Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/338/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717204921
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717204921.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov
Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcov 1/ H.. O. S., nar. XX. XX. XXXX,
s trvalým pobytom Y. XX, XXX XX O., 2/ X. S., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom F.. W. XXXX/
XX, XXX XX G., obaja žalobcovia právne zastúpení JUDr. Michalom Mudrákom, advokátom, so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti žalovanému M-trade-Ag, s.r.o., so sídlom 985 45 Látky 108,

IČO: 31 641 946, právne zastúpenému JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, so sídlom Námestie SNP
70/36, 960 01 Zvolen, o náhradu škody, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. 10C/11/2017-280 zo dňa 30. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej
inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 30. 05. 2018 zamietol žalobu žalobcu 1/ o zaplatenie sumy
1.066,99 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 01. 01. 2018 do zaplatenia (prvý výrok).

Zamietol tiež žalobu žalobcu 2/ o zaplatenie sumy 3.583,99 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto
sumy od 01. 01. 2018 do zaplatenia (druhý výrok). Napokon priznal žalovanému nárok na náhradu trov
konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 % (tretí výrok).

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie popísal procesné podania žalobcov 1/ a 2/, ktorými
v priebehu konania vymedzovali svoje nároky uplatňované voči žalovanému a konštatoval, že kvôli

nezaplateniu súdnych poplatkov uznesením č. k. 10C/11/2017-253 zo dňa 26. 04. 2018, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 18. 05. 2018, zastavil konanie o žalobe žalobcu 1/ v časti o zaplatenie sumy
prevyšujúcej sumu 1.066,99 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 01. 01. 2018 do
zaplatenia a tiež zastavil konanie o žalobe žalobcu 2/ v časti o zaplatenie sumy prevyšujúcej sumu
3.583,99 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 01. 01. 2018 do zaplatenia. Aj keď potom
žalobcovia cestou právneho zástupcu podaním zo dňa 29. 05. 2018 upravili žalobu, súd prvej inštancie

na pojednávaní dňa 30. 05. 2018 túto zmenu žaloby nepripustil.

3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Konkrétne
uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa domáhali zaplatenia žalovaných súm z titulu náhrady škody vo
forme ušlého zisku, ktorá im mala vzniknúť v dôsledku neoprávneného užívania pozemkov v ich
podielovom spoluvlastníctve žalovaným a ktorú si vyčíslili s odkazom na priemerné predajné ceny

výrobcov poľnohospodárskych plodín (potravinárskej pšenice, kŕmneho jačmeňa, kŕmneho hrachu a
neskorýchkonzumnýchzemiakov).Súdprvejinštanciepretoskúmalsplneniepodmienokzodpovednostiza škodu vychádzajúc z ustanovení § 420 ods. 1 a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)
a skonštatoval, že žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali vznik škody, pretože ani len netvrdili, že mali záujem
dané pozemky užívať a obhospodarovať či už sami alebo prostredníctvom tretej osoby, žalovaného

nevyzvali na vydanie pozemkov a nepredložili žiaden dôkaz o tom, že by nejaký tretí subjekt mal záujem
s nimi uzavrieť nájomnú zmluvu. Poukázal v tomto smere aj na logický rozpor v tvrdeniach žalobcov,
pretože v podaniach uvádzali, že po pozemkových úpravách vznikli kvôli absencii prístupovej cesty
prekážky v užívaní pozemkov. Odhliadnuc od toho žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali ani tvrdenú výšku
nárokov, ktoré vyčíslovali s odkazom na ukazovatele Štatistického úradu SR a hoci sa podanou žalobou

domáhali nárokov za obdobie rokov 2009 až 2017, vychádzali pri ich výpočte iba z údajov za rok 2016.
Nakoľko nebol preukázaný základný zodpovednostný predpoklad vzniku škody (resp. preukázanie jej
výšky),zdôvoduhospodárnostikonaniaďalejnepreskúmavalostatnézodpovednostnépodmienky,ktoré
musia byť splnené kumulatívne. Súd prvej inštancie tiež uviedol dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu
návrhov na doplnenie dokazovania (ohľadne toho, či žalobca 2/ podniká ako samostatne hospodáriaci
roľník, ohľadne obstarania kópií žiadostí žalovaného týkajúcich sa poskytnutia platieb z PPA, výsluchu

svedka S. S.) a dodal, že s poukazom na dôvody zamietnutia žaloby bolo irelevantným dokazovanie, či
došlo medzi žalobcom 2/ a žalovaným k vzniku zmluvného nájomného vzťahu, resp. či medzi žalobcom
1/ažalovanýmtakýtoprávnyvzťahvznikolzozákona.Takistonadbytočnýmboloposudzovaťdôvodnosť
žalovaným vznesenej námietky premlčania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej
inštancie vzhľadom na zásadu úspechu aplikujúc ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej

len „CSP“) a plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči
neúspešným žalobcom.

