spisu)

27. Súd poukazuje na rozdielnosť pojmu pripojenie a prístup do distribučnej sústavy. Zákon č. 251/2012
Z.z. o energetike (ako aj zákon č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko
účinnej kombinovanej výroby v znení neskorších predpisov) striktne rozlišujú medzi pripojením a
prístupom do distribučnej sústavy. Ide o dve úplne odlišné záležitosti. Súd vzhľadom na uvedené

skutočnosti sa preto zaoberal uvedenými pojmami, ako aj obsahom zmluvy, nakoľko zmluvu je nutné
posudzovať podľa obsahu a nie podľa názvu a zároveň sa zaoberal aj vôľou zmluvných strán. Je nutné
rozlišovať pojmy - pripojenie a prístup, medzi ktorými je v zmysle zákonných definícií diametrálny rozdiel.
Aj ÚS SR rozlišuje medzi danými pojmami a konštatuje rozdiel a ich rozdielnu podstatu. V dôsledku toho
je nutné rozlišovať aj predmet daných zmlúv a nemožno ich zamieňať, resp. subsumovať jednu pod

druhú. Pokiaľ nebola dohodnutá zmluva o prístupe do distribučnej sústavy, nemôže žalovaný požadovať
platby od žalobcu. Ak žalovaný poskytoval, nebolo to zmluvne dojednaná. Pokiaľ požaduje platby za
prístup, resp. mal záujem taký prístup fakturovať, bolo v jeho záujme, aby si to zmluvne dojednal. Zmluva
je 2-stranný právny úkon, v rámci ktorého dochádza k prejavu vôle zmluvných strán, teda ak sa má
konštatovať zmluvný vzťah ohľadom prístupu, v žiadnom prípade nemôže jedna strana jednostranne

umožňovať, ukladať,... bez prejavu vôle druhej strany, v danom prípade žalobcu. Z uvedeného je
zrejmé, že zo Zmluvy o pripojení nevyplýva aj dojednanie prístupu a Zmluvu o prístupe do DS nemožno
subsumovať pod Zmluvu o pripojení.

28. - V ust. § 26 ods.3 zák.č. 251/2012 Z.z. je definícia zmluvy o pripojení, v zmysle ktorej sa

prevádzkovateľ zaväzuje zabezpečiť v sústave kapacitu na pripojenie v zmluvne dohodnutej výške a
pripojiť zariadenie na výrobu, odber a distribúciu elektriny.
- V ust. § 26 ods.5 cit.zák. je definícia zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy, podľa ktorej
prevádzkovateľ distribučnej sústavy sa zaväzuje rezervovať dohodnutú distribučnú kapacitu a umožniť
prístup do sústavy.

29. Podľa § 2 písm. a) bodu 12 Zákona o energetike sa prístupom do sústavy rozumie „prístup na
základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, pričom prístupom do distribučnej
sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnejkapacity.“ Dané ustanovenie upravuje, že prístupom je využívanie distribučnej sústavy prevádzkovateľa
distribučnej sústavy. Zákon zároveň vyžaduje, aby bol prístup dohodnutý v zmluve o prístupe do
distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Distribúciou elektriny sa podľa § 2 písm. b) bodu 4 Zákona

o energetike rozumie „preprava elektriny distribučnou sústavou na časti vymedzeného územia na účel
jej prepravy odberateľom elektriny. Zo zákonnej definície prístupu do distribučnej sústavy obsiahnutej v
citovanomustanoveníjezrejmé,žesarealizujevýlučnepodľakonkrétnehotypuzmluvy,ktoroujezmluva
o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Je evidentné, že nebola dohodnutá distribučná
kapacita tak, ako sa vyžaduje pre prístup.

30. Podľa § 26 ods. 5 Zákona o energetike Zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy rezervovať dohodnutú distribučnú kapacitu,
umožniť prístup do sústavy a prepraviť pre účastníka trhu s elektrinou množstvo elektriny výkonovo
obmedzené výškou rezervovanej kapacity, vrátane služieb spojených s používaním prenosovej sústavy,
a účastník trhu s elektrinou sa zaväzuje zaplatiť cenu za poskytnutie distribučných a súvisiacich služieb.

31. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle vyššie citovaného Zákon o energetike záväzne definuje pojem
prístup, ako aj upravuje špecifické zmluvné vzťahy, ktoré v danej regulovanej oblasti vznikajú. Je
nutné zdôrazniť, že Zákon o energetike vyžaduje, aby - prístup bol dohodnutý na základe zmluvy o
prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny; - zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a

distribúcii elektriny umožňovala výrobcovi využívať distribučnú sústavu, a teda distribuovať vyrobenú
elektrinu inému subjektu ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. Teda prístup do distribučnej
sústavy znamená, že výrobca elektriny túto elektrinu nedodá priamo prevádzkovateľovi distribučnej
sústavy v mieste pripojenia, ale využije jeho distribučnú sústavu na to, aby ju dodal inému konkrétnemu
subjektu, ktorý si sám určí.

32. Zákon o energetike teda priamo prostredníctvom zákonnej definície vymedzuje, čo je prístup do
distribučnej sústavy a zároveň jednoznačne uvádza, v akej zmluve je tento prístup do distribučnej
sústavy možné dohodnúť. (t.j. zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny podľa ust.
§ 26 ods. 5 Zákona o energetike). Prístup do distribučnej sústavy je teda pojmom, ktorý je neoddeliteľne

spojený s prepravou elektriny distribučnou sústavou koncovému odberateľovi, t.j. distribúciou elektriny
(o tom svedčí kumulatívna spojka „a“ ako definičný znak zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a
distribúcii elektriny). Inak povedané, na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny si výrobca elektriny zabezpečuje prepravu elektriny vyrobenej vo svojich zariadeniach na
výrobu elektriny ku koncovým odberateľom elektriny.

33. ÚS SR vychádza z definície prístupu do distribučnej sústavy, ktorú upravuje samotný Zákon o
energetike, keď v bode 21.1 svojho rozhodnutia konštatoval, že samotný prístup do distribučnej sústavy
je „právo „vpúšťať“ do distribučnej sústavy ním vyrobenú elektrinu na účely jej prenosu k odberateľom,
resp. iným účastníkom trhu.“ Je zrejmé, že výrobca elektriny, pri uzatvorení zmluvy o prístupe si dohodne

to, že môže elektrinu vpúšťať, ako aj to, že táto elektrina bude distribuovaná (prepravená) odberateľom
alebo iným účastníkom trhu. V prípade žalobcu však k ničomu takému nedošlo. Výrobca elektrinu len
dodá distribučnej spoločnosti, a tá si s touto elektrinou nakladá podľa vlastného uváženia. Potom, ako
distribučná spoločnosť odoberie elektrinu, žalobca nad ňou nemá žiadnu moc a nijako nemôže ovplyvniť
jej distribúciu.

