Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. september 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/67/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010824
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517010824.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tibora Kubíka a členov senátu
JUDr. Petra Šamka a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci obžalovanej T. U., stíhanej pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 29. 03. 2018, sp. zn. 3T/106/2017, na verejnom zasadnutí konanom
v Bratislave dňa 06. 09. 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej T. U., B.. XX. XX. XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 3T/106/2017 zo dňa 29. 03. 2018 bola obžalovaná T.
U. uznaná vinnou zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona
na skutkovom základe, že

v čase asi o 17.50 h dňa 15. 05. 2017 v predajni DM Drogerie v OC Aupark na Einsteinovej ulici č. 18
v Bratislave, v priestoroch predajnej plochy z nákupného košíka bez použitia násilia odcudzila textilnú
kabelku neznámej značky o rozmeroch 40 cm x 30 cm, sivej farby, s obsahom finančnej hotovosti 320
eur, 600 amerických dolárov (v prepočte 511,47 eura), 1200 čínskych jüanov (v prepočte 153,23 eura),
18.000 taiwanských dolárov (v prepočte 505,94 eura), cestovný pas, platobnú kartu Taiwan Land Visa,
taiwanský občiansky preukaz, taiwanský preukaz poistenca, mobilný telefón zn. OPPO, fialovej farby,

slnečné okuliare neznámej značky, fialovej farby, čím poškodenej F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
Y. spôsobila škodu krádežou vo výške 1.490,65 eura, pričom uvedeného konania sa dopustila napriek
tomu, že bola trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05. 04. 2016, sp. zn. 2T/14/2016,
právoplatným dňa 05. 04. 2016 odsúdená pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného
zákonaarozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIzodňa09.12.2016,sp.zn.9T/41/2016,právoplatným
dňa 09. 12. 2016 odsúdená pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona.

Za to bol obžalovanej uložený podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l, n/, § 37 písm.
m/ a § 38 ods. 2 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov so zaradením
na jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Proti rozsudku podala odvolanie v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaná
T. U. písomným podaním, doručeným na prvostupňový súd dňa 10. 04. 2018 (napadnutý rozsudok bol
v prítomnosti obžalovanej vyhlásený dňa 29. 03. 2018), ktoré odvolanie bližšie neodôvodnila s tým, že
dňa 18. 06. 2018 písomne doplnila, že „je chorá, svoj čin veľmi oľutovala, veľmi ľutuje, čo spáchala“.

Spisbolpredloženýprvostupňovýmsúdomnarozhodnutieoodvolaníkrajskému súdudňa14.06.2018.O termíne verejného zasadnutia bola obžalovaná T. U. riadne a v zákonnej lehote upovedomená,
napriek tomu sa nedostavila a v deň jeho konania prostredníctvom brata doručila súdu potvrdenie
o práceneschopnosti, avšak bez potvrdenia lekára, že jej stav by bol natoľko vážny, že by bola

znemožnená jej účasť na verejnom zasadnutí (kópia takéhoto upovedomenia je súčasťou spisu
odvolacieho súdu), na ktorom základe odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti
obžalovanej v súlade so zákonným ustanovením § 293 ods. 5 Trestného poriadku, podľa ktorého
verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom
zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez

jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka uviedla, že navrhuje odvolanie obžalovanej
zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre
zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku
podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil.

Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú
škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 212 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ

potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch odsúdený.

Zo spisového materiálu a z písomných podaní obžalovanej na vyplýva, že rozsudok prvostupňového
súdu bol napadnutý odvolaním len obžalovanou a len ohľadom výroku o treste - súd v danej súvislosti

upozorňuje, že obžalovaná pred prvostupňovým súdom urobila vyhlásenie o vine, pred ktorým bola
náležite poučená, vrátane poučenia podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku o nenapadnuteľnosti
prijatého vyhlásenia o vine odvolaním, jej vyhlásenie bolo prijaté, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku je

obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bol
napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a na iné chyby by odvolací
súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku,
čo nebolo zistené. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci bol napadnutý iba výrok o treste,
pričom ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu neboli odvolaním napadnuté, odvolací súd bude

ďalej prioritne podrobne rozoberať len výrok o treste, pričom odvolací súd zistil, že odvolanie nie je
dôvodné.

Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací krajský súd uvádza, že vo veci bol prvostupňovým súdom
vydaný trestný rozkaz, voči ktorému bol obžalovanou podaný odpor. Strany trestného konania boli

následneriadnepredvolané,resp.upovedomenéotermínehlavnéhopojednávania,ktorébolovykonané
v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Hlavné pojednávanie dňa 29. 03. 2018 bolo vykonané v prítomnosti obžalovanej T.. U. za splnenia
zákonných podmienok, pričom obžalovaná bola riadne predvolaná na hlavné pojednávanie, po otvorení

ktorého bola náležite poučená, bola vyriešená otázka prípadného nároku na náhradu škody, ako i otázka
uzatvorenia dohody o vine a treste (s odmietavým postojom prokurátora), bola prednesená obžaloba
a následne obžalovaná urobila vyhlásenie o vine s tým, že chce len nižší trest, všetky otázky podľa
zákonného ustanovenia § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/ Trestného poriadku zodpovedala kladne, pretoprvostupňový súd, i s poukázaním na súhlasný postoj prokurátora, uznesením podľa § 257 ods. 7
ods. 8 Trestného poriadku vyslovil, že vyhlásenie obžalovanej o uznaní viny sa prijíma a dokazovanie
ku skutkovým okolnostiam sa nevykoná, následne boli oboznámené lustrácie k osobe obžalovanej,

procesným stranám bol daný priestor k záverečným rečiam a obžalovaná mala zachované i právo
posledného slova a po takomto procesnom postupe došlo k vyhláseniu rozsudku tak, ako je vyššie
popísaný.