4.Vzákonnejlehotepodalivočirozsudkuodvolaniežalobcovia1/a2/.Žiadalirozsudokprvoinštančného
súdu zmeniť tak, že žalobe bude vyhovené a bude im priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100

%. Alternatívne navrhli rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

5. V odvolaní poukázali na ust. § 132 ods. 1 a § 150 ods. 1 CSP argumentujúc, že boli povinní uviesť len
skutkové tvrdenia a nimi poskytnutá právna kvalifikácia nebola pre súd záväzná. Okolnosti zakladajúce

nároky uplatnené voči žalovanému vymedzili tak, že žalovaný bez právneho dôvodu, teda protiprávne
užíval ich pozemky (spoluvlastnícke podiely na pozemkoch). Vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach
sícepostupnerozširovaliazužovalinárokyčosatýkapozemkov,obdobíajednotlivýchsúm,aleskutkový
základ ostal stále rovnaký - ich pozemky protiprávne užíval žalovaný. Súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudkuuviedollenzáverytýkajúcesaprávnejkvalifikáciežalovanýchnárokovakonárokovnanáhradu

škody, neposúdil ich ale podľa iných zákonných ustanovení (bezdôvodné obohatenie a pod.) a tým boli
porušené ich práva.

6. Prvoinštančný súd ďalej odmietol vykonať dožiadanie na Pôdohospodársku platobnú agentúru,
dôkazy o postavení žalobcu 2/ ako samostatne hospodáriaceho roľníka a o jeho záujme hospodáriť na

daných pozemkoch a vôbec sa nevysporiadal s otázkou, či podpis na nájomnej zmluve patrí žalobcovi
2/. Odmietnutím vykonania dôkazov súd nesprávne zistil skutkový stav, lebo je zrejmé, že sa nezaoberal
otázkou, či žalovaný pozemky užíva alebo nie. Toto mala preukázať žiadosť na Pôdohospodársku
platobnú agentúru. Je absurdným záver, že by sa nedalo určiť, či žalovaný užíva aj ich spoluvlastnícke
podiely, pretože ak by sa zistilo, že užíval pozemok celý, automaticky užíval aj ich ideálny podiel.

Takisto je irelevantným záver súdu prvej inštancie o tom, že nevyzvali žalovaného na vrátenie a
vypratanie pozemkov, pretože žalovaný musel vedieť, že užíva cudziu nehnuteľnosť, musel vedieť, že
na podiely žalobcov nemal uzatvorenú nájomnú zmluvu a nepreukázal, že by vôbec návrh nájomnej
zmluvy žalobcom doručil. A keď žalovaný dané pozemky užíval, automaticky ich nemohli užívať oni.
Napokon tvrdenie žalovaného, že má so žalobcom 2/ uzavretú nájomnú zmluvu je nepravdivé, pričom

súd prvej inštancie sa k návrhu na znalecké dokazovanie grafológom nevyjadril a ani im nedal priestor
na zabezpečenie takéhoto dôkazu.

7. Podľa názoru žalobcov je napadnutý rozsudok ako celok nespravodlivý, pretože prostredníctvom
navrhovaných dôkazov mohli preukázať, že pozemky v danom čase užíval žalovaný a pri užívaní cudzej

veci bez právneho titulu patrí vlastníkovi náhrada voči užívateľovi. Súd prvej inštancie v podstate umožnil
bezmedzne a bezplatne užívať cudzie veci.8. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a súčasne priznať
nárok na náhradu trov konania. Poukázal na to, že žalovaný (správne zrejme malo byť žalobcovia 1/ a 2/
- pozn. odvolacieho súdu) v odvolaní v podstate reprodukuje doterajšie účelové tvrdenia, keď podstata

odvolania spočíva v spochybňovaní autentickosti podpisu žalobcu 2/ v nájomnej zmluve, spochybňovaní
popierajúcich tvrdení a namietaní odôvodnenia napadnutého rozsudku. Prvoinštančný súd však dospel
k správnym skutkovým a právnym zisteniam a akékoľvek iné dokazovanie by bolo nielen neúčelné, ale
aj rozporné s ust. čl. 17 základných princípov CSP a ust. § 157 ods. 1 CSP.

9. Počas konania žalobcovia produkovali neurčité, dôkazne nepodložené a nepreskúmateľné skutkové
a právne tvrdenia, opakovane ich niekoľkokrát menili (najmenej sedemkrát), korigovali a opakovane
menili žalobu. Táto je od začiatku tendenčná, účelová a špekulatívna, lebo sa preukázalo, že do
svojich skutkových tvrdení zahrňovali aj tvrdenia o tom, že pozemky boli umiestnené pod stavbou R2 a
tvorili súčasť pozemkových úprav. Zo strany žalobcov teda nebola preukázaná žiadna z esenciálnych
náležitostí tvrdenej zodpovednosti za škodu, ktorá im mala údajne vzniknúť - nepreukázali skutkovú

udalosť, porušenie právnej povinnosti, škodu vo svojej majetkovej sfére a príčinnú súvislosť medzi
týmito predpokladmi. Obdobné je možné konštatovať aj vo vzťahu k prípadnej skutkovej podstate
bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie v zdôvodnení rozviedol predmet žaloby, ozrejmil
skutkový a právny základ veci vrátane aplikovanej právnej úpravy a uviedol z akých dôkazov a úvah
vychádzal.Rozhodnutiejekompatibilnéajzpohľaduprávastránnaspravodlivýproces,pričomokolnosť,

ževýroky,resp.odôvodnenierozsudkunezodpovedajúočakávaniamžalobcovneznamená,žerozsudok
nie je zákonný.

10. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal v rozsahu určenom
ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s

použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

11.Popreskúmaníobsahuspisuaodvolaniapodanéhožalobcami1/a2/odvolacísúdzistil,žeodvolanie
žalobcov je nedôvodné, pretože súd prvej inštancie opodstatnene a správne zamietol žalobu žalobcov

1/ a 2/ vzhľadom na nimi produkované tvrdenia a dôkazy. Súd prvej inštancie v súlade so zákonom
nevykonával ďalšie (najmä žalobcami) navrhované dôkazy, tento svoj postup zdôvodnil a odvolací súd
zdôrazňuje, že išlo o postup správny, pretože ďalšie dokazovanie by viedlo jedine k predĺženiu tohto
konania, nie však k inému výsledku sporu ako ku zamietnutiu žaloby. Nič by totiž „naťahovanie“ konania
ďalším dokazovaním nezmenilo na tom, že žalobcovia 1/ a 2/ v rámci tohto sporu uplatnili v podstate

nároky fiktívne (fiktívny = vymyslený, neskutočný, predstieraný) ako bude ďalej vysvetlené.

12.Predovšetkýmodvolacísúdpoukazujenato,ževzhľadomnapomerneveľkýpočetpodanízaslaných
počas prvoinštančného konania, ktorými žalobcovia 1/ a 2/ definovali uplatňované nároky, mal súd
prvej inštancie trochu sťaženú úlohu správne ustáliť právne posúdenie žalovaných nárokov. Je síce

pravdou (ako uvádzali žalobcovia v odvolaní), že ust. § 132 ods. 1 a § 150 ods. 1 CSP vyžadujú od
žalujúcej strany (iba) uvedenie skutkových tvrdení, na ktorých sa zakladá žalované právo (a teda nie
je nutné uvádzať právnu stránku veci), prioritne je to však strana žalobcu, ktorá musí vedieť a potom
zrozumiteľne formulovať, aké právo si to vlastne v spore uplatňuje. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby nie je založené na tom, že žalobcovia

neuviedli (správne) právne posúdenie uplatnených nárokov, podstata napadnutého rozsudku spočíva
v tom, že žalobcovia žalované nároky na náhradu škody nepreukázali (konkrétne ušlý zisk ako jeden
z aspektov kumulatívne vyžadovaných pre vznik nároku na náhradu škody podľa ust. § 420 ods. 1
OZ). V tejto súvislosti treba len dodať, že fakultatívne uvedenie právnej kvalifikácie (napr. odkazom na
určité ustanovenie právneho predpisu, či pomenovaním určitého právneho inštitútu) v žalobe môže byť

určitým vodítkom, aby skutkové vymedzenie žalujúcou stranou uplatňovaného práva súd subsumoval
pod zodpovedajúcu právnu normu, aby teda žalované právo adekvátne právne kvalifikoval, takto stranou
uvedené právne posúdenie nároku však samozrejme pre súd záväzným nie je.

13. Z tohto hľadiska súd prvej inštancie žalobcami uplatnené nároky kvalifikoval správne ako nároky,

ktorými žalobcovia 1/ a 2/ požadovali od žalovaného náhradu spôsobenej škody. Aplikácia ust. § 420
ods. 1 a § 442 ods. 1 OZ bola preto plne opodstatnená, a to aj keď žalobcovia počas konania pomerne
mätúco označovali svoje nároky raz ako nároky na zaplatenie bezdôvodného obohatenia a inokedy zasa
ako škodové nároky.14. Podľa obsahu spisu totiž žalobcovia 1/ a 2/ v priebehu konania realizovali od podania žaloby dňa 27.
03. 2017 do rozhodnutia súdu prvej inštancie dňa 30. 05. 2018, celkovo 8 procesných podaní vrátane

žaloby, ktorými popisovali, menili a ustaľovali podstatu, rozsah a výšku žalovaných nárokov.

15. Žalobou datovanou dňom 25. 03. 2017 (označenou ako „návrh na vydanie bezdôvodného
obohatenia“) sa žalobca 1/ domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.063,- Eur a žalobca 2/ sumy
3.579,- Eur s úrokmi z omeškania 10 % za každý rok z omeškaných súm a náhrady trov konania.

Uviedli, že žalovaný ich pozemky nachádzajúce sa v kat. úz. W. užíva od 24. 09. 2012 bez dohody
o nájme, definovali príslušnú výmeru pozemkov a špecifikovali ich v prílohe č. 1 žaloby odkazom
na listy vlastníctva. V žalobe ďalej uviedli, že žalovaný užíva ich pozemky za účelom bezdôvodného
obohatenia, ktorého spôsob výpočtu opísali v prílohe č. 7, na ktorú v podanej žalobe odkazovali. Preto
túto prílohu bolo nutné považovať za súčasť žaloby ako skutkové vymedzenie žalovaného nároku. V
predmetnej prílohe č. 7 (č. l. 51 spisu) označenej ako „Kalkulácia bezdôvodného obohatenia“ uviedli,

aké poľnohospodárske plodiny by bolo možné na predmetných pozemkoch pestovať (pšenica, kŕmny
jačmeň, kŕmny hrach, zemiaky), ku ktorým uviedli výkupnú cenu za tonu, výnos v kilogramoch na m2
pozemku, cenu za m2 a z toho vyvodili výšku označovaného bezdôvodného obohatenia sa žalovaného
čo sa týka ich pozemkov.

