Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/97/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010147
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6718010147.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Alojza Palaja, v trestnej veci obžalovaného F. H. za zločin znásilnenia
podľa § 199 ods. 1 Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 3.
októbra 2019, o odvolaní obžalovaného F. H. proti rozsudku senátu Okresného súdu Zvolen, sp. zn.
3T/28/2018 zo dňa 30. 01. 2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného F. H. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom senátu Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 3T/28/2018 zo dňa 30.01.2019 bol obž. F. H. uznaný
za vinného zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.,
ktorého sa dopustil tým, že
dňa04.11.2017včaseo06.30hvobciX.,okresH.prirodinnomdomespopisnýmčíslomXXXsapokúsil

donútiť k súloži Z. H., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že keď táto išla von na toaletu za rodinný dom,
pristúpil k nej, chytil ju za vlasy a zhodil na zem, potom si na ňu ľahol, jednou rukou ju pridŕžal na zemi
a druhou rukou si rozopol nohavice a vytiahol penis, čomu sa Z. H. bránila tým, že ho od seba odtláčala
a kričala o pomoc, na čo ju on udrel rukou po tvári a v zápätí pribehla na miesto dcéra Z. H., ktorá na
neho začala kričať, čo využila Z. H. a zhodila ho zo seba, čím tým konaním Z. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvalé bytom X. XXX spôsobil zranenie a to tržnú ranu na pere bez potreby lekárskeho ošetrenia,

pričom konania sa dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T 20/94
zo dňa 02.08.1994 odsúdený pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona k nepodmienečnému
trestu odňatia slobody v trvaní 2,5 roka so zaradením do II. NVS.

Za to bol odsúdený podľa § 199 ods. 1 Tr.zák. s použitím ust. § 37 písm. m/ Tr.zák., § 38 ods. 5 Tr.zák. na

trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov, kde súčasne súd podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. obžalovaného
pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Napokon podľa
§ 287 ods. 1 Tr.por. súd obžalovanému uložil i povinnosť nahradiť poškodenej Z. H. škodu vo výške 7,- €.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že hoci obžalovaný po celú dobu prípravného
konania ako aj na hlavnom pojednávaní skutok popieral a tvrdil, že poškodená si všetko vymyslela,
pretože nastal konflikt s členmi jeho rodiny, ktorý mala poškodená, avšak súd s poukazom na

výsledky dokazovania zhodnotil, že inkriminovaný konflikt medzi rodinami vznikol až následne. Údaje
uvedené obžalovaným podľa názoru prvostupňového súdu boli vyvrátené výpoveďou poškodenej,
ktorá vierohodne popísala konanie obžalovaného, pričom uvádzala, že v kritickom čase prišla za
rodinný dom, kde popísala spáchanie skutku a uviedla , že sa aktívne bránila, volala o pomoc,
pričom následne prišla jej dcéra H. H., ktorá sa snažila zabrániť konaniu obžalovaného a to slovne i
fyzicky, čo využila poškodená na odtlačenie obžalovaného zo seba. Obidve svedkyne zhodne podľa

názoru prvostupňového súdu vypovedali o detailoch konania, ako aj s odstupom času, teda podľa
názoru súdu určite nešlo o fabuláciu z ich strany a to i z dôvodu, že takýto skutok nie je preženu ľahké opisovať. Naviac poukazuje prvostupňový súd na list, ktorý napísala poškodená, kde
podrobne popísala priebeh konania a uviedla aj prečo nedošlo k dokonaniu skutku. Ďalej vo vzťahu
k argumentu obhajoby, ktorá popierala vierohodnosť výpovede svedkyne H. H. súd uvádza, že táto

svedkyňa bola podrobená znaleckému dokazovaniu, v zmysle ktorého súd konštatuje, že v prípade
tejto svedkyne nejde o narušenú osobnosť, ale o osobnosť, ktorá je schopná popísať prežité skutočnosti.
Okrem toho, zdôrazňuje súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, že pri prehliadke tela poškodenej možno
konštatovať i drobné zranenie, čo korešponduje s jej výpoveďou, zatiaľ čo obžalovaný poprel akýkoľvek
kontakt s poškodenou. Výpovede rodinných príslušníkov obžalovaného považuje prvostupňový súd za

