Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15Cpr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916204146
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2017:7916204146.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobkyne V. C., T.. XX.X.XXXX,

G. XXXX/XX, XXX XX U., práv. zast.: N.. J. Š., Z., R. XXXX, XXX XX U., proti žalovanému: I.Á. M., V.:
XX XXX XXX, G. G. G. X/X, XXX XX R., práv. zast.: N.. Š. R., Z., G. G. I.. M.. Š. XXXX/XX, XXX XX U.
o zaplatenie X.XXX.- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie sumy XX,XX Eur zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni mzdu vo výške X.XXX,XX Eur brutto s X,XX% ročným
úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobkyni priznáva náhradu trov konania v rozsahu XX,XX%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu XX.XX.XXXX žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť jej sumu X.XXX,-Eur s X,XX% ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX titulom
nevyplatenej mzdy za obdobie od B. XXXX do S. XXXX. Žalobu odôvodnila tým, že od B. XXXX do
S. XXXX jej patrila mzda vo výške XXX,-Eur mesačne a od N. XXXX do S. XXXX vo výške XXX,-Eur
mesačne, ktorá bola splatná podľa bodu 6 pracovnej zmluvy za mesačné obdobie pozadu, najneskôr
do XX. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Napriek opakovaným výzvam jej žalovaný mzdu

nezaplatil, ani napriek mimosúdnej výzve z XX.XX.XXXX.

2. Vo veci bol dňa XX.XX.XXXX vydaný platobný rozkaz sp. zn. XXCpr/X/XXXX-XX, voči ktorému podal
žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiada ju
zamietnuť. Tvrdil, že za mesiace B. až S. XXXX jej zaplatil po XXX,- Eur mesačne a za mesiace N. Z. S.
XXXX jej vyplatil mzdu po XXX,- Eur mesačne. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol vypočuť svedkov.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu zo dňa XX.XX.XXXX namietala, že mzdové listy predložené
žalovaným nepreukazujú odovzdanie peňazí žalobkyni. Spochybnila vierohodnosť svedkov, ktorí sú
zamestnancami žalovaného.

4. Pred začatím pojednávania, ktoré sa konalo dňa XX.XX.XXXX právna zástupkyňa žalobkyne
upresnila, že sa domáha vyplatenia mzdy za mesiace G. XXXX až S. XXXX vo výške X.XXX,XX Eur.
V prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy XX,XX Eur zobrala žalobu späť a žiadala konanie zastaviť.

Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.

5. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.6. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Súd vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne konanie v časti o zaplatenie sumy XX,XX Eur zastavil.

9. Predmetom ďalšieho konania bol teda nárok žalobkyne na vyplatenie mzdy vo výške X.XXX,XX Eur
za mesiace G. XXXX až S. XXXX s príslušenstvom.

10.Súdvykonaldokazovanievýsluchomstránsporu,výsluchovsvedkovV..N.H.,Ľ.S.,W.Z.S.,D.D.,S.
H.,prečítanímlistinnýchdôkazovatopracovnejzmluvyzXX.XX.XXXX,výzvynaúhradumzdy,výpisuzo

živnostenského registra žalovaného, mzdových listov žalobkyne, Protokolu o výsledku inšpekcie práce
zo dňa XX.XX.XXXX, stanoviska V. C. Y., odpovede na podnet žalobkyne z V. C. Y., stanoviskom k
odpovedi na podnet, podnet na výkon dozoru na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov, výpisov
o odvodoch pre Sociálnu poisťovňu, podpisovými listinami miezd, mesačným výkazom poistného a
príspevkov, registračným listom FO, dokladu o okamžitom skončení pracovného pomeru, evidencie

dochádzky, vyšetrovacieho spisu ORPZ U.H. ČVS: B.-XXX/X-D.-U.-XXXX.

11. Z pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že na jej základe žalobkyňa nastúpila do
práce u žalovaného dňa XX.XX.XXXX ako predajca J. s miestom výkonu práce okres U., D. T. U.
Z. Y.. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace. Základná

mesačná mzda bola dohodnutá sumou XXX,XX Eur, v období od XX-XX/XXXX sumou XXX,-Eur a
od XX.XX.XXXX sumou XXX,-Eur pri pracovnom čase XX hodín týždenne. Podľa bodu 6 pracovnej
zmluvy mzda zamestnanca je splatná pozadu za mesačné obdobie najneskôr XX. dňa nasledujúceho
kalendárneho mesiaca, ktorá je výplatným termínom zamestnávateľa. Mzda bude zamestnancovi
vyplácaná v hotovosti. V bode 9 zmluvy sa strany sporu dohodli, že ak zamestnanec nezotrvá počas

plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume
priemerného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli
v pracovnej zmluve. Zamestnanec a zamestnávateľ sa dohodli na úhrade nákladov za školenie v
prípade ukončenia pracovného pomeru z oboch strán v dobe kratšej ako 12 mesiacov od absolvovania
posledného školenia. Strany sporu sa dohodli, že zamestnanec po dobu jedného roka od ukončenia

pracovného pomeru nesmie vykonávať na vlastný, alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom
náplnepráce,aleboinúčinnosť,ktorábymalasúťažnúpovahuvočipodnikaniuzamestnanca.Preprípad
nesplnenia hore uvedených dohôd bola zmluvnými stranami dojednaná pokuta vo výške X.XXX,- Eur.

12. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa oznámila žalovanému, že podľa § 69 ods. 1 písm. b)

Zákonníka práce s ním okamžite končí pracovný pomer ku dňu XX.XX.XXXX, nakoľko jej nebola
vyplatená mzda za obdobie od G. XXXX až doposiaľ. Podľa pripojenej obálky bola zásielka doručená
žalovanému dňa XX.XX.XXXX.

13. Z predloženého mzdového listu zamestnanca za rok XXXX súd zistil, že žalobkyni mala byť za

mesiac G. XXXX vyplatená hrubá mzda XXX,XX Eur, z čoho čistá mzda predstavuje XXX,XX Eur; za
mesiace B. XXXX až S. XXXX hrubá mzda vo výške XXX,-Eur mesačne, z čoho čistá mzda predstavuje
sumu XXX,XX Eur mesačne.

14. Z predloženého mzdového listu zamestnanca za rok XXXX súd zistil, že žalobkyni mala byť

vyplatená za mesiace N. XXXX až B. XXXX hrubá mzda XXX,-Eur za každý mesiac, z čoho čistá mzda
predstavuje XXX,XX Eur mesačne; za mesiac T. XXXX hrubá mzda vo výške XXX,XX Eur z čoho čistá
mzda predstavuje sumu XXX,XX Eur a za mesiac S. XXXX hrubá mzda vo výške XXX,XX Eur z čoho
čistá mzda predstavuje sumu XXX,XX Eur.

15. Z podpisovej listiny miezd za obdobie XX/XXXX, na ktorej je rukou dopísané, že táto slúži aj
ako doklad o prevzatí výplatnej pásky súd zistil, že na tejto listine je celkovo uvedených 16 mien
zamestnancov, z toho k 9 menám je pripojený podpis zamestnanca, pri 6 menách je dopísaná hviezdičkas poznámkou, že podpis je na druhom liste. Pri mene žalobkyne chýba podpis, nie je tam dopísaná
žiadna poznámka, ani odkaz.

16. Z podpisovej listiny miezd za obdobie XX/XXXX, na ktorej je rukou dopísané, že táto slúži aj
ako doklad o prevzatí výplatnej pásky súd zistil, že na tejto listine je celkovo uvedených 16 mien
zamestnancov, z toho k 9 menám je pripojený podpis zamestnanca, pri 1 mene je dopísaná hviezdička
s poznámkou, že podpis je na druhom liste. Pri 6 menách, vrátane mena žalobkyne chýba podpis, nie
je pri nich dopísaná žiadna poznámka, ani odkaz.

17. Z podpisovej listiny miezd za obdobie XX/XXXX, na ktorej je rukou dopísané, že táto slúži aj
ako doklad o prevzatí výplatnej pásky súd zistil, že na tejto listine je celkovo uvedených 17 mien
zamestnancov, z toho k 8 menám je pripojený podpis zamestnanca, pri 7 menách je dopísaná hviezdička
s poznámkou, že podpis je na druhom liste. Pri 2 menách, vrátane mena žalobkyne chýba podpis, nie
je pri nich dopísaná žiadna poznámka, ani odkaz.

18. Z podpisovej listiny miezd za obdobie XX/XXXX, na ktorej je rukou dopísané, že táto slúži aj
ako doklad o prevzatí výplatnej pásky súd zistil, že na tejto listine je celkovo uvedených 17 mien
zamestnancov, z toho k 8 menám je pripojený podpis zamestnanca, pri 8 menách je dopísaná hviezdička
s poznámkou, že podpis je na druhom liste. Pri mene žalobkyne chýba podpis, nie je pri ňom dopísaná

žiadna poznámka, ani odkaz.

