Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. január 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4408202153
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4408202153.5

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobcov: 1.
K. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. Z., S. XXXX/XX, 2. X. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. Z., S.H.
P. XXXX/XX, obaja žalobcovia zastúpení advokátkou JUDr. Emou Zacharovou, so sídlom Nové Zámky,
Forgáchova bašta 7, proti žalovanému: Q. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. Z., L. W. XX, zastúpený

JUDr. Vlastou Suchanovou, advokátkou, so sídlom Podzámska 32, Nové Zámky, o zaplatenie 3.319,39
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky zo dňa 16. apríla 2015 č. k. 5C/29/2008-291 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v

1. rade sumu 1.294,56 eura s 8,5% úrokom z omeškania od 15. 02. 2008 do zaplatenia, do 3 dní
po právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni v 2. rade
sumu 1.294,56 eura s 8,5% úrokom z omeškania od 15. 02. 2008 do zaplatenia, do 3 dní po
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o týchto
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil
ustanoveniami § 39, § 48 ods. 1, 2, § 457, § 544 ods. 1, 2, § 545a, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka. Z výsledkov vykonaného dokazovania, skutkového a právneho zistenia, ako i zo samotnej
žaloby je zrejmé, že predmetom konania je vrátenie a zaplatenie sumy 100.000,-Sk rovnajúcej sa
preddavku na kúpnu cenu poskytnutého žalobcami žalovanému za predaj nehnuteľnosti podľa spísanej
kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 21. 09. 2007 formou zmluvnej pokuty. Medzi stranami sporu nebolo
sporné, že k uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy došlo dňa 21. 09. 2007, predmetom ktorej bol predaj
nehnuteľností nachádzajúcej sa v B. Z., byt o podlahovej ploche 60,75 m2. Nepochybné medzi nimi

bolo aj to, že suma 100.000,-Sk bola žalobcami vyplatená pred podpísaním kúpnej zmluvy a predávajúci
teda žalovaný svojim podpisom potvrdil ich prevzatie. Zvyšná suma 1.100.000,-Sk mala byť vyplatená
z hypotekárneho úveru poskytnutého Tatrabankou a. s. do dvoch mesiacov odo dňa podpísania kúpnej
zmluvy na účet žalovaného. Bolo ďalej preukázané, že žalobca v 1. rade mal cestou Tatrabanky, a. s.
poskytnutý úver vo výške 920.000,-Sk, avšak oznámením žalobcov zo dňa 15. 10. 2007 adresovaným
žalovanému mu oznámili, že kúpna zmluva je neplatná z dôvodov, že ním deklarovaná rozloha bytu

60,75 m2 je nepravdivá, čo im dáva dôvod k odstúpeniu od zmluvy. Dôsledky odstúpenia od zmluvy
v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka spočívajú v jej zrušení od samého začiatku s výnimkou, ak by
z právneho predpisu alebo dohody účastníkov zmluvného vzťahu vyplývalo niečo iné. Ak tomu tak nie
je, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti všetkých zmluvných strán vyplývajúce zo
zrušenej zmluvy. V prípade, ak by bolo podľa zrušenej zmluvy plnené, sú účastníci zmluvy povinní takéto
plnenie si vzájomne vrátiť. Odstúpením od zmluvy zanikajú pre svoju akcesorickú povahu aj vedľajšie

záväzky, ktoré sú od existencie hlavného záväzku závislé. Takýmito vedľajšími záväzkami sú záväzky
slúžiace k zabezpečeniu splnenia hlavného záväzku, teda aj záväzok na zaplatenie zmluvnej pokutypodľa § 544 Občianskeho zákonníka. Ak dôjde k platnému odstúpeniu od zmluvy, nemôže sa žiadna zo
zmluvných strán na jej základe domáhať zaplatenia zmluvnej pokuty, pretože dohoda o zmluvnej pokute
bola spolu s hlavným záväzkom od začiatku zrušená a právo na jej zaplatenie nemá žiaden právny

základ. Odstúpením od zmluvy dochádza k zániku povinnosti plniť pôvodný záväzok zabezpečený
zmluvnoupokutou,nievždyvšakdochádzasúčasnekzánikupovinnostiplniťzmluvnúpokutuvdôsledku
neplanenia pôvodného záväzku. Súd preto v rámci dokazovania skúmal, či žalobcami uplatnené
odstúpenie od zmluvy podľa § 48 odsek 1 Občianskeho zákonníka je platné alebo nie, keďže uvedené
ustanovenie jasne formuluje, za ktorých okolností môže strana od zmluvy odstúpiť, a to konkrétne,

ak je to v zákone ustanovené, alebo ak je to účastníkmi zmluvy dohodnuté. Z obsahu kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 21. 09. 2007 nevyplýva, že by sa strany dohodli na možnosti
odstúpiťodkúpnejzmluvy. Pretosúdmalzato,žežalobcovianemohliplatneodstúpiťodkúpnejzmluvyv
zmysleustanovenia§48odsek1Občianskehozákonníka.Súdďalejvyhodnotilajodstúpeniekupujúcich
pre vadu veci v zmysle § 495 odsek 1, 2, keďže ich tvrdenie, že nedostali úver pre zníženú podlahovú
plochu bytu je nepravdivé, nakoľko Tatrabanka, a. s. mala k dispozícii znalecký posudok Ing. H. W., ktorá

