Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/571/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610205676
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1610205676.6

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobcu: Thorpe recovery,
družstvo, Stráž 8419, Zvolen, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Psotkom, Stráž 223, Zvolen, proti
žalovanému: B. P., E. XX, P., zastúpenému Biksadský & Partners, s.r.o., Michalská 9, Bratislava, o
zaplatenie 544,24 eura s príslušenstvom, na odvolania žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného

súdu Malacky č.k. 6C/44/2012-270, zo dňa 20.5.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach z r u š u j e a vec v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 544,24
eura s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 43,05 eura od 24.4.2007 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z

omeškania zo sumy 44,70 eura od 18.5.2007 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy 43,05
eura od 18.6.2007 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy 43,05 eura od 19.7.2007 do
zaplatenia a s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy 370,38 eura od 18.8.2007 do zaplatenia a trovy
konania 32,50 eura; vo zvyšku úroku z omeškania žalobu zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu SKP, k.s., správca konkurznej podstaty úpadcu

KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze“ doručil 27.7.2010 súdu žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal
zaplatenia 544,24 eura s úrokmi z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 43,05 eura od 24.4.2007
do zaplatenia, s 18,25 % úrokom z omeškania zo sumy 44,71 eura od 18.5.2007 do zaplatenia, s
18,25 % úrokom z omeškania zo sumy 43,05 eura od 18.6.2007 do zaplatenia, s 18,25 % úrokom z
omeškania zo sumy 43,05 eura od 19.7.2007 do zaplatenia a s 18,25 % úrokom z omeškania zo sumy
370,38 eura od 18.8.2007 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako

poskytovateľ uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách (ďalej len zák. č. „610/2003 Z.z.“), ktorej prílohou boli všeobecné obchodné podmienky
vydané spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Predmetom záväzku poskytovateľa bolo poskytovanie
verejnej telefónnej služby (verejnej telekomunikačnej služby ISDN, elektronickej komunikačnej služby
Magio), ktorému zodpovedala povinnosť žalovaného platiť odplatu za poskytnuté služby, ktorú mu
poskytovateľ vyúčtoval v súlade so zmluvou v mesačných intervaloch. Ďalej uviedol, že žalovaný sa

dostal do omeškania tým, že svoje peňažné záväzky voči právnemu predchodcovi žalobcu (Slovak
Telekom, a.s.) neplnil riadne a včas. Tieto peňažné záväzky boli vyúčtované faktúrou č. XXXXXXXXXX,
splatnou dňa 23.4.2007 v sume 43,05 eura, faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17.5.2007 v
sume 44,71 eura, faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 17.6.2007 v sume 43,05 eura, faktúrou č.
XXXXXXXXXX, splatnou dňa 18.7.2007 v sume 43,05 eura a faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa
17.8.2007 v sume 370,38 eura. Uviedol, že nezaplatením faktúr v lehote splatnosti sa žalovaný dostal

do omeškania a žalobca si voči nemu uplatnil úroky z omeškania vo výške 18,25 % ročne z dlžných súm.3. Súd prvej inštancie mal právne nástupníctvo pôvodného žalobcu vo vzťahu k jeho právnym
predchodcompreukázanézmluvouopostúpenípohľadávokz10.8.2009,uzavretoumedzispoločnosťou
Slovak Telecom, a.s. ako postupcom a spoločnosťou MEDIATIONKMCH, s.r.o. ako postupníkom,

zmluvou o postúpení pohľadávok zo 14.12.2009, uzavretou medzi spoločnosťou MEDIATIONKMCH,
s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou SKP, k.s., správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys,
s.r.o. „v konkurze“ ako postupníkom a zmluvou o postúpení pohľadávok z 20.6.2012, uzavretou
medzi spoločnosťou SKP, k.s., správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze“
ako postupcom a spoločnosťou THORPE CORPORATION LTD. ako postupníkom a zmluvou o

postúpení pohľadávok z 27.6.2012, uzavretou medzi spoločnosťou THORPE CORPORATION LTD. ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom. Uznesením č.k. 6C/44/2012-98, zo dňa 14.1.2013, súd prvej
inštancie majúc za preukázané vyššie uvedené právne skutočnosti, pripustil zmenu účastníka konania
z pôvodného žalobcu SKP, k.s., správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze“ na
žalobcu Thorpe recovery, s.r.o.

4. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že 12.12.2005 uzavrel právny predchodca žalobcu
spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so žalovaným ako novým účastníkom a pôvodným účastníkom zmluvy
o pripojení P. D., v zastúpení splnomocnencom P. U., dodatok k zmluve o pripojení TP (zmena v
osobe účastníka), podľa ktorého pôvodný účastník P. D. postúpil všetky práva a záväzky vyplývajúce
zo zmluvy o pripojení č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Dodatok 1“) na nového účastníka B. P.. Žalovaný B.

