Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Taťána Poláková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/309/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411203459
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1411203459.16
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: Mestská časť
Bratislava - Devínska Nová Ves, so sídlom Novoveská 17/A, Bratislava, zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, Bratislava, IČO: 36 860 662, proti
žalovanému: L.. S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, N., štátny občan SR, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Fiľo & Partners s.r.o., so sídlom Štúrova 11, Bratislava, IČO: 47 237 031, o zaplatenie
16.752,13 eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu16.752,13eursúrokomzomeškania9%ročnezosumy
16.752,13 eur od 25.01.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou domáhal zaviazať žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia (po
späťvzatí žaloby v časti) sumy 16.752,13 eur, ktorá predstavuje rozdiel v neoprávnene vyplatenom
plate žalovanému za rok 2009 vo výške 10.024,54 eur a za rok 2010 vo výške 6.727,59 eur, keď
podľa tvrdenia žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových
pomeroch starostov obcí a primátorov miest, v znení neskorších predpisov, patrí starostovi plat, ktorý
je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe
údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa § 4 ods. 1 zákona.
Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona nemôže byť plat starostu nižší, ako je ustanovené v § 3. Obecné
zastupiteľstvo môže tento plat rozhodnutím zvýšiť až na dvojnásobok. Miestne zastupiteľstvo MČ DNV
však pre roky 2009 a 2010 nerozhodlo o takomto zvýšení platu starostu, preto v tomto období mal byť
starostovi vyplácaný plat len v jeho základnej výške ustanovenej v § 3 ods. 1 zákona. Na základe
uvedeného tak mohol byť plat starostu MČ DNV v roku 2009 vo výške 2.035 eur a v roku 2010 vo výške
2.093 eur. Žalovanému však bol v roku 2009 vyplácaný mesačný plat vo výške 2.825 eur (január a
február) a 3.054 eur (marec až december) a v roku 2010 vo výške 3.054 eur (január, február, marec)
1.132 eur (apríl), 4.186 eur (máj), 3.054 eur (jún), 2.093 eur (júl, august, september, október), 3.140 eur
(november), 2.930,50 eur (december).
2. Žalovaný v konaní tvrdil, že zo žiadnej právnej normy nevyplýva, že plat starostu môže miestne
zastupiteľstvo určovať na dobu určitú, napr. na kalendárny mesiac, alebo rok. V prípade, ak miestne
zastupiteľstvo nepristúpi k prejednaniu a schváleniu platu starostu, musí mu byť vyplácaný posledný
schválený plat. Napokon, miestne zastupiteľstvo žalobcu dňa 09.12.2008 uznesením MZ č. 161/12/2008
schválilo rozpočet žalobcu na roky 2009-2011, kde Oddiel 01 - Všeobecné verejné služby zahŕňa plat
starostu. K mzdám a výdavkom je uvedené, že výdavky na mzdy voči roku 2008 - nárast o 954 tis. Sk, čopredstavuje aj zákonný nárast platu starostu. Rozpočet pritom vychádza z platu starostu, ktorý poberal
v roku 2008. Žalovaný mal za to, že postupoval ako starosta mestskej časti v súlade so zákonom. Je
zrejmé, že vždy poberal plat, ktorý mu určilo miestne zastupiteľstvo žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že
nedošlo k vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia tak, ako to tvrdí žalobca v žalobe.
3. Z uznesenia MZ MČ DNV č. 69/4/2007 zo dňa 03.04.2007 súd zistil, že miestne zastupiteľstvo
schválilo plat starostu MČ DNV na rok 2007 vo výške 79.200,-Sk mesačne s účinnosťou od 01.01.2007.
Z uznesenia MČ DNV č. 42/4/2008 zo dňa 08.04.2008 súd zistil, že miestne zastupiteľstvo predĺžilo
platnosť UMZ MČ DNV č. 69/4/2007 aj pre rok 2008. Z uznesenia MZ MČ DNV č. 65/5/2008 zo
dňa 13.05.2008 súd zistil, že miestne zastupiteľstvo schválilo zvýšenie základného platu starostu pre
rok 2008 na 1,5 násobok s platnosťou od 01.01.2008 Z uznesenia MZ MČ DNV č. 68/6/2010 zo
dňa 22.06.2010 súd zistil, že miestne zastupiteľstvo schválilo plat starostu mestskej časti vo výške
2.093,-eur podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov pre rok 2010 s
účinnosťou k 01.01.2010. Starosta mestskej časti L.. S. O. podľa § 13 ods. 6 záko. Č. 369/1990 Zb.
výkon tohto uznesenia pozastavil. Miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava -Devínska Nová Ves
nepotvrdilo uznesenie UMZ č. 68/6/2010, ktorého výkon starosta pozastavil. Podľa § 13 ods. 8 zákona
č. 369/1990 Zb. v platnom znení, ak obecné zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do dvoch mesiacov od
jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť.
4. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 15.04.2014, č.k. 9C/309/2011-220, žalobu žalobcu
zamietol.
