Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118238775
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:6118238775.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu UniCredit Bank Czech Republik and
Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, IČO: 64 948 242, podnikajúci na
území Slovenskej republiky prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a.s. pobočka
zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, právne zastúpeného

HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Červeňova 14, proti žalovanej L. P., trvale bytom U., B. XXX/
XX, o zaplatenie 12.100,80 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
14. decembra 2018, č.k. 18Csp/60/2018-116, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. o trovách konaniap
o t v r d z u j e .

II. Žalovanej n e p r i z n á v nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 10.001,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.000 eur od 28.2.2017
do zaplatenia všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. v prevyšujúcej časti
žalobuzamietolavýrokomIII.priznalžalobcovinárokvočižalovanejnatrovykonaniavrozsahu65,30%,
pričomuviedol,žeoichvýškerozhodnesúdsamostatnýmuznesením.Zodôvodeniavyplýva,žežalobca

sa podanou žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal proti žalovanej zaplatenia
istiny 12.100,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11.680 eur od 28.02.2017
do zaplatenia a náhrady trov konania. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa
13.03.2018 platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa nepodarilo
doručiť žalovanej, preto upomínací súd postupoval podľa § 10 ZoUK a vec postúpil príslušnému súdu
prvej inštancie na jej prejednanie podľa CSP. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca a žalovaný spolu
uzavreli úverovú zmluvu, pri ktorej uzatváraní žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

a žalovaná nie. Jednalo sa preto podľa § 52 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu, pri ktorej
má žalobca postavenie dodávateľa, žalovaná postavenie spotrebiteľa. Úver na základe tejto zmluvy
poskytnutý bol podľa súdu prvej inštancie spotrebiteľským úverom podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľovi bol poskytnutý podľa zmluvy úver vo výške 11.680 eur, z
ktorého však bol okamžite, ešte pred vyplatením úveru spotrebiteľovi, strhnutý jednorazový poplatok
1.680 eur za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver. Spotrebiteľ bol následne povinný uhradiť

jednu splátku úrokov vo výške 105,15 eur a 84 mesačných splátok po 197,54 eur a poplatok za
poskytnutie úveru vo výške 49,30 eur splatný v mesačných splátkach po 0,58 eur. Súčet všetkých
mesačných splátok, ktoré bola žalovaná povinná zaplatiť, a poplatku za poskytnutie úveru predstavovalspolu 16.746,72 eur, t.j. o 5.066,72 eur viac, než je výška poskytnutého úveru uvedená v zmluve. Túto
sumu zmluva uvádza ako celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom. Jedná sa však o nesprávny
údaj, nakoľko aj zo zmluvy vyplývajúci poplatok 1.680 eur za zaradenie do poistenia schopnosti

splácať úver je jednoznačne nákladom spotrebiteľa, spojeným s touto úverovou zmluvou a jeho celkové
náklady tak predstavujú až sumu 6.746,72 eur (celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti
s poskytnutým úverom, je 18.426,72 eur, a nie v zmluve uvádzaných 16.746,72 eur). Pre úplnosť súd
dodal, že len takáto výška celkových nákladov spotrebiteľa zodpovedá v zmluve uvádzanej RPMN
17,38 %. Preto je výška RPMN v zmluve uvedená nesprávne, v neprospech spotrebiteľa, pri celkovej

sume, ktorá mala byť zaplatená 18.427,23 eur (1x105,15 eur, 84x197,54 eur plus 0,58 eur, 1.681 eur) je
výška RPMN 21,13 %. Rovnako reálna výška celkovej mesačnej splátky s prihliadnutím k dojednanému
poplatku za poskytnutie úveru a spôsobu jeho splácania nie je v zmluve uvádzaných 197,54 eur, ale
v skutočnosti až 198,12 eur (197,54 eur plus 0,58 eur). To, akú časť mesačnej splátky tvorí splátka
istiny a akú splátka úrokov, prípadne poplatkov, zmluva neuvádza vôbec. Vzhľadom na uvedené úverová
zmluva podľa súdu neobsahovala (správne) údaje o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§

