Rozsudok – Vlastníctvo bytov a nebytových ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michaela Králová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoVlastníctvo bytov a nebytových priestorov

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/189/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313207503
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1313207503.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek

senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu: K.T.I., družstvo, IČO:
35 714 689, so sídlom: Banšelova 2/5940, Bratislava (právny nástupca po K.T.J. plus, družstvo, IČO: 35
791 012) právne zastúpený JUDr. Milanom Švecom, advokátom, so sídlom: Vajnorská 98/D, Bratislava,
proti žalovaným: 1.) W.. L. I., I. XX.X.XXXX, G. B.: V. X, Z., 2.) W. I., I. XX.X.XXXX, G. B.: B. XX, Z.,
o zaplatenie 4. 065,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 2.rade proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III, č. k. 11C/107/2014 - 190 zo dňa 28.6.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. 11C/107/2014 - 190 zo dňa 28.6.2016

p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj súd prvej inštancie), rozsudkom č. k. 11C/107/2014 - 190 zo dňa
28.6.2016, žalovaným 1 a 2 uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi istinu 4. 065,80
eur a úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1. 037,16 eur od 1.7.2011 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 180,80 eur od 16.6.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 5,50 % ročne zo sumy 172,10 eur od 1.6.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05

% ročne zo sumy 2. 675,74 eur od 16.6.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 1.
175,54 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 243,50 eur a trov právneho zastúpenia vo
výške 932,04 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 8a, § 8b, § 10 odsek 1, zákona č. 182/1993 Zb. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj zákon o bytoch) a § 517 odsek 2 zákona č. 40/1964
Zb. - Občiansky zákonník. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca je správcom bytového

domu v Bratislave na Š. U.. XX. Žalovaní 1 a 2 sú (boli) bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 6 na
2. poschodí v tomto bytovom dome. K zmluve o výkone správy označeného bytového domu žalovaná
2 pristúpila dňa 18.1.2008.

3. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok ako dôvodný. Žalovaní 1 a 2 mesačné
zálohové platby za bývanie v byte, ako aj nedoplatky podľa vyúčtovaní nákladov za užívanie bytu v
príslušnom roku, v ktorom tieto vznikli, riadne neplatili, pričom ich celový vyčíslený dlh k 27.7.2015

narástol na sumu 9. 314,78 eur. Podľa uznesenia súdu prvej inštancie, č. k. 11C/107/2014 - 154 zo
dňa 20.8.2015 žalobca v predmetnom konaní z celkového nedoplatku žalovaných 1 a 2 na nákladoch
za užívanie bytu uplatnil nedoplatok, ktorý zodpovedá obdobiu od apríla 2011 do 30.7.2014. Dlh za
uplatnené obdobie predstavuje 4. 065,80 eur. Nakoľko sa žalovaní 1 a 2 dostali s úhradou peňažnýchpovinností do omeškania, priznal súd prvej inštancie žalobcovi aj nárok na úhradu úrokov z omeškania,
tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, avšak nie v sadzbe uplatnenej žalobcom, ale v sadzbe
zákonných úrokov z omeškania vyčíslených v zmysle ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z. z..

4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 odsek 3 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj OSP) tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania
voči žalovaným 1 a 2 pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 243,50 eur a z trov právneho

zastúpenia 932,04 eur.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 2. Žiadala,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok voči jej osobe zrušil. Uviedla, že spolu so žalovaným 1 boli
bezpodielovými spoluvlastníkmi označeného bytu, ktorý je v správe žalobcu. Ich manželstvo bolo v
septembri 2013 rozvedené, pričom ona spolu s deťmi zostala v tomto byte bývať, žalovaný 2 sa z bytu

odsťahoval. Všetky náklady na bývanie v byte ako aj úver od OTP banky, mali ale platiť spoločne.
Žalovaný 1 svoj záväzok voči nej nedodržal, bez jej vedomia sa zadlžoval a veritelia si pohľadávky
zabezpečili záložným právom na byt. Neplatil jej ani výživné na deti, ktorého sa musela domáhať v
exekučnom konaní. Keďže v ťaživej finančnej situácii nedokázala plniť záväzok voči veriteľovi - OTP
banka, uplatnila si banka výkon záložného práva a byt v dražbe, v júli 2014 pripadol novému majiteľovi.

