Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117219631
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117219631.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a
členovsenátuJUDr.JanyUrbanovejaMgr.AnnyMihálikovej,vovecistarostlivostisúduomaloletédieťa:
T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako
kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, A., zastúpená
JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou, so sídlom V. Z. X, A. a otec T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom

F. XXXX/X, A., zastúpený spoločnosťou LALINSKÝ ADVOKÁT, s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, Žilina,
IČO: 47 253 096, o návrhu otca a návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca
proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 9P/143/2017-95 zo dňa 15. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 9P/143/2017-95 zo dňa 15. novembra 2017 vo
výroku o dočasnom zverení maloletého T. do osobnej starostlivosti matky, vo výroku, ktorým uložil otcovi
povinnosť platiť výživné na maloletého T. v sume 120,00 Eur mesačne k rukám matky vždy do 15-teho

dňa v mesiaci vopred počnúc dňom nariadenia neodkladného opatrenia a vo výroku, ktorým súd návrh
otca na nariadenie neodkladného opatrenia, doručený súdu dňa 19.10.2017, zamietol, p o t v r d z u j e .

M e n í uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 9P/143/2017-95 zo dňa 15. novembra 2017 vo výroku
o dočasnej úprave styku otca s maloletým T. tak, že otec

j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým dieťaťom:
- každý párny víkend v sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod do 17.00 hod.,
- každý týždeň v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod.
s tým, že otec si maloleté dieťa v stanovenom čase prevezme v mieste bydliska matky a tam ho po
ukončení styku v stanovenom čase matke aj odovzdá.

Matka j e p o v i n n á maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v stanovenom čase v mieste bydliska
matky otcovi maloletého T. odovzdať a po ukončení styku dieťa v mieste bydliska matky od otca prevziať.

Rodičia s ú p o v i n n í v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť
si navzájom túto skutočnosť najneskôr 48 hodín pred začiatkom styku, inak bezprostredne po jej vzniku.

Toto neodkladné opatrenie zanikne dňom právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Žilina pod sp.zn. 9P/143/2017.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletého T. dočasne
zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok I.). Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého T.
v sume 120,00 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa
počnúc dňom nariadenia tohto rozhodnutia (výrok II.). Súčasne rozhodol, že otec je oprávnený stretávať

sa s maloletým T. každý párny víkend v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu v čase od 15.00
hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. a v piatokv čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. (výrok III.). Matke uložil povinnosť maloletého T. na styk s otcom
pripraviť a odovzdať ho otcovi v mieste bydliska dieťaťa v určený deň a hodinu s tým, že otec je povinný
vrátiť maloleté dieťa matke v mieste bydliska maloletého dieťaťa v určený deň a hodinu (výrok IV.). Vo

zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, doručený súdu dňa 06.11.2017,
zamietol (výrok V.). Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, doručený súdu dňa 19.10.2017,
súd zamietol (výrok VI.).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že otec sa návrhom doručeným súdu dňa 19.10.2017 domáhal

vydania neodkladného opatrenia, ktorým bude maloletý T. zverený do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, a to v týždňových intervaloch. Dôvodil, že s manželkou nežije v spoločnej domácnosti a
naviac táto podstupuje kroky, ktorými bráni styku otca s maloletým T.. Keďže je maloletý T. v útlom veku,
pre jeho psychický a fyzický vývoj je nevyhnutné, aby trávil rovnaký čas s matkou, ako aj s otcom.

3. K podanému návrhu sa vyjadrila matka podaním zo dňa 06.11.2017, súčasťou ktorého bol aj návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala maloletého T. dočasne zveriť do jej osobnej
starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého T. sumou 120,00 Eur mesačne.
Zároveň žiadala upraviť styk otca s maloletým dieťaťom tak, že tento bude oprávnený stretávať sa s
dieťaťom každý párny víkend v sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 17.00
hod., a to vždy v prítomnosti matky. Dala do pozornosti, že dieťa stále dojčí, je na materskej dovolenke a

s dieťaťom trávi všetok čas vo dne i v noci, čo sa odzrkadlilo na silnej naviazanosti dieťaťa. V budúcnosti
je ochotná podporovať stretnutia otca so synom, avšak v súčasnosti dlhšie odlúčenie od matky by bolo
pre dieťa stresujúce.

