Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. december 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215247
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712215247.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r.
o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
FRIDRICH PAĽKO, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
žalovanejSlovenskejrepublike,zaktorúkonáMinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,sosídlom
Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/122/2012-267 zo dňa 25. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou žalobca uplatnil náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý nerozhodol o zmene súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Vyčíslená majetková
škoda a nemajetková ujma mala vzniknúť v exekučných konaniach Okresného súdu Zvolen
11Er/4747/2006, 11Er/2500/2004, 11Er/2756/2004, 11Er/87/2004, 11Er/1693/2006, 11Er/2798/2006,
11Er/788/2006, 11Er/2430/2005, 11Er/1677/2004, 11Er/1364/2004, 11Er/3723/2006 a 11Er/866/2004.
Okresný súd postupom podľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania spojil

uznesením č. k. 10C/122/2012-17 zo dňa 07. 02. 2013 na spoločné konanie veci vedené pod
sp. zn. 10C/122/2012, 10C/131/2012, 10C/132/2012, 10C/133/2012, 10C/134/2012, 10C/135/2012,
10C/136/2012, 10C/137/2012, 10C/138/2012, 10C/139/2012, 10C/140/2012 a 10C/141/2012 s tým,
že ďalšie konanie viedol pod sp. zn. 10C/122/2012.

2. Okresný súd z exekučného spisu sp. zn. 11Er/4747/2006 (sp. zn. 10C/122/2012 v ktorej žalobca
uplatnil majetkovú škodu 175 € a nemajetkovú ujmu 387,24 €) zistil, že v exekučnej veci EX 4500/06

vedenej proti povinnému O. A., bol dňa XX. XX. XXXX súdu doručený návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora. Okresný súd uznesením č. k. 11Er/4747/2006-16 zo dňa 01. 06. 2010 vyhlásil
exekúciu za neprípustnú, ktoré rozhodnutie bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 43CoE/343/2012 zo dňa 19. 12. 2012. Ďalším uznesením č. k. 11Er/4747/2006-82 z 04. 06.
2014 okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekučné konanie zastavil a návrh oprávneného na
zmenu súdneho exekútora zamietol. Rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. z. 43CoE/412/2014 zo dňa 20. 11. 2014.

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/2500/2004 (sp. zn. 10C/131/2012 v ktorej žalobca uplatnil majetkovú
škodu 175 € a nemajetkovú ujmu 553,20 €) okresný súd zistil, že v exekučnej veci EX 3653/04 vedenej
proti povinnému U. Y., bol dňa XX. XX. XXXX súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdnehoexekútora. Okresný súd uznesením č. k. 11Er/2500/2004-23 zo dňa 31. 08. 2010 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a exekúciu zastavil. Rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 42CoE/262/2011-40 zo dňa 15. 02. 2012.

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/2756/2004 (sp. zn. 10C/132/2012 v ktorej žalobca uplatnil majetkovú
škodu 175 € a nemajetkovú ujmu 553,20 €) okresný súd zistil, že v exekučnej veci EX 3862/04 vedenej
proti povinnému Q. K., bol dňa XX. XX. 2009 súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora. Okresný súd uznesením č. k. 11Er/2756/2004-21 zo dňa 20. 09. 2010 vyhlásil exekúciu za

neprípustnú a exekúciu zastavil. Rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 15CoE/180/2011-33 zo dňa 01. 08. 2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/87/2004 (sp. zn. 10C/133/2012 v ktorej žalobca uplatnil majetkovú
škodu 175 € a nemajetkovú ujmu 553,20 €) okresný súd zistil, že v exekučnej veci EX 3143/03 vedenej
proti povinnému Q. Y., bol dňa 02. 11. 2009 súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho

exekútora. Okresný súd uznesením č. k. 11Er/87/2004-20 zo dňa 22. 09. 2010 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a exekúciu zastavil. Rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 2CoE/382/2011-35 zo dňa 30. 08. 2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/1693/2006 (sp. zn. 10C/134/2012 v ktorej žalobca uplatnil majetkovú

škodu 175 € a nemajetkovú ujmu 387,24 €) okresný súd zistil, že v exekučnej veci EX 147/2006 vedenej
proti povinnému K. Y., bol dňa 20. 09. 2010 súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora. Okresný súd uznesením č. k. 11Er/1693/2006-24 zo dňa 21. 04. 2011 vyhlásil exekúciu
za neprípustnú. Rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
41CoE/11/2013 zo dňa 26. 03. 2013.