34.Súdmázato,žežalovanýúčelovovychádzalenzprvejčastipodstatyprístupuuvedenejvdotknutom
rozhodnutí ÚS SR, a to práva „vpustiť elektrinu“. Prehliada však druhú podstatnú vec, a to, že zmluva o
prístupe v sebe musí zahŕňať aj dohodu o tom, že vyrobená elektrina má byť distribuovaná (prepravená)
do stanoveného miesta. Uvedené vyplýva ako z definície prístupu podľa § 2 písm. a) bodu 12 Zákona

o energetike, tak aj z definície zmluvy o prístupe podľa § 26 ods. 5 Zákona o energetike a rovnako aj z
dotknutého rozhodnutia Ústavného súdu SR. S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že vymedzenia
pojmu prístup do distribučnej sústavy, ktoré vo svojich vyjadreniach uvádza žalovaný, nekorešpondujú
so zákonnou definíciou prístupu do distribučnej sústavy a rovnako ani s právnym názorom ÚS SR, ktorý
je uvedený v predmetnom náleze. Žalovaný svojimi tvrdeniami vytvára bez opory v právnej úprave akýsi

vlastný inštitút „prístupu“, ktorý považuje za nevyhnutný predpoklad pre výrobu elektriny a jej dodávku
na základe zmluvy o výkupe elektriny na straty zo strany žalobcu.35. Žalovaný predložil technickú odbornú analýzu s názvom „Technicko - odborné posouzení využívaní
kapacity distribuční soustavy výrobci elektriny. Žalovaný sa touto analýzou usiloval preukázať, že
dodávka elektriny žalobcom je akýmsi využívaním kapacity distribučnej sústavy. Z tohto žalovaný

odvodzuje, že sa jedná o prístup. Žalovaný uvedeným postupom však mieša technické a právne otázky
a zároveň sa vyhýba záväznej právnej úprave. Dodávka je však odlišný pojem ako distribúcia, čo však
žalovaný zamieňa. Jediným právnym základom pre uhrádzanie platieb za prístup do distribučnej sústavy
je podľa zákona o energetike a Nálezu ÚS SR zo dňa 26.6.2016, sp. zn.: PL. ÚS 17/2016, platne
uzatvorená zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.

36. Súd zdôrazňuje, že zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcie elektriny je samostatný
zmluvný typ podľa § 26 ods. 5. zákona o energetike. Táto zmluva je uzatváraná zo strany distribučných
spoločností. Nemôže byť nahradená zmluvami inými alebo akýmisi nešpecifikovanými ústnymi alebo
nepísomnými dohodami alebo dokonca zmluvou o pripojení. Táto zmluva má tri povinné obsahové
náležitosti podľa § 26 ods. 5 cit.zák. - 1/ záväzok rezervovať dohodnutú kapacitu, 2/ umožniť prístup a

3/ záväzok žalovaného prepraviť pre účastníka trhu s elektrinou, ktorej množstvo je obmedzené výškou
rezervovanej kapacity, elektrinu. Tento tretí záväzok nikdy v žiadnej jednej zmluve uzatvorenej medzi
stranami konania nebol zakontrahovaný v akejkoľvek forme, či písomnej alebo ústnej. Nález ÚS SR
jednoznačne konštatuje, že vyhláška č. 221/2013 je v rozpore v časti: „A to aj v prípade, ak takýto
výrobca nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o pripojení alebo

zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny“. ÚS SR teda jednoznačne vyslovil, že
na to, aby bola možnosť uplatňovať poplatok za G-komponent, musí byť medzi účastníkmi, t.j. medzi
prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy a výrobcom elektriny, uzatvorená zmluva o prístupe
do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny ako konkrétny zmluvný typ, ktorý je upravený v § 26 ods.
5 zákona o energetike a pokiaľ táto zmluva uzatvorená nie je, nie je možné tento poplatok uplatňovať.

Rezervovaná kapacita, na ktorú poukazoval žalovaný, je právom výrobcu, ktoré vyplýva zo zmluvy o
pripojení a za túto bol zaplatený jednorazový poplatok v rámci zmluvy o pripojení. Žalobca poukázal na
to, že žiadny výrobca elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý má právo na podporu, minimálne
do r. 2016 nevyužíval žiadnu distribučnú službu v zmysle toho, že by žiadal prevádzkovateľa regionálnej
distribučnej sústavy, aby prepravil tú elektrickú energiu ku koncovému odberateľovi. A nerobil to preto,

pretože mal garantovanú cenu na straty. Tá cena na straty v kombinácii s cenou podpory, s cenou
doplatku,muvždydávalagarantovanúcenuna15rokov.Takžetonedávaloprenehožiadnyekonomický
zmysel. Teda jediné, čo výrobcovia elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov robili, bolo, že dodávali
a odovzdávali v odovzdávacom mieste na začiatku sústavy, odovzdávali prevádzkovateľovi regionálnej
distribučnej sústavy tú vyrobenú elektrickú energiu a prevádzkovateľ je povinný ju prevziať a zaplatiť

za ňu. Čiže oni mali odber garantovaný a nebol dôvod využívať a nikto ju ani nevyužíval tú distribučnú
službu.Jenespochybniteľné,ževprípade,akniejeuzatvorenámedziúčastníkmipísomnázmluvapodľa
§ 26 ods. 5 cit.zák., ani žiadna iná (inominátna, ústna a už vôbec nie zmluva o pripojení), tak v takomto
prípade táto platba nemala byť nikdy uplatňovaná. To jednoznačne vyplýva z nálezu ústavného súdu a
akýkoľvek iný výklad je v priamom rozpore s týmto nálezom ústavného súdu a je výkladom účelovým

a tendenčným.

37. Zmluva o prístupe do distribučnej sústavy, distribúcii elektriny je konkrétny zmluvný typ podľa § 26
ods. 5 zákona o energetike. Ústavný súd SR vyslovil, že keď táto zmluva uzatvorená nie je s distribučnou
spoločnosťou, nemá byť platený G-komponent. Žalobca takú zmluvu uzatvorenú nemá. Táto zmluva

má konkrétny obsahový rámec a má tri podstatné obsahové náležitosti, ktoré nie sú v žiadnej inej
zmluve medzi stranami tohto konania, ani nikde neboli žiadnou, ani konkludentnou, ani ústnou formou
uzatvorené.