P., prostredníctvom splnomocnenej osoby P. U., svojím podpisom vyjadril súhlas s takýmto postúpením
a zaviazal sa dodržiavať všeobecné podmienky Slovak Telekom, a.s. na poskytovanie VTS a ISDN.
Zároveň súhlasil so zachovaním služby Rodinný internet TP1, poskytovanej pre fyzické osoby v zmysle
tarify C VTS tak, ako to bolo uvedené v zmluve o pripojení. Predmetný dodatok podpísala za pôvodného
účastníka a nového účastníka B. P. P. U.. Tí istí účastníci uzavreli dodatok k zmluve o pripojení INT

č. XXXXXXXXXXXXX (ďalej len „Dodatok 2“) (zmena v osobe účastníka, adresáta a spôsobu platby),
podľa ktorého sa zmluva o pripojení upravila na meno nového účastníka a zároveň nového adresáta
B. P. (žalovaného) a došlo k zmene spôsobu platby na platbu v hotovosti. Ako splnomocnená osoba
aj za pôvodného účastníka a aj za nového účastníka vystupovala a dodatok podpisovala P. U.. Dňa
12.12.2005 P. U. ako splnomocnená osoba podpísala tlačivo právneho predchodcu žalobcu Slovak

Telekom a.s., Bratislava, prílohu k zmluve o pripojení, dodatku a špecifikácie k zmluve o pripojení,
podľa ktorej došlo k zmene uverejnenia údajov o telefónnej prípojke VTP k prístupu ISDN v telefónnom
zozname v časti bytové stanice na meno B. P., P. A.. XX, P.. Pôvodný účastník P. D. a žalovaný podpísali
písomnosť rovnakého znenia pod názvom „splnomocnenie“, v ktorom splnomocnili P. U., bytom Ľ.Í. C.
XXXX/XX, P., ku všetkým úkonom spojených s firmou Slovak Telekom, a.s. Toto splnomocnenie obaja

vlastnoručne podpísali.

5. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca si v konaní uplatnil pohľadávku, ktorú nadobudol
postúpením. V konaní síce nepreukázal uzavretie zmluvy o pripojení s pôvodným užívateľom
poskytovaných služieb P. D., táto skutočnosť však podľa neho vyplývala z toho, že pôvodný užívateľ

P. D. bol vlastníkom bytu, kde právny predchodca žalobcu telekomunikačné služby poskytoval, zo
splnomocnenia, ktoré P. D. podpísal a predovšetkým z doloženého Dodatku 1 a Dodatku 2 k zmluve
o pripojení, ktoré za pôvodného užívateľa služieb podpísala jeho pracovníčka U. U.Č.E.. Súd prvej
inštancie mal za to, že uzavretím Dodatku 1 a Dodatku 2 k zmluve o pripojení vznikol zmluvný
vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.), a žalovaným,

predmetom ktorého bola zmena v osobe užívateľa telekomunikačných služieb, takže novým užívateľom
sa stal žalovaný. Žalovaný sa spolu s manželkou stali vlastníkmi bytu, v ktorom boli poskytované
telekomunikačné služby Slovak Telekom, a.s. a ktorý nadobudli od pôvodného užívateľa P. D.. Aj keď
v predmetnom byte od jeho nadobudnutia nebývali, všetky záležitosti spojené s bytom zabezpečoval
žalovaný, čo potvrdila jeho bývalá manželka Y. P. (prehlasoval a platil služby spojené s užívaním

predmetného bytu a pod.). Súd prvej inštancie uviedol, že Dodatok 1 a Dodatok 2 k zmluve o pripojení
bol podpísaný tak za pôvodného užívateľa P. D. ako i žalovaného jednou a tou istou osobou - svedkyňou
U. U. (teraz M.), ktorá bola pracovníčkou pôvodného užívateľa P. D.. Vyslovil, že aj keď si svedkyňa
nepamätala toto splnomocnenie (aj vzhľadom na časový odstup), táto skutočnosť ešte nepotvrdzuje
neplatnosť predmetného splnomocnenia, resp. neexistenciu vzťahu medzi žalovaným a spoločnosťou

SlovakTelekom,a.s.Poukázalnaskutočnosť,žesvedkyňapotvrdilasvojpodpisnaDodatku1aDodatku
2kzmluveopripojení,atedabolaosobou,ktorátietosplnomocneniadostalaanazákladenichpodpísala
Dodatok 1 a Dodatok 2 k zmluve o pripojení. Okrem toho poukázal na fakt, že splnomocnenia sú spísané
rovnakým písmom a v rovnakom znení a obidve sú bez dátumového označenia. Z týchto skutočnostípodľa súdu prvej inštancie vyplynula možnosť dohody medzi pôvodným užívateľom P. D. a žalovaným
o zmene v osobe užívateľa telekomunikačných služieb bez ohľadu k tomu, či žalovaný predmetné
splnomocnenie podpísal, resp. nepodpísal. Skonštatoval, že aj keď predmetné splnomocnenia nespĺňali

formálne náležitosti (neboli datované) a v splnomocnení žalovaného nebol osvedčený jeho podpis ako
splnomocniteľa, čo žalovaný namietal, spoločnosť Slovak Telekom, a.s. toto splnomocnenie prijala a
vykonala na základe splnomocnencom podpísaných Dodatkov 1 a 2 zmenu v osobe užívateľa.

6. Súd prvej inštancie sa v prejednávanej veci plne stotožnil s tvrdením žalobcu, že aj keď v konaní

nebolo preukázané, že by žalovaný predmetné splnomocnenie podpísal, táto skutočnosť nezakladá
neplatnosť tohto splnomocnenia, resp. nepreukazuje neexistenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi
žalovaným a Slovak Telekom, a.s. Ďalej argumentoval, že sám žalovaný tým, že od prvého mesiaca
po nadobudnutí bytu od pôvodného užívateľa telekomunikačných služieb pravidelne uhrádzal (a to
v hotovosti tak, ako je to uvedené v Dodatku 1 k zmluve o pripojení), mesačné faktúry spoločnosti
Slovak Telekom, a.s. po dobu od decembra 2005 do marca 2007, konkludentne bez zbytočného odkladu