5. Súd prvej inštancie sa po vyhodnotení vykonaného dokazovania stotožnil s obranou žalovaného
v tom, že i napriek tomu, že Miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves
v roku 2009 a ani v roku 2010 nerozhodlo o zvýšení základného platu starostu, tak starostovi patril
zvýšený plat, ktorý mu rozhodnutím zvýšilo miestne zastupiteľstvo v roku 2008 a to uznesením UMZ č.
65/6/2008. Ak miestne zastupiteľstvo svojim rozhodnutím zvýšilo základný plat starostu na 1,5 násobok
jeho základného platu v roku 2008 v roku 2008 (uvádza sa pre rok 2008 a nie ,,len“ pre rok 2008) a
v roku 2009 opätovne nerozhodlo o zvýšení základného platu starostu, tak raz priznaný zvýšený plat
starostu nemohol v roku 2009 bez rozhodnutia miestneho zastupiteľstva zaniknúť a nemohol sa bez
rozhodnutia zmeniť na plat základný. Až v roku 2010 miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava -
Devínska Nová Ves na svojom zasadnutí dňa 22.06.2010 prijalo uznesenie UMZ č. 68/6/2010, ktorým
rozhodlo, že starostovi patrí od 01.01.2010 základný plat a nie plat zvýšený. Z uvedeného vyplýva, že
rozhodnutie miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves zo dňa 13.05.2008
UMZ 65/5/2008 bolo platné a účinné až do prijatia uznesenia miestneho zastupiteľstva Mestskej časti
Bratislava-Devínska Nová Ves zo dňa 22.06.2010. Keďže miestne zastupiteľstvo do dvoch mesiacov
od schválenia UMZ č. 68/6/2010 nepotvrdilo starostom pozastavené uznesenie, tak uznesenie stratilo
platnosť a patril starostovi zvýšený plat aj v roku 2010 na 1,5 násobok jeho základného platu. Záverom
súd uviedol, že jasné pravidlá pre výkon funkcie starostu musia byť určené na začiatku každého
volebného obdobia. Ak by takéto pravidlá určené neboli, mohlo by dôjsť v dôsledku rôznych záujmov
(osobných, skupinových či politických) k situácii, že by v priebehu volebného obdobia mohlo dôjsť k
určitým nejasnostiam. Preto zákon č. 253/1994 Z.z. bol zmenený a doplnený zákonom č. 154/2011 Z.z.,
ktorý nadobudol účinnosť 1.júna 2011. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 154/2011 Z.z. obecné zastupiteľstvo
je povinné plat starostu opätovne raz ročne prerokovať. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 154/2011 Z.z., ak
obecné zastupiteľstvo nerozhodne o plate starostu podľa tohto zákona, patrí starostovi plat podľa §
3 ods. 1 (základný plat). Miestne zastupiteľstvo teda nemalo v roku 2009 ani v roku 2010 zákonnú
povinnosť opätovne raz ročne prerokovať plat starostu a ani zákon neustanovoval, že ak miestne
zastupiteľstvo opätovne neprerokuje a nerozhodne o plate starostu, tak patrí starostovi základný plat.
Ako bolo uvedené, povinnosť obecného zastupiteľstva plat starostu opätovne raz ročne prerokovať
bola stanovená zákonom č. 154/2011 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. Júna 2011. Až od účinnosti
tohto zákona je povinnosť obecného zastupiteľstva aspoň raz do roka sa zamyslieť nad touto dôležitou
otázkou a rozhodnúť, či využije zákonom priznanú právomoc rozhodnúť o zvýšení platu. Súd prvej
inštancie bol toho názoru, že žalovanému v roku 2009 a 2010 patril a mal nárok na zvýšený plat, jeho
poberaním sa žalovaný bezdôvodne neobohatil.
6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Poukázal na jednoznačné znenie jednotlivých
ustanovení miestneho zastupiteľstva, ktorými sa zvyšoval plat starostu vždy len pre daný rok, nie pre
celé obdobie (keď inak nič nebránilo formulácii obdobia zvýšenia ,,pre celé funkčné obdobie“ resp. ,,do ďalšieho obdobia zastupiteľstva“). Úprava zvýšenia platu na 1,5 násobok tak prebehla len v období
rokov 2007 a 2008, nie už v ďalšom období, kedy starostovi patrí už len základný plat bez zvýšenia, nie
posledne zvýšený plat. Tieto pravidlá nakoniec určuje priamo zákon č. 253/1994 Z.z. v ustanovení § 3
ods. 1, pričom podľa ustanovenia § 4 ods. 2 tohto zákona môže zastupiteľstvo plat zvýšiť, zastupiteľstvo
môže zvýšenie časovo obmedziť, k čomu v danom prípade aj reálne došlo a zvýšenie bolo realizované
zákonom predpokladaným spôsobom naposledy len za rok 2008. Žalobca bol teda toho názoru, že
nárok uplatnený žalobcom je dôvodný. Keďže žalobca preukazoval výšku bezdôvodného obohatenia
žalovaného v konaní simulovanými výpočtami, z dôvodu právnej istoty navrhoval nariadenie znaleckého
dokazovania ohľadne skutočnej výšky bezdôvodného obohatenia, navrhol preto zrušenie napadnutej
žalobu zamietajúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.