38. Žalobca uviedol, že žiadnu distribúciu elektriny nevykonáva a nijakým spôsobom distribučnú sústavu

nevyužíva a preto prístup do distribučnej sústavy nepotrebuje. Ako bolo uvedené, výrobca elektriny z
OZE elektrinu vyrobí a odovzdá (dodá) prevádzkovateľovi distribučnej sústavy pred vstupom do jeho
distribučnej sústavy. Výrobcovia elektriny z OZE sú zo strany Úradu oprávnení iba na výrobu a dodávku
elektrinu (tak aj znie potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti). Dodávka a distribúcia sú odlišné
pojmy a nemožno ich zamieňať. Výrobcovia elektriny z OZE ani nemôžu elektrinu distribuovať a dodávať

inému subjektu ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. V opačnom prípade by prišli o zákonnú
podporu. Podľa § 4 ods. 10 Zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie sú títo výrobcovia povinní
„dodať prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, u ktorého si uplatňuje podporou, celý objemvyrobenej elektriny. Výrobcom elektriny tak z podstaty veci neostáva žiadna elektrina, ktorú by mohli
prepravovať distribučnou sústavou k ďalším odberateľom.

39. Z uvedeného teda vyplýva, že Vyhláška nútila výrobcov elektriny platiť za prístup do distribučnej
sústavy, a to aj napriek tomu, že žiadnu zmluvu (ktorú Zákon o energetike vyžaduje) uzavretú nemajú.

40. K tvrdeným skutočnostiam sa vyjadril podrobne aj žalovaný, ktorý trval na tom, že prístup bol
žalobcovi poskytnutý, prístup bol žalovaným zabezpečený a žalobca ho aj potreboval a aj využíval,

na preukázanie čoho predložil schému, graf a technicko-odbornú analýzu, dokonca navrhol znalecké
dokazovanie na preukázanie, že služba spočívajúca v zabezpečení prístupu a možnosti užívať sústavu,
je pre žalobcu poskytovaná. Zároveň uviedol, že neexistuje žiadny zákonný dôvod, prečo by výrobca,
z ktorého výrobného zariadenia dochádza k dodávke do distribučnej sústavy a pre ktoré je žalovaný
povinný zabezpečiť kapacitu v sústave rovnakým spôsobom ako pre odberateľa elektriny, mal byť na
rozdiel od odberateľov oslobodený od povinnosti hradiť platbu za prístup do distribučnej sústavy.

41. Žalobca uviedol, že nie je sporné, že výrobca musí byť na niečo pripojený a žalovaný je
špecializovaná spoločnosť, ktorá sa zaoberá distribúciou. To je jej činnosť a vykonáva prenos od výrobcu
k niekomu inému. Žalobca od roku 2011 funguje na trhu, je teda pripojený, pričom všetko platil odberateľ
a hoci v právnej úprave, či v zmluvnom vzťahu sa nič nezmenilo, od januára 2014 žalovaný začal účtovať

poplatok za prístup s odôvodnením, že URSO vydalo cenové rozhodnutie a zaviedol poplatok za G-
komponent a neskôr, že to nie je poplatok, ale cena za nejakú službu. Avšak medzi súkromnými osobami
pokiaľ je záväzkový vzťah, tak musí záväzok vyplývať z nejakého zmluvného vzťahu a od roku 2011
sa nič nezmenilo, žiadna zmluva nová sa neuzatvorila, napriek tomu sa od januára 2014 začal účtovať
daný poplatok, hoci neexistuje zmluvný podklad pre takýto záväzok. Ak ÚS SR konštatoval vo svojom

rozhodnutí, že URSO nemalo právo takýto poplatok zaviesť a pokiaľ by to aj nebol poplatok, ale nejaká
cena za služby, tak musí to z niečoho vyplývať, ale URSO nemôže robiť samostatne nejaké úvahy.
Žalobca potvrdil, že zmluvný vzťah má so žalovaným, ale nie o prístupe a platná právna úprava toto
rozlišuje. Nie je možné subsumovať nejakú inú zmluvu pod zmluvu o prístupe a naopak.

42. Súd zdôrazňuje, že žiadna Zmluva o prístupe nebola preukázaná. Žalobca poprel aj vôľu uzavrieť
takú zmluvu s tým, že prístup nevyužíval. Súd poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný uvádza rezervovanú
kapacitu pre žalobcu, táto by mala vyplývať zo Zmluvy o pripojení, je to náležitosť danej zmluvy a
potrebnáprepripojenie.Predmetomzmluvyvšakniejeprístupanemožnodanédojednaniesubsumovať
pod Zmluvu o prístupe. Danou zmluvou má mať žalobca zabezpečenú maximálnu rezervovanú kapacitu

vo výške stanovenej v zmluve o pripojení. V prílohe č.1 k zmluve o pripojení označenej ako Špecifikácia
odberného miesta vo forme tabuľky je uvedená „maximálna rezervovaná kapacita, avšak dokonca bez
uvedenia rozsahu. (l.č. 268) Súd poukazuje na to, že čo sa týka maximálnej rezervovanej kapacity, tak
tá je podstatnou náležitosťou zmluvy o pripojení, čo vyplýva zo zákonnej definície zmluvy o pripojení, v
ktorej daná hodnota musí byť uvedená, avšak netýka sa zmluvy o prístupe. Žalobca poprel akékoľvek

uzavretie zmluvy o prístupe s tým, že prístup ani nikdy nevyužíval a nemal ani žiadny prístup. Platba
za prístup bola nutná z dôvodu Vyhlášky.

43. Žalovaný trval na tom, že z technického hľadiska je využívanie distribučnej sústavy žalobcom
nesporné, čo vraj vyplýva aj z predloženej odbornej analýzy, ako aj z predloženej schémy. Žalobca dané

tvrdenie popiera. V tejto súvislosti s poukazom na vyjadrenie žalovaného súd uvádza, že jeho tvrdenie
a dohady nemajú žiaden základ v skutkovom stave, ani v príslušnej právnej úprave. Zmluva o prístupe
do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny nemôže byť zamieňaná za zmluvu o pripojení, ani nie je
obsiahnutá v tejto zmluve. Jedná sa o dve rôzne zmluvy, ktoré sú jasne odlíšené, a to nielen svojím
predmetom, ale aj zákonnou definíciou.