19. Z podpisových listín miezd za obdobie S. XXXX, Q., I. a Z. XXXX súd zistil, že na týchto listinách
chýba podpis žalovanej. Poštovou poukážkou zo dňa XX.XX.XXXX jej žalovaný poukázal sumu XX,XX
Eur ako účel platby uvedená mzda XX/XXXX + náhrada. Poštovou poukážkou zo dňa XX.XX.XXXX jej

žalovaný poukázal sumu XX,XX Eur bez uvedenia účelu platby (podľa predloženej podpisovej listiny
miezdideomzduzamesiacXX/XXXX).PoštovoupoukážkouzodňaXX.XX.XXXXjejžalovanýpoukázal
sumu XXX,XX Eur bez uvedenia účelu platby (podľa predloženej podpisovej listiny miezd ide o mzdu
za mesiac XX/XXXX). Podpis žalovanej je len na výplatnej listine za N. XXXX, kedy bola žalovanej
vyplatená mzda vo výške XXX,XX Eur, táto suma však nie je predmetom žaloby.

20. Z mesačného výkazu poistného a príspevkov pre sociálnu poisťovňu vystavených žalovaným súd
zistil, že žalovaný za zamestnancov odviedol za mesiac XX/XXXX sumu X.XXX,XX Eur + sumu XX,XX
Eur za zamestnanca/dohodár, za XX/XXXX sumu X.XXX,XX Eur, za XX/XXXX sumu X.XXX,XX Eur, za
XX/XXXX sumu XXXX,XX Eur + sumu X,XX Eur, za XX/XXXX sumu X.XXX,XX Eur, za XX/XXXX sumu

X.XXX,XX Eur, za XX/XXXX sumu X.XXX,XX Eur, za XX/XXXX sumu X.XXX,XX Eur, za XX/XXXX sumu
X.XXX,XX Eur, za XX/XXXX sumu X.XXX,XX Eur, za XX/XXXX sumu X.XXX,XX Eur, za XX/XXXX sumu
X.XXX,XX Eur, za XX/XXXX sumu X.XXX,XX Eur, za XX/XXXX sumu X.XXX,XX Eur, za XX/XXXX sumu
XXX,XX Eur a za XX/XXXX sumu X.XXX,XX Eur. V sume uhradeného poistného a príspevkov je podľa
rodného čísla uvedeného vo výkaze poistného zahrnuté i poistné za žalobkyňu.

21. Z predloženého Protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý vykonal V. C.
Y., I. XX, Y., č.: V.-XX-XX-X.X/P-J.,XX,XX-XX (ďalej Protokol) súd zistil, že v dňoch XX.XX.XXXX,
XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX bola u žalovaného vykonaná inšpekciu práce zameraná na dozor nad
dodržiavaním pracovnoprávnych vzťahov a mzdových podmienok upravených Zákonníkom práce.

Z Protokolu z časti Pracovnoprávne vzťahy bodu A) vyplýva, že pri inšpekcii dňa XX.XX.XXXX
bol zistený nedostatok v bode H. pracovnoprávne vzťahy, ktorý nedostatok pretrváva z dôvodu
prešetrovania políciou. Podľa bodu B/ - novozistené skutočnosti, Inšpektorát práce konštatoval, že
pri výkone inšpekcie práce zo dňa XX.XX.XXXX v protokole č. V.-XX-XX-X.X/P-J.,XX,XX-XX v časti
B/8 pracovnoprávne vzťahy je uvedené porušenie v znení: Kontrolou mzdových listov, pracovnej

zmluvy, evidencie pracovného času pre mzdové účely a dokladov o vyplatení mzdy/podpísaných listín
miezd/ bolo zistené, že zamestnávateľ si nesplnil povinnosť poskytnúť mzdu za vykonanú prácu u
zamestnankyne p. V. C., nar. XX.XX.XXXX za kontrolované obdobie X-XX/XXXX, čo je v rozpore
s ust. § 118 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Mzda jej nebola vyplatená ani za
kontrolované obdobie X-XX/XXXX. Uvedený nedostatok nebol odstránený, naďalej pretrváva z dôvodu,