Tento stav ju psychicky vyčerpal, dala výpoveď z pracovného pomeru v štátnej správe. Dcéra mala
problémy v škole. Vo vzťahu k neuhradeným nákladom za bývanie v byte bola v domnení, že nový
vlastník bytu tento byt nadobudol bez dlhov. Žalovaná 2 poukázala na to, že je nezamestnaná, stará
sa o dve deti, spláca iné úverové dlhy a snaží sa vyžiť z mála.

6. K odvolaniu žalovanej 2 sa písomne vyjadril žalobca a uviedol, že ako správca bytového domu
vymáha nedoplatky vzniknuté titulom úhrad spojených s užívaním bytu, a to za rok 2010 až marec
2013, t.j. v čase, keď žalovaná 2 byt užívala, ako to vyplýva z jej odvolania. Žalobca ako správca
bytovéhodomuvymáhatietonedoplatkyvosvojommene,avšaknaúčetbytovéhodomu.Pokiaľnedôjde
k vymoženiu tejto pohľadávky, budú ju musieť pomerne znášať ostatní vlastníci bytov a nebytových

priestorov, ktorým tento náklad vznikne bez ich zavinenia, respektíve akéhokoľvek pričinenia, čo nie
je spravodlivé. K dražbe bytu uviedol, že ako správca bytového domu dňa 15.7.2014 prihlásil svoju
pohľadávku u dražobníka. Nakoľko jeho pohľadávka nebola uspokojená a to ani čiastočne, nemal a
ani nemá inú možnosť, ako sa domáhať jej úhrady v súdnom konaní, inak by porušil svoju povinnosť
pri správe cudzieho majetku. Z uvedených dôvodov žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil.

7. K 1.7.2016 žalobca K. T. I. plus, družstvo, IČO: 35 791 012 zanikol zlúčením s K.T.I. družstvom, IČO:
35 714 689. Preto súd prvej inštancie uznesením č. k.11C/107/2014 - 216 zo dňa 4.4.2017 rozhodol,
že v konaní pokračuje s právnym nástupcom pôvodného žalobcu.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov,
ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej 2 nie je možné vyhovieť.

9. Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci bytov a nebytových priestorov v
domeuzatvoriasosprávcompísomnúzmluvuovýkonesprávy.Zmluvaovýkonesprávy,jejzmenaalebo
jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov
bytovanebytovýchpriestorovvdomeasprávcom.Správcajepovinnýschválenúzmluvualebojejzmenu
doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný
predpis. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b) spôsob
výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov,
príslušenstva a pozemku, c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv
vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenies nimi, e) zásady určenia výšky platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa
odseku 2.

10. Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome pred súdom.

11. Podľa § 8b ods. 2 písm. e/ zákona č. 182/1993 Z. z. pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov
do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať
vzniknuté nedoplatky.

12. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom k 30.7.2014 Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v
súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne
vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv
určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa

pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky
na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je
súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa

zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.

13. Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom k 30.7.2017 úhrady za plnenia sú
vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke.
Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných

zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré
vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s
užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz
odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od
vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa voči žalovaným 1 a 2 domáha zaplatenia nedoplatkov na
službách spojených s užívaním bytu č. 6 nachádzajúceho sa v bytovom dome na Š. U. Č.. XX v
Bratislave, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1 a 2 ( č. l. - 12) a to za dobu do
30.7.2014, ktorým dňom bol tento byt vydražený v dobrovoľnej dražbe, čím zmenil vlastníka.

