Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. august 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/225/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113218415
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3113218415.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu ASO plus s.r.o., so sídlom Stred
52, 017 01 Považská Bystrica, IČO 45 293 651, právne zastúpeného Mgr. G. C., advokátom so sídlom
kancelárie
W. XXXX/XX, XXX XX Z., proti žalovanému COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo, so sídlom
Mierové námestie 19, 912 50 Trenčín, IČO 00 168 912, právne zastúpenému Advokátska kancelária
JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom
Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO 36 837 857, o zaplatenie 318 066,47 eur

s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č.k. 37Cb/61/2013-254 zo dňa 23. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Návrh žalovaného zo dňa 29.9.2016 na odňatie oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcovi sa z

a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 318 066,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy
192 347,15 eur od 18.5.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy
125 719,32 eur od 4.5.2011 do zaplatenia a výrokom II. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy konania v sume 15 513,61 eur, ktoré pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 4 775 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 10
738,61 eur.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 5.8.2010 bola medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom
ako kupujúcim uzatvorená kúpna zmluva, ktorou žalobca kúpil nehnuteľnosti vedené na LV č. XX, k. ú.
O., katastrálny úrad Trenčín ako administratívna budova č. súp. XXX, postavená na parcela č. CKN XX/
X, zastavané plochy o výmere 406 m2, parcela č. CKN XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere
16 m2, parcela č. CKN XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2,, za dohodnutú kúpnu cenu
663 878 eur. Kúpnu cenu mal žalobca uhradiť podľa článku III. zmluvy najneskôr do dvoch rokov a to

formou vykonania stavebných prác, vrátane dodania materiálu a materiálových nákladov pre výkon prác
potrebnýchastavebnýchčinnostísvýkonomprácbezprostrednesúvisiacich,všetkovovýškerovnajúcej
sa kúpnej cene nehnuteľností. Výkony stavebných prác a činností si mal u kupujúceho
objednávať predávajúci na základe zmluvy o dielo, kde u každého diela bude vzájomne odsúhlasenácena diela, atď. Podmienky odsúhlasenia započítania ustanoví osobitná dohoda. Dňa 5.8.2010 bola
uzavretá zmluva o dielo s predmetom diela prestavba predajne žalovaného v obci X. Y.. Žalobca vykonal
opravu predajne v zmysle zmluvy o dielo a žalovaný ju prevzal protokolom 02/04/2011 zo dňa 7.4.2011

dodatkami č. 1 až č. 3 bola upravovaná cena diela, ktorá sa dodatkom č. 3 ustálila na konečnú sumu 425
117,02 eur bez DPH vrátane jej splatnosti : sumu 50 000 eur bez DPH uhradí žalovaný na účet žalobcu
do 5.11.2010, ďalších 50 000 eur uhradí, ak rozpracovanosť diela dosiahne 70 % a tretiu časť platby
vo výške 100 000 eur uhradí na základe vystavenej faktúry do 30.12.2010. Zostatok ceny vo výške 225
117,02 eur bez DPH bude započítaný na kúpnu cenu nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy a dodatku č. 1.

Žalovaný z tejto ceny neuhradil časť vo výške 192 347,15 eur. Túto sumu žalobca fakturoval žalovanému
faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 3.5.2011 so splatnosťou 17.5.2011. Dňa 5.8.2010 bola uzavretá zmluva
o dielo na prestavbu predajne žalovaného v obci T. I.. Preberacím protokolom č. XX/XX/XXXX žalovaný
prevzal stavbu s tým, že dielo je funkčné, úplné, je vyhotovené kvalitne a vzhľadom na dojednaný
termín, skutočný priebeh prác a technologický postup jednotlivých činností je vyhotovené včas. Žalobca
vyfakturoval cenu diela žalovanému faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 3.5.2011 so splatnosťou 3.5.2011

na sumu 126 000eur s DPH, ktorú žalovaný neuhradil. Listom zo dňa 10.8.2012 žalovaný oznámil
žalobcovi, že odstupuje od kúpnej zmluvy o kúpe nehnuteľností vedených na LV č. XX, k. ú. O. zo dňa
5.8.2010 z dôvodu, že žalobca v dohodnutej lehote nedodržal a nesplnil podmienky kúpnej zmluvy a
zaplatenia kúpnej ceny za nehnuteľnosti. Faktúrou č. XXXXXXXX vyfakturoval žalovaný žalobcovi sumu
289 323,43 eur ako zmluvnú pokutu podľa článku III. kúpnej zmluvy zo dňa 5.8.2010. Žalovaný si voči

žalobcovi jednostranne započítal na pohľadávku žalobcu podľa faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 3.5.2011
so splatnosťou 17.5.2011 v sume 192347,15 eur svoju pohľadávku podľa faktúry č. XXXXXXXX
zo dňa 20.8.2012 so splatnosťou dňa 3.9.2012 v sume 289 323,43 eur a zároveň žiadal po zápočte
uhradiť rozdiel vo výške 96 976,28 eur do 30.10.2012. Faktúru č. XXXXXXXXX na sumu
126 000 eur žalovaný odmietol zaplatiť z dôvodu, že žiadal vystaviť novú opravenú faktúru, pretože

faktúra č. XXXXXXXXXtáto nemá náležitosti a aj túto sumu započítal na svoju pohľadávku v sume 289
323,43 eur (zmluvná pokuta) podľa faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 20.8.2012. Obranu žalovaného
považoval žalobca za účelovú. Poukázal na to, že žalovaný sám zmaril plnenie kúpnej zmluvy zo dňa
5.8.2010, pretože nepostupoval v zmysle dohody. Dojednanie zmluvnej pokuty v kúpnej zmluve je
neplatné, prieči sa zákonným ustanoveniam o zmluvnej pokute, ako aj účelu, pre ktorý sa kúpna zmluva

dojednala a jej uplatnenie zo strany žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s
poctivým obchodným stykom.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa relevantných písomností žalovaného a
spoločností Vartalia s.r.o. a LM&MS Partners s.r.o., medzi žalovaným (postupcom) a

týmito spoločnosťami (postupníkmi) došlo k postúpeniu pohľadávok tak, že spoločnosť Vartalia, s.r.o.
sa stala vlastníkom pohľadávky vo výške 126 000 eur a spoločnosť LM&MS Partners s.r.o. sa
stala vlastníkom pohľadávky vo výške 192 347,15 eur. Tieto spoločnosti vlastníctvo pohľadávok voči
žalovanému preukázali a uplatnili nielen cestou listu na COOP Jednota Trenčín, ale i cestou webovej
stránky spoločnosti Web Shopping Center, s.r.o. - navrhynakonkurz.sk. Žalovaný uplatnil voči týmto

pohľadávkam svoj nárok podľa § 529 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného žalobca nemá
aktívnu legitimáciu. Žalovaný nehodlá v budúcnosti uznať žiadne spätné prevody pohľadávok, pretože
neboli riadne uplatnené, je dôvodná pochybnosť, že s pohľadávkami bude žalobca manipulovať a aj
sám si upravovať účtovníctvo ako mu to vyhovuje a zavádzať súd. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 5.5.2014 uviedol, že medzi ním a postupníkmi došlo k dohode o
odstúpení od zmluvy, pričom nie je rozhodné, že žalovaný nemieni spätné prevody pohľadávok uznať.
Vo vyjadrení, ktoré došlo súdu prvej inštancie dňa 3.12.2014, žalobca namietal, že pokiaľ žalovaný
v jednostranných zápočtoch poukázal na § 580 Občianskeho zákonníka, zákon započítanie pripúšťa
za splnenia zákonných podmienok, za ktoré považuje spôsobilosť pohľadávky na započítanie, musí

isť o platné a splatné pohľadávky. Z jednostranného započítania žalovaného na obidve pohľadávky
žalobcu je zrejmé, že muselo ísť o pohľadávky žalobcu existujúce, platné a splatné; je potom logické, že
žalovaný pohľadávky žalobcu uznáva ako platné aj splatné. Žalobca preukázal základ aj výšku svojich
pohľadávok preberacími protokolmi, ktoré podpísal žalovaný, a faktickými jednostrannými zápočtami
zo strany žalovaného. Žalobca neuznal a poprel dôvodnosť nároku žalovaného na zmluvnú pokutu vo

