Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/71/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116218690
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116218690.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: O. D., H.. XX.XX.XXXX, R.
C. Š. XX, XXX XX Ľ., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov. hrdinov 163/66,
Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35
792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho
16, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.003,45 EUR a určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 27. 03.
2019, č. k. 14Csp/71/2016-190 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. a IV.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konanie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.003,45 EUR spolu s 5 %-tným ročným úrokom z
omeškania od 12.10.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II.určuje,žezmluvnápodmienkavZmluveorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXX.zodňa26.01.2011,
uvedená v článku 8, bod 8.1., v znení: „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa
poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu
v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na
základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok
dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti
splátokúveruvovýške173,84EURab)zaposkytnutieslužbyspočívajúcejvmožnostiodkladusplatnosti

splátok revolvingu vo výške 105,36 EUR v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je
veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi
svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom
písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby.“, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou,

III. určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2011,

uvedená v článku 8, bod 8.4., v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru, je
splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní
vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru
podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi nazaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky
odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy.
Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu

dlžníkovi. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči
veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/
Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. b) tejto Dohody o
poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3.
Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/

Zmluvy“., je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,

IV. p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí“.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 37 ods. 1, § 39, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5,
§ 53a ods. 1, § 54 ods. 1, 2, 3, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 489, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, §
9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“).

3. V odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobca sa návrhom došlým súdu 19. 09. 2016 domáhal
vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok z titulu úverovej
zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 26. 01. 2011. Na základe uvedenej zmluvy bola
žalobcovi schválená výška úveru 840 eur so splatnosťou 36 mesiacov a ročnou úrokovou sadzbou
70,02 %. Z prehľadu splácania úveru (č. l. 15 spisu) vyplýva, že žalobca úver splácal v období od 28.

02. 2011 do 31. 03. 2014 a celkovo zaplatil žalovanému sumu 1 718,71 eura, pričom žalobcovi reálne
bola poskytnutá suma 715,26 eura, čo žalovaný nerozporoval. Z prehlásenia Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Prešov zo dňa 25. 08. 2016 vyplýva, že žalobca 24. 08. 2016 osobne
navštívil sídlo Združenia, kde predložil zmluvu o úvere, zmluvné podmienky a prehľady platieb, pričom
po oboznámení sa s podkladmi spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia a. s., ho Združenie informovalo

o náležitostiach v spotrebiteľských zmluvách, neprimeraných odplatách a úrokoch za úvery, ktoré sú
v rozpore s dobrými mravmi. Súd zistil, že v zmysle zmluvy uzavretej medzi stranami sporu zo dňa
26. 01. 2011 bol úver žalobcovi poskytnutý pri ročnej úrokovej sadzbe 70,02 %, čo je nepochybne v
rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko priemerná úroková sadzba
poskytovaná bankovými subjektmi v čase uzavretia zmluvy, t. j. v januári 2011 predstavovala 15,07 %

ročne, pričom pokiaľ by súd pripustil argumentáciu, že pri poskytovaní úverov nebankovými subjektmi
je potrebné akceptovať vyššiu mieru riziku, a teda ja prípustnosť vyšších úrokov, tak v danom prípade je
zmluvný úrok vyšší o cca 460 %. Súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o neprimerane vysoké
úroky, ktoré boli dojednané v rozpore s dobrými mravmi, a preto je s poukazom na ust. § 39 Občianskeho
zákonníka, dohoda o výške úrokov neplatná. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania súd sa

zaoberal aj jej posúdením a dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. V danej veci žalovaný nevyplatil
žalobcovi ani sumu dohodnutého úveru, ale sám si bez akejkoľvek konzultácie so samotným dlžníkom
v podstate jednostranne v zmluve dojednal poplatok za odklad splátok a žalobcovi nevyplatil úver vo
výške 840 eur, ale iba sumu 715,26 eura, čo nepochybne vyplýva aj z prehľadu platieb úveru. Tieto
okolnosti nepochybne svedčia o tom, že žalovaný konal minimálne v nepriamom úmysle bezdôvodne sa

obohatiť. Preto v danom prípade platí 10-ročná premlčacia objektívna lehota, pričom samotná zmluva
bola uzavretá 26. 01. 2011 a žaloba bola podaná na súde 19. 06. 2016, preto nárok nie je premlčaný,
čo sa týka plynutia objektívnej premlčacej lehoty. Súd má taktiež za to, že v danom prípade sa jedná
o úmyselné bezdôvodné obohatenie sa žalovaného aj z dôvodu, že pokiaľ žalovaný dojednal úrok,
ktorý viac ako 4-násobne prevyšuje úrok poskytovaný v tom čase bankovými subjektmi, treba konanie

žalovaného považovať za úmyselné. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu lehotu, žalobca sa v rámci
pojednávania vyjadril, že prvýkrát sa o možnosti vydania bezdôvodného obohatenia dozvedel v auguste
2016, čo je v súlade s potvrdením Združenia. S poukazom na uvedené bol nárok uplatnený aj v rámci
plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby, keďže táto začala najskôr plynúť v mesiaci august 2016
a žaloba v tejto veci bola podaná na súde dňa 19. 09. 2016.