9 ods. 2 písm. j/), údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2
písm. k/), ani údaj o správnej výške RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j/). Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súd dodal, že otázna je aj výška poskytnutého úveru s prihliadnutím k prípadnej neplatnosti dojednaní
o okamžite splatnom poplatku vo výške 1.680 eur za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver. V

obdobných veciach totiž súdy opakovane judikovali, že poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte
pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť, je v rozpore s ratio legis právnej úpravy
úveru (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012). Vzhľadom
na vyššie uvedený záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru je však irelevantné
riešiť, či bol spotrebiteľovi fakticky poskytnutý úver len vo výške 10.000 eur alebo či mu bol poskytnutý

úver 11.680 eur. V jednom aj druhom prípade by bola žalovaná povinná splatiť sumu 10.000 eur ako
bezúročný a bezpoplatkový úver. Celý dlh žalovanej sa stal splatným ku dňu 27.02.2017, kedy žalobca
podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ zosplatnil celý dlh pre omeškanie žalovanej. Žalovaná doposiaľ
podľa tvrdení žalobcu neuhradil na úvere žiadnu sumu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobcovi
proti žalovanej priznal sumu istiny 10.000 eur a úrok z omeškania 1,28 eur, ktorý bol vyčíslený ku dňu

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru ku 27.02.2017 (čo je zrejmé z prehľadu výpočtu úrokov z úveru
zo dňa 06.11.2017 na č.l. 42 súdneho spisu) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
10.000 eur od 28.02.2017 do zaplatenia podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vo zvyšku ako
nedôvodnú zamietol. Žalobca si podanou žalobou uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 12.100,80 eur s
príslušenstvom. V konaní bol úspešný čo do sumy 10.001,28 eur spolu s príslušenstvom, čo predstavuje

jeho procesný úspech 82,65 % a procesný neúspech 17,35 %, t.j. čistý úspech v konaní 65,30 %. Súd
o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP rozhodol tak, že žalobca má proti žalovanej
nárok na náhradu 65,30 % trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca proti výroku II. a III.

V prvom rade poukázal na znenie ustanovenia čl. II bod 20 Zmluvy o úvere, ktoré uvádza: „Poistenie
schopnosti splácať Úver: Zmluvné strany dojednávajú poistenie schopnosti splácať Úver (ďalej len
„poistenie") platné na celé obdobie splatnosti Úveru odo dňa prvého čerpania Úveru, v súlade s
vyhláseniami a súhlasom uvedeným v článku IX. tejto zmluvy pre Poisteného, ktorým je: L. P., rod. P.,
XXXXXX/XXXX,

v rozsahu: Súbor poistenia C. Poplatok za zaradenie do poistenia je 0,2% zo sumy úveru podľa bodu
2. písm. b) tohto článku, ktorý je splatný s každou anuitnou Splátkou; Banka a Poistený sa dohodli, že
Poistený zaplatí poplatok za poistenie preddavkovo, pričom poplatok bude zaokrúhlený matematicky na
celé číslo a Banka ho zúčtuje v prvom poradí pri čerpaní čo i len časti Úveru.“ Zo znenia predmetného
článkuzmluvypodľanázoružalobcujednoznačnevyplýva,žeideosplácaniepoplatku,ktorýnemôžebyť

zarátavanýdovýškymesačnejanuitnejsplátky,akotouvádzasúdvodôvodnenínapadnutéhorozsudku.
Uvedený spôsobom zápočtu toho poplatku do výške mesačnej anuitnej splátky úveru a následný
záver súdu o nesprávne uvedenej výške mesačnej splátky úveru v Zmluve o úvere, je podľa názoru
žalobcu nesprávny a svojvoľný. V nadväznosti na vyššie uvedené poukázal na skutočnosť, že ZoSÚ,
platný v čase uzatvorenia predmetnej Zmluvy o úvere, neobsahuje ustanovenia, ktoré by expressis

