Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/285/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108231331
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7108231331.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne V. L., X. P. W., X. Č.. XX, zastúpenej
JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti žalovanej T. T., X.
P. Č., D.. I. Č.. XXX/X, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu práva prechodu o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 08. 03. 2018 č.k. 25C/297/2008-343 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa nadobudla vydržaním právo
zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu peši cez podestu a bývalú práčovňu po schodoch v dome
súp. č. XXX, B. L.. Č.. XXX/X, katastrálne územie U. T., na povalu žalobkyne, v dome č. súpisné XXX H.
U.. Č.. XXX, na parc. č. XXX H. XXX/X B. D.. X. Č.. XX P. W., Z. B. I. Č.. XXXX. Ďalej súd uložil žalovanej
povinnosť trpieť vykonávanie práva prechodu žalobkyňou a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
konania v plnej výške.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobkyne, ktorým sa domáhala určenia,
že nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva prechodu peši cez podestu a
práčovňu v uvedených domoch. Pri rozhodovaní vychádza súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobkyňa
je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako bytu č . X v meštianskom dome č.
súp. XXX H. Č.. U.. XXX B. L.. Č.. XXX/X H. L.. Č.. XXX. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXXX kat. úz. U. T. ako Meštiansky dom č. s. XXX B. L. Č.. XXX/X. Žalovaná
nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XXX nadobudla na základe Darovacej zmluvy v roku 2008. V

predmetnej nehnuteľnosti sa nachádza aj podesta a práčovňa, ku ktorým žalobkyňa žiadala určiť,
že vydražením nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu, spočívajúce v práve prechodu
cez tieto miestnosti na povalu. Právne predchodkyne žalovanej uvedenú nehnuteľnosť nadobudli
na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 02. 07. 1952. V uvedenej kúpno-predajnej zmluve sa
účastníci dohodli, že spoločne budú používať vchod, bránu, práčovňu, terasu a všetky náklady spojené
s udržiavaním týchto miestností, budú aj spoločne znášať v rovnakom pomere, a teda dohoda sa
týkala užívania uvedených častí nehnuteľnosti, vrátane práčovne. Žalobkyňa užívanie prechodu cez

práčovňu na svoju časť povaly vyvodzovala práve na základe kúpno-predajnej zmluvy z roku 1952, ako
aj uznesenia z roku 1953, i ústnej dohody. Z uznesenia zo dňa 12. 06. 1953 nie je zrejmá skutočnosť
tvrdená žalobkyňou, a to aby z tohto dokladu bolo zrejmé a preukázané jej právo prechodu peši cez
podestu a bývalú práčovňu po schodoch na jej časť povaly. Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že savložila služobnosť chôdze do pivnice a po schodoch cez parcelu č. XXXX/X vo vlastníctve právnych
predchodcov žalovanej pre každodobého držiteľa parcely č. XXXX/X ako po majetku panujúcom, teda vo
vlastníctve právnych predchodcov žalobkyne. Žalobkyňa podľa názoru súdu od začiatku mala vedomosť

o tom, že v roku 1952 došlo k odpredaju nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza podesta, práčovňa
a teda, že jej vlastníčkou je žalovaná, resp. jej právne predchodkyne. Z uvedených dokladov mal
teda súd za preukázané aj to, že jej právo prechodu cez podestu a práčovňu na základe kúpno-
predajnej zmluvy zo dňa 02. 07.1 952, ani z uznesenia zo dňa 12. 06. 1953 nevyplýva a nie je zrejmé.
Vykonaným dokazovaním mal teda súd za preukázané a dospel k záveru, že zo strany žalobkyne neboli

splnené zákonné podmienky vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu práva prechodu
peši cez podestu a bývalú práčovňu na povalu žalobkyne. Nebolo preukázané, že žalobkyňa bola a je
oprávnenoudržiteľkou,pričomtátopodmienkajenevyhnutnáprinadobudnutívecnéhoprávavydržaním.
Uvedená skutočnosť bola preukázaná listinnými dokladmi, kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 02. 07.
1995 a uznesením Ľudového súdu v Košiciach zo dňa 12. 06.1 953. Ďalej súd konštatoval, že žiadna
dohoda medzi právnymi predchodcami účastníkov týkajúca sa práva prechodu nebola preukázaná

ani svedeckými výpoveďami v priebehu konania. Podľa názoru súdu nemožno hovoriť o oprávnenosti
držby, pokiaľ žalobkyňa vedela, že nehnuteľnosť, v ktorej sa práčovňa nachádza, tá v čase predaja
nehnuteľnosti podľa kúpno-predajnej zmluvy mala slúžiť na používanie, čiže na účel, na ktorý bola
zriadená. Bolo preukázané, že minimálne od 70-tých rokov na tento účel neslúžila, preto nemohla
byť žalobkyňa v dobrej viere, že jej právo prechodu patrí. Súd preto uzavrel, že v danom prípade