7. Krajský súd v Bratislave poukazoval na ustanovenie § 3 ods. 1 zák. č. 253/1994 Z.z. v znení
účinnom do 31.12.2008, podľa ktorého starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej
republiky za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa § 4 ods. 1 Plat sa zaokrúhľuje na
celé stovky nahor. Poukazoval ďalej na ustanovenie § 3 ods. 1 zák. č. 253/1994 Z.z. v znení
účinnom do 31.05.2011, podľa ktorého starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej
republiky za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa § 4 ods. 1 Plat sa zaokrúhľuje na celé
euro nahor . Napokon poukazoval na ustanovenie § 4 ods. 2 zák. č. 253/1994 Z.z. v znení účinnom
do 31.05.2011, podľa ktorého plat starostu nemôže byť nižší, ako je ustanovené v § 3. Obecné
zastupiteľstvo môže tento plat rozhodnutím zvýšiť až na dvojnásobok.
8. Krajský súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že zákon
upravuje plat starostu v jeho základnej podobe, s možnosťou zvýšenia ( v rozhodnom období) až na
dvojnásobok základného platu, a to rozhodnutím miestneho či obecného zastupiteľstva. Z jednotlivých
uznesení miestneho zastupiteľstva je jednoznačné, že tieto upravovali zvýšenie len v určitom časovom
období, spravidla v období jedného roka, nie na dlhšie obdobie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
nič nebránilo (neexistuje v tomto smere taká zákonná úprava), aby miestne zastupiteľstvo zvýšilo plat
starostulenvurčitomobdobíroku,resp.naobdobieniekoľkýchmesiacov,aleinadlhšiečasovéobdobie,
prípadne až na celé funkčné obdobie starostu, pričom ale vymedzenie tohto obdobia musí jednoznačne
z rozhodnutia miestneho zastupiteľstva vyplývať a byť z neho jednoznačne určiteľné. Je tak zrejmé, že
pokiaľ miestne zastupiteľstvo nerozhodlo platne pre rok 2009 a 2010 o zvýšení platu starostu, starostovi
patrí v tomto období už len základný plat v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 253/19994 Z.z. Z ničoho totiž
nevyplýva (najmä nie z textu jednotlivých uznesení miestneho zastupiteľstva), že by úprava zvýšenia
platu starostu v zmysle rozhodnutí miestneho zastupiteľstva mala byť účinná aj po 1. Januári 2009, resp.
v ďalšom období. Z uvedeného je zrejmé, že právny názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého, ak v roku
2009 opätovne miestne zastupiteľstvo nerozhodlo o zvýšení platu starostu nemohol v roku 2009 bez
rozhodnutia zaniknúť a nemohol sa bez rozhodnutia zmeniť na plat základný, správny nebol, keď ide o
záver rozporný s právnou úpravou stanovovania platu starostu v rozhodnom období. Krajský súd vyslovil
právny názor, že podľa doteraz vykonaného dokazovania sa javí, že k bezdôvodnému obohateniu na
strane žalovaného došlo, jeho výška však nie je jednoznačne určiteľná, keď výšku tohto jednoznačne
netvrdil a nepreukazoval ani žalobca, navyše túto sporoval aj žalovaný, neostalo odvolaciemu súdu,
než rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vráti tomuto na ďalšie konanie, kde
dôjde k jednoznačnému ustáleniu výšky bezdôvodného obohatenia, prípadne aj za pomoci znaleckého
dokazovania.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, oznámením Štatistického úrad
SR o priemernej mzde za rok 2008 a 2009, informáciou Štatistického úrad SR o počte obyvateľov MČ
BA - DNV, výpočtom platu odporcu za rok 2009 a 2010, výzvou zo dňa 25.1.2011, listom odporcu zo
dňa 7.2.2011, zo dňa 18.2.2011, Príkazom starostu MČ DNV č. 1/2011 zo dňa 3.1.2011, listom MČ
DNV zo dňa 4.1.2011, rozhodnutím starostu MČ DNV č. 3/2011, UMZ MČ DNV č. 69/4/2007 zo dňa
3.4.2007, č. 42/4/2008 zo dňa 8.4.2008, č. 65/5/2008 zo dňa 13.5.2008, 67/6/2010, č. 68/6/2010 zo
dňa 22.6.2010, č. 74/7/2010 zo dňa 7.7.2010, zo dňa 22.6.2010, mzdovými listami odporcu za rok
2009 a 2010, protokolom NKÚ SR z augusta 2009, upovedomenie Okresnej prokuratúry BA IV zo dňa
21.9.2010, uznesením OR PZ Bratislava IV ČVS:ORP-332/OEK-B4-2010 zo dňa 21.7.2010, správu o
výsledku kontroly NKÚ zo septembra 2009, ako aj ostatným obsahom spisu, prednesmi zástupcovúčastníkov, výsluchom odporcu, výsluchom svedkov A.. N. H., M.. T. N., L.. F. S., O. N. a zistil tento
skutkový stav:
10. Žalobca sa žalobou domáhal zaviazať žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, sumy
16.752,13 eur, ktorá predstavuje rozdiel v neoprávnene vyplatenom plat žalovanému za rok 2009 vo
výške 10.024,54 eur a za rok 2010 vo výške 6.727,59 eur, keď podľa tvrdenia žalobcu v zmysle § 3
ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov
miest, v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), patrí starostovi plat, ktorý je súčinom priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického
úradu SR za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa § 4 ods. 1 zákona. Podľa ust. § 4 ods.