schválil konanie splnomocnenca U. U. i samotné uzavretie Dodatku 1 a Dodatku 2 k zmluve o pripojení.
Uviedol, že žalovaný sa o existencii svojho zmluvného vzťahu so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.
dozvedel už v januári 2006, kedy mu bola doručená prvá faktúra od tejto spoločnosti za užívanie
telekomunikačných služieb za december 2005. Pokiaľ tvrdil, že žiadnu zmluvu a žiadny dodatok k
zmluve o pripojení nepodpísal a na takýto úkon nesplnomocnil žiadnu osobu, mohol namietať doručenú

faktúru, túto neuhradiť a v konečnom dôsledku dodatočne bez zbytočného odkladu neschváliť úkon
splnomocnenca tak, aby došlo k naplneniu § 33 ods. 2 Obč. zák. a spoločnosť Slovak Telekom, a.s.
si mohla vymáhať úhradu faktúry resp. náhradu škody od splnomocnenca. Žalovaný však doručenie
faktúry za mesiac december 2005 nenamietal a uhrádzal všetky faktúry, ktoré mu spoločnosť Slovak
Telekom, a.s. doručovala a to vrátane úhrady sankcií za prípadné oneskorené platby týchto faktúr až do

marca 2007. Súd prvej inštancie tak mal v konaní za preukázané, že k zastaveniu platieb faktúr tejto
spoločnostidošlozdôvodu,žežalovanýsarozviedolanazákladedohodyovyporiadaníbezpodielového
spoluvlastníctva manželov nadobudla predmetný byt jeho bývalá manželka Y. P., ktorá sa do neho
nasťahovala v apríli 2007. Z toho dôvodu žalovaný už nemal záujem využívať telekomunikačné služby
Slovak Telekom, a.s. a preto požiadal v marci 2007 o odpojenie poskytovaných služieb a prestal platiť

faktúry za dodané služby, hoci bol spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. upozornený, že bude musieť
uhradiť dohodnuté zmluvné pokuty za porušenie zmluvných podmienok. K odpojeniu poskytovaných
služieb došlo k 31.7.2007.

7. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že k uzavretiu Dodatku

1 a Dodatku 2 zo strany žalovaného so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. došlo riadne a platne.
Z predložených faktúr mal preukázané, že podľa zmluvy o pripojení boli žalovanému postúpené od
pôvodného užívateľa služby Doma Pohoda XXXXXXXXXX, DSL FLAT Home so zľavou a DSL Doma pre
TP celkom v sume 1.297,- Sk mesačne. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, založený uzavretím
Dodatku 1 a Dodatku 2, posúdil ako občianskoprávny vzťah; žalovaný uzavrel predmetné dodatky ako

fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Z dokazovania ďalej vyplývalo, že žalovaný využíval
služby právneho predchodcu žalobcu, cenu poskytovaných služieb splatných v období od 1.3.2007
do 30.6.2007 fakturoval právny predchodca žalobcu žalovanému spolu v sume 173,86 eura. Žalovaný
za poskytnuté služby riadne a včas nezaplatil. Preto súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi neuhradenú cenu za poskytnuté verejné telefónne služby. Ďalej žalobcovi priznal aj

uplatnenú sumu 370,38 eura a to ako náhradu škody, ktorá vznikla právnemu predchodcovi žalobcu
jednak z titulu poskytnutej zľavy TS internet DSL FLAT Home vo výške 392,- Sk mesačne namiesto
sumy 490,- Sk mesačne, škody spočívajúcej v poskytnutí akciovej ceny na kúpu koncového zariadenia
ADSL USB len v sume 2,- Sk a škody spočívajúcej v nákladoch na zariadenie a údržbu elektronickej
komunikačnej služby. Uvedené závery súd prvej inštancie právne odôvodnil poukazom na § 42 ods. 1

písm. a), ods. 4 písm. b), § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z.z., § 33 ods. 1, 2, 3, § 52 ods. 1, 2, 3 , § 53
ods. 4 a § 420 ods. 1 Obč. zák. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nakoľko žalovaný sa nezaplatením
vyúčtovaných faktúr dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, uložil mu aj povinnosť zaplatiť
žalobcovi úroky z omeškania a to výške 9 % zo sumy 43,05 eura od 24.4.2007 do zaplatenia, s 8,5 %
úrokom z omeškania zo sumy 44,70 eura od 18.5.2007 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania

zo sumy 43,05 eura od 18.6.2007 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy 43,05 eura od
19.7.2007 do zaplatenia a s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy 370,38 eura od 18.8.2007 do zaplatenia
v súlade s § 3 ods. 1 vyhlášky č. 87/1995 Z.z. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu žalobcu
ako nedôvodnú zamietol.8. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy nevyúčtoval a zo spisu mu žiadne trovy konania

nevyplývali.

9. Proti zaväzujúcej časti rozsudku podal odvolanie žalovaný a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietal proti právnemu posúdeniu
predmetnejplnejmoci,nazákladektorejp.U.zanehopodpísalazmluvuopripojení.Samotnejplnejmoci

vytkol množstvo vád. V prvom rade poukázal na to, že plná moc nie je vôbec datovaná, splnomocnenec
nikdy plnú moc neprijal - neobsahuje podpis splnomocnenca. Navyše plnú moc nepodpísal žalovaný,
ale neznáma osoba, ktorá z neznámych dôvodov chcela, aby do záväzkového vzťahu so Slovak
Telekom, a.s. vstúpil žalovaný, a aby tak na neho prešli práva a povinnosti zo zmluvy o pripojení.
Tvrdil, že predmetná plná moc v znení ako bola vyhotovená, by navyše oprávňovala splnomocnenca k
akýmkoľvek úkonom so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. bez akýchkoľvek obmedzení, čo považoval