nevierohodné, pretože opisujú len následný konflikt, kde dôvodom tohto konfliktu bolo práve konanie
obžalovaného. Naviac podľa vypočutého svedka M. H., tento popísal úplne iný dôvod vzniku konfliktu
ako obžalovaný, pričom podľa neho to mali byť spory medzi obžalovaným a V. H.. Súd tiež poukazuje
na závery znaleckého posudku S.. I. a S.. P. k otázke č. 16, že skutočnosť, že obžalovaný poškodenú
rešpektuje, táto mu ešte nemusela brániť v páchaní trestnej činnosti. Napokon dospel po vyhodnotení
dôkazov súd k záveru, že výpoveď poškodenej a jej dcéry sú natoľko presvedčivé, vzájomne nerozporné

a zapadajú do rámca znaleckého dokazovania a aj iných listinných dôkazov, že je možné na ich základe
uznať vinu obžalovaného pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr.zák. v štádiu pokusu podľa
§ 14 ods. 1 Tr.zák., nakoľko obžalovaný sa dopustil konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré
bezprostredne smerovalo k tomu, aby násilím donútil ženu k súloži, pričom k dokonaniu činu nedošlo.
Vovzťahukuloženémutrestuprvostupňovýsúdkonštatuje,žeobžalovanýzmiestabydliskaniejebližšie

charakterizovaný, bol doposiaľ 5-krát priestupkovo riešený pre rôzne priestupky, kde ďalej z odpisu z
RT vyplýva, že obvinený bol doposiaľ 14-krát súdne trestaný pre rôznu a aj násilnú trestnú činnosť,
naposledyrozsudkomOkresnéhosúduZvolen,sp.zn.1T/26/2014zodňa04.09.2014preprečinkrádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr.zák., za čo mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere 300 hodín.
Ďalej súd uvádza, že v prípade obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, avšak priťažujúcou

okolnosťou v jeho prípade bola skutočnosť, že tento bol v minulosti odsúdený (§ 37 pím. m/ Tr.zák.).
Naviac akcentuje súd, že u obžalovaného v rámci odpisu z RT zisťuje, že obžalovaný bol rozsudkom
OS Zvolen, sp.zn. 4T/20/1994 zo dňa 02.08.1994 uznaný za vinného za trestný čin lúpeže podľa § 234
ods. 1 Tr.zák., účinného do 31.12.2005, kedy mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 a pol roka
nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu do II.NVS. Táto okolnosť podľa názoru súdu zakladala

posúdenie trestu v zmysle ust. § 38 ods. 5 Tr.zák. , nakoľko obžalovaný sa opakovane dopustil zločinu
a v danom prípade trestná sadzba v trvaní 5 až 10 rokov sa zvyšovala o jednu polovicu na rozmedzie 7
a pol roka až 10 rokov. Z uvedeného dôvodu preto obžalovanému uložil prvostupňový súd trest odňatia
slobody v trvaní 8 rokov, teda pri spodnej hranici zákonom zvýšenej trestnej sadzby, nakoľko išlo o osobu
so 14 záznamami v odpise v RT, kde pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v zmysle ust. § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák.
Nakoľko si v rámci adhézneho konania uplatnila poškodená Z. H. nárok na náhradu škody vo výške 7,-
€ titulom poškodenia oblečenia, táto jej bola priznaná na základe verifikovaných dokladov.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný a to vrátane svojich
dôvodov. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný uvádza, že Okresný súd vo Zvolene sa