Z exekučného spisu sp. zn. XXC/XXX/XXXX (sp. zn. 10C/135/2012 v ktorej žalobca uplatnil majetkovú
škodu X. € a nemajetkovú ujmu 331,92 €) okresný súd zistil, že v exekučnej veci EX 384/2006 vedenej
proti povinnému XXEr/XXXX/XXXXbol dňa 30. 08. 2010 súdu doručený návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora. Okresný súd uznesením č. k. 11Er/2798/2006 -18 zo dňa 24. 03. 2011 vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil a návrh na zmenu exekútora zamietol. Rozhodnutie bolo
potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/106/2013 zo dňa 24. 04. 2013.

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/788/2006 (sp. zn. 10C/136/2012 v ktorej žalobca uplatnil majetkovú
škodu 175 € a nemajetkovú ujmu 829,80 €) okresný súd zistil, že v exekučnej veci EX 489/06 vedenej

proti povinnému XXX, bol dňa 02. 11. 2009 súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora. Okresný súd uznesením č. k. 11Er/788/2006 -20 zo dňa 16. 02. 2011 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a exekúciu zastavil. Rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 41CoE/4/2013 zo dňa 26. 03. 2013.

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/2430/2005 (sp. zn. 10C/137/2012 v ktorej žalobca uplatnil majetkovú
škodu 175 € a nemajetkovú ujmu 829,80 €) okresný súd zistil, že v exekučnej veci EX 2722/05 vedenej
proti povinnému XXX,XXbol dňa 02. 11. 2009 súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora. Okresný súd uznesením č. k. 11Er/2430/2005-21 zo dňa 15. 02. 2011 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a exekúciu zastavil. Rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. 1CoE/3/2013-45 zo dňa 29. 01. 2013.

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/1677/2004 (sp. zn. 10C/138/2012 v ktorej žalobca uplatnil majetkovú
škodu 175 € a nemajetkovú ujmu 165,96 €) okresný súd zistil, že v exekučnej veci EX 2421/04 vedenej
proti povinnému XXX/XXXX bol dňa 02. 11. 2009 súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho

exekútora. Okresný súd uznesením č. k. 11Er/1677/2004-24 zo dňa 31. 03. 2010 vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a exekúciu zastavil. Odvolanie oprávneného bolo odmietnuté uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoE/283/2010-30 zo dňa 08. 09. 2010. Okresný súd uznesením č.
k. 11Er/1677/2004-33 zo dňa 15. 02. 2011 exekúciu zastavil a rozhodnutie bolo potvrdené uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoE/200/2011-41 zo dňa 06. 07. 2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/1364/2004 (sp. zn. 10C/139/2012 v ktorej žalobca uplatnil majetkovú
škodu 175 € a nemajetkovú ujmu 829,80 €) okresný súd zistil, že v exekučnej veci EX 1876/04
vedenej proti povinnému X. bol dňa 02. 11. 2009 súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdnehoexekútora. Okresný súd uznesením č. k. 11Er/1364/2004-22 zo dňa 15. 02. 2011 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a exekúciu zastavil. Rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 14CoE/395/2011-33 zo dňa 12. 10. 2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/3723/2006 (sp. zn. 10C/140/2012 v ktorej žalobca uplatnil majetkovú
škodu 175 € a nemajetkovú ujmu 165,96 €) okresný súd zistil, že v exekučnej veci EX 470/2006
vedenej proti povinnémuA., bol dňa 20. 09. 2010 súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora. Okresný súd uznesením č. k. 11Er/3723/2006-20 zo dňa 30. 12. 2010 vyhlásil exekúciu

za neprípustnú a exekúciu zastavil a súčasne zamietol návrh na zmenu exekútora. Rozhodnutie bolo
potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/311/2012 zo dňa 21. 11. 2012.

