Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. január 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/386/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108227803
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5108227803.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: N. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, právne zastúpeného JUDr. Rastislavom Skybom, advokátom, so sídlom
A., S. X, proti žalovanému: U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, právne zastúpenému spoločnosťou
AdvokátskakanceláriaHagara-Hagarovás.r.o.,sosídlomŽilina,DanielaDlabača35,onáhraduškody,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 16C/223/2008-376 zo dňa 16.09.2016,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobný návrh zamietol, žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

2. Rozhodnutie okresného súdu sa opiera o ust. § 13 ods. 1 až 3, § 460, § 579 ods. 2, § 853 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje na to, že všeobecnému osobnostnému právu fyzickej osoby
na ochranu osobnosti zodpovedá povinnosť subjektu, ktorý do jej osobnostných práv neoprávnene

zasiahol. Táto povinnosť má osobný charakter, čo znamená, že taká povinnosť je spätá iba s osobou
zasahujúceho subjektu. Fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté, sa môže domáhať
priznania zadosťučinenia iba voči tomu, kto do jej osobnosti neoprávnene zasiahol. Aj súd v konaní
o ochranu osobnosti môže uložiť povinnosť poskytnúť morálnu alebo materiálnu satisfakciu výlučne
iba zasahujúcemu subjektu. Keďže pôvodne označený žalovaný ako subjekt, ktorý do osobnostných
práv žalobcu zasiahol, zomrel, nemožno túto povinnosť uložiť právnemu nástupcovi žalovaného, lebo
smrťou zasahujúceho subjektu uvedená povinnosť zaniká a neprechádza na iného. Bolo by v rozpore

s účelom zákona a podstatou práva na ochranu osobnosti, pokiaľ by túto povinnosť bolo možné uložiť
tomu, kto sa protiprávneho zásahu nedopustil. (uznesenie NS SR 3Cdo/126/2011,...) Keďže žalobca sa
jednoznačne domáha náhrady a satisfakcie v súvislosti s ustanovením § 13 Občianskeho zákonníka,
tak v žiadnom prípade nemôže byť pasívne legitimovaný žalovaný ako právny nástupca pôvodne
označeného žalovaného. Morálne zadosťučinenie sa môže vzťahovať len na toho, koho sa to dotklo,
a nie na jeho právneho nástupcu. S poukazom na zákonné ustanovenia a ustálenú súdnu prax súd
žalobný návrh voči žalovanému zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, keďže žalovaný

nebol ten, kto spôsobil zásah do osobnostných práv žalobcu. Vykonané dôkazy
súd hodnotil v zmysle § 191 C. s. p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd
posúdil, že žalobca sa domáha nároku zo zásahu do jeho osobnostných práv v zmysle §13 Občianskeho zákonníka, avšak voči právnemu nástupcovi pôvodne označeného žalovaného, preto
súd žalobný návrh zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie. Keďže súd posúdil nedostatok
vecnej legitimácie, už sa nezaoberal námietkou premlčania. V zmysle zákonných ustanovení § 255, §

262 ods. 1, 2 C. s. p. súd priznal žalovanému trovy konania v celom rozsahu ako plne úspešnej strane
v konaní, keďže bol úspešný v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods.2
C. s. p. až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v

§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C. s. p. Poukazuje na to, že prvostupňový súd napriek explicitne
vyjadrenému právnemu názoru odvolacieho súdu v tejto veci, že sa nejedná o zmenu návrhu, pokiaľ
žalobca pôvodne uplatnený nárok z titulu náhrady škody uplatnil právom na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka, opätovne konštatuje svoje právne závery,
že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu týmto na pojednávaní dňa 03.12.2015 zmenil
návrh. V bode 9 napadnutého rozsudku súd uvádza, že na pojednávaní právny zástupca upresnil

a vysvetlil tento svoj zmenený návrh tak, že zotrváva na okolnostiach, ktorými došlo k zraneniu
žalobcu zo strany právneho predchodcu žalovaného, avšak nepožaduje bolestné, či náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia. Domáha sa satisfakcie za ujmu, ktorá žalobcovi vznikla v osobnostnej,
nemajetkovej sfére spôsobenej trestným činom. Čo sa týka návrhu, rozhodne nič oproti stavu, resp.
zneniu petitu navrhnutom na pojednávaní dňa 03.12.2015, teda pred rozhodovaním

