Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/327/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617212252
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6617212252.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcov: 1/ U. J. ( M.), 2/ P. J., 3/ U. J., 4/ U. J., 5/ U. J. (E. syn č. XXX, XXX XX T., 6/ P. J., 7/ Y. J., 8/ U.
J. (M. ml.), 9/ P. J. (M.), 10/ F. J., (E. syn) 11/ U. J., (E. syn), 12/ U. J., (E. syn), 13/ U. J. ( M.), 14/ F. U.,
15/ F. O., 16/ P. U., 17/ F. J., 18/ P. M., 19/ U. J., 20/ P. U., 21/ P. O., 22/ O. O., 23/ H. O., 24/ P. C., 25/

P. O., rod. U., všetci zastúpení: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava,
IČO: 17 335 345 a zároveň žalobcovia 3/, 14/, 15/ a 16/ zastúpení aj: Lesy Slovenskej republiky, štátny
podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, proti žalovanému: Y.
L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, XXX XX T., zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom
Ivanom, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o
odvolaní žalobcov 1/ až 25/ proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/32/2017-346 z 23. apríla

2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa
v katastrálnom území W. a katastrálnom území T. začatom dňa 20. 11. 2017 na návrh neznámych
vlastníkov nehnuteľností zastúpených Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom v Bratislave (ďalej

„Slovenský pozemkový fond“) a Lesmi Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom v Banskej Bystrici
(ďalej „Lesy Slovenskej republiky“) zastavil podľa § 62 a § 161 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) majúc za to, že nie je splnená základná podmienka
na to, aby súd mohol o podanej žalobe konať a zistený nedostatok procesnej podmienky nie je
možné odstrániť. Žalobcovia sú v žalobe označení len menom a priezviskom ako neznámi vlastníci
nehnuteľností, resp. vlastníci, ktorých miesto trvalého pobytu nie je známe. Označenie žalobcov v

žalobe nezodpovedá ustanoveniu § 133 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, aby bola možná ich
jednoznačná identifikácia, čo bráni súdu prvej inštancie preskúmať, či v žalobe označení žalobcovia
mali v čase začatia konania procesnú subjektivitu (§ 61 C. s. p.). Tento nedostatok žaloby nie je
možné podľa názoru súdu prvej inštancie odstrániť opravou ani doplnením, nakoľko nejde o vadu
podaniu spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti. S odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 31. 01. 2011 sp. zn. 7Cdo/10/2010 a rozhodnutie „Najvyššieho súdu ČS z 23.

03. 2006 sp. zn. 2Cdo/550/2006“ ustálil, že bez údajov umožňujúcich identifikáciu a nezameniteľnosť
žalobcov s inou osobou nie je možné v konaní pokračovať, pretože by rozsudok, ktorým by rozhodol o
právach a povinnostiach takého (rozumej neidenfitikovateľného) účastníka by bol v konečnom dôsledku
nevykonateľný. Na závere o nemožnosti pokračovať v konaní nemení podľa názoru súdu prvej inštancie
nič ani skutočnosť, že nedostatočne označených žalobcov v konaní zastupuje Slovenský pozemkový
fond.Súdprvejinštanciezdôraznil,žepodľa§13,§16ods.1písm.b)a§17ods.1zákonač.180/1995Z.

z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej aj „zákon č. 180/1995 Z. z.“)
pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 tohto zákona vystupuje fond (Slovenský pozemkový fond- poznámka odvolacieho súdu) vo vlastnom mene a zrejme to viedlo súd prvej inštancie k rozhodnutiu o
trovách konania výrokom: „žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania od žalobcov 1/ až 25/
v rozsahu 100 %. Súd priznáva žalovaným náhradu trov sporu od Slovenského pozemkového fondu,

so sídlom Búdková 36, Bratislava a od Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom Námestie
SNP č. 8, Banská Bystrica“ s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník osobitným
uznesením.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia zastúpení Slovenským pozemkovým

fondom a Lesmi Slovenskej republiky.

3.Slovenskýpozemkovýfondvodvolanívmenežalobcovvytýkalsúduprvejinštancienesprávneprávne
posúdenie veci a odňatie možnosti žalobcom 1/ až 5/ a 7/ až 13/ konať pred súdom. Už vo svojom
vyjadrení z 22. 02. 2018 podrobne rozviedol problematiku procesnej subjektivity neznámeho, resp.
nezisteného vlastníka, ktorým sa ale súd prvej inštancie v napadnutom uznesení vôbec nezaoberal,

preto opakuje, že subjekt neznámych, resp. nezistených vlastníkov bol zavedený do právneho poriadku
SR osobitnými zákonmi upravujúcimi vlastnícke vzťahy k pôde a usporiadanie pozemkového vlastníctva
a to zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 229/1991 Zb.“), zákonom č. 330/1991 Zb. o
pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom

fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 330/1991
Zb.“) a zákonom č 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
v znení neskorších predpisov, ktoré majú vo vzťahu k zákonu č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej aj „OZ“) povahu lex specialis. Potreba zavedenia osobitného subjektu neznámych, resp.
nezistených vlastníkov vyplynula z potreby v procese usporiadania pozemkového vlastníctva zaviesť čo

najefektívnejšie postupy a pravidlá pri usporiadaní pozemkového vlastníctva s ohľadom na poskytnutie
rovnakej ochrany vlastníckeho práva k všetkým vlastníkom, teda aj neznámym. Pojem „nezistený
vlastník“ definujú zákon č. 180/1995 Z. z. a zákon č. 330/1991 Zb., ktoré vymedzujú aj oprávnenia
Slovenského pozemkového fondu vo vzťahu k pozemkom nezistených vlastníkov. Za nezisteného
vlastníka podľa jeho zákonnej definície v § 8 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 180/1995 Z. z. v

prípade podanej žaloby podľa evidencie katastra nehnuteľností je potrebné považovať aj subjekt
identifikovaný aspoň menom a priezviskom, ktorého miesto trvalého pobytu (sídlo) nie je známe.
Žiadne zákonné ustanovenie neobmedzuje definíciu nezisteného vlastníka iba na osobu, ktorá žije.
Nakladanie s pozemkami nezistených vlastníkov a zastupovanie nezistených vlastníkov pred súdmi a
inými orgánmi zveril zákon Slovenskému pozemkovému fondu a Lesom Slovenskej republiky v § 16 ods.