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/866/2004 (sp. zn. 10C/141/2012 v ktorej žalobca uplatnil majetkovú
škodu 175 € a nemajetkovú ujmu 608,52 €) okresný súd zistil, že v exekučnej veci EX 897/04 vedenej
proti povinnému X., bol dňa 02. 11. 2009 súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho

exekútora. Okresný súd uznesením č. k. 11Er/866/2004-17 zo dňa 27. 09. 2010 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a exekúciu zastavil a súčasne zamietol návrh na zmenu exekútora. Rozhodnutie bolo
potvrdenéuznesenímKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.41CoE/351/2012-28zodňa23.11.2011.

3. Okresný súd mal z pripojených exekučných spisov preukázané, že exekučný súd v týchto prípadoch

postupoval podľa § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, keď vyzval pôvodného exekútora na vyčíslenie
trov exekúcie a následne boli exekúcie vyhlásené za neprípustné a zastavené. Vychádzal z toho, že
uplatnené nároky z dôvodu tvrdeného nesprávneho úradného postupu boli neopodstatnené. V žiadnom
zposudzovanýchprípadovsaneriešilasťažnosťnaprieťahy vkonaní,neviedlosadisciplinárnekonanie,
ani nerozhodoval Ústavný súd. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR nie každý zistený prieťah v

súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Z uvedeného výsledku exekučných konaní žalobcovi nemohla vzniknúť tvrdená
majetková škoda ani nemajetková ujma. Žalobca tiež neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenej
škody a nemajetkovej ujmy. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods.
1, ods. 2, § 17 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a

§ 44 Exekučného poriadku v znení účinnom odo31. 05. 2010 a od 01. 06. 2010.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, ods. 2 OSP a žalovanej, ktorá bola v
konaní úspešná ich náhradu nepriznal, pretože žiadne trovy nevyčíslila a zo spisu nevyplývali.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (ust. § 204 ods. 1, veta prvá,
OSP, teraz § 362 ods. 1 CSP) odvolanie žalobca. Uviedol, že konaním súdu mu bolo upreté, resp.
odňaté právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom napriek tomu, že rozhodovanie
veci zákonným sudcom je základným predpokladom na splnenie podmienok spravodlivého procesu
(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 345/09). Žalobca urobil podanie,

ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená
systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť,
že krajský súd nevidel v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, však nič podľa neho
nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. V konaní bolo preto možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú

odklad.Ústnepojednávanievoveciodkladpripúšťaloaneboloneodkladnýmúkonomzadanejprocesnej
situácie. Zdôraznil, že konečné meritórne rozhodnutie vo veci súdom vylúčeným sudcom neprichádzalo
v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu
navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., proti ktorému legálne pripustil
odvolanie. Meritórne rozhodnutie súdu považoval preto za predčasné. Vytýkal i to, že súd nedostatočne

oboznámil žalobcu s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o
zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu, a preto nesprávne aplikoval §
101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol. Z
tohto dôvodu sa žalobca nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom
rozhodnutí vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť sa vyjadriť ani k

dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie preto došlo
k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu
jeho možnosti konať pred súdom. Ďalej namietal, že sa neuskutočnilo ústne pojednávanie a že sa súd
nezaoberal uplatnenou škodou a nemajetkovou ujmou.6. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

7. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
(do 30. 06. 2016) a odvolací súd vo veci rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) od 01. 07. 2016, ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté pred
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konaniazačatépredodňomnadobudnutiajehoúčinnosti.Podľa470ods.2,vetaprváCSPprávneúčinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Nová právna úprava rešpektuje účinok procesných podaní urobených do 30. 06. 2016 v zmysle princípu
právnejistotyalegitímnychočakávanístránsporuvkonaní,ktoréneskončilozaúčinnostiskoršejprávnej
úpravy.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu a bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku, ktorým
bola žaloba zamietnutá potvrdil, pretože rozhodnutie je vecne správne.

10. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v

dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 OSP (teraz § 191 ods. 1 CSP)
a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 OSP (teraz § 220 ods. 2 CSP). Okresný súd
založil svoje rozhodnutie na tom, že v posudzovaných exekučných konaniach nezistil nesprávny úradný
postup exekučného súdu a žalobca neuniesol dôkazné bremeno, lebo nepreukázal uplatnenú škodu
a nemajetkovú ujmu ani príčinnú súvislosť. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah

medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi
na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko
v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak,
okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (Nález Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010).

11. Odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania v
spojitosti s povinnosťou odvolacieho súdu rešpektovať viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP,
predtým § 212 ods. 1 OSP). Odvolací súd nie je oprávnený preskúmavať prvostupňové rozhodnutie
na základe iných, než v odvolaní vznesených námietok. V tejto súvislosti je aj predloženého odvolania

zrejmé, že z dôvodu predkladania veľkého množstva typových podaní žalobcom na súd, hmotnoprávne
a ani procesnoprávne odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami,
naktorýchjezaloženénapadnutérozhodnutie. Okresnýsúdrozhodolvecnapojednávaníčopreukazuje
zápisnica o pojednávaní č. k. 10C/122/2012-256 z 25. 03. 2015, hoci žalobca v odvolaní namietal že vec
bola rozhodnutá bez pojednávania. Preukazovaním uplatnenej škody sa nezaoberal, lebo zamietnutie

žaloby založil na nepreukázaní nesprávneho úradného postupu ako jedného z predpokladov pre vznik
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Uvedený dôvod zamietnutia
žaloby považuje odvolací súd za správny.

12. Podstatná časť odvolacích námietok žalobcu je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval

nestranný sudca. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd nadriadený, rozhodol uznesením č. k.
3NcC/121/2012-12 zo dňa 16. 10. 2012, že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a
rozhodovania tejto veci. Od vydania tohto rozhodnutia, v ktorom nadriadený súd podrobne uviedol
dôvody, pre ktoré zákonného sudcu možno považovať za nestranného zo subjektívneho aj objektívneho
hľadiska, nedošlo ku žiadnym novým skutočnostiam majúcim vplyv na nestrannosť zákonného sudcu,

preto je argumentácia žalobcu o konaní vylúčeného sudcu bezpredmetná. Na rámec uvedeného
odvolací súd dopĺňa, že aktuálna aplikačná prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri zohľadnení
tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej miere prikláňa k
záveru o povinnosti, ako aj požiadavke na sudcu v každej veci zachovať vecný, profesionálny prístup,
nadhľad, potrebnú dávku odstupu, pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny

úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonával aj svoju funkciu, nezakladá pomer sudcu k veci,
teda dôvod pre jeho vylúčenie. Je nutné rozlišovať medzi pojmom „súd“ a „sudcovia“ a z hľadiska
zásad spravodlivého procesu citlivo zvažovať ich vzťah v posudzovaných súvislostiach. Nezodpovedá
právnym pomerom priliehavosť názoru o mechanickom vzťahu medzi súdom a sudcami tohto súdu.Vzťah sudcov je pri výkone rozhodovacej činnosti riadený princípom prezumpcie nezávislosti súdnej
moci, ktorá nepodlieha subjektívnym pocitom sudcov pri ich rozhodovaní a nie je ničím zaťažovaná v
ich postojoch voči súdu. Pôsobenie sudcov na určitom súde je vždy objektívne dané, len samá táto

