Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. marec 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/383/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313219364
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1313219364.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a

členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: C.. S.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX/X, XXXX F., O. republika, zastúpená JUDr. Martou Heidingerovou,
AK so sídlom Bratislava, Vysoká 32, proti manželovi: J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., E. XX,
toho času I. XX, XXX XX G. 8, V. republika, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava III, o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: K. P., nar. XX.XX.XXXX a P. P., nar.
XX.XX.XXXX a E. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie matky

proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/248/2013-320, zo dňa 30.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím styk otca s maloletými deťmi P. : K., nar. XX.XX.XXXX,
P., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX neurčil. Súd návrh matky zákaz styku s maloletými deťmi
zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý rozsudkom zo dňa

20.01.2015, č.k. 11CoP/502/2014 - 163 rozhodol, tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti výživného
zmenil a zaviazal otca prispievať od 17.07.2014 na maloletého K. sumou XXX eur, na maloletú P. sumou
XXX eur a na maloletú E. sumou XXX eur mesačne. V časti úpravy styku, odvolací súd zrušil rozhodnutie
súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 24 ods. 4 a § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie v smere naznačenom v rozhodnutí odvolacieho súdu, pričom uviedol,

že k otázke úpravy a realizácie styku rodiča s dieťaťom zákon uprednostňuje dohodu rodičov. Ak je
táto vylúčená a medzi rodičmi je prítomný ohľadom práva styku konflikt, vstupuje do rozhodovania o
tejto otázke súd. Súd prvej inštancie vychádzal z názoru maloletých detí, ktoré sa totožne vyjadrili a
prípadné rozdiely ich nazerania na situáciu, či stanoviská, boli z ich pohľadu spôsobené ich vekom. U
maloletého K. sa v priebehu pohovoru prejavovalo už isté upokojenie a zmierenie so situáciou, potvrdil,
že sa ho otec pokúšal kontaktovať emailom, alebo sms a jeho prostredníctvom aj obe sestry. On však
na tieto správy nereaguje a sestry tiež nie, pričom on sám necíti potrebu byť s otcom v kontakte. Aj

u maloletej P., súd zaznamenal v tomto kontexte už istú nechuť a únavu zo situácie, aj ona mala na
stretávanie sa s otcom veľmi jednoznačný názor, hoci súd prvej inštancie dospel k záveru, že jej averzia
voči otcovi je čiastočne prevzatá pravdepodobne od matky. Je nepochybné, že maloletá bola svedkom
mnohých hádok medzi rodičmi, predovšetkým v čase, keď už otec pracoval v G. a domov sa vracalnajčastejšie cez víkendy. Bola zainteresovaná do situácie v rodine v čase, keď sa spolužitie jej rodičov
rozpadlo, deti zistili, že ich otec udržiava mimomanželský vzťah a rodičia sa budú rozvádzať. U maloletej
E. sa výrazným spôsobom prejavili jej nižší vek, keď maloletá síce vie, kto je jej otec, a v minulosti s

ním bola v kontakte, avšak spomienky prežité s otcom nie sú u nej ani zďaleka na takej úrovni, ako
u jej súrodencov, ktorí si viac pamätajú, čo dávali v priebehu konania aj najavo. E. vníma situáciu cez
starších súrodencov, pričom pre maloletú E. je otec cudzí. Súd prvej inštancie taktiež konštatoval, že
ani forma asistovaného styku by neviedla k náprave vzťahov otca s deťmi, jeho realizácia by mala
výlučne formálny charakter. Zatiaľ čo by otec v takto nastavenom asistovanom styku videl možnosť

znovu nadviazať kontakt s deťmi, deti by videli nutnosť sa kvôli otcovi niekam presne v stanovených
intervaloch dostaviť a na základe autoritatívneho rozhodnutia realizovať styk. Na dôvažok za účasti tretej
osoby, ktorá by vykonávala dohľad nad týmto stykom a intervenovala by doň. Za takýchto okolností,
podľa názoru súdu prvej inštancie by sa ich odpor voči akémukoľvek kontaktu s otcom ešte prehĺbil. Súd
prvej inštancie odkázal na zistené skutočnosti, pričom konštatoval, že je potrebné rešpektovať vek detí,
ich názor ohľadne stretávania sa s otcom, čo v sebe zahŕňa aj určitú nemožnosť prinútiť ich k aktívnej

účasti na takomto styku. Nariadenie takéhoto styku by bolo neúčinné a u maloletých detí by viedlo
presne k opačným dôsledkom, než otec detí očakáva. Súdu prvej inštancie taktiež nebolo zrejmé, ako by
maloleté deti k aktívnej účasti na takomto styku prinútil, keďže predmetná úprava styku by sa vzťahovala
na otca a deti a nebolo by teda možné neochotu detí, aktívne sa do tohto styku zapájať, pričítať matke
detí ako nesplnenie povinnosti, ktorú by jej ukladalo súdne rozhodnutie. Súd prvej inštancie zamietol