16. Dňa 14. 09. 2017 doručili žalobcovia súdu prvej inštancie zmenu žaloby (č. l. 100 spisu), ku ktorej
opätovne priložili kalkuláciu, vymedzili tu pozemky, ktoré podľa nich žalovaný neoprávnene užíval, a to
nie už ako uviedli v žalobe, že to bolo od 24. 09. 2012, ale už od 01. 01. 2009 a požadovali iné sumy
a iné úroky z omeškania. Znovu toto vyčíslili v rámci prepočtu možných pestovaných plodín na výnos,
výkupnú cenu, atď. ako to urobili aj v kalkulácii pri pôvodnej žalobe. V rámci tohto podania ale už svoj

nárok označili ako „ušlý zisk z bezdôvodného obohatenia“ (č. l. 101 a 102 spisu). Následne dňa 19. 09.
2017 (č. l. 104 spisu) doručili oznámenie, že ich podanie z 13. 09. 2017 berú späť v celom rozsahu.

17. Dňa 21. 09. 2017 žalobcovia zmenili žalobu (č. l. 105 a nasl. spisu) požadujúc iné sumy, za
iné obdobia, vymedzili pozemky, resp. svoje spoluvlastnícke podiely k nim, ohľadne ktorých majú

mať nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného a tak isto priložili ako
prílohu kalkuláciu možných pestovaných plodín označenú ako „bezdôvodné obohatenie žalovaného z
užívaných pozemkov“.

18. Následne dňa 03. 11. 2017 v rámci vyjadrenia zotrvali na svojich nárokoch týkajúcich sa obdobia

rokov 2009 až 2017 a vyslovene žiadali od žalovaného uhradenie „škody“ (petit žaloby na č. l. 123 spisu).
V tomto podaní poukazovali aj na to, splnenie akých podmienok je potrebné vo vzťahu k ich nároku -
konkrétne uviedli, že je to porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť a úmysel. Čiže
v tomto podaní svoje nároky považovali za škodu.

19. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 08. 11. 2017 (č. l. 146 spisu) žalobca 1/ a podaním
doručeným okresnému súdu dňa 13. 11. 2017 (č. l. 150 spisu) aj žalobca 2/ opätovne definovali, za ktoré
pozemky a v akej výmere požadujú náhradu od žalovaného. V podaniach znovu poukázali na to, že
pre „uplatnenie“ ich nárokov je potrebné splnenie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody, príčinnej
súvislosti a úmyslu, čo v rámci petitu žaloby zduplikovali tým, že od žalovaného požadujú uhradiť

„škodu za neoprávnený zásah“ do ich vlastníckych práv za obdobie rokov 2009 - 2017. Opätovne aj tu
poukazovali na jednotlivé plodiny a ich výnosnosť, predajné ceny, atď., čiže podstata spôsobu výpočtu
zostala principiálne nezmenená. Jednalo sa už o piate podanie týkajúce sa špecifikácie žalovaného
nároku.

20. Na č. l. 189 a nasl. spisu sa ďalej nachádza podanie doručené žalobcami 1/ a 2/ okresnému súdu dňa
12.02.2018,ktorézasavinejsumešpecifikuježalovanénárokyspoluspríslušenstvom.Totopodanieuž
aleznovuakonazačiatkusporuhovoríobezdôvodnomobohatení,popisujeuplatnenénárokyvyslovene
ako bezdôvodné obohatenie, avšak odkazuje stále na „tradičný“ spôsob výpočtu žalovaných nárokov,
čo sa týka jednotlivých plodín, ktoré bolo možné na žalovaným neoprávnene užívaných pozemkoch

pestovať.

21. Napokon žalobcovia 1/ a 2/ doručili prvoinštančnému súdu dňa 15. 03. 2018 podanie spracované
už ich právnym zástupcom označené ako „Úprava žaloby ... o vydanie bezdôvodného obohatenia“,v ktorom uviedli, že z dôvodu odstránenia pochybností o tom, čo je vecou samou (nejednoznačnosť
teda priznali samotní žalobcovia) a čo požadujú, „žalobcovia svoj nárok voči žalovanému zakladajú
na tom skutkovom a právnom základe, že žalovaný bez právneho dôvodu, t. j. protiprávne, užíval ich

pozemky (spoluvlastnícke podiely na pozemkoch). Jedná sa o pozemky uvedené v tabuľke nižšie.
Týmto žalovaný spôsobil žalobcom škodu.“ Tu odvolací súd musí poznamenať, že ani táto snaha o
jednoznačné pomenovanie, či zadefinovanie žalovaných nárokov nevniesla „viac svetla“ do tejto otázky,
skôr naopak. Ďalej je v podaní uvedené: „Žalobcovia si nárok na náhradu škody voči žalobcovi uplatňujú
za obdobie od 01. 01. 2009. Ako je v skorších podaniach uvedené, žalobcovia sa o tom, že pozemky

užíva žalovaný dozvedeli až v roku 2016, kedy návštevou na obecnom úrade obce Stožok zistili, že
pozemky užíva žalovaný. Nakoľko žalovaný musel vedieť, že užíva cudzie pozemky, platí 10 ročná
objektívna premlčacia lehota (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobcovia si uplatňujú nárok na
náhradu škody podľa priemerných hodnôt plodín, ktoré sa dajú na pozemkoch pestovať. ...“ Potom
žalobcovia 1/ a 2/ odkázali na priemerné ceny výrobcov poľnohospodárskych plodín za rok 2016 za tonu
v Eur bez DPH vychádzajúc z údajov Štatistického úradu SR pri potravinárskej pšenici, kŕmnom jačmeni,