odvolacieho súdu na základe odvolania, na pojednávaní dňa 16.09.2016 neupresňovali, ako tvrdí
súd v bode 9 odôvodnenia rozsudku; už preto, že nebolo čo upresňovať. Odôvodnením žalobného
nároku ustanoveniami § 11 a 13 OZ na predchádzajúcom pojednávaní dňa 03.12.2015, bolo povedané
všetko a keďže sa to týkalo celej požadovanej čiastky 32.686,92 eur, bolo by nezmyslom dodávať, že
žalobca nepožaduje náhradu z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ako na tom súd

z nepochopiteľných dôvodov trval, a ako to v odôvodnení rozsudku so zadosťučinením podtrhuje a
bezúčelne viackrát opakuje. Napokon zo spisu jasne vyplýva, že žalobca žalobu o náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia zobral pred časom späť a náhrada za bolestné mu bola vyplatená. Súd
sa síce snažil primäť žalobcu, aby priznal, že mení návrh, a to dookola opakovanou otázkou: ako
teda znie návrh, a vykonštruovať z nepatrných odchylnosti v odpovediach niečo, čo by sa dalo ako

zmena označiť. Faktom zostáva, že žalobca na petite nemenil ani slovo, naopak zdôraznil, že trvá na
návrhu,akohodefinovalnapojednávanídňa03.12.2016.Takakoprvostupňovýsúdodmietaakceptovať
právny záver odvolacieho súdu ohľadom žalobného petitu, že odôvodnením nároku žalobcu zásahom
do jeho osobnostných práv v zmysle § 11 OZ a právom na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa 13 ods. 2 OZ nedošlo k zmene návrhu, rovnako ignoruje právne posúdenie odvolacieho súdu v

otázke pasívnej legitimácie žalovaného (v uznesení odvolacieho súdu označeného ako žalovaný v 1/
rade), ktorý v odvolacom konaní podrobne skúmal vecnú legitimáciu každého z účastníkov konania, a
to za stavu po 03.12.2015, teda kedy už bol nárok žalobcu uplatnený titulom osobnostného práva v
zmysle§13OZ,avýslovnepasívnulegitimáciužalovanéhokonštatoval.Prvostupňovýsúdnesystémovo
vyvodzuje neexistenciou pasívnej legitimácie žalovaného zo zmeny žaloby, ktorú zrejme vidí v tom,

ako uvádzajú vyššie, že k uplatnenému nároku z titulu osobnostného práva pridáva vyjadrenie žalobcu,
že nepožaduje náhradu z titulu bolestného ani sťaženia spoločenského uplatnenia. Tým podľa súdu,
ako by sa malo jednať o osobnostné právo aj na strane povinného. Tomu nasvedčuje aj odvolanie
sa prvostupňového súdu na osobnostný charakter povinnosti podľa § 13 OZ, keď zdôvodňuje, prečo
nemôže v tomto prípade dôjsť k prechodu zodpovednosti za dlhy na inú osobu. Súd má teda zrejme

za to, že osobnostnú povahu má aj povinnosť žalovaného. Pritom ustanovenia zákona, predovšetkým
§ 13 OZ a ďalších, na ktoré sa žalovaný, resp. súd v odôvodnení rozsudku odvolávajú (§ 460, § 579,
§ 853 OZ), keď tvrdia, že povinnosť poskytnúť takéto zadosťučinenie nemôže prejsť na inú osobu,
lebo sa jedná o povinnosť osobného charakteru, neobsahujú nič, z čoho by bolo možné vyvodiť tento
záver. Všetky obmedzenia v týchto ustanoveniach zákona sa týkajú práve len práv poškodených osôb,

resp. ich právnych nástupcov, ktoré skutočne nemôžu byť prevádzané, ani nemôžu byť predmetom
dedenia. Podľa nášho názoru sa zodpovednosť právnych nástupcov povinných osôb, i keď u právnych
predchodcov vyplýva z ustanovení § 11 v náväznosti na § 13 Oz, riadi všeobecnými právnymi predpismi
o prechode záväzkov. Obdobné situácie nastávajú napr. aj pri vymáhaní nemajetkovej ujmy v peniazoch
proti poisťovniam, kedy sa rieši pasívna legitimácia poisťovne v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy

podľa § 13 a nasl. OZ. I keď je otázkou zmluvných podmienok poisťovní, či poistenie pokrýva aj náhradu
nemajetkovej ujmy, je tu ten fakt, že povinnosť plniť na základe § 13 OZ vzniká aj osobe odlišnej od
škodcu, resp. že aj v takomto prípade, môže byť pasívne legitimovaná osoba, ktorá ujmu nespôsobila. V
danom prípade si žalobca pôvodne uplatnil nárok proti právnemu predchodcovi žalovaného - jeho otcovi,ktorý mu spôsobil zranenie, následky ktorého sú dôvodom tejto žaloby, ktorý aby sa vyhol povinnosti na
náhradu spôsobenej ujmy, previedol svoj majetok - rodinný dom darovacou zmluvou na svojho syna, t. j.
žalovaného. Keďže sa jednalo o jediný majetok, z ktorého mohol byť žalobca odškodnený, podal žalobca

proti tomuto prevodu žalobu o neúčinnosť tohto právneho úkonu darovania voči nemu, na
základe ktorej Okresný súd Žilina vydal rozsudok sp. zn. 14C 144/2012 zo dňa 14.10.2014, ktorým
určil, že predmetná darovacia zmluva zo dňa 06.12.2010 je voči navrhovateľovi (žalobcovi) neúčinná.
Žalobca žaluje syna pôvodne žalovaného z dôvodu, že ako jeho právny nástupca disponuje majetkom
patriacim pôvodne žalovanému (otcovi). V tomto zmysle žaloba nesmeruje ani tak proti osobe aktuálne

žalovaného, ako proti majetku, ktorý je síce zapísaný na neho, ale v prípade vzniku nároku žalobcu
na základe tohto rozsudku, má k dispozícii tento majetok na základe rozsudku 14C 144/2012. Navrhuje,
aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že návrhu žalobcu vyhovie

4. Žalovaný vo vyjadrení uvádza, že odmieta právny názor žalobcu, v zmysle ktorého poskytnúť
zadosťučinenie prechádza na inú osobu, lebo sa jedná o povinnosť osobného charakteru. Nesúhlasí s

názorom žalobcu, že zodpovednosť právnych nástupcov povinných osôb, i keď u právnych predchodcov
vyplýva z ust. § 11 v nadväznosti na § 13 Občianskeho zákonníka sa riadi všeobecnými právnymi
predpismi o prechode záväzkov. Všeobecnému osobnostnému právu fyzickej osoby na ochranu
osobnosti zodpovedá povinnosť subjektu, ktorý do jej osobnostných práv neoprávnene zasiahol.
Táto povinnosť má osobný charakter, je spätá s osobou zasahujúceho subjektu. Fyzická osoba, do

osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté, sa môže domáhať priznania zadosťučinenia iba voči tomu,
kto do jej osobnosti neoprávnene zasiahol. Aj súd v konaní o ochranu osobnosti môže uložiť povinnosť
poskytnúť morálnu alebo materiálnu satisfakciu výlučne iba zasahujúcemu subjektu. Pokiaľ subjekt,
ktorý do osobnostných práv fyzickej osoby zasiahol, zomrel, nemožno túto povinnosť uložiť, lebo smrťou
zasahujúceho subjektu uvedená povinnosť zaniká a neprechádza na iného. Žalovaný nespochybňuje

právnu skutočnosť, ktorou je rozsudok Okresného súdu Žilina č. 14C/144/2012-122, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 19.11.2014. Týmto rozsudkom okresný súd určil, že právny úkon - darovacia zmluva
zo dňa 06.12.2010 uzatvorená medzi U. F. a X. F. ako darcami a U. F. ako obdarovaným je voči
navrhovateľovi právne neúčinným právnym úkonom. Neúčinnosť právneho úkonu by však mohla byť
právne relevantná v konaní o vymoženie práva vyplývajúceho z exekučného titulu. Rozhodne však

nemôžemaťvplyvnaposúdeniepasívnejlegitimáciesubjektuzodpovednéhozazásahdoosobnostných
práv fyzickej osoby. V konaní bolo nespochybniteľne preukázané, že zásahu do práv fyzickej osoby sa
dopustil U. F.. Smrťou U. F. však nemohlo dôjsť k prechodu zodpovednosti za následok neoprávneného
zásahu na jeho právneho nástupcu, ktorým je žalovaný U. F.. Z uvedeného jednoznačne vyplýva
absencia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní. Žiada preto krajský súd, aby rozsudok

okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania

žalobcu z dôvodov a v rozsahu danom ust. § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C. s. p.“) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom v zmysle ust. § 219
ods. 3 C. s. p. rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 C. s. p.

