Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/29/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4408202153
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4408202153.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky , sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcov: 1. K. K.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, B. Z., 2. X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.H. P. 3616/23, Nové
Zámky, oboch právne zastupuje: JUDr. Ema Zacharová, advokátka, K. bašta 7, B. Z., proti žalovanému:
Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. W. XX, B. Z., právne zastúpený: JUDr. Vlasta Suchanová, advokátka,
L. XX, B. Z., o zaplatenie sumy X.XXX,XX eur s prísl. žalobcovi v rade X a o zaplatenie sumy X.XXX,XX
eur s prísl. žalobkyni v rade 2, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v rade 1. sumu 1.659,70 eur s úrokom z omeškania vo
výške 8,50 % ročne zo sumy 1.659,70 eur od 01.01.2008 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v rade 2. sumu 1.659,70 eur s úrokom z omeškania vo
výške 8,50 % ročne zo sumy 1.659,70 eur od 01.01.2008 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Žalobcovi v rade 1. súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a to vo

rozsahu 100 %.

IV. Žalobkyni v rade 2. súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a to vo
rozsahu 100 %.

V. Štátu súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, a to v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.2.2008 sa že žalobcovia v rade 1 a 2 domáhali od
žalovaného zaplatenia spolu sumy 100.000,-Sk s k tomu prislúchajúcim príslušenstvom a to tak, že

žalovaný bude zaviazaný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 50.000,-Sk ( po prepočte na menu euro
1.659,70 eura) spolu s 8,5% úrokom z omeškania od 01. 01. 2008 do zaplatenia a žalobkyni v 2.
rade taktiež sumu 50.000,-Sk (po prepočte na menu euro 1.659,70 eura) spolu s 8,5% úrokom z
omeškania od 1.1.2008 do zaplatenia, a náhrady trov konania oboch žalobcov. Svoju žalobu žalobcovia
v rade 1 a 2 odôvodnili tým, že dňa 21. 10. 2007 (správne malo byť 21.9.2007) títo ako kupujúci
uzatvorili so žalovaným ako predávajúcim kúpnu zmluvu. Podľa uvedenej kúpnej zmluvy sa žalovaný
ako predávajúci zaviazal previesť na žalobcov v rade 1 a 2 ako kupujúcich vlastnícke právo k bytu č.

48 s podlahovou plochou 60,75 m2 , nachádzajúcemu sa na 9. poschodí, vo vchode č. 4, v bytovom
dome so súp. č. 4789, ktorý bytový dom sa nachádza v katastrálnom území Nové Zámky. Pri uzatvorení
kúpnej zmluvy žalobcovia v rade 1 a 2 vyplatili žalovanému časť kúpnej ceny v sume 100.000,-Sk ( v
súčasnosti po prepočte na menu euro 3.319,39 eura) s tým, že každý zo žalobcov zaplatil polovicuz uvedenej sumy. Na zaplatenie kúpnej ceny nehnuteľnosti žalobcovia súčasne požiadali Tatra banku
a.s. o poskytnutie úveru, pričom v procese ohodnotenia bolo znalkyňou Ing. Klárou Mázorovou zistené,
že podlahová plocha bytu nie je 60,75 m2, ale len 42,77 m 2. Uvedená skutočnosť však mala

dopad na možnú výšku poskytnutého úveru, aj na ich zámer s bytom. Táto skutočnosť spôsobila že
im Tatra banka a. s. neposkytla úver v požadovanej výške. Okrem uvedeného rozdiel vo výmere bol
tak veľký, že byt nevyhovoval ich potrebám. Následne žalobcovia listom zo dňa 15. 10. 2007 oznámili
žalovanému, že vzhľadom na ním nesprávne deklarovanú veľkosť podlahovej plochy bytu im banka
krátila výšku poskytnutého úveru a navyše, rozdiel vo výmere viac ako 10 m2 je tak veľký, že byt nie

je využiteľný na nimi zamýšľaný účel. Žalobcami zaplatenú časť kúpnej ceny v sume 100.000,-Sk im
však žalovaný nevrátil, a to napriek tomu, že ho o vrátenie žiadali. Z uvedeného dôvodu sa domáhali
vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému ich plnením, pričom právne účinky zmluvy
nenastali. Žalovaný žiadal žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietnuť z dôvodov, že k realizácii kúpnej
zmluvy nedošlo z dôvodov, že žalobcovia v rade 1 a 2 nemali finančné prostriedky a z toho dôvodu
zálohu, ktorú prevzal vo výške 100 tisíc Sk, považuje za zmluvnú pokutu ktorá je deklarovaná aj v

kúpnopredajnejzmluvevčlánkuVI..Žalovaný kúpnuzmluvu považovalzaplatnú,odstúpenieodzmluvy
a dôvod, ktorý žalobcovia uviedli v odstúpení od zmluvy považoval za nedôvodný a pokiaľ žalobcovia
v žalobe uviedli, že zmluva je neplatná, od neplatnej zmluvy potom nemohli odstúpiť.

2. Tunajší súd dňa 15.6.2009 vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 5C/29/2008-138 tak, že žalobe vyhovel

a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 1.659,70 eura s 8,5% ročným úrokom
z omeškania od 1.1.2008 do zaplatenia a žalobkyni v 2. rade sumu 1.659,70 eura s 8,5% ročným
úrokom z omeškania od 1.1.2008. Žalovaného súčasne zaviazal nahradiť žalobcom v rade 1 a 2 trovy
konania. Toto svoje rozhodnutie tunajší súd odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 39, § 48 ods. 1,
2, § 457 Občianskeho zákonníka a konštatovaním, že jednostranným platným odstúpením od zmluvy,