že uvedený spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom je postúpený na prešetrenie políciou, o
čom zamestnávateľ predložil písomnú dokumentáciu a čestné prehlásenie. Nové nedostatky zistené
neboli. Žalovanému bolo nariadené po odstránení nedostatku v bode B1 z protokolu V.-XX-XX-X.X/P-
J.,XX,XX-XX F. S. XX.XX.XXXX písomne informovať V. C. do štyroch dní od prevzatia tohto protokolu,keďže nedostatok mal byť už odstránený na základe predchádzajúceho výkonu inšpekcie práce. V. C.
uložil žalovanému povinnosť prijať opatrenie na odstránenie zisteného porušenia predpisov a ich príčin
a doručiť správu o splnení opatrení do 4 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. Obsah protokolu bol

prerokovaný so žalovaným dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný vo vyjadrení so zistenými nedostatkami vo veci
nevyplatenia mzdy súhlasil. Porušenie nevyplatenia mzdy bolo šetrené na polícii, dokázané nebolo,
trestné stíhanie nebolo začaté z dôvodu, že mzda bola vyplácaná, čo bolo dokázané na polícii, avšak
nie je to listinne podložené.

22. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu ORPZ v U. č. ČVS: B.-XXX/X-D.-U.-XXXX, z Uznesenia
Okresného riaditeľstva policajného zboru, B. Y. C., X. B. D.Š. D. U. ČVS: B.-XXX/X-D.-U.-XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX súd zistil, že trestné stíhanie, ktoré bolo začaté za prečin nevyplatenia mzdy a odstupného
podľa § 214 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona, ku ktorému malo dôjsť tak, že fyzická osoba
vykonávajúca podnikateľskú činnosť pod obchodným menom I. M. s miestom podnikania ulica G. XX/X,
R., okres U., IČO: XXXXXXXX, za obdobie od mesiaca G. roku XXXX do mesiaca S. XXXX nevyplatila

mzdu svojej zamestnankyni V. C., nar. XX.XX.XXXX, na ktorú mala ako zamestnankyňa podľa riadne
uzatvorenej pracovnej zmluvy zo S. XX.XX.XXXX nárok v celkovej sume X.XXX,XX Eur, čím bola takto
V. C. spôsobená škoda X XXX,XX Eur bolo zastavené, pretože je nepochybné, že sa nestal skutok, pre
ktorý sa vedie trestné stíhanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX

23. Z výkazu preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie v poisťovni S., F. C.Z., Z..G.., H.
za mesiace G. XXXX až I. XXXX vyplýva, že rovnako ako u ostatných zamestnancov, aj u žalobkyne
bol vykonávaný odvod preddavku z hrubej mzdy zhodne, ako na predložených mzdových listoch. Podľa
potvrdenia S., F. C., Z..G.., H. žalovaný prihlásil žalobkyňu ako svojho zamestnanca do verejného
zdravotného poistenia od XX.XX.XXXX S. XX.XX.XXXX a vykonával úhradu poistného za toto obdobie.

24. Svedkyňa V.. N. H., vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že u žalovaného
pracuje ako účtovníčka XX rokov, robí výplaty, odvody. Tvrdila, že bola osobne prítomná pri každom
vyplácaní mzdy žalobkyni spolu s ďalšími zamestnancami žalovaného z oddelenia J. D. D., Ľ. S., W. S.
a S. H.. Mzdu vyplácal žalovaný v hotovosti do rúk žalobkyne, rovnako ako ostatným zamestnancom

v R., v kancelárii obchodných zástupcov, po porade, na ktorej sa robilo vyhodnotenie mesiaca.
Zo mzdy sa riadne zrážalo poistné i ostatné odvody. Mzda bola vyplácaná 15. dňa v mesiaci; ak
pripadol na sobotu, alebo nedeľu, výplatným dňom bol piatok, alebo pondelok. Výška vyplatenej mzdy
každého zamestnanca zodpovedala jeho dohode so zamestnávateľom. Prevzatie mzdy zamestnanci
nepodpisovali, dôverovali si. Po kontrole vykonanej V. C. Y. D. XX/XXXX zamestnanci (vrátane bývalých

zamestnancov) prevzatie mzdy a výplatnej pásky za roky XXXX, XXXX Z. XXXX podpísali dodatočne;
dodatočné podpisy zabezpečil žalovaný, ktorý uznal vlastnú chybu. Žalobkyňu neoslovil, keďže sa pred
svedkyňou vyjadrila, že nič dodatočne podpisovať nebude. Žalobkyňa nenamietala, keď jej svedkyňa
vystavila potvrdenie o výške vyplatenej mzdy za obdobie od G. XXXX do Z. XXXX. V priebehu výpovede
na otázku právnej zástupkyne žalujúcej strany svedkyňa zmenila svoju pôvodnú výpoveď a pripustila,

že nebola pri každom odovzdaní výplaty žalobkyni (zotrvala na účasti cca XX%) tvrdiac, že určite bola
prítomná pri odovzdávaní mzdy za B. Z. T. XXXX, chýbala v letných mesiacoch N. Z. Z. XXXX, no ostatní
zamestnanci D. D., Ľ. S., W. S. a S. H. boli pri odovzdávaní výplaty osobne prítomní vždy.

