Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117230622
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1117230622.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu : JUDr. Darina Kuchtová a Mgr. Barbora Barteková, v spore žalobcu: LITA, autorská spoločnosť,
IČO: 00420 166, Mozartova 9, 810 01 Bratislava, zastúpeného: JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou
so sídlom Nám. Biely kríž 3, P.O.Box 39, 830 03, Bratislava proti žalovanému: HOTELY Plus a.s.,
IČO: 35749105, Bulharská 72, 821 04 Bratislava, o zaplatenie 1.614 .- eur s príslušenstvom, po

späťvzatí žaloby po vydaní platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava I č.k. 9Ca/15/2017-24 zo
dňa 28.decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava
I č.k. 9Ca/15/2017-24 zo dňa 28.decembra 2018 z r u š u j e a konanie vo veci z a s t a v u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I v danom spore vydal platobný rozkaz č.k. 9Ca/15/2017-24 zo dňa
28.decembra 2018, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1. 614 eur a úrok z
omeškania vo výške 5% ročne od 18.12.2017 do zaplatenia a trovy právneho zastúpenia v sume 191,51
eur a trovy konania v sume 96,50 eur.
2. Žalobca podaním doručeným okresnému súdu dňa 17.1.2019 vzal žalobu v celom rozsahu späť a
žiadal konanie zastaviť. K späťvzatiu žaloby pripojil Dohodu o urovnaní zo dňa 15.1.2019, ale doklad

o zaplatení žalovanej sumy žalovaným súd nepredložil a tak nebolo preukázané, čo žalovaný splnil
povinnosť zaplatiť žalovanú sumu po podaní žaloby.

3. Žalovaný sa na výzvu súdu zo dňa 16.5.2019 podľa § 370 C.s.p., ktorá mu bola doručená dňa
21.5.2019, nevyjadrili k späťvzatiu žaloby.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), preskúmal a prejednal vec v zmysle §
379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a v zmysle ustanovenia § 370 O.s.p.
skúmal, či sú dané podmienky na zastavenie konania na základe späťvzatia žaloby zo strany žalobcu.

5. Podľa § 370 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia

6. Podľa § 370 ods. 2 C.s.p. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej
inštancie a konanie zastaví.

7. Späťvzatie žaloby je dispozitívnym úkonom, na ktorý je oprávnený iba žalobca. K späťvzatiu žaloby
môže dôjsť nielen počas konania na súde prvej inštancie, ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej

inštancie, najneskôr však do momentu, kým jeho rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Znamená
to, že vziať žalobu späť je možné počas odvolacej lehoty bez toho, aby muselo byť súčasne podanéodvolanie a ak bolo podané odvolanie, tak kedykoľvek počas odvolacieho konania, najneskôr do
právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorá nenastane skôr, kým o odvolaní právoplatne
nerozhodne odvolací súd (§ 367 C.s.p.).

8. V prípade, ak strana vezme žalobu späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby
sa nekonalo a vo veci meritórne nerozhodovalo.

9. V danom prípade žalobca zobral žalobu späť z dôvodu mimosúdneho ukončenia sporu. V zmysle

ustanovenia § 370 ods. 2 C.s.p. žalovaný neoznámil súdu svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov.

10. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby, platobný rozkaz Okresného
súdu Bratislava I č.k.9Ca 15/2017-24 zo dňa 28.decembra 2018 zrušil a konanie vo veci zastavil podľa
§ 370 ods. 1 a 2 C.s.p.

11. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 256 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 a §
396 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Vychádzal z ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. V danom prípade procesne zavil zastavenie konania žalobca, ktorý podanú žalobu

vzal späť a nepreukázal splnenie povinnosti zo strany žalovaného zaplatiť žalovanú sumu.

12. Jedným z častých dôvodov zastavenia konania je späťvzatie žaloby. Žalobcovia realizujú tento úkon
napríklad v súvislosti s uzatvorením mimosúdnej dohody (ako v danom prípade dohody o urovnaní)
so žalovaným, pričom jedným z bodov mimosúdnej dohody býva aj dohoda o tom, že žalobca po jej

uzatvorení vezme žalobu späť a každá zo strán sa čiastočne vzdá svojho tvrdeného práva. Pravidelnou
obsahovou náležitosťou takejto mimosúdnej dohody býva aj dohoda o tom, že žiadna zo strán si nebude
uplatňovať nárok na náhradu trov konania. Zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby má význam
pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania. V zmysle konštantnej judikatúry je späťvzatie žaloby
považovanézazavinenézastaveniekonania.AjvCivilnomsporovomporiadku platí,žejednouzozásad

pre priznanie náhrady trov konania je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie. Jej podstatou je
to, že trovy konania nahrádza ten, kto zavinil ich vznik. Legislatívne je zásada procesnej zodpovednosti
za zavinenie vyjadrená v § 256 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane. V zmysle zmenenej koncepcie rozhodovania o nároku
na náhradu trov konania, bude nedostatočná taká (mimosúdna) dohoda sporových strán, v ktorej sa

obe strany zaviažu neuplatňovať si trovy konania, resp. týchto sa vzdať. Znenie CSP neumožňuje
súdu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prihliadať na takúto mimosúdnu dohodu.
Pokiaľ súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania bez návrhu, zo žiadneho ustanovenia CSP
nevyplýva viazanosť súdu znením mimosúdnej dohody čo do nároku na náhradu trov konania. Zavinenie
zastavenia konania sa posudzuje z procesného hľadiska, nie z hmotnoprávneho, preto by súd nemal

prihliadať na hmotnoprávny úkon (mimosúdnu dohodu) a jej znenie. Aj zo znenia § 256 ods. 1
CSP vyplýva, že súd náhradu trov konania prizná tej strane, ktorá zastavenie konania nezavinila.
Uvedená norma ustanovuje jednoznačný príkaz súdu, nie možnosť, priznať trovy, a to aj v prípade, ak z
mimosúdnej dohody vyplýva, že trovy už boli niektorej zo strán uhradené ešte pred zastavením konania,
alebo že si trovy nebude uplatňovať žiadna zo strán.

13. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu v spore, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.
K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov. Pri zastavení sporového konania

je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z
účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom
treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní
požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala
žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie

žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu
zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani
procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade
nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanieúčastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej
judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 196/09). Z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7MCdo 4/2010.

14. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku
tohto uznesenia a vychádzal z ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (R 49/1993,
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo 4/2010, sp. zn. 7MCdo 1/2014, 2MObdo 4/2010).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a)napadnutývýrokodvolaciehosúduopeňažnomplneníneprevyšuje desaťnásobokminimálnejmzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizácioua akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania (§ 435 C.s.p.).