4. Na základe žiadosti súdu kolízny opatrovník maloletého dieťaťa prešetril pomery u rodičov maloletého

T.. Zo správy zo dňa 27.10.2017 vyplýva, že matka sa spolu s maloletým T. odsťahovala zo spoločnej
domácnosti dňa 23.09.2017 a býva u svojho otca. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský
príspevok a rodinné prídavky. S návrhom otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov matka nesúhlasí, nakoľko syna ešte kojí a najmä v noci si ju dieťa opakovane vyžaduje.
Na výživu dieťaťa začal otec platiť výživné v sume 200,00 Eur mesačne. Otec uviedol, že na podanom

návrhu trvá, i keď sa situácia v priebehu posledného obdobia zlepšila a s matkou sa dokázali dohodnúť
na stretávaní sa so synom. Vzhľadom na zistené skutočnosti kolízny opatrovník navrhol zveriť dieťa do
osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať platením výživného v sume 200,00 Eur a styk otca s dieťaťom
upraviť tak, aby bol zachovaný vzťah otca a syna a zároveň, aby bol rešpektovaný denný a najmä nočný
režim dieťaťa, ktoré si ešte vyžaduje prítomnosť matky.

5. Okresný súd citujúc ust. § 2 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
CMP), § 324 ods. 1, § 325, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), § 366 CMP, dospel k záveru, že je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, dočasne upraviť
práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu z dôvodu, že manželia, ktorí spolu nežijú, sa nedokážu

dohodnúť v základnej otázke výkonu rodičovských práv a povinností.

6. Pri rozhodovaní v otázke zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov,
resp. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, vychádzal súd z preukázanej skutočnosti, že
celkovú starostlivosť o maloletého T. zabezpečuje matka, ktorá kvôli nezhodám s manželom opustila

spoločnúdomácnosťaspolusdieťaťomodišlabývaťksvojmuotcovi.Matkajenarodičovskejdovolenke,
ktorá prioritne slúži na zabezpečovanie starostlivosti o dieťa. Súd prihliadal na vek maloletého T.,
ktorý je dieťaťom útleho veku a na matku je naviazané, naviac matka dieťa stále dojčí. V starostlivosti
matky neboli zistené žiadne nedostatky a kolízny opatrovník odporučil maloleté dieťa zveriť do osobnej
starostlivosti matky. Keďže matka dokáže dieťaťu zabezpečiť stabilitu výchovného prostredia, ktorú

maloleté dieťa v tomto veku potrebuje, rozhodol o dočasnom zverení maloletého T. do osobnej
starostlivosti matky.

7. Pokiaľ ide o výšku výživného, súd vychádzal z ust. § 366 CMP, podľa ktorého možno neodkladným
opatrením uložiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá

rodičovský príspevok a rodinné prídavky celkovo vo výške 236,72 Eur mesačne. Otec je zamestnaný v
spoločnosti ELIT SLOVAKIA, s.r.o., pričom jeho vymeriavací základ za obdobie od septembra 2016 do
septembra 2017 predstavuje sumu 2.292,64 Eur. Súd mal za to, že suma určená týmto neodkladným
opatrením, je primeraná vzhľadom na pokrytie nevyhnutných výdavkov na výživu maloletého dieťaťa.8. Keďže je nevyhnutné, aby dieťa vnímalo vo svojom živote prítomnosť obidvoch rodičov, súd upravil
styk otca s maloletým dieťaťom v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti napadnutého uznesenia. Súd

upravil styk širšie ako navrhla matka s tým, že prítomnosť matky pri stretnutiach s otcom nepovažoval
za nevyhnutnú, nakoľko podľa názoru súdu by prítomnosť matky pri stretnutiach mohla byť dôvodom
vzniku napätia, čo by mohlo mať na dieťa negatívny vplyv. Rozsah styku je na jednej strane dostatočný,
aby mohol otec tráviť čas so svojim synom a na druhej strane nespôsobí príliš dlhé odlúčenie dieťaťa od
matky. Rodičom však nič nebráni dohodnúť si styk otca s dieťaťom aj nad rámec neodkladného opatrenia

tak, aby bolo spokojné predovšetkým maloleté dieťa.

9. Nakoľko súd rozhodol o dočasnom zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti matky, samostatným
výrokom návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal zveriť maloletého T. do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, z uvedených dôvodov zamietol. Nadväzne vo zvyšnej
časti zamietol aj návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia (rozsah styku a prítomnosť matky

pri stretnutiach s otcom).