2 zákona nemôže byť plat starostu nižší, ako je ustanovené v § 3. Obecné zastupiteľstvo môže tento
plat rozhodnutím zvýšiť až na dvojnásobok. Miestne zastupiteľstvo MČ DNV však pre roky 2009 a 2010
nerozhodlo o takomto zvýšení platu starostu, preto v tomto období mal byť starostovi vyplácaný plat len v
jeho základnej výške ustanovenej v § 3 ods. 1 zákona. Na základe uvedeného tak mohol byť plat starostu
ako starostu MČ DNV v roku 2009 vo výške 2.035 eur a v roku 2010 vo výške 2.093 eur. Žalovanému
však bol v roku 2009 vyplácaný mesačný plat vo výške 2.825 eur ( január a február) a 3.054 eur (marec
až december) a v roku 2010 vo výške 3.054 eur (január, február, marec), 1.132 eur (apríl), 4.186 eur
(máj), 3.054 eur (jún), 2.093 eur ( júl. august, september, október), 3.140 eur (november), 2.930,50 eur
(december).
11. Žalobca akcentoval, že vždy poberal plat, ktorý mu určilo miestne zastupiteľstvo žalobcu. Na úkor
žalobcu nezískal žiadny majetkový prospech, na jeho úkor sa bezdôvodne neobohatil.
12. Svedkyňa A.. N. H., bývalá zamestnankyňa žalobcu vypovedala, že od roku 1998 do 31.8.2011
pracovala u žalobcu ako mzdárka a personalistka. Uviedla, že naposledy bol žalovanému upravený plat
uznesením miestneho zastupiteľstva č. 65/5/2018 z 13.5.2008, takto upravený plat mu bol vyplácaný,
takýto postup považovala za zákonný. Zastáva názor, že keď chceli poslanci plat žalovaného zmeniť,
mali zasadať, nielen brať platy.
13. Svedok M.. T. N. vypovedal, že do 14.10.2010, teda dve volebné obdobia vykonával funkciu zástupcu
starostu MČ BA- DNV. Obdobie rokov 2009 a 2010 bolo veľmi hektické. Diali sa rôzne exponované
udalosti. Uznesením miestneho zastupiteľstva č. 68/6/2010 zo dňa 22.6.2010 bol schválený plat
starostu v základnej výške podľa § 3 ods. 1 zákona. Starosta v rámci svojich právomocí výkon tohto
uznesenia pozastavil. Miestnym zastupiteľstvom mu ako zástupcovi starostu bolo uložené, požiadať
okresnú prokuratúru o preskúmanie zákonnosti pozastavenia uznesenia č. 68/6/2010. Potom, ako mu
bolo doručené upovedomenie prokuratúry, miestne zastupiteľstvo nepotvrdilo uznesenie, ktorého výkon
starosta pozastavil, v dôsledku čoho toto uznesenie stratilo platnosť. Uviedol, že v rozpočte na rok 2009
a 2010 nebolo uvažované, že sa zníži plat starostu.
14. Svedok L.. F. T. vypovedal, že v roku 2009 a 2010 vykonával funkciu prednostu Miestneho úradu
MČ BA- DNV. Po odbornej porade s kompetentnými má za to, že keď chceli poslanci plat starostu v roku
2009 a 2010 zmeniť, mali rokovať. V roku 2009 k tomu boli 2x bezvýsledne vyzvaný. Keďže ohľadom
platu starostu nebolo prijaté nové uznesenie, platí to staré z roku 2008. V rozpočte na rok 2009 a 2010
sa neuvažovalo o úprave platu starostu.
15. Svedkyňa O. N. vypovedala, že od 1.10.2010 pracuje u žalobcu na pracovnej pozícii mzdárka,
personalistka. Bola jej uložená úloha vypracovať simuláciu, aký plat by žalovanému v roku 2009 a
2010 prináležal, za predpokladu, že by sa vychádzalo z platu základného. Simuláciu vypracovala a ju
odovzdala právnemu zástupcovi žalobcu.
16. Z výzvy zo dňa 25.1.2011 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie sumy 19.718,39 eur,
ktorá mu bola vyplatená bez právneho dôvodu.
17. Z listu žalovaného zo dňa 7.2.2011 súd zistil, že žalovaný starostovi MČ DNV oznamuje, že prekročil
právomoc verejného činiteľa a žiada ho zosúladiť podľa uznesenia výplatu jeho mzdy i odstupného.
18. Listom zo dňa 18.2.2011, ktorým žalovaný reaguje na výzvu žalobcu na náhradu škody.19. Príkazom č. 1/2011 zo dňa 3.1.2011, ktorým starosta MČ DNV O. M. dáva príkaz personálno-
mzdovej referentke p. H. vyplatiť žalovanému od 1.12.2010 do 14.12.2010 plat podľa § 3 zákona č.
253/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov a odstupné za volebné obdobie rokov 2006-2010 podľa §
3 zákona č. 253/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov.