za neprípustné a nevídané. Plná moc by podľa neho mala byť presne špecifikovaná, na aké právne
úkony sa vzťahuje. Na základe uvedeného zastával názor, že takýto dokument, aký bol predložený zo
strany spoločnosti Slovak Telekom, a.s., nie je platnou plnou mocou, pretože trpí takými vadami, s
ktorými spája slovenský právny poriadok jej neplatnosť. Na základe predloženej plnej moci nevstúpil
a ani nemohol vstúpiť žalovaný do právneho vzťahu so Slovak Telekom, a.s., a teda ani mu nemohli

vzniknúť žiadne povinnosti, a to najmä uhrádzať faktúry vystavované na jeho meno. Žalovaný poukázal
na neprofesionálny prístup zamestnancov Slovak Telekom, a.s., ktorí napriek skutočnosti, že všeobecné
obchodné podmienky stanovujú, aby splnomocniteľ, ktorý podpisuje zmluvu o pripojení, resp. jej
dodatok, sa preukázal písomným plnomocenstvom s overeným podpisom splnomocniteľa, toto pravidlo
vôbec neuplatnili, resp. ho absolútne odignorovali. Uviedol, že zamestnanci si museli byť plne vedomí

aspoň tejto základnej povinnosti, a to že podpis splnomocniteľa na plnej moci musí byť úradne
osvedčený. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný ustálil, že nikdy nevstúpil do zmluvného vzťahu so
Slovak Telekom, a.s.

10. Ďalej žalovaný v podanom odvolaní tvrdil, že v predmetom konaní žalobca neuniesol dôkazné

bremeno, nakoľko nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že by sa žalovaný dostal do zmluvného
vzťahu so Slovak Telekom, a.s. Odvolal sa na výsluch svedkyne U. z pojednávania, konaného 9.3.2013,
na ktorom uviedla, že nikdy nevidela žalovaného a ani si nie je vedomá, že by ona zabezpečovala
podpisovanie dodatku k zmluve o pripojení. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že v žiadnom prípade
nemožno spájať prípadnú úhradu faktúr žalovaným s vznikom jeho záväzku, resp. s existenciou

právneho vzťahu medzi žalovaným a Slovak Telekom, a.s. Za uznanie dlhu v zmysle Občianskeho
zákonníka takýto úkon nemožno považovať, nakoľko podľa § 558 „ak niekto uzná písomne, že zaplatí
svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.“ Nič také
sa však nestalo, žalovaný nikdy písomne neuznal záväzok. Namietol, že súd prvej inštancie sa vo
svojom rozhodnutí stotožnil s úvahou žalobcu, týkajúcou sa § 33 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého ak

splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za
iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon
dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Má za to, že „dodatočne bez zbytočného odkladu“ je nutné
aplikovať na konkrétnu situáciu. Žalovaný sa o konaní bez plnomocenstva dozvedel až po vyžiadaní
si na niekoľký pokus sfalšovaného Dodatku zmluvy o pripojení od Slovak Telekom, a.s. Takže pokiaľ

žalovaný nemohol vedieť a ani nevedel o existencii konania bez plnomocenstva, tak logicky nemohol
takého konanie ani schváliť.

11. Podľa názoru žalovaného ešte dôležitejšie je ustanovenie § 33 ods. 3 Obč. zák., ktorý vo
vzťahu k uvedenému odseku 2 dodáva, že ustanovenie odseku 2 neplatí ak osoba, s ktorou sa

konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela. Osobou, s ktorou sa konalo, bola Slovak Telekom, a.s.
Vzhľadom na vady sfalšovaného plnomocenstva možno podľa žalovaného jednoznačne ustáliť, že
Slovak Telekom, a.s. o nedostatku vedel a musel vedieť a teda nemožno aplikovať ustanovenie o
dodatočnom schválení plnomocenstva na vzniknutú situáciu. Namietal záver súdu prvej inštancie,
že konanie bez plnomocenstva žalovaný dodatočne údajne schválil konkludentným konaním, pričom

navyše uviedol, že v zmysle zákona o elektronických komunikáciách nie je predpísaný spôsob formy
zmluvy o pripojení, a teda že nemusí byť uzatvorená výlučne písomnou formou. Žalovaný má za
to, že uvedený zákon síce takúto povinnosť neustanovuje, ustanovujú ju však všeobecné obchodné
podmienky Slovak Telekomu, a.s. (ďalej len „VOP“). Samotný žalobca predložil VOP, platné v časerozhodnom pre predmetné konanie, na základe ktorých je v zmysle čl. IV ods. 6 VOP „ ... splnomocnený
zástupca povinný preukázať svoje oprávnenie písomným plnomocenstvom s osvedčeným podpisom
splnomocniteľa“. Na základe uvedeného je podľa jeho názoru nutné aplikovať ustanovenie VOP Slovak