výške 289 323,43 eur podľa faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 20.8.2012. Z článku III. kúpnej zmluvy je
zrejmé, že žalovaný si uplatňuje zmluvnú pokutu titulom odstúpenia od kúpnej zmluvy. Ustanovenie §
544 ods. 1 Občianskeho zákonníka má kogentnú povahu, ktoré umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty
iba pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Zmluvnou pokutou nemožno sankcionovať výkon práva,ktoré prislúcha dlžníkovi podľa zmluvy alebo zo zákona. Ide najmä o uplatnenie tzv. fakultatívnych
subjektívnych práv, medzi ktoré patrí právo dať výpoveď zo zmluvy, právo odstúpiť od zmluvy, právo
odporovať právnemu úkonu, atď. Dojednanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu pre prípad výkonu

práva (odstúpenia od zmluvy) a nie pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, je v rozpore s účelom
inštitútu zmluvnej pokuty a pre rozpor s účelom zákona je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Judikatúra súdov pristupuje k alternatíve zmluvnej pokuty a odstúpenia od zmluvy rigorózne, keď
zakazuje dojednať zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy. Zmluva je v tejto časti neplatná
(ide o čiastočnú neplatnosť podľa § 41 Občianskeho zákonníka). Žalobca poukázal aj na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/141/2000, ako aj na to, že výška zmluvnej pokuty je v rozpore s
dobrými mravmi a samotnou funkciou zmluvnej pokuty. Rovnako namietal platnosť odstúpenia od kúpnej
zmluvy s poukazom na § 497 Občianskeho zákonníka. Žalobca vykonal stavebné práce na základe
kúpnejzmluvyvrozsahu318347,15euraprácevobciachX.L.Y.aT.I.žalovanýpreberacímiprotokolmi
prevzal. Po prijatí čiastočného plnenia z kúpnej zmluvy už žalovaný nemohol od kúpnej zmluvy odstúpiť.

5. Na pojednávaní dňa 23.1.2015 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie 280,68 eur s úrokom z
omeškania zo sumy 280,68 eur vo výške 9,25% ročne od 4.5.2011 až do zaplatenia späť. Uznesením
č.k. 37Cb/61/2013-262 zo dňa 23.1.2015 súd konanie v tejto časti zastavil. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 2.3.2015.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov, z ktorých mal
preukázané (skutkový stav veci), že žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci uzavreli dňa
5.8.2010 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti špecifikované v článku I. zmluvy. Kúpna
zmluva obsahovala dohodu o úhrade kúpnej ceny v článku II. zmluvy a to formou vykonania
stavebných prác a následného započítania hodnoty zhotovených diel na základe zmlúv o dielo na kúpnu

cenu. Zároveň bolo účastníkmi zmluvy dohodnuté, že účinky zmluvy a prevod vlastníctva nenastane,
ak do dvoch rokov od jej podpísania nebude podaný návrh na vklad zmluvy do katastra nehnuteľností.
Zároveň súčasťou zmluvy bola dohoda o zmluvnej pokute, ktorá bola dohodnutá tak, že v prípade
odstúpenia od zmluvy na základe neplnenia záväzkov kupujúceho, je predávajúci oprávnený účtovať
kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške jednej polovice ceny ním zhotovených diel. Žalobca ako zhotoviteľ

a žalovaný ako objednávateľ dňa 5.8.2010 uzatvorili zmluvu o dielu č. XXXXXX TN, ktorej predmetom
bola prestavba COOP Jednoty Trenčín v obci X. Uvedenou zmluvou bola dohodnutá v článku III. cena
diela vo výške
374 232,57 eur bez DPH, spolu s DPH vo výške 445 336,76 eur. K uvedenej zmluve bol dňa 6.8.2010
uzatvorený dodatok č. 1, v rámci ktorého si zmluvné strany dohodli zápočet ceny za dielo na kúpnu

cenu nehnuteľností z kúpnej zmluvy zo dňa 5.8.2010. K uvedenej zmluve bol dňa 4.11.2010 uzatvorený
dodatok č. 2, ktorým bola zmenená splatnosť ceny diela, a to tak, že časť ceny diela vo výške 50
000 eur uhradí objednávateľ do 5.11.2010, ďalšiu časť ceny diela vo výške 50 000 eur v čase, keď
rozpracovanosť diela dosiahne 70 % a zostatok ceny diela vo výške 274 232,57 eur bez DPH bude
započítaný na kúpnu cenu nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy a dodatku č. 1. K uvedenej zmluve bol dňa

10.12.2010 uzatvorený dodatok č. 3, ktorým boli medzi účastníkmi dohodnuté práce naviac v celkovej
výške 50 884,45 eur a opäť bola menená splatnosť ceny diela tak, že celková cena diela vo výške 452
117,02 eur bez DPH je splatná tak, že časť ceny diela vo výške 50 000 eur uhradí objednávateľ na účet
zhotoviteľa do 5.11.2010, ďalšiu časť ceny diela vo výške 50 000 eur uhradí v čase, keď rozpracovanosť
diela dosiahne 70 %, tretiu časť vo výške 100 000 eur do 30.12.2010 a zostatok ceny diela vo výške

225 117,02 eur bez DPH bude započítaný na kúpnu cenu nehnuteľností. Súčasne bolo dohodnuté
odovzdanie diela najneskôr do 28.3.2011. Dňa 7.04.2011 bol účastníkmi podpísaný preberací protokol
č. 02/04/2011, na základe ktorého bol prebratý predmet zmluvy o dielo prestavba predajne X. L. Y. s
tým, že zhotovené dielo je funkčné, úplné a je vyhotovené kvalitne a vzhľadom na dojednaný termín,
skutočný priebeh prác a technologický postup jednotlivých činností, je vyhotovené včas. Žalobca vystavil

žalovanému faktúru č. XXXXXXXXX za vykonané práce na diele vo výške
126 000 eur. Dňa 5.08.2010 bola medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom
uzatvorená zmluva o dielo, ktorej predmetom bola prestavba predajne COOP Jednoty Trenčín v obci
T. I.. V článku III. zmluvy bola medzi účastníkmi dohodnutá cena diela vo výške 160 289,29 eur bez
DPH, celkovo 190 744,26 eur s DPH. Preberacím protokolom č. XX/XX/XXXX došlo k odovzdaniu

a prevzatiu diela s tým, že zhotovené dielo je funkčné, úplné, je vyhotovené kvalitne a vzhľadom na
dojednaný termín, skutočný priebeh prác a technologický postup jednotlivých častí, je vyhotovené včas.
Žalobca vystavil žalovanému dňa 3.5.2011 faktúru č. XXXXXXXXX za vykonané stavebné práce na diele
vcelkovejvýške192347,15eursosplatnosťoudňa3.5.2011.Žalovanývyhotovildňa10.8.2012podanie,ktorého obsahom je prejav vôle žalovaného odstúpiť od kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom dňa
5.8.2010. Žalovaný vystavil žalobcovi dňa 20.8.2012 faktúru č. XXXXXXXX, ktorou vyfakturoval
žalobcovi v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 5.8.2010 zmluvnú pokutu vo výške 289 323,43 eur. Dňa

26.9.2012 boli pohľadávky žalobcu zo zmlúv o dielo zo dňa 5.8.2010 zmluvou o postúpení pohľadávky
postúpené vo výške istiny
126 000 eur na spoločnosť Vartalia, s.r.o. a vo výške istiny 192 347,15 eur na spoločnosť LM & MS
Partnerss.r.o..Zmluvouopostúpenípohľadávokzodňa21.5.2013bolapohľadávkaspoločnostiVartalia,
s.r.o. vo výške 192 347,15 eur voči žalovanému postúpená späť na žalobcu. Zmluvou o postúpení

pohľadávok zo dňa 21.5.2013 bola pohľadávka spoločnosti LM & MS Partners s.r.o. vo výške 126 000
eur voči žalovanému postúpená späť na žalobcu. Žalovaný jednostranným právnym úkonom zo dňa
9.1.2013 započítal na pohľadávku spoločnosti LM & MS Partners s.r.o. vo výške 126 000 eur pohľadávku
vo výške
289 323,43 eur a na pohľadávku spoločnosti Vartalia, s.r.o. vo výške 192 347,15 eur pohľadávku vo
výške 289 323,43 eur.