2 zákona č. 180/1995 Z. z. a v § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. Nezistení vlastníci sú účastníkom
právnych vzťahov aj účastníkom súdnych konaní, pretože im osobitné zákony priznávajú presne určené
práva a povinnosti a nezistených vlastníkov nemožno stotožňovať s fyzickými osobami v zmysle
Občianskeho práva a teda nemožno na nich aplikovať ustanovenia vzťahujúce sa na fyzické osoby
podľa Občianskeho práva o vzniku a zániku spôsobilosti na práva a povinnosti a z toho vyplývajúcej

procesnej spôsobilosti. Slovenský pozemkový fond v tomto súdnom konaní nezastupuje fyzickú osobu,
ktorá smrťou stratila spôsobilosť byť účastníkom konania, ale zastupuje osobitný subjekt - nezisteného
vlastníka, ktorému zákon priznáva procesnú subjektivitu. Procesnú subjektivitu podľa § 61 C. s. p. má
ten,ktomáspôsobilosťnaprávaapovinnosti;inaklenten,komujuzákonpriznáva.Procesnúsubjektivitu
nezisteným (neznámym) vlastníkom priznávajú zákony č. 180/1995 Z. z. a zákon č. 330/1991 Zb. Z

ustanovenia § 61 C. s. p. je zrejmé, že zákon môže priznať procesnú subjektivitu aj takým subjektom,
ktoré podľa hmotného práva nie sú spôsobilé mať práva a povinnosti. V týchto prípadoch je spôsobilosť
byťúčastníkomkonaniadanásubjektubezhmotnoprávnejsubjektivitypreto,abybolomožnéuskutočniť
proces a zabezpečiť tým spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov. Medzi takéto
subjekty patrí aj neznámy, resp. nezistený vlastník, ktorému ako špecifickému subjektu procesnú

spôsobilosť, ale aj hmotnoprávnu spôsobilosť, napríklad pri uzatváraní kúpnych zmlúv, nájomných zmlúv
a podobne priznáva zákon. Na Slovenský pozemkový fond ako zákonného zástupcu nezistených,
resp. neznámych vlastníkov nie je možné vzťahovať ustanovenie občianskoprávnych predpisov o
zastúpení, ale iba špeciálne ustanovenie osobitných právnych predpisov, ktoré zadefinovali tomuto
zákonnému zástupcovi oprávnenia na úrovni tak hmotného ako aj procesného práva. Toto zastúpenie

nie je viazané na právnu skutočnosť existencie či smrti fyzickej osoby ako vlastníka, ale na skutočnosť
absencie identifikačných údajov inak spojených s osobou zisteného vlastníka. Ustanovenia osobitných
zákonov o nezistených vlastníkoch neukladajú povinnosť Slovenskému pozemkovému fondu, či Lesom
Slovenskej republiky zisťovať identifikačné údaje o nezistených vlastníkoch ani šetriť, či sú títo vlastníciživí alebo mŕtvi. Napriek tomu Slovenský pozemkový fond pred podaním žaloby vyzval žalovaného,
aby zdokladoval (zidentifikoval) žalobcov a následne aj právne nástupníctvo po nich a svojpomocne
vykonal lustrácie na zisťovanie bližšej identifikácie žalobcov. Dopyty na obecnú matriku Obce T.

a W. ani na Register pobytu obyvateľov v Banskej Bystrici neviedli k bližšej identifikácii žalobcov.
Oprávnenie Slovenského pozemkového fondu či Lesov Slovenskej republiky zastupovať neznámych,
resp. nezistených vlastníkov zaniká podľa § 20 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. doručením výpisu z
katastra nehnuteľností, ktorým vlastník preukáže vlastníctvo k týmto pozemkom. Vlastník alebo právni
nástupcovia nezisteného vlastníka teda majú možnosť sami sa prihlásiť o svoje vlastnícke právo,

preukázať ho, aby tak došlo k zidentifikovaniu nezisteného vlastníka a aby sa z nezisteného vlastníka
stal vlastník známy.
3.1 V rámci zápisov registra obnovenej evidencie pozemkov do katastra nehnuteľností sa až 17,7
% všetkých katastrálnych záznamov v listoch vlastníctva týka neznámych vlastníkov. Podľa právneho
názoru prezentovaného v napadnutom uznesení by nebolo možné napríklad zrušiť a vyporiadať
spoluvlastníctvo prostredníctvom súdneho konania ani prostredníctvom určovacích žalôb, kedy na

stranežalovanýchvystupujúnezistenívlastníci,oktorýchidentitežalobcoviaaniichzákonnízástupcovia
Slovenský pozemkový fond a Lesy Slovenskej republiky nemajú žiadne informácie. Na súdoch
Slovenskej republiky bez akýchkoľvek problémov ohľadom procesnej spôsobilosti aktívne prebiehajú
aj prebiehali konania v rozsahu stoviek prípadoch, v ktorých stranami sporu (zväčša vždy žalovanou
stranou) boli nezistení vlastníci označení iba menom, priezviskom, prípadne ďalším identifikačným

znakom neumožňujúcimi presnú identifikáciu strany sporu. Správnosť Slovenským pozemkovým
fondom prezentovaného názoru, podľa ktorého Slovenský pozemkový fond nezastupuje v konaní
žalobcov ako fyzické osoby, ale osobitný subjekt „nezisteného vlastníka“, ktorému zákon priznáva
procesnú subjektivitu vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. 07. 2017 sp. zn.
15Co/237/2016, v ktorom sa odvolací súd vyjadril aj k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 7Cdo/10/2010, na ktoré sa odvoláva súd prvej inštancie. Krajský súd v Banskej Bystrici sa
nestotožnil s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/10/2010 s odôvodnením,
že je v rozpore so zmyslom účelu právnej úpravy, je formalistické a v podstate kladie na stranu sporu
nerealizovateľnú požiadavku majúcu za následok odňatie prístupu k súdu.
3.2 Slovenský pozemkový fond konštatuje, že žalobcovia označení v žalobe sú neznámymi vlastníkmi

spadajúcimi pod definíciu vymedzenú osobitnými zákonmi. Slovenský pozemkový fond je oprávnený v
konaní pred súdom zastupovať neznámych vlastníkov a to aj v prípade spornosti vlastníckeho práva.
Osobitné právne predpisy priznávajú neznámemu vlastníkovi spôsobilosť byť účastníkom súdneho
konania. Dôvod na zastavenie konania neexistoval, preto navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie zrušil.