7.Rozsudokokresnéhosúdujevecnesprávny.Odvolaniežalobcuodvolacísúdnepovažujezadôvodné.

8. Žalobca v odvolaní spochybňuje záver okresného súdu, že povinnosti subjektu, ktorý do jeho
osobnostných práv neoprávnene zasiahol v zmysle ust. § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, majú
osobný charakter, sú späté iba s osobou zasahujúceho subjektu a neprechádzajú na dediča.

9. Uvedený záver okresného súdu je však správny. Povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa ust. §
13 Občianskeho zákonníka je osobne spätá s osobou, ktorá sa dopustila neoprávneného zásahu do
osobnostných práv fyzickej osoby, takže má osobný charakter, a preto zaniká smrťou takejto osoby
(uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo 16.08.2007, sp. zn. 30Cdo 3169/2007, rozsudok Najvyššieho súdu
ČR z 27.09.2005, sp. zn. 30Cdo 1051/2005). Ak sa aj pôvodný žalovaný U. F. dopustil voči žalobcovi

zásahu do osobnostných práv, povinnosť poskytnúť zadosťučinenie ako povinnosť osobnej povahy jeho
smrťou zanikla a neprešla na dedičov. Z uvedeného dôvodu právny nástupca pôvodného účastníka U. F.
ml. nie je pasívne vecne legitimovaný vo vzťahu k žalobcovi na uplatnenie práv spôsobených zásahom
do jeho osobnosti, ktorého sa dopustil U. F. st.10. Pokiaľ by sa žalobca domáhal podanou žalobou čo do skutkového vymedzenia práv patriacich mu
z titulu zásahu do jeho osobnostných práv, smrť subjektu, ktorý do jeho práv zasiahol, teda U. F. st.,

by viedla k právnemu záveru o povinnosti zastaviť konanie, keďže ide o povinnosť, ktorá neprechádza
na dedičov.

11. Tu však treba poukázať na skôr vydané uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/52/2016-330
zo dňa 17. mája 2016, kde odvolací súd poukázal, že nedošlo k zmene žaloby a povinnosťou okresného

súdu bude rozhodnúť o uplatnenom nároku vo vzťahu k žalobcovi 1/ v zmysle podanej žaloby,
vymedzenejčodorozhodujúcichskutočnostíapetitužaloby,ktorýmsažalobcadomáhazaplateniasumy
32.686,92 eur na základe skutkových okolností, ktoré žalobca vymedzil v návrhu na začatie konania
(č. l. 1, 2), ako aj ďalších doplneniach žaloby (najmä č. l. 53, 54 spisu a 81, 82 spisu), vychádzajúc
z výslovného prejavu žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu, že skutkové dôvody žaloby
nemení. Zmena právnej kvalifikácie ako nepovinnej náležitosti žaloby pritom neznamená zmenu žaloby

v zmysle zásady iura novit curia (súd pozná právo).

12. Vychádzajúc z podanej a doplnenej žaloby, žalobca v nej výslovne uviedol, že si uplatňuje
bolestné za vytrpenú bolesť za 240 bodov v zmysle znaleckého posudku ošetrujúceho lekára MUDr.
Róberta Konečného, keď strelné poranenie, ktoré bolo žalobcovi spôsobené U. F. st., bolo spojené s

úpornými bolesťami s plne rozvinutým algoneurodystrofickým syndrómom. Ďalej si uplatňuje sťaženie
spoločenského uplatnenia za 1500 bodov s odkazom na znalecký posudok MUDr.
Róberta Konečného s poukazom na to, že posudkový lekár konštatoval, že funkčnosť ruky navrhovateľa
možno prirovnať k amputácii. Zároveň uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla
tým, že v dôsledku poranenia nemohol vôbec vykonávať svoju živnosť - pohrebné služby. V dôsledku

tejto situácie mu vznikol dlh na zdravotnom poistení v celkovej výške 3.051,75 eur, ktoré sumy spolu
predstavujú 32.686,92 eur.