25. Svedkyňa D. D., vypovedala, že u žalovaného pracovala asi rok; nastúpila pred letom XXXX,

pracovala do leta XXXX (dátumy si nepamätala). Zamestnancom výplatu odovzdával žalovaný vždy k
15. dňu v mesiaci v kancelárii v R. za prítomnosti Ľ. S., W. S., účtovníčky p. H. a žalobkyne, po porade.
Svedkyňa tvrdila, že videla, že žalobkyňa peniaze fyzicky prevzala; jednalo sa o hotovosť vyplácanú
v XXX eurových bankovkách a XX eurových bankovkách, presnú výšku sumy vyplatenej žalobkyni si
nepamätala. Vzhľadom na odstup času si nepamätala ani na vlastnú výplatu. Tvrdila, že žalovaný jej v

Z. XXXX finančne pomohol, keď potrebovala peniaze na tašku pre brata, jednalo sa o peniaze naviac,
mimo mzdy.

26. Svedok Ľ. S. vypovedal, že u žalovaného bol zamestnaný v rokoch XXXX až XXXX. Mzda mu
bola, rovnako žalobkyni a ostatným zamestnancom, vyplácaná k 15. dňu v mesiaci v kancelárii v R..

Pri výplate nikto nikdy nejavil známky nespokojnosti, od žalobkyne nepočul, že by niekedy namietala
nevyplateniemzdy.Tvrdil,žežalovanýimodovzdávalvýplatuvobálke,prijejpreberanístálodžalobkyne
vo vzdialenosti 1,5 metra. Peniaze, ktoré boli v obálke nevidel, žalobkyňa sa nikdy nesťažovala, ani na
porade, ktorú mali raz mesačne za účasti oblastného managéra B..27. Svedok W. S. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že u žalovaného bol zamestnaný od S. XXXX asi
1,5roka.MzdumuvyplácalžalovanývkanceláriivR.zaprítomnostiostatnýchkolegovaekonómkyp.H..

Tvrdil, že videl, že od G. XXXX S. S. XXXX žalovaný odovzdával priamo peniaze žalobkyni v hotovosti,
vždy k 15. dňu v mesiaci. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či v čase výplaty niektorý zo zamestnancov nebol
nemocný, či bola žalobkyni odovzdaná výplatná páska. Na otázku právnej zástupkyne žalujúcej strany
uviedol, že odovzdanie výplaty za mesiac G. XXXX nevidel, v tom čase tam nepracoval. Ku konkrétnej
sume, ktorá bola žalobkyni vyplatená sa vyjadriť nevedel poukazujúc na to, že je to každého osobná

vec, každý si svoje peniaze počítal sám.

28. Svedok S. H. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že je zamestnancom žalovaného od Z.
XXXX, pracoval v R. pri obsluhe W. čerpacej stanice, t.č. je na C. D. U.. Svedok tvrdil, že videl, ako
žalovanýodovzdávasvojimzamestnancom,výplatyvbankovkáchvkanceláriivR.,razimvyplácalmzdu
vonku v altánku. Pri vyplácaní boli prítomní štyria zamestnanci Ľ. S., W. S., D. D. a žalobkyňa. Následne

svedokzmenilsvojuvýpoveď,keďuviedol,žežalovanéhovidelvyplácaťmzdu zamestnancomjedenkrát
a to až po nástupe do pracovného pomeru. Svedkom vyplácania sa stal v B. alebo v T. XXXX, keď videl
žalovaného vyplácať mzdu zamestnancom vonku v altánku.

29. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za

vykonanú prácu mzdu.

30. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

31. Podľa § 130 ods. 2 veta prvá Zákonníka práce, mzda sa vypláca vo výplatných termínoch
dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.

32. Podľa § 130 ods. 4 Zákonníka práce, mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v

pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po výplatu
mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola
doručená v deň určený na jej výplatu, alebo najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje
náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú inak.

33.Podľa§130ods.5vetaprváadruháZákonníkapráce,privyúčtovanímzdyjezamestnávateľpovinný
zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých
plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konte pracovného času, ak je
zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad
podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na

jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami.