4. V odvolaní podanom Lesmi Slovenskej republiky v mene žalobcov 3/, 14/, 15/ a 16/ boli uplatnené
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b) a h) Civilného sporového poriadku. Súdu prvej
inštancie je vytýkané, že rezignoval na svoju povinnosť poskytovať spravodlivú a účinnú ochranu
ohrozených a porušených práv a právom chránených záujmov neznámych vlastníkov. Za účelom

zabezpečenia ochrany a možnosti nakladania s nehnuteľnosťami vo vlastníctve osôb, ktoré nemožno
úplne identifikovať, prijal zákonodarca právne normy, ktoré pracujú s pojmom neznámeho vlastníka ako
určitého právneho inštitútu, ktorý má slúžiť na zabezpečenie ochrany ich vlastníckeho práva. Zákonom
splnomocnil zákonodarca určité subjekty na zastupovanie neznámych vlastníkov, čo vyplýva z § 34 ods.
14 zákona č. 330/1991 Zb. Oprávnenie správcu lesného majetku zastupovať vlastníka lesného pozemku

v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy vyplýva aj z § 50 ods. 6 zákona o lesoch č. 326/2005 Z.
z. O neznámych vlastníkoch z dôvodu absencie bližších identifikačných údajov spôsobených evidenciou
vlastníctva v pozemkovej knihe alebo nečinnosťou neznámych vlastníkov nie je možné zistiť ani
ich právnych nástupcov. Výklad súdu prvej inštancie k pojmu „neznámeho vlastníka“ v napadnutom
uznesení nie je ústavne konformný a udržateľný a to aj napriek názoru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky vyslovenom v uznesení sp. zn. 7Cdo/10/2010. Ústavný súd Slovenskej republiky odmieta
prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak
na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone alebo
idú nad rámec zákona (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/2002) a vyjadril aj názor, že súd sa
môže, ba dokonca musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných

dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu
zákonovaostatnýchvšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov(nálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.III.ÚS
341/07). Najvyšší súd Českej republiky v konaní sp. zn. 21Cdo/4947/2008 v skutkovo a právne obdobnej
vecivyslovilzáver,ževkonaníozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvaknehnuteľnostijemožné konať aj proti neznámemu dedičovi pôvodného vlastníka. Lesy Slovenskej republiky ako zákonný
zástupca neznámych vlastníkov je toho názoru, že ak neznámeho vlastníka nie je možné identifikovať
údajmi adresou trvalého pobytu alebo pobytu či dátumom narodenia, je možné ju podľa § 133 ods. 1 C. s.

p. identifikovať aj iným identifikačným údajom, za ktoré treba považovať aj údaje katastra nehnuteľností
a to najmä číslo parcely, číslo pozemkovej vložky, katastrálne územie a podobne, ktoré v súhrnne sú
údajmi slúžiacimi pre identifikáciu neznámeho vlastníka a dostatočné pre účel, ktorý sa sleduje žalobou
o určenie vlastníckeho práva neznámeho vlastníka, ktorým je jednoznačne ochrana voči osobe, ktorá
zasiahla do práva neznámeho vlastníka. Žalovaný urobil úkon smerujúci k zápisu jeho vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, pri ktorom sú pochybnosti o zákonnom nadobudnutí vlastníckeho práva. Pri
skúmaní právnej subjektivity neznámeho vlastníka nie je možné aplikovať ustanovenie § 7 Občianskeho
zákonníka, ale iba osobitné normy upravujúce postavenie neznámych vlastníkov. Žalobcovia 3/, 14/, 15/
a 16/ žiadajú zrušiť uznesenie súdu prvej inštancie a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k podaným odvolaniam žalobcov prostredníctvom Slovenského pozemkového

fondu a Lesov Slovenskej republiky uviedol, že ich považuje za nedôvodné a podané neoprávnenými
osobami. Uznesenie súdu prvej inštancie považoval za súladné s rozhodovacou praxou súdov
Slovenskej republiky. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo/301/2006 z 25. 03. 2008, z ktorého vyplýva, že jedným z predpokladov zákonného zastúpenia
neznámych vlastníkov Slovenským pozemkovým fondom podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb.

je preukázanie skutočnosti, že predmetom súdneho konania sú nehnuteľnosti uvedené v ustanovení §
17 (v správe Slovenského pozemkového fondu) v spojení s § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. a že
tieto nehnuteľnosti sú vo vlastníctve nezistených vlastníkov. Výklad § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991
Zb. prezentovaný zástupcami nezistených vlastníkov nie je správny a odporuje právnym predpisom. V
tomto konkrétnom prípade právo Slovenského pozemkového fondu a Lesov SR zastupovať nezistených

vlastníkov zaniklo v momente, kedy bola do určeného operátu (katastra nehnuteľností) zapísaná
notárska zápisnica osvedčujúca vydržanie vlastníckeho práva žalovaným. Oprávnenie Slovenského
pozemkového fondu a Lesov Slovenskej republiky zastupovať nezistených vlastníkov je limitované
dobou trvania zápisu nezisteného vlastníka na príslušnom liste vlastníctva. V momente zápisu zmeny
vlastníka nehnuteľností dochádza k zániku zákonného zastúpenia nezistených vlastníkov a k strate

aktívnej vecnej legitimácie subjektov Slovenského pozemkového fondu a Lesov Slovenskej republiky
podať žalobu, či dokonca odvolanie mene nezistených vlastníkov. Zástupcovia žalovaných (správne
žalobcov - poznámka odvolacieho súdu) v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z. stratili aktívnu vecnú
legitimáciu na podanie žaloby, ako aj zastupovanie nezistených vlastníkov v súdnom spore. Procesné
predpisy sporového konania nepripúšťajú možnosť, že by účastníkom konania mohla byť fyzická osoba,

ktorábymohlabyťidentifikovanáaoznačenávžalobespôsobomakovtomtokonaní.Súdprvejinštancie
postupoval správne, keď konanie zastavil.