10. Neodkladné opatrenie bolo vydané počas konania vo veci úpravy práv a povinností rodičov k
maloletému dieťaťu, ako aj vo veci rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode. Obidve konania sú vedené na Okresnom súde Žilina a obidve sú vedené

pod sp.zn. 9P/143/2017, ktoré konania ku dňu rozhodovania súdu neboli právoplatne skončené.
Súd bude ďalej konať vo veci samej, pričom rozhodnutie vo veci samej bude vydané po vykonaní
riadneho dokazovania, ktoré svojim rozsahom presahuje rámec osvedčovania skutočností potrebných
pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení.

11. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, v ktorom zdôraznil, že
je spôsobilý maloletého T. vychovávať a má aj záujem o jeho osobnú starostlivosť. Má stabilnú prácu,
príjem a bývanie, kde s matkou maloletého bývali v spoločnej domácnosti. Môže tak v plnej miere
zabezpečiť stabilitu výchovného prostredia, ktoré dieťa v tomto veku potrebuje. Nie je pravdou tvrdenie
matky, že neprispieva na výživu maloletého. Od odchodu matky zo spoločnej domácnosti prispieva na

výživu syna výživným vo výške 200,00 Eur mesačne. Za účelom potvrdenia týchto skutočností doložil
potvrdenia o platení výživného na maloletého. Keďže má záujem so synom tráviť čo najviac času,
táto suma prevyšuje rámec jeho finančných možností, a preto žiadal stanoviť výživné vo výške 100,00
Eur mesačne, ktoré podľa názoru otca je primerané veku a požiadavkám dieťaťa. Pokiaľ ide o rozsah
styku mimo víkendov, dal do pozornosti, že začal navštevovať so synom rôzne kurzy pre deti, napr.

plávanie, kde sa vyžaduje pravidelnosť. Aj z uvedeného dôvodu žiadal upraviť stretávanie s maloletým
T. počas pracovných dní pravidelne, každý týždeň. Matka s dieťaťom podobné kurzy nenavštevuje,
pričom mal za to, že je potrebné dbať aj na všestranný vývoj dieťaťa a podobné aktivity tomu môžu
len napomôcť. Namietal tvrdenie matky, že dieťa neustále dojčí. Maloletý je na umelej výžive a matka
nemusí maloletého T. dojčiť každý deň, keďže aj v minulosti býval s dieťaťom častokrát sám. Keďže pre

dieťa je veľmi dôležité, aby vnímalo prítomnosť obidvoch rodičov, striedavou osobnou starostlivosťou sa
podľa názoru otca zachová, upevní a rozvinie rovnocenný vzťah maloletého s otcom, ako aj s matkou.
Otec s rozvodom manželstva v zásade súhlasí, a preto aj v konaní o zverení dieťaťa na čas po rozvode
bude navrhovať zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Aktuálne v rámci odvolania žiadal
zmeniť uznesenie okresného súdu tak, že maloletý T. bude dočasne zverený do osobnej starostlivosti

matky a jemu bude uložená povinnosť platiť na výživu maloletého dieťaťa suma 100,00 Eur mesačne.
Pokiaľ ide o rozsah styku navrhol, aby sa mohol stretávať s maloletým T. každý párny víkend v sobotu v
čase od 9.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod. a taktiež každý utorok od
16.00 hod. do 19.00 hod. a každý štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod. K odvolaniu pripojil kópie dokladov
preukazujúcich platenie výživného v období od júla do novembra 2017.

12. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť.
Poprela tvrdenie z odvolania otca, že začal so synom navštevovať rôzne kurzy pre deti, napr. plávanie.
Naďalej žije so synom mimo spoločnej domácnosti, naďalej maloletého T. dojčí, samozrejme už popri
normálnej strave. Od nariadenia neodkladného opatrenia sa pomery medzi rodičmi nezmenili, avšak je

pravdou, že otec začal prispievať na výživu T. sumou 120,00 Eur mesačne, žiadnym iným plnením matke
na výživu dieťaťa neprispieva. Keďže je naďalej na rodičovskej dovolenke a zabezpečuje celodennú
starostlivosť o dieťa, je odkázaná na finančnú pomoc svojho otca, pretože nie je v jej možnostiach
a schopnostiach zabezpečiť pre seba vyšší príjem. Otec sa s dieťaťom v súčasnosti stretáva vzmysle nariadeného neodkladného opatrenia a keďže je maloletý ešte stále dojčený a na matku citovo
naviazaný, nie je rozsah stretnutia cez víkendy navrhovaný otcom v rozsahu od 9.00 hod. do 19.00 hod.
v záujme dieťaťa. Rozsah stretnutia v trvaní troch hodín denne postačuje.