34. Účinnosťou zákona č. 160/2015 Z.z. CSP dňom 01.07.2016, došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku. V súlade s § 470 ods. 1 CSP súd po účinnosti tohto zákona vo
veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v

konaní nastali do jeho účinnosti podľa § 470 ods. 2 CSP. Po účinnosti CSP súd poskytol procesným
stranám priestor na popretie skutkových tvrdení protistrany a na uplatnenie ďalších prostriedkov
procesného útoku a obrany s poučením o následkoch riadneho nepopretia skutkových tvrdení a
včasného neuplatnenia prostriedkov procesného útoku či obrany.

35. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

36. Podľa § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

37. Po vykonanom dokazovaní súd, vzhľadom na zistený skutkový stav aplikujúc citované ustanovenia
zákona dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.38. Súd mal za preukázané, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného vznikol na základe pracovnej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX s dňom nástupu do práce XX.XX.XXXX. Tento pracovný pomer bol

ukončený zo strany žalobkyne formou okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce pre nevyplatenie mzdy od G. XXXX doposiaľ. Okamžité skončenie bolo
žalovanému doručené XX.XX.XXXX.

39. V prejednávanej veci medzi stranami nebolo sporu o výške mzdy, ktorá mala byť v rozhodnom

období od G. XXXX do S. XXXX žalobkyni vyplatená. Jej výška vyplývala z uzavretej pracovnej zmluvy
i z výplatných listín. Nebolo sporu o tom, že žalovanej mala byť vyplatená mzda za G. XXXX vo výške
XXX,XX Eur, za B. až S. XXXX vo výške XXX,- Eur mesačne a od XX.XX.XXXX do S. XXXX vo výške
XXX,- Eur mesačne. Za žalované obdobie tak mala byť žalobkyni vyplatená mzda vo výške X.XXX,XX
Eur brutto. Spornou bola skutočnosť, či žalobkyni žalovaný túto mzdu skutočne vyplatil. Žalobkyňa
tvrdila, že žalovaný jej nevyplatil za žalované obdobie ani časť mzdy, žalovaný naopak tvrdil, že mzda

bola žalobkyni vyplatená v celom rozsahu.

40. Strany sporu majú procesnú dôkaznú povinnosť. Procesný dôsledok spojený dôkaznou povinnosťou
môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania
určitých skutočností nesie tá strana, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé

právne dôsledky. Ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch
však strana nemá možnosť preukázať, že k určitej skutočnosti nedošlo z objektívnych dôvodov. Ak
strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň oporné body skutkového stavu a zvýši tak
pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje vysvetľovacia povinnosť protistrany. Nesplnenie
tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá vysvetľovaciu

povinnosť nesplnila.

41. Žalobkyňa tvrdila, že k vyplateniu mzdy nedošlo. Túto tzv. negatívnu skutočnosť (nevyplatenie mzdy)
nemohla z racionálnych dôvodov preukázať. Bolo preto na žalovanom, aby preukázal svoje tvrdenia o
tom, že žalobkyni mzdu vyplatil. Toto tvrdenie mohol žalovaný, ako zamestnávateľ, jednoznačne a bez

akýchkoľvek pochybností preukázať predložením listiny s podpisom žalobkyne, alebo výpisom z účtu.
Žalovanývšaktakétolistinynepredložil,nakoľkovrozhodnomobdobípodľajehotvrdeniavyplácalsvojim
zamestnancom mzdu v hotovosti bez toho, aby jej prevzatie zamestnanci podpísali na výplatnej listine.

42. Vypočutí svedkovia, ktorých navrhla žalovaná strana IT.. H., Ľ. S., W. S., D. D., S. H., zhodne tvrdili

že v mesiacoch G. XXXX až S. XXXX žalovaný vyplácal svojim zamestnancom mzdu v hotovosti bez
toho, aby prevzatie mzdy zamestnanci podpísali. Žalobkyňa spochybnila vykonanie dôkazov výsluchom
svedkov, ktorí sú zamestnancami, alebo bývalými zamestnancami žalovaného. Špecifikom výsluchu
osôb,ktorémajúblízkyvzťahkjednejzostránsporujeužšiaväzbasvedkastoutostranou,zčohomožno
predpokladať silnejší záujem takéhoto svedka na výsledku konania ako u iných osôb. Súd pri hodnotení

informácií získaných ich výsluchom postupoval ako pri hodnotení ostatných dôkazov a v kontexte
ostatných dôkazov zisťoval pravdivosť ich výpovede. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález ÚS SR sp.
zn. V.. ÚS 2XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého spochybňovanie objektívnosti výpovedí
svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského
vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované

skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď
účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné
bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“
svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania. Hodnotiac výpovede svedkov v ich vzájomných
súvislostiach súd uvádza, že pokiaľ ide o okolnosti vyplácania mzdy žalovaným, výpovede svedkov si

navzájom odporujú. Je treba prisvedčiť žalujúcej strane, že svedkovia sa pokúsili takmer o identické
výpovede, ktorými malo byť preukázané, že žalovaný vyplácal mzdu svojim zamestnancom k 15. dňu
v mesiaci, prípadne predchádzajúci, resp. nasledujúci pracovný deň, ak tento deň pripadol na deň
pracovného pokoja, v kancelárii v R.. Toto tvrdenie svedkov spochybnil svedok H., ktorý vo svojej
výpovedi tvrdil, že minimálne jedenkrát, v mesiaci B. Z. T. XXXX, bola mzda vyplácaná v altánku na

dvore, čo videl, keď vonku fajčil. Prvotné výpovede svedkov, že pri každom vyplácaní boli prítomní všetci
zamestnanci, spochybnili, resp. sami zmenili v priebehu výsluchu vypočúvaní svedkovia. Svedkyňa V..
H. si počas výpovede spomenula, že v letných mesiacoch N., Z. XXXX nebola prítomná pri odovzdaní
peňazí, čerpala dovolenku, svedkyňa Vachaľová si nepamätala, kedy do práce nastúpila tvrdiac, že tobolo pred letom XXXX, teda nemohla byť prítomná pri vyplácaní mzdy v M. XXXX, svedok H. tvrdil, že
vyplácanie mzdy videl len raz vonku v altánku. Výpovede svedkov si navzájom odporovali i v spôsobe,
akým mal žalovaný zamestnancom peniaze odovzdávať. Kým svedkovia ViB. D., W. S., S. H. tvrdili, že

zamestnancom boli odovzdávané do ruky priamo bankovky, svedok Ľ. S. uviedol, že peniaze im boli
odovzdávané aj v obálke. Ani jeden zo svedkov však nevedel uviesť akú sumu, v akej výške žalovaný
žalobkyni odovzdal. K obrane žalovaného, že trestné stíhanie vo veci nevyplatenie mzdy bolo zastavené
právoplatným Uznesením Č.: B.-XXX/X-D.-U.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, súd poukazuje na § 193 veta
tretiaCSP,podľaktoréhojesúdviazanýrozhodnutímpríslušnýchorgánovotom,žebolspáchanýtrestný

čin,priestupokaleboinýsprávnydeliktpostihnuteľnýpodľaosobitnéhopredpisu,aotom,ktohospáchal,
ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Niet sporu o tom, že uznesenie o
zastavení trestného stíhania takýmto rozhodnutím nie je. Za takejto situácie súd konštatuje, že žalovaný
svoje tvrdenia o tom, že žalobkyni za rozhodné obdobie mzdu vyplatil, nepreukázal. Neuniesol teda
dôkazné bremeno. K rovnakému záveru pri vykonaní inšpekcie dospel aj V.Š. C. Y., ktorý v závere
protokolu konštatoval , že zamestnávateľ si nesplnil povinnosť poskytnúť mzdu za vykonanú prácu

žalobkyni v mesiacoch G. XXXX až S. XXXX. Žalovaný pri prerokovaní protokolu dňa XX.XX.XXXX
G. zistenými nedostatkami vo veci nevyplatenia mzdy súhlasil s výhradou, že nevyplatenia mzdy bolo
šetrené na polícii, dokázané nebolo, trestné stíhanie nebolo začaté z dôvodu, že mzda bola vyplácaná,
čo bolo dokázané na polícii, avšak nie je to listinne podložené.

43. Podľa názoru súdu zamestnávateľ zamestnávajúci v rozhodnom období 17 zamestnancov musí
mať riadne evidované a riadne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, preukázateľne vyplácanie
miezd svojim zamestnancom. Je objektívne neospravedlniteľné, ak zamestnávateľ vypláca svojim
zamestnancom mzdu bez potvrdenia o jej vyplatení. Takýto systém, ktorý si zamestnávateľ vytvoril
nemôže byť na jeho prospech. Ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že svojim zamestnancom

v žalovanom období vyplatil mzdu bez podpísania jej prevzatia, nemôže táto skutočnosť jednoznačne
znamenať, že mzdu vyplatil aj žalobkyni. Nie je vylúčené, že v prípade žalobkyne tomu tak nebolo. V
tejto súvislosti súd uvádza, že vo všeobecnosti pre civilné sporové konanie platí, že bremeno tvrdenia
rozhodnýchskutočnostízaťažujepredovšetkýmžalobcu,ktorýsažalobousvojhoprávadomáha.Takisto
však platí, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania určitej tvrdenej skutočnosti zaťažuje v konaní toho