Telekomu, a.s. Dodatok mal byť uzatvorený písomne a na základe plnej moci s osvedčeným podpisom
žalovaného. Napokon okrem uvedeného poukázal na ďalšie ustanovenie VOP, a to konkrétne čl. VI ods.
l VOP, podľa ktorého je k zmene účastníka potrebné podpísať dodatok účastníkom postupujúcim práva
a povinnosti zo zmluvy o pripojení, ako aj novým účastníkom.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne
správny potvrdiť. Zopakoval, že záväzkovo-právny vzťah medzi žalovaným a právnym predchodcom
žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. vznikol na základe Dodatku 1 a Dodatku 2, predmetom
ktorých bola zmena v osobe účastníka, kedy na miesto pôvodného účastníka (P. D.), nastúpil
nový účastník B. P. (žalovaný). Dodatok 1 a Dodatok 2 v mene nového účastníka (žalovaného)
uzatvorila na základe písomne udeleného plnomocenstva splnomocnenkyňa P. U.. Žalobca mal za

to, že ak aj v predmetnom prípade žalovaný nikdy neudelil plnomocenstvo na uzatvorenie Dodatku
1 a Dodatku 2 v jeho mene, táto skutočnosť (aj keby bola v konaní jednoznačne preukázaná),
nespôsobuje ich neplatnosť a rovnako toto tvrdenie žalovaného nepreukazuje neexistenciu samotného
záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalovaným a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Žalovaný totiž
svojim konkludentným konaním, ktoré spočívalo najmä v uhrádzaní jednotlivých faktúr, vyúčtovaných

spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. za poskytovanie služieb v období bezprostredne nasledujúcom po
podpise Dodatkov 1 a 2 od januára 2006 do marca 2007, v súlade s § 33 ods. 2 Obč. zák., dodatočne
(a bez zbytočného odkladu), nevýslovným spôsobom, schválil konanie splnomocnenca, a teda schválil
samotné uzatvorenie Dodatku 1 a Dodatku 2 v jeho mene. Keďže žalovaný bez akýchkoľvek námietok
uhrádzal odplatu za služby, ktoré boli poskytované spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. (a teda plnil

povinnosti vyplývajúce účastníkovi zo zmluvy o pripojení), neobstojí tvrdenie žalovaného, že nevstúpil do
záväzkovo-právneho vzťahu so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. V tejto súvislosti žalobca pripomína,
že ustanovenia zák. č. 610/2003 Z.z. žiadnym spôsobom nepredpisujú formu zmluvy o pripojení. Zmluva
nemusí byť uzatvorená výlučne písomnou formou. Faktické uzatvorenie zmluvy o pripojení potvrdzuje
najmä samotné plnenie záväzku zo strany spoločnosti Slovak Telekom, a.s., teda poskytovanie verejnej

elektronickej komunikačnej služby, ako aj skutočnosť, že žalovaný poskytované služby aktívne využíval,
uhrádzal faktúry vyúčtované za poskytovanie vybraných služieb a v období od januára 2006 do marca
2007 uzatvorenie zmluvy, poskytovanie služby, prípadne úhrady jednotlivých faktúr žiadnym spôsobom
nenamietal.

13. Proti rozsudku v časti náhrady trov konania podal odvolanie žalobca a žiadal rozsudok v napadnutej
časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že v predmetnom konaní pôvodný žalobca,
spoločnosť SKP, k.s., správca konkurznej podstaty úpadcu, KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze“, (ďalej
len „pôvodný žalobca“) priamo v návrhu na vydanie platobného rozkazu z 28.12.2009, ktorým bolo
konanie začaté, žiadal súd prvej inštancie, aby zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy spolu s

príslušenstvom a na náhradu trov právneho zastúpenia 86,94 eura. Pôvodný žalobca si teda v samotnej
žalobe v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnil svoj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia a zároveň
tieto trovy konajúcemu súdu aj vyčíslil. Po tom, čo súd prvej inštancie uznesením č.k. 6C/44/2012-98,
zo dňa 14.1.2013 pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že do konania ako žalobca vstúpila spoločnosť
Thorpe recovery, s.r.o, ktorá je týmito procesnými úkonmi viazaná, nebolo potrebné jednotlivé úkony

uskutočňovať opätovne.

14. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
rozsudok v napadnutých častiach, prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné.

15. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia ceny poskytnutých služieb verejnej telefónnej
služby a zmluvnej pokuty od žalovaného, ktorý mal byť v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom
žalobcu (Slovak Telekom, a.s.), na základe Dodatku 1 a Dodatku 2 k zmluve o pripojení (zmena v osobe
účastníka) uzavretej s P. D..

16. Žalobca vytkol súdu prvej inštancie skutkové závery, najmä tie, že P. U., ktorá za neho podpísala
Dodatok 1 a Dodatok 2, bola ním splnomocnená na podpis zmlúv, resp. že konkludentným konaním,
(tým že uhrádzal faktúry za telefónne služby vystavané Slovak Telekom, a.s.) schválil konanie P. U..V priebehu celého konania ako aj v odôvodnení odvolania žalovaný zotrvával na tom, že so Slovak
Telekom, a.s. neuzavrel zmluvu o pripojení, že P.. U. nepoveril zastupovaním pri jednaniach so Slovak
Telekom, a.s. Ďalej, že P.. U. v konaní potvrdila, že ho nepozná a že si nie je vedomá toho, že by bola

poverená uzavrieť za neho zmluvu o pripojení k telefónnej sieti, a až po sťažnostiam podaných v roku
2007 (č.l. 128 - 131) mu Slovak Telekom, a.s. v prílohe vybavenia sťažnosti z 13.11.2007 (č.l. 132 -
134) zaslal dodatok k zmluve o pripojení, ktorý mala za neho podpísať P.. U.. V právnom odôvodnení
odvolania poukázal na ustanovenie § 558 Obč. zák., eventuálne na ustanovenia § 323 ods. 1, § 407 ods.
2 a 3 Obch. zák. s tým, že on nikdy záväzok voči Slovak Telekom, a.s. neuznal, čo je predpokladom toho,

aby mohlo byť platenie faktúr zasielaných Slovak Telekom, a.s. považované za uznanie dlhu. Osobitne
poukázal na ustanovenie § 33 ods. 3 Obč. zák. a ustanovenie čl. IV ods. 6 Všeobecných obchodných
podmienok Slovak Telekom, a.s., podľa ktorých splnomocnený zástupca je povinný preukázať svoje
oprávnenie písomných plnomocenstvom s osvedčeným podpisom splnomocniteľa a to, že Slovak
Telekom vedel o tom, že na plnomocenstve pre P.. U. nie je jeho podpis overený.

