Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313201605
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8313201605.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobcu: Y. R., bytom Y. XXXX, XXX XX U.
proti žalovanému: Y.. Y. V., H. so sídlom W. XXXX/XX, XXX XX U. o zaplatenie 700,-eur, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 11C/25/2013-418 z 16.04.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Zamieta návrh na zmenu žaloby.

II. Potvrdzuje rozsudok.

III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaných strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol nasledovne, cit.:

„I. Žalobu z a m i e t a.

II.Žalovanému priznáva vovzťahukžalobcovinároknanáhradutrovkonaniavcelomrozsahustým,

že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej“.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami čl. 6 ods. 1, čl. 8, § 149, § 153 ods. 1, § 154
CSP, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Výrok o trovách konania
ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že predmetom tohto sporu, po čiastočnom späťvzatí žaloby je nárok žalobcu na

zaplatenie sumy 700,-Eur titulom bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu, lebo podľa
tvrdenia žalobcu, ten žalovanému ako svojmu advokátovi zastupujúceho ho v konaní na Okresnom súde
Humenné pod sp. zn. 15C/59/2008 vyplatil zálohu vo výške 850,-Eur, ktorú mal žalovaný prevziať, z
tejto zálohy žalovanému patrí 150,-Eur, a zvyšných 700,-Eur požaduje žalobca od žalovaného späť,
lebo mu žalovaný ako advokát vo vyššie uvedenom spore neposkytol adekvátne právne služby. Súd
prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania potom uzavrel, že žalobca v spore nepredložil a
ani nenavrhol vykonať relevantný dôkaz, ktorý by podporil a preukázal jeho tvrdenie, že žalovanému

v súvislosti s jeho zastupovaním v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné, pod sp. zn.
15C/59/2008 vyplatil zálohu vo výške 850,-Eur.4. Tento rozsudok včas podaným, obsahovo masívnym odvolaním napadol žalobca. Na prvom mieste
v ňom žalobca vyjadruje nesúhlas a nespokojnosť s procesným postupom a rozhodovaním zákonného
sudcu, ktorý je podľa žalobcu zaujatý, a to nie len v tomto, ale aj iných sporoch. Žalobca v odvolaní ďalej

zaujíma svoj postoj k spoločenskopolitickej situácii a zmenám od februára 1948 až po február 2018. Z
obsahu odvolania žalobcu taktiež plynie, že vytýka súdu prvej inštancie, že založil svoje rozhodnutie
aj na dôkaze, ktorý podľa žalobcu vykonaný nebol, ak vychádzal zo spisu vedeného na Okresom
súde Humenné, pod sp. zn. 15C/59/2008, ktorého obsah neoboznámil. Žalobca v odvolaní aj niekoľko
krát rozširuje svoju žalobu, jednak o sumu 150,-Eur, ktorú pôvodne považoval žalovaným za dôvodne

strovenú zo sumy 850,-Eur, ako i o náhradu škody vo výške 33.193,919Eur vo vzťahu ku žalovanému
a zákonnému sudcovi, ako i náhradu škody vo výške 10.000,-Eur vo vzťahu ku žalovanému (ku tejto už
bolo na základe spätvzatia žalobcu rozhodnuté zastavujúcim uznesením z čl. 152), ako i škodu z konania
vedeného pod sp. zn. 15C/59/2008 vo výške 38.600,-Sk. Tiež vytýka súdu, že mu neustanovil advokáta.
Žalobca svoje odvolanie rovnako nepovažuje za poverenie pre Krajský súd v Prešove, aby vo veci konal.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť, lebo žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli predmetom jeho
tvrdení a vyjadrení v priebehu doterajšieho konania.

6. Následne žalobca predložil súdu niekoľko, opäť obsahovo masívnych, no so sporom nesúvisiacich

podaní, na čo vo svojom vyjadrení správne poukázal i žalovaný.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli, na
webovej stránke súdu a žalobcovi minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k
záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech keďže napadnutý rozsudok je vecne správny,
čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP).