20. Zo stanoviska A.. B. H. zo dňa 4.1.2011 adresovaného starostovi MČ DNV O. M. mu pers. mzdová
referentka oznamuje, že nemôže porušovať zákony. Plat starostu, pokiaľ nerozhodne súd je stále určený
podľa UMZ č. 65/5/2008/4, odvtedy MZ nerozhodlo.
21. Z rozhodnutia č. 3/2011 starosta MČ DNV O. M. trvá na príkaze zo dňa 3.1.2011.
22. Z uznesenia MZ MČ BA - DNV č. 69/4/2007 zo dňa 3.4.2007 súd zistil, že miestne zastupiteľstvo
schválilo plat starostu MČ DNV na rok 2007 vo výške 79.200,-Sk mesačne s účinnosťou od 1.1.2007.
23. Z uznesenia MZ MČ BA - DNV č. 42/4/2008 zo dňa 8.4.2008 súd zistil, že miestne zastupiteľstvo
predĺžilo platnosť UMZ MČ DNV č. 69/4/2007 aj pre rok 2008.
24. Z uznesenia MZ MČ BA - DNV č. 65/5/2008 zo dňa 13.5.2008 súd zistil, že miestne zastupiteľstvo
schválilo zvýšenie základného platu starostu pre rok 2008 na 1,5 násobok s platnosťou od 1.1.2008.
25. Z uznesenia MZ MČ BA - DNV č. 68/6/2010 zo dňa 22.6.2010 súd zistil, že miestne zastupiteľstvo
schválilo plat starostu mestskej časti vo výške 2.093 eur podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z. v znení
neskorších predpisov pre rok 2010 s účinnosťou k 1.1.2010. Starosta mestskej časti L.. S. O. podľa §
13 ods. 6 zák. č. 369/1990 Zb. výkon tohto uznesenia pozastavil.
26. Po zrušení rozsudku tunajšieho súdu krajským súdom, súd doplnil dokazovanie prednesmi strán
sporu, výsluchom žalovaného, znaleckým posudkom č. 04/2017 zo dňa 01.08.2017 vypracovaným
znalkyňou z odboru ekonómia a management, odvetvia personalistiky L.. O. G., A.., a zistil nasledovné:
27. Právny zástupca žalovaného poukazoval na právnu úpravu platov starostov miest a obcí, ktorá
platila do 31.05.2011, ktorá neupravovala osobitnú formu k tomu, aby mohlo miestne zastupiteľstvo
pristúpiť k úprave výšky platu starostu. Práve do novely, účinnej od 01.06.2011 bolo bežnou praxou
a takto postupoval aj žalobca, že uzneseniami, ktorými sa schvaľuje rozpočet a uzneseniami, ktorými
sa schvaľuje záverečný účet, bežne schvaľovali aj zvýšenie platu starostu. Teda, ak zastupiteľstvo
príjme uznesenie, ktorým schváli rozpočet, v rámci ktorého je starosta vedený v samostatnej kapitole,
tak, každé takéto uznesenie, ak je prijaté zákonným spôsobom, a nie je vetované, alebo následne
zrušené súdom, tak sa v prípade schválenia platu starostu v tejto časti jedná o jasne prejavenú vôľu
miestneho zastupiteľstva, že chce daným spôsobom upraviť plat starostu pre dané obdobie. Takto
žalobca postupoval v rokoch 2008,2009, 2010. Až od 01.06.2011 došlo k zmene zákona č. 253/1994
Z.z., ktorá stanovila, že zmeny platu je možné vykonať uznesením výlučne podľa tohto zákona, čím de
iure ukončila možnosť, aby obecné zastupiteľstvo iným uznesením, ako uznesením prijatým podľa tohto
zákona sa zmenila výška platu starostu. Ak by dovtedy zákonodarca chcel osobitne upravovať formu a
spôsob schvaľovania platu starostu mimo bežného rámca schvaľovania rozpočtu a záverečného účtu,
osobitne by to v zákone o platových pomeroch starostov upravil, čo sa však stalo až novelou účinnou
od 01.06.2011. Poukazoval na uznesenie MZ č. 17/03/2010, ktoré predĺžilo termín plnenia uznesení
MZ okrem iných aj znesenia č. 69/4/2007, ktorým bol schválený plat starostu MČ BA-DNV. Pokiaľ sa
jedná o rok 2009, v tomto smere nárok žalovaného ponecháva na úvahu súdu. Poukazoval tiež na str.
9 znaleckého posudku, kde sa vádza základná výška, ktorá prináležala starostovi v roku 2009 sumu
2.032 eur, čo je v prepočte 61.216,03,-Sk a keďže miestne zastupiteľstvo v roku 2010 prijalo osobitné
uznesenie, ktorým schválilo plat starostu vo výške 79.200,-Sk je evidentné, že miestne zastupiteľstvo
pre rok 2009 schvaľovalo navýšenie platu starostu.
28. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese viedol, že argumentáciu právneho zástupcu
žalovaného považuje za nesprávnu. Poukazoval na právny názor krajského súdu, ktorý sa vysporiadal
so všetkými vykonanými dôkazmi. Poukazoval na dôvodovú správu zákona o právnom postavení
a platových pomeroch starostov obcí, podľa ktorej zákonodarca jednoznačne uviedol, že o skutočnej
výške plat starostu rozhoduje obecné zastupiteľstvo individuálne a podľa potrieb, o ich zmene môžu
rozhodnúť i v priebehu roka, príp. funkčného obdobia starostu. Pokiaľ právny zástupca žalovanéhopoukazoval na skutočnosť, že pokiaľ právny zástupca žalovaného poukazoval na to, že uznesenie
miestneho zastupiteľstva č. 17/03/2010 predĺžilo platnosť uznesenia č. 69/4/2007 aj na rok 2010, toto je
úplný nezmysel, vyplýva to zo samotného textu uznesenia prijatého pod č. 17/03/2010, ktoré v bode 2.
Znie, že sa predlžuje termín plnenia uznesení miestneho zastupiteľstva. To znamená, že sa nepredlžuje
platnosť ani účinnosť daných uznesení, ale predlžuje sa iba splnenie uznesení, ktoré boli schválené
v predchádzajúcom období. V žiadnom prípade nemožno do takto prijatého uznesenia vyvodzovať
absurdný záver, že uznesenie č. 69/4/2007 v časti, ktorou schválil zvýšený plat starostu na rok 2007
bude platiť aj na rok 2010. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalovanému ako
bývalému starostovi pre roky 2009 a 2010 nebol schválený zvýšený plat. Právny zástupca žalobcu ďalej
poukazoval na uznesenie miestneho zastupiteľstva zo dňa 27.04.2010, ktoré podpísal sám žalovaný, a
kde sa v bode 2. uvádza, že sa zrušuje uznesenie miestneho zastupiteľstva č. 17/03/2010.Týmto dalo
miestne zastupiteľstvo jasne prejavilo vôľu, aby takéto určenie platu, ktoré bolo podľa názoru miestneho
zastupiteľstva nezákonne prijaté dňa 16.03.2010 nemalo účinky pre rok 2010.
29. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že napriek právnemu názoru krajského súdu, nemôže súhlasiť s
tým, že sa javí, že sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Akcentoval, že za celých 16 rokov, mu
ako starostovi nikdy nebol znížený plat. Vždy poberal plat, ktorý mu prináležal a tak tomu bolo aj v
posudzovanom období.
30. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 30.04.2018 viedol, že schvaľovanie
záverečného účtu na predchádzajúci rok reflektuje iba na čerpanie prostriedkov a nereflektuje na
oprávnenosťpredmetnýchprostriedkov.Opätovnepoukazovalnadôvodová správukzákonč.172/1998
Z.z., v rámci ktorej sa uvádza, že o skutočnej výške platu starostu rozhoduje zastupiteľstvo individuálne a
podľa potrieb o ich zmene môžu rozhodnúť aj v priebehu roka, prípadne aj funkčného obdobia starostu.
Zároveň zákon č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov
miest nestanovuje, že sa má starostovi vyplácať naposledy zastupiteľstvom prijatý plat, ale hovorí sa o
tzv. základnom plate starostu s možnosťou jeho zvýšenia zo strany zastupiteľstva. Teda, ak nedošlo k
úprave (k zvýšeniu) platu starostu zákonným spôsobom, t.j. uznesením zastupiteľstva, starostovi patrí
jeho základný plat podľa § 3 zákona č. 253/1994 Z.z. V čase, keď žalovaný vykonával fnkciu starostu
Mestskej časti Bratislava - DNV, bol plat starostu schválený miestnym zastupiteľstvom prostredníctvom
uznesení č. 69/4/2007 zo dňa 03.04.2007, č. 42/4/2008 zo dňa 08.04.2008 a č. 65/5/2008 zo dňa
13.05.2008. V rokoch 2009 a 2010 miestne zastupiteľstvo neprijalo uznesenie, ktorým by schválilo plat
starostu na rok 2009 a 2010. Na základe tejto a vyššie uvedených skutočností patril teda starostovi
za rok 2009 a 2010 plat vo výške ustanovenej § 3 ods. 1 zákona č. 253/1995 Z.z. v minimálnej výške
garantovanej zákonom.
31. Z uznesenia MZ MČ BA - DNV č. 17/03/2010 súd zistil, že miestne zastupiteľstvo v bode 2. predĺžilo
termínplnenieuznesenímiestnehozastupiteľstva,okreminýchajUMZč.69/4/2007podľapredloženého
návrhu aj pre rok 2010.
32. Z uznesenia MZ MČ BA - DNV č. 37/4/2010 súd zistil, že miestne zastupiteľstvo časť uznesenia
UMZ č. 17/03/2010/2 v znení: ,, predlžuje sa termín plnenia uznesenia miestneho zastupiteľstva UMZ
č. 69/4/2007 podľa predloženého návrh aj pre rok 2010“ s účinnosťou od 01.01.2010.
33. Uznesením zo dňa 27.02.2017, č.k. 9C/309/2011-310 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom
z odboru ekonómia a management, odvetvia personalistiky.