ktoré došlo druhému účastníkovi zmluvy - žalovanému, ktorý ho akceptoval, zmluva zo dňa 21.9.2010 je
od samotného začiatku neplatná, neprichádza tak rozhodovať o zmluvnej pokute, keďže odstúpením od
zmluvy sa táto od samého začiatku zrušila, a teda strany sú povinné vrátiť si všetko, čo podľa neplatnej
zmluvy dostali. Voči predmetnému rozsudku bolo zo strany žalovaného podané odvolanie. Krajský súd
v Nitre napadnutý rozsudok tunajšieho súdu č. k. 5C/29/2008-138, uznesením č. k. 9Co/46/2010-163

zo dňa 3.6.2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd Nitra ako odvolací súd, vo svojom
zrušujúcom uznesení poukázal na to, že v súdenej veci bolo medzi stranami sporné odstúpenie od
kúpnej zmluvy žalobcami, keďže žalovaný odstúpenie od kúpnej zmluvy považoval za neplatné a z
uvedeného dôvodu kúpnu zmluvu uzatvorenú so žalobcami za platnú. Krajský súd uviedol, že úlohou
súdu prvej inštancie bolo zamerať sa na dokazovanie a právne vyhodnotenie toho, či žalobcovia v 1.

a 2. rade mohli v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka odstúpiť od kúpnej zmluvy,
a či takéto odstúpenie Občiansky zákonník umožňuje. Odvolací súd ďalej uložil súdu prvej inštancie
povinnosť vyhodnotiť, či v danom prípade nastala situácia pre odstúpenie kupujúcich pre vadu veci v
zmysle § 597 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v ktorom smere zaťažuje dôkazné bremeno žalobcov,
ktorí musia preukázať tvrdené skutočnosti o tom, že v zmysle znaleckého posudku Ing. Kláry Mázorovej

je podlahová plocha bytu 42,77 m2. V prípade, že súd prvej inštancie dospeje k záveru, že zo strany
žalobcovdošlokplatnémuodstúpeniuodkúpnopredajnejzmluvy,zmluvasaodpočiatkuzrušujeapotom
bude vylúčené, aby zo strany jej účastníkov došlo k porušeniu povinnosti a vzniku práva na zaplatenie
zmluvnej pokuty, keď z neexistujúcej zmluvy žiadne povinnosti a práva nevznikajú. Ďalej odvolací súd
uviedol, že ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany žalobcov

je neplatné, resp. neboli splnené dôvody na jej odstúpenie, bude sa okresný súd zaoberať tým, či zo
strany žalobcov došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti zaplatiť sumu 1.100.000,-Sk v lehote 2 mesiacov
odo dňa podpísania kúpnej zmluvy. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že zo strany žalobcov v
1. a 2. rade došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, bude sa zaoberať platnosťou dojednania zmluvnej
pokuty, keďže žalobcovia v priebehu konania tvrdili, že k dohode o zmluvnej pokute nedošlo a kúpna

zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti dohody o zmluvnej pokute, ktoré sú kogentne určené v § 544
ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. Po vrátení veci tunajšiemu súdu , tento opätovne vo veci rozhodol (v poradí druhým) rozsudkom
č.k. 5C/2/2008-21 zo dňa 16.4.2015, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade

sumu 1.294,56 eura s 8,5% úrokom z omeškania od 15.2.2008 do zaplatenia, a žalobkyni v 2. rade
sumu 1.294,56 eura s 8,5% úrokom z omeškania od 15.2.2008 do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o týchto rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. Vo svojom odôvodnení tunajší súd uviedol, že žalobcovia nemohli platne odstúpiť od kúpnejzmluvy v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko na možnosti odstúpiť
od zmluvy sa v kúpnej zmluve nedohodli, pričom nemohli platne odstúpiť od zmluvy ani v zmysle
ustanovenia § 495 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keď žalobcovia nepreukázali, že by predmetný byt

kvôli menšej podlahovej ploche nemohli užívať a že menšia podlahová plocha robí vec neupotrebiteľnou.
Tunajší súd preto odstúpenie od kúpnej zmluvy žalobcami považoval za neplatné, a súčasne uviedol,
že zo strany žalobcov došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti zaplatiť sumu 1.100.000,-Sk do dvoch
mesiacov od podpísania kúpnej zmluvy. Tunajší súd následne postupom v zmysle ustanovenia § 545a
Občianskehozákonníkaznížilzmluvnúpokutuvovýškejednejpäťdesiatinyzhodnotyzabezpečovaného

záväzku, nakoľko podľa jeho názoru dohodnutá výška zmluvnej pokuty sa prieči dobrým mravom.
Aj voči tomu rozsudku boli podané odvolania / zo strany žalobcov voči jeho zamietajúcej časti a
zo strany žalovaného voči jeho vyhovujúcej časti/, o ktorých opätovne rozhodoval odvolací súd.
Krajský súd Nitra, ako odvolací súd, svojim uznesením č.k. 9 Co/13/2016-335 zo dňa 19.1.2017, aj
tento napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v
odôvodnení zrušujúceho uznesenia poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie ustálil záver o

neplatnosti odstúpenia žalobcov od kúpnej zmluvy, pre nemožnosť odstúpenia od zmluvy i v zmysle
ustanovenia § 495 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom z napadnutého rozhodnutia vôbec nie je
zrejmé, akými skutkový a právnymi závermi sa súd prvej inštancie pri ustálení tohto právneho názoru
riadil. Odvolací súd poukázal nato, že ustanovenie § 495 Občianskeho zákonníka nemá odseky, teda
ani odsek 1 a 2 a pojednáva o tom, že platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe

ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných
papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že
veriteľ túto povinnosť nemá. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je teda zrejmé, prečo
súd prvej inštancie na danú právnu vec aplikoval toto zákonné ustanovenie Občianskeho zákonníka /
podľa názoru odvolacieho súdu na vec sa nevzťahujúce/. S poukazom na uvedené odvolací súd

považoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný a zmätočný. Odvolací súd v ďalšom poukázal
na to, že z obsahu spisu v danej veci je nepochybné, že zo zmluvy uzavretej medzi stranami sporu
nevyplýva možnosť odstúpenia od tejto zmluvy na základe dohody strán zmluvného vzťahu v zmysle
ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súčasne však poukázal na to, že predmetné zákonné
ustanovenie, okrem možnosti odstúpenia od zmluvy na základe dohody zmluvných strán, umožňuje

odstúpiť od zmluvy v prípade, že takáto možnosť vyplýva z ustanovenia zákona. Odvolací súd vytkol
súdu prvej inštancie, že tento napriek tomu, že mu odvolací súd už vo svojom skoršom rozhodnutí
zo dňa 3.6.2010 č. k. 9Co/46/2010-163 uložil povinnosť vyhodnotiť, či v danom prípade nastala
situácia pre odstúpenie kupujúcich pre vadu veci v zmysle § 597 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
súd prvej inštancie sa aplikáciou tohto zákonného ustanovenia na danú vec a posúdením možnosti

odstúpenia od zmluvy z týchto zákonných dôvodov nezaoberal. Odvolací súd ďalej poukázal nato, že
predaj nehnuteľnosti predstavuje z právneho hľadiska uzatvorenie kúpnej zmluvy v zmysle príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka. Všeobecne je stanovená povinnosť predávajúceho, že v prípade,
keď prenecháva za odplatu vec inému, teda nadobúdateľovi, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia
má také vlastnosti, ktoré sú medzi ním a nadobúdateľom dojednané, prípadne vlastnosti obvyklé. Ďalej

predávajúci zodpovedá nadobúdateľovi za to, že nadobúdateľ môže túto vec užívať podľa povahy a
účelu zmluvy alebo podľa toho, čo si strany vyslovene dohodli. V neposlednom rade zodpovedá aj za to,
že vec nemá právne vady. Pokiaľ vec, ktorá je predmetom odplatného scudzenia nezodpovedá vyššie
uvedeným požiadavkám, má vady. Pod pojmom vada veci je teda potrebné rozumieť všetko, čo znižuje
možnosť využitia a upotrebenia veci, prípadne, čo vec inak znehodnocuje. Na predávajúceho je kladená

zásadná miera zodpovednosti za to, že poskytnuté plnenie je bezvadné. K aplikácii ustanovenia
§ 597 Občianskeho zákonníka odvolací súd uviedol, že predmetné ustanovenie upravuje objektívnu
zodpovednosť predávajúceho za vady veci, v rámci ktorej sa nevyžaduje zavinenie predávajúceho, t.j.
predávajúci o vadách ani nemusel mať vedomosť. Predávajúci môže dôsledky svojej zodpovednosti
vylúčiť len tým, že upozorní kupujúceho na konkrétne vady veci, ktoré už potom nemôže kupujúci

vytýkať. Predávajúci, ktorý na vadu neupozornil, sa nemôže tejto zodpovednosti zbaviť, pritom jeho
zodpovednosť sa vzťahuje len na vady, ktoré existovali v dobe uzavretia kúpnej zmluvy, i keď vyšli
najavo až dodatočne. Samotná okolnosť, či predávajúci vedel o vade, na ktorú kupujúceho neupozornil,
alebo nevedel, že jeho ubezpečenie o tom, že predmet kúpy má určité vlastnosti, je nesprávne, alebo sa
domnieval, že vec je bez vád, nemá pri riešení zodpovednosti za vady význam. Odvolací súd poukázal

tiež nato, že ustanovenie § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka zakotvuje právo kupujúceho odstúpiť
od zmluvy vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené
kupujúcim alebo, že nemá žiadne vady a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým. Odvolací súd
tiež poukázal na to, že z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalovaný akopredávajúci v kúpnej zmluve ubezpečil žalobcov ako kupujúcich o tom, že podlahová plocha bytu je
60,75 m2, tak ako to vyplýva z bodu I. zmluvy. To, že na tomto ubezpečení žalovaný zotrval, vyplýva i
z obsahu jeho výpovede na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, keď uviedol, že podľa jeho názoru

je podlahová plocha bytu taká, ako je uvedená v zmluve, ako i to, že žalobcom tvrdil, že pokiaľ tento
údaj vyplýva z listu vlastníctva, tak by mal byť v poriadku. To, že sa toto ubezpečenie neskôr ukázalo
nepravdivým, je taktiež zrejmé z obsahu spisu v danej veci. V tejto súvislosti preto mal odvolací súd
zato, že nemožno súhlasiť so súdom prvej inštancie, ktorý konštatoval, že tvrdenie žalobcov o tom,
že nedostali úver z dôvodu menšej podlahovej plochy bytu, ktorú zistila Ing. Mázorová, sa nezakladá

na pravde, pretože Tatra banka, a. s. si dala vypracovať znalecký posudok Ing. Annou Kleinovou, z
ktorého vyplýva podlahová plocha bytu 60,75 m2, na základe ktorého im bol poskytnutý hypotekárny
úver. Odvolací súd poukázal nato, že tunajší súd neprihliadol na to, že znalecký posudok č. 148/2005
zo dňa 2.11.2005 Ing. Anny Kleinovej bol vyhotovený za účelom zriadenia záložného práva pre účel
uzavretia hypotekárneho úverového obchodu, pre zadávateľku posudku Ivanu Černákovú, keď súčasne
z obsahu spisu - z kúpnej zmluvy zo dňa 21.2.2006 uzavretej medzi predávajúcou Ivanou Černákovou

a kupujúcim Petrom Kráľom vyplýva, že kúpna cena nehnuteľností, ktoré sú predmetom i tohto sporu,
je dohodou stanovená na sumu 1.200.000,-Sk a vychádza z ceny určenej znaleckým posudkom, ktorý
vypracovala znalkyňa Ing. Anna Kleinová pod č. 148/2005, pričom bude vyplatená z úveru kupujúceho
na účet predávajúcej. Teda je zrejmé, že znalecký posudok Ing. Anny Kleinovej bol vypracovaný pre
potreby iného zmluvného vzťahu a to zmluvného vzťahu vzniknutého z predaja nehnuteľností medzi