absolútne nezaoberal rozpornými výpoveďami, ktoré mali sebou poškodené Z. H. a jej dcéra H. H.. Vo
vzťahu k znaleckým posudkom uvádza, že znalci sa k jeho osobe vôbec nevyjadrili, že spáchal skutok.
Práve znalci sa však vyjadrili k jeho osobe tak, že by to súd mal považovať ako dôkaz v jeho prospech.
Čo sa týka listu, ktorý mala napísať poškodená, kde mala opísať priebeh skutku, k tomuto listu tvrdí,
že ho poškodená napísala z prešpekulovanosti a nie je možné, aby súd bral nejaký list ako dôkazný

materiál.Poukazujepritomnamnožstvorozporov,sktorýmisamalprvostupňovýsúdvysporiadaťaktoré
mal odstraňovať, pričom okresný súd takto nekonal. Akcentuje pritom skutočnosť, že dcéra poškodenej
úplne inak opisuje skutok a že keď vyšla von, tak videla ako mal obžalovaný sotiť do jej matky, čo malo
spôsobiťpádpoškodenejnazem.Ztohto,podľanázoruobžalovanéhomusíbyťzrejmé,žedcéramusela
vidieť celý priebeh skutku a presne musela vidieť okolnosti, ktoré sa mali stať. Poukazuje tiež na rozpor

vo výpovedi poškodenej, ktorá tvrdí, že nohavičky jej mal roztrhnúť v čase, keď ležala na zemi, avšak
jej dcéra tvrdí, že k poškodeniu nohavíc mohlo dôjsť v čase, keď sa mala poškodená postaviť a vtedy jej
mal v prítomnosti jej dcéry roztrhať nohavičky. Rovnako poukazuje na rozpor, kde poškodená tvrdí, že ju
mal udrieť v čase, kedy ležala na zemi a začala kričať a že to bol dôvod, prečo ju mal udrieť, avšak dcéra
poškodenej tvrdí, že k úderu malo dôjsť v čase, keď už mala vstať zo zeme, kedy mala byť prítomná aj

jej dcéra a po údajnom kričaní na poškodenú mal poškodenú udrieť do tváre. Vyslovuje otázku, prečo
sa okresný súd nezaoberal takýmto závažným rozporom a to najmä kde, kedy a ako sa mali nohavičky
roztrhnúť a prečo opisujú skutok inak poškodená a inak jej dcéra. Ďalej tiež poukazuje na to, že prečo
poškodená tvrdila, že sa jej zdalo, že mal pred príchodom onanovať a druhýkrát tvrdila, že tam malfajčiť, hoci on je nefajčiar a tiež na to, že tak poškodená ako aj jej dcéra rozporne uvádzajú údaje, ako
mal stiahnuté nohavice obžalovaný v čase skutku. Záverom písomných dôvodov odvolania obžalovaný
uvádza, aby odvolací súd vrátil vec okresnému súdu a aby ho zároveň okresný súd zo skutku oslobodil,

nakoľko sa nedopustil žiadneho trestného činu a že znalecké posudky poukazujú na to, že svedkyne
mali nižšiu pamäťovú poruchu.
Na verejné zasadnutie naplánované na deň 5. septembra 2019 sa obžalovaný nedostavil, telefonicky
ospravedlnil svoju neúčasť s tým, že je hospitalizovaný v nemocnici a chcel by sa osobne zúčastniť
verejného zasadnutia, lebo sa chce obhajovať, pričom prisľúbil, že odfaxuje príslušnú lekársku správu.

Zo zaslanej lekárskej správy však vyplýva, že obžalovanému bola dňa 02.09.2019 iba doporučená
hospitalizácia s tým, že bol farmakologicky liečený.
Na ďalší termín verejného zasadnutia obžalovaný riadne prevzal svoje predvolanie (č.l. 333 druhá
strana), na verejné zasadnutie sa však nedostavil, svoju neúčasť riadne neospravedlnil, nezaslal súdu
ani doklad o PN a preto krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného F. H..
Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por. Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 12 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 2 ods. 19 Tr.por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na

neverejnom zasadnutí smie súd prihliadať len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané ak
zákon neustanovuje inak.
Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr.por. podrobne
rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z