7. Takto zistený skutkový stav posúdil súd prvej inštancie podľa § 39, § 524 ods. 1, 2, § 544 ods. 1,
2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 536 ods. 1, 2, § 546 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka, podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR čl. 87/1995 Z.z. a po právnom posúdení veci žalobe
vyhovel z týchto dôvodov :

8. Žalobca ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom platne uzatvorili dve zmluvy o dielo v
zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej vznikol žalobcovi záväzok vykonať dielo
prestavby predajne COOP Jednoty Trenčín SD v obci X. B. Y. a predajne v obci T. I. a žalovanému
záväzok dielo prevziať a za realizované dielo žalobcovi zaplatiť cenu diela. Obidve zmluvy o dielo

obsahujúpodstatnénáležitostizmlúvvzmyslepodstatnýchnáležitostípredpísanýchzákonnompretento
zmluvný typ. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k platnému
vzniku dvoch záväzkových vzťahov medzi podnikateľskými subjektmi, z postavenia a predmetu ktorých
sa záväzkové vzťahy posúdia podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Žalobca splnil
záväzky, diela zhotovil a dňa 7.4.2011 pri diele v obci X. Y. a bez presného určenia dátumu pri diele v

obci T. I., diela žalovaný prevzal. Zhotovenie diela v obci X. B. Y. a v obci T. I. a cena diela v
obci T. I. neboli medzi stranami sporu sporné. Sporná bola cena diela v obci X. B. Y., zánik uplatnených
nárokov žalobu z dôvodu vykonania započítacieho prejavu žalovaným a sporné boli aj vzájomné práva
a povinnosti účastníkov zo zmluvného vzťahu založeného kúpnou zmluvou, odstúpenie od kúpnej
zmluvy a jeho platnosť.

9. K spornosti ceny diela v zmluve o dielo na prestavbu predajne v obci X. B. Y. súd prvej inštancie
uviedol,ževýškucenydielažalovanýnamietalzdôvodunepredloženiarozpisukonkrétnychvykonaných
prác na fakturovanú časť ceny diela. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi
zmluvnými stranami bola celková cena diela určená priamo v zmluve, tzv. fixná cena diela, pri ktorej

bol určený presný spôsob jej prípadnej úpravy, ku ktorej v danom prípade aj došlo. V zmysle článku III.
odsek 1 zmluvy o dielo č. 012010 bola cena diela dohodnutá vo výške 374 232,57 eur bez DPH
a vo výške 445 336,76 eur s DPH, zmluvné strany dohodli mechanizmus prípadného navýšenia ceny
v prípade potreby prác naviac podpisom písomného dodatku k uzatvorenej zmluve. Dodatkom č. 3 k
zmluve o dielo č. XXXXXX došlo k zmene ceny diela na základe potreby prác naviac na sumu 425 117,02

eur bez DPH (článok I. dodatku), zároveň bol dohodnutý spôsob úhrady ceny diela, pričom časť ceny
diela mala byť medzi účastníkmi uhradená pred dokončením diela a časť započítaná na kúpnu cenu
nehnuteľností tak, že najneskôr do 10 dní od podpísania preberacieho protokolu mal žalovaný oznámiť
žalobcovi zápočet ceny zhotoveného diela. K uvedenému medzi zmluvnými stranami nedošlo.

10. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že úhrada časti ceny diela nebola uskutočnená
spôsobom podľa zmluvného dojednania. K odovzdaniu diela došlo dňa 7.4.2011, pričom žalovaný k
žiadnemu zápočtu v lehote 10 dní od prevzatia diela nepristúpil, následne žalobca dňa 3.5.2011 vystavil
žalovanému faktúru na sumu 126 000 eur, ktorú žalovaný neuhradil. Táto suma je zložená zo sumy
105 000 eur a zo sumy 21 000 eur dane z pridanej hodnoty. Cena diela bola v pôvodnom znení zmluvy

uvedená s rozpisom na cenu s DPH a bez DPH, pri uzatváraní ďalších dodatkov už rozpis ceny
s DPH absentuje. Uvedené bolo zrejme aj jedným z dôvodov následných nezrovnalostí účastníkov.11. K vráteniu faktúry na sumu 126 000 eur a k požiadavkám zo strany žalovaného súd prvej inštancie
opakovane uviedol, že medzi zmluvnými stranami došlo k stanoveniu fixnej ceny diela, nie k cene diela
na základe rozpočtu. Povinnosť žalobcu predkladať ku každej vystavenej faktúre rozpis prác a rozpočet

zo zmluvy o dielo nevyplýva. Faktúra je daňový a účtovný doklad. Podkladom, na základe ktorého
si môže zhotoviteľ uplatňovať cenu diela je iba zmluva a v nej dohodnutá cena diela resp. spôsob jej
určenia. Vykonaním diela vzniká objednávateľovi povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie
diela. Zo zmluvy o dielo, ktorú uzavreli strany sporu je zrejmé, že prejavili vôľu v zmluve
dohodnúť cenu diela. Ustanovenie § 536 ods. 3 a § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka predpokladá, že

účastníci sa dohodnú konkrétnou sumou na určitej cene (pevnej cene), alebo sa dohodnú na spôsobe,
akým sa cena určí. Ak sa dohodnú na konkrétnej cene za dielo, je objednávateľ v prípade riadneho
zhotovenia diela (resp. ak nedôjde k možnému zníženiu ceny diela uplatnením príslušného nároku
z vád) dohodnutú cenu diela zaplatiť. Cena diela je stanovená za dielo ako výsledný objekt, nie za
jednotlivé práce, ako by tomu bolo v prípade stanovenia ceny diela na základe rozpočtu. Vzhľadom
k cene za dielo ako celok, nie na základe rozpočtu podľa jednotlivých častí resp. prác na diele, súd

prvej inštancie mal za to, že navrhnuté dokazovanie výsluchom svedka pani T., nie je dôvodné a tento
návrh na doplnenie dokazovania, pre nehospodárnosť a neúčelnosť zamietol (žalovaný navrhoval túto
svedkyňu vypočuť k výške a správnosti vyúčtovania ceny diela). Žalovaný vo svojom písomnom
podaní poukázal na možnosť znaleckého dokazovania na zisťovanie ceny za vykonanie predmetného
diela, avšak následne na pojednávaní vykonanie tohto dôkazu už nenavrhol, preto o ňom súd prvej

inštancie ani nerozhodoval.

12. K uplatnenej výške ceny diela súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami sporu (dodatok č. 3)
bola dohodnutá cena diela vo výške 425 117,02 eur bez DPH. Žalobca aj napriek fixnej výške ceny
diela, vedomý si toho, že časť prác naviac napriek dohode medzi stranami sporu na základe dodatku

č. 3 neuskutočnil, vychádzal z dohodnutej ceny diela v celkovej výške 418 347,86 eur, pričom
išlo o cenu diela bez DPH. Žalobca tvrdil úhradu ceny diela vo výške 313 581 eur bez DPH (spolu s
DPH 374 302,30 eur), čo sa približne zhoduje s tvrdením žalovaného, ktorý uviedol, že z jeho strany
došlo k úhrade ceny vo výške 374 232,57 eur s tým, že touto úhradou došlo k úhrade celej ceny diela.
Dôvodnosť tohto tvrdenia odvodzoval od dodatočnej fakturácie sumy 126 000 eur po odovzdaní diela,

nepredloženia rozpisu prác, rozpočtu, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodné.

13. Z dohodnutej ceny diela vo výške 418 347,86 eur bez DPH bola uhradená suma 313 581,76
eur, spolu s DPH 374 302,30 eur. Neuhradená zostala suma 104 766,10 eur, spolu s DPH 125 719,32
eur, na ktorú vznikol žalobcovi nárok po splnení zmluvnej povinnosti vykonať dielo. Cena diela vo výške

192 347,15 eur za prestavbu predajne v obci T. I. nebola medzi stranami sporu sporná.

14. Súd prvej inštancie sa stotožnil s vyjadrením žalobcu, že ustanovenie kúpnej zmluvy týkajúce sa
zmluvnej pokuty je neplatné, z dôvodu, že zmluvnú pokutu nemožno dohodnúť pre prípad výkonu práva
t. j. pre prípad odstúpenia od zmluvy, ale iba pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Odstúpenie

od zmluvy porušením zmluvnej povinnosti nie je, preto je táto časť zmluvy, ktorou bola medzi stranami
sporu dohodnutá zmluvná pokuta pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatná.
K rovnakému záveru dospel aj
NS ČR sp.zn. 33Odo 111/2004 vo svojom rozhodnutí z 31.8.2004, s ktorým sa súd prvej inštancie
stotožnil a z ktorého vyplýva, že dojednanie o zmluvnej pokute, ktorej zaplatenie je viazané na

odstúpenie predávajúceho od kúpnej zmluvy je absolútne neplatné, aj keď dôvodom odstúpenia od
zmluvy je omeškanie kupujúceho zo zaplatením kúpnej ceny. K dojednaniu zmluvnej pokuty súd prvej
inštancie poukázal aj na to, že pre platné dojednanie zmluvnej pokuty sa vyžaduje, aby zmluvná
pokuta zabezpečovala splnenie určitej konkrétnej povinnosti zo zmluvy, pričom v uvedenom prípade je
iba všeobecné dojednanie zmluvnej pokuty pre „neplnenie záväzkov kupujúceho“ bez ich akejkoľvek

bližšej špecifikácie. Neurčitosť robí dohodu o zmluvnej pokute absolútne neplatnou. Súd prvej inštancie
konštatoval, že žalovanému nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalobcovi, a
tento si preto nemohol ani voči žalobcovi platne započítať a nemohol mať ani účinky zániku jeho záväzku
voči žalobcovi, tak ako to žalovaný v konaní tvrdil. Z predložených zmlúv o spätnom
postúpení pohľadávok mal súd prvej inštancie preukázané, že veriteľom uplatňovaných pohľadávok je

žalobca. Platná právna úprava spätnému postúpeniu pohľadávok nebráni.