predávajúcou Ivanou Černákovou a kupujúcim Petrom Kráľom. Naopak, zo znaleckého posudku Ing.
Kláry Mázorovej č. 171/2007 vyplýva, že bol vypracovaný pre zadávateľa Tatra banka a. s. za účelom
stanovenia všeobecnej hodnoty bytu č. 48 v bytovom dome súpisné č. 4789 s príslušenstvom na parc.
č. 8609 v katastrálnom území Nové Zámky. Podľa odvolacieho súdu nie je zrejmé, na základe akých
skutočností súd prvej inštancie ustálil záver o nepravdivosti žalobcami tvrdených skutočností, že úver

im banka neposkytla v nimi požadovanej výške 1.100.000,-Sk, keď aj z oznámenia Tatra banky a. s. zo
dňa 06. 11. 2008 vyplýva, že žalobcovi v 1. rade bol poskytnutý hypotekárny úver vo výške 920.000,-
Sk (ktorý z rozhodnutia klienta nebol čerpaný), a nie vo výške 1.100.000,-Sk. Podľa odvolacieho súdu
skutočnosť, že podlahová plocha bytu deklarovaná v uzavretej kúpnej zmluve zo dňa 21.9.2007 nie je
60,75 m2, ale je menšia, je nesporná jednak zo znaleckého posudku Ing. Mázorovej, ako i zo znaleckých

posudkov, ktoré zadal súd prvej inštancie vypracovať v tomto konaní. Odvolací súd vytkol tunajšiemu
súdu, že napriek tomu, že bolo vykonané dokazovanie znaleckým dokazovaním, žiadne závery z ním
vykonaného dokazovania, majúce odraz v právnom zdôvodnení veci neuviedol. Súd prvej inštancie v
odôvodnení rozhodnutia poukázal na znalecký posudok Ing. Kleinovej, ktorý už vzhľadom na vyššie
uvedené odôvodnenie, podľa názoru odvolacieho súdu v tejto veci nemá určujúci význam, a konštatoval

len to, že žalobcovia nepreukázali, že nemohli kvôli menšej podlahovej ploche byt užívať a že menšia
podlahová plocha robí vec neupotrebiteľnou. V tejto súvislosti však odvolací súd opätovne poukázal na
ustanovenie § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvuje právo kupujúceho odstúpiť od zmluvy
vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim,
aleboženemážiadnevadyatotoubezpečeniesaukáženepravdivým. Asúčasneodvolacísúdpoukázal

na svoje odôvodnenie o tom, že predávajúci ubezpečil kupujúcich o tom, že podlahová plocha bytu je
60,75 m2, pričom toto ubezpečenie sa ukázalo nepravdivým. I s ohľadom na uvedené skutočnosti, pokiaľ
je zrejmé, že žalobcovia mali zostávajúcu časť kúpnej ceny v sume 1.100.000,-Sk zaplatiť z prostriedkov
hypotekárneho úveru, ktorý im preukázateľne v danej výške poskytnutý nebol, keďže údaje o podlahovej
ploche bytu deklarované v zmluve boli nesprávne, podľa názoru odvolacieho súdu nemožno ustáliť

záver o zavinení žalobcov nevyplatiť kúpnu cenu v zmysle zmluvy riadne a včas. Čo sa týka tvrdenia
žalovaného o platnosti uzavretej kúpnej zmluvy so žalobcami, odvolací súd poukázal na to, že napriek
uvedenému tvrdeniu žalovaný vzápätí byt opätovne predal, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa
3.12.2007, ktorej vklad bol povolený dňa 8.2.2008 pod V 7541/07. Ďalej odvolací súd poukázal nato,
že napriek skutočnosti, že žalobcovia v priebehu konania opakovane namietali, že k platnému uzavretiu

dohody o zmluvnej pokute medzi stranami sporu nedošlo, tak uvedenou skutočnosťou sa súd prvej
inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal, keď bez odôvodnenia toho, či dohoda o zmluvnej pokute
tvoriaca súčasť uzavretej kúpnej zmluvy medzi stranami je platná, rovno pristúpil k jej moderácii v zmysle
ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka.
4. Po zrušení rozhodnutia tunajšieho súdu odvolacím súdom a vrátení veci, súd opätovne stanovil vo

veci termín pojednávania, na ktoré sa dostavili právne zástupkyne účastníkov konania.

5. Ako už bolo uvedené, žalobcovia v rade 1 a 2 sa žalobou v tejto veci domáhajú od žalovaného
zaplatenia každýpo1.659,70eursprísl..Zaplateniatejtosumysažalobcovia domáhajútitulomvydaniabezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo na strane žalovaného tým, že po odstúpení od kúpnej
zmluvy uzavretej medzi žalobcami ako kupujúcimi a žalovaným ako predávajúcim, im tento nevrátil nimi
zaplatenú časť kúpnej ceny. Žalovaný sa v konaní bráni tým, že nie je povinný žalobcom nič vrátiť, tvrdil,

že žalobcami zaplatená suma v podstate predstavuje zmluvnú pokutu, na ktorú naopak jemu vznikol
nárok podľa čl. VI uvedenej kúpnej zmluvy.

6. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 597 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci
kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu
povahearozsahuvady;akideovadu,ktorárobívecneupotrebiteľnou,mátiežprávoodzmluvyodstúpiť.
Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti,
najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže

nepravdivým.

Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa§457 Občianskehozákonníka akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 544 ods. 1,2 a 3 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený

spôsob jej určenia.
Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom (penále).
Podľa § 512 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o
deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený

plniť každému z veriteľov rovnaký diel.