vňomuviedlarozlohubytuvovýmere60,75m2.Podľacitovanéhoustanoveniažalobcovianepreukázali,
že by predmetný byt kvôli menšej podlahovej ploche nemohli užívať a že menšia podlahová plocha robí
vec neupotrebiteľnou. Z uvedených dôvodov preto súd jednostranné odstúpenie od zmluvy žalobcami
adresované žalovanému určil za neplatné. Týmto pádom kúpna zmluva uzavretá medzi stranami je
v plnom rozsahu platná. Súd ďalej zistil, že neboli splnené zo strany žalobcov podmienky platné na

odstúpenie od zmluvy a ďalej zistil, že žalobcovia sumu 1.100.000,-Sk v lehote dvoch mesiacov odo
dňa podpísania kúpnej zmluvy nesplnili a z ich strany došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti. Zo zmluvy
vyplývalo, že preddavok vo výške 100.000,-Sk bude v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany
žalobcov nezaplatením celej kúpnej ceny do dvoch mesiacov od jej podpísania ponechaný žalovanému
ako zmluvná pokuta. Súd sa ďalej zaoberal podľa § 544 odsek 2 Občianskeho zákonníka platnosťou

dojednania zmluvnej pokuty a predovšetkým jej výškou. Pokiaľ ide o samotnú výšku zmluvnej pokuty,
platí, že právo na zmluvnú pokutu môže byť založené výlučne zmluvným dojednaním strán, na ktorých
je ponechané aj určenie jej výšky, avšak s tým obmedzením, že dohodnutá výška zmluvnej pokuty
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Výška zmluvnej pokuty má byť zásadne primeraná významu
riadneho splnenia zmluvy pre zabezpečenú stranu. Preto ustanovenie § 545a Občianskeho zákonníka

určuje, že neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na význam a hodnotu
zabezpečovacej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty nesmie odporovať dobrým mravom a zásadám
poctivého obchodného styku. Pri určovaní jej výšky treba mať takisto na pamäti ustanovenie § 39
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon (aj dohoda o zmluvnej pokute) sa nesmie priečiť
dobrým mravom a to pod sankciou jej neplatnosti. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho

obsah (bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento obsah stanoviť na to, kto rozpor s dobrými mravmi
zavinilanato,čidruhástranaprivznikuzmluvybolavdobrejviere)ocitnevrozporesobecneuznávanou
mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich dojednania, aby
bolo v súlade zo základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy
netvoria spoločensky normatívny systém, ale sú meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií

zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého konania a podobne. Dobré
mravy treba hodnotiť ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji
osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie. Pri skúmaní platnosti dojednania
zmluvnej pokuty z hľadiska dobrých mravov je nutné zvážiť predovšetkým funkciu zmluvnej pokuty
(preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). Pri úvahe o primeranosti výšky dojednanej pokuty je tak treba

posúdiť, či zodpovedá účelu zmluvnej pokuty, ktorá spočíva v hrozbe majetkovej sankcie voči dlžníkovi
pre prípad nesplnenia zaistenej povinnosti. Okrem toho je potrebné vziať v úvahu celkové okolnosti
úkonu, pohnútky a účel účastníkov pri uzatváraní zmluvnej pokuty. Súd tak konštatoval, že účastníkmi
uzavretá zmluvná pokuta sa prieči dobrým mravom, a preto ju znížil vo výške jednej päťdesiatiny z
hodnoty zabezpečeného záväzku, ktorú nemožno považovať za primeranú (rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR3Obo283/1998). Keďže súd skonštatoval, že ustanovenie bodu VI. kúpnej zmluvy týkajúce sa
preddavku vo výške 100.000,-Sk, ktorá suma mala zostať žalovanému ako zmluvná pokuta sa prieči
dobrým mravom, skonštatoval, že žalovaný by sa potom následne v zmysle § 451 odsek 2 obohatil na
úkor žalobcov o sumu 2.589,12 eura. Z uvedených dôvodov súd žalobe žalobcov vyhovel len čiastočne,
keď zaviazal žalovaného vrátiť žalobcom, každému po 1.294,56 eura, pričom zmluvná pokuta, vzhľadom

na dobré mravy, predstavuje 730,27 eura v prospech žalovaného. Nakoľko žalobcovia sa domáhali
zaplatenia 3.319,39 eura a súd im priznal iba 2.589,12 eura, žalobu vo zvyšku zamietol. Súd o trovách
konania rozhodne podľa § 151 odsek 3 OSP do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.2. Rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho zamietajúcej časti, napadli v zákonnej lehote odvolaním
žalobcovia v 1. a 2. rade, domáhajúc sa ním jeho zmeny tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie.
Vytkli súdu prvej inštancie, že vec nesprávne právne posúdil, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, na základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, nevyhodnotil dôkazy tak, ako mu to ukladá OSP, teda každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predložené znalecké posudky,
vyvodil z nich nesprávne zistenia. Na základe znaleckého posudku č. 171/2007 N.. T., ktorý posudok
si dôvodne zadala vypracovať banka, bola zistená oveľa menšia podlahová plocha bytu a z toho

vyplývajúca možnosť poskytnutia úveru v nižšej hodnote nepostačujúcej na kúpu bytu. V posudku
konštatuje, že byt má podlahovú plochu 50,65 m2, teda o 10,10 m2 menej ako deklaroval žalovaný
v kúpnej zmluve. Dôsledkom tejto skutočnosti bolo, že bankou poskytnuteľný úver nepostačoval na
vyplatenie kúpnej ceny a tiež to, že žalovaný nebol schopný splniť svoj záväzok zo zmluvy a oni na tak
malej ploche nevedia realizovať svoj úmysel komfortu bývania. Nesprávny zápis v katastri nehnuteľností
má dopad aj na ďalšie finančné povinnosti vyplývajúce z vlastníctva bytu, a teda aj takéto dôsledky