15. V konaní sa strany sporu opakovane odvolávali na sporné okolnosti týkajúce sa ich
predchádzajúceho zmluvného vzťahu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie stručne, v rozsahu, ktorýmá určitý súvis s prejednávanou vecou, uviedol, že hoci sporná zmluva obsahovala ustanovenia o
zápočte na kúpnu cenu ceny diel zhotovených žalobcom, k uvedenému do ukončenia platnosti zmluvy
nedošlo. Na zmluvu nebolo vôbec plnené, a to ako z jednej, tak druhej strany. Uvedená zmluva zároveň

obsahovala ustanovenie o zániku účinkov zmluvy v prípade, ak nebude do dvoch rokov podaný
návrh na vklad do katastra nehnuteľností zo strany žalovaného. Uvedenú dohodu možno považovať za
rozväzovaciu podmienku, v zmysle ktorej uzatvorená kúpna zmluva zanikla dňa 5.8.2012. Vzhľadom
k tomu, že zmluva k uvedenému dňu zanikla bez poskytnutia plnenia oboch zmluvných
strán(žalobcanezaplatilkúpnucenu,žalovanýnepreviedolnehnuteľnosti),zanikliznichvzájomnépráva

a povinnosti, preto aj súd prvej inštancie považoval za bezpredmetné aj odstúpenie od už zaniknutej
zmluvy zo strany žalovaného zo dňa 10.8.2012. Vzhľadom k tomu, predmetná zmluva zanikla, zmluvná
pokuta,ktorábyeventuálnemohlatrvaťajpojejzániku,bolaneplatnedojednaná,malsúdprvejinštancie
za to, že nemá význam sa ňou ďalej pre toto konanie zaoberať.

16. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. V zmysle zákona je povinný platiť z

nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Medzi zmluvnými stranami neboli úroky z meškania dohodnuté.
Súd prvej inštancie pri stanovení ich výšky vychádzal za použitia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
z predpisov občianskeho práva a výšku úroku z omeškania určil v súlade s citovaným
ustanovením nariadenia vlády. Žalovaný neuhradením peňažného záväzku v lehote splatnosti zo zmluvy
o dielo č. XXXXXX sa dostal do omeškania od 18.04.2011. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od

18.05.2011, preto je žalovaný povinný uhradiť úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy
125 719,32 eur do zaplatenia. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola od 14.4.2011
do 12.7.2011 vo výške 1,25 %. Cenu diela zo zmluvy č. XXXXXX si žalobca vyfakturoval faktúrou č.
XXXXXXXXX s lehotou splatnosti dňa 17.5.2011. Túto splatnosť žalovaný nerozporoval. Žalovaný sa
dostal do omeškania od 18.5.2011, v čase zákonného úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne, ktorý

mu súd od dátumu omeškania až do zaplatenia priznal. Žalovaný poukazoval na to, že žalobca má
nárok na úroky z omeškania od 5.8.2012, kedy sa ukončila platnosť kúpnej zmluvy. Podľa názoru súdu
prvej inštancie platnosť kúpnej zmluvy nemá vplyv na omeškanie žalovaného s úhradou záväzku z
iných zmlúv, nakoľko zmluvy o dielo predstavujú samostatné zmluvy, v rámci ktorých sa žalovaný dostal
neuhradením svojho záväzku v lehote splatnosti.

17. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému
žalobcovipriznalplnúnáhradutrovpotrebnýchnaúčelnéuplatňovaniepráva.Trovykonaniapozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 4 775 eur a z trov právneho zastúpenia vo
výške 10 738,61 eur, ktoré priznal a vyčíslil v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. ako odmenu za

úkony právnej služby a za hotové výdavky. Zároveň súd prvej inštancie odôvodnil nepriznanie odmeny
a náhradu hotových výdavkov za úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia Mgr. O. X. v
roku 2012 a rokovanie s protistranou za účasti Y.. X. zo dňa 20.8.2012 z dôvodu, že nemal
preukázané udelenie plnomocenstva na zastupovanie v predmetnom konaní iným právnym zástupcom
ako JUDr. G. V.. Rovnako súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi odmenu za úkon právnej služby

písomné podanie - upresnenie žaloby zo dňa 1.8.2013, za doplnenie žiadosti o oslobodenie od súdnych
poplatkov, za oznámenie o vzdaní sa odvolania, za oznámenie výsledku mimosúdnych rokovaní, za
návrh na mimosúdnu dohodu prostredníctvom emailovej komunikácie, za písomné podanie vyjadrenie
žalobcu zo dňa 2.12.2014, za vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.12.2014, za úkon ďalšej porady s klientom
zo dňa 4.12.2014, za stratu času za deň 22.9.2014 nakoľko z predložených listinných podkladov, ktoré

tvoria súčasť vyúčtovania nie je zrejmé, kedy sa rokovanie s protistranou a kde uskutočnilo, nie je z neho
zrejmá ani dĺžka. Odmenu a náhradu hotových výdavkov za úkon právnej služby zo dňa 22.09.2014
rokovanie s protistranou súd prvej inštancie priznal žalobcovi vo výške 1 v súlade s § 13a ods. 2 písm.
e/ vyhlášky.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol
tento rozsudok v celom rozsahu. Namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorý v konaní predložil zmluvy,
kde ako postupca postúpil pohľadávku vo výške 192 347,15 eur na spoločnosť LM&MS Partners s.r.o.,
Praha 14-Hloubětín a pohľadávku vo výške 126 000 eur na spoločnosť Vartalia s.r.o., Praha 9 - Libeň, ale
nepredložilžiadnedôkazy,okremoznámeníopostúpenípohľadávok,zktorýchbynepochybnevyplývalo

postúpenie pohľadávok na uvedené spoločnosti tak, aby tieto spoločnosti ako vlastníci pohľadávok mohli
postúpiť späť na žalobcu. Žalobca má povinnosť preukázať aktívnu legitimáciu a súd má povinnosť
aktívnu legitimáciu skúmať. Ako ďalší dôvod nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu uviedol žalovaný v
odvolaní skutočnosť, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 4.10.2012 uzavretá medzi spoločnosťouLM&MS Partners s.r.o. a žalobcom nenadobudla účinnosť pre nesplnenie podmienky podľa § 59a ods.
3 Obchodného zákonníka, keď znalecký posudok a zmluva o postúpení pohľadávky neboli uložené
do Zbierky listín obchodného registra vzhľadom na majetkovú prepojenosť postupcu a postupníka; O.

T. bol spoločníkom a konateľom postupcu a jediným spoločníkom a konateľom postupníka. Z tohto
hľadiska sa súd prvej inštancie účinnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok nezaoberal a preto sa ani
žalobca nestal vlastníkom postupovanej pohľadávky. V tomto prípade vychádza rozsudok súdu prvej
inštancie z nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaný vyslovil zásadný nesúhlas s tým, ako sa súd
prvej inštancie vysporiadal s otázkou dôvodnosti sumy 126 000 eur ako časti neuhradenej ceny podľa

zmluvy o dielo č. XXXXXXO.odľa názoru žalovaného bola táto cena určená na základe cenovej ponuky
žalobcu, v ktorej je cena diela určená podľa rozpočtu. Z hľadiska zavedenej praxe medzi zmluvnými
stranami pri fakturácii možno uviesť, že cena bola určená podľa rozpočtu, nakoľko žalobca ku každej
faktúre priložil súpis prác. Žalovaný platil podľa rozpočtu a skutočných nákladov. Aj v prípade dohody o
fixnej cene nemožno výlučne formálne posúdiť dôvodnosť úhrady dohodnutej ceny za dielo a uvádzať,
že žalobca má nárok na zaplatenie tejto ceny bez ohľadu na to či a v akom rozsahu je dielo vykonané.