17.Nanámietkužalovaného,žesúdprvejinštanciezpreukázanéhoskutkovéhostavuvyvodilnesprávne
skutkové závery, odvolací súd pri preskúmavaní zisťoval, či sa súd prvej inštancie pri hodnotení
vykonaných dôkazov pridržiaval ustanovenia § 132 O.s.p. platného v dobe jeho rozhodovania, podľa
ktorého súd dôkazy (priame i nepriame) hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadne na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

včítane toho, čo uviedli účastníci konania.

18. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, ako hodnotil tvrdenie
žalovaného, že P.. U.Ú. nepoveril, aby za neho uzavrela so spoločnosťou Slovak Telekom a.s. dodatky
k Zmluve o pripojení. Rozhodnutie o existencii vzťahu žalovaného so Slovak Telekom, a.s. založil len na

hodnotení toho, že uhrádzal faktúry zasielané za komunikačné služby, ktoré podriadil pod úpravu § 33
ods. 2 Obč. zák., z čoho vyvodil, že konanie P.. U., ktorá za žalovaného konala so spoločnosťou Slovak
Telekom a.s., týmto odsúhlasil.

19. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej neuviedol, ako hodnotil skutočnosť,

že na splnomocnení nebol podpis žalovaného overený s ohľadom na vlastnú úpravu Slovak Telekom,
a.s., vydanú na základe splnomocnenia v § 40 zák. č. 610/2003 Z.z. platnú v dobe uzatvárania Dodatkov
k zmluve o pripojení so žalovaným. Žalobca k žalobe pripojil Všeobecné podmienky na poskytovanie
verejnej elektronickej komunikačnej služby Internet č. 7405/2007, účinné od 1.3.2008 a Všeobecné
podmienky na poskytovanie verejnej telefónnej služby (VTS) č. 799/2009, účinne od 1.2.2009, ktoré

nebolo možné vzťahovať na uzatváranie zmluvy 12.12.2005. Všeobecné podmienky spoločnosti Slovak
Telecom, a.s., na poskytovanie verejnej telefónnej služby, účinné od 1.8.2005 a Všeobecné podmienky
spoločnosti Slovak Telecom, a.s., na poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby „STOnline“ účinné
od 13.10.2005 poskytol žalobca súdu až v prílohe podania zo 7.9.2010 (č.l. 58 - 78). Podľa úpravy v
ich čl. IV o uzatváraní Zmluvy o pripojení, jej bodu 4. (v prvých podmienkach) a bodu 6 (v druhých

podmienkach), ktoré treba vzťahovať aj na uzatváranie dodatku k Zmluve o pripojení, ak sa ním mení
účastník, ktorý využíva poskytované služby, Zmluvu o pripojení podpisuje priamo účastník alebo jeho
splnomocnenýalebozákonnýzástupca.Splnomocnenýzástupcajepovinnýpreukázaťsvojeoprávnenie
písomným plnomocenstvom s osvedčeným podpisom splnomocniteľa. Na splnomocnení žalovaného
na vykonanie všetkých úkonov spojených s firmou Slovak Telekom, a.s. pre P.. U., ktoré žalobca

predložil súdu (č.l. 134), nebol podpis žalovaného overený, teda nevyhovoval uvedenému ustanoveniu
Všeobecných podmienok spoločnosti Slovak Telecom, a.s., na poskytovanie komunikačných služieb.
Súd prvej inštancie sa na námietku žalovaného mal vyporiadať s tým, či zmluvný vzťah medzi Slovak
Telekom, a.s. a žalovaným vznikol, ak Slovak Telecom, a.s. akceptoval neoverené splnomocnenie bez
dátumu a bez konkrétne uvedeného rozsahu, teda také, ktoré nevyhovovalo všeobecným zmluvných

podmienkam stanoveným pre uzatváranie zmlúv o pripojení. Podľa § 43 ods. 1 druhá veta zák. č.
610/2003 Z.z. sú všeobecné podmienky (vydávané osobitne ku každej službe podľa § 40 ods. 3 zák.)
a tarifa súčasťou zmluvy o pripojení.

20. Súd prvej inštancie nehodnotil vykonané dôkazy (z hľadiska závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie,

z hľadiska pravdivosti, z hľadiska vierohodnosti) spôsobom zodpovedajúcim § 132 O.s.p., ak nehodnotil
zároveňtietvrdenia,ktorýmisabránilžalovaný,žeP..U.nepoverilzastupovanímprikonaniachsoSlovak
Telekom, a.s., čo potvrdila aj svedkyňa P.. U., a ktoré umožňovali prijatie aj takého záveru, že zmluvný
vzťah medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovaným nevznikol. V odôvodnení sa nezaoberal ani tvrdeniamižalovaného,žesituáciu,doktorejsadostal,sasnažilriešiťsoSlovakTelekom,a.s.,žetátospoločnosťho
informovala o tom, že v prípade vypovedania zmluvy bude musieť zaplatiť sankčnú pokutu za predčasné
vypovedanie a tiež to, že mu nebola ochotná poskytnúť na nahliadnutie Zmluvu o pripojení, ktorú uzavrel

P. D., od ktorého bol kúpený byt, v ktorom bola namontovaná telefónna a internetová prípojka a ani
Dodatky k tejto zmluve, ktoré mal podpísať on. Dodatok k zmluve mu poskytla až po opakovaných
sťažnostiach v novembri 2007 a zmluvu o pripojení mu neposkytla vôbec.