na vlastníka bytu sú nepopierateľné. Ďalšie znalecké posudky, ktoré dal vyhotoviť súd - č. 134/2011
a 25/2012 konštatujú ešte menšiu podlahovú plochu bytu ako uviedla Ing. T.. Žalovaný tvrdil, že byt
má znaleckú hodnotu 1.200.000,-Sk, vychádzal zo znaleckého posudku č. 148/2005 znalkyne Ing. W.,
ktorý posudok vyhotovovala pre predávajúceho, ktorý odpredal byt žalovanému. Tatrabanka, a. s. na
základe vypracovaného posudku bola schopná poskytnúť hypotekárny úver iba v sume 920.000,-Sk,

teda v sume, ktorá nebola dostatočná na kúpu. Žalovaný ako predávajúci a oni ako kupujúci si boli
vedomí toho, že ide o zásadnú vec, že ak banka hypotekárny úver v sume 1.200.000,-Sk neposkytne,
prípadne v sume 1.100.000,-Sk, keďže už 100.000,-Sk zaplatili, tak sa kúpa nezrealizuje. Preto ani
nemohla byť medzi nimi dohodnutá povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade, ak nebude poskytnutý
hypotekárny úver. Nesprávne je tvrdenie súdu, že nemohli platne odstúpiť od kúpnej zmluvy. Od zmluvy

je možné odstúpiť. Keďže súd neprihliadol na to, že záväzok žalovaného bol previesť na nich byt o
podlahovej ploche 60,75 m2, ktorý záväzok sa ukázal ako záväzok nemožný splniť, pretože byt č. XX
takú výmeru nemal, tak potom nedospel ani k správnemu zisteniu, že z tohto dôvodu mohli platne
odstúpiť od kúpnej zmluvy, čo aj urobili. Žalovaný ich ubezpečil, že byt má výmeru 60,75 m2, čo sa však
ukázalo ako nepravdové ubezpečenie, keďže byt je o viac ako 1/6 menší, čo pri tak malom byte nie

je zanedbateľný rozdiel. Ďalej uviedli, že zálohu nikdy neplatili a ani kúpna zmluva neobsahuje termín
záloha pri platbách kúpnej ceny. Keby však aj suma 100.000,-Sk v kúpnej zmluve bola označená ako
záloha, neznamenalo by to určenie výšky zmluvnej pokuty a zmluva neobsahuje ani iný spôsob výpočtu
zmluvnej pokuty, keďže nie je určený základ, z ktorého sa má výška zmluvnej pokuty určiť. Z textu kúpnej
zmluvy vyplýva, že k dohode o zmluvnej pokute nedošlo, pretože kúpna zmluva neobsahuje obligatórne

náležitosti dohody o zmluvnej pokute, ktoré sú kogentne určené v § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a neobsahuje ani ich záväzok ako kupujúcich na zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty. Okrem toho,
aj ak by dohoda existovala, znenie časti VI. druhá veta kúpnej zmluvy je neurčité a nezrozumiteľné,
a teda je to neplatné ujednanie podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy nevyplýva, že by bola
ako súčasť kúpnej zmluvy aj dohoda o povinnosti kupujúcich zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu

100.000,-Sk, ak nepríde k zaplateniu kúpnej ceny riadne a včas. V zmluve absentuje dohoda o zmluvnej
pokute, dohoda o tom, kto by mal zaplatiť zmluvnú pokutu, a teda, kto na seba berie takýto záväzok a
v akej výške. Dohodu o obsahu písomnej zmluvy o zaplatení zmluvnej pokuty nie je možné zo zmluvy
vyvodiť ani použitím interpretačných pravidiel. Skutočnosť, že k dohode o zmluvnej pokute neprišlo,
vyplýva aj z výpovede žalovaného na pojednávaní dňa 13. 10. 2008, kedy na výslovný dotaz, kto povedal

podmienky zmluvy, žalovaný uviedol, že sa na nich dohodli. Dohodli sa, aká je výmera, aká je kúpna
cena, o inom sa nedohadovali. O výmere bytu pritom nie je možné sa dohodnúť, tú deklaruje vlastník
bytu, pričom žalovaný ich uisťoval o výmere 60,75 m2. Žalovaný zavinil, že im nebol poskytnutý úver v
požadovanej výške, keďže byt, ktorý ponúkal na predaj nemá deklarovanú výmeru. Žalovaný uvádzal,
že ich odstúpenie od zmluvy považoval za neplatné, v skutočnosti sa však tak nesprával a byt predal v

čase, kedy podľa neho uzatvorenou kúpnou zmluvou medzi nimi bol viazaný.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním i žalovaný, a to v jeho vyhovujúcej
časti. Pokiaľ súd prvej inštancie ustálil taký právny záver, že žalobcovia nemohli platne odstúpiť od
kúpnej zmluvy, takýto záver súdu považuje za správny, avšak nesúhlasí s rozhodnutím súdu v tom

smere, že v zmysle § 545a Občianskeho zákonníka použil moderačné právo a znížil zmluvnú pokutu vo
výške 1/50-iny z hodnoty zabezpečeného záväzku, s poukazom na porušenie dobrých mravov, nakoľko
zmluvnú pokutu vo výške 100.000,-Sk nemožno považovať za primeranú. Súd vo svojom odôvodnení
neuviedol, v čom nepovažuje dohodnutú zmluvnú pokutu za primeranú a vidí rozpor s dobrými mravmipre prípad plnenia zmluvnej pokuty v dohodnutej výške. V danom prípade boli splnené náležitosti
ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute a bola určená výška zmluvnej pokuty
pre prípad porušenia povinnosti, t. j. nezaplatenia kúpnej ceny v lehote 2 mesiacov od uzatvorenia