Dôkazné bremeno na preukázanie vykonania diela a nároku na zaplatenie ceny diela má žalobca.
Skutočnosť, že žalovaný dielo prevzal ešte neznamená, že dielo bolo vykonané bez vád v rozsahu podľa
zmluvy. Vzhľadom k tomu, že v zmluve neboli dohodnuté podmienky, za ktorých bude dielo prevzaté,
bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých je objednávateľ povinný
prevziať dielo aj v prípade, ak má dielo vady. Žalovaný poukázal na § 537 ods. 1 v spojení s § 554

ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa názoru žalovaného má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu. V súvislosti s určením začiatku plynutia
doby platenia úroku z omeškania dňom splatnosti jednotlivých faktúr žalovaný v odvolaní namietal, že

úrok z omeškania mal byť priznaný z fakturovaných súm najskôr od 6.8.2012, keď zmluva skončila
dňom 5.8.2012 a podľa názoru žalovaného kúpna zmluva je pri počítaní úroku z omeškania nadradená
zmluve o dielo, lebo kúpna zmluva na zaplatenie kúpnej ceny prioritne uvádza započítanie hodnoty
zhotoveného diela na kúpnu cenu. Zrejme z tohto dôvodu nie je v zmluve o dielo č. XXXXXXTN. uvedená
splatnosť faktúr. Žalobca nesplnil svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť kúpnu cenu nehnuteľností v termíne

dvoch rokov od podpísania kúpnej zmluvy, do 5.8.2012. V kúpnej zmluve bola dojednaná len možnosť
predávajúceho od kúpnej zmluvy odstúpiť počas trvania zmluvy aj pre prípad nesplnenia povinnosti zo
strany kupujúceho. Dôvodom na zmluvnú pokutu je skutočnosť, že žalobca nezaplatil kúpnu cenu v
dohodnutej lehote. Tento úkon nemôže byť vyhodnotený ako porušenie § 39 Občianskeho zákonníka
a nemôže ísť o neplatné ustanovenie zmluvy. Nezaplatenie kúpnej ceny vyvoláva dva nároky, samotné

odstúpenie od zmluvy a samostatný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty bez ohľadu na existenciu
prvého nároku. Žalovaný sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že na zmluvu nebolo vôbec
plnené. Žalovaný poskytol plnenie, nehnuteľnosti popísané v kúpnej zmluve, ale zo strany kupujúceho
nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny, žalobca mohol kúpnu cenu zaplatiť, pretože zmluva to dovoľovala.
Všetky následky zo zmluvných vzťahov nastali až nesplnením podmienok zo strany žalobcu. Záverom

odvolania žalovaný namietal výšku náhrady trov konania priznaných žalobcovi v položkách porady
s klientom a návrh na oslobodenie od súdneho poplatku. Súd prvej inštancie nedisponuje žiadnym
podkladom pre priznanie týchto trov. Porada s klientom v priebehu konania bez zmien v návrhu sa javí
ako účelová položka navyšujúca počet právnych úkonov. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

19. Podaním zo dňa 16.3.2015, odoslaným poštou dňa 16.3.2015, žalovaný doplnil dôvody odvolania
týkajúce sa konštatovania súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute. Predmetné
dojednanie bolo pre žalovaného natoľko podstatné, že bez tohto dojednania by zrejme kúpnu zmluvu
nepodpísal. Z tohto dôvodu je žalovaný toho názoru, že je potrebné posúdiť, či konštatovanie súdu

prvej inštancie o neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute nespôsobuje neplatnosť celej kúpnej zmluvy.
Všetky uvádzané zmluvy boli podpísané v jeden deň a možno preto konštatovať, že spolu súvisia a v
prípade, ak by nedošlo k podpisu kúpnej zmluvy, nedošlo by k podpisu zmlúv o dielo. Preto je potrebné
posúdiť aj platnosť zmlúv o dielo a či prípadná neplatnosť kúpnej zmluvy nespôsobuje neplatnosť
súvisiacich zmlúv o dielo.

20. Žalovaný prevzal rozsudok súdu prvej inštancie dňa 27.2.2015. Lehota na podanie odvolania začala
plynúť dňom 28.2.2015 a plynula do 16.3.2015. Doplnenie odvolania zo dňa 16.3.2015 podal žalovaný
v odvolacej lehote.21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 11.5.2015 (došlo dňa 13.5.2015) uviedol, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie považuje za správne, navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v plnom rozsahu

potvrdil s priznaním trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil. K námietke žalovaného o nedostatku
aktívnej legitimácie žalobca poukázal na to, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie tieto
námietky neuplatnil aj napriek tomu, že súd prvej inštancie vykonal dotaz na žalovaného a žalovaný
v tomto smere nežiadal žiadne dokazovanie. Skutočnosť postúpenia pohľadávok nebola pred súdom
prvej inštancie sporná a sám žalovaný si voči spoločnostiam LM&MS Partners s.r.o. a Vartalia

s.r.o. započítaval pohľadávky. Ide o účelovú námietku. K odvolacej námietke nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu pre nedodržanie postupu podľa § 59a a nasl. Obchodného zákonníka pri spätnom
postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že podľa § 59a ods. 4 Obchodného zákonníka sa odseky 1
až 3 tohto ustanovenia nevzťahujú na zmluvy uzavreté pri bežnom obchodnom styku a z dôvodovej
správy k právnej norme je zrejmé, že § 59a sa vzťahuje na odplatné získanie majetku spoločnosťou
od jej zakladateľa alebo od jej spoločníka na základe zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou ako

nadobúdateľom a zakladateľom alebo spoločníkom ako prevádzajúcim. V danom prípade ide o rozdielnu
vec, keď k prevodu pohľadávok došlo medzi obchodnými spoločnosťami a nie medzi zakladateľom
alebo spoločníkom. Žalobca bol vlastníkom pohľadávok, ktoré postúpil na uvedené spoločnosti len z
dôvodu, že sám sa dostal do takej finančnej situácie, že nebol schopný viesť súdny spor a nemal
prostriedky ani na zaplatenie súdneho poplatku. Keďže tieto spoločnosti ani po určitom čase nezačali

s uplatňovaním pohľadávok, došlo k ich spätnému prevodu na žalobcu za tých istých podmienok.
Námietka žalovaného je nedôvodná. S dôvodnosťou uplatnenej sumy 126 000 eur sa dostatočne
vysporiadal súd prvej inštancie, ktorý mal z protokolu o prevzatí preukázané, že žalobca vykonal dielo
podľa zmluvy a žalovaný dielo prevzal, od prevzatia diela žalovaný netvrdil ani neuplatňoval vady diela.
Túto skutočnosť potvrdzuje aj to, že žalovaný si započítal pohľadávku zo zmluvnej pokuty, teda fakticky

uznal dôvodnosť vystavených faktúr a pohľadávky považoval za správne. Žalovaný v konaní predložil
zápočty zo dňa 9.1.2013. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s cenou za dielo a zo zmluvy je
zrejmé, že išlo o dohodnutú pevnú cenu. Za nedôvodnú považoval žalobca aj námietku žalovaného o
nesprávnosti počítania úrokov z omeškania. Súd prvej inštancie počítal lehoty správne od splatnosti
faktúr vystavených na základe zmlúv o dielo, pretože predmetom konania je zaplatenie ceny za dielo.

Samotná kúpna zmluva nemá vplyv na meškanie žalovaného. Rovnako sa žalobca stotožnil so závermi
súdu prvej inštancie týkajúcimi sa posúdenia zmluvnej pokuty a priznanej náhrady trov, čím vyjadril
nesúhlas s námietkami žalovaného. K námietke žalovaného k otázke plnenia na základe kúpnej zmluvy
žalobca poukázal na znenie čl. III. ods. 2 kúpnej zmluvy, keď žalovaný si mohol započítať cenu za
dielo na kúpnu cenu, ale tak neurobil a prevzaté práce zo zmluvy o dielo čiastočne zaplatil. Podľa

názoru žalobcu je odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy neplatné, pretože žalobca neporušil zmluvu
žiadnym spôsobom. Žalovaný účelovo vytvoril vo vzťahoch taký stav, aby mohol od kúpnej zmluvy
odstúpiť a následne uplatňovať zmluvnú pokutu. Z konania žalovaného je vidieť premyslený úmysel
vyhnúť sa zaplateniu. Tomuto úmyslu zodpovedá celá konštrukcia kúpnej zmluvy a zmluvnej pokuty,
taktiež aj konanie žalovaného po odstúpení od kúpnej zmluvy, keď nehnuteľnosti previedol na ďalšiu

spoločnosť za cenu 200 000 eur, cenu nižšiu ako bola dohodnutá v kúpnej zmluve a zmluvu podal na
kataster so značným časovým odstupom z dôvodu, že čakal ako sa situácia so žalobcom vyvinie.