34. Zo znaleckého posudku znalkyne L.. O. G., A.., č. 04/2017 zo dňa 01.08.2017 súd zistil, že:
- výška hrubého platu t.j. hrubej mzdy starostu Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves v roku
2009 v členení jednotlivých mesiacov mala byť za rok 2009 spolu 27.345,64 eur,
- čistý plat , t.j. čistá mzda Ing. S. O. za rok 2009 mala byť spolu 19.529,56 eur,
- výška hrubého platu, t.j. hrubej mzdy starostu Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves v roku
2010 v členení podľa mesiacov mala byť vo výške 35.494,96 eur,
- výška čistého platu, t.j. čistej mzdy starostu Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves v roku 2010
v členení podľa mesiacov mala byť spolu za rok 2010 vo výške 26.171,89 eur,
- rozdiel medzi hrubým platom L.. S. O., ktorý mu bol skutočne vyplatený a hrubým platom, ktorý bol
počítaný ako základný plat podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z. spolu za rok 2009 predstavuje
sumu 13.802,43 eur,- rozdiel medzi čistým platom L.. S. O., ktorý mu bol skutočne vyplatený a čistým platom, ktorý bol
počítaný zo základného platu podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z. spolu za rok 2009 predstavuje
sumu 10.791,78 eur,
- rozdiel medzi hrubým platom L.. S. O., ktorý mu bol skutočne vyplatený a hrubým platom, ktorý bol
počítaný ako základný plat podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z. spolu za rok 2010 predstavuje
sumu 9.871,08 eur,
- rozdiel medzi čistým platom L.. S. O., ktorý mu bol skutočne vyplatený a čistým platom, ktorý bol
počítaný zo základného platu podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z. spolu za rok 2010 predstavuje
sumu 7.749,06 eur.
35. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 253/1994 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008, podľa ktorého starostovi patrí
plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na
základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a násobku
podľa § 4 ods. 1 Plat sa zaokrúhľuje na celé stovky nahor.
36. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 253/1994 Z.z. v znení účinnom do 31.05.2011, podľa ktorého starostovi patrí
plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na
základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a násobku
podľa § 4 ods. 1 Plat sa zaokrúhľuje na celé euro nahor .
37. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 253/1994 Z.z. v znení účinnom do 31.05.2011, podľa ktorého plat starostu
nemôže byť nižší, ako je ustanovené v § 3. Obecné zastupiteľstvo môže tento plat rozhodnutím zvýšiť
až na dvojnásobok.
38. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
39. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal.
40. Podľa § 391 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok), ďalej len ,, C.s.p.“), ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
41. Dokazovanie je časťou civilného sporového konania, v ktorom si súd vytvára poznatky potrebné
pre rozhodnutie vo veci. Hodnotenie dôkazov je myšlienková činnosť súdu, v rámci ktorej vykonaným
dôkazom prisudzuje určitú hodnotu. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi
predpismi, ako má dôkazy hodnotiť, uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov ( čl. 15 C.s.p. v
spojení s § 191 C.s.p.), iba výnimočne zákon ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (čl. 16
ods. 2 C.s.p, § 192, § 193, § 205 C.s.p). Pri hodnotení dôkazu z hľadiska jeho závažnosti (dôležitosti)
súd posudzuje, či je dôkaz významný na preukazovanie takých skutkových zistení, ktoré sú potrebné
pre rozhodnutie, pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich zákonnosti súd skúma, či bol dôkaz získaný
zákonu zodpovedajúcim spôsobom a napokon z hľadiska jeho pravdivosti, teda či dôkaz preukazuje
skutočnosti z neho vyplývajúce, hodnotí dôkaz na základe jeho vierohodnosti. Skutkové tvrdenia strany,
ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
42. Predmetom opätovného posúdenia bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 16.752,13 eur s úrokom
z omeškania 9% ročne zo sumy 16.752,13 eur od 25.01.2011 do zaplatenia.
43. Súd súc viazaný právnym názorom krajského súdu uzatvára, že z vyššie uvedených zákonných
ustanovení vyplýva, že zákon upravuje plat starostu v jeho základnej podobe, s možnosťou zvýšenia
(v rozhodnom období) až na dvojnásobok základného platu, a to rozhodnutím miestneho či obecného
zastupiteľstva. Z jednotlivých uznesení miestneho zastupiteľstva je jednoznačné, že tieto upravovali
zvýšenie len v určitom časovom období, spravidla v období jedného roka, nie na dlhšie obdobie. Nič
nebránilo (neexistuje v tomto smere taká zákonná úprava), aby miestne zastupiteľstvo zvýšilo platstarostulenvurčitomobdobíroku,resp.naobdobieniekoľkýchmesiacov,aleinadlhšiečasovéobdobie,
prípadne až na celé funkčné obdobie starostu, pričom ale vymedzenie tohto obdobia musí jednoznačne
z rozhodnutia miestneho zastupiteľstva vyplývať a byť z neho jednoznačne určiteľné. Je tak zrejmé, že
pokiaľ miestne zastupiteľstvo nerozhodlo platne pre rok 2009 a 2010 o zvýšení platu starostu, starostovi
patrí v tomto období už len základný plat v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 253/19994 Z.z. Z ničoho totiž
nevyplýva (najmä nie z textu jednotlivých uznesení miestneho zastupiteľstva), že by úprava zvýšenia
platu starostu v zmysle rozhodnutí miestneho zastupiteľstva mala byť účinná aj po 1. januári 2009,
resp. v ďalšom období. o skutočnej výške plat starostu rozhoduje obecné zastupiteľstvo individuálne
a podľa potrieb, o ich zmene môžu rozhodnúť i v priebehu roka, príp. funkčného obdobia starostu.