13. Kolízny opatrovník sa vo vyjadrení k odvolaniu otca obmedzil na súhlas s rozhodnutím odvolacieho
súdu bez nariadenia pojednávania.

14. Vyjadrenie matky k odvolaniu a vyjadrenie kolízneho opatrovníka k odvolaniu bolo doručené na

vyjadrenie ostatným účastníkom konania, ktorí sa však vo veci písomne nevyjadrili.

15. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP a
toto rozhodnutie vo výroku o dočasnom zverení maloletého T. do osobnej starostlivosti matky, vo výroku,
ktorým uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého T. v sume 120,00 Eur mesačne, vo výroku,

ktorým návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, doručený súdu dňa 19.10.2017, zamietol,
v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a vo výroku o úprave styku otca s maloletým
dieťaťom zmenil spôsobom vyjadreným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia v súlade s ust. § 388 CSP,
keďže neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie z dôvodov uvedených v tomto
rozhodnutí.

16. V prejednávanej veci bolo vydané neodkladné opatrenie v rámci konania o veci samej, ktoré sa
začalo na základe návrhu matky zo dňa 18.10.2017 (sp.zn. 21P/242/2017). Už v tom čase prebiehalo
konanie o rozvod manželstva rodičov na základe návrhu matky zo dňa 29.06.2017 (sp.zn. 9P/143/2017)
a na základe návrhu otca zo dňa 19.10.2017 (sp.zn. 30P/234/207). Všetky konania sú v zmysle Rozvrhu

práce Okresného súdu Žilina vedené pod spoločnou spisovou značkou 9P/143/2017.

17. Prioritne treba zdôrazniť, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je
dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie
preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že

súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať
na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu
je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej

šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom
vydaného neodkladného opatrenia.

18. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného
súdu o dočasnom zverení maloletého T. do osobnej starostlivosti matky, o povinnosti otca prispievať na

výživu maloletého T., ako aj o zamietnutí návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
žiadal zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, je vecne správne. Rodičia
maloletého v danom prípade relevantným spôsobom osvedčili potrebu dočasnej úpravy pomerov, keď
je z ich početných podaní produkovaných v rámci prebiehajúceho konania vo veci samej, ako aj v
tomto štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, zrejmé, že obaja si uvedomujú

potrebu riešiť otázky súvisiace s právami a povinnosťami vo vzťahu k ich maloletému synovi. Okresný
súd pri svojom rozhodovaní postupoval správne, keď nevychádzal len z tvrdení otca a matky maloletého
T., ale aj zo zistení kolízneho opatrovníka ako subjektu znalého pomerov týkajúcich sa maloletého.
Takýto postup súdu rešpektuje najlepší záujem maloletého dieťaťa. Komplexným posúdením všetkých
relevantných skutočností i odvolací súd (zhodne s prvoinštančným súdom) dospel k záveru, že do

rozhodnutiavovecisamejjepotrebnédočasneupraviťpomeryúčastníkov,t.j.dočasnezveriťmaloletého
T. do osobnej starostlivosti matky, ktorá otázka medzi rodičmi maloletého zároveň nie je spornou a
odvolanie zo strany otca proti výroku prvoinštančného súdu v tejto časti nesmerovalo.

19.Odvolacísúdvšaknapriektomu,sprihliadnutímnaznenieust.§65a§66CMPpreskúmaluznesenie

okresného súdu aj v jeho prvom výroku a dospel k záveru, že v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej
inštancie vecne správne, zodpovedá osvedčeným skutočnostiam, vychádza zo zistenia, že maloletý T. je
vútlomveku,jecitovonaviazanýnamatku,ktoráhovčaserozhodovaniasúduprvejinštancieeštekojila,a teda rešpektuje najlepší záujem dieťaťa. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu v predmetnej časti
je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

20. Vzhľadom na rozhodnutie súdu o dočasnom zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
matky bolo nutné rozhodnúť i o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého T., nakoľko v zmysle §
62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

21. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho
rozsahu v konečnom rozhodnutí. Výrok neodkladného opatrenie nepredurčuje obsah meritórneho
rozhodnutia, výživné v neodkladnom opatrení je určené len na uspokojovanie základných životných
potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššiu sumu výživného.

