Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. júl 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7Er/682/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211209560
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Csémyová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2211209560.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika konajúca
prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova ulica
2, 812 72 Bratislava (predtým Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, Kollárova 31, 917 02
Trnava), proti povinnému: Š. C., R.. XX.XX.XXXX, U.. XX.XX.XXXX, R. D. K. A. I., vedenej pred súdnym
exekútorom: JUDr. Vladimír Usačev, Exekútorský úrad so sídlom: Lehotského 4, Bratislava, pod sp. zn.

EX 1005/2011, o vymoženie 150,- EUR a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu vydal súd
dňa 27.06.2011 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora na vymoženie

predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.

2/ Vlastnou činnosťou súd zistil, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie nakoľko povinný dňa
16.01.2018 zomrel. Dedičské konanie vedené po neb. povinnom bolo uznesením tunajšieho súdu zo
dňa 02.10.2018 pod sp.zn. 5D/16/2018 právoplatne zastavené (č.l. 7).

3/ Podľa ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

4/ Podľa ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku.

5/Podľaustanovenia§161ods.1CSPaktentozákonneustanovujeinak,súdkedykoľvekpočaskonania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

6/ Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

7/ Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti
vzniká narodením, pričom smrťou táto spôsobilosť zanikne.

8/ Podľa § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva
a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.9/ Podľa ust.§ 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa
konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom

môže pokračovať.

10/ Podľa ust.§ 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide
o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých
podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa

skončí konanie o dedičstve.

11/ Podľa § 64 Civilného sporového poriadku ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho
nástupcu niet, súd konanie zastaví.

12/ Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 exekúciu môže súd zastaviť aj
vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

13/ Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo
aj bez návrhu.

14/ Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie,
ak to zákon pripúšťa.

15/ Podľa § 357 písm. a) Civilného sporového poriadku odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu

prvej inštancie o zastavení konania.

16/ Súd po tom ako zistil, že povinný zomrel posúdil aj to či je možné v konaní pokračovať s právnymi
nástupcami neb.povinného. Z uznesenia, ktorým Okresný súd Dunajská Streda konanie o dedičstve
neb. povinného zastavil vyplýva, že vymáhaná povinnosť s poukazom na ust. § 470 OZ neprešla

na dedičov povinnej osoby, nakoľko toto konanie bolo právoplatne zastavené. Vzhľadom na uvedené
s poukazom na ustanovenie § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť povinného byť účastníkom
exekučného konania zanikla dňom smrti, ako aj na to, že vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde
na nového účastníka na strane povinného súd v zmysle § 63 ods. 1 CSP v spojitosti s § 57 ods. 2 EP v
znení do 31.03.2017 exekúciu zastavil, preto že je tu dôvod pre ktorý nemožno v exekúcii pokračovať

(výrok I.).

17/ Podľa 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

18/ Súd sa pri rozhodovaní o trovách exekučného konania prihliadal na skutočnosť, že ak ustanovenie
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie
oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, teda je na mieste preskúmať
toto rozhodujúce kritérium aj v tomto konaní. Takýmto zavinením je potrebné zásadne rozumieť také
vedomé konanie, či opomenutie oprávneného, s ktorým je zastavenie exekúcie v príčinnej súvislosti.

Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej právnej úpravy vyplýva, že musí ísť o výlučné
zavinenie oprávneného, teda nemôže ísť ani o také konanie či opomenutie, ktoré by bolo len jednou
z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu exekúcie. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení
exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh
na začatie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať.

Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť rozhodnúť spôsobom uvedeným
v citovanom ustanovení, avšak túto možnosť nie je možné stotožňovať s povinnosťou tak urobiť. V
predmetnej exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť smrti
povinnej osoby a teda zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie tak nemožno vyvodiť. Súd skúmal,
či je daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného

poriadku, pričom musel konštatovať, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie v danej veci súd
nemôže použiť ani ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko tento sa viaže na zastavenie
exekúcie pre nemajetnosť povinného, čo nie je však tento prípad, pretože exekúcia bola zastavená
z dôvodu, že procesná spôsobilosť povinného zanikla dňom smrti, pričom povinnosť z exekučnéhotitulu na dedičov neprešla. Súd zohľadnil aj ekonomické hľadisko, kedy zaviazaním oprávneného k
náhrade trov exekučného konania, by dôsledky bezvýslednosti exekúcie znášal oprávnený dva krát
- prvý krát nevymožením jeho priznaného práva z Exekučného titulu (exekúcia do smrti povinného

bola vedená 8 rokov) a druhý krát uložením povinnosti na náhradu trov zastavenej exekúcie, čím
by sa paradoxne oprávnený dostal do horšej pozície, ako keby k exekučnému vymáhaniu vôbec
nepristúpil. Nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov
exekúcie, respektíve kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak povinný zanikol bez
právneho nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné

trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo
zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko
neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom
tejto profesie. Európsky súd pre ľudské práva ďalej akceptoval argument, že súdny exekútor mohol od

oprávneného v exekučnom konaní žiadať preddavok na trovy exekúcie a zastaviť exekučné konanie
v prípade jeho nezaplatenia. Súd pri rozhodovaní prihliadal na vyššie uvedené skutočnosti a citované
zákonnéustanovenia,vkonečnomtedasúdrozhodolonepriznanínáhradytrovexekúciepodľazákonnej
možnosti vyplývajúcej z ust. § 243j EP v platnom znení, nakoľko sú dané dôvody osobitného zreteľa, a
to tie že nie je koho na náhradu trov zaviazať.

Poučenie:

Proti výroku I tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm. a) CSP).

Proti výroku II tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a
to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 C.s.p.,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.