kúpnej zmluvy. V danej veci bola medzi stranami dohodnutá kúpna cena vo výške 1.200.000,-Sk. Medzi
stranami bola dohodnutá zmluvná pokuta ani nie vo výške 10% zo zabezpečenej povinnosti, t.j. z
kúpnej ceny, ktorá mala byť zaplatená v určenej lehote a vzhľadom k všetkým okolnostiam daného
prípadu sa nejaví byť dojednanie o výške zmluvne pokuty neplatné, s poukazom na § 39 Občianskeho
zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zadefinoval dobré mravy,

avšak absentuje konkretizácia takto všeobecne stanovených pravidiel, z ktorých možno usúdiť, čo je
vo vzťahu k zmluvnej pokute v súlade so spoločenskými mravnými normami a čo nie. Pri posudzovaní
primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty je potrebné prihliadnuť k celkovým okolnostiam úkonu,
jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. Dohodnutá výška zmluvnej pokuty bola primeraná, s ohľadom
na význam zabezpečovaných povinností, pričom žalobcovia svojvoľným konaním upustili od zaplatenia
kúpnej ceny v dohodnutej výške a v dohodnutom čase, napriek tej skutočnosti, že finančné prostriedky

im boli peňažným ústavom poskytnuté. Ďalej namietal postup súdu v použití moderačného oprávnenia
v tom smere, že žalobcami nebola výška dohodnutej zmluvnej pokuty namietaná počas celého konania
a žalobcovia takúto námietku nevzniesli, a preto k moderácii zmluvnej pokuty súdom by bolo možné
pristúpiť len vtedy, pokiaľ by žalobcovia takýto návrh pred súdom uskutočnili. Do princípu zmluvnej
voľnosti,ktorýsavyjadrilvdanejsporovejveciajdohodouozmluvnejpokutepretovrovinemoderačného

oprávnenia nemôže súd vstupovať bez podaného návrhu niektorej zo sporových strán. Nielen súd, ale aj
sporové strany musia mať vedomosť, o čom sa vedie súdne konanie a práve z tohto dôvodu nie je možné
mimo zásah niektorej zo sporových strán, v súvislosti s uplatnenou zmluvnou pokutou, túto moderovať
až v rámci vydaného súdneho rozhodnutia. Ďalej namietal, že bol zaviazaný titulom bezdôvodného
obohatenia k plneniu pre každého zo žalobcov v sume 1294,56 eura, avšak finančné prostriedky obdržal

len od žalobcu v 1. rade, a nie od žalobkyne v 2. rade a v tomto smere, podľa jeho názoru, nebolo zo
strany žalobcov preukázané, že by od každého z nich prevzal finančné prostriedky vo výške 50.000,-Sk.
Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti zmeniť a žalobu žalobcov
zamietnuť.

4. Žalobcovia v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zotrvali na dôvodoch nimi
podaného odvolania proti časti rozsudku. Uviedli, že i pokiaľ by neboli mali právo odstúpiť od kúpnej
zmluvy, z druhej vety článku VI. kúpnej zmluvy nie je zrejmé, aká povinnosť kupujúcich mala byť akou
zmluvnou pokutou zabezpečená, či bola zabezpečená povinnosť, pokiaľ ide o zaplatenie výšky kúpnej
ceny, alebo pokiaľ ide o lehotu jej splatnosti, alebo obe. Uvedenie, že nejaká záloha ostane ako zmluvná

pokuta, nie je dohodou o zmluvnej pokute. Záväzok zaplatiť kúpnu cenu bol záväzkom zaplatiť ju z
hypotekárneho úveru. Ako preukázali, vzhľadom na to, že byt nemal žalovaným deklarovanú výmeru, tak
im banka ani nemohla poskytnúť úver v dohodnutej výške, a teda nezaplatenie kúpnej ceny nezavinili.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcov v

1.a2.radeaodvolaniažalovaného(§379a§380ods.1CSP)prejednalvecbeznariadeniaodvolacieho
pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade, ako i odvolanie
žalovaného sú dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia §
389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na

danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva vtakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

10. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie
reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.
Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva

na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04).

11. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup

súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných mu v civilnom konaní za
účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý
znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu
Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

12. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Právo strany na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom,
ktoré mu je v civilnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP,
musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku.
Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a
ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom

odôvodnenia rozsudku jepredovšetkýmpreukázaťsprávnosťrozsudku;odôvodneniemusíbyťsúčasne
preskúmateľné.

14. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobcovia sa podanou žalobou, doručenou
súdu prvej inštancie dňa 15. 02. 2008, domáhali od žalovaného zaplatenia sumy 100.000,-Sk (3.319,39

eura) spolu s príslušenstvom tak, že žalovaný bude zaviazaný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 50.000,-
Sk (1.659,70 eura) spolu s 8,5% úrokom z omeškania od 01. 01. 2008 do zaplatenia a žalobkyni v 2.
rade taktiež sumu 50.000,-Sk (1.659,70 eura) spolu s 8,5% úrokom z omeškania od 01. 01. 2008 do
zaplatenia, vrátane trov konania oboch žalobcov. Z odôvodnenia podanej žaloby vyplýva, že dňa 21.
10. 2007 (správne malo byť 21. 09. 2007) žalobcovia uzatvorili ako kupujúci so žalovaným ako

predávajúcim kúpnu zmluvu, ktorou sa žalovaný zaviazal previesť na nich vlastnícke právo v bytovom
dome súp. č. XXXX, bytu č. XX s podlahovou plochou 60,75 m2 na 9. poschodí, vo vchode č. 4, v
katastrálnom území B. Z.. Pri uzatvorení kúpnej zmluvy žalobcovia vyplatili žalovanému časť kúpnej
ceny v sume 100.000,-Sk, pričom každý zo žalobcov zaplatil polovicu. Na zaplatenie kúpnej ceny
nehnuteľnosti žalobcovia požiadali Tatra banku a. s. o poskytnutie úveru, pričom v procese

ohodnoteniaboloznalkyňouIng.W.T.zistené,žepodlahováplochabytunieje60,75m2,alebolen42,77
m2, ktorá skutočnosť mala dopad na možnú výšku poskytnutého úveru, aj na ich zámer s bytom. Táto
skutočnosť mala za následok, že Tatra banka a. s. im neposkytla úver v požadovanej výške a rozdiel vo
výmere bol tak veľký, že byt nevyhovoval ich potrebám. Vzhľadom k týmto skutočnostiam žalovanému
listom zo dňa 15. 10. 2007 oznámili, že vzhľadom na ním nesprávne deklarovanú veľkosť podlahovej

plochy bytu im banka krátila výšku poskytnutého úveru, a navyše, rozdiel vo výmere viac ako 10 m2
je tak veľký, že byt nie je využiteľný na nimi zamýšľaný účel. Žalobcami zaplatenú časť kúpnej ceny v
sume 100.000,-Sk im však žalovaný nevrátil, a to napriek tomu, že ho o vrátenie žiadali. Z uvedenéhodôvodu sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému ich plnením, pričom
právne účinky zmluvy nenastali.

15. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako kupujúcimi a žalovaným ako
predávajúcim zo dňa 21. 09. 2007 vyplýva, že jej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
katastrálnom území B. Z., zapísané na LV č. XXXXX, a to byt č. XX na X poschodí, vchod č. 4, v bytovom
dome súpisné číslo XXXX postavenom na parcele č. 8609, zastavané plochy a nádvoria o výmere
532 m2, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky

podiel k pozemku vo veľkosti podielu 6075/305240. Byt, ktorý bol predmetom prevodu pozostával
z dvoch obytných miestností a príslušenstva, ktoré tvorí predsieň, kúpeľňa, WC, kuchyňa a pivnica
v suteréne, pričom podlahová plocha bytu je 60,75 m2. Z bodu 3. zmluvy vyplýva, že kúpna cena
podľa dohody účastníkov je 1.200.000,-Sk, ktorá bude vyplatená z prostriedkov hypotekárneho úveru,
poskytnutého Tatra bankou, a. s. tak, že suma 100.000,-Sk bola vyplatená pred podpísaním kúpnej
zmluvy a predávajúci svojím podpisom potvrdil prevzatie a suma 1.100.000,-Sk bude vyplatená v lehote

do 2 mesiacov odo dňa podpísania kúpnej zmluvy na účet predávajúceho. Z bodu 6 uvedenej kúpnej
zmluvy vyplynulo, že podľa dohody účastníkov v prípade, ak nebude kúpna cena v uvedenej lehote
úplne splatená, zostáva zaplatená záloha predávajúcemu ako zmluvná pokuta.

16. Súdprvejinštanciedňa15.júna2009rozhodolrozsudkomč.k.5C/29/2008-138tak,že žalovaného

zaviazal zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 1.659,70 eura s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 01. 01.
2008dozaplateniaatrovykonaniadorúkJUDr.EmyZacharovejvsume511,15euraazaplatiťžalobkyni
v 2. rade sumu 1.659,70 eura s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 01. 01. 2008 do zaplatenia a
trovy konania do rúk JUDr. Emy Zacharovej v sume 511,15 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 39, § 48 ods. 1, 2, § 457

Občianskeho zákonníka a konštatovaním, že jednostranným platným odstúpením od zmluvy, ktoré došlo
druhému účastníkovi zmluvy - žalovanému, ktorý ho akceptoval, zmluva zo dňa 21. 09. 2010 je od
samotného začiatku neplatná, neprichádza tak rozhodovať o zmluvnej pokute, keďže odstúpením od
zmluvy sa táto od samého začiatku zrušila, a teda strany sú povinné vrátiť si všetko, čo podľa neplatnej
zmluvy dostali.

17. Krajský súd v Nitre, rozhodujúc o podanom odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie
zo dňa 15. júna 2009 č. k. 5C/29/2008-138, uznesením zo dňa 3. júna 2010 č. k. 9Co/46/2010-163
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal pritom na
to, že v súdenej veci bolo medzi stranami sporné odstúpenie od kúpnej zmluvy žalobcami, pretože

žalovaný odstúpenie od kúpnej zmluvy považoval za neplatné a kúpnu zmluvu uzatvorenú so žalobcami
za platnú. Súd prvej inštancie mal preto zamerať dokazovanie a právne vyhodnotiť, či žalobcovia v 1.
a 2. rade mohli v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka odstúpiť od kúpnej zmluvy,
a či takéto odstúpenie Občiansky zákonník umožňuje. Odvolací súd ďalej uložil súdu prvej inštancie
vyhodnotiť, či v danom prípade nastala situácia pre odstúpenie kupujúcich pre vadu veci v zmysle

