Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. jún 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817209918
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817209918.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s.,
Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátska kancelária Veronika Kubriková,
PhD., s.r.o., Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanej B. D., A., Y. XXXX/XX, o
zaplatenie 1 750,18 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 12Csp/192/2017-186 z 8.10.2018

Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Nárok na náhradu trov
konania stranám sporu nepriznáva.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal voči žalovanej a,

čím ju odôvodnil, že vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, písomným
vyjadrenímžalobcu,výsluchomžalovanejazistilnasledovnýskutkovýstavvoveci,konkrétne,čouviedol
žalobca v písomnom podaní z 26.9.2018 (č.l.170-176) a, že žalovaná vzniesla námietku premlčania s
poukazom na to, že úver bol zosplatnený k 13.10.2014 alebo 16.10.2014 a žaloba bola podaná po
uplynutí 3 ročnej premlčacej doby. Ďalej uviedol, čo zistil zo Zmluvy o úvere (ďalej len Zmluva) - dostupná
pôžičkač.XXXXXXXXXX,ktorábolauzavretá2.8.2012medziPoštovoubankou,a.s.ažalovanou,ktorou

žalobcapreukazovalsvojnárok,zpísomnejvýzvyz13.10.2014právnehopredchodcužalobcužalovanej
(doručenej jej 16.10.2014), čo vyplynulo z obsahu výzvy na splatenie dlžnej časti úveru z 26.9.2014
a zo žalobcom predloženého mu aktuálneho stavu úveru k 7.6.2017. Citujúc znenie § 100 ods.1 prvá
veta,ods.2,§ 101 OZ a 52 OZ, účinného v čase uzavretia Zmluvy, uviedol: Žalovaná vzniesla námietku
premlčania, z toho dôvodu prednostne posudzoval, či bol nárok žalobcu uplatnený pred uplynutím
premlčacej doby. Premlčacou dobou sa rozumie lehota, v priebehu ktorej sa musí vykonať právo,

aby nenastali účinky premlčania. K premlčaniu dochádza priamo zo zák., ak dlžník vznesie námietku
premlčania, na túto právnu skutočnosť prihliadne. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke
3 rokov, ktorú nemožno jednostranne predĺžiť ani skrátiť. Plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. Žalobca si uplatňoval svoj nárok ako nárok zo Zmluvy, podľa príslušných § 497 a n.
Obch. zák. V danom prípade ide nepochybne o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom postavenie
účastníkov úverovej zmluvy je charakterizované § 52 ods.3,4 OZ. Právny predchodca žalobcu bol

subjektom, ktorý poskytol úver v rámci predmetu svojho podnikania, pričom žalovaná úver uzatvárala
ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Prednostná aplikácia OZ vyplýva priamo z § 52 ods.2 OZ. Nemožno opomenúť ani aplikáciu § 54 ods.1
prvá veta OZ (jeho znenie citoval). Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu,
ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázke
premlčania, ktorá je na prospech spotrebiteľa, na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obch. zák.

Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní, použitie
pre neho priaznivejšej právnej úpravy. V konkrétnom prípade právny predchodca žalobcu vyhlásilpredčasnú splatnosť úveru k 13.10.2014, čo potvrdil aj vo svojom písomnom vyjadrení. Z toho plynie,
že prvýkrát svoje právo mohol uplatniť odo dňa nasledujúceho po dni predčasného zosplatnenia, tzn.
14.10.2014. V prípade aplikácie 3 ročnej premlčacej doby, posledným dňom tejto premlčacej doby bol

14.10.2017. Žalobca podal žalobu 25.10.2017, tzn. preukázateľne po uplynutí premlčacej doby. Čo
sa týka predlženia lehoty na plnenie obsiahnutej vo výzve právneho predchodcu žalobcu adresovanej
žalovanej, bol toho názoru, že akékoľvek plynutie ďalšej lehoty, určenej veriteľom, je bez právnej
relevancie. Určenie počiatku plynutia premlčacej doby sa riadi cit. § 101 OZ. Napokon je nutné uviesť,
že aj pokiaľ by akceptoval predlženie lehoty na plnenie určenej vo Výzve, nič by to nezmenilo na

skutočnosti, že žalobca si uplatnil nárok po uplynutí premlčacej doby (Výzva bola doručená žalovanej
24.10.2014, s pripočítaním 10 dní, by lehota uplynula 3.11.2014, nárok by bol premlčaný 3.11.2017). Z
dôvodu premlčania nároku žalobcu, s poukazom na uvedené odôvodnenie rozsudku, žalobu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP (jeho znenie citoval). Žalovaná bola v konaní
úspešná, z toho dôvodu jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorá si však
neuplatnila náhradu trov konania.