21. Skutkové okolnosti uzatvorenia zmluvy medzi žalovaným a Slovak Telekom, a.s. nemožno vyvodil z

domnienok a dohadov. Nedostatočne zistený skutkový stav týkajúci sa uzatvárania Dodatkov a z neho
vyvodzovanéprávnezáveryvtomtoprípadezakladáporušenieprávažalovanéhonaspravodlivýproces.

22. Odvolací súd nepovažoval za správne ani ďalšie hodnotenie skutkových zistení, podriadených pod
ustanovenie § 33 ods. 2 Obč. zák. Súd prvej inštancie založil svoj záver o tom, že žalovaný konkludentne
schválil konanie svedkyne U., vystupujúcej ako jeho splnomocnenkyňa tým, že uhrádzal doručené

faktúry.

23. V zmysle § 33 ods. 2 Obč. zák., však ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať
za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám,
ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ

neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa
konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho
konaním.

24. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť preukazovanú žalovaným, že

o uzavretí sporných Dodatkov sa dozvedel až v rámci reklamačného konania, keď mu v reakcii na
jeho list z 20.10.2007 bola doručená kópia Dodatku 2 spolu s plnou mocou. Prípadné schválenie
konania splnomocnenca, či už výslovné alebo konkludentné, predpokladá vedomosť o jeho konaní v
mene zastúpeného. Preto záver súdu prvej inštancie, že platením jednotlivých faktúr došlo k schváleniu
právneho úkonu, vykonaného P.. U. v mene žalovaného, bez preukázania vedomosti žalovaného v

danom čase o jeho existencii, je predčasný.

25. Podstatná časť sumy priznanej žalobcovi napadnutým rozsudkom, t.j. 370,38 eura, bola podľa
súdu prvej inštancie náhrada škody, ktorá vznikla spoločnosti Slovak Telekom, a.s. poskytnutím zľavy
TS internet DSLFLATHome z ceny 490,- Sk na 392,- Sk a predajom koncového zariadenia ADSL USB

za 2,- Sk, čím mu zostali neuhradené náklady na zariadenie a údržbu elektronickej komunikačnej služby.

26. V žalobe k tejto časti vymáhanej sumy žalobca neuviedol nič konkrétne a v pripojenej faktúre za
obdobie od 1.7.2007 do 31.7.2007 je uvedené, že žalovaný má uhradiť Slovak Telekom, a.s. sumu
11.158,- Sk, v prepočte 370,38 eura, ako zmluvnú pokutu ADSL USB modem - akcia júl 2005 v sume

3.790,- Sk, zmluvnú pokutu XXXXXXXXXXXXX DSL FLAT Home 1.568,- Sk a zmluvnú pokutu - Letná
DSL kampaň 05 StDSL doma pre Tp 5.800,- Sk. Žalobca až vo vyjadrení doručenom súdu 17.2.2014 (č.l.
188-189) k fakturovaným zmluvným pokutám uviedol, že tieto využíva na ochranu a zabezpečenie jeho
pohľadávok,ktorémuprinášajúzároveňpaušalizovanúnáhraduškodyspojenúsnákladminazariadenie
a údržbu elektronickej komunikačnej služby. Ďalšou škodou, ktorá mu vznikla v dôsledku správania

žalovaného,bolaškodaspojenásvynakladanímnemalýchfinančnýchprostriedkovnanákupnajnovších
technologických riešení na poskytovanie služieb, ktoré si žalovaný ako účastník u neho objednal. V
tomto podaní navrhol súdu zvážiť možnosť právne kvalifikovať uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty ako nárok na náhradu škody.

27. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku túto časť uplatňovaného nároku
považoval za škodu, ktorá vznikla právnemu predchodcovi (zrejme Slovak Telekom, a.s.) poskytnutím
zľavy TS internet DSL FLAT Home, akciovej ceny koncového zariadenia ADSL USB a nákladmi
na zariadenie a údržbu elektronickej komunikačnej služby. V odôvodnení síce citoval ustanovenie §
420 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti, neuviedol však, ako zistený skutkový stav podriadil tejto právnej úprave a ako zisťoval vznik
zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia, ktorými sú: 1. porušenie právnej povinnosti (existencia
protiprávneho úkonu), 2. vznik škody, 3. existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a
vznikom škody a 4. zavinenie (úmyselné alebo nedbanlivostné).28. Záver súdu prvej inštancie, že žalobca spôsobil Slovak Telekom, a.s. škodu rovnajúcu sa súčtu
zmluvných pokút uvedených vo faktúre za služby vystavenej 3.8.2007 (č.l. 10) takto zostal bez

skutkového i právneho odôvodnenia, čo neumožňuje odvolaciemu súdu preskúmanie napadnutého
rozsudku a konanie zaťažilo inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a viedla k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.).

29. Dodržanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., platného v dobe

rozhodovania súdu prvej inštancie (teraz § 220 ods. 2 C.s.p.), okrem iného uviesť, o ktoré dôkazy súd
oprel skutkové zistenia a ako ich hodnotil, ktoré skutočnosti mal súd za preukázané, prečo nevykonal
ďalšiedôkazyaakýskutkovýaprávnyzáverurobil,jejednýmzatribútovspravodlivéhosúdnehoprocesu
a má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov.

30.Predposudzovanímuplatňovanéhonárokuakonáhradyškodybolopovinnosťousúduprvejinštancie

prijať záver o tom, že nejde o zmluvné pokuty, na ktorých sa Slovak Telekom, a.s. dohodol so žalovaným,
ale s P. D., keďže žalovaný podľa tvrdenia žalobcu uzavretím Dodatku 1 a Dodatku 2 mal vstúpiť do
tohto zmluvného vzťahu namiesto neho.