neskorých zemiakoch konzumných a kŕmnom hrachu, taktiež odkázali na priemernú úrodnosť (tona/ha)
plodín v banskobystrickom kraji za rok 2016 a takto dospeli v tomto podaní k názoru, že im žalovaný
neoprávneným užívaním ich pozemkov spôsobil škodu, ktorú tabuľkovo vyčíslili za obdobie rokov 2009
až 2012 (pred pozemkovými úpravami v danom katastrálnom území) a za obdobie rokov 2013 až 2017
(po pozemkových úpravách) označujúc jednotlivé listy vlastníctva, čísla parciel a ich spoluvlastnícke

podiely. V tomto podaní vyčíslil žalobca 1/ žalovanú sumu na čiastku 1.816,75 Eur s úrokom z omeškania
5 % ročne od 01. 01. 2018 do zaplatenia a žalobca 2/ na čiastku 5.910,28 Eur s úrokom z omeškania
5 % ročne z tejto sumy od 01. 01. 2018 do zaplatenia.

22. Súd prvej inštancie následne postupoval tak, že uznesením č. k. 10C/11/2017-233 zo dňa 16. 03.

2018 pripustil zmenu žaloby v uvedenom znení, teda pokiaľ išlo o žalobcom 1/ požadovanú sumu
náhradyškody1.816,75Eurspríslušnýmúrokomzomeškaniaatakistopokiaľišložalobcom2/žalovanú
sumu náhrady škody 5.910,28 Eur s príslušným úrokom z omeškania.

23. Uznesením č. k. 10C/11/2017-253 zo dňa 26. 04. 2018 súd prvej inštancie potom zastavil konanie o

žalobe žalobcu 1/ v časti o zaplatenie sumy prevyšujúcej sumu 1.066,99 Eur s úrokom z omeškania 5
% ročne z tejto sumy od 01. 01. 2018 do zaplatenia, zastavil tiež konanie o žalobe žalobcu 2/ v časti o
zaplatenie sumy prevyšujúcej sumu 3.583,99 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 01.
01. 2018 do zaplatenia a súčasne vrátil žalobcovi 1/ preplatok na zaplatenom súdnom poplatku. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18. 05. 2018.

24. V dôsledku toho predmetom konania zostali takto zadefinované nároky, pretože následne žalobcovia
1/ a 2/ cestou právneho zástupcu síce realizovali v podstate v poradí siedmu zmenu žaloby podaním
na č. l. 264 spisu (ktoré prvoinštančnému súdu predložili až na pojednávaní vo veci samej dňa 30. 05.
2018), túto zmenu žaloby ale súd prvej inštancie nepripustil. Predmetom konania tak zostalo to, čo bolo

vymedzené v právoplatnom zastavujúcom uznesení súdu prvej inštancie zo dňa 26. 04. 2018.

25. Hoci odvolací súd (vec prejednávajúci senát) nie je zástancom inak zbytočného a siahodlhého
opisovania priebehu konania (a v rámci toho procesných úkonov strán) v odôvodnení súdneho
rozhodnutia, na účely podloženia presvedčivého riešenia žalobcami nastolenej otázky považoval za

potrebné výnimočne popísať (aspoň v krátkosti) všetky procesné podania žalobcov. To kvôli potrebe
dokumentovania súdom prvej inštancie správne prijatého záveru o žalobcami 1/ a 2/ uplatnených
škodových (a nie iných) nárokoch, aby tak odvolací súd presne poukázal na to, čo si v priebehu konania
žalobcovia voči žalovanému uplatňovali a aby dokumentoval, že sa skutočne jednalo zo strany žalobcov
o uplatnenie si nárokov na náhradu škody. Preto odvolací súd chronologicky popísal jednotlivé procesné

podania žalobcov týkajúce sa vymedzenia uplatnených práv.

26. Zo všetkých uvedených podaní žalobcov tak podľa odvolacieho súdu vyplýva jedna spoločná vec
(akokoľvek rozdielne a „chaoticky“ boli nároky žalobcami postupne pomenované po právnej stránke)
týkajúca sa skutkovej stránky uplatnených nárokov. Žalobcovia síce celý čas odvodzovali nároky

od neoprávneného užívania pozemkov žalovaným (čo by mohlo na prvý pohľad evokovať právne
posúdenie nárokov z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ), avšak celý čas ich
zároveň konkretizovali tým, aké poľnohospodárske plodiny, s akou výnosnosťou mohli pestovať nebyť
žalovaného a za koľko ich mohli predať, zjednodušene, o koľko peňazí prišli v dôsledku tvrdenéhoužívania pozemkov žalovaným. Čiže rozhodne išlo celý čas o nároky na náhradu škody a nie o nároky
z titulu bezdôvodného obohatenia.

27. Žalobcovia 1/ a 2/ nepožadovali od žalovaného nároky skutkovo založené len na tom, že
neoprávnene užíval pozemky, ktorých sú spoluvlastníkmi, ale počas celého konania tvrdili aj to, že v
dôsledku neoprávneného užívania pozemkov im ušli určité peňažné prostriedky, ktoré by mali, ak by
žalovaný pozemky neužíval. V tomto prípade sa podľa odvolacieho súdu jednalo o štandardné nároky
na náhradu škody, lebo v tomto skutkovom vymedzení subsumovateľnom pod ust. § 420 ods. 1 a nasl.