3. I. Žalobca voči rozsudku podal včas ODVOLANIE v celom rozsahu (ďalej len napadnuté rozhodnutie;
poznámka žalobcu) a uviedol: Napadnutým rozhodnutím súd rozhodol, že žalobu zamieta. Podávané
odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, dôvodil podľa: - § 365 ods.1 písm. a)
CSP tým, že neboli splnené procesné podmienky; - § 365 ods.1 písm. f) CSP tým, že súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; - § 365 ods.1 písm. h) CSP tým,

že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. II. Dával súdu do pozornosti
skutočnosť, že premlčacia doba nezačala plynúť 14.10.2014, ale až 27.10.2014. Predčasná splatnosť
úveru síce nastala 13.10.2014, avšak, žalovaný si predmetnú výzvu na splatenie dlžnej istiny s prísl.,
podľa doručenky potvrdzujúcej prevzatie výzvy, prevzal až 16.10.2014. V samotnej výzve na splatenie
dlžnej istiny s prísl. je mu daná paričná lehota na plnenie, a to 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia

uvedenej výzvy. Lehota na plnenie žalobcovi zo strany žalovaného uplynula 26.10.2014. Z uvedeného
vyplýva, že mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde až 27.10.2014, teda deň nasledujúci po dni
márneho uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie. Jeho nárok tak nemôže byť premlčaný, nakoľko k jeho
premlčaniu by došlo až 27.10.2017, t.j. po 3 rokoch odo dňa, kedy si mohol prvýkrát uplatniť svoj nárok
voči žalovanému na súde. Dával do pozornosti skutočnosť, že žalovaný doposiaľ nevrátil ani len istinu

poskytnutého úveru, pričom mál l za to, že ak by bol býval uplatnil svoj nárok na súde v dodatočnej lehote
10 dní odo dňa doručenia výzvy na splatenie úveru s prísl., túto by mohol súd považovať za žalobu, ktorá
bola podaná predčasne. K otázke započítavania 10 dňovej lehoty na dobrovoľné plnenie poukazoval
na uznesenie Krajského súdu (ďalej len KS) v Banskej Bystrici 14Co/410/2017-109 z 27.3.2018 a
citoval čo v ňom uviedol. Citoval tiež z odôvodnenia uznesenia 3Cdo 198/2017 z 19.3.2018 Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky. V tomto sa zároveň vynára otázka, či zodpovedá ústavne konformnému
výkladu taký výklad § 5b zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. SNR č.372/90 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov týkajúci sa nezapočítania 10 dňovej lehoty na plnenie do
premlčacej doby v tom zmysle, že výkon práva ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, požíva právnu
ochranu, a to najmä v prípade, ak dlžník (žalovaný) doposiaľ neuhradil ani len istinu poskytnutého úveru.

III. V tejto súvislosti poukazoval aj na odlišné stanovisko sudcu a zároveň podpredsedu Ústavného súdu
Slovenskej republiky, JUDr. Milana Ľalíka, ktoré citoval). IV. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a cit.
zákonné ust. žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alternatívne žiadal
žalobe vyhovieť v celom rozsahu a žalovaného zaviazať na náhradu trov konania vrátane trov právneho
zast., všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že neboli
splnené podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 387 ods.1 CSP), ani na jeho zmenu (§ 388 CSP), lebo
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP], preto

rozsudok, podľa § 389 ods.1 písm. c) CSP, zrušil a vec vrátil, podľa § 391 ods.1 CSP, súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a rozhodnutie.
5. Procesné podmienky (podmienky konania) definuje samotný CSP v § 161 ods.1 ako podmienky, za
ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Teória civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné
podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, t. j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej

povinnosti), podmienky na strane súdu [právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu - vada tejto
podmienky je však reglementovaná samostatne v § 365 ods.1 písm. c)] a procesné podmienky na strane
strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom,spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky
(prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci).
6. Vadu predpokladanú v § 365 ods.1 písm. a) CSP má tak konanie v prípade, keď súd vec prejednal

a rozhodol napriek uvedeným nedostatkom.
7. Skutočnosti uvedené v odvolaní nemožno podradiť pod žiadnu vadu predpokladanú v § 365 ods.1
písm. a) CSP, preto nie je tento tvrdený odvolací dôvod daný.
8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je

nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191

ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,

ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi
vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý

nesúlad.
9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci (§ 365 ods.1 písm. h) CSP) je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov

ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť

výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
10. Na základe skutočností uvedených v odvolaní, ktoré odvolací súd považuje v celom rozsahu za

opodstatnené, bol urobený záver, že obidva tieto uplatnené odvolacie dôvody sú dané, lebo skutkové
zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke, nemajú v rozsahu, ako na to poukazuje
žalobca, oporu vo vykonanom dokazovaní, a - ako to žalobca v odvolaní podrobne uviedol - súd z
podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach
strán sporu.

11. Súd, pokiaľ zamietol žalobu, nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, čo
je zrejmé zo skutočností uvedených v odvolaní, ktoré sú - ako už bolo uvedené - v celom rozsahu
opodstatnené.
12. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom vysloveným v uznesení 14Co/410/2017-109 z
27.3.2018 KS v Banskej Bystrici, osvojuje si ho a uzatvára, že pravo žalobcu uplatnené v prejednávanej

veci nie je premlčané.
13. Ak sa súd dopustil omylu v právnom posúdení veci pre chybné použitie právnej normy alebo pre jej
chybnú interpretáciu a z tohto dôvodu súčasne nedostatočne zistil skutkový stav, nesplnil tým ústavnúa zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu a nie je povinnosťou
odvolacieho súdu takýto komplexne chybný postup naprávať.
14. Súd bude v ďalšom konaní povinný (§ 391 ods.3 CSP) podrobne sa vysporiadať so všetkými

skutočnosťami uvedenými žalobcom počas konania a v odvolaní a vo veci opätovne rozhodnúť.
15. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 237 ods.1 CSP).
16. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.