22. K doplneniu odvolania žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 29.2.2016, v ktorom uviedol,
že dôvody uvedené v doplnení odvolania žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdil a

tieto považuje za absolútne nesprávne. S poukazom na povinnosť tvrdenia žalovaného podľa § 101
ods. 1 O.s.p. a na splnenie poučovacej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súdom prvej
inštancie voči stranám sporu, žalovaný netvrdil skutočnosti uvádzané v odvolacom konaní. Ustanovenie
§ 205a ods. 1 O.s.p. umožňuje strane sporu uplatniť skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní
len v obmedzenom rozsahu; strana sporu zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy

a skutočnosti, ktoré mohla uplatniť pred súdom prvej inštancie. Ani odvolací súd nemôže vziať tieto
dôkazy do úvahy. Tvrdenia žalovaného uvedené v doplnení odvolania nemajú žiadnu oporu v zákone a
neobstoja po hmotnoprávnej stránke. Žalovaný neuvádza žiadny zákonný dôvod spochybňujúci platnosť
uzavretých zmlúv. Odvolacie tvrdenie žalovaného je nedôvodné.

23. V priebehu odvolacieho konania žalovaný dňa 10.6.2016 doručil odvolaciemu súdu vzájomnú žalobu
v súlade s § 97 ods. 1 a § 98 O.s.p., ktorou uplatnil proti žalobcovi na započítanie svoje pohľadávky
vyúčtované faktúrami č. XXXXXXXX zo dňa 7.6.2016 vo výške 244 760 eur a č. XXXXXXXX zo dňa
7.6.2016 vo výške 155 240 eur, spolu 400 000 eur. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k.16Cob/225/2015-917 zo dňa 31.7.2017 mimo inštančného postupu vylúčil vzájomnú žalobu žalovaného
spolu s jej prílohami a listinami doručenými stranami sporu v priebehu odvolacieho konania, ktoré sa
týkajú tvrdení uvedených vo vzájomnej žalobe, zo súdneho spisu a túto postúpil na jej prejednanie a

rozhodnutie Okresnému súdu Trenčín. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.8.2017.

24. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

25. V priebehu odvolacieho konania žalovaný dňa 30.9.2016 doručil odvolaciemu súdu návrh zo dňa
29.9.2016 na odňatie priznaného oslobodenia od súdneho poplatku žalobcovi, o ktorom rozhodol
súd prvej inštancie uznesením č.k. 37Cb/61/2013-121 zo dňa 22.10.2013, ktorým priznal žalobcovi
oslobodenie od súdneho poplatku za žalobu v rozsahu troch štvrtín podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh
žalobcu. Výška súdneho poplatku za podanú žalobu predstavovala sumu 19 100,50 eur. Dňa 16.1.2014
žalobca zaplatil na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok vo výške 4 775 eur, ktorý predstavoval

jednu štvrtinu nepriznaného oslobodenia podľa vyššie uvedeného uznesenia.

26. Návrh žalovaného na odňatie priznaného oslobodenia od súdneho poplatku žalobcovi posudzoval
odvolací súd podľa § 254 CSP. Predovšetkým posudzoval, či žalovaný ako strana v spore je oprávnený
takýto návrh podať vzhľadom na znenie tohto procesného ustanovenia, jeho význam a účel. Z dikcie

tohto ustanovenia vyplýva, že pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je nutný návrh, ktorý
podáva strana sporu. Zákonná norma nevymedzuje stranu sporu označením v súlade s § 60 CSP, ktorej
by takýmto vymedzením dával procesnú legitimáciu na podanie návrhu. Návrh v súlade s § 254 ods.
1 CSP môže podať v súdnom konaní žalobca aj žalovaný, ktorých zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v znení neskorších predpisov vymedzuje pre účely tohto zákona v § 2 ako poplatníkov

v prípade, ak úkony nimi navrhované v konaní podliehajú predmetu súdnych poplatkov podľa § 1
citovanéhozákona. Vychádzajúczozákonnýchúpravcitovanýchzákonovdospelodvolacísúdkzáveru,
že v sporovom konaní je procesne legitimovaný na podanie návrhu o odňatie priznania oslobodenia
od súdnych poplatok aj žalovaný proti žalobcovi - poplatníkovi (protistrane), ktorému bolo v danej veci
priznané čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku za podanú žalobu. Možnosť podania tohto návrhu

žalovaným je odôvodnená aj aplikáciou § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, o
zaplatení ktorého rozhoduje súd v neprospech žalovaného v prípade, že žalovaný nie je oslobodený od
súdnych poplatkov a žalobca bol v konaní úspešný (princíp právom chránených záujmov).

27. Žalovaný s poukazom na číselné údaje o pohľadávkach, dlhoch, daňovej strate a stave hnuteľného

a nehnuteľného majetku uvedené v uznesení súdu prvej inštancie o čiastočnom priznaní oslobodenia
od súdnych poplatkov žalobcovi, uviedol, že v konaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu vedenom na
Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 38K/35/2016 predložil výpis z knihy faktúr ku dňu 31.7.2016, podľa
ktorého eviduje pohľadávky po lehote splatnosti v celkovej výške 935 609,98 eur, čo predstavuje takmer
o 3-násobok vyšší stav ako v rozhodnutí súdu prvej inštancie, a peňažné záväzky vo výške 15 863,83

eur.

28. K návrhu žalovaného o odňatie priznaného oslobodenia od súdnych poplatkov sa žalobca vyjadril
podaním zo dňa 24.5.2017, v ktorom uviedol, že jeho majetkové pomery od vydania rozhodnutia o
čiastočnom oslobodení od súdnych poplatkov sa nezmenili. Žalobca nedisponuje žiadnym hnuteľným

ani nehnuteľným majetkom, v r. 2016 evidoval majetok vo výške 616 084 eur a záväzky vo výške 861
133 eur, jeho majetok nekryje záväzky a žalobca má stále nevysporiadanú stratu vo výške 378 127 eur.
Z daňového priznania za rok 2015 vyplýva, že dosiahol zisk vo výške 3 482 eur, ktorý však v žiadnom
prípade nestačí na zaplatenie súdneho poplatku za vedenie sporu so žalovaným. V súčasnosti žalobca
eviduje peňažné pohľadávky po lehote splatnosti len od žalovaného, ktorý svoje záväzky neuznáva

a tieto považuje za sporné. Sporné nároky potom nemožno považovať za aktívum a zohľadňovať
ich pri priznaní alebo odňatí oslobodenia od povinnosti uhradiť súdny poplatok. Žalobca poukázal na
skutočnosť, že jeho pomery pri oslobodení od súdnych poplatkov boli náležite zistené a od toho času
k zmene pomerov na jeho strane nedošlo.

29.Vintenciách§254ods.2CSPodvolacísúdvdanejvecinastranežalobcuvobdobíod právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 37Cb/61/2013-121 zo dňa 22.10.2013 (30.10.2013)
nezistil z obsahu návrhu žalovaného a vyjadrenia žalobcu zmenu majetkových pomerov žalobcu, ktoré
by odôvodňovali opodstatnenosť návrhu žalovaného na odňatie čiastočného oslobodenia žalobcovi odsúdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 14 325,50 eur (tri štvrtiny). Vzhľadom na uvedené odvolací
súd v konečnom rozhodnutí o veci samej rozhodol samostatným výrokom (charakter uznesenia) o
zamietnutí návrhu žalovaného.

30. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie vo veci samej podala v zákonnej
lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods.
1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa §
363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého

rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

31. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2
CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výrokovej časti
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

32. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

33. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

34. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom
konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade
s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase
rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963

Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak
rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených
záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

35. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami podľa § 132 OSP (od 1.7.2016 podľa § 191 CSP) a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka,
Občianskeho zákonníka a jeho vykonávacieho predpisu žalobe vyhovel a žalobcovi ako úspešnej

strane sporu priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s
požiadavkami § 157 ods. 2 OSP (od 1.7.2016 podľa § 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

36. V súlade s § 387 ods. 3 prvá veta CSP odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa vysporiadal

s podstatnými vyjadreniami strán sporu a preto postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia
neprichádza do úvahy.

37. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.

Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že
v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore

o procesných právach a o procesných povinnostiach a o predvolávaní na nariadené pojednávania za
účelom prejednania veci.38. Za podstatné odvolacie tvrdenia, ktorými sa zaoberal v odvolacom konaní podľa § 387 ods. 3
druhá veta CSP, považoval odvolací súd tvrdenia žalovaného týkajúce sa námietky aktívnej legitimácie
žalobcu, dohody o cene za dielo, určenia času omeškania so zaplatením faktúr a dohody o zmluvnej

pokute vrátane jej súvisu s obsahom kúpnej zmluvy a zmlúv o dielo.

39. Námietku žalovaného o nedostatku aktívnej legitimáciu žalobcu z dôvodu nepredloženia žiadnych
dôkazov, okrem oznámení o postúpení pohľadávok, z ktorých by nepochybne vyplývalo postúpenie
pohľadávok na uvedené spoločnosti tak, aby tieto spoločnosti ako vlastníci pohľadávok mohli postúpiť

späť na žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnenú. Žalobca predložil v konaní pred
súdom prvej inštancie zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 21.5.2013 uzavretú medzi žalobcom
a spoločnosťou LM&MS Partners s.r.o. (prílohová obálka v spise na č.l. 200), ktorou spoločnosť
LM&MS Partners s.r.o. - postupca ako vlastník pohľadávky vo výške 192 347,15 eur vzniknutej titulom
neuhradenej odplaty za vykonané práce pri realizácii diela zo zmluvy o dielo zo dňa 5.8.2010 (T. I.)
fakturovaná faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 3.5.2011 so splatnosťou dňa 17.5.2011 previedol na

žalobcu - postupníka, pričom postupca túto pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 29.8.2012. Žalobca predložil v konaní pred súdom prvej inštancie oznámenie o
postúpení pohľadávky zo dňa 29.8.2012 (v spise na č.l. 136), ktorým spoločnosť LM&MS Partners
s.r.o. oznámila žalovanému podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky dňom
29.8.2012 vo výške 192 347,15 eur vzniknutej titulom neuhradenej odplaty za vykonané práce pre

realizácii diela zo zmluvy o dielo zo dňa 5.8.2010 (T. I.) fakturovaná faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa
3.5.2011 so splatnosťou dňa 17.5.2011 a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 18.9.2012 (v
spise na č.l. 137), ktorým žalobca oznámil žalovanému podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka
postúpenie pohľadávky dňom 29.8.2012 vo výške 192 347,15 eur vzniknutej titulom neuhradenej odplaty
za vykonané práce pre realizácii diela zo zmluvy o dielo zo dňa 5.8.2010 (T. I.) fakturovaná faktúrou

č. XXXXXXXXX zo dňa 3.5.2011 so splatnosťou dňa 17.5.2011. Týmito listinami vykonal súd prvej
inštancie dokazovanie na pojednávaní dňa 23.1.2015 (zápisnica o pojednávaní v spise na č.l. 237- 240).
Odvolací súd sa pri hodnotení tejto odvolacej námietky stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že
právnym dôvodom nadobudnutia pohľadávky žalobcom vo výške vo výške 192 347,15 eur je zmluva,
ktorú žalobca v konaní riadne predložil a tým preukázal v spore svoju aktívnu vecnú legitimáciu. K

právnemu posúdeniu odvolací súd dodáva, že žalobca predložením zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 21.5.2013 v súlade s § 526 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka preukázal v súdnom konaní
vlastníctvo pohľadávky vo výške 192 347,15 eur.

Námietku žalovaného o nedostatku aktívnej legitimáciu žalobcu z dôvodu, že zmluva o postúpení

pohľadávky zo dňa 4.10.2012 (správne má byť 29.8.2012 - č.l. 136 spisu) vo výške 192 347,15
eur s príslušenstvom, uzavretá medzi žalobcom (postupca) a spoločnosťou LM&MS Partners s.r.o.
(postupník), nenadobudla účinnosť pre nesplnenie podmienky podľa § 59a ods. 3 Obchodného
zákonníka, keď znalecký posudok a zmluva o postúpení pohľadávky neboli uložené do Zbierky listín
obchodného registra vzhľadom na majetkovú prepojenosť postupcu a postupníka; O. T. bol spoločníkom

a konateľom postupcu a jediným spoločníkom a konateľom postupníka, vyhodnotil odvolací súd novú
skutočnosť podľa § 205a OSP, ktorá nebola žalovaným uplatnená v konaní pred súdom prvej inštancie.
Táto nová skutočnosť ako odvolací dôvod v sporovom konaní nespĺňa podmienky podľa § 205a
ods. 1 písm. a/, b/ a d/ OSP platného a účinného v čase podania odvolania, pretože ako žalovaným
nová tvrdená skutočnosť nepreukazuje, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej a túto novú skutočnosť žalovaný objektívne mohol označiť a na
jej preukázanie mohol označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Táto nová skutočnosť sa
netýka podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu a vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu (písm. a/
OSP). Za týchto podmienok je tvrdená nová skutočnosť v odvolacom konaní neprípustná.

40. Pre úplnosť odvolací súd v súvislosti s týmto odvolacím tvrdením žalovaného dodáva, že pre
aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia na posúdenie účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 29.8.2012 neboli splnené zákonné podmienky. Ustanovenie § 59a bolo do právnej úpravy
zavedené s účinnosťou od 1.1.2002 a v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok sa vzťahovalo
aj na obchodné spoločnosti, ktoré mali právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným. Nahliadnutím

na stránku www.orsr.sk a www.or.justice.cz odvolací súd
zistil, že O. je jediným spoločníkom a konateľom žalobcu od 22.9.2011 a spoločníkom a konateľom
obchodnej spoločnosti LM&MS Partners s.r.o. od 22.6.2012 spolu s Ing. P. T.. Na základe predmetnej
zmluvy o postúpení pohľadávok žalobca nadobudol majetok - odplatu za postúpenú pohľadávku, ktorábola pre účely § 59a ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka limitovaná výškou najmenej 10 % hodnoty
základného imania. Základné imanie žalobcu predstavuje od 22.9.2011 sumu 50 000 eur, 10 % hodnoty
základného imania predstavuje sumu 5 000 eur. Žalobca nadobudol majetok vo výške 1 eur, ktorý

nedosahuje zákonnú výšku. Odvolací súd konštatuje, že účinnosť zmluvy o postúpení pohľadávok
nebola viazaná na splnenie podmienok podľa § 59a Obchodného zákonníka.

41. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s tým, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou dôvodnosti sumy
126 000 eur ako časti neuhradenej ceny podľa zmluvy o dielo č. XXXXXXTN (X. L. Y.), keď podľa

názoru žalovaného bola táto cena určená na základe cenovej ponuky žalobcu, v ktorej je cena diela
určená podľa rozpočtu, pričom súd prvej inštancie, že medzi stranami sporu došlo k stanoveniu fixnej
ceny diela, nie k cene diela na základe rozpočtu, odvolací súd uvádza, že posúdenie dohody zmluvných
strán o cene diela ako o fixnej (pevnej) cene za dielo súdom prvej inštancie je správne a podľa názoru
odvolacieho súdu zodpovedá výkladovým pravidlám podľa § 266 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka.
Obsah a znenie celého čl. III. zmluvy o dielo č. XXXXXXTN zo dňa 5.8.2010 (prestavba predajne v obci

X. L. Y.) neobsahuje žiadny písomný prejav vôle zmluvných strán o určení ceny diela podľa rozpočtu.
Cenová ponuka žalobcu nie je zmluvou o dielo a nie je ani súčasťou zmluvy o dielo č. XXXXXXTN s
právnym vplyvom na cenu za dielo podľa § 547 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ani z hľadiska zavedenej
praxe medzi zmluvnými stranami pri fakturácii, nakoľko žalobca ku každej faktúre priložil súpis prác,
nemožno tvrdiť, že cena bola určená podľa rozpočtu. Tento názor žalovaný nie je správny. Súd prvej

inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil tým, že žalobca má nárok na zaplatenie tejto ceny bez ohľadu
na to či a v akom rozsahu je dielo vykonané. Žalobca dohodnutým spôsobom podľa čl. VI. bod 1. zmluvy
o dielo č. XXXXXXTN preukázal, že zhotovené dielo odovzdal preberacím protokolom č. 02/04/2011
zo dňa 7.4.2011 (v spise na č.l. 17-19) žalovanému s tým, že zástupcovia preberajúceho konštatovali,
že dielo je funkčné, úplné, je vyhotovené kvalitne a včas. Žalobca v postavení zhotoviteľa splnil svoju

zmluvnúpovinnosťvykonaťdielojehoriadnymukončenímaodovzdanímobjednávateľovivdohodnutom
mieste plnenia podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka. Splnenie tejto povinnosti žalobcom žalovaný
odvolacím tvrdením nespochybnil.