4. Pokiaľ ide o zmluvu zo dňa 26. 01. 2011, žalobca mal vrátiť žalovanému iba poskytnutý úver vo výške
715,26 eura a keďže žalobca zaplatil žalovanému sumu 1 718,71 eura, výška bezdôvodného obohatenia
predstavuje sumu 1 003,45 eura. V súvislosti s výškou bezdôvodného obohatenia súd poukázal aj nato, že žalovaný žiadnym spôsobom túto výšku nerozporoval a táto je v súlade s predloženými listinnými
dôkazmi. Súd k prisúdenej istine žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od druhé dňa
po doručení žaloby žalovanému v zmysle podanej žaloby.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi
priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku, len proti výrokom I. a IV., podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

žalovaný navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a zaviazal
žalobcu k povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu. Odvolanie podal z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania a právneho posúdenia veci dospel k nesprávnym záverom o uplatnenej námietke
premlčania. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalovaný sa mal úmyselne bezdôvodne obohatiť
tým, že neprimerane vysoké úrokové sadzby formulárovej zmluvy sú úmyselným porušením zákona

o spotrebiteľských úveroch. Odvolateľ tvrdí, že existencia úmyslu bezdôvodne sa obohatiť sa nemôže
prezumovať, ale musí byť dokázaná. Vyplýva to aj z toho, že ustanovenie o 10-ročnej premlčacej
lehote je výnimkou zo všeobecného pravidla o 3-ročnej objektívnej lehote, čiže pre uplatnenie takejto
dlhšej lehoty je potrebné vychádzať z reštriktívnosti právnej úpravy. Musia byť dokázané jednoznačné
okolnosti svedčiace o úmysle sa obohatiť, čo v konaní preukázané nebolo. Súdom uvádzané skutočnosti

nemajú oporu ani vo vykonanom dokazovaní, ani v zákone. Podľa záverov uznesenia NS SR sp. zn.
1Cdo/238/2017, samotný fakt, že nebankový subjekt poskytujúci úver spotrebiteľovi je v postavení
profesionálneho podnikateľa, nemôže bez ďalšieho zakladať úmysel tohto nebankového subjektu
bezdôvodne sa obohatiť na úkor spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania, ani z rozsudku nie je
zistiteľné, na základe akých skutkových okolností, ktoré boli v konaní dokázané mal súd ustálené, že

žalovaný konal s úmyslom získať bezdôvodné obohatenie. Žalovaný v konaní uviedol na základe akého
postupu určil výšku úrokovej sadzby. Tento postup súd prvej inštancie neposúdil ako nesprávny (z
rozsudku sa javí, že sa ním vlastne ani nezaoberal, čo vedie k pochybnostiam o zákonnosti rozsudku),
a teda nie je zrejmé, prečo súd usudzuje úmysel na základe skutočnosti, o ktorých sa žalovaný ani
nemal dôvod domnievať, že sú rozhodujúce. Zákonná úprava predsa stanovila úplne iné kritéria pre

posudzovanie výšky odplaty. V čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu platilo ust. § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä
na finančnú situácia spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých

peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Odvolateľ má za to, že súd prvej inštancie nepostupoval
v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a jeho záver o neplatnosti úrokov z dôvodu ich výšky
považuje za nesprávny a po právnej stránke za nedôvodný.

7. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
časti, t. j. vo výroku I. a IV. je potrebné potvrdiť.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný ako veriteľ uzatvoril so žalobcom dňa 26.01.2011 zmluvu
o revolvingovom úvere, číslo zmluvy: XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý
revolvingovýúvervlimite840eur,ktorýbolopotrebnésplatiť36mesačnýmisplátkamisročnouúrokovousadzbou 70,02 %. Zároveň si žalovaný započítal poplatok vo výške 124,74 eura. Žalobcovi reálne
bola poskytnutá suma 715,26 eura, čo žalovaný nerozporoval. Z prehľadu splácania úveru vyplýva, že
žalovaný úver splácal v období od 28. 02. 2011 do 31. 03. 2014 a celkovo žalovanému zaplatil sumu

1 718,71 eura (č. l. 15 spisu).

11. Je nepochybné, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 01. 2011 je zmluvou
spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný vystupoval v postavení
dodávateľa, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Okrem aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách sa na
predmetný vzťah budú aplikovať aj ďalšie predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa.