verbis zakladali povinnosť poskytovateľov spotrebiteľských úverov do spotrebiteľských zmlúv uvádzať
aj podrobné členenie jednotlivých splátok úveru. Vyššie uvedené ustanovenie ZoSÚ, platného v čase
uzatvorenia zmluvy, uvádza v písmene k), že každá spotrebiteľská zmluva musí okrem všeobecných
náležitostí obsahovať taktiež: „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadnéporadie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.“ Z dôvodovej správy k ZoSÚ vyplýva, že
zákonodarca mal v úmysle formuláciou uvedeného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) stanoviť pre

poskytovateľov spotrebiteľských úverov povinnosť v spotrebiteľských zmluvách uvádzať aj údaj týkajúci
sa výšky, počtu a termínov splátok, z ktorého bude zrejmé, že „spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne
informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať
istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“ V samotnej Zmluve
o úvere sú v jednotlivých ustanoveniach čl. II výslovne špecifikované jednotlivé zákonom požadované

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a teda aj údaje o výške mesačnej anuitnej splátke a spôsobe
splácania poskytnutého úveru. V zmysle uvedených skutočností mal za to, že uvedené informácie
dostatočne presne informujú spotrebiteľa, kedy a v akých sumách je povinný poskytnutý spotrebiteľský
úver splácať, ako aj o výške poplatkov súvisiacich s poskytnutým úverom, prípadne úrokov z omeškania.
Uvedený právny záver potvrdzuje aj vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo
veci C-42/15. Zároveň poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/146/2017

zo dňa 22.02.2018.
Kvyššieuvedenýmskutočnostiamsatedanemožnostotožniťsprávnymposúdenímsúdu,podľaktorého
Zmluva o úvere neobsahuje správne uvedený údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, nakoľko

uvedenéprávneposúdenieazáverprvostupňovéhosúdujenesprávny.Rovnakosanestotožnilstým,že
zmluva o úvere neobsahuje správne uvedenú náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ,
teda údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a údaj o správnej výške ročnej percentuálnej
miery nákladov. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že predmetná zmluva
o úvere obsahuje v jednotlivých ustanoveniach všetky zákonom požadované náležitosti, t.j. aj údaje o

výške RPMN a celkových nákladoch spotrebiteľa, resp. celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný
uhradiť. Predmetné údaje boli vypočítané na základe údajov platných
v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, žiadosti žalovanej o poskytnutie úveru a v súlade
s platnou právnou úpravou. Vyššie uvedená Zmluva o úvere obsahuje v ustanovení čl. II,
v bode 16 údaj ktorý uvádza: „Celkové náklady Dlžníka v deň uzatvorenia tejto zmluvy: 5 066,72 EUR.“

Ustanovenie čl. II bod 17 Zmluvy o úvere uvádza: „Celková čiastka, ktorú musí Dlžník zaplatiť v súvislosti
s poskytnutým Úverom: 16 746,72 EUR.“ Odôvodnenie tvrdenia súdu o nesprávne uvedených údajoch
týkajúcich sa celkových nákladov spotrebiteľa a celkovej čiastke úveru je založené na svojvoľnej a
nesprávnej transformácií časti úveru na poplatok, a teda do nákladovej položky. Uvedený postup súdu
je však bez akejkoľvek opory

v platnej právnej úprave a v rozpore s konkrétnym znením ustanovenia čl. II bod 1 Zmluvy
o úvere definujúceho výšku poskytnutého úveru, keďže súd vychádzajúc z účelovej špecifikácie
poskytnutia úveru, svojvoľne a nesprávne oddelil časť úveru a túto následne posudzoval ako poplatok
spojený s poskytnutým úverom, a teda ako nákladovú povinnosť žalovanej. Z ustanovenia čl. II bod 1
Zmluvy o úvere však jednoznačne vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 11.680 eur, a teda

postup súdu je v danom v zjavnom rozpore
s predmetom a ustanoveniami Zmluvy o úvere. Vyššie uvedené svojvoľný a jasne nesprávny postup
súdu následne viedol k vadnému záveru o nesprávne uvedenej výške celkových nákladov a celkovej
čiastke poskytnutého úveru, ako aj o posúdení poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov.
V súvislosti s vyššie uvedeným právnym názorom, t.j.