44. Vzhľadom na uvedené súd opätovne poukazuje na bod 1.2. Zmluvy o pripojení zo dňa 14.08.2014,
podľa ktorého SSE-D sa zaväzuje zabezpečiť a umožniť pripojenie zariadenia odberateľa do distribučnej
sústavy SSE-D. (l.č. 265 obsahu spisu) Vychádzajúc z citovaného ustanovenia je zrejmé, že predmetom
Zmluvy o pripojení je výlučne pripojenie žalobcovho zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej

sústavy žalovaného, a nie dohoda o prístupe žalobcu do distribučnej sústavy žalovaného. Prístup je
možné dohodnúť len v Zmluve o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Obsah, ako
aj podstatné náležitosti zmluvy o pripojení a zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny, sú odlišné. /Súd poznamenáva, že aj zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike, v znení účinnomod 01.01.2011 do 31.07.2012 (ďalej len „Starý zákon o energetike“) rozlišoval medzi pripojením do
distribučnej sústavy a prístupom do distribučnej sústavy. Starý zákon o energetike (rovnako ako v
súčasnosti platný Zákon o energetike), taktiež obsahoval zákonnú definíciu prístupu do distribučnej

sústavy. Podľa § 2 písm. a), bodu 23.2. Starého zákona o energetike sa prístupom do sústavy rozumie
„prístup na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Je nepochybné,
že aj predchádzajúca právna úprava jednoznačne vyžadovala, aby bol prístup dohodnutý v zmluve o
prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Distribúciou elektriny sa podľa § 2 písm. b), bodu 7.
„starého“ zákona o energetike rozumie „preprava elektriny distribučnou sústavou na časti vymedzeného

územia“. Z uvedených ustanovení vyplýva, že aj podľa predchádzajúceho znenia zákona o energetike
sa zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny zabezpečoval prístup do distribučnej
sústavy, a to výlučne len pre účely prepravy elektriny distribučnou sústavou prevádzkovateľom na časti
vymedzeného územia, tzn. na účely distribúcie elektriny (o tom svedčí kumulatívna spojka „a“ ako
definičný znak zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny)./

45. V zmysle vyššie uvedeného vyplýva, že aj predchádzajúca právna úprava záväzne definovala
pojem prístup a vyžadovala, aby prístup bol dohodnutý na základe zmluvy o prístupe do distribučnej
sústavy a distribúcii elektriny a zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcií umožňovala
výrobcovi využívať distribučnú sústavu pre účely distribúcie elektriny inému subjektu, a teda upravovala
podmienky takéhoto využívania a distribúcie. Zhrňujúc vyššie uvedené podľa predchádzajúceho zákona

o energetike k pripojeniu síce dochádzalo na základe „zmluvy o prístupe a pripojení“, ktorú bol výrobca
elektriny podľa § 21 ods. 2 písm. a) povinný uzatvoriť s prevádzkovateľom distribučnej sústavy,
avšak jej predmetom bolo výlučne fyzické pripojenie elektroenergetického zariadenia alebo odberného
elektrickéhozariadeniadosústavy.Napokonajzmluvaopripojení,ktorúuzatvorilžalobcasožalovaným,
obsahuje výlučne dohodu o pripojení žalobcových zariadení na výrobu elektriny do distribučnej sústavy.

Z uvedeného je zrejmé, že právo prístupu do distribučnej sústavy bolo aj podľa tzv. starého zákona
o energetike výlučne predmetom zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Aj
z uvedených dôvodov (pojmových nejasností) došlo Zákonom o energetike k spresneniu zákonných
definícií prístupu do distribučnej sústavy a pripojenia do distribučnej sústavy. Dôvodová správa k §
2 Zákona o energetike v tejto súvislosti uvádza, že „Zmena reaguje na skutočnosť, že v aplikačnej

praxi dochádza často k zámene pojmov pripojenie a prístup.“ Tvrdenia žalovaného ohľadom toho,
že má zabezpečený zmluvný vzťah prístupu do distribučnej sústavy na základe Zmluvy o pripojení,
nenachádzajú oporu v hmotnom práve a v konečnom dôsledku ani v samotnom predmete Zmluvy o
pripojení.

46. Strany predložili viaceré zmluvy, ktoré však nepreukazujú relevantný stav. Pokiaľ predložili Zmluvu
o distribúcii elektriny, či Rámcovú distribučnú zmluvu (medzi SSE, a.s. a žalovaným), či Zmluvu o
dodávke a distribúcii elektriny medzi žalobcom a SSE, a.s., tieto sa týkajú výlučne zmluvného vzťahu
medzi inými zmluvnými stranami, teda nejde o vzťah sporných strán. Predložené zmluvy sa netýkajú
predmetu sporu a vôbec nesúvisia s predmetom konania. Predložené listiny nepreukazujú zmluvu o

prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny medzi žalobcom a žalovaným. Taktiež za Zmluvu
o prístupe nemožno považovať ani predloženú Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát a Zmluvu o
doplatku. Právna úprava v spojitosti s vysloveným názorom Ústavného súdu SR jednoznačne stanovuje
uzavretie Zmluvy o prístupe, avšak súd nemal preukázané jej uzavretie v žiadnej forme. Predložené
zmluvy nie sú zmluvami o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Predložená zmluva o

distribúcii elektriny je uzavretá medzi žalovaným a tretím subjektom, ktorým nie je žalobca. Taktiež aj
predložená Rámcová distribučná zmluva nie je zmluvou so žalobcom. Súd poukazuje, že keby aj bola
uzavretá Zmluva o dodávke a distribúcii elektriny pred účinnosťou novelizovaného právneho predpisu,
tá sa po účinnosti súčasného Zákona o energetike považuje za zmluvu o združenej dodávke elektriny
a predmetná zmluva nie je zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Je zrejmé,

že zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny môže uzatvoriť len žalovaný ako
prevádzkovateľ distribučnej sústavy (§ 26 ods. 5 Zákona o energetike). Podľa názoru súdu je absurdné,
že v prípade postavenia žalobcu ako odberateľa, sa žalovaný snaží preukázať využívanie prístupu a
umožnenie prístupe a teda existenciu zmluvy o prístupe tak, že odkazuje na iný druh zmluvy, ktorú
navyše so žalobcom uzatvoril úplne iný subjekt ako žalovaný. Žalobca od začiatku tvrdí, že nemá so

žalovanýmuzatvorenúžiadnuzmluvuoprístupedodistribučnejsústavyadistribúciielektriny,atoaniako
odberateľ a opak jeho tvrdenia nebol preukázaný, ako ani vôľa žalobcu uzavrieť takú zmluvu. Súd nemal
preukázaný žiadny úmysel žalobcu prejaviť vôľu smerujúcu uzavrieť zmluvu o prístupe do distribučnej
sústavy v zmysle § 266 Obchodného zákonníka.47. Žalovaný predložil aj nákres - schému na preukázanie, že skutočne žalobca mal prístup, za ktorý by
mal platiť poplatok, ako aj grafy. Daný nákres, či grafy súd však nepovažuje za hodnoverný dôkaz, keďže

ide o schému a grafy vyhotovenú žalovaným bez akéhokoľvek preukázania tvrdených skutočností,
či odbornosti vyhotovenia danej schémy, grafov, pričom ide o veľmi zjednodušenú schému, ktorá je
čiastočne zavádzajúca, pretože prepojenie do distribúcie je aj pri dodávke, pri dodávaní do prenosnej
sústavy.