15. Z právnych úkonov týkajúcich sa bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve sú oprávnení a
povinní obaja bezpodieloví spoluvlastníci. Aj bývalým manželom patrí právo k veciam zo zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva spoločne a nerozdielne. Každý z bývalých manželov je vlastníkom
každej spoločnej veci, pričom je obmedzený rovnakým vlastníctvom druhého manžela. Právne vzťahy

týkajúce sa zaniknutého a v režime podľa § 149 Občianskeho zákonníka ešte nevyporiadaného
bezpodielového spoluvlastníctva, sa riadia ustanoveniami o bezpodielovom spoluvlastníctve ( pozri
bývalý Najvyšší súd ČSR, rozhodnutie sp. zn. 3 Cz/19/1974 (Cpj 86/1971, publikované pod R 42/1972
Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk). V sporoch o úhradu za užívanie bytu a služby s tým spojené,
k bytu v právnom režime bezpodielového spoluvlastníctva tak, ako tomu bolo aj v súdenej veci, sú

zásadne pasívne legitimovaní obidvaja bezpodieloví spoluvlastníci.

16. Základným právnym predpisom, z ktorého sa odvíjajú práva a povinnosti vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v bytových domoch je zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov. S vlastníctvom označeného bytu žalovaní 1 a 2 nenadobudli

len práva, ale aj povinnosti vlastníka bytu, bez ohľadu na to, v akej ekonomickej situácii sa nachádzali
alebo nachádzajú. Povinnosť žalovanej 2, ako bezpodielovej spoluvlastníčky bytu platiť preddavky do
fondu prevádzky, údržby a opráv, preddavky na úhradu nákladov za poskytované plnenia a ďalšie
služby a poplatok za výkon správy vyplýva jednak z ustanovenia § 10 zákona č. 182/1993 Z. z.o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a v súdenej veci aj z článku III zmluvy o výkone správy
predmetného bytového domu, ku ktorej žalovaná 2 dňa 18.1.2008 (č. l. - 15) pristúpila. Pokiaľ vlastník
bytu tieto povinnosti neplní, zasahuje svojím konaním do vlastníckeho práva ostatných vlastníkov,

pretože úhrady za plnenia platia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome na účet domu v
banke, čo znamená, že faktúry dodávateľov plnení sú preplácané z peňažných prostriedkov, ktoré
sa na účte domu naakumulovali z prostriedkov tých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí si
povinnosti riadne plnia, a to aj za tých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí si svoje povinnosti
spojené s týmto vlastníctvom neplnia. Potom teda nastal stav, že ak za byt žalovaných 1 a 2 neboli

uhrádzané preddavkové platby, cenu plnení dodaných do bytu žalovaných 1 a 2 voči dodávateľom
týchto plnení, zaplatili ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu. Žalovaná 2
rovnako, ako aj žalovaný 1, má zákonnú povinnosť platiť predmetné preddavky a dôvody platobnej
neschopnosti, respektíve sociálnej biedy alebo majetkové nezhody so žalovaným 1, nie sú dôvodom,
ktorý by žalovanú 2, ako solidárne zodpovednú osobu za dlhy vzniknuté za užívanie označeného bytu v
čase trvania jej bezpodielového spoluvlastníckeho práva k tomuto bytu vo vzťahu k ostaným vlastníkom

bytov a nebytových priestorov mohol zbaviť. Zodpovednosť za dlhy spojená s vlastníctvom veci zostáva
zachovaná aj potom, ako je vec prevedená do vlastníctva inej osoby, pretože nový vlastník zodpovedá
za plnenie povinností spojených s vlastníctvom veci len za čas od nadobudnutia vlastníctva a nie za
nesplnené povinnosti svojho predchodcu.

17. Z týchto dôvodov obsah odvolania žalovanej 2 nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených,
a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 odsek 1 CSP, ako vecne
správne potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 odsek 1 CSP. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech,
priznal odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262
odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP
).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.