s názorom, že si splnil zákonom (ZoSÚ) uložené povinnosti a v Zmluve o úvere uviedol všetky
vyžadované náležitosti týmto zároveň poukázal aj na vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora - z 9.
novembra 2016 vo veci C-42/15. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca zároveň poukázal aj na
skutočnosť, že vyššie uvedený nesprávny postup súdu, ktorý posudzuje časť úveru ako nákladovú
položku, zakladá aj vadný záver o nesprávne určenej výške ročnej percentuálnej miery nákladov.

Žalobca v tejto súvislosti poukázal na § 19 ods. 1, 2 a 3 ZoSÚ. Spôsob, resp. vzorec na výpočet RPMN
je uvedený v prílohe č. 2 ZoSÚ. Podľa znenia čl. II bod 18 Zmluvy o úvere predstavovala výška RPMN
ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere výšku 17,38 % p.a., pričom žalobca zároveň v Zmluve o úvere
uvádza aj všetky zákonom vyžadované predpoklady pre výpočet RPMN. V zmysle vyššie uvedených
zákonných ustanovení, ako aj údajov uvedených priamo v Zmluve o úvere bol toho názoru, že údaj o

RPMN uvedený v Zmluve o úvere je správny a plne v súlade s platnou právnou úpravou, nakoľko tento
údaj bol určený podľa zákonom stanovených kritérií a vzorca na výpočet. Na základe vyššie uvedených
skutočností mal za to, že súd vykonaným dokazovaním nedostatočne zistil skutkový stav veci, pričom
uvedený nedostatok spôsobil nesprávne právne posúdenie predmetnej veci. Vzhľadom k uvedenémupreto žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca si zároveň podaním odvolania uplatnil náhradu trov konania.

3. K podanému odvolaniu sa písomne žalovaná nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania (výroky II. a III.) je potrebné ako

vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 10.001,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.000 eur od 28.2.2017
do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku odvolaním napadnutý nebol,
preto je rozsudok súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho

súdu nedotknutý.

6. Súd prvej inštancie v predmetnej veci zmluvu uzatvorenú dňa 25.10.2016 posúdil ako zmluvu
spotrebiteľskú s tým, že úver poskytnutý žalobcom žalovanej pre absenciu náležitostí v zmluve
predpokladaných v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. v účinnom znení o

spotrebiteľských úveroch (správne § 9 ods. 2 písm. k/ a l/ cit. zákona) je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov a žalovaná je tak povinná vrátiť žalobcovi iba istinu úveru, ktorá jej bola
poskytnutá, a to v sume 10.000 eur, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov.

7. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinneho v čase

uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

8. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

9. Podľa § 2 písm. g) cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
ktorésúveriteľoviznáme,okremnotárskychpoplatkov;docelkovýchnákladovpatriaajpoistnéanáklady

spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo
podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.

10. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

11. Súd prvej inštancie posúdil poskytnutý úver ako bezúročný a bezpoplatkový i z dôvodu, že
neobsahuje správny údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Celková čiastka nákladov bola v zmluve uvedená ako suma

5.066,72 eur, pričom súd prvej inštancie správne zistil, že celková čiastka nákladov je v skutočnosti vo
výške 6.747,23 eur ako rozdiel celkovej čiastky, ktorú musel dlžník zaplatiť vo výške 18.427,23 eur, a
poskytnutého úveru vo výške 11.680 eur.