§ 597 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v ktorom smere zaťažuje dôkazné bremeno žalobcov, ktorí
musia preukázať tvrdené skutočnosti o tom, že v zmysle znaleckého posudku Ing. Kláry Mázorovej je
podlahová plocha bytu 42,77 m2. V prípade, že súd prvej inštancie dospeje k záveru, že zo strany
žalobcov došlo k platnému odstúpeniu od kúpnopredajnej zmluvy, zmluva sa od počiatku zrušuje a
potom bude vylúčené, aby zo strany jej účastníkov došlo k porušeniu povinnosti a vzniku práva na

zaplatenie zmluvnej pokuty, keď z neexistujúcej zmluvy žiadne povinnosti a práva nevznikajú. Ďalej
uviedol, že ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany žalobcov
je neplatné, resp. neboli splnené dôvody na jej odstúpenie, bude sa zaoberať tým, či zo strany žalobcov
došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti zaplatiť sumu 1.100.000,-Sk v lehote 2 mesiacov odo dňa
podpísania kúpnej zmluvy. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že zo strany žalobcov v 1. a 2.

rade došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, bude sa zaoberať platnosťou dojednania zmluvnej pokuty,
keďže žalobcovia v priebehu konania tvrdili, že k dohode o zmluvnej pokute nedošlo a kúpna zmluva
neobsahuje obligatórne náležitosti dohody o zmluvnej pokute, ktoré sú kogentne určené v § 544 ods.
2 Občianskeho zákonníka.

18. Následne súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom (v poradí druhým),
ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 1.294,56 eura s 8,5% úrokom
z omeškania od 15. 02. 2008 do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 1.294,56 eura s 8,5% úrokom zomeškania od 15. 02. 2008 do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o týchto rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia nemohli platne odstúpiť od kúpnej zmluvy

v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď o možnosti odstúpiť od zmluvy sa v
kúpnej zmluve nedohodli, pričom nemohli platne odstúpiť od zmluvy ani v zmysle ustanovenia § 495
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keď žalobcovia nepreukázali, že by predmetný byt kvôli menšej
podlahovej ploche nemohli užívať a že menšia podlahová plocha robí vec neupotrebiteľnou. Súd prvej
inštancie preto odstúpenie od kúpnej zmluvy žalobcami považoval za neplatné, pričom v ďalšej časti

odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že zo strany žalobcov došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti zaplatiť
sumu 1.100.000,-Sk do dvoch mesiacov od podpísania kúpnej zmluvy. Následne postupom v zmysle
ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka znížil zmluvnú pokutu vo výške jednej päťdesiatiny z
hodnoty zabezpečovaného záväzku, nakoľko podľa jeho názoru dohodnutá výška zmluvnej pokuty sa
prieči dobrým mravom.

19. Odvolací súd po preskúmaní odvolaní podaných oboma stranami sporu dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v
zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP a postupom súdu prvej inštancie bolo porušené právo na spravodlivý
proces, čo bolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

1 Pr 20. Predovšetkým je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie ustálil záver o neplatnosti odstúpenia
žalobcov od kúpnej zmluvy, pre nemožnosť odstúpenia od zmluvy i v zmysle ustanovenia § 495 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom z napadnutého rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, akými skutkový
a právnymi závermi sa súd prvej inštancie pri ustálení tohto právneho názoru riadil. Ustanovenie § 495
Občianskeho zákonníka nemá odseky, teda ani odsek 1 a 2 a pojednáva o tom, že platnosti záväzku

nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný
preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných
papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá. Z obsahu odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie na danú právnu vec aplikoval toto
zákonné ustanovenie Občianskeho zákonníka, podľa názoru odvolacieho súdu na vec sa nevzťahujúce,

odôvodniac naviac jeho aplikáciu tým, že na základe tohto ustanovenia žalobcovia nepreukázali, že by
predmetný byt kvôli menšej podlahovej ploche nemohli užívať a že menšia podlahová plocha robí vec
neupotrebiteľnou.Sohľadomnauvedenéjepotomrozhodnutiesúduprvejinštanciepotrebnépovažovať
v tomto smere nielen za nepreskúmateľné, ale i zmätočné. 21. Z obsahu spisu v danej veci je
nepochybné, že zo zmluvy uzavretej medzi stranami sporu nevyplýva možnosť odstúpenia od tejto

zmluvy na základe dohody strán zmluvného vzťahu v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Toto zákonné ustanovenie však okrem možnosti odstúpenia od zmluvy na základe dohody
zmluvných strán majúcej svoj základ v uzavretom zmluvnom vzťahu, pripúšťa možnosť odstúpenia od
zmluvy i v prípade, že takáto možnosť vyplýva z ustanovenia zákona. I napriek tomu, že odvolací súd
už vo svojom skoršom rozhodnutí zo dňa 3. júna 2010 č. k. 9Co/46/2010-163 uložil súdu prvej inštancie

vyhodnotiť, či v danom prípade nastala situácia pre odstúpenie kupujúcich pre vadu veci v zmysle §
597 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, súd sa aplikáciou tohto zákonného ustanovenia na danú vec a
posúdením možnosti odstúpenia od zmluvy z týchto zákonných dôvodov, vôbec nezaoberal. Súd prvej
inštancie, viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, tento právny názor nerešpektoval,
čo bolo rovnako dôvodom na postup odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/