42. Pri posudzovaní odvolacieho tvrdenia žalovaného, že úrok z omeškania mal byť priznaný z

fakturovaných súm najskôr od 6.8.2012, keď zmluva skončila dňom 5.8.2012 a podľa názoru žalovaného
kúpna zmluva je pri počítaní úroku z omeškania nadradená zmluve o dielo, lebo kúpna zmluva na
zaplatenie kúpnej ceny prioritne uvádza započítanie hodnoty zhotoveného diela na kúpnu cenu a zrejme
z tohto dôvodu nie je v zmluve o dielo č. XXXXXXTN uvedená splatnosť faktúr, vychádzal
odvolací súd z obsahu zmlúv o dielo č. XXXXXXTN (prestavba predajne v obci X. L. Y.),

č. XXXXXXTN (prestavba predajne v obci T. I.) a z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 5.8.2010 (v spise
na č.l. 5-8) uzavretej medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim. Odvolací súd sa
nestotožňuje s názorom žalovaného, že kúpna zmluva je pri počítaní úroku z omeškania nadradená
zmluve o dielo. Uzavretie zmlúv o dielo súviselo s kúpnou zmluvou v časti, ktorá sa týkala dohodnutého
spôsobu zaplatenia kúpnej ceny za nehnuteľnosti kupujúcim s tým, že hodnota zhotovených diel na

základezmlúvodielobudezapočítanánakúpnucenubezDPHapodmienkyodsúhlaseniaazapočítania
ustanoví osobitná dohoda. Cena za dielo mala dohodnutý samostatný režim určenia a splatnosti podľa
čl. III. zmlúv o dielo a bola splatná po zhotovení a odovzdaní diela, najneskôr do 10 dní od podpísania
odovzdávajúceho a preberacieho protokolu a odovzdania všetkých dokladov potrebných ku kolaudácii
zhotoveného diela. Súd prvej inštancie, ktorý z dokazovania zistil, že medzi zmluvnými stranami neboli

dohodnuté úroky z omeškania, posúdil žalobcom uplatnené úroky z omeškania ako zákonné úroky z
omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorých výšku správne zistil podľa základnej
sadzby Európskej centrálnej banky a tieto priznal žalobcovi od okamihu, kedy sa žalovaný dostal do
omeškania podľa dátumov stanovených žalobcom vo vystavených faktúrach, pretože splatnosť ceny
jednotlivých diel nastala skôr (čl. III. zmlúv o dielo). Touto dispozíciou žalobcu bol súd prvej inštancie

viazaný a petit žaloby v sporovom konaní nemohol prekročiť.

43. Súd prvej inštancie sa zaoberal a posudzoval tvrdenie žalovaného o zániku pohľadávky započítaním
na pohľadávku žalovaného titulom zmluvnej pokuty, ktorá sa vzťahovala na kúpnu zmluvu zo dňa
5.8.2010 a v súlade s § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka

posudzoval platnosť dohody o zmluvnej pokute ako predbežnú otázku. Pri posudzovaní dohody o
zmluvnej pokute sa súd prvej inštancie stotožnil s názorom žalobcu, že ustanovenie kúpnej zmluvy
obsahujúce dohodu o zmluvnej pokute je neplatné z dôvodu, že zmluvnú pokutu nemožno dohodnúť
pre prípad výkonu práva, t.j. pre prípad odstúpenia od zmluvy, ale iba pre prípad porušenia zmluvnejpovinnosti. Odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti a preto časť kúpnej zmluvy,
ktorou bola medzi stranami sporu dohodnutá zmluvná pokuta, je pre rozpor so zákonom neplatná, keď k
rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí zo dňa 31.8.2004 sp.zn. 33Odo

111/2004. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že dojednanie o zmluvnej pokute, ktorej zaplatenie je viazané
na odstúpenie predávajúceho od kúpnej zmluvy, je absolútne neplatné aj keď dôvodom odstúpenia od
zmluvy je omeškanie kupujúceho so zaplatením kúpnej ceny. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na
to, že pre platné dojednanie zmluvnej pokuty sa vyžaduje, aby zmluvná pokuta zabezpečovala splnenie
určitej konkrétnej povinnosti zo zmluvy a v danom prípade ide len o všeobecné dojednanie zmluvnej

pokuty pre „neplnenie záväzkov kupujúceho“ bez bližšej špecifikácie. Z tohto hľadiska je dohoda o
zmluvnej pokute neurčitá. Žalovanému nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči
žalobcovi a zmluvnú pokutu nemohol započítať s účinkami zániku záväzku voči žalobcovi. Preskúmaním
obsahu kúpnej zmluvy, ktorú žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci uzavreli dňa 5.8.2010,
najmä čl. III., odvolací súd nezistil zákonné dôvody na iné právne posúdenie dohody o zmluvnej pokute a
s právnym záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti tejto dohody v súlade s príslušnými ustanoveniami

Občianskeho zákonníka, ako ich citoval a uviedol v rozsudku súd prvej inštancie podporeným názorom
vyššej súdnej autority, sa stotožňuje. Súd prvej inštancie aplikované ustanovenia vyložil v súlade s vôľou
zmluvných strán prejavenou v písomnej forme. Tvrdenie žalovaného, že dohoda o zmluvnej pokute
bola pre žalovaného natoľko podstatná, že bez tohto dojednania by zrejme kúpnu zmluvu nepodpísal
považoval odvolací súd len za obranu v spore bez vplyvu na neplatnosť tohto dojednania. Žalovaný v

postavenípredávajúcehotútosvojuvôľuvkúpnejzmluveneprejavilaninevyhlásil,žedohodaozmluvnej
pokute je pre uzavretie kúpnej zmluvy podstatná. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že neplatnosť
dohody o zmluvnej pokute je daná aj tým, že neobsahuje povinnosť, ktorú mala táto zmluvná pokuta
zabezpečovať a vymedzenie v rozsahu neplnenia záväzkov kupujúceho, je neurčité. Neplatnosť dohody
o zmluvnej pokute nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy a nemá vplyv na platnosť samostatných

zmlúv o dielo. Dohoda o zmluvnej pokute je oddeliteľná od ostatného obsahu kúpnej zmluvy a túto
posúdil odvolací súd podľa § 41 Občianskeho zákonníka, pretože vyslovením tejto čiastočnej neplatnosti
nestráca kúpna zmluva ako právny úkon za danej skutkovej situácie svoju podstatu. V súlade s týmito
názormi a závermi neobstojí odvolacie tvrdenie žalovaného, že neplatná dohoda o zmluvnej pokute v
kúpnej zmluve spôsobuje neplatnosť celej kúpnej zmluvy ako aj súvisiacich zmlúv o dielo.

44. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti
za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného.
Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalobca bol v

konaní úspešný a preto správne súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1
O.s.p., ktorých výšku podrobne odôvodnil pri zohľadnení účelnosti a hospodárnosti trov konania žalobcu
vrátane odôvodnenia tých úkonov právnej služby, ktoré súd prvej inštancie žalobcovi podľa vyhl.č.
655/2004 Z.z. nepriznal. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal výšku náhrady trov konania priznaných
žalobcovi v položkách porady s klientom a návrh na oslobodenie od súdneho poplatku, posúdil odvolací

súd túto námietku ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania za dve
porady s klientom v priebehu konania zo dňa 22.9.2014 a zo dňa 21.1.2015. Poradu zo dňa 22.9.2014
žalobca doložil úradným záznamom, ktorý sa nachádza v súdnom spise na č.l. 245. Poradu zo dňa
21.1.2015 žalobca doložil úradným záznamom, ktorý sa nachádza v súdnom spise na č.l. 252. V oboch
úradným záznamoch sa nachádza určenie predmetu rokovania právneho zástupcu žalobcu a žalobcu

ako klienta. Preto tvrdenie žalovaného o účelovosti týchto položiek navyšujúcich počet právnych úkonov
je nedôvodný a pre iný záver súdu o výške náhrady trov konania neobstojí vrátane tvrdenia, že súd prvej
inštancie nedisponuje žiadnym podkladom pre priznanie týchto trov.

45. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje

správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

46. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad upravených v § 251 CSP.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).