7. Z vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov konania, kúpnou zmluvou, odstúpením od zmluvy
z 15.10.2007, správou Tatrabanky zo dňa 6.11.2008 , znaleckým dokazovaním, a ostatnými listinnými
dôkazmi založenými v spise súd zistil nasledovné:

Žalobcovia v rade 1 a 2 a žalovaný uzavreli dňa 21.9.2007 kúpnu zmluvu podľa ktorej sa žalovaný ako
predávajúci zaviazal previesť na žalobcov v rade 1 a 2 vlastníctvo k nehnuteľnostiam uvedeným v čl.
I zmluvy , t.j. k bytu číslo 48 na 9. poschodí , vchod č. 4 nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným
číslom 4789, postavenom na parcele č. 8609- zastavané plochy a nádvoria o výmere 532 m2, podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku

vo veľkosti podielu 6075/305240, všetko zapísané na LV č. 10456 pre katastrálne územie Nové Zámky.
Podľa zmluvy sa žalovaný ako predávajúci výslovne zaviazal previesť na žalobcov ako kupujúcich
byt o výmere 60,75 m 2. Žalobcovia v rade 1 a 2 mali podľa čl. II zmluvy predmetné nehnuteľnosti
nadobudnúť od predávajúceho do podielového spoluvlastníctva rovným dielom. Podľa čl. I zmluvy
byt, ktorý bol predmetom prevodu pozostával z dvoch obytných miestností a príslušenstva, ktoré tvorí

predsieň, kúpeľňa, WC, kuchyňa a pivnica v suteréne, pričom podlahová plocha bytu je 60,75 m2. Kúpnu
cenu mali zmluvné strany dohodnutú v čl. III zmluvy tak, že táto je vo výške 1.200.000,-Sk a bude
vyplatená z prostriedkov hypotekárneho úveru, poskytnutého Tatra bankou, a. s. tak, že suma 100.000,-
Sk bola vyplatená pred podpísaním kúpnej zmluvy a predávajúci svojím podpisom potvrdil jej prevzatie asuma 1.100.000,-Sk bude vyplatená v lehote do 2 mesiacov odo dňa podpísania kúpnej zmluvy na účet
predávajúceho. Podľa vety druhej čl. VI. kúpnej zmluvy v prípade, ak nebude kúpna cena v uvedenej ...
úplnesplatená,podľadohodyúčastníkovzostávazaplatenázálohapredávajúcemuakozmluvnápokuta.

Je nepochybné, že podľa zmluvy mali žalobcovia ako kupujúci záujem o kúpu bytu o výmere 60,75 m2 a
žalovaný ako predávajúci sa v zmluve výslovne zaviazal previesť na kupujúcich byt o uvedenej výmere
60,75 m. O tom, že byt uvedenú výmeru má, žalovaný ako predávajúci, žalobcov ako kupujúcich,
aj ubezpečil. Uvedené vyplynulo z vykonaného dokazovania / ako na to poukázal aj odvolací súd/ .
V samotnej zmluve, v jej článku I., sa vyslovene uvádza, že podlahová plocha bytu je 60,75 m2. Na

uvedenom ubezpečení zotrval samotný žalovaný aj vo svojej výpovedi pred súdom- sám uviedol, že
je toho názoru, že podlahová plocha bytu je taká, ako je uvedená v zmluve, a súčasne tvrdil, že pokiaľ
tento údaj vyplýva z listu vlastníctva, tak by mal byť v poriadku. Z vykonaného znaleckého dokazovania,
nariadeného súdom však vyplynulo, že vyššie uvedené ubezpečenie žalovaného ako predávajúceho
pravdivé nebolo. Keďže žalobcovia tvrdili, že byt má menšiu výmeru, ako je žalovaným deklarovaná
a naopak žalovaný aj počas konania zotrval na tom, že byt má výmeru takú ako je uvedená v kúpnej

zmluve, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Znalecký posudok č. 134/2011 vypracovaný súdom
ustanoveným znalcom Ing. Jozefom Homolom, z ktorého vyplynulo, že podlahová plocha predmetného
bytu je 48,99 m2, t.j. nižšia ako žalovaným/ predávajúcim/ deklarovaná v kúpnej zmluve, však žalovaný
namietal, namietal postup znalca pri vypracovávaní posudku. Vo veci bola preto ustanovená druhá
znalkyňa, Ing. Viera Katonová. Táto vypracovala znalecký posudok č.25/2012 podľa ktorého podlahová

plocha predmetného bytu je 49,59 m2.. T.j. aj z uvedeného znaleckého dokazovania vyplynulo, že
tvrdenie žalobcov, týkajúce sa nesúladu medzi v zmluve deklarovanej a reálnej / skutočnej/ podlahovej
ploche bytu je v podstate pravdivé. Žalobcovia tvrdili, že podlahová plocha je v skutočnosti 42,77
m2, znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že táto je cca 49 m, rozdiel medzi oboma súdom
ustanovenými znalcami vyrátanou plochou bol len 0,6 m2, čo považuje súd za zanedbateľný rozdiel.

Naopak rozdiel medzi v kúpnej zmluve deklarovanou podlahovou plochou a súdom zistenou je vyše
11 m2, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje takmer 20 % z v zmluve uvedenej plochy. Takýto
rozdiel nie je možné v žiadnom prípade považovať za zanedbateľný. Okrem uvedeného súd opätovne
podotýka, že nepovažoval za sporné, že žalobcovia mienili kúpiť byt o rozlohe 60,75 m2, s tým, že
žalovaný ako predávajúci ich v zmluve ubezpečil, že byt takúto rozlohu má. Taktiež nebolo sporné, že

kúpna cena mala byť hradená z hypotekárneho úveru. Tento však žalobcovia v potrebnej výške nedostali
a to aj z dôvodu, že v procese poskytovania úveru bola zistená menšia rozloha bytu, čo spôsobilo, že
banka neposkytla úver v požadovanej výške. Z ďalšieho dokazovania a to z listinného dôkazu- z
oznámenia z 15.10.2007 mal súd za preukázané, že žalobcovia ako kupujúci odstúpili od predmetnej
kúpnej zmluvy, nakoľko plnenie žalovaného bolo vadné, plnenie nemalo ním deklarované vlastnosti,