6. Krajský súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcov podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec a
postup súdu predchádzajúci rozhodnutiu súdu prvej inštancie napadnutým uznesením v celom rozsahu

z hľadiska odvolacích dôvodov, ktorými je podľa § 380 ods. 1 C. s. p. viazaný a po prejedaní veci bez
nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že zákonné podmienky pre jeho nariadenie podľa § 385
ods. 1 C. s. p. splnené neboli dospel k názoru, že uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne
a je potrebné ho podľa § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie.

7. Súd prvej inštancie zastavil konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam majúc za to, že
žalobcovia nie sú v žalobe označení spôsobom súladným s § 133 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a tak súd nemá istotu, či žalobcovia mali v čase začatia konania procesnú subjektivitu. Správnosť jeho
názoru má potvrdzovať uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/10/2010 z 31.

01. 2011 uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 37/2011
a rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2Cdo/550/2006 z 23. 03. 2006.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 7Cdo/10/2010 posudzoval správnosť rozhodnutia
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. júna 2010 sp. zn. 16Co/126/2010, ktorým bolo potvrdené

uznesenie Okresného súdu Zvolen z 29. apríla 2010 č. k. 9C/41/2010 o odmietnutí podania dvoch
žalobcov proti piatim žalovaným, z ktorých žalovaný 1/ bol označený iba menom a priezviskom ako
neznámy vlastník nehnuteľností zastúpený Slovenským pozemkovým fondom. Krajský súd v Banskej
Bystrici v uznesení sp. zn. 16Co/126/2010 konštatoval, že žalovaný 1/ vzhľadom na údaje vyplývajúcez katastra nehnuteľností a súdneho spisu nemôže byť neznámym vlastníkom nehnuteľností, ktorého by
podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. mohol zastupovať Slovenský pozemkový fond z dôvodu, že
v čase začatia konania o určenie vlastníckeho práva už zrejme nežil. Sami žalobcovia v žalobe uviedli,

že žalovaný 1/ je právnym predchodcom poručiteľa J. T. zomrelého v roku 1951 a bolo dôvodné u tohto
žalovaného zisťovať jeho právne nástupníctvo. Žalobcovia napriek výzve súdu neodstránili vady žaloby
v označení žalovaného 1/ a preto odmietnutie podania, ktoré by mohlo byť návrhom na začatie konania
a bolo podľa názoru odvolacieho súdu správne.
8.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa právnej vety uverejneného rozhodnutia R 37/2001 prioritne

na dovolanie žalobcov riešil, či mohol súd prvej inštancie odmietnuť ich podanie, ktoré by mohlo byť
návrhom na začatie konania ako celok, ak sa nedostatok podania týkal iba jedného zo žalovaných.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil záver, že za odňatie možnosti konať pred súdom podľa §
237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (zrušený k 30. 06. 2016) treba považovať aj odmietnutie
celého podania, ktoré by mohlo byť podľa obsahu návrhom na začatie konania, hoci nedostatok tohto
podania sa týka len jedného z viacerých odporcov. V závere rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 7Cdo/10/2010 je uvedené „ v časti podania navrhovateľov, ktorá sa týka odporcu 1/
je ale situácia iná; dovolací súd súhlasí s konštatovaním súdov, že podanie navrhovateľov nespĺňa v
tejto časti náležitosti návrhu na začatie konania, lebo odporca 1/ je označený len menom a priezviskom.
Keďže prípustnosť dovolania v časti, ktorá sa týka podania navrhovateľov vo vzťahu k odporcovi 1/,
nevyplýva z § 239 O. s. p. ani z § 237 O. s. p., dovolací súd v tejto časti dovolanie navrhovateľov odmietol

ako procesne neprípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.). Z citovaného textu vyplýva jednoznačný záver,
že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/10/2010 vecne rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/126/2010 nepreskúmaval (z hľadiska, či je záver odvolacieho
súdu o tom, že sa odporca 1/ nemohol považovať za neznámeho vlastníka nehnuteľností zastúpeného
Slovenským pozemkovým fondom) nepreskúmaval a v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/10/2010 Najvyšší súd

Slovenskejrepublikynezaujalžiadnynázorkprocesnejsubjektiviteneznámychvlastníkovnehnuteľností
označených len menom a priezviskom, prípadne inými údajmi z katastra nehnuteľnosti.

9. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 23. 03. 2006, podstatou ktorého je záver, že
účastník konania musí byť označený tak, aby bolo nepochybné, kto účastníkom konania je, aby ho

nebolo možné zameniť s niekým iným, má spisovú značku 22Cdo/550/2006, nie 2Cdo/550/2006, ako
uvádza súd prvej inštancie. Toto rozhodnutie najvyššieho súdu považuje odvolací súd za ojedinelé.
V iných rozhodnutiach Najvyšší súd Českej republiky rovnako pripúšťa, aby za účastníka konania
(stranu sporu) bol označený aj neznámy dedič zomrelej osoby neoznačený identifikačnými údajmi
podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (uznesenie Najvyššieho súdu Českej

republiky sp. zn. 29Odo/751/2006 uverejnené pod R 89/2008, rovnako o možnosti uplatniť svoju
pohľadávku žalobou podanou proti neznámemu dedičovi zomrelého dlžníka je rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/5145/2007 uverejnené pod R 70/2009 a žalobu proti neznámym
dedičom podielového spoluvlastníka pripustil Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení sp. zn.
21Cdo/4947/2008 zo 16. marca 2010).