22. V štádiu konania o nariadení neodkladného opatrenia zisťuje súd len elementárne skutočnosti,
ktoré majú byť základom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Samotný zákon obmedzuje rozsah
určeného výživného len na nevyhnutnú mieru (§ 366 CMP), ktorá vo vzťahu k rodičovi dieťaťa znamená
jeho zaviazanie len na úhradu základných potrieb oprávnenej osoby - v danom prípade maloletého
dieťaťa. Pre zabezpečenie základnej výživy maloletého postačuje uloženie povinnosti otcovi platiť

výživné v nevyhnutnej sume. Výška určená rozhodnutím okresného súdu v sume 120,00 Eur mesačne,
ktorá suma zjavne prevyšuje rozsah zákonom regulovaného minimálneho výživného, však zároveň
zohľadňuje skutočnosť, že starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka, ktorá je na rodičovskej
dovolenke, poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky, pričom otec je pracovne činný a jeho
vymeriavací základ je vo výške 2.292,64 Eur. Finančná situácia na strane otca umožňuje otcovi platiť

súdom stanovené výživné. Pokiaľ dieťa nebolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, odvolací súd sa stotožnil s výškou určeného výživného, ktorá neprejudikuje výšku výživného,
ktorá bude určená v rozhodnutí vo veci samej.

23. Pokiaľ ide o tú časť odvolania otca maloletého dieťaťa, ktorý žiadal rozšíriť rozsah styku maloletého

s otcom, považoval krajský súd za potrebné uviesť, že právo podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa
patrí obom rodičom (§ 28 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 Zákona o rodine). Toto právo sa v prípade rodičov
nežijúcich spolu realizuje prostredníctvom inštitútu úpravy styku v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine
a za situácie potreby neodkladnej úpravy podľa § 324 a nasl. CSP.

24. Právo styku s dieťaťom je úplne novým právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa
rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy SR, keď v
zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú
právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od
rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva tiež z

viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať
svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie
jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v článku 29 bod 1.,
v zmysle ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, tiež v článku 9 ods.
3, podľa ktorého štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od

jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba že by to bolo
v rozpore so záujmami dieťaťa, v súvisiacom článku 18, bod 1., ktorý priznáva obom rodičom spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

25. V prípade, ak dôjde k rozpadu vzťahu rodičov, resp. rodiny a je nevyhnutné rozhodnúť, s ktorým

z rodičov bude dieťa naďalej bývať (resp. bude bývať s oboma rodičmi v rámci určenia striedavej
osobnej starostlivosti), nezasahuje sa týmto rozhodnutím do výkonu rodičovských práv a povinností
druhého rodiča. Tieto zostávajú v neznemenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto
rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s
dieťaťom. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného

života. Je chránená článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z
tohto článku vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu
a obnovovaniu rodinno-právnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížiaa napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa, alebo len tak
zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť.

26. Maloleté dieťa pochádza zo vzťahu rodičov, ktorí sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti.
Aktuálne vzťahy rodičov maloletého dieťaťa sú vážne narušené, dieťa vychováva v súčasnosti matka,
otec sa snažil s dieťaťom stretávať, avšak k mimosúdnej dohode nedošlo práve z dôvodu narušených
vzťahov, čo následne viedlo k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave práv a
povinností rodičov k maloletému T. v rámci konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému

dieťaťu na čas do rozvodu, resp. na čas po rozvode manželstva, ktoré konania sú vedené na Okresnom
súde Žilina pod sp.zn. 9P/143/2017.

27. V štádiu konania o neodkladnom opatrení mohol súd hodnotiť otázku styku otca s maloletým
dieťaťom len na základe osvedčených skutočností, ktoré sa javili ako pravdepodobné. Nebol tu priestor
navykonávanierozsiahlehodokazovania,keďžebytopoprelopodstatualogikuneodkladnéhoopatrenia

ako rýchleho nástroja na úpravu právnych pomerov účastníkov konania. Predbežná ingerencia súdu do
právnych vzťahov účastníkov bola prípustná v záujme zachovania rodinných väzieb otca a maloletého
dieťaťa. Z doposiaľ zisteného skutkového stavu nebolo presvedčivo osvedčené, že by na strane
otca existovali také okolnosti, ktoré by ho mali obmedzovať v oprávnení stretávať sa s dieťaťom v
navrhovanom, resp. maximálnom rozsahu, resp. by odôvodňovali matkou navrhovanú úpravu styku s