48. Pokiaľ súd mal zistené, že zmluvu o prístupe a distribúcii má uzatvorenú žalobca so SSE, a.s., nejde
o zmluvný vzťah so žalovaným, na základe ktorého by žalovaný bol oprávnený požadovať poplatok za
prístup od žalobcu.

49. Súd však nemal preukázanú uzavretú zmluvu o prístupe v zmysle zákonnej definície toho pojmu
medzi stranami konania a technické, či filozofické posúdenie nie je pre posúdenie veci relevantné.

50. Žalobca jednoznačne uviedol, že nebola uzavretá žiadna zmluva o prístupe do distribučnej sústavy,
nikdy neprejavil takú vôľu. Ak mu bol poskytnutý, nejde o prístup do distribučnej sústavy, teda nie taký
prístup, za ktorý boli vystavené faktúry. Predložené zmluvy, či schéma, nemá oporu v predmetných
zmluvách, ani v právnych predpisoch, nepreukazujú uzavretie zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy,

pričom je potrebné rozlišovať medzi prístupom do distribučnej sústavy, či iným prístupom tak, ako to
definuje aj citovaný zákon. Prístup do samotnej distribúcie nemožno oddeľovať, pretože pod zákonným
pojmom prístupu distribúcie do sústavy sa myslí aj využívanie distribučnej sústavy. Teda vždy je nutné
hovoriť o distribúcii a nemožno to od seba oddeľovať. Žalobca distribučnú sústavu nevyužíva a miestom
odovzdania elektriny je miesto pripojenia a jeho jediným odberateľom môže byť iba žalovaný. Preto

nemá ani dôvod, prečo by takú zmluvu uzatváral o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.
Čo sa týka § 3 ods. 2 vyhlášky č. 24/2013 Z.z., tak jednoznačne je tam uvedené, že platba za prístup do
sústavy zahŕňa platbu za rezervovanú kapacitu a je súčasťou platby za prenos elektriny alebo distribúciu
elektriny. Teda je jej súčasťou bez distribúcie, ani samotná platba nemôže byť účtovaná. A bolo by
nelogické, aby výrobca za dobu poberania podpory uzatváral zmluvu o prístupe a distribúcii elektriny,

keďžebystratilnároknapodporu,leboonjumusíodovzdaťlenžalovanému,tomuprevádzkovateľovi,ak
chce podporu. Ak by chcel, tak má fakultatívnu možnosť požiadať o uzavretie takejto zmluvy o prístupe
a distribúcii elektriny, ale nie je povinný, pričom žalobca v súčasnosti nemá na to dôvod.

51. Súd v tejto súvislosti opakovane uvádza, že pokiaľ žalobca za rezervovanú kapacitu platí, to je iná

platba, teda za elektrinu, ktorá prichádza do zariadenia, nie za elektrinu, ktorú dodáva.

52. Súd tvrdenia žalovaného nemal relevantne preukázané. Súd nemal preukázané poskytnutie prístupu
žalovanýmajehovyužívaniežalobcom,atoprístupdodistribučnejsústavy.Tedapokiaľžalovanýúčtoval
platbu za prístup, tak došlo k tomu bez právneho, či zmluvného základu. Súd poukazuje, že predmetom

sporujepoprávnejstránketo,čiexistovalprávnyzákladpreúčtovanieplatbyzaprístupatakýmprávnym
základom je podľa zákona o energetike a zákonnej definície prístupu a tak isto aj Ústavného súdu SR,
zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcie elektriny. Takú zmluvu žalovaný nepredložil,
jej vznik nepreukázal, taká zmluva neexistuje. Pokiaľ mal žalobca zabezpečenú rezervovanú kapacitu,
bolo to v zmysle o pripojení a uzavreté zmluvy síce navzájom úzko súvisia, ale každej predmet je iný a

nemožnohospájaťatvrdiť,žeideoprístupdodistribučnejsústavy.Žalovanýsvojetvrdenianepreukázal,
pričom jeho názor o prístupe pre žalobcu s poukazom na uzavreté zmluvy, je nesprávny vzhľadom na
vyššie uvedené.

53. Súd sa nestotožnil, že zmluva o pripojení je zároveň aj zmluvou o prístupe, nakoľko nemá

dané náležitosti a z ničoho nevyplýva vôľa žalobcu zmluvu o prístupe uzavrieť. Zo špecifikácie
predmetu zmluvy o pripojení jednoznačne vyplýva, že nejde o zmluvu o prístupe. Predsa žalovaný
je právnickou osobou a pokiaľ mal záujem uzavrieť aj zmluvu o prístupe, bolo v jeho záujme takú
zmluvu s požadovanými náležitosťami uzavrieť a nie subsumovať ju pod uzavreté iné zmluvy, hoci
nebol žiadny zmluvný základ zo strany žalobcu na jej uzavretie so žiadnym subjektom, teda ani s

nejakým sprostredkovateľom, ako tvrdil žalovaný. Je pravdou, že zmluvu o prístupe možno uzavrieť aj
v ústnej forme, ale ani táto forma nebola preukázaná. Je nepochybné, že tieto platby ÚS SR posúdil
za neústavné. Nie je možné uhrádzať dané platby bez zmluvného základu, či už písomného alebo
ústneho a v danom prípade nemožno subsumovať danú zmluvu pod zmluvu o pripojení, či inú zmluvu,ktorá ani z ničoho nevyplýva, ako ani vôľa zo strany žalobcu, ako ani pod Zmluvu uzavretú medzi inými
subjektmi, lebo v takom prípade nejde o vzťah medzi stranami konania. Zmluva je dvojstranný právny
úkon, ktorý je prejavom vôle oboch zmluvných strán, v danom prípade však vôľa žalobcu absentuje.