účastníka, ktorý sa dovoláva použitia nejakej právnej normy a právneho následku z nej vychádzajúceho.
Rozsah dôkazného bremena, teda okruhu skutočností, ktoré musí strana sporu preukázať zásadne
určuje hmotnoprávna norma. Odtiaľ tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena. Neunesenie
dôkazného bremena má za následok nepreukázanie tvrdenej skutočnosti, čo môže viesť aj k celkovému
neúspechu v konaní. Právna teória i prax sa zhodla na tom, že nesplnenie peňažného dlhu, ktorý

mal byť splnený v hotovosti sa nedá prakticky preukázať. Preto účastník právneho vzťahu, ktorý v
ňom niečo plnil druhému účastníkovi, si mal vo vlastnom záujme o takejto skutočnosti zabezpečiť
dôkazný prostriedok vychádzajúc zo zásady vigilantibus iura scripta sunt - práva patria bdelým. V tejto
súvislosti súd poukazuje na § 569 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ je povinný vydať
dlžníkovi na jeho požiadanie písomné potvrdenie o tom, že dlh bol úplne, alebo čiastočne splnený a

dlžník je oprávnený plnenie odoprieť, ak mu veriteľ nevydá zároveň potvrdenie. Premietnutie do tohto
konania dôkazné bremeno o vyplatení mzdy nesie žalovaný, ktorý bol zamestnávateľom žalobkyne. Súd
však konštatuje, že žalovaný v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno, kedy, za ktoré obdobie a v
akej výške žalobkyni mzdu vyplatil. Súd preto žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni mzdu X.XXX,XX Eur brutto.

44. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobkyňa napriek tomu, že jej mzda nebola vyplatená chodila od G.
XXXX do S. XXXX do práce chodila, čo nie je logické, navyše nepodala žalobu o vyplatenie mzdy skôr,
súduvádza,žežalobkyňaokamžiteskočilapracovnýpomerlistomzodňaXX.XX.XXXXprenevyplatenie
mzdy. Žalobkyňa na svoju obranu, že pracovný pomer skončila takmer po X,X roku nevyplácania mzdy

poukazovala na čl. X pracovnej zmluvy, v ktorom si strany sporu pre prípad ukončenia pracovného
pomeru v dobe kratšej ako 12 mesiacov dohodli zmluvnú pokutu, ktorej sa obávala, keďže ju žalovaný
na tento článok výslovne upozornil. Navyše žalovanému, ktorý je jej susedom v obytnom bloku verila, že
mzdu jej doplatí tvrdiac, že B. nemá peniaze, že sa menil generálny riaditeľ. Zo skutočnosti, že žalobkyňa
okamžite skončila pracovný pomer v I. XXXX, v ktorom mesiaci na súde podala i žalobu o vyplatenie

mzdy, nemožno vzhľadom na vyššie uvedené dospieť k záveru, že mzda bola žalobkyni za žalované
obdobie zaplatená.45. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

46. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

47. Pokiaľ ide o omeškania žalovanej s peňažným plnením, súd dospel k záveru, že žalobkyňa
preukázateľne vyzvala žalovaného na vyplatenie mzdy najneskôr výzvou zo dňa XX.XX.XXXX. Na
vyplatenie mzdy poskytla žalovanému lehotu X dní. Tým, že žalovaný neplnil, dostal sa do omeškania s
peňažným plnením, preto ho súd zaviazal i na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške X,XX
% ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia, t.j. od doby nasledujúcej po uplynutí lehoty na plnenie uvedenej

vo výzve. Výška úroku z omeškania zodpovedá § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z..

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

49. Pri celkovej žalovanej sume X.XXX,-Eur bola žalobkyňa úspešná v sume X.XXX,XX Eur, čo
predstavuje XX,XX %, úspech žalovaného predstavuje sumu XX,XX Eur v ktorej časti podala žalobkyňa
pre chybu v sčítaní zjavne nedôvodnú žalobu, v ktorej časti ju následne zobrala späť, čo po prepočítaní
predstavuje X,XX%; čistý úspech žalobcu je tak XX,XX%, v tomto rozsahu mu patrí žalobcovi náhrada
trov konania.

50. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).