10. Slovenský pozemkový fond vyvodzuje oprávnenie podať žalobu o určenie vlastníckeho práva v
zastúpení nezistených vlastníkov z ustanovenia § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. a § 16 ods. 1 písm.
b) a ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. a Lesy Slovenskej republiky rovnako z § 34 ods. 14 zákona č.
330/1991 Zb., § 13 zákona č. 180/1995 Z. z. a § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z.

11. Slovenský pozemkový fond a Lesy Slovenskej republiky podali žalobu o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v mene neznámych (nezistených) vlastníkov nehnuteľností neoznačených
bližšími identifikačnými údajmi popierajúc správnosť osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho
práva žalovaným spísaného v notárskej zápisnici spísanej na notárskom úrade v Lučenci notárkou JUDr.

Martou Jurinovou dňa 27. 03. 2015 pod sp. zn. Nz 10453/2015, NcrIs 10711/2015 v znení dodatkov.
V súčasnosti je na základe označenej notárskej zápisnice ako vlastník nehnuteľností, ku ktorým sa
žalobcovia prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu a Lesov Slovenskej republiky domáhajú
určenia vlastníckeho práva, zapísaný žalovaný. Z listín doložených do súdneho spisu je možné zistiť,
že žalobcovia boli pôvodne ako neznámi/nezistení vlastníci zapísaní do katastra nehnuteľnosti na

základe rozhodnutia príslušného orgánu o zápise registra obnovenej evidencie pozemkov do katastra
nehnuteľností podľa zákona č. 180/1995 Z. z.12. Účelom konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa § 1 ods.
1 zákona č. 180/1995 Z. z. bolo zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich
základe zostaviť a schváliť register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „register“).

13. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších
geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch
k nim, najmä zo
a) súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania,

b) súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe,
c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je
známe,
d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

14. Podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. pozemkový fond (Slovenský pozemkový fond) za štát

a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedený v osobitnom predpise,
podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je
známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje
správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je
známy.

15. Podľa § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. správca podľa ods. 3 a 4 vykonáva práva vlastníka k
lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní
pred súdom a orgánom verejnej správy; obdobne správca postupuje vo veciach lesných pozemkov,
ktorých vlastník nie je známy alebo ktorých vlastník je známy, ale jeho trvalý pobyt alebo sídlo nie

je známe (ďalej len „pozemky nezistených vlastníkov“), a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a
nezistených vlastníkov je sporné.

16. Otázku oprávnenia Slovenského pozemkového fondu zastupovať nezistených vlastníkov pozemkov
v súdnom spore riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6Cdo/11/2016 z 24. februára

2016, v ktorom uviedol, že „v záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k
pozemkom a obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý
sa v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a
stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o. i. ustanovený zákonný mechanizmus
nakladania Pozemkového fondu (a v prípade lesných pozemkov Lesov SR) s pozemkami, ktorých

vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa § 8 ods. 1
písm. c/ zákona 180/1995 Z. z.) a s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písmena
d/ rovnakého ustanovenia). Pre obe takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol legislatívnu skratku
„pozemky s nezisteným vlastníkom“ (§ 13 zákona č. 180/1995 Z. z.), pričom pri takýchto vlastníkoch
(resp. pozemkoch) zákon priznáva na to určenej právnickej osobe (ktorou je práve Pozemkový fond a

v prípade lesných pozemkov Lesy SR) oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi
a inými orgánmi verejnej správy (§ 16 ods. 2 citovaného zákona)“ a dospel k názoru, že označenie tzv.
nezisteného vlastníka len menom a priezviskom je udržateľné len u vlastníkov pozemkov spadajúcich
do rámca definície z ustanovenia § 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995 Z. z., teda len u tých, o ktorých
je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a u právnických osôb, že vznikli

a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo sídla. Takéto označenie
ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto,
že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto a či vôbec niekto je jeho právnym nástupcom.
Je totiž všeobecne známou skutočnosťou, že mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá osoba právnická
nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide takpovediac ruku v

ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania a ak takáto skutočnosť je tu už v čase začatia
konania, vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nejde napraviť
žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto procesnú situáciu musí dôjsť v časti dotknutej
takouto vadou k zastaveniu konania. Rovnaký názor s odkazom práve na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/11/2016 je vyjadrený aj v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej

republikysp.zn.8Cdo/31/2018z15.apríla2019.VobochrozhodnutiaNajvyššísúdSlovenskejrepubliky
pripustil,žeriešenímakotentoproblém(problémoznačenianezistenýchvlastníkov)preklenúťsajavílen
druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného pozemkovým fondom napríklad
spôsobom „neznámy“ (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností zastúpený pozemkovým fondom.17. V rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo/25/2012, 7Cdo/93/2012, 3Cdo/163/2014, 3Cdo/46/2017,
3Cdo/107/2016, 3Cdo/128/2017, 1Cdo/148/2017, 2Cdo/150/2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky

konal s nezistenými vlastníkmi v žalobe označenými len menom a priezviskom bez toho, aby zisťoval,
či títo nezistení vlastníci pozemkov v čase začatia konania boli nažive alebo nie. Odvolací súd z týchto
zistení vyvodil, že v otázke procesnej subjektivity a označenia tzv. nezistených vlastníkov ako strán v
spore judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je jednotná, preto riešil odvolací súd otázku
procesnej spôsobilosti nezisteného vlastníka bez zreteľa na uvádzanú judikatúru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky vychádzajúc najmä z teleologického výkladu citovaných právnych predpisov.