12. Podľa ust. § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

13. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v

ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

15. Ust. § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou,

t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak
prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu
právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či konanie
účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne
neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie

ustanovenia § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka,
je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce
okolnosti.

16.Pridojednávaníúrokovkonávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrok

bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na
to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných
prostriedkov,aktorýsvojevoľnépeňažnéprostriedkymienizhodnotiťobvyklýmspôsobom.Niejemožné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov

svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou,
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímkúrokovýchsadzbámuplatňovanýmbankamipri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného

trhusavzhľadomnavyššiumierurizikavovšeobecnostidajúakceptovaťvyššieúroky,rozhodnenievšak
viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Žalovaným požadovaná sadzba úrokov 70,02 % ročne viac ako
4-násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu 15,07 % ročne uplatňovanú bankami pri poskytovaní
obdobných úverov alebo pôžičiek v čase uzavretia predmetnej zmluvy (26.01.2011). Dohodnutá úroková
miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto záver o neplatnosti dojednania o

úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka má oporu vo vykonanom
dokazovaní.17. Dôsledkom absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy v tomto prípade je vznik povinnosti žalovaného
vydať žalobcom bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle zásad
uvedených v ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

18.Vzhľadomnavyššieuvedenéžalobcovivzniklapovinnosťvrátiťžalovanémuibafinančnéprostriedky,
ktoré mu boli reálne poskytnuté, teda sumu 715,26 eura. Žalobca v prospech žalovaného uhradili
čiastku 1 718,71 eura, pričom celkový rozdiel vo výške 1 003,45 eura predstavuje výšku bezdôvodného
obohatenia žalovaného získaného na úkor žalobcu.

19. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná
premlčacia doba, a to subjektívna (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a objektívna (§ 107 ods. 2,
3 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne,
na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba
môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba je 2-ročná a na

začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku oprávneného týkajúcu sa jeho vedomosti
o bezdôvodnom obohatení a vedomosti o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

20. Odvolací súd konštatuje, že žalovaná obchodná spoločnosť je poskytovateľom úverov na
profesionálnej báze, podnikateľom, preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia odborná úroveň

a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. Zmluvné podmienky sú tvorené poskytovateľom
úveru aj s dôsledkami pre navrhovateľa zmluvných podmienok. Žalovaný, pri uzatváraní zmlúv konal
evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia zisku, preto takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za
férové pravidlá pri poskytovaní úveru a dôsledky z porušenia zákonných povinností. Odvolací súd je toho
názoru, že žalovaný ako subjekt pôsobiaci dlhoročne na finančnom trhu (predmet činnosti v Obchodnom

registri SR - poskytovanie úverov od 25.08.2003) mal vedomosť o nárokoch, ktoré uplatňoval v rozpore
s zákonom, napriek tomu tak postupoval v množstvách ďalších zmlúv. Podľa názoru odvolacieho
súdu, je dôvodné predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že predkladá klientom úverové zmluvy
s neprimerane vysokým úrokom, ktorého výška je v rozpore s dobrými mravmi, a pre prípad, že to tak
urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (dolus indirectus, tzv. nepriamy úmysel). Jeho

konanie preto nemožno hodnotiť inak, ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia
bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Zákonodarca pri
úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa
počíta odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ). V predmetnom prípade táto desaťročná premlčacia
doba nemohla začať plynúť skôr ako v roku 2011 (t.j. skôr ako bola uzatvorená zmluva o úvere). Je

teda zrejmé, že žaloba bola podaná pred uplynutím objektívnej premlčacej doby (žaloba doručená súdu
19.09.2016).

21. Pokiaľ ide subjektívnu premlčaciu dobu, je pre začiatok subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený

dozvedel o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie jeho práva. Vedomosť oprávneného o tom,
že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a o tom, kto ho získal, musí byť skutočná a nielen
predpokladaná, pričom nie je rozhodujúce ani to, či sa oprávnený o svojom práve nedozvedel vlastným
zavinením, teda či sa mohol o svojom práve dozvedieť alebo mal dozvedieť pri vynaložení potrebnej
starostlivosti. Pre začatie plynutia subjektívnej doby je preto relevantná vedomosť o skutočnostiach

spôsobujúcich bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru a vznik bezdôvodného obohatenia.
Preto správne súd prvej inštancie ako začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby ustálil 24. 08. 2016,
kedy sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOSS. Žaloba bola podaná na súde 19. 09. 2016, teda včas.

22. V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a
rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

23. Za toho stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku I. a v súvisiacom výroku o trovách
konania IV. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255.
Žalobca si nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, ani mu z obsahu spisu nevyplýva,
a preto odvolací súd v záujme rozumného usporiadania procesných nárokov strán sporu v súlade s

princípom procesnej hospodárnosti konania stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 Základných princípov CSP).

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).