pretože rozloha bytu je menšia , ako deklaroval žalovaný ako predávajúci. To, že predmetné oznámenie
z 15.10.2007 žalovanému doručené bolo, t.j. že sa dostalo do dispozície žalovaného sporné podľa súdu
nie je. Samotný žalovaný následne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne listom z 24.10.2007 /
č.l. 12 v spise/ na toto oznámenie reagoval, tvrdil však, že zmluva je platná , že žalobcami uvádzaný
dôvod na odstúpenie od zmluvy daný nie je, pretože byt má dojednanú výmeru. T.j. žalovaný aj v

tomto liste tvrdil, že byt má výmeru takú, aká sa uvádza v zmluve / 60,75 m2/ a ako bolo uvedené na
týchto tvrdenia zotrval aj v ďalšom konaní. Na základe súdom vykonaného znaleckého dokazovania
mal však súd za preukázané, že žalovaným v kúpnej zmluve deklarovaná výmera podlahovej plochy
je v skutočnosti o takmer 11 m2 menšia. T.j. predmet plnenia zo strany žalovaného ako predávajúceho
nemal vlastnosti o ktorých boli žalobcovia zo strany žalovaného ubezpečený , že ich má/ byt mal nižšiu

ako v zmluve uvedenú rozlohu/. Ako už bolo uvedené, ustanovenie § 597 Občianskeho zákonníka
upravuje objektívnu zodpovednosť predávajúceho za vady veci, v rámci ktorej sa nevyžaduje zavinenie
predávajúceho, t.j. predávajúci o vadách ani nemusel mať vedomosť. Tento môže dôsledky svojej
prípadnej zodpovednosti vylúčiť len tým, že vopred upozorní kupujúceho na konkrétne vady veci,
ktoré už potom nemôže kupujúci vytýkať. Predávajúci, ktorý na vadu neupozornil, sa nemôže tejto

zodpovednosti zbaviť, avšak jeho zodpovednosť sa vzťahuje len na tie vady, ktoré existovali v dobe
uzavretia kúpnej zmluvy, aj keď vyšli najavo až dodatočne. A práve podľa ustanovenia § 597 ods. 2
Občianskeho zákonníka mali žalobcovia , ako kupujúci plné právo odstúpiť od zmluvy a to z dôvodu,
že boli v čase uzatvárania zmluvy žalovaným ako predávajúcim ubezpečení, že predávaná vec má
určité vlastnosti a toto ubezpečenie sa ukázalo nepravdivým. Zo strany žalovaného ako predávajúceho

nebolo plnené to, čo malo byť plnené, tento na žalobcov ako kupujúcich nepreviedol byt o rozlohe
dohodnutej v zmluve. Otázkou objektívnej zodpovednosti žalovaného ako predávajúceho za vady veci
sa dostatočne zaoberal krajský súd vo svojom rozhodnutí v tejto veci zo dňa 19.1.2017. Ako bolo
uvedené, žalobcovia po zistení uvedených skutočností týkajúcich sa výmery bytu, zaslali žalovanémuako kupujúcemu vyššie uvedený list z 15.10.2007, ktorý súd podľa jeho obsahu posúdil ako jednostranný
právny úkon- odstúpenie od zmluvy, na ktoré podľa sudu mali žalobcovia právo v zmysle § 597 ods. 2
Občianskeho zákonníka, z dôvodov spomínaných vyššie. Súd preto dospel k záveru, že k odstúpeniu

od zmluvy došlo platne a to zmysle § 48 ods. 1 v spojení s § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Žalobcovia však od zmluvy neodstúpili z dôvodu, že by sa na možnosti odstúpiť od zmluvy zmluvné
strany dohodli, ale z dôvodu, že to pripúšťa zákona a to už cit. ustanovenie § 597 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Odstúpením od zmluvy sa táto v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka zrušila od
počiatku a v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka boli zmluvné strany po odstúpení od zmluvy povinné

vrátiť si navzájom všetko, čo podľa zmluvy dostali. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia v rade 1
a 2 ako kupujúci zaplatili žalovanému časť dohodnutej kúpnej ceny , v tom čase vo výške 100.000,-
Sk / čo vyplýva jednak zo zmluvy, ale potvrdil to aj samotný žalovaný na pojednávaní dňa 13.10.2008/.
Keďže žalovaný uvedenú sumu prijatú od žalobcov v rade 1 a 2 ako časť kúpnej ceny podľa zmluvy,
od ktorej bolo následne platne odstúpené/ t.j. na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol/, žalobcom
nevrátil, vzniklo v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka na strane žalovaného bezdôvodné

obohatenie vo výške žalobcami zaplatenej časti kúpnej ceny /majetkový prospech žalovaného získaný
nevrátením plnenia, ktoré bolo prijaté/. Toto bezdôvodné obohatenie je žalovaný v zmysle § 457 povinný
žalobcom v rade 1 a 2 ako oprávneným v zmysle § 456 Občianskeho zákonníka vydať. Súd nemal
pochybnosti o tom, že toto bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo, preto rozhodol o
žalovanej istine tak, ako bolo uvedené vo výroku rozsudku. Žalobcovia v rade 1 a 2 ako kupujúci zaplatili