13. Takto uplatnenú žalobu žalobca nikdy nezmenil, keď na opakované dotazy súdu, aby upresnil, zmenil
skutkové okolnosti nároku, prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol: „Máme za to, že nejde

o zmenu skutkových okolností, ide o to isté...“ (zápisnica o pojednávaní zo dňa 03.12.2015 č. l. 293)
a na tom istom pojednávaní (č. l. 295 spisu) uviedol: „My v podstate zotrvávame na návrhu, pričom
však nežiadame ani SSU, ani bolestné, ani žiadnu škodu titulom nejakého dlhu voči poisťovni zdravotnej
alebo sociálnej, ale uplatňujeme si primerané zadosťučinenia ako teda osobnostné právo v zmysle
§ 13 Občianskeho zákonníka, pričom vychádzame zo sumy, ktorá vzišla z vykonaného dokazovania

ohľadom SSU, bolestné atď. Teda neuplatňujeme si tieto SSU, bolestné atď. Iba čo sa týka výšky, tak
vychádzame z toho dokazovania, doteraz vykonaného. A samotné dokazovanie trvalých následkov je
vlastne podkladom toho všetkého.“

14.Takýtopostojžalobcusaodvolaciemusúdujavíakoúčelový.Žalobcapotom,keďvpriebehukonania

na základe podaných znaleckých posudkov zistil, že bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia,
ktorébymuprislúchalo,nepresahujevýšku,ktorámuužbolavyplatená(čobylogickymaloviesťžalobcu
k späťvzatiu návrhu), začal tvrdiť, zotrvávajúc na podanej žalobe (zrejme z obavy pred následkami
námietky premlčania nároku), aby mu bol nárok priznaný v zmysle ust. § 13 Občianskeho zákonníka.
To však nebolo možné bez zmeny skutkového vymedzenia žaloby, čo však žalobca neurobil.

15. Pokiaľ sa však žalobca rozhodol skutkové tvrdenia nezmeniť, súd mohol vychádzať iba zo
skutkových tvrdení, ktoré navrhovateľ v pôvodnej žalobe (č. l. 1, 2 spisu), ako aj jej doplneniach (č. l. 53,
54, 81, 82 spisu) vymedzil. Uvedené skutkové tvrdenia však neumožňujú vyvodiť z nich nárok v zmysle
ust. § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka.

16. Tvrdené bolestné za utrpené bolesti spôsobené strelným poranením, sťaženie spoločenského
uplatnenia, ako aj škoda na poistnom sú osobitne upravené právne nároky opierajúce sa o ust. § 420,
§ 442, § 444 Občianskeho zákonníka a nespadajú pod vecný rámec osobnostných práv vyplývajúcich
z ust. § 11, § 13 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z podanej a upravenej žaloby bez jej zmeny,

nebolo možné nárok žalobcu subsumovať pod ust. § 13 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa odvolací
súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení vyjadroval k otázke pasívnej legitimácie žalovaného 1/,
vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu v podanej a následne upravenej žalobe.17. Žalovaný 1/ tak mohol byť pasívne legitimovaný na základe dedenia a následnej zodpovednosti za
poručiteľove dlhy do výšky zdedeného majetku (s poukazom na vyhlásenú neúčinnosť
právneho úkonu darovacej zmluvy v spojení s právoplatným rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k.

14C/144/2012-122)lenztitulunáhradyškody(bolestné,sťaženiespoločenskéhouplatnenia,ináškoda).
Z vykonaného dokazovania s poukazom na znalecký posudok č. 4/2015 vyhotovený MUDr. Ivanom
Húževkom,znalcompredodborzdravotníctvoafarmáciavšakmožnokonštatovať,žežalobcauplatnený
nárok nepreukázal (nárok, ktorý by mu patril do výšky vyplývajúcej zo znaleckého posudku bol ku dňu
rozhodnutia súdu už uspokojený).

18.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutýrozsudokokresnéhosúduakovecnesprávnypotvrdil.

19. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 C. s. p. s poukazom na ust. §
255, § 262 C. s. p. V odvolacom konaní bol úspešným účastníkom konania žalovaný, preto mu vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)