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
tu napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu

odvolacieho konania žalobca nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou,
ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

10. Možno teda naproti námietkam odvolateľa uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho
súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné

argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé
súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu, teda súd prvej
inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho
základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž
postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo

strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

11. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s relevantnými odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa nižšie uvedené.12. Nedôvodná je námietka žalobcu o tom, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie i na dôkaze,
ktorý nevykonal. Ako to vyplýva z obsahu spisu (čl. 264), na pojednávaní dňa 18.08.2015, za účasti

žalobcu bol podľa vtedy platného ust. § 129 OSP vykonaný dôkaz listinou, a to oboznámením sa s
podstatným obsahom spisu Okresného súdu Humenné, sp. zn. 15C/59/2008.

13. Ďalej odvolací súd, a to v súvislosti s v odvolaní vyjadrenou nespokojnosťou žalobcu s procesným
postupom a rozhodovaním sudcu súdu prvej inštancie upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva
len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní,
obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva
na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny
proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda

aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali

alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03).

14. O námietke zaujatosti vznesenej žalobcom vo vzťahu ku zákonnému sudcovi, bolo nadriadeným
súdom rozhodnuté negatívne (čl. 295), a na opakované námietky podané z rovnakého dôvodu, ako i na

námietky týkajúce sa procesného postupu alebo rozhodovacej činnosti, sa neprihliada.

15.Pokiaľideoniekoľkonásobnúzmenužalobyučinenúžalobcomvodvolaní,tuodvolacísúdpoukazuje
na ust. § 371 CSP, ktorý takúto dispozíciu v odvolacom konaní nepripúšťa a preto návrh na zmenu
žaloby zamietol.

16.Akžalobcasúduprvejinštancievytýka,žemuneustanoviladvokáta,kutomuodvolacísúduvádza,že
vzmysleustanovenia§30OSPúčinnéhood01.01.2012do30.06.2016,oprávnenieustanoviťprávneho
zástupcu účastníkovi pre súdne konanie prešlo zo súdov v plnom rozsahu do právomoci Centra právnej
pomoci zriadeného zákonom č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej

núdzi v znení neskorších predpisov. V prípade, že účastník po 01.01.2012 požiadal súd o ustanovenie
právneho zástupcu, súd bol povinný iba odkázať účastníka s jeho žiadosťou na príslušné Centrum
právnej pomoci, nemohol však už o takejto žiadosti rozhodnúť, ani účastníkovi právneho zástupcu sám
ustanoviť. Podľa právnej úpravy nového Civilného sporového poriadku účinnej od 01.07.2016 ostala
súdu zachovaná len poučovacia povinnosť vo vzťahu k možnosti strán sporu obrátiť sa na Centrum

právnejpomoci(§160ods.2CSP).Zobsahuspisuneplynie,abybolžalobcapožiadalsúdoustanovenie
právneho zástupcu do 30.06.2016. Okrem toho bol žalobca súdom prvej inštancie o možnosti obrátiť
sa na Centrum právnej pomoci po 01.07.2016 poučený (čl. 314), preto aj táto jeho odvolacia námietka
je nedôvodná.

17. Nesúhlas žalobcu s tým, aby jeho odvolanie prejednal Krajský súd v Prešove, nemožno považovať
ani za kvalifikovanú námietku zaujatosti (§ 52 a násl. CSP), ani za kvalifikovaný návrh na prikázanie
sporu inému súdu (§ 39 CSP), preto i on ostal bez právnej relevancie.

18.Pooznámenítermínuverejnéhovyhláseniarozhodnutiažalobcovi,bolozjehostranydňa05.08.2019

odvolaciemu súdu doručené opäť obsahovo masívne podanie. Pre odvolacie konanie mala relevanciu
tá časť označeného podania, v ktorom žalobca žiadal nariadiť odvolacie pojednávanie a nesúhlasil
s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a to púhym vyhlásením
rozhodnutia. Ku uvedenú sa žiada uviesť nasledovné. Pretože súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, resp. v odvolaní neboli žalobcom nanovo

navrhnuté pred súdom prvej inštancie z jeho strany navrhnuté no nevykonané dôkazy a rovnako žalobca
v odvolaní neuplatnil novoty ( § 366 CSP), nebolo na mieste nariaďovať odvolacie pojednávanie ( §
384 ods. 1 -3 CSP).19. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil, keď tento správne rozhodol i o nároku na náhradu trov konania. Aj v tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na správne a úplné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti

trov konania.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške

priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).