žalovanému časť kúpnej ceny spolu v sume 100.000,- Sk, každý z nich po 50.000,- Sk, čo vyplynulo aj z
ich tvrdení v priebehu konania. Preto sa každý zo žalobcov, ako bývalých kupujúcich, žalobou domáhal
od žalovaného zaplatenia , každý z nich po nimi vyplatených 50.000,- Sk / t.č. po prepočte na menu
euro 1.659,70 eur/. Súd podotýka, že žalobcovia mali podľa kúpnej zmluvy / od ktorej bolo následne
odstúpené/ nadobudnúť nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva rovným dielom a preto aj ich

plnenie kúpnej ceny bolo deliteľne. Nárok žalobcov v tomto konaní bol súdom posúdený ako nárok
žalobcov v rade 1 a 2 / 2 veriteľov/ voči žalovanému / dlžníkovi/ na vydanie bezdôvodného obohatenia
rovným dielom. Žalovaný je podľa súdu povinný splniť tento dlh / vrátiť kúpnu cenu 100.000,- Sk/ dvom
dlžníkom / žalobcom/, podľa súdu ide o deliteľné plnenie, preto bola žalovanému uložená povinnosť
vrátiť toto bezdôvodné obohatenie , každému zo žalobcov na neho pripadajúci diel, t.j. každému po

1.659,70 eur / pôvodne 50.000,- Sk/ a to v zmysle § 512 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takto si to
žalobcovia v žalobe aj uplatnili a súd ich žalobe vyhovel .

8. Podľa § 559 ods.2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok

diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Každému zo žalobcov súd v konaní priznal nárok voči žalovanému na vydanie bezdôvodného
obohatenia tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Žalobcovia listom zo dňa 15.10.2007 odstúpili od

zmluvy a súčasne žalovaného vyzvali na vrátenie už zaplatenej kúpnej ceny a to v lehote 3 dní od
jeho doručenia. Tento list bol žalovanému doručený najneskôr 24.10.2007, t.j. trojdňová lehota začala
plynúť najneskôr 25.10.2007 a uplynula najneskôr 28.10.2007, a nasledujúcim dňom 29.10.2007 sa
žalovaný dostal do omeškania. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych
úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných

skutočností uvedených v zákone. Záväzkovo právne vzťahy pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi
zakladajú právo na plnenie a dlžníkovi povinnosť plniť vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov
- zo zmlúv , ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených podmienok, t.j. aj z bezdôvodného
obohatenia. Aj bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkovo právny vzťah, z ktorého pohľadávka
vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil voči tomu kto obohatenie získal. A pokiaľ ide

o povinnosť platobnú, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, z ktorého riadnym a včasným nesplnením
spája ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka, s
ktorým korešponduje právom veriteľa požadovať okrem plnenia- vydania bezdôvodného obohatenia aj
úroky z omeškania. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovenýprávnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o
plnenie veriteľ požiadal. Ako bolo uvedené, žalobcovia v rade 1 a 2 žalovaného vyzvali, aby im dlh splnil
do 28.10.2007 a keďže tak žalovaný neurobil nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania. Žalobcovi v

rade 1 a 2 si však uplatnili úroky z omeškania od 1.1.2008, kedy už bol žalovaný s plnením peňažného
záväzku nepochybne v omeškaní, preto im súd tieto priznal. Súd priznal žalobcom v rade 1 a 2 úrok z
omeškaniavovýške8,5%ročne.Taktouplatníúrokzomeškaniajevsúlade s§517ods.2Občianskeho
zákonníka. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K prvému dňu
omeškania/ 29.10.2007/ bola výška diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska vo výške
4,25 % , t.j. dvojnásobok je 8,5%.

10. Čo sa týka obrany žalovaného, že mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. VI veta druhá
kúpnej zmluvy, tak s týmto sa súd nestotožnil. Dojednanie o zmluvnej pokute nie je podľa súdu jasné,

určité a zrozumiteľné, keď z jeho znenia zakomponovaného v písomnej kúpnej zmluve cit. :,, Podľa
dohody účastníkov v prípade , ak nebude kúpna cena v uvedenej.... úplne splatená, zostáva zaplatená
záloha predávajúcemu ako zmluvná pokuta“, koniec citácie, nie je zrejmé, pre aké konkrétne porušenie,
akej konkrétnej povinnosti , bola dohodnutá. Či pre prípad ak nebude kúpna cena v uvedenej sume,
alebo lehote, alebo v čom ,,,uvedenom „ zaplatená? Taktiež sa v uvedenom ustanovení zmluvy

uvádza, že záloha zostáva ako zmluvná pokuta, pritom z kúpnej zmluvy nevyplývalo, že by bola
dohodnutá a zaplatená nejaká záloha a to čo plnili žalobcovia a čoho vydania sa domáhajú ako
bezdôvodného obohatenia ani nebola záloha, ale samotná dohodnutá kúpna cena. Aj z uvedeného
dôvodu súd považuje formuláciu dojednania o zmluvnej pokute za nejasnú a neurčitú. Súd tu poukazuje
na ustanovenie § 34, § 37, § 544 Občianskeho zákonníka. Súd ma preto zato, že kúpna zmluva bola od

počiatku v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka v časti dojednania o zmluvnej pokute neplatná a to
podľa § 37 ods. Občianskeho zákonníka. Preto má súd zato, že žalovanému žiadny nárok na zmluvnú
pokutu, takto neplatne dojednanú nevznikol. Na doplnenie súd ešte uvádza, že ak by aj bola dohodnutá
zmluvná pokuta jasne, určite a zrozumiteľne/ čo však nebola/ , t.j. ak by skutočne bola dohodnutá
zmluvná pokuta pre v konaní žalovaným uvádzaný prípad nezaplatenia kúpnej ceny do 21.11.2007,

nevznikol by žalovanému na ňu vôbec právny nárok. Ako bolo uvedené, k odstúpeniu od zmluvy došlo
zo strany žalobcov v rade 1 a 2 a to z dôvodu vadného plnenia žalovaného a to ešte pred tým, ako
vôbec uplynula žalobcom lehota na úhradu kúpnej ceny podľa č.l..III kúpnej zmluvy. T.j. v čase, ktorý bol
ako čas plnenia žalobcov ako kupujúcich v zmluve dohodnutý podľa č.l. III zmluvy/ do dvoch mesiacom
od podpísania zmluvy, ktorá bola podpísaná 21.9.2007 /, ale ešte pred jeho uplynutím/ táto lehota by

