Rozsudok – Rozvod – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Pezinok

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubomíra Krchníková

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoRozvod, Vyživovacie povinnosti a Starostlivosť o maloletých

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 12P/113/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719200753
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krchníková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2019:1719200753.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, vo veci návrhu

manželky I. S., J. XX.XX.XXXX, bytom Ž.Č. XX, K., na rozvod manželstva s manželom S. S., narodeným
XX.XX.XXXX,G.A.XX,G.,aúpravurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémuK.S.,J.XX.XX.XXXX,
v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v K., S. X, K., takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo S. S. , J. XX.XX.XXXX M. I. S., V.. I. , J. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX
I. K., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu K. , I. L. XX, V. XXXX, J. N. XXX, K. K. Č.
XX r o z v á d z a.

II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu, v rámci ktorej sa maloletý K. S., J. XX.XX.XXXX na čas po rozvode
manželstva rodičov zveruje do osobnej starostlivosti matky.

III. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.

IV. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého K. mesačne sumou 150 eur, počnúc dňom

právoplatnosti výroku tohto rozsudku o rozvode, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky,
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 17.04.2019 domáhala rozvodu manželstva
a žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode manželstva k maloletému
dieťaťu. Návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že manžel ju stále napádal so žiarlivostnými
scénami, je veľmi nesamostatný, nespoločenský typ, neustále sa vyhýbal kontaktu s ľuďmi, odmietal

prítomnosť rodinných osláv, zakazoval aj manželke stýkať sa priateľmi, neustále ju citovo vydieral, robil
výčitky. Medzi manželmi dochádzalo k častým rozdielnym názorom v otázke rodinného aj manželského
života, vo výchove ich syna, čo sa stalo podnetom neustálych hádok a konfliktov. Vzťahy medzi
manželmi sú tak vážne rozvrátené, hlavne zo strany manželky, že manželstvo nemôže ďalej plniť svoj
spoločenský účel. Po prerušení manželského spolunažívania dňom 07.04.2019 niet žiadnej nádeje na
jeho obnovenie. Manželstvo nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu maloletého syna, ktorý bol
vystavený neustálym hádkam, konfliktom medzi manželmi a stresovým situáciám.

2. Manžel súhlasil s rozvodom manželstva, príčiny rozvratu manželstva vidí rovnako ako manželka.3. Vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode účastníci
uzavreli rodičovskú dohodu a žiadali, aby súd rodičovskú dohodu schválil.

4. Procesný opatrovník pre prípad rozvodu navrhol rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko je v záujme
maloletého.

5. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so sobášnym listom
manželov, rodným listom maloletého, rozpisom mesačných výdavkov na maloleté deti, potvrdením

o príjme matky, potvrdení o príjme otca, správou procesného opatrovníka, ako aj ďalšími listinnými
dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil
tento skutkový stav:

6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch manželov je to manželstvo prvé.
Manželom sa dňa XX.XX.XXXX J. N. K.. Manželia od apríla 2019 nežijú v spoločnej domácnosti. Obaja

manželia odmietajú obnoviť spolužitie.

7. Podľa Čl.l Zákona NRSR č. 36/2005 Z.z., Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
zneníneskoršíchpredpisov (ďalejlenZákonorodine) manželstvojezväzkommužaaženy.Spoločnosť
tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v

právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

8. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

12. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na
všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov, ktorí zhodne odmietli
pokus o zmierenie, má súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné
podmienky rozvodu ich manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené

tak, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, intímne sa
nestýkajú. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií
manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu
manželstva súd ustálil dlhodobé rozdielne nazeranie manželov na existenciu manželského spolužitia, čo
vyústilo do vzájomného citového odcudzenia manželov a nezáujem o udržanie manželského spolužitia,

na základe čoho nie je možné od účastníkov konania požadovať obnovu ich manželského spolužitia.
Účastníci konania zhodne na pojednávaní uviedli že nemajú záujem o obnovenie spolužitia a spolužitie
odmietli. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty,
dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ obaja účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie
súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia účastníkom konania nariadil, môže iba vplývať na

ich konanie v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéto formálneho
manželstva účastníkov konania, nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletého dieťaťa a manželstvo
účastníkov konania rozviedol.

13. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie

o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

14. Manželia majú jedno maloleté dieťa K. S., J. XX.XX.XXXX.15. Maloletý je vo veku 4 roky, navštevuje materskú školu, je zdravý, navštevuje kurz anglického jazyka.
Priemerné mesačné výdavky na maloletého sú 360,- eur

16. Matka je zamestnaná ako bankový úradník s priemerným mesačným príjmom 900,- eur. Matka s
maloletým bývajú v rodinnom dome u jej rodičov.

17. Otec je zamestnaný ako kuchár s mesačným príjmom 850,- eur. Otec býva v byte u jeho starej matky,
na bývanie prispieva mesačne sumou 150,- eur.

18. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním
ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie
stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen
svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone
rodičovských práv a povinností.

19. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa
svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť
zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

20. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,

b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou
osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami

a s inými blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa
zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

21. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a

dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie
maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

22. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
23. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
24. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolomaloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.
25. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
26. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

27. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

28. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

29. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

30.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

31. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

32. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

33. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

34. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že sú splnené podmienky Zákona o rodine, preto súd
predmetnú rodičovskú dohodu schválil. Rodičovská dohoda bola uzatvorená v súlade s potrebami
maloletého dieťaťa ako i príjmom a možnosťami a schopnosťami oboch rodičov.

35. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie. ( § 368 Civilného

sporového poriadku ).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 Civilného
mimosporového poriadku ).

V prípade, že niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto
rozsudkom, je možné vo veci starostlivosti o maloleté deti navrhnúť na súd
výkon tohto rozhodnutia alebo v časti výživného na vykonanie exekúcie
podľa Exekučného poriadku.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela akospoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o
rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje
predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.