12. Ako správne z vykonaného dokazovania zistil súd prvej inštancie, v zmluve o úvere, ktorú uzatvoril

žalobcu so žalovanou, je uvedená celková výška nákladov 5.066,72 eur, čo je v súčte s poskytnutým
úverom uvedeným v zmluve vo výške 11.680 eur suma 16.746,72 eur. Avšak celková čiastka, ktorá
musí spotrebiteľ zaplatiť, bola v skutočnosti iná. Žalovaná mala zaplatiť jednu splátku úrokov 105,15 eur,
mesačne poplatok za poskytnutie úveru 0,58 eur (celkovo 49,30 eur), ktorá musí byť pripočítaná k výškemesačnejsplátkyuvedenejvzmluve197,54eur.Douvedenejcelkovejčiastky,ktorúmusídlžníkzaplatiť,
musí byt pripočítaný i poplatok za zaradenie do poistenia mesačne v sume 20 eur. Počet splátok bol
stanovený na 84. Bolo preto potrebné sčítať jednu mesačnú splátku úrokov v sume 105,15 eur a výšku

súčinu mesačnej splátky 198,12 eur (teda 197,54 + 0,58 = 198,12) a počtu splátok 84, čo je vo výsledku
suma 16.747,23 eur (teda 105,15 + 16.642,08 /84x198,12 = 16.642,08/ = 16.747,23), ku ktorej bolo
potrebné pripočítať aj poplatok za poistenie 20 eur, ktoré malo byť platené s každou anuitnou splátkou,
celkovo v sume 1.680 eur (84x20 = 1.680). Výsledná suma preto predstavuje celkovú čiastku, ktorú
dlžník musí zaplatiť, a to sumu vo výške 18.427,23 eur (16.747,23 + 1.680 = 18.427,23). Z uvedeného

je preto zrejmé, že celková čiastka, ktorú mala dlžníčka zaplatiť, predstavuje sumu 18.427,23 eur, ako
správne konštatoval súd prvej inštancie, a nie suma deklarovaná v zmluve vo výške 16.746,72 eur.
Ak preto nie je správna celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, nie je správna ani výška mesačnej
splátky, ktorá bola v zmluve uvedená ako suma 197,54 eur, avšak v skutočnosti, na základe vyššie
tvrdeného, bola vo výške 198,12 eur. V zmluve je tak uvedená nižšia celková výška nákladov a rovnako
takivýškasplátkyakobolavskutočnosti,čojevneprospechspotrebiteľa.Takýtorozpormôžeobjektívne

spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku, a preto možno dôvodne poskytnutý
spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere).

13. V predmetnej veci je potom spor v otázke, či stranami dojednané poistenie schopnosti splácania
úveru bolo podmienkou veriteľa pre poskytnutie úveru v zmysle citovaného § 2 písm. g) zákona o
spotrebiteľských úveroch, teda či do celkových nákladov malo byť zahrnuté aj poistné. Odvolací súd
má za to, že žalobca uzatvoril so žalovanou spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je štandardnou formulárovou
spotrebiteľskou zmluvou. Uzavretá zmluva úvere má tak charakter formulárovej zmluvy, ktorej obsah

vopred pripravil žalobca ako dodávateľ pre vopred neurčený počet zákazníkov - spotrebiteľov. Z obsahu
zmluvy vyplýva, že súčasťou pripravenej formulárovej zmluvy bolo poistenie poskytnutého úveru,
pričom z obsahu takto uzavretej formulárovej zmluvy nevyplýva, že by dlžníkovi mohol byť poskytnutý
spotrebiteľský úver aj bez dojednania poistenia. Zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaná mohla odmietnuť
ponúkané poistenie.

14. Odvolací súd je toho názoru, že malo byť nevyhnutne poistenie ako také zahrnuté aj do výpočtu
celkovej čiastky spojených s úverom (§ 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že do celkových nákladov (a teda ani do
výšky RPMN) uvedenej v zmluve nebolo zahrnuté dohodnuté poistenie. Tieto údaje v zmluve o úvere

sú tak uvedené v nesprávnej výške. Ak chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere, pretože uvedený zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom predpísaných
podmienok vymenovaných v ust.
§ 9 ods. 2 uvedeného zákona, je treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

15. Vzhľadom na uvedené, keďže predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti II. a vo výroku o
náhrade trov konania (výrok III.) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. V odvolacom konaní mala plný úspech žalovaná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní jej však žiadne trovy nevznikli, preto
odvolací súd vyslovil, že žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).