maloletým dieťaťom. Otec deklaroval vôľu, snahu a schopnosť postarať sa o dieťa, v konaní vo veci
samej má záujem navrhovať striedavú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa, zohľadňuje v
návrhu na úpravu styku nízky vek maloletého, ako i jeho denný režim. Matka vo vyjadrení k podanému
odvolaniu potvrdila, že maloletého T. síce ešte dojčí, ale samozrejme už popri normálnej strave. Iné
zásadné a závažné skutočnosti, ktoré by limitovali rozsah styku otca s maloletým dieťaťom, vo vyjadrení

k odvolaniu neuviedla. V odvolacom konaní matka potvrdila, že otec sa s maloletým T. v súčasnosti
stretáva v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia. Zo strany matky teda neboli avizované žiadne
negatívne či obmedzujúce skutočnosti, ktoré by relevantne vplývali na nemožnosť rozhodnúť v zmysle
odvolacieho návrhu otca.

28. Odvolací súd zohľadňujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa mal za to, že rozsah styku otca
s maloletým T. upravený týmto neodkladným opatrením dáva dostatočný priestor na vytvorenie
prirodzených väzieb medzi biologickým rodičom a dieťaťom. Skutočnosť, že matka nevyžaduje osobnú
prítomnosť pri stretnutiach s otcom (v uvedenej súvislosti matka odvolanie nepodala) nasvedčuje
tomu, že dieťa otca prijíma, je medzi otcom a dieťaťom vybudovaný primeraný vzťah, dieťa otca ako

osobu blízku akceptuje, dieťa nadobudlo vedomie, že je v kontakte s oboma rodičmi, ktorí ho milujú
a potom podľa presvedčenia súdu bude v tejto aktuálnej dobe na prospech maloletého T., keď aspoň
v určených dňoch bude mať možnosť s dieťaťom stráviť celý ceň. Odvolací súd zdôrazňuje, že otec
musí rešpektovať denný program maloletého dieťaťa (denný spánok, stravovacie návyky a podobne). V
uvedenej súvislosti je teda nevyhnutné, aby rodičia hľadali aj po zániku ich partnerského zväzku spôsoby

komunikácie slúžiace predovšetkým na prospech ich dieťaťa a v tomto smere si poskytli zodpovedajúce
informácie. Odvolací súd upravil styk otca s maloletým T. spôsobom vyjadreným vo výrokovej časti tohto
uznesenia, keď postupom času s pribúdajúcim vekom bude možné tento styk rozšíriť aj na čas nočného
spánku, čo aktuálne podľa názoru odvolacieho súdu nie je na prospech dieťaťa a ani to nebolo zo strany
otca navrhované. Rozsah upraveného styku odvolací súd upravil oproti odvolaciemu návrhu otca tak,

aby dieťa po návrate do domáceho prostredia malo dostatok času na prípravu pred nočným spánkom.
Pravidelný styk otca s dieťaťom každý utorok a štvrtok vo vymedzenom rozsahu dáva priestor otcovi, aby
sa mohol dieťaťu venovať a prípadne s dieťaťom navštevovať kurzy (plávanie), pri ktorých sa vyžaduje
pravidelnosť a ktoré má otec s dieťaťom záujem navštevovať.

29. Vo zvyšnej časti odvolací súd návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia ako nedôvodný
zamietol, a to s poukazom na dôvody uvedené vyššie.

30.Záveromodvolacísúddodáva,žezáverykonštatovanévtomtorozhodnutíneprejudikujúrozhodnutie
vo veci samej, v ktorom môžu byť vykonané dôkazy v širšom rozsahu na preukázanie účastníkmi

tvrdených skutočností. Komplexné posúdenie dôvodnosti návrhu matky či otca maloletého dieťaťa
vo veci samej bude predmetom konania vo veci samej, pričom pri meritórnom rozhodovaní sa bude
prvoinštančný súd v plnej miere zaoberať aj všetkými tvrdeniami účastníkov konania, ktoré boli
produkované v tomto štádiu odvolacieho konania (o neodkladnom opatrení).31. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v súvislosti s rozhodnutím
okresného súdu vo veci samej postupom podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP s použitím § 2 ods. 1 CMP.

32. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné,
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. (§ 77 CMP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /
Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia

domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370
a nasl. CMP.