CSP. 22. Predaj nehnuteľnosti predstavuje z právneho hľadiska uzatvorenie kúpnej zmluvy v zmysle
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Všeobecne je stanovená povinnosť predávajúceho,
že v prípade, keď prenecháva za odplatu vec inému, teda nadobúdateľovi, zodpovedá za to, že vec v
čase plnenia má také vlastnosti, ktoré sú medzi ním a nadobúdateľom dojednané, prípadne vlastnosti
obvyklé. Ďalej predávajúci zodpovedá nadobúdateľovi za to, že nadobúdateľ môže túto vec užívať

podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo si strany vyslovene dohodli. V neposlednom rade
zodpovedá aj za to, že vec nemá právne vady. Pokiaľ vec, ktorá je predmetom odplatného scudzenia
nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám, má vady. Pod pojmom vada veci je teda potrebné
rozumieť všetko, čo znižuje možnosť využitia a upotrebenia veci, prípadne, čo vec inak znehodnocuje.
Na predávajúceho je kladená zásadná miera zodpovednosti za to, že poskytnuté plnenie je bezvadné.

23. K aplikácii ustanovenia § 597 Občianskeho zákonníka odvolací súd udáva, že toto ustanovenie
zakotvuje objektívnu zodpovednosť predávajúceho za vady veci, v rámci ktorej sa nevyžaduje zavinenie
predávajúceho, t. j. predávajúci o vadách nemusel mať vedomosť. Predávajúci môže dôsledky svojej
zodpovednosti vylúčiť len tým, že upozorní kupujúceho na konkrétne vady veci, ktoré už potom nemôžekupujúci vytýkať. Predávajúci, ktorý na vadu neupozornil, sa nemôže zodpovednosti zbaviť, avšak jeho
zodpovednosť sa vzťahuje len na vady, ktoré existovali v dobe uzavretia kúpnej zmluvy, i keď vyšli
najavo až dodatočne. Teda okolnosť, či predávajúci vedel o vade, na ktorú kupujúceho neupozornil

alebo nevedel, že jeho ubezpečenie o tom, že predmet kúpy má určité vlastnosti, je nesprávne, alebo
sa domnieval, že vec je bez vád, nemá pri riešení zodpovednosti za vady význam. Ustanovenie § 597
ods. 2 Občianskeho zákonníka zakotvuje právo kupujúceho odstúpiť od zmluvy vtedy, ak ho predávajúci
ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim alebo, že nemá žiadne
vady a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým. 24. Tak, ako už odvolací súd uviedol vyššie,

s aplikáciou tohto zákonného ustanovenia sa súd prvej inštancie nezaoberal, napriek tomu, že bol
skorším právnym názorom odvolacieho súdu viazaný. Z doposiaľ vykonaného dokazovania súdom
prvej inštancie je pritom zrejmé, že žalovaný ako predávajúci v kúpnej zmluve ubezpečil žalobcov ako
kupujúcich o tom, že podlahová plocha bytu je 60,75 m2, tak ako to vyplýva z bodu I. zmluvy. To, že na
tomto ubezpečení žalovaný zotrval, vyplýva i z obsahu jeho výpovede na pojednávaní pred súdom prvej
inštancie, keď uviedol, že podľa jeho názoru je podlahová plocha bytu taká, ako je uvedená v zmluve,

ako i to, že žalobcom tvrdil, že pokiaľ tento údaj vyplýva z listu vlastníctva, tak by mal byť v poriadku.
To, že sa toto ubezpečenie neskôr ukázalo nepravdivým, je taktiež zrejmé z obsahu spisu v danej veci.
V tejto súvislosti nemožno súhlasiť so súdom prvej inštancie, ktorý konštatoval, že tvrdenie žalobcov o
tom, že nedostali úver z dôvodu menšej podlahovej plochy bytu, ktorú zistila IB., sa nezakladá na pravde,
pretože Tatra banka, a. s. si dala vypracovať znalecký posudok Ing. Annou Kleinovou, z ktorého vyplýva

podlahová plocha bytu 60,75 m2, na základe ktorého im bol poskytnutý hypotekárny úver. Súd prvej
inštancieprihodnotenítýchtopredloženýchdôkazovneprihliadolnato,žeznaleckýposudokč.148/2005
zo dňa 02. 11. 2005 Ing. Anny Kleinovej bol vyhotovený za účelom zriadenia záložného práva pre účel
uzavretia hypotekárneho úverového obchodu, pre zadávateľku posudku N., keď súčasne z obsahu spisu
- z kúpnej zmluvy zo dňa 21. 02. 2006 uzavretej medzi predávajúcou N. a kupujúcim L. W. vyplýva, že

kúpnacenanehnuteľností,ktorésúpredmetomitohtosporu,jedohodoustanovenánasumu1.200.000,-
Sk a vychádza z ceny určenej znaleckým posudkom, ktorý vypracovala znalkyňa Ing. Anna Kleinová
pod č. 148/2005, pričom bude vyplatená z úveru kupujúceho na účet predávajúcej. Teda je zrejmé, že
znalecký posudok Ing. Anny Kleinovej bol vypracovaný pre potreby zmluvného vzťahu vzniknutého z
predaja nehnuteľností medzi predávajúcou N. K. a kupujúcim L. W.. Naopak, zo znaleckého posudku

Ing. Kláry Mázorovej č. 171/2007 vyplýva, že bol vypracovaný pre zadávateľa Tatra banka a. s. za
účelom stanovenia všeobecnej hodnoty bytu č. XX v bytovom dome súpisné č. XXXX s príslušenstvom
na parc. č. 8609 v katastrálnom území B. Z.. Nie je potom zrejmé, na základe akých skutočností
súd prvej inštancie ustálil záver o nepravdivosti žalobcami tvrdených skutočností, že úver im banka
neposkytla v nimi požadovanej výške 1.100.000,-Sk, keď i z oznámenia Tatra banky a. s. zo dňa 06. 11.