návrh matky na zákaz styku, keď konštatoval, že je nedôvodný, s tvrdeniami o postojoch matky nie
je možné sa stotožniť, nakoľko vyslovením zákazu styk otca s deťmi nie je sledovaný legitímnu cieľ,
ktorým je ochrana zdravého vývinu práv a slobôd maloletých detí. Takéto opatrenie je možné použiť len
za výnimočných okolností a možno ich použiť, ak vychádzajú z prevažujúcej požiadavky nadradeného
záujmu dieťaťa. Odmietavý postoj dieťaťa ohľadom kontaktovania sa s rodičom, preto nie je sám o

sebe relevantným dôvodom pre vyslovenie zákazu styku. Tým, že súd prvej inštancie styk otca s deťmi
neurčil, vyslal istý signál, že je tu priestor pre prehodnotenie ich vzťahu s otcom a nazeranie na jeho
osobu. Dôležité v tomto smere budú ich pocity vo vzťahu k otcovi a ich prežívanie, bude určujúcim
faktorom každého kroku, ktorý urobia. Za účelom čohokoľvek v tejto súvislosti môžu osloviť aj kolízneho
opatrovníka, tak, ak im to bolo v priebehu konania ponúknuté. Akékoľvek ich vlastné rozhodnutie bude

(malo by byť), rešpektované rovnako. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletých detí. Nestotožnila sa s rozhodnutím
súdu prvej inštancie, poukázala na to, že otec od posledného pojednávania neprejavil žiaden záujem
o maloleté deti, žiadnym spôsobom sa s nimi nekontaktuje, pričom v takomto prípade sa odporúča

nariadiť odborné poradenstvo a poučiť takéhoto rodiča. Túto skutočnosť odporučil aj súdny znalec, ktorý
okrem iného uviedol, že otec detí je do istej miery problematická povaha, pričom jeho problém sa týka
jeho impulzivity a sebahodnotenia. Otec detí by mal prestať deti tlačiť na priame stretávania a doporučil
mu nadviazať s deťmi kontakt inými prostriedkami a to emailom, poštou, ktorými by im naznačil svoj
záujem stretávať sa s nimi. Otec všetky tieto rady odignoroval a práve naopak od vynesenia rozsudku s

deťmi nekomunikuje, neprejavuje o ne žiaden záujem, nezaujíma sa o ich zdravotný stav a ich študijné
výsledky, čo naďalej u detí zvyšuje nezáujem stretávať sa s otcom. Žiadala vec zrušiť a vrátiť súdu prvej
inštancie na nové konanie, resp. žiadala, aby rozhodol odvolací súd.

5. Okresný prokurátor navrhol zamietnuť odvolanie matky v celom rozsahu, dôvody, ktoré uvádza matka

v odvolaní nezakladajú dôvod na zmenu záveru súdu o potrebe uloženia zákazu styku otca s maloletými
deťmi. Závery vykonaného dokazovania v predmetnom konaní nepreukázali potrebu zákazu styku otca
s maloletými deťmi, pričom poukázal na znalecký posudok č. 21/2016, ako aj na vyjadrenie matky na
pojednávaní, konanom dňa 30.11.2017, kde uviedla, že by ponechala styk na rozhodnutí detí, v prípade,
ak by prejavili záujem, v styku by nebránila. Na základe skutočností, že otec sa zjavne nesnaží o styk s

maloletými deťmi, nie je dôvod mu tento zakázať. Rozhodnutie súdu považuje za zákonné a vzhľadom
na vykonané dokazovanie, za dôvodné.

6. Matka na vyjadrenie Okresnej prokuratúry uviedla, že na podanom odvolaní trvá.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, §
66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporovýporiadok (ďalej „CSP“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.

8. Keďže ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi, účastníkmi konania sú matka, otec, maloleté deti
a kolízny opatrovník.

9. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil správny právny záver
a svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil, pričom z odvolania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by mali

za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje.

12. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v súlade so zrušujúcim rozhodnutím
odvolacieho súdu č.k. 11CoP/502/2014 -163, zo dňa 20.01.2015, pričom vo veci rozhodol správne.

13. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom, je prípad,
keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené, alebo úplne
zakázané. Dôvodom na zákaz styku môže byť potenciálna ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, ujma na
psychickom zdraví dieťaťa, ujma v inej, než zdravotnej oblasti. Dôvod na zákaz styku musí spočívať v
posúdení konkrétnej situácie a okolnosti individuálneho prípadu, čím sa súd prvej inštancie spravoval.

Z obsahu odvolania matky maloletých detí vyplýva, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie (30.11.2017)
otec maloleté deti žiadnym spôsobom nekontaktuje, neprejavuje o ne záujem. Z obsahu spisu vyplýva,
že matka v súčasnosti býva v O., otec býva v V. republike, nekontaktovanie otca a jeho nezáujem o deti,
ako aj vzdialenosť bydlísk medzi rodičmi, tiež neosvedčuje skutočnosť na zákaz styku otca s maloletými
deťmi, keď tieto za danej situácie a postoja otca, nie sú správaním otca ohrozené po fyzicky, či psychicky,

ani inak, aj tu odvolací súd poukazuje na správne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje.
Daný stav súd prvej inštancie rešpektoval tak, že styk otca s deťmi neupravil.

14. Odvolanie matky nie je dôvodné, odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387
CSP, pretože je správne.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).