Odvolací súd uvádza, že správne postupoval prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní, keď uznal

obžalovanú vinnou zo žalovanej trestnej činnosti, keďže tomu zodpovedajú všetky v prípravnom konaní
vykonané dôkazy i samotné opakované doznanie sa obžalovanej, ktorá aj urobila vyhlásenie o vine -
je nepochybné, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, tento napĺňa všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona a spáchala ho
obžalovaná, ktorá bola v súlade so zákonom uznaná vinnou z jeho spáchania.

K odvolaním napadnutému výroku o treste odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti.

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí
súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1 Trestného zákona) a vymedzenie okolností,

na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradil od páchania trestných činov (prvok generálnej

prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1
Trestného zákona).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona).
Tieto okolnosti, na ktoré je potrebné prihliadnuť pri ukladaní trestu, dostatočne určitým spôsobom
zdôvodnil prvostupňový súd v napadnutom rozsudku a odvolací súd sa s nimi stotožňuje bez toho, aby
ich opakoval aj v tomto rozhodnutí. Odvolací súd sa napriek tomu vyjadrí k tým z nich, ktoré považuje

za podstatné zdôrazniť, a to aj z pohľadu námietok uvedených v podanom odvolaní.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný

zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu
ukladaťrôznedruhytrestov,keďžepodľa§34ods.2aods.6Trestnéhozákonapáchateľovimožnouložiť
len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé
druhy trestov možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého
horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť

rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody.

Trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona je úmyselným trestným
činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou
trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov, t. j. ide o prečin (§ 10 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona).

Teda v prípade spáchania uvedeného trestného činu zákonodarca ustanovil s poukazom na už uvedené
ustanovenie § 34 ods. 6 Trestného zákona, že súd nemusí povinne ukladať trest odňatia slobody (či už
vo forme podmienečného odkladu jeho výkonu alebo ako nepodmienečný).

VosobeobžalovanejT..U.ideoosobuopakovanevminulostiodsúdenúzaspáchanieúmyselnejtrestnej

činnosti (14 odsúdení, z toho 6 zahladených), vrátane trestnej činnosti rovnakej - majetkovej povahy ako
v prejednávanej veci (ide o špeciálnu recidivistku), a to aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody,
pričom je zrejmé, že ani predošlé výkony trestov u obžalovanej neviedli k takej náprave, aby sa opätovne
nedopustila spáchania úmyselného trestného činu rovnakého druhu, a to naviac v priebehu plynutiaskúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, preto účelu trestu vzhľadom na osobu
obžalovanej zodpovedá práve uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, ako to správne urobil
prvostupňový súd.

Ohľadom výmery uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody odvolací súd musí skonštatovať,
že prvostupňovým súdom uložený trest v napadnutom rozsudku (nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 14 mesiacov) je trestom uloženým v súlade so zákonom a vecne správnym, zohľadňujúcim
všetky relevantné skutočnosti z pohľadu účelu trestu.

Prvostupňovým súdom bola u obžalovanej zistená jedna priťažujúca okolnosť, a to podľa § 37 písm. m/
Trestnéhozákona,keďžeobžalovanáužbolazatrestnýčinodsúdená,poľahčujúceokolnostibolizistené
dve, a to podľa § 36 písm. l/, n/ Trestného zákona, keďže obžalovaná od počiatku priznala spáchanie
skutku, ktorý úprimne oľutovala a napomáhala pri objasňovaní svojej trestnej činnosti - t. j., prevažovali
poľahčujúce okolnosti, musela sa podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, spôsobom ustanoveným v § 38

ods. 8 Trestného zákona horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody
6 mesiacov až 3 roky znižovať o jednu tretinu z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou zákonom
ustanovenej trestnej sadzby, a teda obžalovanej bol ukladaný trest odňatia slobody v upravenej trestnej
sadzbe 6 mesiacov až 26 mesiacov.

S poukázaním na osobu obžalovanej, na jej doterajší spôsob života, na špeciálnu recidívu i spáchanie
daného skutku v priebehu skúšobnej doby, i napriek prevahe poľahčujúcich okolností, je uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov trestom nielen zákonným, ale aj
primeraným a spravodlivým a v celom rozsahu zodpovedajúcim účelu trestu ustanoveného Trestným
zákonom.

Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmiernenie
uloženého trestu ako to vyplýva z odvolania. Skutočnosť, že obžalovaná sa od počiatku k spáchaniu
skutku priznala a že svoje konanie oľutovala, nie je takou skutočnosťou, aby jej bol ukladaný nižší trest -
obžalovaná má opakovanú skúsenosť s trestným konaním i odsúdením a mala si skôr uvedomiť možné

následky svojho nezákonného počínania, keď je naviac evidentné, že predchádzajúce postihy sa celkom
zrejme minuli svojim účinkom

Odvolací súd uvádza, že v súlade so zákonom bol v napadnutom rozsudku aj výrok o zaradení
obžalovanej do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže

obžalovaná bola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia
slobody za spáchanie úmyselného trestného činu.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozhodnutia, a preto podané odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.