2008 je zrejmé, že žalobcovi v 1. rade bol poskytnutý hypotekárny úver vo výške 920.000,-Sk (ktorý z
rozhodnutia klienta nebol čerpaný), a nie vo výške 1.100.000,-Sk. Skutočnosť, že podlahová plocha bytu
deklarovaná v uzavretej kúpnej zmluve zo dňa 21. 09. 2007 nie je 60,75 m2, ale je menšia, je nesporná
jednak zo znaleckého posudku Ing. T., ako i zo znaleckých posudkov, ktoré zadal súd prvej inštancie
vypracovať v tomto konaní. Napriek tomu, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie znaleckým

dokazovaním, žiadne závery z ním vykonaného dokazovania, majúce odraz v právnom zdôvodnení veci
neuviedol. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na znalecký posudok Ing. Kleinovej,
ktorý už vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie, podľa názoru odvolacieho súdu v tejto veci nemá
určujúci význam, a konštatoval len to, že žalobcovia nepreukázali, že nemohli kvôli menšej podlahovej
ploche byt užívať a že menšia podlahová plocha robí vec neupotrebiteľnou. V tejto súvislosti odvolací

súd opätovne poukazuje na ustanovenie § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvuje právo
kupujúceho odstúpiť od zmluvy vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä
vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.
Rovnako poukazuje na vyššie uvedené odôvodnenie o tom, že predávajúci ubezpečil kupujúcich o
tom, že podlahová plocha bytu je 60,75 m2, pričom toto ubezpečenie sa ukázalo nepravdivým. I s

ohľadom na uvedené skutočnosti, pokiaľ je zrejmé, že žalobcovia mali zostávajúcu časť kúpnej ceny
v sume 1.100.000,-Sk zaplatiť z prostriedkov hypotekárneho úveru, ktorý im preukázateľne v danej
výške poskytnutý nebol, keďže údaje o podlahovej ploche bytu deklarované v zmluve boli nesprávne,
podľa názoru odvolacieho súdu nemožno ustáliť záver o zavinení žalobcov nevyplatiť kúpnu cenu v
zmysle zmluvy riadne a včas. Na margo tvrdenia žalovaného o platnosti uzavretej kúpnej zmluvy so

žalobcami odvolací súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že napriek tomuto tvrdeniu žalovaný vzápätí
byt opätovne predal, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03. 12. 2007, ktorej vklad bol povolený dňa
08. 02. 2008 pod V 7541/07. 25. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej
inštancie konštatoval, že žalobcovia v 1. a 2. rade porušili zmluvné povinnosti zaplatiť žalovanému akopredávajúcemu sumu 1.100.000,-Sk titulom kúpnej ceny (jej zostávajúcej časti) v lehote 2 mesiacov
odo dňa podpísania kúpnej zmluvy, čím vznikol predávajúcemu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Napriek tomu, že žalobcovia v priebehu konania opakovane namietali, že k platnému uzavretiu dohody

o zmluvnej pokute medzi stranami sporu nedošlo, touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie žiadnym
spôsobom nevysporiadal, keď bez odôvodnenia toho, či dohoda o zmluvnej pokute tvoriaca súčasť
uzavretej kúpnej zmluvy medzi stranami je platná, rovno pristúpil k jej moderácii v zmysle ustanovenia
§ 545a Občianskeho zákonníka. Už v uznesení zo dňa 3. júna 2010 č. k. 9Co/46/2010-163 odvolací
súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť posúdiť platnosť dojednania zmluvnej pokuty, napriek tomu sa

však súd prvej inštancie uvedeným opätovne nezaoberal.
26. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie
považovať za nepreskúmateľne, zmätočné, ako i nerešpektujúce záväzný právny názor odvolacieho
súdu, v dôsledku čoho nebolo možné preskúmať správnosť postupu súdu, keď súčasne rozhodnutie
neposkytuje odpoveď na všetky podstatné argumentačné tvrdenia uplatnené stranami sporu, ako
aj na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ak rozsudok

takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, čím došlo k porušeniu
procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v civilnom sporovom konaní. Vzhľadom na uvedené
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie
opätovne rozhodne, viazaný pritom právnym názorom odvolacieho súdu a svoje rozhodnutie v súlade

s ustanovením § 220 ods. 2 CSP OSP náležite odôvodní.

27. Záverom odvolací súd udáva, že jeho pozornosti neunikla zrejmá nesprávnosť pri vyhotovení
napadnutého rozhodnutia, týkajúca sa nesprávneho označenia právneho zástupcu žalovaného v
záhlaví napadnutého rozhodnutia, keď súd prvej inštancie ako právneho zástupcu žalovaného uviedol

Advokátsku spoločnosť, s. r. o. JUDr. Vlasta Suchanová, advokátka so sídlom Podzámska 32, Nové
Zámky pričom správne mal uviesť: JUDr. Vlasta Suchanová, advokátka, so sídlom Podzámska 32, Nové
Zámky.Vzmysleustanovenia§224CSPsúdkedykoľvekajbeznávrhuopravívrozsudkuchybyvpísaní,
počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti, na ktorý postup v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia
odvolací súd poukazuje.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).