nebola splnená podmienka dobromyseľnosti a oprávnenosti držby, na základe ktorej by žalobkyňa
nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu pozostávajúce z práva prechodu cez podestu a
práčovňu na povalu vydržaním a z tohto dôvodu nebolo potrebné skúmať a dokazovať ďalšie zákonné
podmienky vydržania. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovanou, a to obhliadku na mieste samom,
keďže vykonanie tohto dôkazu by žiadnym spôsobom neovplyvnilo hmotnoprávne posúdenie danej veci,

keďže v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky vydržania práva zodpovedajúce vecnému
bremenu.

3. Vykonaným dokazovaním bolo medzi účastníkmi potvrdené, že prechod cez podestu a bývalú
práčovňu v dome žalovanej bol nerušene využívaný nielen samotnou žalobkyňou od roku 1986, ale

aj právnymi predchodcami a to tak, že im v prechode cez tieto miestnosti žalovaná a jej právne
predchodkyne nikdy nebránili. Uvedený prechod práčovňou na povale žalobkyne je jediným prechodom,
ako sa žalobkyňa môže na svoju časť povaly dostať, čo nakoniec bolo preukázané aj vykonanou
samotnou obhliadkou na mieste samom. Preukázané a nesporné bolo aj to, že povala bola vždy
využívaná tak žalobkyňou, resp. ďalšími spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, i jej právnymi predchodcami.

Žalobkyňa i jej právni predchodcovia boli teda oprávnení sa domnievať, že im právny titul, t.j. právo
prechodu cez práčovňu a podestu svedčí. Okrem dobromyseľnosti výkonu práv bola splnená podľa
názoru súdu aj ďalšia podmienka, a to uplynutie zákonom určenej vydržacej lehoty 10 rokov, ako
aj spôsobilý predmet vydržania, t.j. výkon samotného práva. Na základe vykonaného dokazovania
preto súd posúdil, že žalobkyňa so zreteľom na všetky okolnosti bola dobromyseľná a výkon práva

zodpovedajúce vecnému bremenu práva prechodu peši cez podestu a bývalú práčovňu po schodoch v
dome žalovanej č. súp. XXX B. L.. Č.. XXX/X na povalu v dome, ktorého je spoluvlastníčkou, vydržala.
Z uvedených dôvodov preto súd žalobe vyhovel s tým, že žalovaná je povinná trpieť vykonávanie
práva a prechodu žalobkyňou. Ďalej súd prvej inštancie na obsah samotnej zápisnice napísanej na
Ľudovom súde v Košiciach 08. 06. 1953, podľa ktorej pozemnoknižný vlastník Y.Ú. L. povolil služobnosť

vchodu do pivnice a po schodoch cez parcelu č. XXXX/X pre každodobého držiteľa parcely XXXX/X,
ale právne predchodkyne žalovanej X. H. L. D. povolili služobnosť schôdze cez parcelu č. XXXX/X,
t.j. cez parcelu v ich spoluvlastníctve pre každého držiteľa parc. č. XXXX/X, t.j. právneho predchodcu
žalobkyne a následne i jej samotnej. Z uvedeného dôvodu právny predchodca žalobkyne aj na základe
dohody s právnymi predchodcami žalovanej nadobudli služobnosť chôdze, t.j. výkon práva prechodu

cez nehnuteľnosť, v ktorej sa nachádza aj práčovňa podesta.

4. Navyše podľa kúpno - predajnej zmluvy z 02. 07. 1952 zmluvné strany sa dohodli na spoločnom
používaní okrem iného aj práčovne a hradenie nákladov na jej udržiavanie, súd prvej inštancie je toho
názoru, že pod pojem používanie práčovne je možné subsumovať, t.j. zahrnúť aj používanie nielen na

účel, na ktorý bola zriadená, ale aj na iné používanie, t.j. na jej prechod, keďže uvedená skutočnosť, že
sa má používať len na účel, na ktorý bola zriadená, z obsahu tejto zmluvy nevyplýva. Súd bol preto toho
názoru, že podľa § 166 zákona č. 141/1950 vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez práčovňubolo dohodnuté a vzniklo medzi právnymi predchodcami strán sporu už v roku 1953, resp. na základe
kúpno-predajnej zmluvy z roku 1952. Z uvedených dôvodov preto súd žalobe vyhovel.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni
priznal plnú náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná.

7. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, resp. aby rozsudok zmenil a žalobu zamietol. V odvolaní uviedla, že pochybenie súdu vidí
v skutočnosti, že súd sa nesprávne vysporiadal s otázkou splnenia základných podmienok vydržania
zo strany žalobkyne. Podľa jej názoru súd pri rozhodovaní a hodnotení dôkazov pripustil neúmerne
rozširujúci a benevolentný výklad práva, ktorý bol ako taký v jej neprospech a naopak v prospech
žalobkyne, pričom interpretácia práv zo strany súdu dáva neúmernú výhodu a priestor pre vyhovenie

návrhu žalobkyne. Je toho názoru, že zo strany žalobkyne neboli splnené legálne podmienky vydržania,
a to najmä oprávnenosť držby, kde preukázala, že žalobkyňa nebola dobromyseľným držiteľom,
teda oprávneným držiteľom. Taktiež preukázala, že výkon tohto práva nebol nepretržitý, vykonaný v
dobrej viere, že žalobkyni, resp. jej právnym predchodcom toto právo patrí. Žalobkyňa a jej právni
predchodcovia vedeli, že práčovňa a súvisiace priestory sú v jej vlastníctve a že prechod cez tieto

priestory im nepatrí, ani nebol dohodnutý a vykonávať ho môžu len so súhlasom jej a jej právnych
predchodcov. O uvedenom svedčí aj podanie návrhu, kedy využila svoje práva a prechod z oprávnených
dôvodov uzamkla, taktiež aj dojednaný kľúčový režim, ktorý bol v minulosti zavedený zo strany
jej právnych predchodcov. Uvedené preukázanie, že žalobkyňa a jej právni predchodcovia neboli
dobromyseľní a oprávnenými držiteľmi, vykonateľmi práva prechodu cez dotknuté priestory, súd vrátane

odvolaciehosúdunebraldoúvahy,neprihliadalnane,baúplneichignoroval.Tietotvrdeniaapreukázané
skutočnosti majú rovnakú dôkaznú silu, ako tvrdenia žalobkyne. To, že sa súd s týmito skutočnosťami
nevysporiadal neznamená, že tieto tvrdenia nemajú rovnakú právnu silu, ako tvrdenia žalobkyne, ktoré
celé roky prezentovala na pojednávaniach so zvýšeným hlasom. Je toho názoru, že súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v hodnotení dôkazov sa nevysporiadal

s dôkazmi a argumentmi odporkyne, ktoré táto predkladala a prezentovala. Ak bolo dohodnuté vecné
bremeno, tak vecné bremeno prechodu do pivnice a po schodoch. Toto bremeno bolo dohodnuté
recipročne, na čo bolo taktiež poukázané. Tieto vecné bremená boli zriadené pre prístup na pavlač,
na ktorú sa vchádza po schodoch, z ktorej je prístup k nadzemným bytom a do pivnice, teda pivníc vo
vlastníctve žalobkyne, žalovanej a iných. Žalobkyňa, ako aj ona a ich právni predchodcovia obsah tohto

vecného bremena dobre poznali. Aj kúpna zmluva hovorí len o užívaní tých - ktorých priestorov. Tieto
vedomosti majú všetci vlastníci a užívatelia nehnuteľnosti, v čase a priestore ich takto rešpektovali, a
preto hovoriť o dobromyseľnosti zo strany navrhovateľky a ich právnych predchodcov neprichádza do
úvahy. Má za preukázané, že v daných priestoroch žalobkyňa nemá práva, ktoré aj keď si návrhom
odvodzuje a že jej právo prechodu cez podestu, bývalú práčovňu a časť povaly nepatrí. Toto je

reálna vedomosť žalobkyne a jej právnych predchodcov vyplývajúca z objektívnych okolností o stave
veci. Z uvedeného hľadiska neexistuje ani domnelý dôvod, ktorý by svedčil žalobkyni a jej právnym
predchodcom, že im toto právo patrí. Ak sa má vziať do úvahy skutočnosť nadobudnutia, teda kúpna
zmluva, súvisiaca zápisnica, tak na jej základe bolo zapísané právo prechodu do pivnice a po schodoch.
Ak žalobkyňa sa odvoláva na to, že nemá iný prístup, mala podať iný druh žaloby v zmysle ustanovenia