uplynula 21.11.2007/, došlo právnym úkonom z 15.10.2007 / č.l. 11 v spise/ k platnému odstúpeniu
od zmluvy. Najneskôr ku dňu 24.10.2007 bolo toto odstúpenie žalovanému doručené, dostalo sa do
jeho dispozície, nastali teda účinky odstúpenia od zmluvy. Listom zo dňa 24.10.2007 / č.l. 12/ totiž
sám žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne už na uvedené odstúpenie od zmluvy reagoval.
Odstúpením od zmluvy sa táto zrušuje od počiatku, zanikajú všetky práva a povinnosti z tejto zmluvy,

t.j. aj právo na prípadnú zmluvnú pokutu. Odstúpením od zmluvy z dôvodu uvedeného v § 597 ods. 2
OZ, ku ktorému došlo najneskôr ku dňu 24.10.2007, zanikla aj povinnosť žalobcov v rade 1 a 2 zaplatiť
kúpnu cenu. Preto ak by aj bola platne dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad nezaplatenia kúpnej ceny
včas, už aj z uvedeného dôvodu, že k odstúpeniu od zmluvy došlo z dôvodu , že predávaná vec nemala
vlastnosti o ktorých boli žalobcovia zo strany žalovaného ubezpečení , že ich má, nevznikol žalovanému

nárok na ňu. K platnému odstúpeniu od zmluvy pritom došlo ešte pred uplynutím splatnosti kúpnej
ceny. T.j. k zániku zmluvy došlo ešte pred uplynutím lehoty na plnenie kúpnej ceny zo strany žalobcov,
ktorá bola pôvodne dohodnutá v čl. III kúpnej zmluvy. Tu súd opätovne zdôrazňuje, že k odstúpeniu
od zmluvy došlo z dôvodu vadného plnenia žalovaného, žalobcovia v tom čase žiadnu svoju povinnosť
neporušili / v čase odstúpenia od zmluvy ani len neuplynula lehota splatnosti kúpnej ceny, oni v tom

čase v omeškaní s jej úhradou neboli/.
Čo sa týka žalovaným namietaného tvrdenia, že mu zaplatil kúpnu cenu len žalobca v rade 1, k tomu
súd uvádza, že žalobcovia tvrdia, že sumu zaplatili tak, že každý z nich zaplatil po 50.000,- Sk, čo
potvrdila aj samotná ich právna zástupkyňa. Nie je podľa súdu podstatné, že prípadne tieto odovzdal len
žalobca v rade1 podstatné je to, koho tie peniaze boli a v tom čase boli vo výške 50.000.- Sk žalobcu 1

a vo výške 50.000,- Sk žalobkyne 2. T.j. na úkor žalobcu 1 sa obohatil žalovaný o sumu 50.000,- Sk, čo
je v súčasnosti po prepočte na menu euro 1.659,70 eur a na úkor žalobkyne v rade 2. o sumu 50.000,-
Sk, čo je v súčasnosti po prepočte na menu euro 1.659,70 eur a obom týmto žalobcom je povinný
peniaze vydať, v opačnom prípade, ak by ich vydal len žalobcovi v rade 1, došlo by na jeho stranek bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne v rade 2. Tú súd poukazuje aj na svoje zdôvodnenie
uvedené v bode 7 odôvodnenia tohto rozsudku.
Čo sa týka žalovaným uvádzaného tvrdenia, že odstúpenie od zmluvy nepovažuje za platné. Súd sa s

platnosťou odstúpenia od zmluvy vyporiadal vyššie. Zotrvávanie žalovaného na tvrdení, že odstúpenie
od zmluvy je neplatné , resp. spochybňovať skutočnosť, že k zániku zmluvného vzťahu uvedeným
spôsobom došlo, považuje súd za účelové, ničím nepodložené tvrdenie, ktorého cieľom je oddialiť jeho
povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie získaného na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol/ zánik
zmluvy/. Toto tvrdenie žalovaného je pritom v rozpore s jeho samotným konaním, keď sám následne po

odstúpení od zmluvy nehnuteľnosť , ktorá mala byť predmetom kúpnej zmluvy od ktorej bolo odstúpené,
vzápätí kúpnou zmluvou zo dňa 3.12.2007 prevádzal na tretiu osobu, pani Viktóriu Teplanovú / zmluva
je súčasťou v konaní zabezpečeného spisového obalu z príslušného katastrálneho úradu/.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

12. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 259 C.s.p. ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

13. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca
v rade 1 bol plne úspešný v konaní voči žalovanému, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu. Žalobkyňa v rade 2 bola plne úspešná v konaní voči žalovanému, preto jej
súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O konkrétnej výške trov konania účastníkov
bude v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej .

14. V konaní vznikli aj trovy štátu, súvisiace s vykonaným znaleckým dokazovaním, znalkyni Ing. Viere
Katonovej bola súdom priznaná znalecká odmena 210,74 eur a znalcovi Ing. Jozefovi Homolovi bola
priznaná znalecká odmena 111,48 eur. Ďalej bol v konaní vykonaný dôkaz zabezpečením správy z
Tatra banka, a.s., ktorej banke bola za bankovú službu vyplatená odmena 31,60 eur z rozpočtových

prostriedkov súdu. Je teda zrejmé, že v konaní vznikli aj trovy štátu, predstavujúce z rozpočtových
prostriedkov súdu vyplatené trovy dôkazov/ časť znaleckej odmeny a odplata za bankovú informáciu/ a
o týchto súd rozhodol podľa § 259 CSP. Súd v tomto konaní rozhodol o nároku na náhradu trov štátu
a po právoplatnosti rozsudku bude následne rozhodnuté aj o ich výške.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.