18. V prvom rade je potrebné uviesť, že dôvodová správa k zákonu č. 330/1991 Zb. k cieľom prijatia
tohto zákona a k zriadeniu Slovenského pozemkového fondu ((ďalej aj „pozemkový fond“) uvádza, že
„Vážnym problémom pozemkového vlastníctva na Slovensku sú tzv. nedoložené právne vzťahy, kde
postavenie pozemkového fondu umožní na jednej strane ochranu záujmov neznámych vlastníkov a na

druhej strane tým umožní usporiadanie pozemkového vlastníctva v jeho skutkovom i právnom stave. V
návrhu sa vymedzuje aj okruh účastníkov, a to tak, aby všetci nositelia určených majetkových práv a
záujmov (fyzické i právnické osoby) mohli tieto práva a záujmy náležite uplatniť. Vlastnícke práva štátu
bude v konaní zastupovať pozemkový fond, ktorý bude zároveň vystupovať (§ 17) v podstate aj ako
opatrovníkneznámychvlastníkov,abytítonajednejstraneneboliukrátenínasvojichprávachanadruhej

strane svojou neprítomnosťou neblokovali usporiadanie majetkových práv iných účastníkov.“ Obdobné
závery vyplývajú aj z dôvodovej správy k zákonu č. 180/1995 Z. z., z ktorej možno citovať nasledovne:
„Podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy SR sa základné práva a slobody zaručujú všetkým, a to bez ohľadu na ich
postavenie, v zákonom ustanovených medziach. Výslovne sa zdôrazňuje, že vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu (čl. 20 ods. 1 druhá veta). Vyššie uvedený rozbor

preukazuje, že verejne významná časť vlastníkov poľnohospodárskych a lesných pozemkov nemôže,
oproti vlastníkom iných predmetov, svoje zákonom priznané vlastnícke oprávnenia plne alebo vôbec
využiť, ani sa právne účinne domáhať ich ochrany a zostáva im len titulárne, hospodársky prázdne
právo. Títo vlastníci nemajú právne možností právne účinne nakladať s predmetom svojho vlastníctva,
vôbec ho identifikovať a preukázať aktívnu legitimáciu na jeho ochranu. Časť dôvodov tejto skutočnosti,

z určitého hľadiska podstatná, je mimoprávnej povahy. Časť ale pramení v konštrukcii právnej úpravy,
ktorá nezaručuje účinný spôsob evidencie pozemkového vlastníctva ako nezastupiteľnej zložky výkonu
a ochrany vlastníckeho práva. Táto skutočnosť sa dotýka nielen vlastníkov pozemkov, o preukázanie
a evidenciu ktorých ide, ale má nepriaznivé účinky aj na iné osoby a uplatňovanie niektorých záujmov
štátu (napr. daňových), ale i všeobecných verejných záujmov.“ ... „Z uvedených dôvodov sa navrhuje

novo upraviť oprávnenia pozemkového fondu s pozemkami neznámych vlastníkov.“ Vyššie citované
závery vyjadrujúce potrebu ochrany vlastníckeho práva tzv. nezistených vlastníkov ako aj potrebu,
aby presné neidentifikovanie vlastníkov nebránilo usporiadaniu právnych vzťahov tých vlastníkov, ktorí
identifikovaní sú, má svoje legislatívne vyjadrenie v §§ 13 - 20 zákona č. 180/1995 Z. z. a v § 34
zákona č. 330/1991 Z. z., z ktorých vyplýva, že pozemkový fond pozemky tzv. nezistených vlastníkov

nie len spravuje a s týmito nakladá, ale aj zastupuje nezistených vlastníkov v konaniach (a to aj v
situáciách, ak je vlastnícke právo nezistených vlastníkov sporné) a svoju činnosť realizuje vo verejnom
záujme. Z formulácie § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. v zmysle ktorej „Pozemkový fond za štát
a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise,
podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je

známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné“, ako aj z formulácie
§ 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z., podľa ktorej „Ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo
pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c)
(pozn. v prípade písm. b/ odseku 1 ide o tzv. nezistených vlastníkov); obdobne postupuje správca“
potom možno dospieť k záveru, že uvedené osobitné právne predpisy v spojení s § 61 časť vety za

bodkočiarkou C. s. p. (v čase prijímania týchto zákonov šlo o § 19 časť vety za bodkočiarkou zákona
č. 99/1963 Zb.) priznávajú procesnú subjektivitu tzv. nezisteným vlastníkom. K uvedenému záveru
odvolací súd vedie nie len jazykový, ale aj logický a teleologický výklad vyššie uvedených právnych
predpisov. Ak by totiž uvedené osobitné právne predpisy oprávňovali pozemkový fond (prípadne Lesy
SR) zastupovať tzv. nezistených vlastníkov, ktorými s poukazom na písm. d/ ods. 1 § 8 zákona č.

180/1995 Z. z. sú aj osoby neznáme, ale zároveň by striktne procesné predpisy upravujúce konanie
pred súdmi trvali na tom, že každý subjekt konania musí byť presne identifikovaný (u fyzickej osoby
spôsobom vyplývajúcim z § 133 ods. 1 C. s. p., požiadavka presnej identifikácie by zároveň vylúčila
možnosť týchto neznámych vlastníkov v konaní vystupovať a pozemkový fond (prípadne Lesy SR)takéto subjekty zastupovať. Ak totiž dôjde k presnej identifikácii vlastníka určitej nehnuteľnosti, je
pojmovo vylúčené, aby tento zároveň spĺňal definičné znaky vlastníka neznámeho podľa už vyššie
citovaného ust. § 8 ods. 1 písm. d/ zákona č. 180/1995 Z. z. Zároveň by pozemkový fond ako

subjekt založený okrem iného aj za účelom ochrany vlastníckeho práva tzv. nezistených vlastníkov,
absolútne musel rezignovať na realizáciu tejto funkcie (čím by de facto mohlo v mnohých prípadoch
dôjsť k obmedzeniu alebo dokonca k pozbaveniu vlastníckeho práva tzv. nezistených vlastníkov napriek
neexistencii dôvodov predpokladaných zákonom, a teda v rozpore s čl. 20 Ústavy SR), nehovoriac
už o skutočnosti, že potreba presného identifikovania nezistených vlastníkov (teda subjektov, ktorých