Pokiaľ právny zástupca žalovaného poukazoval na skutočnosť, že uznesenie miestneho zastupiteľstva
č.17/03/2010predĺžiloplatnosťuzneseniač.69/4/2007ajnarok2010,takstýmtosanemožnostotožniť,
keď text samotného uznesenia prijatého pod č. 17/03/2010, bodu 2. znie, že sa predlžuje termín
plnenia uznesení miestneho zastupiteľstva. To znamená, že sa nepredlžuje platnosť ani účinnosť
daných uznesení, ale predlžuje sa iba splnenie uznesení, ktoré boli schválené v predchádzajúcom
období. Nemožno teda vyvodzovať záver, že uznesenie č. 69/4/2007 v časti, ktorou schválil zvýšený
plat starostu na rok 2007 bude platiť aj na rok 2010. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovanému
ako bývalému starostovi pre roky 2009 a 2010 nebol schválený zvýšený plat. Uznesenie miestneho
zastupiteľstva zo dňa 27.04.2010 v bode 2. uvádza, že sa zrušuje uznesenie miestneho zastupiteľstva
č. 17/03/2010.Týmto dalo miestne zastupiteľstvo jasne prejavilo vôľu, aby takéto určenie platu, ktoré
bolo podľa názoru miestneho zastupiteľstva nezákonne prijaté dňa 16.03.2010 nemalo účinky pre rok
2010. Schvaľovanie záverečného účtu na predchádzajúci rok reflektuje iba na čerpanie prostriedkov a
nereflektuje na oprávnenosť predmetných prostriedkov. Aj v dôvodovej správe k zákonu č. 172/1998
Z.z. sa uvádza, že o skutočnej výške platu starostu rozhoduje zastupiteľstvo individuálne a podľa potrieb
o ich zmene môžu rozhodnúť aj v priebehu roka, prípadne aj funkčného obdobia starostu. Zároveň
zákon č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest
neustanovuje, že sa má starostovi vyplácať naposledy zastupiteľstvom prijatý plat, ale hovorí sa o tzv.
základnom plate starostu s možnosťou jeho zvýšenia zo strany zastupiteľstva. Teda, ak nedošlo k
úprave (k zvýšeniu) platu starostu zákonným spôsobom, t.j. uznesením zastupiteľstva, starostovi patrí
jeho základný plat podľa § 3 zákona č. 253/1994 Z.z. V čase, keď žalovaný vykonával funkciu starostu
Mestskej časti Bratislava - DNV, bol plat starostu schválený miestnym zastupiteľstvom prostredníctvom
uznesení č. 69/4/2007 zo dňa 03.04.2007, č. 42/4/2008 zo dňa 08.04.2008 a č. 65/5/2008 zo dňa
13.05.2008. V rokoch 2009 a 2010 miestne zastupiteľstvo neprijalo uznesenie, ktorým by schválilo plat
starostu na rok 2009 a 2010. Na základe tejto a vyššie uvedených skutočností patril teda starostovi
za rok 2009 a 2010 plat vo výške ustanovenej § 3 ods. 1 zákona č. 253/1995 Z.z. v minimálnej
výške garantovanej zákonom. S poukazom na vyššie uvedené, tým, že žalovaný v roku 2009 poberal
čistý plat spolu vo výške 30.321,34 eur namiesto platu 19.529,56 eur, čo predstavuje rozdiel v sume
10.791,78 eur a v roku 2010 poberal čistý plat spolu vo výške 33.920,95 eur, namiesto platu 26.171,89
eur, čo predstavuje rozdiel v sume 7.749,06 eur, došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu
v sme 18.540,84 eur, ktoré bezdôvodné obohatenie by bol povinný žalobcovi vydať. Súd preto uložil
žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi sumu 16.752,13 eur (ktorú žalobca požadoval), titulom vydania
bezdôvodného obohatenia, keď žalobca uniesol dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno
prepotvrdenieskutočnostíuvádzanýchvžalobe,zktorýchvyvodilsvojuplatnenýnároknielenčodojeho
vzniku, ale aj do výšky. V sporovom občianskom súdnom konaní sa totiž uplatňuje prejednacia zásada.
Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením
v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila.
Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná
väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia
dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v
zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa
dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho
následkomjerozhodnutiesúduvovecisamejvjehoneprospech.Okruhrozhodujúcichskutočností,ktoré
sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou
právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah
dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.
44. S poukazom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrok tohto rozsudku.45. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
46. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
47. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 25.1.2011 predstavovala výšku 1,00%.
48. Žalovaný sa so zaplatením žalovanej sumy dostal do omeškania, má preto žalobca nárok aj na
zaplatenie úrokov z omeškania od 25.01.2011 do zaplatenia. Výšku úrokov súd určil podľa nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Zb.
49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods.1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods.
3 C.s.p. Žalobca bol v spore plne úspešný tak v priebehu konania na súde prvej aj druhej inštancie.
Odvolací súd na základe odvolania žalobcu zrušil rozsudok súdu prvej inštancie. Súd preto žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnej výške - 100 % nároku.
50. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.