skutočnosť nemôže byť dôvodom ich vylúčenia. Sudcovia ako reprezentanti verejnej moci by tak a
priori stáli vo svetle spochybňujúcom ich profesionálne schopnosti. Vzájomný vzťah medzi sudcom a
súdom nie je vzťahom zamestnaneckým alebo služobným. Sudca je pri výkone funkcie sudcu nezávislý
a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a
svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na základe skutočností

zistenýchvsúladesozákonom(§2ods.2zákonač.385/2000Z.z.).Skutočnosť,žepredmetomkonania
je nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu, nezakladá pomer sudcu k
veci. Otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom
inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, teda nie ústavný súd
v konaní o sťažnosti (sťažnostiach) navrhovateľa. Uvedené vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR
v skutkovo a právne totožnej veci, napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo dňa 06. 02. 2013, resp. I ÚS 92/2013

zo dňa 13. 02. 2013, ktorými rozhodoval o sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. proti
uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici, a ktorými rozhodol tak, že návrh navrhovateľa odmietol
pre nedostatok právomocí Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie.

13. Odvolací súd ďalej nespochybňuje, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo strán sporu

byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásadu
kontradiktórnosti však nemožno vykladať absolútne, resp. formalisticky, ale len vo väzbe s ostatnými
zásadami (ustanoveniami) procesného predpisu.

14. Okresný súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v súdenej exekučnej veci k

prieťahom nedošlo, nemal za preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a akékoľvek ďalšie
dokazovanie vo veci by bolo preto nadbytočné.

15. Všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť

tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp.
o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho
orgánu, alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pod termín
„postup“ možno subsumovať ako (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho nekonanie (nečinnosť alebo
opomenutie), viď aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 24/2004.

16. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom, je v sústave práva zaradená do občianskoprávneho zodpovednostného systému;
ide o občianskoprávnu zodpovednosť osobitného druhu upravenú samostatným zákonom. Ide o
zodpovednosť objektívnu bez zreteľa na zavinenie, nemožno sa jej zbaviť. Základnými predpokladmi

vzniku tejto zodpovednosti je jednak (v danej veci) vytýkaný nesprávny úradný postup okresného
súdu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Keďže
predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je
súčasné, teda kumulatívne splnenie všetkých troch základných predpokladov, je zrejmé, že bez zistenia
prvého predpokladu, a to nesprávneho úradného postupu, nie je dôvodné skúmať existenciu vzniku

škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. Ak jeden z predpokladov nevyhnutný pre vznik zodpovednosti za škodu,
a to nesprávny úradný postup nebol v konaní zistený, preukázaný, a naopak, vykonané dokazovanie
preukázalo, že okresný súd postupoval plynulo a bez prieťahov, nedošlo k vzniku zodpovednosti štátu
za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci

nesprávnym úradným postupom. Okresný súd preto dôvodne aj s prioritou na hospodárnosť konania
ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti neskúmal.

17. Žalobca nenapadol uvedené skutkové a právne závery okresného súdu, ktoré boli hmotnoprávnym
dôvodom zamietnutia návrhu. V posudzovanej veci boli exekúcie vyhlásené za neprípustné a zastavené.

Z nepráva nemožno vyvodiť právo. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal v prejednávanej
veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobom plne zodpovedajúcim
kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv a nadväzne
zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu účastníkov konania, ako aj meritum veci. Povykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 220 CSP aj správne a presvedčivo
odôvodnil.

18. V žiadnom prípade neobstojí ani ďalšie tvrdenie navrhovateľa, ak uvádza, že v danej veci nebolo
možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Uvedené je v úplnom rozpore s vyššie uvedenými
skutočnosťami, keďže okresný súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ riadne a včas
predvolaný (viď zápisnicu o pojednávaní č. l. 256 spisu).

19. Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa,
a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto rozhodnutí, odvolací súd
podľa § 387 ods. 2 OSP. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

20. Výrok o tom, že žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, je
odôvodnený podľa § 262 ods. 1 CSP tým, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému
zo súdneho spisu trovy nevyplývali a náhradu trov nežiadal.

21. Rozhodnutie bol v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).