Občianskeho zákonníka a jej žaloba mala byť zamietnutá. Podľa jej názoru jedná sa o chybnú formuláciu
petitu žalobkyne a výroku rozsudku, v ktorom sa píše „...právo prechodu peši cez podestu a bývalú
práčovňu po schodoch ...“. Uvedená formulácia nedáva zmysel. Navyše v celej veci absentuje aj
ďalšia podstatná skutočnosť, a to ako v žalobe a tam formulovanom petite, tak vo výroku napádaného
rozsudku, ako v priebehu celej argumentácie žalobkyne, tak aj v priebehu rozhodovania súdu vrátane

odvolaciehoatofakt,žeokremtýchtočastíuvedenýchakovovýrokunapádanéhorozsudku,takivpetite
navrhovateľky, musí prejsť navrhovateľka navyše aj cez časť povaly vo výlučnom vlastníctve žalovanej.
A že musí, to vyplýva jednak z prednesov strán sporov, ako aj svedeckých výpovedí, ako aj z obhliadky
vykonanej súdom. Podľa názoru žalovanej všetko, o čo žalobkyni ide, je vecné bremeno v jej prospech
za akúkoľvek cenu, čo zhoršuje jej postavenie ako vlastníka nehnuteľnosti pre prípad budúcej dispozície

s nehnuteľnosťou.

8. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.9. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania

postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

10. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci, ak dospel k záveru, že žalobkyňa nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu
spočívajúce v práve prechodu peši cez podestu a bývalú práčovňu, ktorý následne aj správne právne

posúdil, ak žalobe vyhovel. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho
stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie
poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

11. K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza
z názoru, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s otázkou splnenia základných podmienok

vydržania zo strany žalobkyne.

12. V tejto súvislosti treba poukázať na výsledky dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, z
ktorého vyplynulo, že medzi stranami bolo vykonaným dokazovaním nesporné, že prechod cez podestu
a bývalú práčovňu v dome žalovanej bol nerušene využívaný nielen samotnou žalobkyňou v roku

1986, ale aj právnymi predchodcami, a to tak, že im v prechode cez tieto miestnosti žalovaná, ani jej
právne predchodkyne nikdy nebránili. Nesporná bola aj skutočnosť, že povala bola vždy využívaná
žalobkyňou, resp. ďalšími spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, i jej právnymi predchodcami. Žalobkyňa bola
teda oprávnená sa domnievať, že jej právny titul, t.j. právo prechodu cez práčovňu a podestu svedčí.
Je teda nesporné, že žalobkyňa bola dobromyseľná pri výkone práva. Bola splnená aj zákonná

podmienka zákonnej desaťročnej vydržacej lehoty. Správne preto súd prvej inštancie dospel k záveru o
dobromyseľnosti a o vydržaní výkonu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu v prechode peši cez
podestu a bývalú práčovňu. Je nesporné, že v zmysle kúpnopredajnej zmluvy z 02. 07. 1952 sa zmluvné
strany dohodli na spoločnom používaní okrem iného aj práčovne a hradení nákladov na jej udržiavanie,
preto z tohto skutkového zistenia správne súd prvej inštancie vyvodil, že pod pojem používanie práčovne

treba subsumovať aj používanie nielen na účel, na ktorý bola zriadená, ale aj na prípadný jej prechod.

13. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou žalovanej v tom, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní
a hodnotení dôkazov, ako aj pri odôvodnení rozhodnutia vo veci použil a pripustil neúmerne rozširujúci
a benevolentný výklad práva v neprospech žalovanej a naopak v prospech žalobkyne v bodoch 48, 49,

52, 55 a 56 rozsudku. Je tomu tak preto, že súd v bodoch 48, 49, 52 a 55 rozhodnutia uvádza iba teóriu a
jednotlivé podmienky vydržania, v bode 55 uvádza obsah zápisnice a uznesenia Ľudového súdu zo dňa
12. 06. 1953, ktorým bola povolená služobnosť schôdze a konštatuje, že k zriadeniu vecného bremena
došlo podľa § 166 zák. č. 141/1956 Zb. v prospech právneho predchodcu žalobkyne, čo je zaznamenané
na LV č. XXXXX, a teda, že došlo k zriadeniu vecného bremena, ktoré sa vzťahuje na služobnosť chôdze

do pivnice a po schodoch a v bode 56 uvádza výsledky vykonaného dokazovania, ktoré však nemožno
hodnotiť ako neúmerne rozširujúci a benevolentný výklad práva v neprospech žalovanej.

14. Možno preto konštatovať, že súd prvej inštancie správne posúdil obsah vecného bremena
vzniknutého v roku 1953, ktoré sa nevzťahuje na prechod na povalu žalobkyne a z uvedeného vyvodil

aj správny záver, že žalobkyňa vydržala právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzhľadom na to, že
žalobkyňa bola so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná, že jej takýto právny titul svedčí.

15. Možno preto konštatovať, že nie sú dané žalovanou uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd
napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

16. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalobkyňa,
preto jej súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

17. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).