odôvodnenia rozhodnutie je tak isto zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými
právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval preukázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny a trestu. S týmito závermi prvostupňového súdu sa i krajský súd v plnom rozsahu
stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Osobitne krajský súd poukazuje nielen na výpoveď poškodenej, ktorá bola konzistentná a nemenná tak

v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní, ale bola súladná aj s jej písomným vyjadrením ,
ktoré zaslala po podaní obžaloby (č.l. 192-193 trestného spisu). Výpoveď poškodenej, ktorá priamo
usvedčuje obžalovaného zo žalovanej trestnej činnosti, je podporená výpoveďou jej dcéry H. H., kde
vzhľadom na obhajobu obžalovaného a poukazovanie na rozpory v ich výpovediach súd za účelom
verifikácie správnej schopnosti vnímať a reprodukovať prežité udalosti, pribral do konania znalca

S.. Z. G. na vyšetrenie duševného stavu svedkyne H. H.. Zo záverov tohto znaleckého posudku
jednoznačne vyplýva, že táto svedkyňa síce trpí psychotickou poruchou, avšak znalkyňa nezistila
známky dementného procesu, t. j. predčasného úbytku pamäťových schopností, konštatuje len znížené
pamäťové schopnosti v rámci celkovej nižšej rozumovej schopnosti, ktoré sú však postačujúce na
reprodukciu prežitej udalosti. Znalkyňa tiež uvádza, že na základe vykonaných analýz sú výpovede tejto

svedkyne jednoduché, zodpovedajú však jej osobnosti a celkovému intelektu a možno ich považovať
za dostatočne vierohodné. Znalkyňa nezistila u tejto svedkyne konfabulačné tendencie, ani tendenciu
k zámernému klamaniu.
Prvostupňový súd preto postupoval správne, keď prihliadal na tieto dve výpovede, kde ostatné výpovede
rodinných príslušníkov obžalovaného vyhodnotil ako výpovede, ktoré popisovali až následný konflikt

medzi rodinami, pričom rovnako tak Krajský súd v Banskej Bystrici konštatuje v súlade so záverom
prvostupňového súdu, že po vyhodnotení týchto výpovedí na základe bezprostrednosti a ústnosti na
hlavnom pojednávaní považuje tieto výpovede rodinných príslušníkov za nevierohodné.
Okrem toho v súvislosti so skutkovými závermi poukazuje krajský súd i na skutočnosť, že poškodená
bezprostredne po skutku podala trestné oznámenie, podrobila sa prehliadke tela tak, ako to vyplýva z

č.l. 150 - 154 a vydala i pre potreby trestného konania svoje odevné zvršky, z dokumentácie na č.l. 153
je zrejmé, že poškodená má pri kútiku úst zjavné zranenie tak, ako ho opisuje vo svojej výpovedi a že jej
odev bol v kritickom čase poškodený tak, ako to opisuje taktiež vo svojej výpovedi. Naviac krajský súduvádza, že v prípade poškodenej nebol zistený ani žiadny motív krivo obviniť obžalovaného z trestnej
činnosti.
Rovnako tak Krajský súd v Banskej Bystrici sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi prvostupňového

súdu týkajúcich sa uloženia trestu obžalovanému tak, ako sú jeho závery uvedené v odôvodnení
rozsudku. Uložený trest vo výmere 8 rokov, so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, vrátane uloženia trestu pri spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby pri zohľadnení predchádzajúcich odsúdení a poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, považuje
i krajský súd za trest primeraný.

S poukazom potom na hore uvedené dôvody senát krajského súdu vzhľadom na skutočnosť, že
obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania výlučne namieta iba hodnotenie vykonaných dôkazov,
nenamieta doplnenie dokazovania, dospel potom k záveru, že v danom konkrétnom prípade je odvolanie
obžalovaného nedôvodné a toto v zmysle ust. § 319 Tr.por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny ďalší opravný prostriedok.