Žalobca popieral akékoľvek uzavretie zmluvy o prístupe a teda jej existenciu s tým, že nie je možné
odvolávať sa na zmluvu o pripojení, ktorú je povinný uzavrieť na rozdiel od zmluvy o prístupe (§ 27
ods.1 a 2) a zo žiadneho prejavu vôle žalobcu nevyplýva a nemožno vyvodiť záver o zámere žalobcu
uzavrieť takú zmluvu, pričom zmluva o prístupe je špecifickou zmluvou, ktorá musí spĺňať náležitosti v
zmysle § 26 ods.5 cit.zák. a žalobca nemal v úmysle uzavrieť takú zmluvu. Neexistuje žiadne zákonné

ustanovenie, ktoré by vyžadovalo pre dodávku elektriny s právom na podporu uzatvorenie zmluvy
o prístupe do distribučnej sústavy. Prístup do samotnej distribúcie nemožno oddeľovať, pretože pod
zákonným pojmom prístupu distribúcie do sústavy sa myslí aj využívanie distribučnej sústavy. Teda vždy
je nutné hovoriť o distribúcii a nemožno to od seba oddeľovať. Žalobca distribučnú sústavu nevyužíva a
miestom odovzdania elektriny je miesto pripojenia a jeho jediným odberateľom môže byť iba žalovaný.
Preto nemá ani dôvod, prečo by takú zmluvu uzatváral o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii

elektriny. V zmysle § 3 ods. 2 vyhlášky č. 24/2013 Z.z. platba za prístup do sústavy zahŕňa platbu za
rezervovanú kapacitu a je súčasťou platby za prenos elektriny alebo distribúciu elektriny. Teda je jej
súčasťou bez distribúcie, preto ani samotná platba nemôže byť účtovaná.

54. S poukazom na uvedené skutočnosti súd posúdil, že ide o bezdôvodné obohatenie z dôvodu

neuzavretia zmluvy o prístupe, ktoré je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi. Keďže zmluva o prístupe
nebola uzavretá, žalobca nebol povinný platiť, jeho povinnosť z ničoho zákonného nevyplýva a predsa
vyhláška nemôže stanovovať dané povinnosti, čo konštatoval aj Ústavný súd SR.

55. S poukazom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že predmetom tohto sporu je výlučne právna

otázka, a to, či medzi žalobcom a žalovaným existuje obchodnoprávny vzťah založený zmluvou o
prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny alebo nie. Predložená technická analýza, ako
ani schéma, žiadnym spôsobom nedáva odpoveď na túto právnu otázku. Táto analýza nepreukazuje
existenciu obchodno-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným založeným zmluvou o prístupe
do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, ktorá je jediným právnym základom pre uhrádzanie

platby za prístup. Predmetný listinný dôkaz je tak irelevantný a žiadnym spôsobom nespochybňuje
legitímny nárok žalobcu na vrátenie uhradených platieb za prístup do distribučnej sústavy. Technicko-
odborné posúdenie využívania kapacity je pre danú vec irelevantné, nakoľko podstatou je právne
posúdenie a technické otázky a odpovede sú pre právne posúdenie s poukazom na zákonné definície
sporných pojmov a rozhodnutia ÚS SR, irelevantné. Výklad žalovaného by mal za následok, že Úrad

môže kedykoľvek vymyslieť akúkoľvek platbu, ktorú budú distribučné spoločnosti od výrobcov elektriny
vyberať, títo sa ale nikdy nedomôžu spravodlivostí a návratu týchto platieb. Takýto stav nemožno označiť
za ústavnokonformný, ani za napĺňajúci princíp právnej istoty. Ak totiž má byť zachovaný princíp právnej
istoty, jeho nevyhnutným predpokladom je, že nová právna úprava nebude neústavne zasahovať do
práv subjektov. K takémuto zásahu však došlo zavedením neústavnej platby za prístup, čím bola jasne

zasiahnutá právna istota výrobcov elektriny. V právnom štáte je nevyhnutné, aby v prípade neústavného
zásahu došlo následne aj k spravodlivej náprave. Pokiaľ žalovaný namieta, že aplikáciou nálezu ÚS
SR by v tomto spore boli neproporcionálne postihnuté jeho práva, toto tvrdenie nie je pravdivé a nemá
žiaden argumentačný základ. V prvom rade totiž poškodeným subjektom je žalobca, nie žalovaný. Nie je
dôvod, prečo by práva žalovaného, ktorý poberal neústavné platby, mali prevážiť nad právami žalobcu,

ktorý tieto platby bol nútený uhrádzať. Žalobca zdôraznil, že k neproporcionálnemu zásahu by došlo
jedine v prípade, ak by žalobcovi ani po rozhodnutí ÚS SR, neboli tieto platby vrátené a že predsa
žalobcasanedomáhažiadnejnáhradyškody,žalobcasadomáhalentoho,čobolobezprávnehodôvodu
uhradené žalovanému. Je v absolútnom rozpore s elementárnou spravodlivosťou, aby sa výrobca
elektriny nemohol domôcť vrátenia platieb, ktoré bol neústavným predpisom roky nútený uhrádzať. Tieto

platbynavyšeuhrádzalžalovanému„zanič“.Prístuptotižžalobcanikdynevyužíval,aninechcelvyužívať.
Nemožno chrániť subjekty profitujúce na neústavnej právnej úprave na úkor poškodených subjektov.

56. Z vykonaného dokazovania, ako aj z právneho posúdenia vzhľadom na citované zákonné
ustanovenia vyplýva, že je potrebné odlišovať medzi zmluvou o pripojení a medzi zmluvou o prístupe

do distribučnej sústavy. Súd mal preukázané iba uzatvorenie zmluvy o pripojení stranami v konaní ako
zmluvnými stranami. Uzatvorenie zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy je fakultatívnou možnosťou
(právom) výrobcu elektriny (na rozdiel od zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy, uzatvorenie ktorej
je povinnosťou výrobcu elektriny v zmysle § 27 ods.2 a) zák. o energ.). Úrad pre reguláciu sieťovýchodvetví vydal vyhlášku č. 221/2013 Z.z., ktorá zaviedla platbu za prístup do distribučnej sústavy, ktorá sa
uplatňovalaod01.01.2014,pričomplatbazaprístupbolamožnálennazákladezmluvnéhozáväzkového
vzťahu. V tejto súvislosti bolo nutné posúdiť, či medzi stranami sporu bola vôľa uzatvoriť aj zmluvu o

prístupe.

57. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

58. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

59. Podľa § 266 ods.1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby,
ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

60. Podľa § 269 ods.2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

61. Súd nemal preukázané, že by žalobca prejavil vôľu takú zmluvu o prístupe uzavrieť. Súd

skonštatoval, že žalobca nikdy neuzavrel predmetnú zmluvu a taká zmluva nie je ani obsiahnutá v
uzavretej zmluve o pripojení, nakoľko neobsahuje náležitosti zmluvy o prístupe, ako bolo vyššie uvedené
v odôvodnení tohto rozhodnutia. Predmet zmluvy bol jednoznačne stanovený a špecifikovaný v zmluve
a z ničoho nevyplýva, že by táto zmluva zahŕňala aj zmluvu o prístupe. Z ničoho nevyplýva uzavretie
danej zmluvy aj v ústnej forme. Súd teda skonštatoval, že medzi stranami nebola uzavretá žiadna

zmluvaoprístupe.Pokiaľžalovanýpoukazovalajnanejakúrámcovúzmluvu,tátonebolauzavretámedzi
stranamikonania,tedanejdeozáväzkovývzťahmedzistranamikonaniaakozmluvnýmistranami.Pokiaľ
žalovaný poukazoval na údaj obsiahnutý v prílohe č.1 zmluvy o pripojení - rezervovaná kapacita, ide o
náležitosť zmluvy o pripojení, nebola preukázaná vôľa oboch zmluvných strán na uzavretie aj zmluvy o
prístupe, zo zmluvy o pripojení jednoznačne vyplýva predmet týkajúci sa pripojenia a nie prístupu. Súd

mal preukázané, že strany konania uzavreli zmluvu o pripojení, v rámci ktorej bola určená rezervovaná
kapacita, čo nemožno považovať za dojednanie aj prístupu.

62. Súd mal za potreby vyjadriť sa aj k účinkom rozhodnutia ÚS SR. ÚS SR jednoznačne vyslovil
účinky svojho rozhodnutia - ex tunc, teda účinky sa vzťahujú aj na situácie, ktoré vznikli pred vydaním

rozhodnutia ÚS SR, prednosť má princíp ústavnosti. ÚS SR vo svojom zdôvodnení rozlíšil pripojenie
a prístup do distribučnej sústavy tak, že pripojenie je zabezpečenie potrebnej kapacity v distribučnej
sústave a fyzické pripojenie zariadenia. Uzavretie zmluvy o pripojení je povinnosťou výrobcu. (V prípade
obnoviteľných zdrojov energie je tiež dôležité uviesť, že dodávka elektriny distribučnej spoločnosti a
poskytovaniedoplatkuniesúvzákoneviazanénaprístup,alelennapripojenie)Prístupjeprávovyužívať

distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity. V zmluve o prístupe a distribúcii
sa distribútor zaväzuje rezervovať distribučnú kapacitu, umožniť prístup do sústavy a prepraviť vyrobenú
elektrinu podľa dohodnutej kapacity. Keďže ide o právo, výrobca sa môže rozhodnúť, či chce distribuovať
elektrinu cez sústavu. ÚS SR posúdil platby za prístup za opodstatnené, avšak je nutné zdôrazniť, že
iba v tom prípade, že je uzavretá zmluva o prístupe. Súd v tomto konaní posúdil, že zmluva o prístupe,

ktorá by zakladala právo na platby za prístup do distribučnej sústavy, uzavretá nebola.

63. Súd poukazuje na to, že žalovaný nepreukázal žiadny prejav vôle takú zmluvu o prístupe uzavrieť,
nepreukázalanito,žezmluvaopripojeníobsahujenáležitostizmluvyoprístupeaanizosamotnejzmluvy
nevyplýva, že by obsahovala aj zmluvu o prístupe. Jeho tvrdenia sú teda len účelovou a špekulatívnou

obranou s cieľom vyhnúť sa vráteniu fakturovaných úhrad, ktoré s poukazom na vyššie uvedené boli
fakturované neoprávnene a v rozpore so zákonom.

64. Keďže žalobca sa domáha vrátenia už uhradenej platby za prístup, nie je možné odmietnuť
žalobcovi priznať jeho nároky opierajúc sa o neústavné právne normy, ktoré vyberanie platby za prístup

umožňovali. Vykonaným dokazovaním súd posúdil nárok žalobcu za opodstatnený tak, ako to vyplýva
z vyššie uvedeného. Zároveň mal za to, že prípadné ďalšie dokazovanie by bolo nehospodárne a
nadbytočné, keďže dostatočným dokazovaním a vyjadrením sa strán bolo nepochybne preukázané, že
zmluva o prístupe nebola uzavretá, nevyplýva zo Zmluvy o pripojení, ani zo žiadnej inej a nevyplývaani žiadny prejav vôle zo strany žalobcu takú zmluvu uzavrieť, ako ani samotný prístup do distribučnej
sústavy nebol preukázaný a teda ak boli fakturované dané platby, v spojitosti s rozhodnutím ÚS SR
vystavenie takých faktúr bolo nedôvodné a v rozpore s právnymi predpismi. Keďže došlo k ich úhradám

formou započítania, je povinnosťou žalovaného dané úhrady vrátiť. Čo sa týka vyjadrenia V., jedná sa o
technickévyjadrenie,otechnicképosúdenie,avšakpodstatousporubolaskutočnosť,čidošlokuzavretiu
zmluvy o prístupe a teda či platby boli opodstatnené, ako aj započítanie, na čo súd skonštatoval, že
neboli opodstatnené ani platby, ani započítanie, a preto je povinnosťou žalovaného ich vrátiť v celom
rozsahu.

65. Súd v tejto súvislosti má za potreby poukázať aj na bod 40 rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci
C-239/07 s tým, že v danom bode je definícia pojmu prístup do sústavy s tým, že pojem prístup sa spája
s dodávkou el.energie. Súd zdôrazňuje, že v danom bode, ako aj v celom tom rozsudku sa uvádza,
aký má byť prístup - nediskriminačný, transparentný,...., avšak dané konštatovania nemajú vplyv na
vyslovený názor súdu v tomto rozhodnutí, nakoľko nerieši spornú otázku tohto konania, pričom súd má

za to, že toto rozhodnutie nie je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora.

66. Súd opakovane poukazuje na to, že toho času je tu záväzný nález ÚS SR, ktorý uvádza, že bez
zmluvy podľa § 26 ods. 5 je táto platba požadovaná žalovaným neoprávnená a pokiaľ ide o prístup, nejde
o prístup, ktorý bol fakturovaný žalovaným na základe zmluvy o prístupe do DS a to z dôvodov vyššie

uvedených. Keby sa pripustila argumentácia žalovaného, tak by nález ÚS SR nemal žiaden význam,
lebo všetci výrobcovia sú do distribučnej sústavy pripojení, takže potom by sa netýkal nikoho, pričom ÚS
SR rozlišoval medzi subjektmi, ktoré tú zmluvu majú, a ktoré nemajú. Prístup musí mať každý výrobca
v odovzdávacom mieste a to bolo zabezpečené práve zmluvou o pripojení. Avšak nejde o prístup do
distribučnej sústavy, ktorá je predmetom konania, pretože podstatou zmluvy o prístupe je iný záväzok,

než v zmluve o pripojení. Podstatné je to, že je tam záväzok žalovaného umožniť prepravu elektrickej
energie ku koncovému užívateľovi, ale nikdy takýto záväzok nebol dohodnutý, ani nikdy oň žalobca
nemal žiadny záujem.

67. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na
zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej
časti tohto rozhodnutia. Súd záverom zdôrazňuje, že nemal preukázaný prístup, za ktorý bola žalobcovi
vystavená faktúra, ani žiadna zmluva nebola uzavretá. Pokiaľ žalovaný navrhoval nariadiť znalecké
dokazovanie znalcom z oblasti elektrotechniky, ktorý potvrdí, resp. ktorý odpovie na otázku a právne

posúdi, či môže výrobca vyrábať bez toho elektrinu, aby žalovaný vynaložil náklady a udržiaval sústavu v
nejakom prevádzky-schopnom stave preto, aby mohol žalobca vykonávať svoju podnikateľskú činnosť,
súdnepovažovalvykonanietakéhodôkazuzahospodárneaefektívneapredsavdanomprípadenejdeo
technickú otázku, ale o právnu otázku. Nie je sporné, že výrobca musí byť na niečo pripojený a žalovaný
je špecializovaná spoločnosť, ktorá sa zaoberá distribúciou. Avšak je nesporné, že nejde o prístup do

DS tak, ako to vyplýva z platnej právnej úpravy, nie je ani žiadny zmluvný vzťah medzi stranami ohľadom
prístupu do DS. Zároveň súd poukazuje na § 153 CSP, podľa ktorého na prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to
vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. S poukazom na
uvedené súd neprihliadal na daný návrh, nakoľko žalovaný daný návrh súdu predložil až na pojednávaní

konanom dňa 08.12.2017, hoci žaloba bola podaná už dňa 06.08.2014, teda pred viac ako 3 rokmi,
teda súd na daný návrh ani neprihliadal, nakoľko nebol uplatnený riadne a včas, keďže žalovaný mohol
ho predložiť aj skôr. Zároveň súd poznamenáva, že žalovaný uviedol, že hoci daný dôkaz navrhuje,
ponechávanazváženísúdujehovykonanie.Inýmipredloženýmidôkazminebolpreukázanýstavtvrdený
žalovaným,pričomajlistinypredloženénapojednávaní08.12.2017,tedapoviacako3rokochodzačatia

konania, súd v zmysle § 153 CSP nepovažoval za predložené riadne a včas a nebol tak dôvod sa nimi
podrobnejšie zaoberať a prihliadať na ne. Súd nezistil žiadny dôvod ich predloženia s takým časovým
odstupom od začatia konania. hoci mohli byť predložené skôr, pokiaľ by žalovaný konal starostlivo so
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd však poznamenáva, že bez ohľadu na aplikáciu §
153 CSP dané listiny nie sú hodnoverné a relevantné pre toto konanie. Súd teda rozhodol tak, ako bolo

uvedené. Strany konania na žiadnom inom dokazovaní netrvali. Súd po vykonanom dokazovaní posúdil,
že nárok žalobcu je opodstatnený a žalovaný je povinný vrátiť poskytnuté plnenie.

68. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 1.738,49 Eur od 22.04.2014.69. Podľa § 369 Obchodného zákonníka: (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať

z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z
omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (3) Ak záväzok vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky
ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

70. Podľa § 1 ods.1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije
počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

71. Ak má byť bezdôvodné obohatenie vydané v peniazoch a dlžník nesplní svoju povinnosť riadne a
včas, veriteľ má právo požadovať aj úroky z omeškania. Ak sa dlžník dostane s plnením tohto dlhu do
omeškania, žalobca ako veriteľ si nárok na úhradu úrokov z omeškania uplatňuje dôvodne a v súlade
s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka. (R5/2002) (judikát sa uplatní aj obchodných vzťahoch)
Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o obchodno-záväzkový vzťah, pre bezdôvodné obohatenie

sa aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, avšak na úroky z omeškania sa aplikujú ustanovenia
Obchodného zákonníka. Teda všetko ostatné (úroky z omeškania,...) sa spravujú ustanoveniami
Obchodného zákonníka, pokiaľ to upravuje, čo v danom prípade upravuje. Ide o vzťah medzi
podnikateľmi, preto je neopodstatnené aplikovať právnu úpravu úrokov z omeškania podľa Občianskeho
zákonníka. Pri výške súd postupoval podľa nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., v zmysle čoho úroková

sadzba v rozhodnom období je vo výške uvedenej vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

72. Súd nemal preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie danej úhrady osobitnou výzvou,
avšak žalobný návrh v zmysle ustálenej súdnej praxe nahrádza takúto výzvu, pričom dlžník - žalovaný sa
tak dostal do omeškania nasledujúcim dňom po doručení žaloby. Žaloba bola doručená žalovanému dňa

10.11.2014, teda žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom, t.j. 11.11.2014. Z toho dôvodu
súd za uplatnené obdobie do 10.11.2014, t.j. od 22.04.2014 do 10.11.2014, úroky z omeškania nepriznal
a v tej časti žalobný návrh zamietol. Čo sa týka výšky úrokov z omeškania, súd danú uplatnenú výšku
priznal, nakoľko ide o výšku stanovenú osobitným predpisom. Výšku úrokovej sadzby súd osobitne
nedokazoval, a to v zmysle CSP, nakoľko má o nej vedomosť z inej sporovej agendy. Z vyššie uvedených

dôvodov súd úroky z omeškania posúdil za opodstatnené a v primeranej výške v rozsahu uvedenom
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

73. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

74. Podľa čl. 4 CSP
(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona,

právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do
obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
(2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce

stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

75. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

76. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal náhradu trov žalobcovi v rozsahu 100%, a to
aj napriek tomu, že v časti uplatnených úrokov z omeškania za obdobie od 22.04.2011 do 10.11.2014,zamietol. Súd hoci rozhodoval podľa pomeru úspechu a neúspechu, posúdil, že neúspech žalobcu sa
týka iba časti úrokov z omeškania, teda iba príslušenstva, a j to iba za krátke obdobie a taký neúspech
považuje súd za nepatrný. Preto súd v zmysle zaužívanej súdnej praxe v spojitosti s článkom 4 CSP

rozhodol, že priznal žalobcovi náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom súd má za to, že
za týchto okolností je vhodné a spravodlivé aplikovať čl. 4 CSP a posúdil, že ide len o nepatrný úspech
žalovaného, či neúspech žalobcu spočívajúci iba v príslušenstve, aj to za relatívne krátke obdobie, preto
nebol dôvod pomerne rozdeľovať trovy. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262
CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

77. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).