Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/192/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318203211
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1318203211.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Zuzany Kučerovej a JUDr. Karola Riháka v právnej veci žalobkyne: C. V. - Q., M.. XX. XX. XXXX, Q.
C. XXX, R. C., zast. advokátkou JUDr. Martou Urbánkovou, Šafárikovo námestie 2, Bratislava, proti
žalovanému: P. V. - Q., M.. XX. X. XXXX, M. Q. C. XXX, R. C.Ž., Š. U. I., S.. AK T., P..D..G.., B. XX, Q.,
o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 25. januára 2019 č. k. 14C/65/2018- 62, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - strán
sporu a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že strany uzavreli manželstvo dňa 29. 12. 2001.
Žalobkyňa je živnostníčkou a podniká pod obchodným menom C. V. - Q., pričom oprávnenie na výkon
podnikateľskej činnosti jej vzniklo dňa 1. 4. 2017. Žalovaný bol taktiež živnostníkom a podnikal pod

obchodným menom P. V. - Q., pričom oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti mu vzniklo dňa
1.9.2017. Podnikateľskú činnosť však ukončil a živnostenské oprávnenie mu zaniklo dňom 27. 6. 2018.
Manželstvo strán rozviedol Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 8. 1. 2019 č. k. 38P/19/2018, ktorý
v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku ešte nebol právoplatný.

3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. V odôvodnení
napadnutéhorozsudkusúdprvejinštancieuviedol:„Žalobunazrušeniebezpodielovéhospoluvlastníctva

manželov z dôvodu podnikania mohol podať teda ktorýkoľvek z nich. V čase podania návrhu na
pripustenie zmeny žaloby, resp. vydania uznesenia o jej pripustení, žalovaný už nemal oprávnenie na
podnikateľskú činnosť. Nie je právne významné, že či žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť „účelovo“
alebo nie. Právne významné je to, že v čase, keď zástupkyňa žalobkyne navrhla pripustenie zmeny
žaloby, už mala podnikateľské oprávnenie len žalobkyňa. Keďže žalobu na zrušenie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v zmysle cit. ust. § 148a ods. 2 OZ môže podať len ten z manželov, ktorý
nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť vyplývalo by z toho, že súd by žalobu mal zamietnuť.

Prípadne by zástupkyňa žalobkyne vzala žalobu späť celkom, následkom čoho by súd konanie v zmysle
§ 145 ods. 1 CSP zastavil. A žalobu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov z dôvodu
získania oprávnenia na podnikateľskú činnosť by mohol podať už len žalovaný ako žalobca. Avšak
takýto výklad by bol príliš formalistický neberúc do úvahy účel zrušenia bezpodielového spoluvlastníctvamanželov v zmysle cit. ust. § 148 ods. 2 a cit. ust. § 148a ods. 2 OZ. Oba inštitúty majú totiž
za účel ochranu majetku manžela pred druhým z manželov, ktorý svojim správaním vytvára tak
závažné dôvody, že ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva by odporovalo dobrým a ochranu

majetku z dôvodu podnikania jedného z manželov. Vzhľadom na obsah pôvodnej žaloby a prakticky
súbežne prebiehajúceho konania o rozvod manželstva účastníkov, je ale zrejmé, že manželské rozpory
súviseli, resp. mohli súvisieť s podnikaním oboch účastníkov ako manželov, resp. prenášali sa do ich
podnikateľskejčinnosti.Súdvšakmôžekonštatovaťlentoľko,žemanželstvoúčastníkovbolorozvedené,
ale bez toho, aby konštatoval z akých dôvodov a či skutočnosti uvedené v pôvodnej žalobe na zrušenie

bezpodielového spoluvlastníctva boli alebo neboli pravdivé. Zástupkyňa žalobkyne podala návrh na
pripustenie zmeny žaloby a súd jej návrhu vyhovel. A tým pôvodná žaloba už nebola právne zaujímavá.
Súd však musí vziať do úvahy už v bode 24. uvedený účel, a to ochrana majetku, v tomto prípade
žalovaného, a to práve v spojitosti s bodmi 26. a 27. 31. V tomto prípade sa teda právne prepojili cit. ust.
§ 148 ods. 2 OZ a cit. ust. § 148a ods. 2 OZ.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobe
vyhovel a zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo strán za trvania manželstva.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil. Uviedol, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces tým, že mu ako cudziemu
štátnemu príslušníkovi neustanovil tlmočníka. Ďalej žalovaný v odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že
vec po právnej stránke neposúdil správne. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobe nemožno

vyhovieť, keďže v čase vynesenia napadnutého rozsudku už nemal živnostenské oprávnenie. V spore
o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva nemôže byť žalobcom
manžel, ktorý má oprávnenie na podnikateľskú činnosť a jeho žaloba smeruje proti manželovi, ktorý
nemá oprávnenie na podnikateľskú činnosť, resp. takejto žalobe nemožno vyhovieť.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok nie je vecne správny.

7. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je celkom zjavne
zmätočné (ide najmä o ods. 20. až 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku). V konaní bolo preukázané,
že žalovaný po podaní žaloby ukončil podnikateľskú činnosť a živnostenské oprávnenie mu zaniklo. Na
podanie žaloby podľa § 148a ods. 2 Obč. zák. je aktívne vecne legitimovaným subjektom ten z manželov,

ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť a ak majú takéto oprávnenie obaja manželia, žalobu
môže podať ktorýkoľvek z nich. V prejednávanej veci bolo zistené, že v čase od 1. 4. 2017 do 31.
8. 2017 mala oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti iba žalobkyňa, ktorá teda mohla podať
proti žalovanému žalobu o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 148a ods. 2 Obč. zák.
najskôr dňa 1. 9. 2017, kedy žalovaný získal oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti. Keďže však

žalovaný toto oprávnenie v priebehu konania (dňa 27. 6. 2018) stratil, jej žalobe nie je možné vyhovieť.
Nesprávnosť právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie zrejme vyplýva z toho, že súd prvej
inštancie nepochopil účel a zmysel ust. § 148a ods. 2 Obč. zák., ktorým je ochrana toho manžela, ktorý
nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, resp. toho manžela, ktorý ho získal skôr, pred možnými
rizikami podnikateľskej činnosti druhého manžela.

8. Odvolací súd dodáva, že k žiadnemu „právnemu prepojeniu“ ust. § 148 ods. 2 a § 148a ods. 2
Obč. zák., ako to zmätočne skonštatoval súd prvej inštancie, nemohlo dôjsť. Tieto ustanovenia totiž
upravujú rozdielne prípady. Ust. § 148 ods. 2 Obč. zák. upravuje možnosť zrušenia bezpodielového
spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie

bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, zatiaľ čo ust. § 148a ods. 2 Obč. zák.
upravuje možnosť zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva v prípade, ak jeden
z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. K žiadnemu „právnemu prepojeniu“ týchto
ustanovení nemohlo dôjsť tiež z toho dôvodu, že žalobkyňa nepodala žalobu podľa § 148 ods. 2 Obč.
zák., ale podala žalobu podľa § 148a ods. 2 Obč. zák., čo celkom jasne uviedla v žalobe. Jej prednes na

pojednávaní dňa 12. 12. 2018 preto nemožno považovať za zmenu žaloby, ako to nesprávne vyhodnotil
súd prvej inštancie.9. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny. Odvolací súd preto napadnutý
rozsudok zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobu zamietol.

10. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255
ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovaného priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.).

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).