nedokázali identifikovať ani orgány verejnej moci) subjektmi súkromného práva za účelom možnosti
viesť súdne konanie voči takýmto nezisteným vlastníkom, by podľa názoru odvolacieho súdu nadmerne
týmto subjektom, ktorí neporušili žiadnu právnu povinnosť, obmedzila (až nie úplne znemožnila) výkon
ÚstavouSRgarantovanéhoprávanasúdnuochranuazároveňbyviedlakúplnémuzabrzdeniuprocesov
vedúcich k usporiadaniu vlastníckeho práva v celoštátnom meradle. Vzhľadom k uvedenému zastáva
odvolací súd názor, že tzv. nezistený vlastník podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z. z. ako subjekt sui generis

je nositeľom procesnej subjektivity, a to až do okamihu, kedy postavenie tzv. nezisteného vlastníka stratí
v dôsledku jeho presnej identifikácie spôsobom predpokladaným v § 20 ods. 1 zákona č. 180/1995
Z. z., ktorá skutočnosť v prejednávanom prípade nenastala. Preto podľa názoru odvolacieho súdu
dôvody na zastavenie konania neexistovali. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Cdo/301/2006 z 25. 03. 2008, na ktoré poukazuje žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov

vychádza zo znenia ustanovenia § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. pred novelou uskutočnenou
zákonom č. 571/2007 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách
tak, že do § 34 ods. 14 sa vsunul text „a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov
je sporné“. Zmena ustanovenia § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. bola vyvolaná práve právnym
názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach podaných určovacích návrhov vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, podľa ktorého mohol Slovenský pozemkový fond či správca lesného majetku
konať za štát len v prípade, keď bola existencia vlastníckeho práva štátu nesporná.
18.1 Odvolací súd je toho názoru, že podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. a § 50 ods. 6
zákona č. 326/2005 Z. z. môžu Slovenský pozemkový fond a Lesy Slovenskej republiky konať za
nezistených vlastníkov v súdnych sporoch o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a to aj v

prípade,keďnezistenívlastnícivystupujúnastranežalobcov(porovnajnapríkladuznesenieNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/150/2016 z 31. júla 2017).

19. Podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z. z. fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c)
a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len "pozemok s nezisteným

vlastníkom"), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, 30aa) ak
ide o lesné pozemky.
Poznámka č. 30aa) k § 13 zákona č. 180/1995 Z. z. znie: § 2 písm. q) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch.

20. Podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 180/1995 Z. z.

(1) Fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami
a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len "pozemok
vo vlastníctve štátu"),
b) s nezisteným vlastníkom (§ 13),
c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických

informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak, ak ide o lesné pozemky,
obdobne postupuje správca.
(2) Ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov
pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.

21. Zákon č. 180/1995 Z. z. rozlišuje, kedy Slovenský pozemkový fond pri nakladaní s pozemkami s
nezisteným vlastníkom vystupuje vo vlastnom mene (§ 17 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.) a kedy
vystupuje ako zákonný zástupca nezistených vlastníkov (§ 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z.). V spore o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam Slovenský pozemkový fond ani Lesy Slovenskej republiky
nenakladajú s pozemkami nezistených vlastníkov, iba zastupujú nezistených vlastníkov v súdnom spore,

Slovenský pozemkový fond ani Lesy Slovenskej republiky teda nie sú stranami v spore, iba zákonnými
zástupcami strán sporu a z tohto dôvodu im nie je možné ukladať povinnosť na náhradu trov konania.
21.1 Nezrozumiteľná je námietka žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu, že Slovenský pozemkový fond
a Lesy Slovenskej republiky nie sú oprávnenými subjektami na podanie odvolania proti uzneseniusúdu prvej inštancie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 7Cdo/90/2013 z 23. októbra
2013 rozhodol o dovolaní podanom nezistenými vlastníkmi zastúpenými Slovenským pozemkovým
fondom ako o dovolaní podanom účastníkom konania (§ 240 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku)

zastúpeným zo zákona právnickou osobou Slovenským pozemkovým fondom. Odvolací súd je toho
názoru, že v mene žalobcov boli zákonní zástupcovia Slovenský pozemkový fond a Lesy Slovenskej
republiky oprávnení podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie.

22. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že oprávnenie Slovenského pozemkového

fondu a Lesov Slovenskej republiky zastupovať tzv. nezistených vlastníkov je dané len počas doby, kým
sú títo tzv. nezistení vlastníci zapísaní v registri určeného operátu vo vzťahu ku konkrétnym pozemkom,
čo opačným výkladom znamená, že ich zákonom priznané právo zastupovať tzv. nezistených vlastníkov
zaniká v momente, keď k pozemkom, vo vzťahu ku ktorým svedčilo ich vlastnícke právo, je už zapísané
vlastnícke právo inej osoby. Ako už bolo uvedené vyššie, podľa § 13 v spojení s § 8 ods. 1 písm. c/
a d/ zákona č. 180/1995 Z. z. Slovenský pozemkový fond (a ak ide o lesné pozemky Lesy Slovenskej

republiky) nakladajú s tými pozemkami, ktoré sa na základe registra obnovenej evidencie pozemkov
(ďalej aj „register“) zapíšu do katastra nehnuteľností a zároveň sú pozemkami, ktorých vlastník je známy,
ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, alebo ktorých vlastník nie je známy, ktoré
zároveň v súhrne označuje ako „pozemok s nezisteným vlastníkom“. Použitím jazykového výkladu teda
možno dôjsť k záveru, že Slovenský pozemkový fond a Lesy Slovenskej republiky nakladajú s tými

pozemkami, ktoré sú v čase začatia konania zapísané do katastra nehnuteľností na základe registra, a
pri ktorých je zároveň zapísaný vlastník s neznámym miestom pobytu alebo sídla, alebo vlastník, ktorý
nie je známy, a tieto subjekty v konaní pred súdom sú Slovenský pozemkový fond a Lesy SR oprávnené
zastupovať. Vo vzťahu k súdnemu konaniu pôjde potom najčastejšie o konania, ktorých predmetom
je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, či určenie vlastníckeho práva, a v ktorých