31. V danej veci žalobca súdu nepredložil zmluvu, v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť Slovak Telekom,

a.s. zmluvnú pokutu s vysvetlením, že ju nemá a Slovak Telekom, a.s. na žiadosť súdu prvej inštancie
o jej predloženie uviedol, že vzhľadom na veľký časový odstup sa v archíve Slovak Telekom, a.s.
nenachádza Zmluva o pripojení telefónnej linky č. XXXXXXXXXX a ani žiadne doklady o ukončení
zmluvného vzťahu. Súd prvej inštancie rozhodoval teda o uplatňovanom nároku na úhradu zmluvných
pokút bez znalosti záväzku žalovaného.

32. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

33. Každý z účastníkov sporu musí v závislosti na hypotéze hmotnoprávnej normy, podľa ktorej má
byť veci posúdená, tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť
v jeho prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné k
preukázaniu svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu,

ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov.
Rovnaké následky stíhajú aj tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak
hodnotením vykonaných dôkazov súdom tento dospel k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany. Zákon tu vymedzuje tzv. dôkazné bremeno (§ 132 ods. 1 C.s.p.) ako procesnú
zodpovednosť strany za výsledok konania, ak je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania.

Procesný zmysel dôkazného bremena vyniká predovšetkým v takej dôkaznej situácii, kedy aktívne
strany splnili svoju povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú; jeho pravým cieľom je umožniť súdu vydať
rozhodnutie i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, rozhodná v spore, nebola, v zmysle, že ani
byť nemohla, dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. I v týchto prípadoch

(tzv. dôkaznej núdze) musí súd rozhodnúť v neprospech tej strany, v záujme ktorej bolo podľa hmotného
práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

34.Vsporesužívateľomverejnedostupnejslužbyelektronických komunikáciíoúhraduzmluvnejpokuty
(i ceny za poskytnutú službu) bremeno tvrdenia, že užívateľ porušil záväzok, v dôsledku čoho mu vznikla

povinnosť uhradiť poskytovateľovi týchto služieb zmluvnú pokutu, a dôkazné bremeno, pokiaľ ide o
preukázanie tohto tvrdenia je na strane, ktorá žiada súd, aby rozhodol o uložení takejto povinnosti. Z
takto vymedzeného bremena tvrdenia a dôkazného bremena vyplýva, že k úspechu žalobcu v spore
o priznanie zmluvnej pokuty nestačí tvrdiť, že žalovaný je povinný uhradiť mu zmluvnú pokutu ale je
potrebné aj preukázať existenciu takého záväzku predložením písomnej zmluvy, na základe ktorej by

súd mohol zistiť existenciu takéhoto záväzku, a následne porušenie povinnosti zakladajúcej nárok na
zmluvnú pokutu.35. V danej veci žalobca nepredložil súdu písomnú zmluvu o dojednaní predmetných zmluvných pokút;
súd prvej inštancie rozhodoval teda bez preukázania vzniku nároku žalobcu na zmluvné pokuty, t.j.
bez preukázania rozhodnej skutočnosti vo veci. Vo veci takto zostalo neobjasnené aj to, či zaisťovaná

povinnosť v dohode o zmluvnej pokute bola vyjadrená dostatočne konkrétne a či došlo k jej porušeniu,
kedy nadobudli pokuty splatnosť a prípadne ďalšie významné skutočnosti.

36. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie nanovo rozhodovať o trovách konania a preto sa odvolací
súd podrobnejšie nezaoberal odvolaním žalobcu proti rozhodnutiu o trovách konania; poukazuje však

na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti nepreskúmateľné. Vo výroku napadnutého
rozsudku síce uviedol, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania 32,50 eura, ale v odôvodnení uvádza,
že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy nevyúčtoval a zo spisu mu žiadne
nevyplývajú.

37. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že v konaní došlo k procesným vadám v

zmysle § 380 ods. 2 C.s.p., ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie, ktorému
predchádzala niektorá z týchto vád, nemôže byť považované za vecne správne a pokiaľ sa v odvolacom
konaní zistia takéto procesné vady, odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší.

38. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke schválenia úkonu splnomocnenca súd

prvej inštancie už ďalej dôsledne neskúmal a nezhodnotil všetky právne významné skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie a nevysporiadal sa s rozhodujúcimi argumentmi žalovaného, ktoré tvorili základ jeho
obrany; z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval za relevantné odvolacie dôvody žalovaného, ktoré
poukazovali na nedostatočné vyhodnotenie uplatňovanej obrany. Súd prvej inštancie sa v napadnutom
rozsudku dôvodmi spochybňujúcimi uplatnený nárok dostatočne nevysporiadal, čo malo vplyv na jeho

neúplné a predčasné skutkové a právne závery; súd prvej inštancie tým znemožnil stranám, aby
uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom, odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (t.j. v zaväzujúcej časti vo veci samej a v
časti náhrady trov konania) podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil

vec na ďalšie konanie.

39. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec opätovne prejedná na pojednávaní, riadne podľa návrhov
strán vykoná dokazovanie, poskytne stranám možnosť realizácie ich práva vyjadriť sa k vykonaným
dôkazom, na základe takto vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre rozhodnutie súdu,

ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné, vysporiada sa s odvolacími
námietkami strán a opätovne rozhodne vo veci a svoje závery o skutkových zisteniach a právnom
posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p.

40. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).