OZ je obsiahnuté to, že:
1. žalovaný porušil svoju právnu povinnosť, keď (podľa žalobcov) bez právneho dôvodu užíval ich
pozemky,
2. žalobcom bola spôsobená škoda spočívajúca v tom, že by inak dosiahli určité peňažné plnenie
pestovaním daných plodín na svojich pozemkoch, čiže je tam obsiahnutá aj tvrdená škoda,
3. tvrdená strata peňažného plnenia (škoda) vznikla v dôsledku porušenia povinnosti žalovaným, teda

ako následok neoprávneného užívania pozemkov, čo je obsahovo tvrdením o príčinnej súvislosti medzi
porušením povinnosti a škodou, a
4. išlo o zavinené (úmyselné) konanie žalovaného, ktorý podľa žalobcov vedel, že užíva cudzie pozemky
(pričom zavinenie sa prezumuje podľa ust. § 420 ods. 3 OZ).

28. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že ak počas konania žalobcovia 1/ a 2/ vo svojej
podstate nemenili skutkové okolnosti zakladajúce uplatnené nároky na náhradu škody (a modifikovali
len obdobie, za ktoré žiadali odškodnenie a pozemky, ku ktorým sa toto malo vzťahovať), súd prvej
inštancie správne posúdil žalované nároky ako nároky zo zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1
a § 442 ods. 1 OZ. V tejto súvislosti treba ešte pripomenúť, že pokiaľ ušlý zisk ako jeden zo spôsobov

náhrady škody v zmysle ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ujmou spočívajúcou v tom, že u
poškodeného nedôjde v dôsledku škodovej udalosti ku rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to
dalo očakávať vzhľadom na pravidelný beh vecí, skutočná škoda je definovaná tak, že ide o ujmu, ktorá
nastala, resp. sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi.

29. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie nemohol (nesmel) žalované nároky právne kvalifikovať iným
spôsobom než tak, ako to urobil a ak mu v odvolaní žalobcovia 1/ a 2/ vytýkali, že mal použiť (aj)
iné právne posúdenie (z hľadiska právnych predpisov upravujúcich zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie), robili tak neopodstatnene. Odvolací súd znovu dáva za pravdu žalobcom, že skutkové

vymedzenie žalovaného práva je na strane sporu a jeho právne posúdenie na konajúcom súde - to
ale súd prvej inštancie plne rešpektoval a v súlade s týmto princípom postupoval posúdiac žalované
nároky ako nároky na náhradu škody vo forme ušlého zisku. Po správnom zakvalifikovaní nebolo jeho
povinnosťou uvádzať (v súlade s predstavami žalobcov) vylučovacou metódou aj ďalšie právne dôvody
zakladajúce vznik záväzkov podľa § 489 OZ (že teda žalované nároky nevyplývajú zo záväzkov z

bezdôvodného obohatenia, nájomnej, či kúpnej zmluvy a pod.). Žalobcami vymedzené nároky nespadali
po skutkovej stránke pod právne normy upravujúce bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 451 a nasl.
OZ a preto súd prvej inštancie nemal dôvod toto uvádzať, stačilo, že uviedol (jedinú) správnu právnu
kvalifikáciu.

30. Samotní žalobcovia 1/ a 2/ nevedeli dostatočne identifikovať rozdiel medzi právom na náhradu
škody a právom na vydanie bezdôvodného obohatenia (to samozrejme nebolo ich povinnosťou), o
čom obsahovo svedčia ich početné už vyššie popísané podania. Preto odvolací súd považuje za
vhodné poznamenať, že kým inštitút náhrady škody smeruje k vráteniu, resp. nahradeniu strateného
(z pohľadu poškodeného), bezdôvodné obohatenie významovo smeruje k odčerpaniu získaného (z

pohľadu dlžníka). Ak v dôsledku protiprávneho konania škodcu nedošlo k rozmnoženiu majetkových
hodnôt poškodeného, hoci sa to dalo s ohľadom na pravidelný priebeh vecí očakávať, ide o náhradu
škody spočívajúcu v ušlom zisku. Inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov
od osoby, ktorá ho získala niektorou zo skutkových podstát uvedených v ust. § 451 a § 454 OZ. Výška
plnenia za užívanie cudzej veci sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal obohatený, ktorý je povinný

vydať to, čo neoprávneným užívaním cudzej veci získal, t.j. ten prospech, ktorý bezdôvodne získal a o
ktorý sa na úkor vlastníka veci obohatil. Na rozdiel od toho ušlý zisk v rámci náhrady škody pokrýva stratu
toho, čo by poškodený pri pravidelnom priebehu udalostí skutočne dosiahol, ak by nebolo protiprávnehokonania škodcu, ktoré poškodenému zabránilo v získaní takéhoto prospechu. A cez prizmu toho bolo
treba sa pozerať na žalobcami uplatnené nároky ako na nároky na náhradu škody.