konaniach sú tzv. nezistení vlastníci pozemkov v postavení žalovaných. Zároveň je však potrebné
uviesť, že ako už bolo uvedené vyššie, účelom zákona č. 180/1995 Z. z. je nie len, aby nezistení vlastníci
svojouneprítomnosťouneblokovaliusporiadaniemajetkovýchprávinýchúčastníkovobčianskoprávnych
vzťahov, ale aj ochrana vlastníckeho práva týchto nezistených vlastníkov. Práve uvedená ochrana
práv nezistených vlastníkov vyžaduje taký výklad ust. § 13 v spojení s § 16 ods. 2 citovaného

zákona, že Slovenský pozemkový fond (prípadne Lesy Slovenskej republiky) sú oprávnení zastupovať
aj tých vlastníkov pozemkov zapísaných do katastra nehnuteľností na základe registra, ktorých trvalý
pobyt alebo sídlo nie sú známe a tiež aj neznámych vlastníkov, i v konaniach, kde sa tieto subjekty
prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu (a/alebo Lesov Slovenskej republiky) domáhajú
ochrany svojho vlastníckeho práva k pozemkom zapísaným do katastra nehnuteľností na základe

registra, hoci zápis v katastri nehnuteľností v prospech uvedených nehnuteľností, ktorý v minulosti
týmto tzv. nezisteným vlastníkom svedčil, už v čase začatia konania svedčí v prospech inej osoby. Nie
je totiž možné opomínať, že údaje zapísané do katastra nehnuteľností sa považujú za hodnoverné
len kým sa nepreukáže opak (§ 70 zákona č. 162/1995 Z. z.), že úlohou Slovenského pozemkového
fondu je chrániť verejný záujem (§ 34 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.), že zastupuje tzv. nezistených

vlastníkov aj v prípade, ak je ich vlastnícke právo sporné, že rozsudok určujúci vlastnícke právo má
deklaratórne účinky a že v prípade platnosti opačného výkladu by ochranu práv tzv. nezistených
vlastníkov k nehnuteľnostiam nebolo možné realizovať, nakoľko okamihom zápisu vlastníckeho práva
tretej osoby k pozemku by Slovenský pozemkový fond stratil oprávnenie tzv. neznámeho vlastníka
zastupovať, a teda by zabezpečoval len jednu z funkcií, o ktorých už odvolací súd pojednával vyššie

(t. j., aby nezistení vlastníci svojou neprítomnosťou neblokovali usporiadanie majetkových práv iných
účastníkov občianskoprávnych vzťahov), nie však aj ochrannú funkciu vo vzťahu k vlastníckym právam
tzv. nezistených vlastníkov.

23. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva

a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.

24. Osobitné zákony č. 330/1991 Zb. a zákon č. 180/1995 Z. z. a zákon č. 326/2005 Z. z. vytvorili
osobitnú kategóriu subjektov právnych vzťahov tzv. nezistených vlastníkov poľnohospodárskych a
lesných pozemkov, ktorým tieto zákony priznávajú hmotnoprávnu aj procesnoprávnu subjektivitu.

Aplikácia ustanovenia § 61 a § 62 Civilného sporového poriadku súdom prvej inštancie nebola správna,
keď vychádzajúc z názoru o nedostatku procesnej subjektivity žalobcov konanie zastavil. Žalobcovia
dôvodne uplatnili námietku nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného
sporového poriadku, aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku oporušení práva na spravodlivý proces zastavením konania, ak preto neboli splnené zákonné podmienky.
Podstatou práva na spravodlivý súdny proces podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní

pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou
súčasťou tohto práva je právo na relevantné zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov
Slovenskej republiky. Zastavením konania z dôvodu nesprávneho právneho názoru na existenciu
procesnej subjektivity žalobcov znemožnil súd prvej inštancie žalobcom domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde.

25. Pre účely ďalšieho konania považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že záver o existencii
hmotnoprávnej a procesnoprávnej subjektivity označených žalobcov automaticky neznamená, že
žalobca o určenie vlastníckeho práva neznámymi vlastníkmi zastúpenými Slovenským pozemkovým
fondom a Lesmi Slovenskej republiky je procesne prípustná.

26. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

27. Ak bolo úmyslom zákonodarcu vytvorením inštitútu neznámeho vlastníka spriechodniť proces

usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a obnoviť dostatočne hodnoverný spôsob evidencie
práv k nehnuteľnostiam a Slovenský pozemkový fond a Lesy Slovenskej republiky pri vykonávaní
činností zverených im osobitnými predpismi (zastupovanie nezistených vlastníkov a nakladanie s
pozemkami nezistených vlastníkov) majú postupovať vždy v súlade s verejným záujmom, je potrebné
v ďalšom konaní skúmať, aký verejný záujem sledujú Slovenský pozemkový fond a Lesy Slovenskej

republiky žalobou o určenie vlastníckeho práva k pozemkom v prospech nezistených vlastníkov.
Podanou žalobou sa zákonní zástupcovia nezistených vlastníkov domáhajú určenia vlastníckeho práva
v prospech osôb, o ktorých nevedno, či vôbec existujú, či majú záujem byť vlastníkom označených
nehnuteľností. Vyhovením žalobe o určenie vlastníckeho práva by sa dosiahol pravý opak účelu
sledovaného zákonom č. 180/1995 Z. z. usporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom. Odvolací súd

pochopil, že účelom tejto žaloby je zabrániť, aby žalovaný zostal vlastníkom nehnuteľností, ktoré podľa
názoru zástupcov žalobcov nezískal žalovaný zákonom predpísaným spôsobom, avšak súd musí v
prípade žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je vždy skúmať, či existuje na takejto žalobe naliehavý
právny záujem.
27.1 Úlohou súdu prvej inštancie viazaného právnym názorom odvolacieho súdu o existencii

procesnoprávnej subjektivity označených žalobcov zastúpených zákonným zástupcom je v prvom rade
skúmať procesnú prípustnosť žaloby podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku a len v prípade
kladného vyriešenia tejto otázky pristúpiť k vecnému prejednaniu sporu.

28. Podľa § 396 ods. 3 C. s. p. rozhodne o trovách odvolacieho konania súd prvej inštancie.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).