31. Odvolací súd sa potom stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že žalobcovia 1/ a 2/
nepreukázali jeden z atribútov zakladajúcich nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku, a
to samotný vznik ušlého zisku. Správne súd prvej inštancie uviedol, že musia byť splnené všetky
zodpovednostné predpoklady pre vznik práva na náhradu škody, t. j. kumulatívne (nepostačuje teda
naplnenie len jedného, prípadne niektorých z nich) a preto úplne postačujúce (a hospodárne) bolo, že

ak súd prvej inštancie dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena ohľadne vzniku ušlého zisku,
tak by bolo úplne zbytočným vykonávať dôkazy smerujúce k preukázaniu ostatných podmienok vzniku
zodpovednosti žalovaného za tvrdenú škodu.

32. Odvolací súd sa tu vracia k svojmu konštatovaniu o fiktívnosti uplatnených nárokov, lebo je prioritným
to, že žalobca 1/ ani žalobca 2/ po celý čas konania na prvoinštančnom súde v podstate ani netvrdili (a

teda tobôž nepreukazovali), že mali záujem, teda chceli a aj by reálne mohli pozemky obhospodarovať
takým spôsobom, že by na nich pestovali konkrétne poľnohospodárske plodiny a jedine (tvrdené)
užívanie sporných pozemkov žalovaným im v tom zabránilo a len kvôli tomu prišlo o peňažné prostriedky
v žalovanej výške. V reakcii na túto obranu žalovaného až na pojednávaní dňa 30. 05. 2018 prvýkrát zo
strany žalobcov odznelo, že žalobca 2/ vykonáva poľnohospodársku činnosť a hoci nie je registrovaný

ako samostatne hospodáriaci roľník, mal záujem o hospodárenie na sporných pozemkoch. Mienili potom
preukázať (čo opakovali aj v odvolaní), že žalobca 2/ vlastne je samostatne hospodáriacim roľníkom
a chcel dotknuté pozemky obhospodarovať, ale súd prvej inštancie takéto dokazovanie nepripustil.
Podľa odvolacieho súdu prvoinštančný súd správne takéto dokazovanie nevykonal. V prvom rade je
pre súčasné sporové konanie typická koncentrácia konania (§ 153 a § 154 CSP) a z hľadiska toho

mali žalobcovia dostatok priestoru, aby dôkazy smerujúce k preukázaniu ušlého zisku (vo väzbe na
svoju schopnosť a možnosť pestovateľskej činnosti) označili a predložili oveľa skôr ako na súdnom
pojednávaní. A po druhé, preukázanie postavenia roľníka obhospodarujúceho iné pozemky (aj to sa
malo týkať len žalobcu 2/ a nie aj žalobcu 1/) a záujmu obhospodarovať aj dotknuté pozemky užívané
(podľa žalobcov) žalovaným, by bez ďalšieho neznamenalo preukázanie vzniku ušlého zisku ako bude

ďalej vysvetlené.

33. Súd prvej inštancie to podľa odvolacieho súdu plne vystihol svojou vetou, že žalobcovia nepreukázali
reálny vznik ušlého zisku, lebo v priebehu konania, resp. ani pred jeho začatím nielenže nepreukázali,
ale ani netvrdili, že by mali záujem predmetné pozemky užívať a obhospodarovať, či už sami

alebo prostredníctvom tretej osoby. Žalobcovia nikdy nevyzvali žalovaného na vydanie predmetných
pozemkov, resp. nepredložili žiadny doklad preukazujúci, že by nejaký tretí subjekt mal záujem s nimi na
dané pozemky uzavrieť nájomnú zmluvu. Táto úvaha prvoinštančného súdu plne zodpovedá podstate
konštrukcie škodového nároku vo forme ušlého zisku ako nároku založeného na tom, že nedošlo u
poškodeného v dôsledku škodnej udalosti (v tomto prípade neoprávneného užívania pozemkov) k

rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci by sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.
Vzhľadom na absenciu relevantných dôkazov zo strany žalobcov skutočne ani v náznakoch nebolo
možné rozumne očakávať, že by mohli dosiahnuť tvrdený zisk vzhľadom na pravidelný priebeh vecí.
Jednoducho by museli najskôr dokázať, že boli pripravení dané pozemky obhospodarovať (čo nie je
dané príslušným oprávnením, či určitým zápisom v zodpovedajúcom registri), že žiadali žalovaného,

aby im to umožnil a pozemky im uvoľnil (ak by sa skutočne preukázalo ich užívanie žalovaným) a že v
dôsledkutoho,žetakneurobil,boliukráteníopríslušnépeňažnéplnenie,hocioni(resp.tretísubjekt)mali
vytvorené všetky podmienky (materiálne, personálne, atď.) pre pestovanie daných plodín. Len vtedy by
bolo možné dospieť k logickému úsudku o tom, že mohli skutočne dosiahnuť určitý príjem predstavujúci
ušlý zisk. A aj to by ešte nezohľadňovalo fakt, že teoretická výkupná cena daných poľnohospodárskych

plodín by nehovorila nič o tom, aké by boli predpokladané náklady na ich dopestovanie (a tieto by bolo
potrebnéodteoretickydosiahnuteľnéhopríjmuodpočítať)atakistonehľadiacnato,akobynadotknutých
pozemkoch žalobcovia vôbec mohli niečo pestovať, ak sú podľa nimi samotnými vypracovaného
tabuľkového prehľadu dotknutých pozemkov len ich minoritnými podielovými spoluvlastníkmi (v tomto
smere by bolo potrebné preukázať oprávnenie užívať dané pozemky vo vzťahu k ostatným podielovým

spoluvlastníkom).

34. Z tohto stavu dôkaznej núdze žalobcov bolo správnym odmietnutie vykonania dotazu na
Pôdohospodársku platobnú agentúru o tom, či a v akom rozsahu boli žalovanému za žalované obdobievyplácané určité dotácie, či príspevky na predmetné pozemky a to z toho dôvodu, že vyplácanie takýchto
platieb by bolo (nepriamym) dôkazom o prípadnom užívaní pozemkov žalovaným a nie dôkazom
preukazujúcim vznik ušlého zisku u žalobcov. Tiež bol správnym postup prvoinštančného súdu, ktorý

nevykonal dôkazy ohľadne preukázania postavenia žalobcu 2/ ako samostatne hospodáriaceho roľníka
a jeho záujmu hospodáriť na predmetných pozemkoch. Odvolací súd už uviedol, že žalobcovia mali
predovšetkým toto včas tvrdiť a potom by mali počas celého prvoinštančného konania priestor preukázať
tieto skutočnosti. Dôkazný návrh odznel až na pojednávaní vo veci samej a teda nebol zrealizovaný
včas, pretože žalobcovia ho mohli predniesť v rámci žaloby a svojich početných písomných podaní. Súd

prvej inštancie riadne zdôvodnil prečo tento dôkaz nevykonal a odvolací súd sa opakovane stotožňuje
s tým, že preukázanie toho by bez ďalšieho neznamenalo preukázanie ušlého zisku.

35. Nie je pravdivým ani tvrdenie žalobcov v odvolaní, že by sa prvoinštančný súd nevysporiadal
s otázkou podpisu žalobcu 2/ na žalovaným predloženej nájomnej zmluve. Súd prvej inštancie na
(poslednej) 18. strane rozsudku v závere 23. odseku uviedol, že vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby

bolo irelevantným viesť ďalej dokazovanie a vyhodnocovať či došlo medzi žalovaným a žalobcom 2/ k
vzniku zmluvného nájomného vzťahu, resp. či medzi žalovaným a žalobcom 1/ takýto nájomný vzťah
vznikol so zákona. Týmto súd prvej inštancie dal žalobcom odpoveď na to, z akého dôvodu nevykonával
dokazovanie ohľadne pravosti podpisu žalobcu 2/ na nájomnej zmluve a i keď výslovne neuviedol,
že znalecké dokazovanie bolo neopodstatneným, z úvahy vyjadrenej prvoinštančným súdom vyplýva

zbytočnosť vykonania tohto dôkazu, ak vzhľadom na dôkaznú situáciu nemala pre rozhodnutie vo veci
význam otázka existencie nájomného vzťahu medzi žalobcom 2/ a žalovaným.

36. Odvolací súd sa napokon nestotožňuje ani s výhradou žalobcov 1/ a 2/, že by napadnutý
„rozsudok ako celok bol nespravodlivý“. Ak žalobcovia podľa svojich tvrdení v odvolaní vedeli preukázať

neoprávnené užívanie pozemkov žalovaným, mali zo strany prvoinštančného súdu vytvorené všetky
možnosti tak urobiť, ale ako už uviedol prvoinštančný a viackrát aj odvolací súd, preukázanie toho by
v tomto spore znamenalo obrazne povedať len tzv. „A“ s tým, že vo vzťahu k uplatneným nárokom
bolo potrebné povedať aj „B“ - t. j. preukázať vznik ušlého zisku a nielen parciálnu skutočnosť
neoprávneného užívania dotknutých pozemkov žalovaným. Je pravdou, že pri neoprávnenom užívaní

cudzej veci je právom vlastníka dostať adekvátnu náhradu podľa § 451 a nasl. OZ, takýto nárok
ale žalobcovia v tomto spore z hľadiska skutkového vymedzenia neuplatňovali. Je preto otázkou, či
žalobcovia pochopili podstatu (inak primerane a zrozumiteľne odôvodneného) zamietajúceho rozsudku
prvoinštančného súdu založenú na tom, že súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vyjadrovať
sa k otázke (oprávnenosti) užívania pozemkov žalobcov zo strany žalovaného v situácii kedy ušlý

zisk ako jeden z aspektov žalovaných nárokov na náhradu škody žalobcom nemohol vzniknúť, resp.
jeho vznik nepreukázali. Pri pochopení tejto myšlienky by totiž nemohli žalobcovia označiť rozsudok za
nespravodlivý a súčasne konštatovať, že súd prvej inštancie ním umožnil bezmedzne a bezplatne užívať
cudzie veci. K takémuto záveru napadnutý rozsudok nesmeruje ani obsahovo a ani svojimi dôsledkami,
pretože nikde súd prvej inštancie nekonštatuje, že neoprávnený užívateľ cudzej veci nemá povinnosť

poskytnúť jej vlastníkovi príslušnú náhradu a ani výsledok sporu nezakladá vo vzťahu k žalovanému
jeho právo užívať dotknuté pozemky (k čomu podľa tvrdení žalobcov došlo) bezodplatne.

37. Vzhľadom na všetko uvedené bol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vecne správnym a preto
ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a to vrátane závislého výroku o trovách konania,

kde súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP zakladajúce plne úspešnému
žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %.

38. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).